Konzervatizmus nepremenlive trvá. K ľudu, ktorý sa tak húževnate drží svojej hrudy, že zamiera nostalgiou, že vedel si uprostred koncentrických nivellizujúcich duševných prúdov moderných zachovať tu divotvornú čarovnú fantaziu bariev, to kúzlo nášho výtvarného ľudového umenia, musí sa prísť rukou jemnou.

Ku týmto tradicionelným hodnotám patrí aj slovenčina. V tejto otázke najlepšie posledne definoval pomer češtiny ku slovenčine minister dr Hodža, keď konštatoval, že iste historicky so spisovným jazykom pred mnohými storočiami sme boli národom jediným, lež že následkom politického rozdelenia vyvinula sa nielen osobitná reč na Slovensku, ale i osobitná psychologia a hlavne povaha. A jestliže nenajdeme správné hodnotenie psychologických podmienok, kulturných, politických, hospodárskych a sociálnych, môžeme sa stať hrobármi svojej jednoty. Pri tom vyzdvihol činnosť českého učiteľstva na Slovensku. Je skutočnosťou, že títo skromní pracovníci zasluhujú v najvyššom stupni našu pochvalu. Väčšina z nich ovláda už slovenčinu. Našu slovenčinu robia nášmu srdcu milú predovšetkým tie slovenské spevy, ktoré vlnia sa nášmi slovenskými luhami. Už Herzen pomenoval slovenské spevy zvučiacimi slzami a aj Göthe bol vo vytržení nad spevami srbskými. Nám sú drahé, lebo niekedy v ťažkom jarme na ích perutiach lietavaly naše túhy do tých citových končín, ktoré vybájil sklon našej duše ku romantike, ku poezii.

Preto lpíme na slovenčine a želali by sme si, aby v budúcích rozpočtoch ministerstva nár. osvety čo najväčšie položky boly venované zveľadeniu slovenskej literature a umeniu, Matici, Učenej spoločnosti Šafarika a iným spoločnostiam.

Nie je všetko primitivizmus, čo zdá sa mnohým spiatočníctvom, je to nadanie, opak duševnej mechanizácie, ani západníctvo je nie vo všetkom ideálom; vyzdvihujem to, že nestojím na podklade učenia Aksakova o samobytnosti, som europejsky orientovaný. V dnešných podmienkach národnej slobody, ktorá uvoľní tak mnoho spiacich energií, je slovenský človek schopný najvyššieho technického a kulturného vývoja, a že ako náš pán minister Hodža nedávno spomenul, Slovensko svojou hrivňou rydzích slovanských hodnôt podstatné prispeje ku tomu, čo v budúcnosti vytvorí čs. kulturná myšlienka.

Slovenský národ tvorí ohromný rezervár tvoriacej síly slovenskej duše uprostred už viacmenej opotrebovaných národov strednej Europy. Bohatá citovosť, svežosť, konceptivná síla, stav duševného kvasu Slováka sú nenahraditelné aktivum aj českej duše, neslobodno zabíjať nejakým formalizmom tohoto ducha.

Slovenský človek zachoval s prírodou úzký kontakt, ona dáva obsah jeho vnútornej bytnosti a tak syn slovenského ľudu nie je z tých, ktorí byvši duševne vykoľajovaní, vytruštení blúdia bez opory, bez smernice svetom.

Zachovalosť slovenského ľudu vidno aj z populačných číslic. Podľa nášho statistického úradu percentuálny prírastok obyvateľstva na tisíc osôb obnáša na Slovensku 11.98, v Čechách len 5.88.

Čo znamená toto zveľadenie nášho najvážnejšieho materiálu ľudského, o tom by bolo škoda slovo ztratiť, to nám dokáže budúcnosť.

Ovšem, práve tento ohromný prírastok v zemi, kde nie je dostatok práce, ktorá trpí pod emigráciou, dodáva ťažkému sociálnemu problému nezamestnanosti toho najväčšieho dosahu.

Na toto thema prídem neskoršie.

Prejdúc na zemedelstvo chcem vzpomenúť, že jeden z najvýznamnejších predákov soc. dem. David vo svojom diele "Die Landwirtschaft und der Sozializmus" riekol, že zemedelstvo je základ produkcie a matkou hospodárskej kultúry vôbec. Poukazoval na úzke spojivo medzi kultúrou pôdy a celej ľudovej kultúry.

Ale aj Liebknecht na kongressoch v Lausanne a Baseli poukazovali na význam zemedelstva.

Každej nacionálnej politiky smernicou musí byť z otcovskej pôdy vytvoriť prameň bohatstva.

I sozializmus podľa Davida, jestliže nechce vo vzduchu viseť, musí riešiť problém zábezpeky potravín.

My stojac na podklade rovnováhy výrobných síl držíme za štátnu nutnosť, aby povedľa spokojného delnictva mali sme uspokojený zemedelský stav, aby sblížila sa ich životná miera, aby každému pracujúcemu bolo možno zabezpečiť najvyšší osobný kultúrny vývoj.

Úpadok zemedelstva hnal by nás do extenzívneho hospodárstva, ktorý vývoj by bol osudný pre našu nezamestnanosť, lebo dnes je absolutne vytvorené, aby priemysel bol v stave absorbovať všetky pracovné sily.

Dnes by bolo treba riešiť princíp nezamestnanosti tým, keby sme boli vstave v zemedelstve umiesniť jednu časť našich fabrických delníkov; to ovšem bude možno jedine intensívnou kultúrou zemedelskou, ktorá bude hľadeť zo zeme vybiť na základe našej colnej politiky spravedlivú odmenu práce.

Lež intenzivita zemedelstva nutná je mimo zvýšenej nákupnej hodnoty a tým zmenšenej našej priemyselnej krízy, hlavne aj na vytvorenie zdravej štruktúry nášho obyvateľstva, aby útek z vonkova bol zamedzený, aby sa vyrovnávaly protivy medzi mestom a vidiekom.

Ohľadom preludnatosti, pri otázkach vnútornej kolonizácie nezamestnaných v poľnom hospodárstve mieni prof. Aereboe, že skrz racionalizáciu a intenzivnú kulturu u zemedelstva umožnujú sa veľké zväčšenie výnosov polnohospodárskych a tým aj prispôsobnenie zemedelstva na zväčšenie obyvateľstva. Ovšem je to vždy otázka kapitálu a provodzných prostriedkov.

To, čo sa menuje preludnatenosť, spočíva na nesprávnom rozdelení kapitálu a majetku a na nedostatočnom vsunutí do svetového hospodárstva.

Prof. Aeroboe konštatoval, že provoz veľkostatkársky je jedine pri nízkych mzdách možný a práve preto je rozhodne za zrušenie fideikomisov a za prevedenie jednotlivých čiastok veľkostatkárskej pôdy do imania maloroľníkov.

Tak tedy naša pozemková reforma aj z ohľadu miezd koná povinnosť na zvýšenie životnej miery poľnohospodárskeho delnictva. O jej ďalekosiahlom psychologickom, sociálnom a hospodárskom význame hovoriť by priďaleko viedlo, ona sa stane časom hlavným podkladom aktivity našich rozpočtov.

V rozpočte ministerstva zemedelstva, predloženého zákonodarným sborom ku schváleniu je zrejmé, že i v tomto ministerstve doznávajú výrazu opatrenia rázu úsporného. Vidno to menovite u tit. 1 "Ústredná správa", nehľadiac u tit. 2 "Zemedelské školy a výzkumnictvo", kde na položke "Zemedelské vyučovanie" je snížený náklad temer o 5 mil. Kč.

Menovite na Slovensku bolo postarané značnou mierou o vybudovanie zemedelského školstva, ale stav jeho za dnešných pomerov stále ešte nezodpovedá potrebe. Zvláštne pomery kultúrne a hospodárske na Slovensku vyžadujú, aby bola venovaná obzvláštna pečlivosť vybudovaniu škôl hospodyňských a vyučovaniu kočovnému odbornými prednáškami a krátkodobými kurzy.

Zvlášť značnú redukciu zaznamenávame u položky 28 "Chov hovädzieho dobytka", kde preliminovaná čiastka bola snížená o 800.000 Kč, u pol. 29 "Mliekarstvo a užitková kontrola chlievna" bol znížený preliminár o viac ako 1,250.000 Kč, u pol. 31 "Pašienkárstvo a salašnictvo" bola snížená výdajová položka o 1,600.000 Kč.

V tomto smere treba zvlášť upozorniť na nepriaznivé pomery, ktoré v tej dobe panujú ešte na Slovensku. Na Slovensku buduje sa teprve tradicia zemedelskej organizácie. Zemedelská výroba veľkého územia Slovenska v oblasti krmív, ktorá rozkladá sa na území 22 okresov, ako aj územie obilnársko-zemiakové rozkladajúce sa v oblasti 17 okresov, žije vo znamení chovu dobytka. Pečlivosť štátu o zveľaďovanie chovu dobytka v tejto veľkej oblasti má veľký význam a preto vyžaduje nielen zvýšenej pozornosti štátnej, ale aj primeranej podpory finančnej. Podobne mliekarstvo a užitková kontrola chlievna. Užitková kontrola chlievna je jednou z najzávažnejších akcií pomoci, ktorej je možné na Slovensku pracovať na zveľadenie chovu hospodárskeho zvieractva. Mliekarstvo, potom hlavne družstevné zpeňaženie a zpracovanie mlieka zaistiť môže chudobnému zemedelskému horskému obyvateľstvu na Slovensku rentabilitu zemedelskej práce.

Čo sa týka pašienkarstva a salašníctva zaiste nikto nebude upierať, že práve na Slovensku pašienkarstvo a salašníctvo potrebuje veľkej pečlivosti so strany verejných orgánov, lebo pašienky zaberajú tam plochy väčšej ako 600.000 ha.

S veľkým zadosťučinením berieme na vedomie 10 milionovú položku na elektrizáciu vonkova a že v rozpočte ministerstva zemedelstva pro budúci rok zaradené sú k účelom odvodňovania a zavodňovania prostriedky v celkovej čiastke 11 mil. Kč, príspevok melioračnému fondu v čiastke 30 mil. Kč. Z pravých prostriedkov pripadá síce čiastka 3 mil. Kč do fondu, z ktorého poskytovať sa má podpora krajom postihnutým živelnými pohromami, a tu práve Slovensko patrí medzi tie nešťastné zeme, kde nedostatok dosavádnej pečlivosti vodohospodárskej zapríčiňuje takmer každoročne opakujúce sa obrovské škody zaplavovaním zemedelskej pôdy v povodí slovenských riek. Zdôrazňujeme, že územie toku dolnej Moravy zaplavované je na Slovensku každoročne 5.000 ha zemedelskej pôdy, v povodí rieky Váhu zaplavované je každoročne územie v rozlohe 30.000 ha, v dolnom toku rieky Nitry vystavované je možnej nebezpečnej záplave viac ako 20.000 k. j. zemedelskej pôdy. V povodí rieky Latorice, Laborce a Čiernej Vody vystavené je zaplaveniu 83.000 k. j. zemedelskej pôdy. V povodí rieky Bodrogu a Tisy trpia veľké rozlohy dosahujúce skoro 200.000 k. j. znehodnotením spôsobeným vodou a taktiež v povodí rieky Rimavy, Myjavy a Ipla vystavené je skoro 40.000 k. j. zemedelskej pôdy každoročne záplavami.

Potreba úpravy tokov slovenských riek vyžiaduje zvláštnej pečlivosti so strany štátu, lebo včasnou reguláciou slovenských riek získa sa obrovských plôch pôdy k účelom zemedelským a taktiež zvýšenie priemerných výnosov na zemedelskej pôde, zabránením ničivej pôsobnosti vodných záplav a umožnením meliorácie zemedelskej pôdy vo výmere 740.000 ha.

Československá republika je nesebestačná výrobou chlebovín a nepreháňame, keď povieme, že bolo by možné i v tomto smere dosiahnuť plnej sebestačnosti, keby boly prevedené všetky potrebné práce s reguláciou riek a melioráciou zemedelskej pôdy na Slovensku.

Priemerná úroda zemedelských plodín na Slovensku je z najväčšej časti preto nižšia, ako priemer úrody celoštátnej, že je nie prevedená na Slovensku úprava hospodárstva vodného.

K rozpočtu štátného pozemkového úradu nemám pripomienok, pokiaľ ide o rozpočet samotný, len by som chcel zdôrazniť, aby štátny pozemkový úrad pri prevádzaní pozemkovej reformy na Slovensku pamätoval na potrebu kolonizácie v dolnom Slovensku, aby sme jej pomocou dosiahli odľudnenia preľudnených čiastok severného Slovenska, kde v dôsledkoch prirodzenej povahy celého územia je úplný nedostatok zemedelskej pôdy a obyvateľstvo trpí tuná hmotne i morálne.

Pokiaľ ide o rozpočet štátnych lesov a statkov konštatujeme s radosťou, že tento rozpočet vykazuje značné prevozné prebytky čiastkou skoro 53 mil. Kč. Nutno apelovať na vládu, aby umožnila rozšírením inštitúcie evidenčných geometrov vymeranie celej pôdy a tým dala základ k náležitému vyhraničeniu plôch pôdy zemedelskej a lesnej, aby bol daný tým podklad ku zintenziovaniu zemedelskej výroby na Slovensku.

Nech je pamätované tiež na urychlené prevedenie komasácie a upravenie dedického práva na sedliackych usedlostiach, lebo ani v tomto smere nesnesú jestvujúce pomery na Slovensku ďalšieho odkladu.

Ministerstvo zemedelské môže hľadieť na veľké úspechy u nás na Slovensku, ktorých ovocie len sukccesivne prijde ku platnosti v našej štátnej platebnej bilancii.

Posledne som na tomto mieste hovoril, že jedine veľké koncentrácie priemyselne sú vstave zásadu deľby práce previesť a tým aj riešenie problému drahoty.

Vyzdvihol som, že nutné by bolo deľbu práce previesť aj na poli poľnohospodárskom.

Pred vojnou vieme dobre, že medzinárodná deľba umiestnila produkciu surovizne do Ruska.

Nemecký roľník bol najväčší importér ruského jačmeňa v Nemecku. V Nemecku vrhli sa viac na kulturu žita, ktorá pôde a podnebiu Nemecka lepšie odpovedala. Skutočnosť bola, že europejské zemedelstvo počítalo so systémom deľby práce. Hlavne Rusko a Nemecko sa v tomto tak sblížily, že bolo možno hovoriť o formálnom súručenstve pracovnom.

Medzitým po vojne vo vnútornom Thünenovom kruhu Europy, teda v západnom Nemecku, Hollandsku, Belgicku, Dánsku, zošľachťovací provoz už v starom rámci nebol vybudovaný. K tomu prišlo, že produktivita práce zmenšila sa na vonkove.

Keď počitáme k tomu zmenšenie pracovnej doby, čomu keď aj z ľudského stanoviska nik nechce uprieť uprívnenie tak, predsa to všetko dovedna malo za následok zdraženie zemedelských produktov a vzdor vyšším cenám zmenšenú rentabilitu, vzdor vyšším cenám agrárnu krizu.

Týmto ovšem zmenšuje sa aj tvorenie kapitálov v zemedelstve. Tu jedine zmodernizovanie, intenzovanie práce pomôže, lebo každá hodina práce tvorí kapitál. Dnes musí sa zemedelstvo nemecké postaviť na tú bázu existencie, ako aj nemecký priemysel, totiž na podklad kvalitatívnej produkcie. A táto smernica musí panovať i u nás. Bez racionalizácie výroby neudržíme sa v zemedelstve.

Dobre vieme, na pr. koľko krmu pohnije u nás mokrým počasím. Na Slovensku mokrým počasím zelenému krmu zapríčinené škody možno počítať na mnoho milionov. Ono sa aj to vie, že krm možno umelým sušením konzervovať, ako tie známe sušené prívarky. Lenže to je už menej známe, a na to chcem prísť, že možno zapršaný rastlinný krm konzervovať aj kvasením aj kapustu v t. zv. silo, velkých rezervároch a že také silo vidieť nie len skoro v každej farme v Amerike, ale aj často vo Francii. Do chudobných krajov by mal sám štát postaviť na prôbu takéto sila.

Medzi ťažké problémy zemedelstva bude patriť súťaž koní so silou motorickou. Obávam sa, že v tejto konkurencií s ťažnou silou motoru - ako to minister Srdínko spomenul - podľahne pestovanie koní.

Veľmi vážna je otázka umelých hnojív. V Nemecku práve po tieto dni vystúpil na trh dusíkový syndikát s novým syntetickým umelým hnojivom nitrophosca, pozostávajucim z dusíku z fosforovej kyseliny a drasla, ktorý sa podobá americkému complet fertilisérovi. Keď vieme, že nemecký syntetický dusíkový priemysel bol v stave s 1 miliardou mariek, tedy asi 8 miliardami Kč nemeckú obchodnú bilanciu polepšiť, tak nám je cele jasné, ktorou cestou sa máme ubierať, aby sme pomohli aktivitu rozpočtu nášho udržať.

Prejdem k novej kapitole. Rozpočet ministerstva priemyslu obchodu a živností tvorí kapitolu 13 a 13 A. a preliminuje sa vo vydaniach celkom na 34.129.038 Kč, očakávané príjmy stanovia sa na 11,924.860 Kč. Musí sa uznať, že ministerstvo obchodu vzdor svojím skromným prostriedkom velice výdatne koná svoje úkoly. Ako vieme investičné potreby preliminujú sa v rozpočte verejných prác. Tam sa tiež preliminuje v § 8 na investičné potreby min. obchodu na dostavbu hlavnej budovy štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine 2,400.000 Kč.

Z hlavnejších položiek bude nás zaujímať úver na zveľaďovanie priemyslu titul 1, § 4, ktorý sa zvyšuje oproti letošku o 300.000 Kč na 1,400.000 Kč. Z úveru tohoto podporujú sa rôzne inštitúcie ku podpore priemyslu ako i priemyslové podnikanie v krajoch hospodárskych menej vyvinutých.

Ďalej snahy vedeckého vedenia práce, snahy normalizačnej. Sem padá priemysel domácí, ktorý hlavne z ohľadu na Slovensko má ohromný význam. Sem spadá pečlivosť o rozvoj priemyslu jabloneckého a hodvábnickej výroby. Ďalej pod titulom 1 § 5 na zveľaďovanie vývozu 1,800.000 Kč. Sú to subvencie pre zahraničné obchodné komory. Je to účasť na zahraničných obchodoch a výstavách. Účasť na svetovej výstave vo Filadelfii. Ďalej výdavky na štipendiá. Významnú dôležitosť pre stav živnostenský majú úvery zahrnuté do tit. 2., ktoré služia ku zveľaďovaniu živnosti. Úvery tieto činia spolu 9,293.402 Kč, ku čomu nútno vzpomenúť položku pre Podkarpatskú Rus vo výške 490.000 Kč.

Živnostenská zveľaďovacia akcia pozostáva hlavne zo vzdelávacích kurzov a prednášok. Ďalej vedie sa zveľaďovacia akcia maloživnostenským úvernictvom, zakladaním záložieň. Dnes činí počet záložieň na Slovensku a Podkarpatské Rusi 53. Ich ústredie je Sväz živnostenských záložieň v Bratislave. Žiadúce by bolo, aby v smysle zákona prostriedky okresných poisťovní nemocenských boly uložené u Sväzu.

V budúcich rozpočtoch bude nutno klásť ešte väčšiu váhu na výzkumníctvo na poli živnostenskej politiky, lebo rozvoj živnostenského stavu v modernej dobe nesmie zostať stáť. Remeslo pod zväčšeným tlakom veľkého priemyslu, odkázaného na domácí trh, stojí tu v ťažkej situácii.

Konzum obyvateľstva našej republiky nestúpal v tom pomere v akom vzrastla súťaž veľkého priemyslu doma. Zachovanie živnostenského stavu na Slovensku je podmienené v prvom rade hospodárskymi predpokladmi. Účasť slovenského živnostníctva je na štátnych dodávkach nepatrná. Potrebné je zaistiť pohľadávky, ktoré vzniknú živnostníkom pri stavbách nových budov. Pri zadávaní prác štátných by maly mať prednosť miestní remeselníci.

Slovenskému priemyslu obchodu a živnostiam tým nebude vytvorená rovnosť produkčnej podkladne medzi slovenskom a historickými zemiami musí byť pri dodávkach ponechaná 5% slovenská výhoda, ba plaidoval by aj za limitáciu. To není žiadné favorizovanie, keď že pri dodávkach zadávací poriadok pripúšťa aj 15% rozdiele.

Účasť Slovenska pri štátnych dodávkach nečinila v r. 1925 ani 5%, kdežto daňová kapacita Slovenska činí viac než 15%.

Ovšem k udržaniu jedného stavu potrebné sú aj vnútorné mravné hodnoty. Treba sebavedomia, dôvery seba samého i každého živnostníka a ích spoločenstevných organisácií. Musíme predsa žiadať od každého remeselníka, aby vedel, že keď navštevuje pilne svoje zákonité spoločenstvo a keď zapravuje všetky poplatky, že toto všetko koná predovšetkým pre seba a len pre seba. Do tej doby, do ktorej nenadobudne každý živnostník tohoto stavovského presvedčenia, že najväčšou podporou rozvoja remesla je on sám, keďže vyrábajúc kvalitativný produkt, účastní sa organizačného hnutia, ktoré sám zákon predpisuje, do tej doby nebude mať ani veľká podpora štátneho rozpočtu plného účinku.

Ale predsa len musíme pripomenúť, že aj v tomto ohľade treba doplniť verejnú administrativu verejným spôsobom. Chcem len pripomenúť, že tak obecné, ako aj župné sriadenie nepozná dotarez zvláštnych živnostenských inšpektorov, ktorí by vykonávali nielen referenstvo ohľadom zápisu a zániku živností, ale hlavne ohľadom ich jestvonania a zdatného účinkovania.

Zlepšený hospodársky stav remeselníctva, reorganizácia verejnej administrativy na podporu maloživnostníctva povýši sebavedomie tohoto stavu, povýši kvalitu a jeho výkonnosť. Nesmieme spustiť so zreteľa, že remeslo je základom veľkého priemyslu a zdravým ohniskom spoločenského poriadku.

Neslobodno zabúdať, že teoria o zániku remesla, ako to už aj bolo častejšie dokázané, sa ukázala byť nesprávnou. Dopúšťame ovšem, že môže nastať úpadok remeselníctva nedostatočnou okolnosťou, súťažou s veľkým priemyslom a obchodom. Aby sa tak nestalo a aby náš štát neupadol na niveau oných zemí, kde medzi veľkým priemyslom a robotníkom nie je nič, len hlboká priepasť sociálna, v ktorej čas od času povstávajú zmätky a spoločenské boje. Vôla nášho ľudu a Národného shromáždenia v tomto ohľade je daná jasne historickou tradiciou, ktorá neupustila a neupustí od podpory živnostenského stavu.

Živnostenský stav silný a vyspelý prospieva priemyslu, lebo je jeho veľkým konzumentom, prospieva sociálnemu uľahčeniu celého národa, zamestnávajúc v krásnom legálnom a najvýš čestnom postavení miliony ľudí, ktorí by ináče boli vykázani na vysťahovalectvo.

Nechcem ani nechať bez povšimnutia, že tento stav je najužšie spiatý so zemedelstvom, zahrnujúc v sebe veľký počet t. zv. malozemedelcov alebo domkárov, a že záujem zemedelstva samého je, aby sa tento stav udržal na výške, lebo aj on tvorí pre zemedelstvo vážny článok konzumný a článok prechodu k zemedelstvu, alebo naopak. Súčinnosť zemedelstva so živnostníctvom je ešte málo preskúmaná a ocenená, ale to je možné povedať, že povedľa zemedelstva je živnostník najbližším stlpom stability spoločenského poriadku. Chceme-li byť pyšní na vymoženosti svojej republiky, môžeme byť v prvom rade aj v očiach cudziny pyšní nad týmto rozvrstvením nášho spoločenského poriadku, v ktorom prevahu má podunajská spoločnosť a vôla niesť podujímateľské riziko hospodárske, ktorá je známkou samostatného a pevného charakteru a zárukou slobody našej republiky. V tit. 3 na podporu vodnej dopravy venuje sa aj ¹/₂ mil. Kč. Plavebné spoločnosti vykazujú vzostup svojho provozu. Spoločnosti sú ale či dunajská, či labská prekapitalizované a bude nutno akciový kapitál snížiť.

Podstatná výpomoc slovenského priemyslu a obchodu je možná jedine účelnou finančnou, tarifnou, úvernou a hospodársko-osvetovou akciou.

Doposiaľ fiškalizmus siahal skoro na subštanciu týchto dvoch stavov. Daňové zbytky 6-ročné nie je v stave obchod na Slovensku naraz platiť. Tu musí nastať liberálny postup, a nemálo sa čaká od daňovej reformy.

Ohľadom priemyslu vieme, že parita výkonnosti pre staré psychologické zaťaženia nie je totožná s historickými zemami. Nová poválečná orientácia zasiahla na korene jestvovania priemyselnej výroby na Slovensku. Slovensko je skutočne locus minoris resistenciae. V tomto ohľade po vojne často hovorilo sa, že nutno redukovať na pravú mieru hypertrofiu výroby vojnou zapríčinenú. Takýto postup vyžiaduje istú plánovitosť. Táto plánovitosť, kde by isté percentuelné rozdelenie štátnych dodávok malo hrať významnú úlohu, doposiaľ neni vypracovaná a dnes hrozí Slovensku odindustrializovanie, ktorého nebezpečného zjavu ako následok by mohlo nastať silné zväčšenie nezamestnanosti.

Prejdúc len per tangentem na ministerstvo verejných prác, poznamenám, že jeho rozpočet pod 14 a 14 A ukazuje 662,373.549 Kč výdavkov a 48,349.620 Kč príjmov.

Za jednu z najväčších celoštátnych nutností držím rekonštrukciu naších silníc. Silnice slúžia za barometer kultúry jedného národa. Padá tu na váhu predovšetkým vybudovanie tých silníc, s ktorými by bol čo najviac usnadnený styk historických zemí so Slovenskom. Boly by to následovné: Severná magistrála, stredná magistrála a južná magistrála. Smernice, pri vybudovaní silníc by boly nasledovné: Povolenie dostatočných prostriedkov, aby silnice mohly byť privedené do riadneho stavu. Prevzatie mýtnych úsekov na ťarchu už či štátnych a či autonomných korporácií. Hygienická úprava silníc vôkol mest, aby obyvateľstvo nebolo obťažované prachom a blatom.

Pri mojom referáte o ministerstve zemedelstva poukázal som, aké veľké škody robia vodné poruchy našej zemedelskej produkcii. Tu kynie pole požehnanej činnosti ministerstvu verejných prác. Jeho program je rozmanitý. Elektrizácia vonkova má dosah nedozierny.

Pri tom opätovne poukazujem na rezervy Dunaja, ktorým Nemecko a Rakúsko ide venovať zvýšenú pozornosť. Konečne vyzdvihujem našu rezolúciu výborom prijatú ohľadne započatia prác stavby slobodného skladišťa v prístave bratislavskom v r. 1927, ktorá tvorí doklad tej pozornosti, ktorú vláda i minister verejných prác venuje prístavom dunajským. Tým sa splní dávna túha Slovenska. Reflexy tejto akcie veľmi blahodárne budú účinkovať na našu celoštátnu obchodnú bilanciu, lebo z Bratislavy vyvinie sa nielen zprostredkovateľské, ale aj veľkodistribučné stredisko medzi východom a západom. Ako nutný atribut ku tejto akcii držím vybudovanie obchodného domu v Bratislave, kde predovšetkým má byť umiestnená českosl. paroplavebná spoločnosť. S veľkou radosťou konštatujem, že na túto položku obsahuje rozpočet ministerstva na rok 1927 - 3 mil. Kč.

Rozpočet ministerstva sociálnej pečlivosti na r. 1927 pod kap. 17 a 17 a. ukazuje preliminovaný výdavok Kč 838.204.611 Kč, príjem 14,730.139 Kč. Sú to položky značné a ukazujú humanistický smer našej demokracie. My vydávame na ciele soc. pečlivosti 8.48% nášho rozpočtu. Veľké Nemecko vo svojom rozpočte na r. 1926, kde soc. pečlivosť má už starú tradiciu, vydalo len 4.31%, tedy asi polovičku nášho výdaju.

Zákonom o sociálnom poistení je vlastne postarané o každého pracujúceho človeka na prípad nemoci a pracovnej nespôsobilosti. Ovšem spoločnosť musí podporiť tých, ktorý nie vlastným zavinením zbavení sú možnosti hospodárskej existencie.

Hlavne na Slovensku nám hrozí ťažký sociálny problém nezamestnanosti. Nezamestnaného poľnohospodárskeho robotníctva bolo 1. januára 1926 na Slovensku 117.790, avšak tento počet v jarných mesiacoch klesal, nakoľko podľa dát toho istého úradu od 1. januára do 30. októbra 1926 umiestnené bolo na Slovensku a v zahraničí 60.760 poľnohospodárskeho robotníctva.

Na Slovensku sú dva významné smery pre úbytok nezamestnanosti. Je to pozemková reforma, teda priviazanie pracovnej síly k hrude, pridelením jej kúska zeme, a vývoz pracovných síl, čili emigrácia. Z Uhorska sa vysťahovalo od r. 1906 do 1910 do Ameriky priemerne 109.204 ľudí ročne, z čoho väčšina Slovákov, zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi vysťahovalo sa r. 1922 - 17.951, r. 1923 - 16.909, r. 1924 - 39.736, r. 1925 - 9.334, teda úhrnom 83.925 duší. Počet reemigrace činí roku 1922 - 4.499, r. 1923 - 1880, úhrnom 6.379.

Dnes je problém emigrácie jednou z najpálčivejšíčh otázok celej Europy. Úzko súvisí s otázkou populácie a produktivnou podporou nezamestnanosti, od jeho správneho vyriešenia závisí zachovanie spoločenskej štruktury, väčšej daneschopnosti, vyššej životnej úrovne, a preto vzbudzuje záujem spolkov a organizácií veľkých a malých medzinárodných a nacionálnych, náboženských a nekonfesionálnych, vedeckých a filantropických. Je teda nutné, aby aj oficielné kruhy pristúpily na unifikáciu materie práv a záujmov často rozdielnych v jednotlivých štátoch, aby sa vyvinula nová kapitola medzinárodného práva na záštitu emigrantov. V tomto ministerstvu sociálnej pečlivosti pripadá dôležitý úkol.

Medzinárodná associácia oproti nezamestnanosti vyniesla rezolúciu, podľa ktorej žiada kontrolu emigrácie v každej zemi riadnymi orgány, ktoré by boly v úzkom spojení s úradom pre umiestnenie emigrantov, reglementáciu emigrácie detí, obligatorné smluvy pre vysťahovalcov kvôli zabezpečeniu paritného zachádzania s tamojšími robotníkmi a pripravy veľkých medzinárodných dohôd pre sťahovanie.

Nutné by bolo podľa dojmu ministra Šrobára po Amerike, zavedenie prípravných kurzov a reči a pomeroch tých zemí, kam sa ubierajú naši vysťahovalci.

Zo slovenského stanoviska malo by sa zmeniť nariadenie, podľa ktorého od 1. júla 1924 nemôžu byť na štátné trovy mimo zriedkavých výnimôk do vlasti repatriovaní naši štátni občania, pod čím najviac trpia naši biední Slováci.

V historických zemiach vytvoril zákon zo dňa 29. novembra 1903, č. 57 v obore sprostredkovania práce skoro ideálny stav, avšak k vôli jednotnej úprave je žiaducné, aby verejné sprostredkovanie práce bolo čím skôr upravené zákonom v celej republike, lebo trh práce na Slovensku je nedokonale zorganizovaný.

Druhá časť štátneho rozpočtu, t. j. správa štátnych podnikov, je aj zo sociálnych príčin nekonečne dôležitá. Doprava je organická súčiastka výroby. Prvým problemom rozpočtu štátnych podnikov bude revizia, ktoré z podnikov štát nezbytne prevádzať musí.

Druhým problemom bude reorganizácia zbývajúcících podnikov. Mňa veľmi zaujímaly v tomto ohľade vývody pána ministra Spinu v rozpočtovom výbore. Ako známo, máme na Slovensku štátne železiarne hlavne v Brezovej a v Tisovci. Tieto podniky pracujú so ztratami. Namanula by sa nám teda myšlienka zastavenia prevozu, lenže pán minister Spina nám číselne dokázal, že zastavenie týchto podnikov by nieslo so sebou taky ohromný úbytok, ktorý sa skoro vyrovná úbytku prevoznému. Práve preto a aj zo sociálnych ohľadov plaidujem rozhodne, aby tieto podniky boly nechané v prevozu a to tým viac, lebo sa nachádzajú v jednom z naších najchudobnejších hornatých krajov Slovenska. Pevne som presvedčený, že pri modernizování a racionalizácii týchto podnikov by sa zmenšila podstatne škoda z prevozu. Myslím, že by úbytok týchto podnikov prestal po vybudovaní dráhy Handlová-Horná Štubňa a Červená Skala-Margecany.

Najvýznamnejšie zo štátných podnikov sú železnice. Participujú na celej čiastke nákladov štátnych podnikov viac ako 56%. Vybudovanie provozu na stupeň sústavnosti, na ktorej naše dráhy dnes stoja, nebol ľahký problém. Bude asi treba upovedomiť, a to aj pre reparačne jednanie, že sme pre nemalý počet dráh zdedili po Rakúsku len kvási koncesiu na ich provodzovanie a že to druhé sme si museli za viac ako 5 miliardov sami opatriť.