Nové hľadiská pána ministra financií dávajú nám záruku, že v budúcnosti bude konštrukcia príjmov v štátnom rozpočte uvedená v súlad s konštrukciou hospodárskou. Nebude možné vyberať dane podľa zásady il faut tondre le brebis sans les faire crier. Nutno stryhať ovce bez toho, aby kričaly.

V blízkej budúcnosti budeme mať príležitosť zaoberať sa osnovou zákona o reforme priamych daní, ktorou majú byť niektoré súčiastky nášho finančného systému kodifikované na dlhšiu dobu. Zo stanoviska slovenského musíme už teraz zdôrazniť nutnosť ohľadu na dve posledné složky, ktoré uvádza nat. econom Gerloff, t. j. na intelektuálny a morálny stav poplatníctva na Slovensku.

Súvislosť otázky rovnováhy štátnych financií so štabilitou meny bola opätovne zdôraznená na rôznych medzinárodných kongresoch. Táto súvislosť je najlepšie dokumentovaná tou okolnosťou, že naša mena je všeobecne uznávaná za jednu z najštabilnejších men vôbec. V tomto ohľade dovoľujem si len mimochodom poukázať na najnovšiu kritiku cudziny Louis Pommery: Change et monnaiss.

Táto súvislosť rovnováhy štátnych financií so štabilitou meny má ale ešte ďalšiu stránku, na ktorú upozornil prof. dr Engliš na stránke 319 spomenutej príručky finančnej vedy, kde uvádza: "Ale tiež rovnováha v štátnych financiách je nebezpečná pre menu, keď je vykúpená neprimerane vysokým tlakom na národné hospodárstvo". Je teda nutné pri skúmaní príjmovej stránky štátneho rozpočtu riešiť tiež otázku, či štátné prijmy nezaťažujú prílišne hospodárské vrstvy a či rovnováha nie je vykúpená neprimeraným daňovým tlakom. Tu nutná je finančná štatistika, ku ktorej už položil základy pán minister dr Engliš sriadením zvláštnej komisie, ktorá by na vedeckom podklade skúmala naše daňové zaťaženie.

Otázky finančno-štatistické sú v novšej dobe veľmi dôležité nielen v ohľade vnútropolitickom, ale aj v ohľade zahraničnom, rešp. medzinárodnom.

Mierové smluvy daly naším verejným financiám v istom smere medzinárodný charakter, keď uviedly záväzky z mierových smlúv v súvislost s daňovou nosnosťou. Netreba pripomínať, akým dôležitým činiteľom bol finančne štatistický materiál pri jednaniach reparačnej komisie a pri riešení otázky spojeneckých dlhov. Poukážem len na to, že v Anglii, Francii, Irsku a Indii zaoberaly sa zvláštné komisie týmito otázkami.

Naša finančná štatistika bude sa prirodzene musieť zaoberať daňovým zaťažením nielen štátnymi daniami, ale tiež dávkami verejných sväzkov, ktorých ťarcha bola odhadnutá vo finančnom exposé približne na 5800 milionov Kčs.

Význam takejto štatistiky vystihlo veľmi dobre Nemecko a vydalo už 9. februára 1926 nariadenie, t. zv. Verordnung über Finanzstatistik, v ktorom boly sestavené účelné a presné formuláre pre finančnú štatistiku zemí a obcí.

Pri štatistikách o daňovom zaťažení nesmie sa ďalej zabudnúť, že ono - teda zaťaženie - je na Slovensku a Podkarpatskej Rusi ťaživejšie, pretože v týchto zemiach je národný dôchodok o mnoho menší, ako v Čechách a možnosť výdelku ťažšia.

Pristupujúc k jednotlivým druhom príjmom rezultujúcim z daní, pojednám súčasne o kap. 21 ministerstva financií a pripomínam vopred daň pozemkovú a menovite jej základ, pozemkový kataster, ktorého úprava na Slovensku je pálčivým problémom, ako som to obšírne v rozpočtovom výbore predniesol. Nedostatky bývalého uhorského katastru zavinily u slovenského zemedelstva veľmi mnoho sťažností na nesprávné a nespravodlivé vyrúbenie pozemkovej dane a prirážok k nej vyberaných.

Pri skupine t. zv. priamych daní sa operuje často ciframi, z ktorých sa dokazuje, že Slovensko a Podkarpatská Rus vykazujú len 8.9% priamych daní, ačkoľvek podľa populačnej kvóty by maly niesť vyše 22%. Tieto cifry nemôžu byť objektivne správne, pretože, rezultujú z nedostatočného materiálu finančnej štatistiky. Srovnanie daňových výnosov na Slovensku a v zemiach mimoslovenských nie je možné do tej doby, než bude finančná administrativa v bežnom stave. Finančná administrativa na Slovensku bola po prevrate v dôsledku personálu menovite v obore konceptnom zavalená reštanciami. Finančná štatistika založená na daňových výnosoch pri 6 ročných nedomerkoch nemôže podať správný obraz o daňovom zaťažení Slovenska a Podkarpatskej Rusi a nemôže byť podkladom pre srovnanie daňového zaťaženia v zemiach slovenských, a mimoslovenských. Generálnemu finančnému riaditeľstvu v Bratislave ešte vždy - hovorím ešte vždy - chybuje 55 % konceptných a 50% kancelárskych síl a to vzdor tomu, že tieto síly úsilovne hľadá i v novinách insertiami - nemáme ľudí.

Naproti tomu vidíme u daní, ktorých výnosy mohly byť štatistikou správne zachytené, že výnos v zemiach slovenských ďaleko prevyšuje populačnú kvótu ako na príklad u dane z liehu. Výnos tejto dane obnášal v r. 1925 v Čechách, na Morave a vo Sliezsku úhrnom cca 256 mil. Kč, na Slovensku a Podkarpatskej Rusi ca 114 mil. Kč, čo znamená participáciu Slovenska a Podkarpatskej Rusi viac než 30%nú.

Pri úvahe o daňových príjmoch rozpočtu na r. 1927 nemôžem opätovne nevzpomenúť obrovskej práce, ktorú musela naša finančná správa tohoto roku pri prevádzaní t. zv. depuračnej akcie vykonať. Pán minister financií oznámil, že daňové nedomerky robily asi osem milionov kusov. Týmto som skončil meritorne projednavanie samého rozpočtu. Ako sme videli, tvoria hlavné žriedla rozpočtu dane.

My darmo bysme požadovali veľmi veľké uľavnenie bremena daňového. Tak komplikovaný ústroj, ako je náš štát, vyžaduje rozdielné výlohy. Keď tedy nemožno podstatne zmenšiť bremená daňové, môžeme mať na udržanie aktivity rozpočtu len jednu cestu, a tá je, zvýšiť daňovú schopnosť poplatníctva. Tento ťažký problém uskutočniť umožní nám racionalizácia výroby a účelné, spravedlivé smernice celoštátnej politiky.

Nemúdra politika starého Uhorska poskytuje nám v tejto príčine odstrašujúci príklad, kam vedie jednostranný centralizmus; a keďže sa tieto smernice bezprostredne týkaly vývinu nášho Slovenska, nech mi bude dovolené zapodievať sa s vývinom starého Uhorska v tomto smere. Ľudevít Mocsáry, maďarský štátnik bol ojedinelý, ktorý rozhodne a energicky žiadal bratské dohodnutie sa s národnosťami a poukazoval na to, že vzrastom centralizmu nebude možno dosiahnuť žiadnych výsledkov na poli maďarizácie. Štatistika skutočne dokazuje, že roku 1897, keď sa najviac hovorilo o maďarizácii, z nemeckého obyvateľstva, ktoré bolo ináče naklonené myšlienke zoštátnenia, len 36% hovorilo maďarsky, z obyvateľstva slovenského len 12%, z rumunského len 7%. Z týchto číslic najlepšie vidno, že maďarizácia tvorila len zabarvenie, že poukazy na rečovú jednotnosť maďarska pred zahraničím boly, prez drakonické rečové zákony Apponyiho, len Potemkinovské dediny.

Vidiecki obchod pri všeobecnej centralizácii upadal, stal sa menovite v hospodárskom ohľade chudokrvným; to bolo zapríčinené v značnej miere centralistickou vadnou dopravnou politikou.

V posledných predválečných rokoch činila železničná sieť Uhorska 21.456 km, z týchto 18.072 km bolo štátnych, alebo v štátnej správe. Zoštátňovacia akcia ťahala sa dlhý čas a už roku 1897 činil kapitál, vložený do železníc, okrúhle 1.3 miliard zlatých, z týchto 856 milionov tvorilo vlastníctvo štátu. Tento veľký štátny podnik vytvoril tak mohutný hospodársky faktor, že hospodárske kruhy neboly schopné uplatniť svoje požiadavky oproti príliš mocnej a časom byrokratickou sa stavšej správe železníc. My vidíme tu jasne, akého vývinu sa má aj náš železničný podnik chrániť.

Ani minister obchodu, do oboru ktorého vtedy železnice patrily, nevedel vždy uplatniť svoju vôľu oproti tak mocnému činiteľovi, akým sa staly železnice.

Najmarkantnejším dôkazom schudobnenia vidieku podáva nám v tomto čase nezdravý daňový pomer medzi hlavným mestom Budapešťou a viediekom. Keď odhliadneme od pozemkovej dane, vidíme, že r. 1912 viac ako ¹/₅ totiž 21.7% všetkých priamych daní platila Budapešť sama. Ba pripočítajúc aj pozemkovú daň pripadalo 16.8% daní na Budapešť.

Ešte nápadnejším je pomer spotrebných daní, ktoré sú najlepším merítkom hospodárskej sily. V tom istom roku činil daňový príjem Uhorska - bez Horvátska a Slavonie - z daní spotrebných a nápojových 288 milionov zlatých korún.

Z toho platila Budapešť sama 17.3%.

Vynikajúci štátnici, medzi nimi i Dezider Szilágyi začali hlásať, aby sa vytvorily i vidiecke centrá. Mnohí pracovali na uskutočnení duševnej a hmotnej decentralizácie, avšak vývoj pomerov bol silnejší. Moc vlády a štátnej správy zväčšovalo s jednej čiastky obmedzovanie oboru pôsobnosti samosprávy, avšak hlavne a bezprostredne tá okolnosť, že ľud nenachodiac dosť príležitosti k účasti na správe verejných záležitostí, vidiac svoju národnú kultúru ničenú, oklamaný a ošudený uťahoval sa od verejného života, pomenoval nedemokratickú politiku panským huncútstvom.

Mestá, strediská najčulejšieho ruchu pomaly upadajú. Vidiek utratil celú svoju váhu, zchudobnel, kým Budapešť ako emporium na hlinených nohách rástla hypertrofične.

Velmi zaujímavé je porovnanie niekdajšieho rozpočtu Maďarska s našim. Zákonným článkom LXVl. z r. 1912 bol stanovený posledný normálny rozpočet pre zeme t. zv. Svätoštefanskej koruny na r. 1913. Tento rozpočet je rozdelený na stránku výdajovú, a to jednak na výdaje riadne a mimoriadne, a tieto opät na transitorné a investičné a jednak na stránku príjmovú. Po stránke výdajovej obsahuje tento rozpočet: Výdaje riadne v obnose 1.721,781.426 K, prechodné výdaje 106,928.930 K, investičné výdaje 244,043.840 K. Úhrn všetkých výdajov činí 2.072,754.196 K.

Po stránke príjmovej obsahuje riadne príjmy vo výške 1.834,299.156 K, mimoriadne 238,509.875 K. Úhrn všetkých príjmov činí 2.072,809.031 K.

Pri stanovení tohoto rozpočtu malo Uhorsko rozlohu 325.000 štvorečných km a počet obyvateľstva približne 20 milionov.

Československý rozpočet na r. 1927 vykazuje úhrnom výdajov 9.703,505.151 Kč a príjmov 9.723,914.485 Kč. Rozloha Československa obnáša 140.000 km štv. a počet obyvateľstva je 13.7 milionov.

Je prirodzené, že tieto cifry nemôžeme srovnávať na základe absolútnom, ale nieto namietok, aby boly srovnané relatívne, a to menovite koľko pripadá z rozpočtových výdajov na jednu hlavu.

Dr Hnídek vyrátal, že z rozpočtu býv. Rakúska-Predlitavska pripadalo priemerne - rakúsky rozpočet na r. 1913 vykazoval 3,142,181.142 korún pri počte obyvateľstva asi 27 milionov - na jednoho obyvatela asi 116 zlatých korún.

Podľa rozpočtových cifier maďarských pripadlo na jednu hlavu asi 101 zlatých korún. Podľa rozpočtu československého pripadá na jedného obyvateľa na r. 1927 asi 740 Kč. Keď vezmeme v úvahu devalváciu koruny sedemnásobnú, vidíme, že zaťaženie jedného obyvateľa rozpočtovými výdajmi rakúskymi by obnášalo asi 812 Kč, maďarskými asi 707 Kč a československými asi 740 Kč.

Z týchto dát je možné usudzovať, že v rozpočtových výdajoch na r. 1927 priblížili sme sa takmer úplne k normálnym pomerom, a to či už sa jedná o polovičku býv. rakúsku alebo polovičku býv. uhorskú, z ktorých naša republika je složená.

Nech mi bude teraz už dovolené, prejsť k jednotlivým kapitolám rozpočtu.

Ku kapitole prvej by mal následovné poznámky. Táto kapitola ukazuje, že prezident republiky a jeho kancelária má výdaje 16,446.495 oproti 15,683.854 Kč roku lonského.

Pripojujem sa úplne k mienke pána gen. zpravodaja posl. snemovne dr Hnídka, aby pražský hrad bol zachovaný a upravený nákladom 2¹/₂ milionov. Položku nenachádzam za prílišnú. My Slováci vám ťažko môžeme povedať, čo cítíme pri pohľade na tento staroslávny hrad, ktorý unáša našu slovenskú dušu, tak sklonenú k citovosti, k romantike do starých dôb slávnej historie českej. Len jeden bod sa mu asnáď priblížne vyrovná, asnáď tiež vzbudzuje tieto city v slovenskej duši, a to je hrad Devín na stoku Moravy do mohutného Dunaja, lenže ten leží v rumoch a jeho okná ako mrtvé oči, z ktorých dávno pominul sa lesk a život, hľadia do ďalekosti, kdežto na hrade pražskom prebýva námi hlboko ctený symbol našej neodvislosti, nášho štátu, pán prezident.

Hrad pražský z ohľadu na reprezentáciu na medzinárodnom, tak vážnom diplomatickom kolbišti, musí sa zaskveť podobne na najslávnejšej dobe českej historie. Národ potrebuje, je hladný, za historickými pamiatkami, ku ktorým lnie jeho duša každým vláknom. Tieto stanú sa nacionálnym majetkom, svätinou duše národa. Nutné je teda vybudovanie hradu z úcty ku starine a zo štátnej oportunity. Len to je nám ľúto, že v tom kúzle Hradčan už nekochajú sa naši mrtví otcovia, ale ešte vždy naši vodcovia, o ktorých možno povedať slova, že nie je každý mrtvý, ktorý je pochovaný. Tí naši otcovia, ktorých pamiatke sa klaniame, ktorí nezlomnou merou budúcnosť slovanských národov jasným čelom mozolili, podusili v biede dňoch, aby zajagala sa na pražskom hrade standarda pána prezidenta, ako Nerudov červeno-biely prapor.

Malé zväčšenie tejto kapitoly rozpočtu je prirodzené, keďže agenda kancelárska pána prezidenta stále rastie. Priali by sme si, aby sa vždy v rozpočtoch bral ohľad aj na Topolčianky, kde náš pán prezident je milým hosťom Slovenska.

K rozpočtu zahraničného ministerstva mám česť poznamenať následovné: Jeho agenda nie je jedine obstarávanie politického styku medzinárodného, ale aj úprava našich zahraničných internacionálnych hospodárskych relácií. Československá republika tvorí srdce Europy. Mne raz Take Jonescu riekol, že máme niečo primoc súsedov, že nemáme mora. Ja nikoho z nich, totiž z našich súsedov, nechcem síce umoriť, ale keď aj túto polohu medzi východom a západom držím z hospodárskeho stanoviska za aktivnú položku, tak z druhej strany nám zapríčiňuje naša centrálna poloha osnovu problému našej zahraničnej politiky veľmi komplikovanú.

Naše ministerstvo zahraničia malo ťažké úkoly, lebo my sme štát mladý a bolo veľmi významnou a veľmi obťažnou úlohou vytvoriť pevnú čo aj mladú tradiciu pre medzinárodné styky.

Našou hlavnou smernicou v zahraničnej politike bude nielen udržať sa nad vodou, ale zabezpečiť si aj rezervy. Naše smernice zahraničnej politiky kryjú sa úplne s onými Sväzu národov.

I s pomocou nášho štátu je docielené viac podmienok trvalého mieru. Locarnské dohody znovu slávnostne utvrdzujú naše spojenectvo s Franciou, založené našími stykami pred vojnou a po vojne. Najlepšie dokazujú, akého ducha bolo a vždy bude naše priateľstvo a súručenstvo s týmto štátom. I s Angliou a Itáliou stojíme v definitivnom priateľstve na podklade spolupráce na poli mierovej politiky Europskej. Náš pomer k Nemecku je upravený dohodou locarnskou. Naša smluva a arbitrážna dohoda s ním stavia náš pomer na účelný podklad. Touto dohodou sa vytvorí cele normálne náš pomer k Nemecku tým viac, že ono už pristúpilo k Sväzu národov. Naše spojenie s Nemeckom je nám veľmi vážné, hlavne z hospodárskeho ohľadu. To nestojí, že by dva industriálné štáty neboly na seba odkázané. Veľký princip deľby práce sbližuje i priemyselné štáty. Nemecko je naším najväčším odberateľom, my zas jeho. Pred vojnou bol len istý pomer medzi Angliou a Nemeckom.

Vstup Nemecka do Sväzu národov sme zhodnotili ako jednu z najväčších událostí poválečných dôb. Jej reflexy bolo cítiť aj v našej vnútornej politike, kde sa združili s nami aj naši nemeckí spoluobčania k spoločnej konštruktivnej práci, čo nám zapríčinilo uprimnú radosť a vzbudilo želanie, že tak ako aj naši slovenskí bratia z ľudovej strany, aby každý občan dobrej vôle sdružil sa s nami v jednu frontu na zveľadenie blahobytu našej republiky.

S naším slovanským súsedom poľským našli sme štabilne priateľskú úpravu nášho pomeru. Tu ovšem spojuje nás affinita rasy, reči ba i viery. My Slováci vždy sme boli tej mienky, že Tatry nie sú čínskym múrom, že naše národy spojuje tuhá spojka solidarity záujmov.

A snáď nebude škodiť poznamenať, že vtedy, keď Poľsko krvácalo v bojoch oproti režimu ruskej byrokracie, lebo veď nik by sa neopovážil tvrdiť, že by ruský mužik mal niečo oproti poľskému chlapovi, vtedy v radoch poľských insurgentov bojovali i niektorí slovenskí inteligenti, medzi nimi Chalúpka, Jozef Bella a iní oproti tejto byrokracii, ktorá bola z veľkej časti cudzou, inojazyčnou a nie ruskou. Medzi nami panuje dnes ovzdušie dôvery.

Náš pomer k Maďarsku je korektný. Dobre je známe, že dnes tvorí provizorná dohoda, ktorú sme nedávno ratifikovali v senáte, podklad nášho hospodárskeho spojenia. Medzi nami a súsedným Rakúskom bola vytvorená dohoda už roku 1922. Smluva je loyálne zachovaná a posledná colná výpoveď zapríčinená je viac vnútropolitickým ohľadom a jej obnovenie je isté.

Veľká mierová koncepcia Malej Dohody sniesla za posledných päť rokov už rozličné obťažkávacie prôby. Keďže ale osa celej Malej Dohody je v strednej Europe a tým na celom kontinente mier a keďže spočíva na spoločných záujmoch politických a hospodárskych, tak je to myšlienka zdravá, života schopná, nutná.

V pomeroch k Rumunom tvoríme my Slováci most najvyššej nosnosti, asnáď aj ku Poliakom. S Rumunmi nás spojuje stará tradícia spoločných bojov za demokraciu oproti predválečnej maďarskej oligarchii. Spojuje nás staré úzké, osobné, až bratské priateľstvo s vedúcimi rumúnskymi politikmi Transsilvánie.

My Slováci doniesli sme do spoločnej domácnosti i v tomto ohľade naše aktivum, náš buditeľ Mudroň niekoľkokráť navštívil Demetera Sturdza. Tiež Jonescu bol naším osobným priateľom. V Segedíne a Vacove sedeli za politické prečiny nevinne Šrobár, Hodža, Hlinka a iní, spoločne s ich rumunskými kolegami a na naše národnostné voľby prišli nám vypomáhať rumunskí poslanci, kdežto naši právníci šli pred porotu hájiť rumunských národovcov.

Spomeniem memorandový politický proces v Kluži, kde Mudroň zastupoval rumunských predákov roku 1895 a zas Rumun dr Mániu hájil našich v politickom procese Šrobárovom v Ružomberku. Predovšetkým musíme ale vzpomenúť významnú činnosť nášho pána prezidenta v procese Friedjungovskom.

Posledná návšteva našich parlamentárov a ich oduševnené prijatie v Juhoslávii najlepšie ilustrovalo náš pomer s našimi pobratinmi. Naša celá verejnosť držala si toto prijatie za zvláštnu česť. Juhoslovania prijali našich vo znamení tej starej slovanskej tradície, kde hosťov držali za poslov božích. My sme boly dojati, keď čítali sme o slávnostiach na Kosovom poli, alebo pri Kumanove, ako čo by zďaleka ucho počulo zvuky janičiarskej hudby, zvuky fanfár, ako by človek načúval vznešenej óde na slobodu.

Skvelý príklad juhoslovanského heroizmu bol tiež jeden z tých mravných složiek kontinuity našej národnej myšlienky. Juhoslovanská zem zbrocená šľachetnou krvou v bojoch za voľnosť, zmáčaná slzami ubolených matiek v borbách za západnú civilizáciu nám bude vždy Mekkou našich tužieb. Naši bratia senátori iste aj v mene velebného senátu položili kytice na tie hroby, nad ktorými veje závoj nesmrteľnosti, na tie mohyle, kde v posviatnej zemi Juhoslávie spočívajú jej najšľachetnejší synovia, ktoré ona drží v náručí, ako tá ubohá máť, ktorá si nechce dať vyrvať dieťa zo svojho lona, čo je už aj mrtvé.

Ale aby sa vrátil zas do dnešnej doby tvrdých realít, tak chcem poznamenať, že dnešné časy, kde prechodne dominuje národné hospodárstvo, vnucuje nám veľkú úlohu v Malej dohode prehlbiť toto spojenie i na hospodárskom poli. Obraty medzi nami a týmito štátmi počítajú sa na miliardy. Mňa ako národohospodára v rozpočte ministerstva zahraničných vecí veľmi zaujímaly položky konsulárné. Myslel by, aby budúci rozpočet nezmenšoval ďalej výlohy pre konzuláty. Nutné by bolo pri 56 dnes jestvujúcich konzulátov v záujme nášho exportu ešte ďalšie konzulátné úrady uviesť v život.

Ako posledný bod pri tomto ministerstve, o ktorom by chcel prehovoriť, je otázka naších minorít. Týchto našich pokrevných udržať, neztratiť kontakt s nimi, by držal za veľmi vážny štátny záujem. Nesmieme so zreteľa pustiť, že títo naši exponenti budú pioniermi našej ideovej i hospodárskej expansii. Nám jedná sa o minority hlavne vo Viedni, Maďarsku, Jugoslávii a v Rusku. V Maďarsku máme asi 250.000 Slovákov, pri samej Pešti je ešte vždy mnoho slovenských obcí. Naša etnografická hranica ide veľmi ďaleko. Pri Komárne za Novými Zámkami teraz v čisto, predtým údajne v maďarských obciach počína sa zrazu hovoriť po slovensky. Žiadame pre naše slovenské minority všetky práva a ovšem ony musia si uvedomiť i svoje povinnosti. Oni musia byť tam práve tak považovaní za rovnocenných občanov, ako my tu považujeme našich inojazyčných spoluobčanov za rovnoprávnych a rovnocenných s nami.

Rozpočet ministerstva zahraničných vecí zmenšil sa o 15.310 milionů. My čo chodievame za hranice, vieme, v akej veľkej súťaži reprezentácie stojíme s druhými štátmi, na jaké zrovna neuveriteľne nutné výdavky v záujme štátu sú naše legácie odkázané. Ja mám len tú zkúsenosť, že sa na našich zahraničných vyslanectvách šetrí a to dôkladne. Nemožno so zreteľa pustiť, že agenda zahraničného ministerstva stále vzrastá.

Rozpočet ministerstva národnej obrany pod kapitolou 5. bol snížený na 1.370.000.000 Kč. Naše smernice ohľadom technického vybudovania našej armády musia sa ubierať ku zveľadeniu letectva a motorizácie delostrelectva tak tiež ku rozmnoženiu počtu tankov, týchto válečných lodí na suchu.

Úbytok mnoho sto milionový v rozpočte ministerstva národnej obrany pocíti predovšetkým náš priemysel, naše robotnícke triedy, počet nezamestnaných.

Činnosť našej armády nutno posudzovať so stanoviska kultúrneho a didaktického. Je to pečlivosť o morálnu výchovu vojska, činnosť prednášková, odborné kurzy, krúžky a akademie. Je videť snahu po zmiernení hospodárskeho zaťaženia a my môžeme otvorene povedať, že sme hrdi na našu armádu.

Vydania politickej správy, tedy ministerstva vnútra pod titulom 6 a 6 A. uvádzajú sa cifrou Kč 554,363.830.- a príjmy 7.820.830.-.

Tieto číslice svedčia, že náš stát venuje primeraný obnos na ochranu svojho právneho poriadku a vnútornej bezpečnosti a spoliehame tiež, že opatrenie toto splní svoj účel. Prerod politickej správy monarchistickej v republikánsku nie je snadným úkolom a to tým skôr, že vedľa pochopiteľných ťažkostí, ktoré zaviňoval prevzatý a pomaly teprv modifikovaný komplex prepisov a mimo toho najmä v prvej dobe nutný prílišný zásah do sfér hospodárskych, bolo tu tiež zo strany občianstva dosť vžitého odporu a špatne chápaného demokratizmu, s ktorými zjavmi politická správa stejne ako finančná musela opatrne zápasiť. Dosiahly-li politické úrady aspoň toho, že ziskávajú dôveru obyvateľstva, je to už výsledok, ktorý musí byť plne uznaný. Pri tejto príležitosti by som chcel vyzdvihnúť významnú službu nášho četníctva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Sú to praví pionieri civilizácie v protive brutálnych predchodcov maďarských, sú to právni konzulenti, učitelia a priatelia nášho ľudu.

Rozpočet ministerstva spravedlnosti nasleduje pod kapitolou 7 a 7 A, ktorého výdaje činia 193,626.760 Kč a ukazujú vyšší náklad o Kč 5,831.000 než vlani. Snaha po získaní nových síl najmä v doraste sudcovskom je dosť neúspešná. Bolo práve nedávno konštatované, že zo 538 sudcovských miest systemizovaných pre Slovensko a Podkarpatskú Rus je toho času obsadené len 454. V celej republike je toho času zo 758 čakateľských miest obsadené len 430.

Táto patrná nechuť k povolaniu sudcovskému nemôže zaiste zostať bez povšimnutia a nie je so zreteľom na dnešný stav vecí len záležitosťou rezortu, ale priamo záležitosťou štátnou. Právny štát musí mať bezvadne fungujúcu justíciu a preto sa má čo najprv odstrániť zjav, že vyhrážka procesom pred riadnymi súdmi je zbraňou liknavého dlžníka.

Vítam v rozpočte cifry venované na zakladenie pozemkových kníh na Slovensku Kč 676.430, Podkarpatskej Rusi Kč 192.000, poneváč je k nim pripojené sľubné prehlásenie ministerstva spravodlivosti, že akcia táto bude urychlená. Prial by som si skoro, aby bol určený trestný termín, do ktorého bude zakladanie kníh skončené. Treba si tiež priať, aby justičná správa zjednávajúc smluvy o právnu pomoc s cudzími štátmi starala sa o to, aby naším rozsudkom a nálezom dostalo sa v cudzine stejného výkonu, aký poskytujeme my za hranicami.

O najvyššom správnom a volebnom súde pod kapitolou 9, ktorého výdaje činia Kč 4,944.774.- by som poznamenal, že o máloktorej inštitúcii v našom štáte je tak jednotný úsudok, ako o najvyššom správnom súde, ačkoľvek zaiste práve jeho rozsah kompetencie činil by najpravdepodobnejším, že všetkým nevyhovie. Je-li judikatúra tohoto súdu na výške svojej doby, je zároveň potešiteľným zjavom, že je naša najširšia verejnosť bez ohľadu na strany a národnosti tak vyspelá a kritická, že nielen chápe výkon spravodlivosti týmto tribunálom vykonanej, ale že sa tiež s uznaním pred ním klania.

Kap. 10 a 10 A. Prechádzam ku kap. 10 a 10 A. ku ministerstvu školstva a nár. osvety. Za povinnosť si držím vyzdvihnúť predpoklady duševnej štruktúry nášho národného jestvovania, totiž školstva. Držím to za správné, ba takmer za stálu nutnosť, že náš rozpočet venuje školstvu a nár. osvete 792 mil., teda vedľa národnej obrany a sociálnej pečlivosti najväčšiu položku rozpočtu. Vo školstve spočíva naša budúcnost; dobré vieme, čo má Nemecko ďakovať svojím učiteľom. O školstve ako veľmi dobre vzpomenul náš pán predseda dr Švehla, že cieľom školskej výchovy je výchova občanov ušľachtilých, vzájomne snášanlivých a vyzdobených všetkými cnosťami demokratických republikánov. Rozpočet vynasnažuje sa doplniť sieť národných škôl, predovšetkým občianskych v celom štáte. To týka sa hlavne občianskych škôl na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. V budúcnosti bude nutno ešte viac dbať o zariadenie vedeckých ústavov vysokoškolských. My na Slovensku máme mimo vybudovania sborených ľudových škôl na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi špecielné žiadosti, ktorých spomenutie držím za aktuálné. Je to úplné vybudovanie Komenského univerzity v Bratislave so zodpovedajúcim internátom. Ďalej časom vybudovanie techniky na Slovensku. Z detailov držím za nutné rozširenie internátu pre roľnícky dorast slovenský na slovenskom východe v Košiciach a pre grecko-katolický v Prešove. Slovenský východ vyžaduje stavbu odborných zemedelských škôl, taktiež vybudovanie internátu v Michaloviciach. Konečne nesmíeme zabudnúť na vybudovania modernej školy učňovskej so zornými dielňami, a na vybudovanie inštitutu pre volbu povolania v Bratislave. Československé školstvo na Slovensku pracuje utešeným spôsobom a poskytuje najväčšiu nádeju. Darmo by bolo o tom debatovať, že aký problém je Slovensko. Slovensko je problém výchovy mravnej a kulturnej a konečne aj problém hospodárskej osvety.

Škola musí vyhnať i posledný zbytok hungarismu, ktorý zakladá sa na tom, že výrobné vrstvy nepožívaly osvety, že protidemokratický smer zrovna otravoval naše duše. Nikdy, hovorím, nikdy český človek si nebude môcť predstaviť to mravné zbahnatelé prostredie, z ktorého sme vyšli, ktoré i dnes ešte väčšine naších ľudí niekedy krčí páter, otravuje podlými myšlienkami modzog, ako nejaký zhubný toxin, ktorého sprostiť sa organizmus nie je v stave. Obrodenie musí doniesť škola. I sokolstvo i spolky delnické už pracujú na tom. Viac pozornosti by mala naša spoločnosť venovať i propagande protialkoholickej, lebo alkoholizmus je vždy ešte tá stará rakovina, ktorá hlodá na tele, na duši nášho národa. Za nie menšiu otázku držím hospodársku osvetu u roľníka a živnostníka odbornými školami.

Slovenskému človeku nik nemôže uprieť, že by nebol schopným; pomáhajú mu v tom tie vlastnosti rasy, ktoré už Leroy Bealien vyzdvihol. Je to úžasná chápavosť, možnosť adaptácie, prispôsobenia, ambicia a vedychtivosť, Slovensko nikdy nebolo v kulturnom ohľade pustou. Zdedenú práceschopnosť, pilnosť vidíme v sútaži zahraničnej a to v Amerike. Mal som česť môcť pracovať 1 rok medzi amerikánskymi delníkmi, ako ích druh patril som do organizácie Knight of labour, bolo to pred 35 rokmi a mal som príležitosť pozorovať nášho človeka ako v továrni, tak aj v organizácii a môžem povedať, že vydržal súťaž v práci s Anglosasom.

Zveľadiť tieto v duši slovenskej driemajúce výtečné vlohy, je úkol výchovy.

Tedy to mravné obrodenie a hospodárska osveta, ktorá vedie ku racionalizácii a tým aj ku súťažeschopnosti a pevnému mravnému podkladu v živote, tu je úkol nášho školstva a odborného vzdelania. V pokrokovosti nesmieme isť do radikálnosti za každú cenu. Slovák chce žit podľa svojej prirodzenosti.

My nesmieme vypustiť zo zreteľa, že náš ľud lpie na tradícii. Vieme dobre, že tradícia aj u druhých národov tvorí citovú štruktúru duše ľudu, zvyky a obyčaje na západe udržiavajú zrovna umele. Preto neslobodno šliapať najsvätejšie city nášho ľudu, ktorý hlavne lpie na viere svojích predkov. Nie je to charakteristické, že na príklad v chudobnom Liptove biedne obce stavajú veľkým nákladom evangelické kostoly? Sú to obce evangelické, národne dávno prebudené.