Předseda: dr Hruban.

Místopředsedové: Böhr, dr Brabec, Donát, Klofáč, dr Krčméry.

Zapisovatelé: Kalčok, Pastyřík.

128 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři dr Engliš, dr Nosek, dr Peroutka, dr Spina, dr Srdínko.

Z kanceláře senátní: senátní tajemník dr Šafařovič; jeho zástupci: dr Bartoušek, dr Trmal.

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Sděluji, že udělil jsem dovolenou pro dnešní a zítřejší schůzi sen. Melíškovi, Pastyříkovi, Slámovi, dodatečně pro úterní schůzi sen. Korinkovi.

Budeme projednávati jednací pořádek.

Jako prvý předmět je:

Zpravodajem je pan sen. Dundr, dávám mu slovo.

Zpravodaj sen. Dundr: Slavný senáte! Okresní soud v Hradci Králové žádá podáním ze dne 7. srpna 1926 za udělení souhlasu k trestnímu stíhání sen. Hlávky pro přestupek proti bezpečnosti cti v § 488 tr. z. naznačený, jehož se dopustil tím, že dne 6. září 1925 na schůzi v Nedělištích řekl o soukromém žalobci Františku Klabanovi, že - dělal kortešskou práci kapitálu tím, že vyštval řadu dělníků ze zaměstnání proto, že byli komunisty - a že tím soukromého žalobce křivě vinil z určitého nečestného jednání a jej ve veřejný posměch uváděl.

Žaloba soukromého žalobce na Hlávku byla podána již 6. září 1925 a dne 27. listopadu 1925 vynesl okresní soud v Hradci Králové rozsudek, jímž Hlávka byl odsouzen pro přestupek proti bezpečnosti cti podle § 493 tr. z. k trestu vězení v trvání tří dnů, který mu byl proměněn v peněžitou pokutu Kč 150.-. Tento rozsudek byl vynesen v době, kdy Hlávka byl zvolen členem senátu Národního shromáždění. Proto senát Národního shromáždění usnesl se k návrhu imunitního výboru dne 10. března 1926, že rozsudkem okresního soudu v Hradci Králové byla porušena imunita obžalovaného sen. Hlávky. Také nejvyšší soud vynesením ze dne 25. června 1926 rozhodl k stížnosti generální prokuratury k zachování zákona do rozsudku okresního soudu v Hradci Králové v tom smyslu, že tento rozsudek jako zmateční zrušil a okresnímu soudu v Hradci Králové nařídil, aby ve věci postupoval ve smyslu § 24 ustavní listiny.

Vzhledem k tomu, že soukromý žalobce Frant. Klaban po nezdařeném jednání o smír prohlásil, že trvá na pokračování v trestním řízení, žádá okresní soud v Hradci Králové o souhlas k trestnímu stíhání sen. Hlávky pro urážku na cti.

Imunitní výbor vzhledem k tomu, že v daném případě inkriminovaný výrok pronesen byl ve veřejné schůzi dělnické a obsahuje obvinění z činů nečestných, soudí, že není důvodů, proč by neměl býti dán průchod soudnímu řízení a činí proto návrh:

K žádosti okresního soudu v Hradci Králové ze dne 7. srpna 1926 uděluje se souhlas k trestnímu stíhání člena senátu Národního shromáždění sen. Hlávky pro přestupek proti bezpečnosti cti, spáchaný na soukromém žalobci Frant. Klabanovi.

Předseda (zvoní): Nikdo není ke slovu přihlášen. Budeme hlasovati.

Konstatuji, že senát je způsobilým se usnášeti.

Prosím pány a dámy, aby se posadili. (Děje se.)

Kdo souhlasí s návrhem výboru imunitního, aby byl udělen souhlas k trestnímu stíhání sen. Hlávky, ať zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh výboru imunitního je tím schválen.

Jako druhý předmět denního pořadu je:

Zpravodaji jsou: za výbor zahraniční sen. Lukeš, za výbor národohospodářský sen. Miller.

Táži se pánů zpravodajů, mají-li nějaké textové změny, opravy atd.

Zpravodaj sen. Lukeš: Nemám.

Zpravodaj sen. Miller: Není žádných oprav.

Předseda: Žádných takových oprav není, budeme tedy hlasovati.

Kdo souhlasí se schvalovacím usnesením tak, jak bylo přijato ve čtení prvém, také ve čtení druhém, nechť zvedne ruku: (Děje se.)

To je většina. Uvedené schvalovací usnesení přijímá se v naznačeném znění také ve čtení druhém.

Nyní budeme jednati o dalším předmětu denního pořadu, jímž je:

Navrhuji, aby o tomto odstavci denního pořadu zahájena byla jednotná debata, rozdělená ve čtyři skupiny a to skupinu

hospodářskou a dopravní a konečně skupinu

Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat.

Generálním zpravodajem je pan sen. Stodola. Dávám mu slovo.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Po prvy raz v týchto historických miestnostiach, kde cítiť vánok stáročí, kde človek vidí v duchu tiene naších buditeľov, vašou dôverou, slávny senát, pripadá slovenskému človeku najvýznamnejší, najskvelejší úkol, ktorý môže obsiahnuť člen Národného shromaždenia. Nehovoril by som pravdu, keby neriekol, že stojím tu s istou bázňou, lebo som si povedomý celej veľkej ťarchy dosahu tohoto významného úkolu, ktorý mi ukladá predovšetkým dôstojnosť tohoto samého najvýznamnejšieho sboru v republike.

Chcel by som kráčať jasnou cestou logiky, smernicami odbornej vedy, úplného ovládania materií môjho významného predchodcu prof. Horáčka - ovšem: ultra posse nemo tenetur. Iste mi slávny senát nevezme za zlé, keď pri najvážnejšom akte zákonodarnom budem brať retrospektivný ohľad aj na naše staré uhorské pomery, kedže aj jedna z podstatných smerníc mojej reči, ako pendant významnej enunciácii môjho eminetného p. kolegu v poslaneckej snemovni dra Hnídka budú vzťahy Slovenska, tejto nedeliteľnej, organicky súvisiacej čiastky Československej republiky, v rozpočte. Neni v tom žiaden separatizmus, naopak vyžaduje to celoštátne myslenie a chápanie. Presvedčenie, že štátna nutnosť vyžaduje, aby i periferie v kulturnom a hospodárskom ohľade boly na úplnej parite. V celej republike aby panovala rovnosť výrobnej podkladne a kulturná homogenita, aby všetky vrstvy boly presiaknuté pojmom spoločnej štátnej idei.

Ani by som nechcel ďalej pokračovať, než by som nevyslovil, že my Slováci vinieme sa citom bratskej oddanosti k veľkému českému národu. Vďačným srdcom uznávame nám poskytnutú nadľudskú výpomoc, najmä v prvších rokoch Československej republiky. My stojíme žialnou dušou nad tými hrobami českých vojakov, četníkov, železničiarov, poštárov a úradníkov, ktorých kryje každé jaro slovenská zem svojim kvietím týchto pomníkov československej jednoty, československosti, tejto vedúcej idei našej Československej republiky. (Potlesk.)

Českí sriadenci rozdielneho povolania, títo jednoduchí synovia českého národa stali sa i nám symbolom povinnosti začiatočných bojov i v ťažkej službe železničnej, a to i vtedy, keď boli vystavení na hranici zákerným prepadeniam bánd, i keď snehový uragan vil priesmykmi Karpatov a kraj podobal sa obrazom Vereščagina. Nemožno opísať tie city, ktoré prevládajú dušou, keď stojí človek u týchto mohýl.

Na jednej malej železničnej stanici len niekoľko kilometrov od maďarskej hranice v národne hluchom kraji, opustený, na seba ponechaný žil a strádal jednoduchý, subalterný, podradného stupňa, prednosta Čech. Až zrazu bez všetkej príčiny maďarské bandy, nie otvoreným čelom, za bieleho dňa, ale tmavou nocou, keď víchor lomcoval starými dubmi hôr, vtrhli na naše územie a prednostu pri konaní jeho úradu neľudským spôsobom zabili; zabili statočného českého úradníka. Keď som stál na mieste jeho utrpenia, tak ma hlboká vlna pohnutia prenikla. Čo mal tento biedny človek zo života? Opustil jasné české luhy, šiel na to romantické Slovensko a dnes oplakávajú ho v ďalekej českej zemi skormutený otec a mať. A vtedy tam na tej ohroženej periferii ďalekého východného Slovenska, keď už tichá noc spúšťala svoje peruti na jeho osamelý hrob, zrovna živelne prišlo mi na um, že kým takýto synovia pospolitého českého ľudu, nemenovaní heroi povinnosti, budú pečatiť naše bratstvo svojou krvou, za ten čas nerozlúči nás nikdy zloba, ale ani žiaden úklad. (Potlesk.)

Než by som ale meritórne počal hovoriť o rozpočte, nech mi slávny senát dovolí, povedať niekoľko slov aj o jeho autorovi, o ministrovi Englišovi. Ministra Engliša hlavná vlastnosť je pracovitosť, energia, umiernenosť a predsa húževnatosť. I veľký talent predpokladá neunavnú tvrdú prácu, ostrú sebakritiku, bohatú zkúsenosť, aby bola pripravená pôda, na ktorej genialita otvára svoj skvostný kvet. V začiatočných rokoch našej republiky, v dobe politických myšlienok a v epoche veľkých impulsov, bol vždy priekopníkom plným podnetov, plným ideí. Aj teraz v svojom parlamentárnom pokračovaní po čas rozpočtových debát drží sa zásady slávneho Cavoura, ktorý riekol, že minister absolutistický rozkazuje, konštitucionelný presvedčuje.

Ostwald vo svojej energetickej theorii riekol, že len málo ľudí udrží sa stále na výške produktivity duševnej, že počet tvorivých myšlienok je ohraničený, že pozdejšie prijde stále a častejšie opakovanie sa. Pán minister Engliš tvorí vynímku, jeho tvorivosť duševná nadobýva vždy nových foriem. Ja prajem mu, aby nikdy neprestalo tiecť bohaté žriedlo studnice vody živej jeho geniality, ktorá prýští zo skrytých záhybov jeho hlbokej, širokej, ale pri tom teplej slovanskej duše.

Jeho dielu, jeho práci želám tak po slovensky, po starootcovsky povedané, božského požehnania.

Pri tom spomeniem vďačným srdcom jeho vysokozaslúžilých pánov predchodcov a capite nášho martýra Rašína, ktorého krv lpí na tom klenote našej práce, na korune, a dodáva jej patetické pretio affectionis.

Prof. dr Engliš definoval v svojom diele "Národní hospodářství" rozpočet ako celkový plán o prýmoch a vydaniach núteného sväzku, ktorý musí byť - má-li vyhovovať svojmu účelu - špecializovaný a doložený zápoveďou virementov.

Minister dr Engliš predložil nám štátny rozpočet na rok 1927, ktorý vyhovuje par excellence uvedenej definicii národohospodárskej vedy a ktorý v dôsledku toho podstatne liší sa od doterajších rozpočtov štátnych, ak po stránke formálnej, tak po stránke materiálnej.

V úvahách o novej konštrukcii predloženého státneho rozpočtu na r. 1927, vyskytly sa otázky, či sa doporučuje v štátnych rozpočtoch zavádzať novoty. Na túto otázku stačí odpovedať poukazom na najnovšiu prácu o reforme štátneho rozpočtu Spojených štátov severoamerických, ktorá vyšla v serii Bräuerových finančno-vedeckých a národohospodárskych studií ako druhý sošit. Zaujímavé je, že autor dr Witt v tejto knihe zo zkúseností s reformou rozpočtovou v Amerike zdôrazňuje to isté, čo aj dôvodová zpráva nášho rozpočtu uvádza na str. 206, kde sa praví, že v racionálizácii a reforme verejnej správy je ešte široké pole pôsobnosti pre úspory.

Vitáme-li význačné novoty v konštrukcii nášho rozpočtu na r. 1927, ako účelnú reformu, vítame tým viac poukaz dôvodovej zprávy na nutnú a neodkladnú racionalizáciu a reformu verejnej správy, ako nerozlučnú súčiastku reformy štátneho rozpočtu.

Čím skoršie riešenie tohoto problému reformy, alebo ako Američania hovoria "economy" verejnej správy považujeme za veľmi naliehavé.

Ďalšou otázkou, ktorá bola v rozpočtových debatách nadhodená, je otázka, či novoty v tomto rozpočte zavedené majú ráz len prechodný, ako maly zmeny prevedené už v rozpočtoch minulých na pr. rozdvojenie na vlastný rozpočet štátnej správy a na rozpočet investičný v r. 1921 - alebo oddelenie podnikového hospodárstva v r. 1923, resp. výkaz jeho salda; alebo či zmeny v rozpočte na r. 1927 zavedené sú povahy trvalej.

Odpoveď v tomto smere naznačuje dôvodová zpráva na str. 205, kde sa zdôrazňuje potreba rozpočtovej stabilizácie. Nie je tajomstvom, že prípravné práce k vydaniu takého zákona, ktorý by upravil vypracovanie, prejednanie, prevádzanie a kontrolu štátneho rozpočtu - tak zv. "Řád finančního hospodaření" - pokročily už v ministerstve financií tak daleko, že dôvodová zpráva k osnove zákona o priamych daniach ohlašuje predloženie príslušného vládneho návrhu ako ďalšiu etapu v kodifikácii nášho finančného práva.

Na základe týchto auspicií môžeme považovať rozpočet na r. 1927 za podobný onému rozpočtu, ktorý pripravil v Amerike známý Charles G. Dawes anticipatívne podľa zásad rozpočtovej reformy v r. 1921 ešte pred tým, než reforma vstúpila formálne v platnost. V Nemecku bol už vydaný zákon o hospodarení ríše - "Reichshaushaltsordnung" - zo dňa 31. prosinca 1922. Na čím skoršie predloženie jednotného poriadku - tak zv. "Řádu finančního hospodaření," - v ktorom by bola zaručená zásada rozpočtovej štabilizácie a kodifikovaná definitívna forma nášho štátneho rozpočtu, je nutné položiť veľký dôraz, pretože štátny rozpočet má svoj veľký význam, ako to správne vystihuje Goldscheid na str. 167: "Nikde nezrkadlí sa celkovosť stávajúceho spoločenského a hospodárskeho poriadku tak jasne, ako vo verejnom hospodárstve; štát nemôže byť o mnoho inakší, než je konštituované jeho hospodárstvo; každé súkromé hospodarenie je v najužšej súvislosti so štátnym hospodarením. Keď tomuto chýbajú solidné základy, podkopávajú sa tiež privátnemu hospodareniu nielen hospodárske, ale aj morálne základy. Ale ešte viac: stupeň solídnosti verejného hospodarenia určuje súčasne niveau verejnej morálky.

Predtým, než by som prešiel k jednotlivostiam novôt v rozpočte na r. 1927, chcel by som len v krátkosti sa dotknúť medzinárodneho významu formálnych novôt nášho rozpočtu.

Je známé, že finanční štatistikovia už dlhšiu dobu usilujú o umožnenie srovnávacej základne pre rozpočty jednotlivých štátov. Bola to v poslednej dobe menovite záslužná študia Gerharda Colma vo "Weltwirtschaftliches Archiv", v ktorej naznačil rozpočtové schema umožňujúce srovnanie finančného hospodárstva jednotlivých štátov. Mám za to, že vecné hladiská, specialisácia, prehľadnosť, pravdivosť a otvorenosť nášho nového rozpočtu budú v týchto kruhoch uvítané ako značný príspevok k umožneniu úspešných srovnávacích prác.

Prechádzajúc k jednotlivým novotám štátneho rozpočtu na r. 1927, musím v prvom rade po stránke formálnej vyzdvihnúť jasnost, prehľadnosť a systematickú špecializáciu tohoto rozpočtu. V tomto ohľade vyhovuje vzorne požiadavku vedy národohospodárskej, ktorý bol už vopred u definície rozpočtu spomenutý. Špecializácia rozpočtu má za následok presnosť rozpočtu. Čím viac je rozpočet presnejší, tým kontrola rozpočtu je ľahšia.

Rozpočet môže byť specializovaný v rôznych smeroch. Medze špecializácie nedajú sa presne stanoviť. Správne uvádza sa preto v Dictionnaire des finances: "La specialité est limitée par le bons sens."

Rozpočet na r. 1927 predstavuje skutočný plán celého štátneho hospodárstva, v ktorého rámci sú osamostatnené tie skupiny, ktoré svojou povahou a účelom tvoria v strukture štátneho hospodárstva samostatné složky príjmové a výdajové.

Ovšem samostatnosť jednotlivých skupín neide tak ďaleko, že by pretrhla nitku vnútornej spojitosti.

Roztriedenie rozpočtu na 4 hlavné skupiny, a to na štátnu správu, štátne podniky, účasť štátu na hospodárstve samosprávných sväzkov a na službu štátneho dlhu má v prvom rade umožniť rozlišovanie nákladov štátnej administrativy a hospodárstva štátnych podnikov, pretože rozpočty podnikové majú inú povahu, než rozpočet administrativný. Na základe tohoto bude umožnené, resp. uľahčené štátnému občanu, poplatníkovi, aby si vypočítal, čo ho stojí štátna administrativa a jakou čiastkou v celkovom daňovom zaťažení naňho dolieha. Účelným rozdelením administrativnej skupiny na 5 oddielov, umožňuje sa poplatníctvu orientácia v účeloch, na ktoré sa verejné peniaze spotrebujú a blížíme sa v tomto ohľade k uskutočneniu zásad demokratickej Ameriky, kde sa pečuje o to, aby občan poplatník bol informovaný o tom, čo sa s jeho dolarom zaplateným vo forme daní robí. Táto vec má svoj zvláštny význam v obore daňovej morálky a pri výchove loyálnych poplatníkov.

Druhú skupinu tvoria rozpočty štátnych podnikov. Táto odluka od štátnej administrativy je prirodzeným dôsledkom komercializácie štátnych podnikov, prevedenej zákonom č. 404 z r. 1922 a nariadením č. 206 z r. 1924. Už v rozpočte na r. 1925 boly síce príjmové a výdajové složky podnikového hospodárstva vylúčené a vykázané len saldá jednotlivých podnikov, v r. 1926 boly podnikové investície uvedené paušálnymi ciframi vo finančnom zákone, ale tieto metody neboly spôsobilé poskytnúť celkový obraz hospodárstva štátnych podnikov.

V rozpočtovom výbore bola vyslovená pochybnosť o tom, zdali účastiny spolku Orbis, ktoré patria štátu, sú jak sa patrí vo štátnej pokladni uložené. Ako som sa v min. financií dodatočne informoval, nachádzajú sa efektivne účastiny akc. společnosti Orbis vo štátnej pokladne. Dôležitou novotou je v tejto skupine arangement investičný. Investicie štátnych podnikov smejú sa podľa rozpočtu na r. 1927 hradiť jednak provozným prebytkom, jednak dotáciou zo štátnej pokladne.

Ačkoľvek tieto nové opatrenia ohľadom úhrady investicií štátnych podnikov, menovite u železníc boly v hospodárskych korporáciach rôzne komentované, je nutné koncedovať, že nemôžeme prevádzať investície na dlh a že nemôžeme stupňovať bremeno amortizačnej služby dlhovej viac, než sa srovnáva s pojmom a citom slobodných občanov demokratickej republiky. Staročné zkúsenosti a historia učia, že prílišne zadlženie vedie automaticky a nepozorovane k určitému podmaneniu, resp. k obmedzeniu individuality.

Tretiu skupinu tvoria podiely samosprávnych sväzkov na štátnych daniach a poplatkoch. Oproti drievejším rozpočtom, v ktorých tieto položky boly uvedené v kap. VI. a VI. A. sú v rozpočte na r. 1927 vykázané v samostatnej skupine, ale len ako položky priebežné. V dôsledku tejto novoty sú v kapitole ministerstva financií rozpočtu na r. 1927 uvedené reálné dane priamé - pozemková a domová - ako aj daň z obratu a dávka z liehu na stránke príjmovej menšín obnosom, t. j. len takým obnosom, ktorý štátna pokladňa skutočne obdrží a ktorým štát skutočne dišponuje.

Skupina štvrtá, ktorá má tiež, ako už bolo spomenuté, povahu evidenčnú, je venovaná správe štátneho dlhu. Výška úrokov a amortizačnej kvóty - na rok 1927 je preliminovaná 2 ¹/₂ miliardy - vyžaduje, aby občianstvu a poplatníctvu bol poskytnutý jasný a úhrnný obraz o správe štátneho dlhu.

Okrem toho bolo by treba vzpomenúť ešte jednu zdánlive podriadnu zmenu, ktorú ale vzhľadom k slovenským pomerom považujem za velmi dôležitú. Je to koncentrácia všetkých výdajov na administrativné stavby, ktoré boly doteraz rozdelené do príslušných rezortov u ministerstva verejných prác. Úrady úradovaly na Slovensku menovite na východe v nedôstojných a zdravotným predpisom odporujúcich miestnostiach. Rozpočet pre rok 1927 dáva vzpomenutou novotou Slovensku možnosť a nádej, že ministerstvo verejných prác na základe nestranného a účelného rozdelenia preliminovaných obnosov na stavby najnutnejšie urychlí tie stavby na Slovensku, ktoré už v minulých rokoch maly byť hotové, súc všeobecne považované za štátnu nezbytnosť.

Dôvodová zpráva upozorňuje, že bude ešte nutné štátny rozpočet prepracovať v niektorých ďalších podrobnostiach, menovite pokiaľ ide o triedenie výdajov na osobné a vecné a na riadné a mimoriadné.

Podľa prof. Drachovského slúží ako kritérium riadnosti a mimoriadnosti obyčajne pomerná trvalosť tej ktorej položky. Obšírne zaoberal sa s otázkou touto tiež Schanz. Nemecký zákon "Reichshaushaltsordnung" rozdeľuje v §e 3 rozpočet na riadný a mimoriadný.

Finančný zákon pre rok 1927 obsahuje tiež niektoré novoty. Je to v prvom rade ustanovenie čl. II. a III. týkajúce sa štátnych podnikov.

Kategoricky sa zakazuje úhrada investicií pôžičkami. Toto ustanovenie je odlišné od čl. 12. finančného zákona z roku 1926, ktorým boly štátne podniky odkázané na úhradu investicií kreditom do výšky 870,990.000 Kč.

Zmenenej štrukture rozpočtu odpovedá nové ustanovenie čl. IV., v ktorom sa fiksuje podiel samosprávnych sväzkov čiastkou 1.039,607.000 Kč, ako aj ustanovenie čl. V., ktoré stanoví výdaje a úhradu služby štátneho dlhu. Štátnemu dlhu prechodnému je venovaný čl. XVII., v ktorom sa rezervuje určité plus preliminovaných príjmov z niektorých daní, pokiaľ by ich výnos bol vyšší, než rozpočet o 5% pre zvláštny fond, ktorým má byť umožnené zmierniť ťarchu štátneho dlhu. V rozpočtovom návrhu na rok 1927 preliminuje sa na úmor štátneho dlhu 615.3 mil. Kč, tedy o 101.1 mil. Kč viac než v roku 1926.

Ostrý zákaz virementov v čl. VII. až IX. zodpovedá plne moderným vedeckým názorom v rozpočtovom hospodárstve. Tieto články majú ale tiež veľký význam morálny. Týmito ustanoveniami nerozširuje sa len právomoc ministra financií, ale práve naopak ukladá sa mu veľká odpovednosť za finančné hospodárstvo celého štátneho aparátu. Je príznačné, že minister financií, ktorý rozpočet predkladá, sám uvaľuje na seba takú ťarchu odpovednosti a dáva týmto postupom všetkým štátnym občanom vzorný príklad etiky odpovednosti.

Článkom VI. zdôrazňuje sa zásada čo najväčšej hospodárnosti s prostriedkami schváleného rozpočtu. Osobnosť správcu štátnych financií dr Engliša dáva nám záruku, že aj on sa bude v tomto ohľade riadiť devízou vynikajúceho Gladstona "Economy is the first and great article in my financial creed."

Po formálnej stránke považujem ešte za nutné podotknúť, že náš rozpočet je celoročný tak, ako bol aj v minulých rokoch. Túto okolnosť vyzdvihujem z toho dôvodu, že podáva skvelý dôkaz o vysokom niveau parlamentárnych, činiteľov a o ich svedomitej loyálnosti, pretože nedopustili žiadnych provisorií, ukazuje to na veľkú vyspelosť Československej republiky. Chcel bych tu poukázať na pomery v bývalom Uhorsku, ktorého súčasť sme my Slováci pred prevratom tvorili. Citujem, čo o nich uvádza dr Márkus na str. 141 svojho diela "Uhorské právo" správne: "Skutočnosť, že v Uhrách na pr. od roku 1 898 nie menej než šestkráť sa prihodilo, že vláde nebol povolený ani indemnitný zákon, takže štátne hospodárstvo v r. 1899, 1903, 1904 a 1906 po niekoľko miesacov a po celé roky 1905 a 1910 muselo byť vedené bez rozpočtu a čiastočne bez zmocňovacieho zákona - rozpočet na 1903 bol schválený až v roku 1904, pre rok 1905 a 1910 nebol rozpočet vôbec urobený - nie je parlamentarizmu ku chvále."

Po vecnej stránke je nutné zdôrazniť, že náš rozpočet na rok 1927 je nielen v rovnováhe, ale vykazuje dokonca prebytok 27 mil. Je to náš druhý rozpočet, ktorý je aktivný. Rozpočet na rok 1926 vykázal prebytok 15 mil.

Vývojové tendencie našich rozpočtov sú uspokojujúce. Z pasivného hospodárstva vypracovali sme sa úsporami, redukciami k aktivite štátneho rozpočtu. Zdôrazňujem, že aktivity sme dosiahli nie zvýšením príjmov menovite daní, ale stlačením výdajovej stránky rozpočtu. Že táto cesta nebola snadná, o tom dovolím si citovať prof. Allixa, ktorý hovorí: "Snížiť verejné výdaje, znamená revidovať celý program vnútornej a zahraničnej politiky, celý plán hospodárstva štátneho, potlačiť všetky akcie, dokonca aj prospešné, ale nie nepostrádateľné, jedným slovom snížiť "obyčajné výdaje" štátu."

Štátne výdaje, ktoré v rokoch 1922 a 1923 blížily sa cifre 20 miliard, rešp. s rozpočtom štátnych investicií tento obnos daleko prekročily, ustáľujú sa v poslednej dobe na polovičnej cifre 10 miliard a vzhľadom k zásade štabilizácie štátneho rozpočtu rešp. štátnych výdajov ohlásenej v rozpočte na rok 1927 je oprávnená nádej, že aj pre budúce roky a na dlhšiu dobu môže sa rátať s cifrou 10 miliard, ako s neprekročiteľnou hranicou. Na základe štatistických dat uvedených v publikacii poľského ministerstva financií z roku 1926 môžeme konštatovať, že naše zahraničné dlhy sú pomerne menšie než inde. Zatiaľ, čo u nás na hlavu pripadá 328 zlotých, pripadá na jednoho obyvateľa vo Švédsku 382, v Italii 705, v Norsku 818, v Holandsku 991, v Belgii 1.417 a ve Francii 2.773 zlotých zo zahraničných dlhov na hlavu.

O tom, že príjmová stránka rozpočtu bazíruje na solidnom a reálnom podklade, podávajú zreteľný dôkaz doterajšie štátne záverečné účty, podľa ktorých skutočné výnosy daní prevýšily preliminované obnosy. V r. 1924 boly príjmy preliminované obnosom 16.391,293.591 Kč, ale vo skutočnosti obnášaly podľa štátnej uzáverky 18.007,834.412 Kč. Bolo tedy plus oproti rozpočtu 1.616,540.821 Kč. Toto plus bolo dôsledkem väčšieho výnosu daní, dávok a monopolov. Z daní vyniesla na pr. daň z príjmu o 507 milionov Kč viac, zvláštna daň zárobková o 81 milionov Kč viac, clá o 323 milionov Kč viac, daň z cukru o 10 milionov Kč viac, daň nápojová o 27 milionov Kč viac, daň obratová o 169 milionov viac atď.

Ešte priaznivejší stav výnosu daní javí sa podľa účetnej uzáverky na rok 1925, podľa ktorej boly štátne príjmy vo skutočnosti väčšie o 1.634,796.578 Kč než v rozpočte. Aj tu prispely zvýšeniu najviac dane, dávky a poplatky a preto vykazuje ministerstvo financií vyššie príjmy o 1.815,504.024 Kč. Presné cifry budú obsažené v účetnej uzáverke, ktorá bude po rozpočte v parlamente prejednaná. Z týchto cifier môžeme spoľahlive usudzovať, že cifry uvedené na príjmovej stránke rozpočtu na rok 1927 nebudú menšie, ale naopak skôr ešte väčšie.

Podľa výkazov štátneho záverečného účtu na r. 1924 obnášaly nedoplatky štátnych príjmov koncom roku 1924 cca 4 miliardy a 115 milionov Kč, z ktorých pripadá na daňové a poplatkové nedoplatky úhrnom 3.5 miliardy, tedy 85.5% nedoplatených náležitostí všetkých štátnych príjmov. V týchto cifrách nie sú zahrnuté ďalšie pohľadávky z verejných dávok, ktoré finančné úrady len v tomto roku dodatočne na Slovensku na príklad za 6 rokov vyrúbily. Týmto bude možno preliminovanú aktivitu rozpočtu len zvýšiť.

Dôvodová zpráva zdôrazňuje, že 10 miliard Kč výdajov štátnej správy musí zostať na dlhšiu dobu neprekročiteľnou medzou. Zaujímavé je konštatovať, že aký je koeficient zvýšenia rozpočtovej kvóty u nás. Dr Kollár vydal v Štatistickom vestníku z r. 1923 zaujímavú študiu o výdajoch v štátnom rozpočte československom v r. 1922 a rakúskom v r. 1913, v ktorej prišiel k rezultátu, že v r. 1922 mali sme približne 47% obyvateľstva bývalého Rakúska a 50% jeho rozpočtových výdajov. Bral-li dr Kollár pri srovnaní rozpočtu z r. 1922 za základ znehodnotenie Kč v tom smysle, že jednu korunu rakúsku predválečnú bývalého rakúskeho rozpočtu postavil za ekvivalent Kč 14.50 v československom rozpočte, môžeme na základe zmenených kurzových pomerov obdobne konštatovať, že rozsahom výdajov v rozpočte na r. 1927 blížíme sa normálnym pomerom.

Prechádzajúc k príjmovej stránke štátného rozpočtu zdôrazňujem vopred, že na tejto stránke má naše hospodárstvo veľký záujem, ktorý záleží v tom, aby finančný systém nepodlomil našu medzinárodnú súťaživosť. Rozpočet na r. 1927 rozlišuje jednak príjmy súkromohospodárske a jednak príjmy verejnohospodárske, ktoré sú navzájom v pomere ako 12:87. Najväčšiu časť štátnych príjmov robia príjmy z daní. Počítame-li k daniam tiež tabákový monopol, ktorý tam vecne vlastne patrí, vidíme, že približne 7 miliard, čo obnáša 70% všetkých štátnych výdajov, hradí sa daniami.

Po stránke príjmovej je nutné pečlive skúmať, z akých súčiastok sa úhrada štátneho rozpočtu skladá a či konštrukcia príjmov vo štátnom rozpočte nie je v rozpore s konštrukciou hospodárskou. Aby bolo umožnené posúdenie týchto otázok, rozlišuje dôvodová zpráva dane a dávky na také, ktoré sú priamym súťažným činiteľom s cudzinou a také, ktoré tejto povahy nemajú. Do prvej skupiny patria dane t. zv. obchodové, ktoré zaťažujú vývoz a obnášajú 37.08% všetkých daní a dávok. Po nich následujú dane t. zv. priamé, resp. daň dôchodková a daň výnosová, ako ích dôvodová zpráva označuje, úhrnným percentom 20.36 a na koniec dane spotrebné, ktorými za 100 Kč výdajov štátnej správy sa kryje 17.88%. Tieto výpočty sú zaujímavé vlastne už vtedy, keď ích srovnávame s rozvrstvením daňového systému v iných štátoch. Dovolím si v prvom rade poukázať na pomery Sovietského Ruska. Ľudový komisár Brjuchanow uviedol v svojom Finančnom exposé, ktoré bolo knižne vydané v Berline, že v rozpočte na r. 1925/26 obnášajú dane priame 734 mil. rublov a dane nepriame 1.150 mil. rublov. V r. 1924/25 obnášaly priame dane 730 mil. rublov a nepriame dane 604 mil. rublov. Z týchto cifier je zrejmý vzrast zaťaženia nepriamymi daniami za jedon rok zo 604 milionov rublov na 1.150 milionov rublov. V r. 1913 obnášaly v Rusku nepriamé dane 47% celého rozpočtu.