Slávny senát! štabilita v každom úrade, i v tom najvyššom, je dobrou známkou. Po určitej dobe môže však len škodiť. To sa vzťahuje najmä na zahraničie. Veď prúdy sa veľmi zmenily, a niekoľkokrát v dobe od r. 1918, za to však pán minister zostal nezmenený. Ja mu uznám, že on dobre vie plávať, lenže vo vode už bezpečnosť prestáva. Veď ten ukáz, aký sme videli v marci za príležitosti zasedánia Rady Spoločnosti Národov, bol dôkazom toho, že je čas, aby náš nenahraditeľný bol nahradený. Snáď jeho pozícia je teraz o niečo pevnejšia v zahraničí, to je ale prechodným zjavom. On mal by tie ohromné obnosy, ktoré použije ku svojej vlastnej propagande a moci v republike, užiť proti nepriateľom republiky. Ministerstvo zahraničných záležitostí malo by rozvíjať činnosť v tom smere, že zabezpečí nášmu štátu na vonok stálu pečlivosť a dobré styky so súsedmi a vzdialenými štáty, že prehľbi spoluprácu s nimi, že hájí všestranné potreby a záujmy nášho státu, že hájí naše dobré meno v cudzích štátoch a je v priateľskych stykoch s rôznymi príslušníkmi jednotlivých štátov!

Slávny senát! či je tomu tak? A či prevádzajú naše vyslanectva a konzuláty v zahraničí takú prácu, ktorá je účelná, prospešná nášmu štátu? Nie! Mali niektorí ľudia zo Slovenska prílažitosť byť v zahraničí, stýkali sa s rôznými politickými a kulturnými činiteľmi cudzích štátov, hlavne Francie a Anglie, a tu na veľké podivenie zistili tu smutnú skutočnosť, že t. zv. konzervatívne, hlavne však katolícke vrstvy obyvateľstva týchže štátov dívajú sa na našu republiku ako na bolševickú. A v tejto mienke na nazeranie týchže boli potvrdení i samými členami našich vyslanectiev.

Hľa, takáto mienka panuje o našom štáte medzi katolíkmi a vôbec konzervatívnymi stranami Francie a Anglie vôbec. A čo je toho príčinou? Vážení pánovia! Jedine tá smutná skutočnosť, že ministerstvo zahraničia a zahraničné úrady nášho štátu sú vyárendované jednou politickou stranou, skupinou t. zv. socialistickou, ktorá nemá u týchto hodnovernosti a ktorá so svojmi ľuďmi zaplnila všetky miesta, a potom prevádza v prospech štátu takúto škodnú politiku a takúto smutnú propagáciu! A na túto propagáciu sa vypláca a preliminuje 57 mil.? Pánovia moji, kam to spejeme?

Vážený senát! Keď sa už venujú na zahraničnú propagandu tak veľké obnosy, tak nech sa prevádza taká propagácia a takými prostriedkami a ľudmi, aby to bolo nášmu štátu prospešné a aby sa zasievala v cudzine dobrá mienka a meno nášho štátu. A preto tu musí prísť zmena a súrna náprava, a to čím skôr! My bysme si mali brať za príklad maďarskú propagáciu zahraničnú, ktorá zasahuje do všetkých vrstiev príslušníkov cudzích štátov!

No, teraz by som sa mal dotknúť hospodárskej a finančnej politiky. To sú dve najdôležitejšie otázky. Veď p. prezident povedal, že "idealizmus, ktorý nedbá na chlieb, nestojí nič". Každému nám je známo, že v rokoch, keď na Slovensku veľmi zurila priemyslná kriza, keď na Slovensku väčšina podnikov musela zastaviť prácu, alebo sa odsťahovala zo Slovenska, vtedy znely vety: "Slovensko má byť obilnou komorou republiky". Aj tá odpoveď znamenala niečo. Niektorých ľudí aj vedela uspokojiť! Čo nám ale dnes vykazuje štatistický úrad? Veď zo všetkých vysťahovalcov bolo obyvateľov Slovenska r. 1926 61% a r. 1927 58%. Tu je Slovensko zastúpené pekným percentom. (Sen: dr Kovalik: To sú smutné faktá vysťahovania!) To je nezdravé. Komisie a ankety sa robia na koreň zla však nechca sa uderiť. Veď veľkú väčšinu vysťahovalcov tvoria zemedelci. A prečo je tomu tak?

Predsa, keď by Slovensko malo byť obilnou komorou republiky, človek by predpokladal, že budú do neho investované miliony na zveľadenie a pozdvihnutie hospodárstva, zemeobroby. Veď ku tomu uzáveru by viedol aj režim dnes, u nás vládny, centralistický. Podľa neho má byť investované tam, kde to najviac sa vyplatí, kde investície najlepšie sa amortizujú. Na Slovensko sa však nedáva ani podľa centralistického systému, ktorý by nám viac udelil, ako nám náleží, nedá sa však ani podľa systému autonomistického, ktorý káže pomerné náklady a investičné poukazy primerane rozdeliť. Čo však vidíme? Podľa zprávy Melioračného sväzu pre Slovensko podpôr udelených ministerstvom zemedelstva pre vodohospodárske podniky Slovenska bolo povolené od r. 1919 až 1920 len 14,6%, a vyplatených bolo len iba 5,1%. O čo sme tu poškodeni! Naše ministerstvá aplikujú centralizačný system len tam, kde sa nejedná dať niečo Slovensku. Nuž ale tomuto druhu politiky v národnom hospodárstve sa hovorí koloniálna politika.

Tohoto roku rozpočet zas pamätuje na vodné hospodárstvo a kultúrnu techniku 89 milionami. Čo ale z toho dostane Slovensko, to je ešte dnes záhadou. Jaké je to prevadzanie zákona, ako sa u nás deje Slovensku prináležiacou čiastkou. Rozpočet v obore zemedelstva sa mi zdá chybným hneď pri pohľade celkom povrchnom. Veď len policajné úrady stoja nás 150 milionov, okrem toho četníctvo 282 mil., tedy spolu 435 milionov. To znamená, že tieto bezpečnostné orgány nás stoja 4,5% našich. výdajov. Srovnajme teraz zemedelstvo, na ktoré je venované len 2,5%, s četníctvom a bezpečnosťou vôbec, na ktorú je venované 4,5%, a úsudok je hotový. Malo by sa viac dbať na zveľadenie a povznesenie roľníctva, veď pasivitu našu obilnú by sme pri dobrej snahe o hospodarenie mohli odstrániť. (Tak jest!) Na Slovensku dá sa mnoho pôdy získať, len dobrej snahy treba.

Druhou chybou silného slovenského vysťahovalectva je pozemkový úrad. Pozemková reforma bola dielom celého národa a nie jednej strany. Prevedenie jej malo byť uskutočnené v prospech ľudu. Čo sa však u nás robí, to není reformou, to není postup zdemokratizovania pôdy, ale tvorenie novej šľachty. Touto pozemkovou reformou náš ľud nikdy spokojný nebude a ani nemôže byť, veď ona je namierená vlastne proti nemu, lebo je jednoducho obejdený. Pánovia moji, pamätujte si, že pravda sa dá ubiť, zabiť však nikdy nie. Na Slovensku sa pôda prideľuje nie väčšine, lebo tá je katolícka, nie väčšině, lebo tú tvorí slovenský ľud. U nás sa pôda prideľuje jednej privilegovanej triede za zásluhy o politickú stranu a za zásluhy protikatolické, husitské. Pôda na Slovensku sa prideľuje každému z celej Europy prindenému, len nie Slovákovi. (Hlas: To je hanba!) U nás sa pozemková reforma stala niečím bezcenným, preto jej reviziu neprestaneme žiadať. Pôda patrí väčšine, a aspoň v takom pomere, v akej väčšine je a touto väčšinou je slovenský katolický ľud, ktorí však pôdy nedostal. Len pripomínam, že bol som v nedeľu Slovenskom Medere, kde je ľud s pozemkovou reformou veľmi nespokojný. Obec Slovenský Meder má 6000 obyvateľov, ale pôdy mala len 2000 jutár, teraz má dostať od pozemkového úradu len 1000 jutár, bude tedy mať 3000 jutár pre 6000 obyvateľ.

Áno, tým majetok nebol rozdelený, bola pôda ich, však mohli robiť a zarábať, ale dnes budú pozbavení chleba a existencie a dnes docielili sme, čo sme kríčali: Páni senátori, neboli sme komunisti, ale budeme, poneváč nemáme chleba, poneváč hladujeme a chceme sa najesť. (Výborně!)

Slávny senát! A tu je príčina hospodárskeho úpadku Slovenska. Tu je príčina, že ročne odchádza zo Slovenska 14 tisíc Slovákov za hranice a 10.000 saizonných robotníkov. A tú je tá príčina, slávny senát, ktorá nás Slovákov znepokojuje, ktorá hatí v nás tú ozajstnú lásku a oddanosť k nášmu štátu. Poznamenať musím, že 10.000 robotníkov ubožiákov pracuje za 4 koruny denne a nemajú možnosti, že by mohli isť tam, kam by chceli zjednať si prácu, nemajú možnosť, aby boli slobodní, ale musia podliehať t. zv. zemským inšpektorom, tam môže si ubohý človek zaopatriť chlieb a tie 4 koruny, kde mu zemský inšpektori rozkážu. To nie je sloboda, to je carizmus alebo absolutizmus, to by bolo škoda pomenovať slobodou. Preto je nútna tiež náprava a jednať podľa práva a spravodlivosti a podľa toho, ako sa má jednať medzi rovnými.

Slávny senát! Som si vedomý toho, že rozpočet ministerstva vojny tvori 14% nášho rozpočtu. Musím povedať uprímne, ako kde, tak v ministerstve národnej obrany samo prve prišlo k porozumeniu, že dnes je 14%, prosím vás, za našich dňov v ministerstve národnej obrany, keby sme to porovnali s rozpočtami minulých rokov, bolo by to asi 6-7%, dnes to je 14%, keby sme mali rozpočet tiež na ministerstvo, dľa veľkých rozpočtov, sotva by to bolo 6-7. Kde je porozumenie, kde sa začalo hospodáriť a kde sa začínajú konsolidovať hospodárske pomery, to je ministerstvo národnej obrany.

Vážení pánovia! Ešte jedna chyba tu je. Vyniesli sme zákon, že bude 14mesiačná služba, alebo vynesieme. Myslím, že by bolo na čase, aby táto služba vstúpila do života. Vynesené je, že či chudák, či lepší syn, ktorý má 10.000, stačí, aby tri mesiace slúžil. Je na čase, aby to vyšlo do života. A ešte jedno bolo by na čase, že za zbytočné považujem tak veľké krajinské manévry každý rok. Stačila by jedna polovina, tak by sa mohlo ušetriť 30 až 40 milionov, ktoré by sa mohly dať na iné lepšie, prospešnejšie a účelnejšie ciele nášho štátu. Lebo, vážení pánovia, ja by som za lepšie považoval, aby sme dali každému v našom štáte, čo mu podľa príkazov božských a ľudských patrí, a najmä nám Slovákom, aby sme sa stali duševne ozbrojenými. Keď sa nášmu národu nedá, čo mu patrí - dôkazom je svetová válka, čo urobila, že národu nedala, čo mu patrilo. Pred tým varujem, aby sa zdráhalo dať ľudu, čo mu patrí.

Vážení pánovia, slávny senát! Ďalšia smutná vec je, ktorú nemôžeme bez povšimnutia nechať, a to sú naše železnice. Veľmi dobre je nám známe, aký je rozpočet našich dráh. Na investície sa pamätá 331 milionami Kč. Z toho na stavby nových dráh 62 mil. Kč. Vážení pánovia, to je smiešna vec. Je pravda a každý uznať musí, že na Slovensku železnice boly väčšinou štátné a že náš štát tieto železnice dostal bez krejcaru do užitku. Odkupovaly sa železnice v historických zemiach, v Čechách, na Morave a vo Sliezsku, ale Slováci platia pekné sumy ako úroky a keď sa domaháme, aby sa viac investovalo na železnice, akých ťažkých milionov dosadzujeme a preto by som prosil slávnu vládu - škoda, že tu pán minister železníc nie je - aby pamätoval na to, že na Slovensku sú dráhy zanedbané a že by bolo potreba spojiť krajiny, čo by gravitovaly do krajov horších s krajom lepším. Prosím z týchto niekoľko milionov má byť na to pamätováno? Co je to 62 milionov na stavbu železníc?

Slávny senát! A teraz by som sa zmienil o rozpočte ministerstva vnútra. Vážení, ministerstvo vnútra, to je tak vážnou složkou v našom štáte, ako ministerstvo zdravotníctva pre zdravie človeka. Od tohoto ministerstva vnútra má najviac záležať, aby spokojnosť na Slovensku panovala. Áno, a teraz, keď sa zmienim o rozpočte ministerstva vnútra, musím pripomenúť, že základom každého štátu je, aby politická správa štátna bola čo najúčelnejšie prevedená, aby politické úrady čo najpresnejšie, najrychlejšie a najsvedomitejšie pracovaly v prospech štátu a k úplnej spokojnosti jeho občanov. A preto proti tej čiastke rozpočtu tohoto sa dotýkajúcej nemám vážnejšie námietky. Len, vážení pánovia, chcem poukázať na tú smutnú udalosť, na tu smutnú skutočnosť, ako sa u nás k uspokojeniu ľudu pracuje. Nemnohým je známo, vážení pánovia, že z akých dôvodov a prečo som odcestoval z horného Slovenska na pohraničie Maďarska. Dnes som na maďarských hraniciach, ale keď sa tu hlása to, že bolo Slovensko zanedbané, musím povedať s bolesťou srdca, prez to, že som vo vláde, že sotva boly kraje pohraničné tak zanedbané prv, ako dnes. Prišiel som tam, dva razy do týždňa ide pošta do notárskeho úradu. Pánovia, slyšíte, či to vo 20. století môže byť? Každý deň ide pošta, pravda, ale není to tu sriadené. Jdú telegrafické i telefonné drôty obcou, ale obce ich nemajú. Majú ich len četníci, ale ľud nie. To, vážení pánovia, je choré. Ten občan, ten pohraničný občan, a môžeme povedať, ten statočný ľud, ktorý je verný štátu, ale keď dáva dane a odvádza štátu i daň krve, je povinosťou našou, aby sme ľudu dali, čo mu dľa božských a svetských príkazov patrí. (Tak jest!) A preto poukážem len ako nerozumne sa pokračuje v našom ministerstve vnútra, ako je ľud týraný a nesvedomite trestaný pre to, že nie je pochopenia u nás.

Pred prevratom boly mesto Šáhy sídlom župy Hontianskej. Toto mesto malo župný úrad, hlavnoslúžnovský úrad, finančné riaditeľstvo, malo berný úrad, sedriu, veľký okresní súd a všetky úrady, ktoré jestvovaly v maďarskom štáte. Lebo toto mesto má svoju minulosť, je strediskom v tom celom okolí, lebo má vyvinutý obchod, zariadenie, všetko, čo k vedeniu tohoto okolia treba. A dnes, vážení pánovia, čo vidíme? Sobrali tam všetky úrady, nenechali nič. A takto nemilosrdne sú trestaní občania tohoto okolia, obývajúcí Sakaloš, ktorí musia cestovať 55 km do Krupiny k okresnému alebo bernému úradu. Ja bývam 10 km a musím isť 55 km k okresnému a bernému úradu. (Sen. Roháček: Takých okresov je mnoho!) Prosím, my sme si vedomí, že nikdy neboli ľudia pre úrad, ale úrady pre ľud. (Sen. Roháček: Ale budujeme československý štát a Šahy sú maďarské!) Áno, máte pravdu, ale neviete pane kolego, o čom som hovoril.

Šahy nemajú okresného úradu, ale len expozitúru, ktorá patrí k okresu Krupinskému. Expozitúra v Šahách má len obmedzenú agendu, značná čiastka úradných vecí sa môže len v Krupine vybaviť a predsa expozitúra v Šahách má skoro dvakráť toľko podacích čísiel ako "hlavný ústav" v Krupine. Samy Šahy platia viac daní ako celý krupinský okres mimo územia expozitúry v Šahách. Nemá sa tedy tam postaviť berný úrad, kde je viac poplatníkov? Nejedná sa tu len o záujmy obyvateľstva obce Šahy, ale celého okolia! My musíme hľadieť, aby bol ľud spokojený. Na pohraničí ľud neni zlý, ale treba mu ísť v ústrety, aby si osvojil tento štát. Tu by som mohol mnoho hovoriť. Keď budeme hovoriť so stanoviska štátneho, tu mali by sme sa učiť od Maďarov. Maďari dávali úrady do panslavistických miest, aby ich pomaďarčili. Treba do maďarských miest dať všetky úrady, ktoré len možno, aby sa poslovenčily. V Šahách sa oslavoval krásne 28. október. Môžem povedať, že však v duši a srdci bolo mnoho nenávisti, preto, že ako dobrí vlastenci všetko robia, ale čo štát má im dať, im nedáva.

Nie som proti krupinskému okresu. Šahy sa udržia, i keď im nejaké obce nedajú, veď má 3000 obyvateľov. Myslím, že to stačí. Je to smutné, keď občan, ktorý si môže vybaviť vec v úrade a pri tom kúpiť vše potrebné veci a pri tom ísť do úradu, musí cestovať 60 až 70 km, zatial čo môže to spraviť 15 až 20 km. (Sen. dr Krupka: Takové poměry jsou také v Čechách!) Divím sa veru, že takto hovoríte. Poznávam, že ste človek pravdy, ale vidím, že tú pravdu nehlásate. Preto podaná bola žiadosť krajinskému úradu a pred 2 alebo 3 roky i ministerstvu vnútra a bola prosba, aby ministerstvo vnútra nahliadlo do týchto smutných pomerov, do týchto pomerov nevinne trestaných poplatníkov, dobrých občanov. A tu dovolím si prečítať, ktoré obce podaly si žiadosť, aby boly privtelené k Šahám. Sú to z okresu Modrý Kameň, obce Koláre, Malá Čalomia, Velká Čalomia, Kesihovce, Čelovce, Čebovce, Nanince, Bátorová, Opatovce, Chrastince, Ip, Kosy, Lesenice, Balog, Nová Ves, Trebušovce, Ďurkovce, Širakov a z okresu Želiezovce: Sete, Lontov, Sakáloš, Bielovce, Pasctovce, Zalaba, Malý Elved, Hr. Šarluhy, V. Pesek, H. a D. Feďvernek, Hont, Ďarmoty, ktoré obce si to tiež požadujú.

Vážení pánovia, to je oprávnená sťažnosť týchto občanov, ktorej by sa malo čeliť. Aby bola krivda odčinená, mal by sa im dať okresný úrad tam, kam patrí, kde okres gravituje, kde je spojenie železničné s hlavnými hradskými. Toto je centrum. Není od Lučenca po Levice miesto, ktoré by mohlo byť na tieto ciele venované, jedine Šahy. (Tak jest!)

Pri ministerstvu vnútra by sa dalo mnoho opravovať. Budem ešte hovoriť, ako bolo vzpomenuté o četnictve, že stojí 284 mil. a policii 153 mil., spolu ročne 437 mil. Vážení pánovia, čujte. Politické úrady u nás stoja len 194 mil. justicia - súdnictvo nás stojí 213 milionov, tak spolu 407 milionov. O 30 milionov menej než stojí četnictvo s policiou. Ja neskoršie sa zmienim o tom a poukážem, že toto je veľmi choré. Vážení senát! Budem citovať trošku a síce: Povolanie četníctva a policie, tedy vôbec orgánov verejnej bezpečnosti, je, aby udržovali verejný kľud a poriadok, a to bez všetkej straníckosti, aby chránili osobnú a majetkovú slobodu každého občana. (Výkriky.) Poukážem, či v našom štáte koná hlavne četníctvo túto svoju povinnosť. Nie. U nás úkolom četníctva je, aby persekvovalo svojich občanov, aby chránilo občanov, prívržencov určitých politických strán a naproti tomu, aby na základe falošných dát udávalo a oznamovalo tých, ktorí s vedením politiky nášho štátu plne nesúhlasia, ktorí túže politiku kritizujú a žiadajú nápravu, udávajúc, že sú protištátnymi a že sú aj Maďaroni. Úkolom nášho četníctva je, aby stále pozorovalo - nepreberajúc v prostriedkoch - tých, ktorí podľa nich previnia sa proti ustanoveniam t. zv. zákona na ochranu republiky. Úkolom nášho četníctva nie je to, aby chránilo súkromný a osobný a domácí pokoj a bezpečnosť, aby hájilo imunitu poslanca alebo senátora ako sa to v mojom a v mnohých iných prípadoch stalo, ale podľa nich ich úkolom je, aby ešte i aktivne, alebo aspoň pasivne podporovalo hore uvedené veci, najmä proti tým, ktorí nepatria do ich politického tábora a ktorí kritizujú vládnu centralistickú politiku. Slávny senát! A to má byť úkolom četníctva u nás? Takéto pomery bezpečnostné majú panovať v t. zv. slobodnej, demokratickej republike? Na takéto účele má byť použité hlavne toľko četníctva a na takúto bezpečnosť sa vydáva a preliminuje 282 milionov? A na takéto veci platí každý občan svoje dane? To je absurdné, to není slobodná, demokratická republika, ale to je policajný štát! A týmto počínaním a spôsobom sa nikdy neudrží poriadok a všeobecná spokojenosť a týmto spôsobom sa nikdy nedocielí vnútorná konzolidácia a takéto jednanie sa môže udržať len na istý čas.

A preto má byť dané každému národu v našom štáte, každému občanovi to, čo dľa zákonov božích a práv prirodzených mu prináleží, vtedy docielí sa sila vo štáte a konsolidácia a vtedy nebudeme potrebovať tak velký zbytočný počet četníctva a budú sa môcť tie veľké miliony na iné, účelnejšie štátne úkoly venovať. Myslím, že všetci ráčíte byť presvedčení, že tu musí prísť rýchla náprava.

Vážení pánovia! Tu ešte podotknúť musím niečo, čo tiež patrí do ministerstva vnútra. Stav notársky u nás na Slovensko je už 700 rokov starý úrad, ale musím riecť, že tak nemilosrdne, ako sa s týmito úradníkmi počíná nakladať, to ešte nezažili. Notár bol u nás vždy človek, ktorý musel byť hotový, musel mať matúru, 2ročný právnicky kurs a mimo toho prax. Keď bola svetová válka, bol každý notár najmenej poručíkom, tiež nadporučíkom i kapitánom. Mohol by som menovať notára, ktorý 1¹/₂ roku ako lajtnant v pluku slovenskej slobody bojoval za náš štát i proti maďarským bolševikom a dnes sa dožil toho, že je pod kontrolou četníctva. Vážení pánovia, buďme si uprímní. Pán kolega sa tu zmieňoval, že lepšie sa mal za Rakúska. Ja nebudem tu chváliť Maďarov, ale poviem, že maďarský zákon bol pre tých úradníkov zákonom. Podľa maďarského zákona četník musel pred notárom a slúžnym stáť ako pred predstaveným.(Tak jest!), a dnes čo sme sa dožili? Dnes četník je pánom na Slovensku, dnes môže dať notár svedectvo občanovi, môže dať svedectvo rychtár, náčelník, to vyzerá len tak, ak to četník povie, četník to jedným šmahom všechno smaže, četník dáva svedectvo náčelníkovi, ktorý je pod jeho kontrolou. Kam to speje? Budeme sa dožadovať toho, aby četník bol pod vojenským reglementom, aby i četník poznal nad sebou pána a celkom bolo by na mieste, aby četníctvo prišlo nazpät do ministerstva vojenstva. (Tak jest!)

Aby som poukázal na prestrelky. Čo sa stalo vo Vysokej? Je tam obyčaj, že si každoročne výbor odhlasuje istý obnos na 1 či 2 súdky piva. Tak sa stalo i predloni. Je tam obecný gazda, rychtár, ktorý má kasu a ten vyplatil 138 Kč. Notár s tým nemal nič, zapísal len kvitanciu do deníka. A čo sa naraz vyskytlo? Prijdu četníci k notárovi bez každého rozkazu a proti zákonu, lebo zákon im to nehovorí, musel otvoriť kasu, že vraj defraudoval 138 Kč. Sviazali ho a odviezli k okresnému úradu: (Výkřiky: Fuj! - Hanba!) Tu som musel zakročiť a robiť poriadok na županskom úrade a keď som p. kapitána četníckeho volal k poriadku, povedal: Neviem, odkiaľ to vyšlo, ti četníci nepoznali zákon. A vidíte, vážení pánovia, žiadal som nápravu, aby četníci, o ktorých sám kapitán praví, že sami zákon neznajú, boli preložení, ale nestalo se im nič, ačkoľvek jednali, prosím, protizákonne, nemali tam čo hľadať, poneváč to patrí do kompetencie okresného úradu a účtárenského oddelenia.

Ďalej vám reknem niečo zo zkúsenosti. Jeden četník prišiel k poštmajstrovi a požičiava si od neho peniaze. Hovorí: Pane môj, veď ja nemám taký plat ako vy, vy máte vyše 2000 korún a ja len 780 Kč. Požičajte mi 1000 Kč. Keď nemáte, dajte mi z kasy! Čo taký to četník zaslúžil, ktorý podvod kázal spraviť poštmajstrovi? Oznámil som to a myslíte, že četníka preložili? Ale keby tomu poštmajstrovi bolo chýbalo 1.20 Kč, četník ho soberie. Toto sú tie prestrelky a chyby, ktoré sa u nás páchajú a ktoré nás do krve urážajú. Hovorím to nie ako opozičník, ale ako dobrý vlastenec, ktorému záleží na tomto štáte, aby sa krivdy a rany hojily. Mohol by som vám citovať viac takých príkladov.

Opakujem, že by bolo žiaducné, aby četníci prišli pod dozor vojenský, do ministerstva vojenstva a tam sa to nebude robiť. (Souhlas.)

Znám také miesta, kde sa četník preoblečie a ide píť do hostinca, ale keď v obci došlo k bitke a hľadali četníka, ani jeden nebol na stanici. Dokiaľ nebudú četníci prevedení pod dozor ministerstva vojenstva, kde je pravda a spravedlnosť, budeme sa pýtať a žiadame pána ministra vnútra, aby netrpel takých lumpov, ktorí v prípade potreby ani na stanici nie sú, ale potulujú sa po krčmách. Toto je náš požiadavok. Porovnajme, ako to môže byť, aby četník panoval nad notárom, slúžnym atď. Porátame-li jedno s druhým, je to hrozné, ale majú pravdu, lebo oni sú celkom iní páni, páni s neobmedzenou mocou, lebo od nich závisí všetko. Včil pozrime, ako je platený notár ako četník. Četník nemá žiadnu kvalifikáciu a notár musí mať maturitu, 2 roky právny kurs. Na Slovensku takí notári neboli - až na vynimky, nechcem urážať - ale o nás mali Česi zlú mienku a mysleli, že na Slovensku môže byť kde kto notárom, že prišiel za notára treba kelner, ale naši notári mali maturitu, to boli ľudia učení. Tedy dva notári majú mesačne 2600 Kč a 4 četníci 8500 Kč. (Slyšte!) Notár musí neustále pracovať a najnovšie má byť vydaný zákon, že notár nesmie nič súkromného robiť, ačkoľvek sa proti tomu občianstvo stavia, lebo nikto nezná ich pomery tak ako notár, ktorý má občanov v blízkosti a vybaví im to za polovicu. Vážení pánovia, notár má tedy 1300 Kč a cestár 1500 Kč a môže si ešte kravu pásť u priekopu, kdežto notárovi zakážu zarobiť si súkromne 20 či 30 Kč mesiačne. Pánovia, dajme notárovi taký plat, ako má četník, ktorý s kočiarkom vozí pekne deti a potom si nebude museť zarábať súkromnou prácou. Keď mu to nedáme, čo bude? Nezbude mu, než aby si vzal žobrácku palicu a šiel žobrať, aby nehladovel, lebo pri 1300 korunách nemôže človek udržať a uživiť svoju rodinu. (Tak jest!) Toto sú tie krivdy, ktoré nás všetkých bolia bez rozdielu.

Slávny senát! Než budem hovoriť o krizi nášho súdnictva, o tom, že naša justícia je veľmi chimérne platená, musím ešte poukázať na oslavy 10ročného jubilejného jestvovania nášho štátu. Vážení priateľia! U nás veľmi krásne sa oslavovalo toto desaťročné výročie našej republiky, áno, slovom, skôr každý sa obliekol do rúcha sviatočného a oslavoval. Mnoho a mnoho stály tieto oslavy, keby som len odhadnul, kolko stála oslava v Bratislave, Košiciach, Prahe a Brne. Bolo to pekné, hudba hrala, rečnilo sa, ale, drazí priateľia, počul som pri tých oslavách aj hrozný nárek a plač. Boly tu ubohé vdovy, sirotky a penzisti, ktorí boli hodeni do penzie, boli perzekvovaní, že snáď nesúhlasili s tou či onou politickou stranou. Môžem menovať: Jozef Kučera, 36ročný notár, ktorý bol r. 1922 pánom županom Kubinským hodený do penzie, že vraj s ním nesúhlasí, že je nebezpečný Maďaron.

A do akej penzie! Prosím, tento človek je bez peňazí, od tej doby hladovie, tento učený človek, ktorý 30 rokov slúžil štátu.

Prosím, ďalej. Ako oslavoval 10ročné výročie nášho štátu ten 78-ročný Jožo Cinko v Žiline, učitel, ktorý bol hodený do penze so 180 Kč mesiačne? Alebo ako oslavoval republiku ten ubohý robotník, ktorý sa vysťahoval do Argentíny, aby tam hľadal svoje živobytie, lebo ako oslavoval republiku ten ubohý roľník a remeselník, keď sú mu z neznalosti pomerov vyrúbené tak vysoké dane, že mu štátny exekutor dnes kravu tahá z maštale?

Toto sú generálne chyby, ktoré vzpomenúl včera kol. Kianička, ktoré sa robily s remeseľníkmi. Toto je i s roľníkmi, toto je bez rozdielu. Toto sú chyby generálne, toto sú rany a preto hovorím ako priateľ tohoto štátu, odkrývame tieto slovenské rany, abysme na ne naliali balzám, aby sa zahojily. (Tak jest!) Vážení pánovia! Mal by som ešte moc hovoriť, ale už to dohovorím.

Slávny senát! Tu hneď pripomeniem krízu nášho súdobnictva. Skutočnosť je, že justícia je základným pilierom každého štátu. A pýtam sa vás, vážení pánovia, či u nás sa týmto dôležitým štátnym faktorom nakladá tak, ako sa má? Myslím, že nie. Lebo bojím sa, vážení pánovia, čo bude vtedy, keď v súdobnictve spomenutá kríza dosiahne svojho vrcholu? Dôkazom toho je, že kríza je v súdnictve, že nám dnes chýba 287 sudcov. Vidíte, že prečo chýbajú, lebo sudca je platený 1.600-1.700 Kč mesiačne, a musí sa plahočit od rána do noci, ale četník, ktorý väčšinou deti vozí po obci, je platený 2.000 Kč. V četnictve nemáme deficitu, ale u sudcov máme deficit. A keď nebudeme mať sudcov, buďme si vedomí toho, že nastane úplná anarchia a štát bude zničený. Poneváč, kde není justicie, není práva a je po štáte. (Sen. Hubka: Tak je to také v Čechách!) Nariekame oba, spojme sa a spravíme nápravu. Slávny senát! Tu musí prísť rýchla náprava. Tu nesmieme šetriť, ale šetrime tam, kde je to už konečne na čase, aby sa s financiami štátu nehazardovalo! Honorujme sudcov tak, ako to ich namahavá práca, ktorá úplne vysiľuje sudcovský stav, vyžaduje, nech sa justícii postavia praktické a hygienicky zodpovedné budovy, kde nebude zdravie súdcovského sboru ohrožené, kde sudca s radosťou sa dá do práce. Nech se nešetrí na súdníctve, ale nech sa šetrí na četníkoch, vojsku a iných zbytočných veciach, a vtedy kríza v súdnictve sa odstraní a bude zabezpečený najhlavnejší fundament štátu, a to je spravedlnosť!

Keď by som takto postupoval od jednoho rezortu ku druhému, tieto vzal pod kritiku, by to vyzeralo všelijako, najmä keď by som prebieral rad radom jednotlivé položky. Som presvedčený, že pri posudzovaní jednotlivých úkolov štátných samo o sebe, je ťažko riešiť otázku, že ktorý štátny úkol je vážnejší, nútnejší a účelnejší; preto rozpočet sostavovať, preliminovať na jednotlivé úkoly a podrobiť rozpočet potrebnej kritike musí sa diať pod zorným úhlom nosnosti obyvateľstva, musí byť určený určitý rámec, z ktorého nielen že nemožno vybočiť, ale ktorým sa musí stále zužovať dotyčné obťaženie obyvateľstva, a pečlivým štátnym hospodárením dosiahnuť určitej finančnej štabilizácie, hlavne dotyčne nosnosti a obťaženia obyvateľstva, ktoré musí byť také, aby obyvateľstvo týmže nebolo poškodzované, prípadne finančne zničené, ako sa to u nás začalo praktikovať, ale aby pri zaťažení daňovom mohlo ešte primerane investovať do rôznych podnikov a inej výroby, aby tak zosilnené mohlo nastúpiť konkurenčnú cestu s inými cudzozemskými podnikmi a všestrannými výrobnými produktami. Naša finančná politika musí smerovať k tomu, aby bola odľahčená výroba, aby tým bola táto konkurenčne schopná, a pri tom aby sa nezapomínalo na tú vážnu skutočnosť, že vedľa cudziny je naše domáce obyvateľstvo najspoľahlivejším konzumentom nášho priemyslu a zemedelstva, a že sa mu v dôsledku toho nesmie brať sústavným snižovaním životnej miery nákupná schopnosť. Preto potrebné by bolo sníženie a odpísanie daní vôbec alebo aspoň u potravných článkov, čím sa docielí toho, že zároveň stúpne kupná síla.