Jak veľký je rozdiel oproti tomuto názoru a prejavu oproti názorom a prejavom, ktoré tu boly z maďarskej menšiny povedané a kto tomu porozumel. Mne je ľúto, že českí bratia slova neporozumeli, to rozhorčenie by bolo prepuklo, keď tie slová tu padly.

Keď zkúmame rozpočet, vidíme, že má zvýšok 35,534.392 Kč. Už táto okolnosť prezraďuje, že štabilita a aktivnosť je u nás zabezpečená. Nemáme sa o čo starať, že by výdavky boly vyššie ako príjmy. Ja som už minulý rok hovoril a stále mluvím a ďalej by som to zdôrazňoval, že v našom a i v každom štáte najdôležitejšia čiastka potrieb musí patriť škole. Pri školskom rozpočte vidíme, že oproti loňskému ročnému rozpočtu je potreba zvýšená o 0,31%. Je nesporné, že školské otázky by potrebovaly o mnoho viac, ako je to v rozpočte uvedené, ale každý jeden ten dobrý hospodár, ktorý si svoje hospodárstvo tak zariaďuje, aby bolo aktivné, nesmie s výdavkami prekročiť a tie výdavky nesmú byť vyššie ako sú príjmy.

Škola by rozhodne potrebovala, abysme na výchovu nášho národa viac venovali. My musíme byť vedomí, že skutočná vzdelanosť dáva a umožňuje hospodársku výkonnosť. Nevzdelaný národ nemôže hospodársky tak prospievať ako jeden vzdelaný. Vieme o tom, však to aj pán minister viackrať vzpomenul, že naše školstvo tuná v Československej republike není jednotné. V historických zemiach, tedy v Čechách a na Morave, školské pomery sú a boly iné ako na pr. na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Pri prevrate ten rozdiel bol o mnoho väčší ako dnes. Po dobu 10 rokov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi ohľadom školstva sa stal ohromný pokrok, tam sa ve veľmi mnoho zmenilo, čo sa týka školstva, ale vzdor tomu, to školstvo ešte nie je na tej výške, kde je školstvo v historických zemiach.

Prečo, že pán minister nalieha na to, aby školstvo, hlavne ľudové školstvo bolo sjednotené? Má to svoju príčinu. Každý jeden občan, ktorý je tuná v ČSR., má právo na to, aby na tej istej výške bol, ako aj druhý občan. Ten občan v Podkarpatskej Rusi alebo na Slovensku je tak iste občanom, s tými istými právami ako občan tu v Prahe alebo v okolí Prahy. Ten občan tam u nás tedy má právo na to, aby keď vyjde zo školy, bol na výške tej istej inteligencie, vzdelanosti, ako je občan tuná. Keď nie je škola jedná na tak istej výške, keď nedodáva tomu žiakovi tú istú vzdelanosť, ako škola inde, tedy ten občan zaostáva a vtedy už aj z hospodárskeho stanoviska tá výkonnosť není tá, ktorú výkonnosť koná iný občan v druhej časti republiky.

V súvise s jednocovaním škôl treba postarať sa aj o vyššie vzdelanie učiteľstva. Učiteľove povolanie je povolaním samostatným. Po dokončení študia na učitelskej prípravovni možno je učiteľa vymenovať za samostatného pracovníka už v 18. roku, prípadne pozdejšie, v 19. V iných odvetviach akejkoľvek verejnej služby, není možno nikoho v tom veku ustanoviť ako samostatného pracovníka, ale vždy len ako pomocnú silu pri staršom vyzkúsenom už pracovníkovi. A není možné, aby dotyčný nemajúc dostatočnej praxe, smel zapríčiniť svojím jednaním niekde škodu. Nechcem ani zďaleka tvrdiť, že naši mladí učitelia prichodiac do školy, najmä na jednotriedky, ktorých na Slovensku je až 39%, pracujú snáď tak, že by spôsobovali škodu vo výchove alebo výučbe. Máme zkúsenosti a ochotne potvrďujeme, že naši mladí, z učiteľských ústavov do škôl prichodiaci bratia učitelia činia sa v prvých rokoch svojej prakse všemožne, usilujúc, aby sa zapracovali. Ale jednako sú tu isté vady a nedostatky, ktoré pochodia z toho, že príde učiteľ na školu mladý a odkázaný len na seba. Mimo toho pri dnešných požiadavkoch ukladajú sa učiteľským ústavom také úlohy, že tieto ťažko možno so zdarom ovládať. Vyučuje sa týždenne priamo až 42 hodin a čakatelia musia sa mimo toho na hodiny z prebranej látky pripravovať, hotoviť si slohové úkoly, výkresy a podobné; právom sa hovorí, že sú prácou preťažení. A tá rozmanitosť! Učiteľ - vyplýva to z jeho povolania - musí mať o všetkom prehľad, musí všetkému aspoň teoreticky rozumet, v ničom však nedosiahne na ústave úplnej hotovosti, je to nemožná vec, musí potom, ak je skutočne pre svoje povolanie nadchnutý, mnohé súkromným študiumom doháňať. Ešte horším je, že sa pre učiteľské povolanie musí človek rozhodnúť skoro, a to v takom čase, keď sa po pravde právoplatne rozhodovať ešte ani nemohol, veď nemohol - nemajúc životnej prakse - ani približne posúdiť dosah svojho rozhodnutia pre budúcnosť. A čo potom, keď sa pri tomto povolaní neosvedčí? Zostane nespokojencom, mrzutom po celý svoj život, poneváč býva pre neho zpravidla už pozde pripravovať sa na iné životné povolanie.

Správne postavil pán minister školstva do popredia otázku národnej školy jednotného typu. Som presvedčený, že aj pán minister myslí na dobrú a modernú školu, poneváč len takouto školou môžeme sa stať národom vzdelaným a silným. Len opakujem čiastku mojej reči, povedanej v senáte dňa 10. decembra 1926, keď som prehlásil, že budúcnosť nášho štátu nezávisí od toho, či máme 30 alebo viac politických strán, alebo či máme to, alebo iné štátne zariadenie, ale závisí od toho, aké máme školstvo, aké máme učiteľstvo. (Tak jest!) Keď nám na srdci leží budúcnosť štátu, je treba si v prvom rade všímať národného školstva a učiteľstva a to predovšetkým na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Keď pri dennom živote bedlive pozorujeme beh sveta, keď si všimneme tých smutných událostí, ktoré sa okolo nás odohrávajú, keď si predčítame dennú tlač stále naplnenú hnusnými a každému morálnemu citu odporujúcimi chýrmi, ktoré prezradzujú, že človečenstvo upadlo do neopisateľného bahna bezcitnosti, keď si ľudia nedôverujú, neporozumejú, jeden druhému závidia, keď mnohokrát márne hľadáme alespoň tie prvky nejakej spoločenskej úcty proti spolubližnému, keď sa ľudia všade len ponosujú, nadávajú, keď je všade len nespokojnosť a tá sa umele podnecuje a ľudia si myslia, že prevrátia celý svet na svoje kopyto, musí sa každý rozumný a chladnokrvný občan zastať a hľadať v tomto chaose nápravu.

Vážení pánovia! Život je ohromný zápas a aby človek v tomto zápase neztratil duchaprítomnosť a dôveru v seba, musí sa patrične pripraviť, musí byť jeho povaha k tomu prispôsobená, aby životný zápas bol v stave prekonať bez zvláštného telesného a duševného vyrušenia, aby pri každej príležitosti vedel si zadovážiť každodenný chlieb.

Toto všetko má v záujme jednotlivcov a v záujme štátu vykonať, teda v terajšom rozháranom svete má nápravu zaistiť národná škola terajšiej novej doby, ktorá má sa stať prípravovňou nášho života, kde žiak má sa priúčať k stálej činnosti, má si prácu zamilovať, aby v budúcnosti ako dospelý občan ju s radosťou a dobrou vôlou konal. Táto národná a na novom základe vybudovaná škola má vylákať v žiactve sebačinnosť, ona má byť pružnou a živou, kde mladé žiactvo má medzi sebou závodiť a prichystať sa k závodu životnému.

V krátkosti, máme byť vedomí toho, že naša budúcnosť záleží v našich deťoch. Našu budúcnosť zabezpečuje národná škola a k docieleniu toho je treba mnoho pracovať. Za veľmi správne držím, že je snaha a má byť snaha, aby škola nebola rušená žiadnym politickým pohybom. Dieťa nemá byť vodené k politickým prejavom. Mnohoráz sme videli, že mladé, útle deti boly po uliciach vodené a bolo im nadiktované, aby kričaly to alebo oné heslo, aby ten alebo onen smer podporovaly. Škola a dieťa má byť nedotknuteľné. To útlé, nevienné dieťa vo škole má byť vychované nie k tomu, aby v inom človeku videlo nepriateľa, ale k tomu, aby v každom človeku videlo spolublížného.

V novej škole má byť aj nový učiteľ. Ako som už vzpomenul, má byť vysoko vzdelaný, má dosiahnuť takej vzdelanosti, že by terajšiej dobe vyhovel. Ako nám bolo sdelené, má byť výchova učiteľstva položená na iný základ. Majú byť sriadené t. zv. paedagogické akademie, má sa požadovať, aby mal učiteľ stredoškolské vzdelanie a okrem toho na paedagogickej akademii si zadovážil tie odborné znalosti, ktoré sú potrebné, aby vo svojom povolaní mohol bezvadne vyhovieť.

Nechcem sa teraz zmieňovať o tom, že či paedagogickými akademiami docielíme toho, čo chceme. Rozhodne už ale držím za dobrý a prospešný krok, že sa hľadí nájsť iný spôsob k tomu, aby sme vzdelanie učiteľské mohli zvýšiť. Ohľadom sjednotenia národných škôl je to potrebné nielen preto, že naše školstvo na Slovensku bolo na inom stupni ako školstvo v historických zemiach, a to nielen čo sa týka výučby, ale tie budovy boly u nás iné a to zariadenie škôl u nás bolo rozmanité. U nás na Slovensku ten udržovateľ škôl nie veľmi mnoho sa staral o to, či tá budova vyhovuje požiadavkom školským, či tie miestnosti školské sú podla potreby zariadené a vystrojené, či to okolie školské tiež vyhovuje tým požiadavkom, teda z nášho stanoviska školy naše neboly tie, ktoré boly tuná, a preto rozhodne je to sjednotenie a to normalizovanie potrebné.

Čítali sme aj počuli sme už od pána ministra školstva, že majú byť predložené mnohé školské zákony ohľadom sriadenia učiteľských platov, a síce preto, aby učiteľia tak štátni ako neštátni rovnako boli platení, poneváč to aj v samo sebe sa rozumie. Ten učiteľ na neštátnych školách vykonáva tú istú povinnosť učiteľskú ako učiteľ na štátnych školách a preto nielen učitelia očakávajú tieto zákony, očakávajú ich aj penzisti, medzi ktorými sú aj neštátni penzisti s veľmi malou penziou, tak malou penziou, že nevedia ako sa vyživiť. Sú tu potom ešte otázky, čo sa týka školského dozoru. Máme školských dozorcov, ktorí nemajú definitívy, visia volajako v povetrí a nemajú ešte určitý smer, v ktorom smere ich práca má ísť.

Je to učiteľská pragmatika a mnoho a mnoho iných otázok školských, ktoré vyžadujú, aby tieto otázky boly čím skorej riešené. Zpomedzi týchto otázok, ktoré by maly byť raz riešené, jedna bola už riešená; sú to pomocné školy, ktorýžto zákon bol odhlasovaný. Ja som už pri začiatku, čo sa týka ministerstva školstva a národnej osvety, podotknúl, že je potrebné, aby sme čím viac podporovali školstvo, poneváč tým podporujeme aj vývin celého štátu. Brzdenie nemá u tejto otázky byť, poneváč každé brzdenie vývin zdržuje. Sporivosť pri tejto hlavnej otázke sa pomstí. Musí byť snaha každého jednoho občana a každého jednoho činitelia v tomto štáte, aby sme školstvo čo možná povzniesli.

V rozpočte, ktorý tuná je nám predložený ohľadom školstva a národnej osvety, musíme badať to, že dobrá snaha je a že všetko sa nemôže urobiť, že všetkému sa nemôže vyhoveť, ako by sme si to priali. To je samozrejmá vec. Však každý jedon hospodár, keby bolo možné, by svoje hospodárstvo vyvinul čo možno a čím rychlejšie, ale pomery hospodárske mu to nedovolia. To je i u nás pri školstve i pri iných oboroch.

A preto pri každom jednom prípade, keď ide o to, aby sme niečo pre štát vykonali, ja myslím, že máme vždy tie okolnosti do povahy vziať, pri akých sa to koná a sa tvorí dačo. Nemáme teda brzdiť len preto jednu dobrú vec, že je nie dokonalá, však dokonalé ani my niesme. Dokonalé veci sa len postupne môžu konať. Čo je dnes vadné, to sa môže zlepšiť a tým zabezpečujeme, že vždy kráčame vopred. Medzi zákonami a vôbec medzi pokrokom, ktorý sme my zistili na Slovensku ohľadne školstva, vidíme to, že školská dochádzka pred tým na Slovensku bola ustanovená tak, že dieťa chodilo do školy 6 rokov. Následkom malého školského zákona bola školská dochádzka predľžená na 8 rokov. Každý, kto pri školstve pracuje a pracoval, videl, že obyvateľstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi toto nariadenie ohľadne rozšírenia školskej dochádzky veľmi nepriaznivo prijalo, a síce preto, že mnohí rodičia niesú ešte dnes natoľko vyspelí, aby cítili tú potrebu, aby dieťa čím lepšie bolo vychované. Tam mnohí rodičia dbajú len o to, aby dieťa, ktoré už vie chodiť, išlo na lúku a páslo husy alebo svine a nedbajú o to, aby dieťa pilne a presne chodilo do školy. Rozšírenie dochádzky na 8 rokov zapríčinilo mnoho mrzutostí a hlavne mali nepríjemnosti z toho učiteľia, lebo mnohí rodičia si myslia to, že však len ten učiteľ zapríčinil, že dieťa musí chodiť 8 rokov do školy. Toho je tiež príčinou, že obyvateľstvo neni na tej výške vzdelanosti, aby chápalo potrebu, aby dieťa čím lepšie sa vyučilo, že by tým lepšie mohlo zápas životný prekonať.

Čo sa týče krokov, ktoré majú byť prevedené u stredného školstva, pri odborných priemyslových školách a ďalej úpravy, ktoré sa teraz konajú, dokazujú len, že pokračujeme rýchle ku predu. Od prevratu u nás veľmi mnoho sa vykonalo, hlavne na Slovensku, kde sme ohromne mnoho škôl poslovenčili a zreorganizovali, a to nielen ľudových, lež i meštianskych, kde sa vybudovalo na 275 nových ľudových škôl, 68 meštianskych, kde sa sriadilo vyše než 300 ľudových škôl a kde sa teraz buduje 30 jubilejných škôl.

S radosťou musíme konštatovať, ako sa ďalej pracuje ohľadom vývinu celého národa. Tak na príklad soštátňovanie pokračovacieho a živnostenského školstva, zvýšenie sociálnej pečlivosti o naše študentstvo, kroky ohľadom starosti o školské budovy. Ešte dnes potrebujú školské budovy opravy, prebudovanie atď., aby vyhovely všetkým požiadavkom. Školská reforma je tedy značná nielen čo sa týče národnej školy, ale i čo sa týče stredných škôl. Tak sa teraz prikročuje k tomu, aby vo škole na Slovensku bola utvorená obecná samospráva v podobe školskej samosprávy, pripravujú sa, ako som vzpomenul, pedagogické akademie. Chcel by som hlavne vzpomenúť tiež školstvo na pohraničí na slovenskom juhu. Tam nemáme mnoho našich škôl slovenských - sú to naše slovenské školy menšinové, ohľadom ktorých sa veľmi mnoho pracuje - ale čo sa týka maďarských škôl, tam - ačpráve nemôžem povedať to, že by učiteľstvo nebolo loyálné - je to učiteľstvo vystavené mnohým a všelijakým nebezpečným pokusom. To učiteľstvo nevie mnohokráť, že čo má robiť, či má loyálne pracovať v záujme čsl. štátu, či má byť rezervované, či má sa v nepriateľskom duchu chovať, poneváč tam zrovna po tom pásme sa ženie ten smer, ktorý prichádza s druhej strany a ktoré nepriateľské povetrie mnoho nepríjemnosti tam robí. To dieťa tiež samo prijde domov k rodičom, počúva všelijaké veci, počúva i číta nepriateľským duchom naplnené všelijaké tlačivá atď. Tam na slovenskom juhu, na hraniciach, je potrebné, aby učiteľ bol charakteru plný, ktorý pevne a v záujme štátu všetko možné vykoná, nie aby sme tam odchovali tie maďarské deti, že by slovenskou rečou vyprávaly - nech si hovorí maďarsky - ale že bysme ich vychovali tak, aby v Československej republike to dieťa, ten budúci občan bol si vedomý, že má ctiť a vážiť si zákonov Československej republiky, ktorá republika je jeho vlasťou. (Výborně!)

Ako som pri školství povedal, že najvážnejšou a prvotriednou vecou je škola, to je výchova ľudu, to ide ďalej v každom rezorte. Nielen máme vychovávať ľud, máme ho vychovávať ďalej i pri jednom alebo druhom alebo treťom alebo štvrtom zamestnaní. Má byť vychovávaný tak iste obchodník, tak iste má byť vychovávaný zvlášte živnostník, tak iste má byť vychovávaný ďalej zemedelec atď. Ja hlavne tu chcem podotýkať, čo sa týka ministerstva zemedelstva, kde tiež konštatujem, že výdavky sú zvýšené o 25%. A pri tejto kapitole musím vítať ten veľkorysý hospodársky plán, dľa ktorého plánu má byť zabezpečené pozdvihnutie zemedelského vzdelania, majú byť kroky urobené ohľadom opatrení úveru na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Má sa uskutočniť, tedy uzákoniť zmiernenie rizika zemedelskej výroby v dôsledku živelných pohrôm, potom zvyšovanie výnosnosti pôdy. To sú všetko také velikánské otázky, ktoré akonáhle budú prevedené, rozhodne povznesú čo sa týka hospodárskeho zmohútnenia celý národ. Aby zemedelec tú výkonnosť čím ľahčie a čím prospešnejšie vykonal, ktorá sa očakáva od neho, je rozhodne potrebné, aby ten zemedelec odborne bol vychovovaný. Vidíme teraz vonku na vidieku zemedelcov všelijakej vzdelanosti. Jedon je zemedelsky jednoduchý, ktorý tu pôdu obrába podľa starého systému. Tá pôda nedonáša mu toľko, koľko má donášať, keby racionálne hospodáril, keby hospodáril múdre podľa novších zásad. Ten zemedelec nevie si to predstaviť, že keď viac dodáva pôde, tám pôda mu tiež viac dodáva. Jedno bysom tiež chcel podotknúť. Hlavne u čiastky južného Slovenska, kde je pôda rovná ako stôl, kde je tak čierna ako čierna barva, tak čierna, že by si človek myslel, že tam netreba ani hnojiť, vidíme, že mnohý zemedelec povedá: "Ale čože to mám takto robiť. -" keď mu človek vysvetľuje, že by to ináč mal robiť - "čo ja mám pôdu ináč obrábať. Môj starý otec, môj ded takto robili, ja ináče to nebudem robiť." A následky sú tie, že potom tento zemedelec zaostane, on nepokračuje s krokom, ktorý je potrebný, aby on teraz v živote skrze racionálne hospodárenie viac mohol vyťažiť z pôdy, ako jeho otec to robil.

Z toho nasleduje, že zaostalý roľník neprispieva vôbec k blahobytu, ako liknavý úradník, ktorý prácu nepresne, nesvedomité koná. Ja by som bol toho názoru, že do tých čias, kým nebudeme mať v každej dedinke zemedelskú školu, kým nebude možno tie ohromné massy zemedelstva vychovať, aby v terajšej dobe vedely svoje povinnosti konať dľa potreby terajšej, do tých čias by malo učiteľstvo národných škôl nahradiť zemedelské školy. Učiteľstvo národných škôl každej dedinky by malo poučovať obyvateľstvo, tých zemedelcov, im to prakticky ukazovať, ako má prekonať jednu alebo druhú vec. Mali by tí učitelia poučovať ľud, mu dokazovať, že racionálne hospodárenie rozhodne zvýši blahobyt. Toto učiteľstvo by malo zemedelcom dokazovať i to, že hospodárska výkonosť dodáva finančnú schopnosť. Keď ten zemedelec, čo sa týka hospodarskej výkonnosti, zaostane, keď on hospodársku výkonnosť nekoná tak ako to dnes terajší život žiada, tedy následkom toho i jeho finančná schopnosť zaostane, finančne nebude tak schopný ako ten, kto ináč, racionelne hospodári. Som presvedčený, že keď nedáme ľudu kultúru, vtedy nezaistíme si finančnú schopnosť. Ľud sa dá poučiť. Ľud je schopný si tie zemedelské inštitúcie využiť, ale musí sa tomu naučiť, musí sa voviesť do týchto vecí, aby on potom, keď ich pozná, keď rozozná, že je to v prospech jeho, takto pokračoval.

Všetko to v živote máme príležitosť pozorovať. Každý, ktorý sa s ľudom zaoberá, pozoruje, že keď mladých ľudí vezmeme a poučíme, oni to potom s radosťou konajú. U tých starých ale, ktorých nemožno už zlomiť, je to ťažšie. Nuž musíme byť prichystaní na to, že musia vymrieť a mladá generácia musí v inom smere pokračovať.

Čo sa týka ministerstva zemedelstva, vidím dobrú snahu, ktorá chce zabezpečiť blahobyt tuná v našom štáte. Rozširuje sa zemedelské družstevníctvo a tam, kde ešte pred tým o družstevníctve vôbec nevedeli a nechápali, dnes vidíme družstevné podniky, ktoré pekne prosperujú. Vidíme, že ministerstvo zemedelstva v každom ohľade chce chrániť zemedelstvo. Je tu poisťovňa krupobitná, dobytčia, ktoré sa majú sriadiť. Vidíme, že ministerstvo na to pamätovalo a vzalo do rozpočtu 4 mil. Kč. Počul som v reči jedného pána, prečo tu tie 4 mil. sú vzaté? Nuž preto, aby sa mohly upotrebiť v záujme zemedelstva, v záujme tej veľkej massy, ktorá dodáva všetkým vrstvám národa každodenný chlieb. (Místopředseda Böhr převzal předsednictví.)

Ohľadom oboru vodohospodárskeho, ohľadom meliorácie, regulácie riek a elektrizácie vidíme, že sa všetko možné koná, aby zemedelstvo bolo pozdvihnuté. Ako čítame a ako to čujeme, má byť asi takých 18 zákonných osnôv predložené parlamentu. Je to velikánska vec a vtedy každý, kto sa zaoberá touto otázkou, musí uznať, že ministerstvo zemedelstva zaslúži tú najväčšiu pochvalu.

Sú mnohé otázky, ktoré musia byť riešené. Na Slovensku máme mnoho takých dolín, kde na stá a stá vagonov ovocia prijde v nivoč, kde stá a stá zemiakov zhnije a síce preto, poneváč niesú zužitkované. Ovocnári-roľníci podali si sťažnosť ohľadom monopolu ústrednej pálenice. Je to tiež takáto otázka, ktorá v záujme týchto ovocnárov-roľníkov musí byť riešená.

S radosťou konštatujeme, že má byť sriadená celoštátna stavebná poradňa, akcia veľmi vážna, ktorú každý musí vítať, že sa ministerstvo stará ohľadom katastrálneho meričského úradu. Tento vývoj pri týchto úradoch je potrebný. Máme mnoho úradníkov, ktorý sú nezapracovaní. Je potrebné, aby tam pracovaly síly zapracované.

Bolo ministerstvu do pozornosti dané a síce je to veľmi vážna vec, je to pastvinárstvo a salašníctvo. Pán gen. zpravodaj na túto okolnosť upozornil pána ministra zemedelstva, aby boly tie pastviny vzorne upravené, poneváč máme na Slovensku mnohé také dedinky, kde nemá ten občan žiadnej oráčiny, ale má ovce, statok, ktorý hore na horách, v lesoch pasie a z toho sa živí, že tento statok odpredáva. Keď je lúka plná zemiakov, nemá príležitosti k tomu, aby si mohol vychovať taký statok, z ktorého by si mohol vyťažiť toľko, aby sa mohol živiť.

Čo sa týče silničnej otázky na Slovensku, ohľadne tohoto mnohí, ktorí mnoho cestujeme sem tam, vidíme, že sa mnoho a mnoho robí. Je to síce nie dosť, nemôžeme byť spokojní s tým, čo sa robí, ale predsa sa niečo koná, že tie špatné silnice a cesty sa opravujú.

Čo sa týče pozemkového úradu, musím sa zmieniť hlavne o južnom Slovensku, kde máme maďarské obyvateľstvo. Pozdľž južnej časti Slovenska rozprestierajú sa veľké latifundiá, ohromné majetky veľkých statkov, ktoré čiastočne už boly rozparcelované, boly zabrané pozemkovým úradom a boly čiastočne kolonizáciou riešené. Niektoré čiastky týchto statkov ale boly do pachtu dané maďarským obyvateľom. Máme tedy na južnej časti Slovenska mnoho loyálnych maďarských obyvateľov, ktorí si zaslúžia, poneváč pozemkov nemajú, nemajú na čom hospodáriť, aby aspoň do pachtu dostali tieto statky a tak svoju budúcnosť zadovážili. Keď si my získame tých maďarských obyvateľov, som presvedčený, že získame si takých, ktorí v každom prípade uznávajú, že sú občanmi tohoto štátu, Československej republiky.

Chcel by som hovoriť dačo ohľadom štátneho občianstva. Ohľadom štátneho občianstva sú niektorí, ktorí sa tu narodili, majú právo žiadať, aby československé štátne občianstvo obdržali. Ovšem ide táto práca zdľhave a myslím pravdepodobne preto, že v ministerstve vnútra nie je dostatočných sil, aby tieto žiadosti čím skôr boly vybavené. Ovšem netajím sa, že sú i takí občania, ktorí si tiež štátne občianstvo žiadajú, ale ktorí toto nezasluhujú, poneváč na oko sa vydávajú za loyálnych občanov, ale za chrbtom dúchajú do vreca tým občanom tunajším, ktorí sú ostentatívne nepriateľmi nášho štátu a ktorí len čakajú na okamih, že by tento štát bol rozbitý.

Pán kol. Sechtr akorát vzpomenul, že ohľadom pozemkového úradu je treba, aby urychlené bolo zaknihovanie udelenej pôdy a síce preto, aby ten občan potom mohol si eventuelne zabezpečiť úver, aby pri jednotlivých sporoch mohol vystupovať ako majiteľ, ako aj ohľadom toho, že takýto kolonista musí platiť i dane a že by tedy ohľadom platenia dane mal pred sebou čistý obraz. Ale nielen tú daň, i obecné prirážky on by potom vedel, ako má platiť. Žiadal by som vzpomenúť ešte jednu okolnosť, a to je dosť vážna okolnosť, na ktorú by som upozornil nielen slovenských kolegov, ale i kolegov z Moravy. Týka sa to brnenského šekového úradu. A nielen brnenského, ale i pražského šekového úradu. Kto si všimnul letošného rozpočtu a výročnej zprávy poštového šekového úradu, musel zistiť tú istú vec, a síce táto výročná zpráva poštového šekového úradu pražského a brnenského spoločne obsahuje zaujímavé veci. (Čte):

"Hospodářské výsledky pražského i brněnského úřadu jsou srovnávány v přehledu, uveřejněném ve výroční zprávě šekového úřadu na str. 43; tento však nepodává bližšího vysvětlení, proč zisk šekového úřadu pražského, přes obrovské příjmy - Kč 142,939.390.90 - jest tak nepatrný - Kč 17,624.860.20 - a proč šekový úřad v Brně přes stálý vzrůst účtu a peněžních obratů vykazuje pořád jen ztrátu - 2,606.838.24 Kč -. Podle tohoto přehledu vykazuje šekový úřad v Brně: Příjmy: aktivní úroky Kč 3,600.828.90, provise a manipulační poplatky Kč 1,556.803.78, různé ziskové položky Kč 629.922.03, tedy příjmy úhrnem jsou v brněnském šekovém úřadě Kč 5,787.554.71.

Výdaje: pasivní úroky Kč 246.979.04, náklady Kč 4,070.115.22, odpisy a různé ztrátové položky Kč 454.398.69, náhrada poštovní správě Kč 3,622.900. Výdaje jsou celkem Kč 8,394.392.95, tedy ztráta Kč 2,606.838.24.

Ze srovnání těchto položek jde najevo, že náhrada poštovní správě, placená šekovým úřadem v Brně, jest o 2,066.096 Kč 22 h vyšší, než příjem z provise a manipulačních poplatků, které vlastně by měly krýti aspoň polovici nákladů věcných a osobních, vykázaných v přehledu obnosem Kč 4,070.115.22, Vysvětlení, proč náhrada placená poštovní správě je tak nepoměrně vysoká, je toto: Provise a manipulační poplatky nebyly pro šekové úřady od r. 1919 změněny, resp. valorisovány a činí tudíž stále ještě 10 haléřů za každý přípis a odpis, provedený na šekovém účte a ¹/₄% z každého odpisu podle příkazu daného šekem. Naproti tomu nechává si poštovní správa od r. 1926 od šekových úřadů za činnost pro ně konanou vypláceti obnos 50 milionů, který byl vypočten již na základě zvýšených, resp. valorisovaných poplatků poštovních. Tento postup poštovní správy zaviňuje, že příjem za provise a manipulační poplatky nekryje náklad věcný a osobní nejen u brněnského úřadu, nýbrž ani u pražského úřadu. Bylo by tudíž slušno a spravedlivo, aby poštovní správa až do té doby, než budou valorisovány poplatky v šekovém řízení, vybírala jen náhradu ve výši úměrné faktickému příjmu z provise a manipulačních poplatků obou jednotlivých úřadů, a to tak, aby aspoň polovice tohoto příjmu zbývala ke krytí osobních a věcných nákladů. Kdyby poštovní správa s touto přiměřenou náhradou se spokojila, pak by vykazoval náš úřad již za rok 1927 čistý výtěžek Kč 237.659.87. Za stejných předpokladů vykazoval by poštovní úřad šekový v Praze místo nynějšího čistého zisku Kč 17,624.864.20 pak zisk 52,145.672.13. Že za těchto poměrů ani v r. 1929 nemůže býti poštovní šekový úřad v Brně aktivní, je samozřejmé. K návrhu rozpočtu na r. 1929 jest pro šekový úřad v Brně vykázán deficit částkou 1,990.000 Kč. Třebaže agenda značně stoupla - koncem r. 1927 měl šekový úřad v Brně 7.124 šekových účtů a koncem září 1928 8.586 - náklady personální a věcné se nezvýšily; nemůže se bilance šekového úřadu v Brně podstatně zlepšiti, protože rozpočet preliminuje náhradu poštovní správě zvýšenou částkou 5 mil. Kč - r. 1927 platil úřad 3,622.900 Kč - která je neúměrná vybraným manipulačním poplatkům a provisi v obnose 2,400.000 Kč. Při přiměřené náhradě poštovní správě v částce poloviční provise a manipulačních poplatků vykazoval by úřad zisk 1,810.000 Kč. Není zajisté nikde žádného podniku, který by za pomocnou službu, konanou jiným podnikem, v tomto případe poštovní správou, platil více než kolik sám za svou práci vybírá. Šekový úřad v Brně vybírá 10 haléřů a platí poštovní správě 50 haléřů. Za těchto poměrů musí šekový úřad v Brně vykazovati stále větší ztrátu přesto, že stále stoupá, poněvadž s přibýváním účtů stoupá neúměrně náhrada placená poštovní správě."

Túto okolnosť som zvlášte preto predniesol, abysom na to upozornil kolegov moravských, poneváč sa môže stať, že pražský šekový úrad alebo vôbec ministerstvo pôšt povie, že brnenský úrad, poneváč neni aktívny, môže byť zrušený. Táto okolnosť by, hádam, zapríčinila i to, keď sa na Slovensku budeme dožadovať, aby tam bol sriadený šekový úrad, že by sa nám poukazovalo: poneváč brnenský šekový úrad neni aktivný, je nemožno na Slovensku šekový úrad sriadiť. Dokiaľ tieto pomery budú, dotiaľ tie haliere, ktoré sa platia za jednotlivé úkony, nebudú valorisované, nebude zvýšený výťažok brnenského šekového úradu, bude vždy pasivný a tak by sa stalo, že i keby bol šekový úrad na Slovensku sriadený, bol by tiež pasivný. Musí prijsť náprava, aby aktivita brnenského šekového úradu bola zabezpečená. A keď sa to stane, bude i v pražskom šekovém úrade príjem väčší, nebude to donášať 15 mil., ale výše 50 mil.

Konečne chcem sa zmieniť ešte o jednej okolnosti. Je veľmi zaujímavé, že čo sa týče telefonného spojenia na Slovensku, máme niektoré nedostatky. Sú tam i niektoré väčšie mestá, kde neni nočná telefonná služba. Medzi takými mesty je na pr. tretie mesto čo sa týče počtu obyvateľov, Nové Zámky. Tam na hranici, kde máme ohromne veľkú železničnú stanicu, kde máme úrad nákupu tabáku, tedy ohromné štátné majetky, kde je uzel celého južného Slovenska, nemožno v noci po 9. hod. telefonovať. Môžu u nás trebárs celú železničnú stanicu vykradnúť a četníctvo alebo policia sa o tom nedozvie, len vtedy, keď pošlú zprávu. Môže sa stať tiež železničné nešťastie. Keby bolo treba chytro žiadať pomoc nemocným, je u nás nemožné. Riaditeľstvo pôšt a telegrafov jednoducho odvoláva sa na to, že nemá potrebný náklad, aby toto zariadil. Však som presvedčený, že poplatníci, ktorí majú telefon, a tí, ktorí by si chceli telefon zariadiť, nahradili by tie výlohy, ktoré sú spojené s tým, aby nočná služba bola tam držaná. Je to veľmi nepríjemné, keď na pr. človek sa obráti na riaditeľstvo, jednoducho sa taká otázka odmrští a horšie sa všetko vyvíja. Aj pri tejto okolnosti je treba dbať nie na jednotlivcov, ale na štátny majetok, ktorý tam je, a vôbec na to, že mnohokrát touto službou zachránime ľudské životy atď.