Následkem toho jest oprávněno tvrditi, že řešení české otázky, které zde máme před očima, znamená jen zdánlivé řešení, poněvadž jen navenek do jisté míry přizpůsobuje fasádu budovy změněným poměrům, uvnitř však falešná konstrukce zůstává zachována. Je sice pravda, že pro český národ jasné a důsledné řešení české otázky znamená pád ze sedmého nebe českého národního státu, ale přece ještě nikoli pád do nekonečna, nýbrž jenom změnu, která právě pro český národ v budoucnosti může býti provázena jen blahodárnými následky. Je správné, že při vybudování státu v národnostní stát za poskytnutí úplné samosprávy jednotlivým národnostem, jak to aktivistické strany jakožto cíl vyžadují, nutno počítati v blízké nebo vzdálenější budoucnosti s rozpadnutím státního útvaru. Neboť u národa, který smýšlí a cítí národně, nelze předpokládati, že v hodině možnosti raději by chtěl zůstati pohromadě s cizím národem v malém státě, nežli aby se s vlastním národem semknul ve veliký, uzavřený národní stát. Že tento vývoj leží v budoucnosti a že tento vývoj musí přijíti, o tom poučuje nás pohled na mapu Evropy. My Němci v tomto státě věříme, že sebeurčovací právo národní nemůže trvale stanouti před německým národem. Jsme přesvědčeni o tom, že počínajíc lednem 1918 státotvorné síly národů přišly ke svým právům a že budoucnost Evropy určovati budou jen národní státy. Česká Národní Rada usnesla se v Kyjevě roku 1917 na této resoluci: "Že Rakousko-Uhersko, tento žalář národů, rozdělen býti musí ve své národní díly, ze kterých je složen. Jen potom bude národům středoevropským dána možnost svobodného vývoje ve smyslu sebeurčení, jen potom vytvořeny budou podklady pro pevně organisovaný mír a skutečnou demokracii. Československý národ nepřijme nikdy národnostní autonomii v rámci Rakousko-Uherska, které mu odpírá právo na vlastní politický život, což je popřením zásad sebeurčení." Český sociálně-demokratický poslanec Tusar předčítal dne 6. ledna 1918 t. zv. tříkrálovou deklaraci, která jednomyslně byla přijata, ve které se mezi jiným praví: "Když čeští poslanci našeho znovu probuzeného národa během francouzsko-německé války mluvili o mezinárodních evropských otázkách, prohlásili ve svém memorandu ze dne 8. prosince 1870. Všechny národy, ať velké nebo malé, mají stejné právo na sebeurčení a jejich rovnosti má stejnou měrou býti dbáno. Jen z uznání rovnoprávnosti a ze vzájemného ocenění svobodného sebeurčení všech národů může vykvésti volnost a bratrství, všeobecný mír a skutečné lidství." Česká Národní Rada usnesla se dne 29. září 1918 na resoluci, ve které se praví: "Čeho si žádáme, toho nám vídeňské vlády nikdy nedají a nemohou nám to dáti. Náš národ nemůže nikdy doufati, že svou svobodu obdrží od kruhů, které po celou dobu války v našem národě neviděly nic jiného, nežli předmět bezohledného vykořisťování a které do posledního okamžiku se nelekaly žádného prostředku, aby náš národ ponížily, vyhladověly a samovládnými akty nejhrubšího potlačování v jeho nejsvětějších citech urážely." Můžeme ve všech těchto resolucích místo Čechů dosaditi Němce a přijdeme k témuž výsledku.
Myslíte skutečně, pánové na české straně, že tato vaše hrdá a smělá a při tom ve svých důsledcích tak správná slova a požadavky mají platiti jen pro český národ a nikoli také pro národ německý? Domníváte se skutečně, že 61/2 milionový národ český bude moci zabrániti, aby se 80 milionů Němců ve střední Evropě jednou nesemklo ve velký německý národní stát na základě téhož práva, kterému vděčíte za svoji státní samostatnost? Jest srozumitelno a pochopitelno, že jste tehdy roku 1918 pod psychosou zhroucení ústředních mocností a utvořené tím situace shrábli pro sebe a svůj stát z tohoto zhroucení tolik, co vůbec bylo možno. Nebylo by však s vašeho stanoviska pochopitelné a trvale snad také nemoudré a se stanoviska národní politiky nesprávné, kdybyste přes změny, mezitím nastalé a přes další vývoj také nadále úporně setrvali na tehdy vybudované myšlence českého národního státu v mezích této republik z roku 1919. Jestliže pan dr Karel Kramář, muž, jehož vřelé národní cítění je zajisté nade vší pochybnost, ve své nové knize "Na obranu slovanské politiky" přivádí na přetřes otázku, zdali nekompromisní logika dr Beneše, která ho vedla při jeho zahraniční revoluci, byla správná, zdali dobrá slovanská politika naprosto musila míti za následek katastrofální konec Rakouska a změnu hranic a konec států, jestliže dr Kramář také dnes ještě přivádí na přetřes tuto otázku, pak z této otázky po mém soudu vyznívá naprosto oprávněná úzkostlivá pochybnost o tom, zdali úspěch zahraniční revoluce také skutečně byl velkým úspěchem, zdali snad přece pro český lid jakožto národ by nebývalo lépe, kdyby v nějaké formě byl setrval v dřívějším státním útvaru starého Rakouska, dobře chráněn a hýčkán, s nadějí na netušenou možnost rozšíření, nežli aby obtížen jsa svými menšinami jakožto zcela malý stát uprostřed německého území s Němci uvnitř a následkem toho snad také jednou s Němci za hranicemi musil zápasiti o svoji existenci. Nyní však následkem zahraniční revoluce přišlo zatímní řešení v tomto smyslu a český národ stojí dnes před hotovou událostí. Stojí však po mém názoru také před skutečností, že se jak zahraniční, tak také vnitropolitické předpoklady, na kterých vybudoval existenci a budoucnost státu v jeho dnešní formě, prokázaly býti falešnými. S touto skutečností musí chtě nechtě jednou počítati. Čím dříve se s touto skutečností vypořádá, tím lépe pro český národ jako takový. Čím dříve přestane svůj národ ztotožňovati se státem, ve kterém tento národ žije, tím lépe postará se česká politika o budoucnost národa. My jakožto nacionálové nezasazujeme se jen o svoji svobodu, my nechceme také žádnému jinému národu a proto také ani českému národu bráti kdy jeho svobodu. Čím úplněji provedete rozluku mezi sebou a mezi námi, tím bezbolestnější bude pro český národ jednou rozloučení. Takovéto kompromisy a pokusy však, jakým je nynější národnostně smíšená vláda, která převzala odpovědnost za český národní systém, nejsou po našem názoru to, aby pro nás a pro český lid připravily jedině správný vývoj pro budoucnost. Proto odmítáme tuto vládu a budeme hlasovati proti státnímu rozpočtu. (Souhlas.)
Místopředseda dr Krčméry: Následovným řečníkem je pán sen. dr Kovalik. Dávám tedy slovo panu sen. dr Kovalikovi.
Sen. dr Kovalik: Slávny senát! K štátnemu rozpočtu na r. 1927 chceme obzvlášte z ohľadu Slovenska premluviť a objasniť stanovisko našej strany k vládnemu hospodareniu. Behom mojej reči chcem poukázať na dva veľké politické omyly, ktoré od prevratu trvajú v politike republiky Československej. Prvý omyl je to mienenie, že v republike Československej dá sa vládnuť bez najväčšej slovenskej strany, ktorá zastupuje rozhodnú väčšinu národa slovenského, to je bez Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Druhý omyl je tá mienka, že na Slovensko sa dopláca. Chcem behom mojej reči poukázať na to, že ani jedno ani druhé neobstojí. Že naša strana ukázala ochotu odhlasovať rozpočet, toho príčinou je, ako je to už známé, že videla naša strana zase ochotu od novej vlády, konečne pristúpiť k riešeniu slovenskej otázky, čo doterajšie vlády učiniť nechcely a preto bola nútená naša strana v opozicii zostať. I nateraz ešte nevstúpila slovenská ľudová strana do vlády. Stať sa to ale môže, keď sa dohodnú na takom podklade, na ktorom slovenská ľudová strana svoj autonomistický program bude môcť uskutočňovať. Z Prahy bol lancírovaný, ako som vzpomenul, náhľad, že na utvorenie vládnej väčšiny Hlinkova slovenská ľudová strana nie je nevyhnuteľne potrebná, lebo veď že tu sú pri ruke národní socialisti, ktorí môžu byť pribraní do vládnej väčšiny. I v politike sú veľmi mylné názory, že robia sa veľké chyby. Väčšou politickou chybu, a to katastrofálnou, si predstaviť neviem, ako že v republike československej mohlo by sa vládnuť bez najväčšej ľudovej slovenskej strany, ktorá reprezentuje 2/3, tedy rozhodnú väčšinu národa slovenského, ktorá svojím autonomným programom ešte ďalšie čiastky národa slovenského priťahuje ku svojmu programu, tak že sa povedať môže, že riešenie slovenskej otázky v autonomnom smysle požaduje si dnes už skoro celý slovenský národ.
Bez tohoto národa slovenského sa v republike Československej prospešne vládnuť nedá, lebo pribrať národných socialistov do vlády, bude to zase len česká vláda, ešte doplnená nemeckými ministry, - jestli títo Nemci zostanú vo vláde - ale nebude to vláda Čechov a tých Slovákov, ktorí reprezentujú rozhodnú väčšinu národa slovenského. Nebola by to tedy podľa zásad parlamentarizmu utvorená vláda. Nech tedy nikto nemyslí tu v Prahe, že sa môže utvoriť vláda bez Slovákov, lebo nerešpektovaním a nevyplnením žiadostí väčšiny národa slovenského a odstavením alebo do kúta vtisknutím tejto strany priepasť medzi Čechmi a Slovákmi len ešte viace sa rozšíri, nespokojnosť na Slovensku ešte viace sa povzbudí, roztrpčenosť ešte viace sa rozplamení, psyche slovenského národa len ešte viace sa oddialí od historických zemí, čo zaiste neni v záujme republiky. Bez dobrej vôle slovenského národa, oduševnenosti a oddanosti národa slovenského k republike a táto proti jej mnohým nepriateľom sa ubrániť nedá. Republika potrebuje nielen Slovákov, ale potrebuje uspokojených Slovákov, potrebuje uspokojeného Slovenska. Republika bez takých Slovákov jestvovať nemôže a preto nech nikto nepovie v Prahe: Nepotrebujeme Slovenska. Minister Beneš povedal v Bratislave na svojej prednáške pred niekoľko rokmi: "České zeme sú krajne ohrožené bez Slovenska." A ja dodávam k tomu: bez uspokojeného Slovenska. (Tak jest!)
Tedy vládnuť bez Slovákov, bez najväčšej slovenskej ľudovej strany, ktorá reprezentuje národ slovenský v jeho rozhodnej väčšine, je politický a môžeme povedať katastrofálny omyl. Ktože bude brániť tú krásnu Bratislavu, tú bránu východu, ten krásny slovenský Dunaj? Myslíte, že len vojaci a četníci? Tú Bratislavu a ten Dunaj musí brániť celý národ, i starci i mladí i deti! Ale bude ho brániť národ oduševnelý a spokojný, ktorý za národ uznajú a ktorému dajú jeho práva! Vlasť neobránia len vojaci a četníci, nielen bodáky a granáty. Vlasť najlepšie obrání duša národa a táto duša národa brání vlasť ešte pred vojnou, takže sa jej nepriatelia boja a neopovažujú sa napadnúť krajinu, kde žije oduševnelý, spokojný národ! (Tak jest!)
Uspokojte tedy ten slovenský národ, vyplňte jeho žiadosti a nepovedajte, že ho nepotrebujete, - lebo to sa povedalo. Budete ho potrebovať v dobách kritických. Potrebujete ho nielen v dobách kritických, ale i teraz, aby udržal štát a platil dane, aby tento rozpočet mohol byť efektivný. My sme veru neoduševneli z tohoto rozpočtu, lebo Slovensku sa v ňom nevyhovuje tak, ako si to pre Slovensko žiadame a ako to pre Slovensko potrebné bolo.
Že strana prejavila ochotu odhlasovať rozpočet, učinila to preto, aby teraz, keď vláda prejavila istú ochotu pristúpiť k riešeniu slovenských otázok podľa ujednaní so slovenskou Hlinkovov ľudovou stranou, dala poslednýkrát možnosť dohody nielen vláde s Hlinkovou ľudovou slovenskou stranou, ale možnosť dohody Čechov a Slovákov. (Tak jest!) Lebo sa môže povedať, že doterajší režim bol proti mentalite národa slovenského a teraz sa to konečne musí zmeniť; a aby sa to stalo, prejavuje i strana ochotu podať k tomu pomocnú ruku. Pri tom ale nielen že máme právo, ale i povinnosť pod ostrú kritiku vziať rozpočet. Tým sme povinní národu a máme i príčiny k tej ostrej kritike, že neobstojí ten druhý omylný výrok - totiž to, že sa na Slovensko vraj dopláca, - to dovolím si niekoľkými podrobnými dáty odôvodniť.
Česko má okrúhle 6,800.000, Morava 2.635.000, Slovensko 3,000.000 obyvateľstva. Pozrime položku četníctva v rozpočte ministerstva vnútra. Česko platí na četníctvo 75,034.290 Kč, Morava 30.995.000 Kč a Slovensko 49,320.000 Kč.
Podľa procenta obyvateľstva Slovensko má o 16,320.000 Kč viac preliminované na četníctvo než Čechy a na tých 365.000 obyvateľov, o ktoré má viac Slovensko nežli Morava, musí Slovensko platiť viac o 18,325.000 viac než Morava. Na takého elementa platí tedy Slovensko o 18,325.000 Kč viac než platí na četníctvo Morava! Či je na Slovensku - nechcem povedať - viac toho zbojstva než v Čechách a na Morave? Na čo a prečo je toľko četníctva na tom našom pokojnejšom Slovensku? Na našom Slovensku nikdy toľko četníctva nebolo, pred tým ani jedna tretina a predsa Maďari viace sa mali obávať tých Panslávov. Bude treba teraz umiestiť tisíce a tisíce ľudí na Slovensku. A myslíte, že i četníci sú Slováci? Ani jedno procento Slovákov sa nenajde medzi četníkmi, ktorí pri voľbách len udávajú ľuďáckych rečníkov (Výkřiky senátorů strany lidové: Tak jest!) sťažujúcich si na pomery a takých odsúdené bolo viace než 600. Tak ráči vidieť slávny senát, že ako sa dopláca na to Slovensko. Je to omyl veľký, na ktorý som poukázal už tu, že by sa mohlo pri četníctve 18 aj 20 milionov korún zašporovať. A tak sa môže ušetriť aj v iných odboroch. V personále lesníctva, finančných úradov atď. Len kto že by potom vyruboval tie ohromné dane? Pri lesnictve je preveľa personálu, dvakráť, trikráť toľko ako bolo pred tým a veru v tom specielne slovenskom lesníctve je málo Slovákov. Lesnícké školy na Slovensku majú položku 1,297.710 Kč, kdežto, ako som vzpomenul, četníctvu sa dá 50 milionov. Lesnícke školy v Čechách, na Morave a vo Sliezsku majú 1,945.420 Kč. Pozrime na orgány zemedelsko-technickej služby pri lesníctve. Čechy, Morava, Sliezsko nič, a Slovensko má položku 1,496.433 Kč. Súhrn: Čechy, Morava, Sliezsko skoro 1,823.816 Kč a Slovensko 6,495.477 Kč. Z toho je zrejmé, že na Slovensku je v lesníctve nepomerne viace personálu ak v t. zv. historických zemiach, ač práve Slovensko má svoju historiu a to i lesnícku historiu. Tak vidíte, to je zase druhá položka, že na koho sa tu dopláca; dopláca sa tu na Slovákov? (Výkřiky senátorů slovenské strany ľudové: Nie!) Nedopláca sa na Slovákov. Tak na čo sa hovorí, že na Slovensko sa dopláca?
Miesto hore spomenutých prebytočných položiek četníctva, treba by bolo už rehabilitovať radšie tú lesnícku akademiu v Banskej Štiavnici, ktorá tam bola mnoho storočí a účinkovala veľmi chýrne. A treba by bolo v Košiciach už započať s inštaláciou slovenskej techniky. Keď Česi majú dve techniky, v Prahe a Brne, Nemci maju tiež dve techniky v Prahe a Brne, prečo nemá slovenský národ, Slovensko vôbec, ktoré reprezentuje 3 miliony obyvateľstva, prečo nemá svoju techniku, a tá musí byť v Košiciach.
Pojďme ďalej. Pozrime na pr. rozpočet ministerstva verejných prác. Tam je položka: Stavba budovy československého vyslanectva v Belehrade 5 milionov korún. Varšava: adaptácia úradnej budovy pre československý zastupiteľský úrad 3.5 mil. Kč. Len na tieto dve budovy činí položka 8.5 mil. Kč. Ja som Pansláv a milujem bratov Srbov, Horvatov, Slovincov, Poliakov, ale preto by v tej Jugoslávii ten palác v Belehrade mohol byť skrovnejší, i za 2 miliony korun a tej Varšave tá adaptácia by sa veľmi skvele mohla vykonať aj za 1 milion Kč. A tak by sa už pri týchto položkách usporilo 5.5 milionov korún. A čo má z toho Slovensko? Či pri tých 8.5 milionov korunových stavbách a reparáciach dajú slovenskému remeselníkovi alebo obchodníkovi zarobiť len 1.000 Kč?
A pán referent rozpočtu, pán sen. Stodola vzpomenul pri pojednávaní zahraničného rozpočtu, že by potrebovala republika ešte viac konzulátov ako ich má. K tomu si dovolím poznamenať, že i v tých najmenších krajinkách a najvzdialenejších krajoch najdeme naše konzuláty. A myslím, jestliže tieto konzuláty sú vstave sa samy udržať, nech sú, ale tá republika naša 13ti milionová, či ta má po celom svete udržiavať vyslanectvá - viem, že vyslanectvo je iné a konzulát je iné. Tu si dovolím tú poznámku, že malo by sa šetriť. Ja som tu ukázal len dve veci, v Belehrade a vo Varšave, ale tak by sa malo šetriť pri všetkých vyslanectvách, a myslím, že nepotrebujeme to zahraničné zastúpenie v takej miere, ak to majú veľké národy, veľké krajiny europské. I tu by sa dalo šetriť.
Prejdem na rozpočet orby. Čo sa pozemkovej reformy týka, tu zastávame heslo: Zem slovenská patrí Slovákom. (Tak jest! - Souhlas ľudových senátorů.) Kto môže zo Slovákov si kúpiť jedno jutro, nech si ho kúpí, kto môže kúpiť 5 jutár, nech si kúpí 5 jutár, kto môže kúpiť 10 jutár, nech si kúpí 10, a kto môže si kúpiť 100 jutár, nech si kúpí 100 jutár. Nech sa tedy zem slovenská dostane Slovákom, či už kúpou, či prídelom, či kolonizáciou.
Štátna správa podržala si zo zeme slovenskej 42.000 ha pôdy a týchto 42.000 ha dala alebo chce dať na mnohé roky do prenájmu 7 slovenským cukrovarom. Či nemôže byť z týchto 42.000 ha slovenskej zeme mnoho tisíc pridelené ešte v menších alebo i väčších čiastkach slovenskému ľudu, aby ten ľud slovenský prišiel k zemi, prišiel k práci?
Veď i ten jednotlivý hospodár vie vypestovať dobrú cukrovú repu a predať cukrovarom. Tak by tisíce slovenského ľudu maly zem, a teraz ju drží štát a niekoľko tých cukrovarov. Veď ja viem, že musia byť pre cukrovary zabezpečené pozemky pre produkciu cukrovej repy. Nech si ich majú, ale nie 42.000 ha. Veď keby to bolo pomerné podľa obyvateľstva, v Čechách a na Morave by sa malo dať cukrovarom 80.000 ha pôdy. Ja som zvedavý, čo by povedali na to českí hospodári. Je spomenuté, že pri tom, keď to štát drží pod záborom a do prenájmu dá cukrovarom, dostane tam živobytie 500 úradníkov, 5000 stálych a 20.000 sezonných robotníkov. Keď by sa ale z týchto 42.000 ha mnohé tisíce vo väčších - menších čiastkach rozdelily medzi slovenský národ, však i vtedy sú potrební tam tí úradníci a ti stálí a sezonní robotníci, tedy tí tým ohrožení niesú. Tu sa musí rozhodne náprava stať, a všetki tí, ktorí k tomu prispejú, nadobudnú si uznania u slovenského ľudu.
Pozrime teraz, ako sa asi dopláca na to slovenské remeselnictvo a obchodníctvo. Ač práve slovenské remeselnictvo a obchodníctvo nemá 7 koží ako cibuľa, ale ten daňový nátlak tých 7 koží sa vykonáva na tom slovenskom živnostníctve a obchodnictve, zatým čo socialistické zákony toľko nespočetných daní navalily na slovenské remeselníctvo a obchodníctvo, že klesá pod nesnesiteľnými bremeny. Ktosi tu z Prahy povedal, že Slovensku netreba priemyslu a obchodu. Slováci nech si len terpezlive orajú. Ale ako budú orať, keď štát drží vo svojich rukách tých 42.000 ha dobrej pôdy, kde by mohli byť slovenskí roľníci umiesteni a zkolonizovaní, zatým čo sa kolonizujú z Juhoslávie. Máme dosť Slovákov na chudobných krajoch, ktorí by sa kolonizovať dali. Slováci, poneváč bydlia v horských krajoch, musia sa držať remesiel a obchodu. Musím tu s uspokojením poznamenať, že pán minister obchodu dr Peroutka v rozpočtovom výbore senátu prejavil, že ministerstvo obchodu ďalej jedná o tom, aby dodávateľom živnostenským boly vyhradené dodávky služobných odevov a uniforiem pre všetky obory štátnej správy. Ďalej prehlásil pán minister obchodu dr Peroutka o otázke 5%nej výhody slovenským úradom pri dodávkach, že dôležitosť túto uznáva. Žiaducné je tedy, aby ako táto 5%ná výhoda bola uznávaná, tak aj aby štátné dodávky boly percentuelne slovenskému remeselníctvu a obchodníctvu prideľované, aby štátné a obecné budovy a celé ich zariadenie, ďalej stavby železníc a verejné práce na Slovensku boly udeľované slovenským podnikateľom, slovenským robotníkom, remeselníkom a obchodníkom. Tu musím poznamenať jednu veľkú krivdu. Chodil som po celom Slovensku medzi nášmi riemeselníkmi a obchodníkmi a na mnohých miestach slyšal som sťažnosti, že i keď taký slovenský podnikateľ alebo remeselník dostane hocikde kúšťok tej práce, že štátní i obecní odťahujú zaplatiť patričné mzdy, patričné práce. Žiadajú od takých podnikateľov kaucie pri udeľovaní nejakej práce, slovom ten slovenský živnostník je vystavený rôznym šikaneriám, kdežto sú dáta, že keď sa na Slovensku dá práca českému živnostníkovi, že často už napred dostane peniaze a boly pády, že keď podal lacnejšiu nabídku, že ačkoľvek pozde o to žiadal, tak od štátu dostal náhradu a bola mu i udelená. Samo sebou sa rozumie, že takéto zaobchádzanie štátnych medzítok na Slovensku zapríčiňuje veľké rozhorčenie. Koľko máme slovenských reštauratérov na slovenských staniciach alebo vo štátných lázniach? Máme 5 štátnych lázní na Slovensku avšak ani restauracie, ani správa není v slovenských rukách. Jediný reštauratér slovenský je vo Sliači. Než slovenské živnostnictvo, remeselníctvo a obchodníctvo má dosť príčiny sťažovať si na dane nemilosrdne vymáhané a exekvované. Stále chcejú exekvovať dane za 6 rokov naraz.
Škoda, že tu neni pán minister financií. Je to nemožné, je to nehumánné a nepolitické. Žiadam, aby i vzhľadom k nepriaznivým hospodárskym pomerom exekvovanie daní bolo zastavené a vymáhanie daní na 3 roky oddialené. Čo sa týče vyrubovania daní, žiadam novelizáciu patričného zákona: aby daň vyrubujúce komisie boly sostavené z miestnych občanov, ktorí dobre znajú pomery, a aby nebolo tak, ako je dosiaľ, že sú menovaní prednostovia týchto komisií z úradníkov finančných a dane vyrubujúcích, cudzí, pomery neznalí úradníci.
Daň z obratu pán minister financií zrušiť nechce, ale musí byť ona pri najmenšom povolená paušalizovaná v najmenšej miere. Remeselníctvo a obchodníctvo celého Slovenska si žiada zrušenie nemocenského poistenia. (Tak jest!) lebo to ničí remeselnictvo. Ale však my to počúváme každý deň od nášho remeselníctva a obchodníctva. (Sen. Toužil: Zrušte dělníkům také mzdy!) Avšak my to nemluvíme a necucáme to z palca, my to počúvame od nášho remeselníctva a obchodníctva. (Hluk. - Místopředseda dr Krčméry zvoní.) Tak prosím, slávny senát, nikto nemôže vytýkať ľudovej strane, že by nemala sociálneho cítenia. I my máme sociálné cítenie, ale máme tiež sociálné cítenie to, aby každému spravedlive sa dalo to, čo mu patrí. (Sen. Toužil: Chudákům chleba a pánům maso! - Hluk. - Místopředseda dr Krčméry zvoní.) Naša sociálna politika je tá, aby všetky vrstvy národa dostaly to, čo im patrí a nebola jedna vrstva národa pestovaná na úkor druhej. Žiadame sníženie železničných tarifov, lebo je to hrozná nespravedlnosť, že železničná doprava naradená na Slovensku je vždy väčšia, tedy doprava na Slovensku je vždy dražšia ako v historických zemiach. Uvediem len jeden alebo dva príklady - faktá. Na Slovensku dorábame cement, lebo tých skál máme dosť. Z Lietava-Lúčky do Trnavy je 165 km. V Lietava-Lúčke je cementárňa. Je tedy z Lietava-Lúčky do Trnavy 165 km a doprava stojí 726 halierov. Z Brna do Trnavy je viac kilometrov, 189 a predsa doprava toho cementu stojí 653 hal. Tu máte druhý príklad. Z Lietava-Lúčky do Nitry je 242 km a platí sa 859 hal., z Brna do Nitry je 257 km a platí se jen 765 hal.
Z Lietava-Lúčky do Nových Zámkov je 219 km a platí sa 825 hal. a z Brna do Nových Zámkov je 234 km a platí sa 731 hal. Z Lietava-Lúčky do Nového Komárna je 248 km a platí sa 859 hal., z Brna do Nového Komárna sa platí len 782 hal. Doprava cementu z Moravy na Slovensko je lacnejšia ako zo samého Slovenska. (Sen. Toužil: Vždyť jste ve vládní většině, tak si jděte na Najmana, ať vám to spraví!) Tak, pane kolego, ešte niesme (Veselost.) . . . a na toho Najmana pôjdeme, či budeme vo vláde, či nebudeme; v oboch pádoch pôjdeme na toho Najmana, aby tarify na Slovensku boly také, ako v historických zemiach. (Hlas: Do vlády nemusíte choditi, jen když hlasujete!)
Keď už o tých železničných tarifoch hovorím, musím sa zmieniť i o stavbe železníc na Slovensku. Ako sa na Slovensko dopláca, sú v programoch a projektoch hrozné miliony. Nechcem to dopodrobna predčítať, lebo by to dlho trvalo. Ale sú na papieri. Čo sa z toho uskutoční? Len teraz sa vystavala železnica z Nového Mesta n. Váhom na Moravu s tým veľkým tunelom. Ale inde? Máte tu Handlová-Horná Štubňa, preliminované 140 milionov, spojku u Žabokrekoch, preliminované bolo 5 milionov, ale nič z toho v rozpočtu není. Máte Podlinec, Orlov 75 milionov preliminované, ale vypracovaný je len projekt. Máte Tvrdošín-Podhora 63 milionov na papieri, ale z toho vypracovaný je len projekt. Máte tu Jablonec-Plavecký Mikuláš, preliminované 25 milionov a z toho je len projekt. Máte tu Lideč-Púchov preliminované je 145 milionov, ale vypracovaný je len generálny projekt, atď.
Železnice sa veru nestavajú na Slovensku v milionovom rozsahu. Ale bolo by potrebné ešte Rajec s Nemeckým Pravnom spojiť, Poprád s Dobšinou atď.
Čo sa robí s reguláciou riek na Slovensku a ako sa dopláca na to Slovensko, to musím predčítať z tých položiek, že v Čechách je preliminované 24 milionov na vodné práce, z toho 12 milionov na pokračovanie splavnenia Vltavy.
Morava má 8,310.000 a na všetky rieky slovenské, a síce na stavebné práce na Váhu, Kysuce, Orave, Vláre, Hronu, Bodrogu, Tise, Slané, Gelnici, Poprádu niečo do 3 milionov. Čo by málo bolo i 300 milionov. Tu sa musí zdôrazniť, že sa veľmi zanedbáva otázka regulácie riek na Slovensku. Nemôže sa tedy riecť, že sa na Slovensko dopláca.
K rozpočtu školstva a národnej osvety na krátko len chcem poznamenať, - poneváč o tom podrobne bude hovoriť pán kol. dr Krčméry - že ani tu sa nedopláca na Slovensko, ale málo sa dodáva. Chcem poznamenať, že žiadame uplatniť na celej čiare, počínajúc od školy ľudovej až po univerzitu v Bratislave, vyučovanie vo slovenskej reči. Žiadame, ako už bolo vzpomenuté, techniku v Košiciach a lesnícku akademiu v Banskej Bystrici. A žiadame veľkú pozornosť venovať vyučovaniu náboženstvu, čo odpovedá mentalite slovenského národa. Tak zv. laická morálka nenahradí náboženstvo. Bez náboženstva nieto morálky, bez morálky nieto rodiny, spoločnosti, tedy nemôže existovať ani štát. Následky nevery, následky zanedbávania náboženstva, morálky je úpadok obyvateľstva. Pred 2 týždňami bol som v Prahe na Slovanskom ostrove na shromaždení Sväzu katolíckych žien a dievok a tam bolo konštatované, že počet obyvateľstva Čiech klesá. Prečo klesá počet obyvateľstva Čiech? (Výkřiky komunistických senátorů: Protože matky nemohou uživiti dětí!) Preto klesá . . . (Sen. inž. Klimko: Vyhánění plodů!) . . . poneváč sú povoľované manželské rozvody! (Souhlas stoupenců řečníkových.) To je hrozné. (Výkřiky: To je logika! - Protože se faráři nežení!) Tak je to vo Francii. Kde nieto náboženstva, nieto morálky, tam sú rozvody, tam . . . (Hluk. - Slovní půtka mezi senátory komunistickými a lidovými.)
Místopředseda dr Krčméry (zvoní): Prosím o pokoj, nevyrušovať rečníka!
Sen. dr Kovalik (pokračuje): Kde nieto náboženstva, nieto morálky, tam sú rozvody. Podívajte sa na Rusko, ako je to tam. Tam možno každý deň druhú manželku si vziať. (Sen. Hampl: Vy byste si to také přáli! - Výkřiky komunistů.) Na tom shromaždení bolo povedané, že čím ďalej ideme na východ, tým väčší je počet obyvateľstva. Na Morave už to trochu lepšie vyzerá. Tam neupadá tak počet obyvateľstva, a na Slovensku, kde je nábožný, poriadny rodinný život, tam je aj detí viace, tam počet obyvateľstva neklesá. (Sen. Toužil: Faráři mají manželky na 14denní výpověď!) Keď už hovorím o ministerstve školstva, musím tu poznamenať . . . (Sen. Hlávka: Váš Bůh je mamon!) Ale nevyrušujte, ja nebudem s vámi dve hodiny rozprávať!
Žiadame konečne úpravu otázky nuncia, žiadame dobré styky s Vatikánom, lebo to požaduje 10 milionov katolíkov v republike, žiadame vydanie cirkevného majetku ich majiteľom, ktorí to užívajú na školy, na kulturálné ciele, na nemocnice, na sirotince a na rôzné pomocné ciele to vydávajú a potrebujú ten majetok. Nemôžem opominúť, abych tu nespomenul ten nespravodlivý a poľutovaniahodný stav, že vtedy, keď štát podporuje rôzné kulturálné inštitúcie, vláda dosiaľ neposkytla žiadnej podpory najväčšiemu a najrozsiahlejšiemu kulturálnému spolku slovenskému, totiž spolku Sv. Vojtecha. Už preto by mala dať podporu tomuto spolku, lebo však . . . (Výkřiky.) . . . ten svätý Vojtech to bol český svätý, ktorého meno ten spolok má. Teraz o tomto spolku poviem. (Slovní potýčka mezi senátory strany ľudové a strany komunistické.) Prosím, nemôžem hovoriť!
Místopředseda dr Krčméry (zvoní): Prosím, pokojne počúvajte rečníka!
Sen. dr Kovalik (pokračuje): O tom spolku mám sdeliť to, že po prevrate, keď bola potreba slovenských kníh, nebolo ich na Slovensku nikde, len v tom svätovojtešskom spolku bolo tisíce a tisíce slovenských kníh a učebníc a z referátu bratislavského prišli tam do spolku sv. Vojtecha a zobrali všetky knihy, aby slovenským školám mohli dať slovenské učebnice a dosiaľ ich nezaplatili.