V poslanecké sněmovně hlasovaly německé celní strany s Čechy proti tomu, aby se ministr dostavil a aby se ospravedlnil pro způsob provádění jazykového nařízení. Odmítly společně s českými celními stranami přímo neslýchaným prováděním jednacího řádu všechny pozměňovací a doplňovací návrhy oposice vesměs, mezi nimi také návrh posl. Matznera na doplnění celního zákona zavedením cla na len k ochraně pěstitelů lnu a návrh na škrtnutí cla na umělé hnojivo. Při usnášení o zákoně o úřednických platech a o učitelském zákoně viděli jsme totéž divadlo, ačkoli tento zákon je přece vlastně odkazem všečeské koalice, následkem toho od této koalice byl připraven a bez otazu a souhlasu německých stran formulován. Toto jednání německých celních stran ospravedlňuje naše obavy, že se sice dávají zapřáhnouti do vozu československé vlády a že ho ochotně potáhnou, že však nebudou míti síly, aby se samy posadily na kozlík a řídily spřežení. Tato úloha, upřímně řečeno, se nám nelíbí. Shledáváme ji neslučitelnou se silou a důstojností našeho národa o 31 miliónu lidí a nepotřebnou vzhledem k těžké situaci, ve které se vláda, ve které se české měšťácké strany nalézají. Nevěříme tudíž, že německé strany, když již jednou plují ve vodách aktivismu, budou míti sílu, aby pokud možno mnoho vyzískaly pro náš lid.

Německá strana národní nemůže aktivistickým stranám brániti v jejich vřelé snaze o účastenství na moci v tomto státě, nebude je však při tom přirozeně také podporovati, nýbrž s lidového stanoviska jejich činnost posuzovati. Jsme přesvědčeni, že již dějiny nejbližší budoucnosti dokáží, že v tomto státě je nemožnou politika dělání náhod a znenáhlého vzrůstu do moci, nýbrž že také pro aktivistické strany, které se postavily na půdu státu, a které svojí vůlí zúčastniti se moci v tomto státě přiznaly se k tomuto státu, že také pro ně jejich cíl jen na konci vítězného boje, jenž vedl k úplnému zhroucení systému, kyne jakožto cena tohoto boje. Vyjednávati s národnostním odpůrcem, který se ještě cítí silným a přemocným, nesmí tedy býti heslem, nýbrž boj, neúprosný a obětavý boj proti systému, jehož základy již ztrouchnivěly, na jehož troskách pak může býti vystavěna budova nová. Proto se domníváme, že obtíže, které uvnitř českých stran vznikly a vždy znovu budou vznikati, musí býti nikoli odstraněny, nýbrž zvětšovány, a z tohoto důvodu hlasujeme proti předloženému zákonu. (Souhlas u stoupenců.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Slovo dále má pan kolega dr Törköly.

Prosím, aby se ujal slova.

Sen. dr Törköly (maďarsky): Veľavážený senát! Henry Georg, apoštol voľného obchodu postavil vo svojom diele >Colná ochrana alebo voľný obchod< vetu, že prechodná oprávnenosť ciel je bezosporná vtedy, keď silové pomery výroby sú také, že potrebujú podpory a vtedy, keď druhé odvetvie výroby je chránené clom. Tento proticlár a verejný hospodár povedá, že keď silové pomery výroby majú čas prísť do rovnováhy, vtedy clo ztráca svoju významnosť.

V rozprave o zemedelských clách je jedna veta nesporná medzi obhajcami a odporcami colného návrhu a tá je, že zemedelská výroba ocíta sa v ťažkej krisi. S druhej strany však zase nelzä popierať, že výroba priemyslová je chránená prohibičnými cly. Z týchto dvoch viet lzä správne odvodzovať, že zemedelské clá sú potrebné bez podmienky a musia ich uznať za oprávnené i prívrženci voľného obchodu ako palliativný prostriedok.

V zemedelstve jak vo výrobe liehu tak vo výrobe mäsa nastaly pomery, že výroba je nevýnosná, lebo výrobné, resp. dopravné prostriedky - včetne nosnosť bremien, v úvahu nebrané dane a dávky z majetku - sú tak vysoké, že takej predajnej ceny takmer ani nelzä dosiahnuť, ktorá by presahovala cenu výrobnú. Nebude-li týmto tiesnivým pomerom včas odpomožené, následok bude, že zemedelská výroba silne upadne, lebo ztratí sa naprosto podnikavosť a zemedelstvo bude vyrábať len pre svoju spotrebu a priemysel i zásobovanie ľudu bude museť byť uspokojené naprosto len z tovaru dovezeného z cudziny. Tým nadíde obrovská závislosť od cudziny, a mimo toho, keďže sa sníží základ schopnosti zemedelskej výroby snášať verejné bremená, bude účasť ostatných produkčných otvetví verejného hospodárstva v snášaní verejných bremien až do krajnosti napiatá. Stabilizovanie tohoto stavu snadno povedie k núdzi, lebo bude-li v cudzine špatná žatva, ztenčí sa prebytok, používaný k vývozu a nedostane sa dostatok potravín do republiky, čo potom následkom zmenšenej nabídky a stupňovanej poptávky vyvolá v zásobovacích pomeroch obrovské zmätky, - lebo veď tuzemské zemedelstvo produkuje len pre svoju spotrebu - privodí vysoké obilné ceny a nízke mzdy. Stav tento môže tiež nastať, vzniknú-li politické alebo hospodárske zmätky v cudzích exportných obilných štátoch, alebo dojde-li k válke, zvlášte, bude-li do nej zapletená i republika. Významnosť týchto eventualít by sme len zväčšily, keby sme krisu zemedelskej výroby nezažehnali, ale ponechali ju zkaze, čo je vecou veľmi nebezpečnou. Nesmie sa dopustiť, aby nastal úpadok v zemedelskej výrobe, ba naopak všetko musíme podniknúť, i obeti priniesť, aby táto výroba bola výnosná a aby sa ona postupne zveľaďovala, lebo musíme prispieť ku stavu, aby tuzemská zemedelská výroba mohla v miere čo najväčšej uspokojiť spotrebu doma a aby sme len v miere čo najminimálnejšej odkázaní boli na cudzinu.

Obrázok rozpiatia silových pomerov zemedelskej výroby obdržíme, konštatujeme-li, že cena pšenice sa v pomere k dobe predválečnej snížila, pracovná mzda sa o >niečo< zvýšila, úroková miera je vysoká, umelé hnojivá drahé, výrobné náklady zemedelského náradia, náčinia a investíc sú veľké, krmivo je drahé, ceny dobytka a zvieracích produktov sú nízke alebo nie vysoké, daň je ohromná, verejné bremená rastú, dopravný tarif je vysoký a zvlášte na väčšie vzdialenosti je tak vysoký, že činia súťažeschopnosť vzdialenejších krajov takmer iluzornou, možnosti náležitého zpeňaženia zemedelských produktov následkom nedostatku príslušnej organizácie niet a na tomto poli bují zneužívanie.

Pozemková reforma bola už zo 70% prevedená a tedy presun statkových kategorií v prospech malých statkov už zväčša nastal a tak veľkú väčšinu tvorí malý statok, veľkého takmer niet. Jedna časť pôdy dostala sa do rúk jednotlivcov, ktorí zemedelskej výrobe nerozumejú.

Podľa náuky colných opozičníkov privodia zemedelské clá vysoké mzdy. (Sen. Fijala: [maďarsky]: 5 Kč, to je vysoká mzda?)... podľa vašej náuky, pane senátor, ráčte rozumieť, nie my to tvrdíme! I to dokazuje, že pán senátor nemá ani poňatie o otázke. - Ako som riekol, privodia vysoké mzdy, vývin chovu dobytka, možnosť lepšieho zpeňaženia zveracích produktov, pokles úrokovej miery, pokles ceny umelých hnojív a sníženie ceny zemedelských strojov a pomôcok priemyselného pôvodu. Nuž tedy tu je lacnejšie obilie, ani mzda nie je nízka (Sen. Fijala [maďarsky]: 5 korún nie je nízkou mzdou?) a predsa vystaly všetky tie následky, o ktorých sa sväto-sväte tvrdilo, že sa dostavia. Tu musí byť nejaká chyba, ktorej nutno odpomôcť. A treba to urobiť tým väčšmi, lebo teraz po presune statkových kategórií už nemožno na ten takmer vykynožený veľkostatok nadávať a na neho bez podkladu hodiť zodpovednosť za zlé následky.

Prospešná úprava silových pomerov zemedelskej produkcie previesť lzä prechodným zavedením obilných a dobytčích ciel, zrušením prohibitivného rázu ciel zemedelských, organizovaním vhodného zpeňaženia zemedelských produktov, správnou bernou politikou, počítajúcou s daňovou nosnosťou zemedelskej výroby a správnou politikou tarifovou.

Zemedelské clá sú len jedným prostriedkom, a to len prezatýmnym pomocným prostriedkom, ktorého však, poneváč ostatných trvalé pôsobiacich prostriedkov nelzä promptne uviesť v pohyb a keďže je periculum in mora, použiť treba ihneď, nechceme-li, aby život verejného hospodárstva nevzal definitívnu zkazu. Dosiahnu-li zemedelské clá svojho účelu, zastavily-li ďalšie ničenie silových pomerov zemedelskej výroby, zábrania-li ďalšiemu úpadku výroby liehu a mäsa a zruší-li sa prohibitivný ráz ciel priemyselných, a budú-li aj ostatné pomocné prostriedky v úspešnej činnosti, stanú sa tieto clá zbytočnými a treba ich zrušiť. A totiž pokladáme-li dnes my za nutné, aby boly zavedené zemedelské clá, tým netvrdíme, ani si neprajeme ich večné trvanie, ba prajeme si, aby ony čo najskôr pôsobily, že by tým skoršie mohly byť zrušené. Avšak dokiaľ neklesnú vysoké výrobné náklady, dokiaľ bude výnosnosť zemedelskej výroby silne pochybná, dotiaľ musíme udržovať podnikavosť a chuť k výrobe takýmito palliativnými prostriedky, umožňovať minimum rentability a racionality, bez čoho by nastal úplný úpadok zemedelskej výroby; toto však nie je v záujme nikoho a tedy ani v záujme maloroľníka a zemedelského robotníka, avšak ani v záujme priemyslu a priemyselného robotníka, ako aj nie v záujme štátneho verejného hospodárstva.

Skúmame-li priemyselné clá, dôjdeme k výsledku, že tieto sú tak vysoké, že cudzozemská výroba so svojim lacnejším tovarom nemá k nám prístupu, nemôže s tuzemskými výrobky priemyslovými súťažiť a tedy musíme ich považovať za clá prohibičné. Pri zadovažovaní potrieb a výrobných prostriedkov zemedelcových znamená to, že si ich môže zemedelec len veľmi draho opatriť, čo má za následok zvýšenie výrobných nákladov a pokles rentability zemedelskej výroby. Fakt sám, že priemyselné clá uplatňujú sa v republike jako clá prohibičné, a totiž zabraňujú dovozu lacnejších výrobkov cudzozemských, je jedným z donucovacích dôvodov zavedenia colnej ochrany zemedelstva.

Veď obyčajný bavlnený tovar chránený je 21násobným, pančuchy a ponožky 24 až 30násobným, vlnený tkaný tovar 25 až 28násobným, klobúky 16 až 32násobným, obuv 24 až 34násobným, mydlo 15 až 30násobným, voskové sviečky 43násobným, kolomaz, sedlársky tovar, kosy a kosáky 20násobným, drevené zemedelské náčinie 25 až 44násobným, parné stroje 79násobným, drevené zemedelské stroje 22násobným (Sen. Fijala [maďarsky]: Budú ešte väčšie!), železné hospodárske stroje 22násobným, dynamá a elektrické stroje 36 až 43násobným clom proti clu v dobe mieru. Oproti tomu tie veľké zemedelské clá, ktoré prináša návrh, budú len 2 až 7kráť tak vysoké ako v dobe mieru, a to v prospech priemyselnej výroby. Tu máme tedy bezpochyby čo činiť s protekcionizmom v prospech priemyslovej výroby. (Sen. dr Herz [maďarsky]: S vašim prispením!) My neodhlasovali sme žiadne priemyslové clá, pán senátor, a na ochranu ciel priemyslových ani hlasovať nebudeme. Na ochranu priemyslových ciel uvádzajú, že to znamená ochranu národnej práce. Nuž a či zemedelská výroba nie je národnou prácou? Veď bez zemedelskej výroby niet vôbec možnosti živobytia a nemôže ani život národa prosperovať. Veď od prosperity zemedelskej výroby závisí zásobovanie ľudu a to, či bude na svete hojnosť potravín a či nie. Veď národná zemedelská výroba je časťou svetovej zemedelskej výroby a jestliže tamtá vykazuje pozvoľna menej a menej výsledkov, znamená to úbytok i vo výsledku svetovej produkcie a tedy zamedzuje alebo môže zamedziť splnene priania proticolníkov, t. j. aby bola lacná pšenica a vyššia pracovná mzda alebo môže to aspoň ohrozovať. Veď cena pšenice je odvislá od množstva pšenice v celom svete urodenej, lebo je-li viac pšenice, než koľko je treba ku zásobovaniu ľudu celého sveta, vtedy je pšenica lacná a tomu potom žiadne clo nezabráni a vtedy podla nauky Adama Smitha majú zamestnávatelia v roku hojnosti v rukách také fondy, ktoré umožňujú zamestnávanie a výživu väčšieho počtu robotníkov, ako predtým, a vtedy je veľká poptávka po robotníkoch resp. po pracovnej sile, zamestnávatelia sa prelicitujú, čím vyskočí do výšky jak faktická tak peňažná cena práce. V dobe zemedelskej núdze musí robotník svoju prácu ponúkať za pustý chlieb, lebo poptávka po pracovnej sile značne ochabne.

Avšak úpadok tuzemskej zemedelskej výroby znamená závislosť národného a hospodárskeho života od cudzozemska a sníženie možnosti prosperity. Beda tomu štátu, ktorý napomáha úpadku zemedelskej výroby, lebo tým zabije všetko, i samý priemysel a obchod. (Výkřiky: Tak jest!) Lebo veď možnosť rozvoja priemyslovej výroby závisí od toho, či zemedelské hospodárstvo produkuje nad svoju spotrebu, lebo z tohoto prebytku živí sa priemysel. Darmo tedy chránim priemysel, zabíjam-li zemedelstvo, lebo vtedy môžu byť priemyslové clá uplatňované len ako posledná injekcia zomierajúcemu priemyslu. Národný priemysel nemôže napredovať bez úspešnej národnej výroby zemedelskej. A platí to obzvlášte o republike, jejž drahý tovar, chránený vysokými zemedelskými clami, nemožno v cudzine zpeňažiť, lebo tam sú na trhu lacnejšie priemyselné výrobky; na trhu tuzemskom nebude, kto by mohol kupovať, lebo kupná schopnosť zemedelstva, ktoré je jadrom obyvateľstva, klesne v dôsledku hospodárskej krize pod nulu. Nechcete-li tedy vydať v šanc hospodársky život štátu, vtedy musíte zastaviť a zanechať tú škodlivú výrobnú, zpeňažovaciu a colnú politiku, ktorú ste doteraz sledovali a za ktorú sú zodpovední aj jednotlivci z colnej opozície, lebo sa zúčastnili vlády. Aspoň dočasnú nutnosť zemedelských ciel dokazuje fakt, že ich použili aj štáty priemyselné, tak i Nemecko a tým napomohli prosperite malých statkov, zveľaďovaniu chovu dobytka, spotrebe živočišných potravín a prospešnému utváraniu cien, ako aj bezpečnosť rozvoja priemyselného. I tu je toho potreba, a to i záujme priemyselného robotníctva, maloroľníka, chalupníka a zemedelského robotníka, lebo môže to byť ku zlepšeniu možnosti ich živobytia.

O záujmoch priemyselného robotníctva som sa už zmienil, keď som poukázal na to, že od všeobecného vývinu zemedelskej produkcie závisí zvýšenie pracovnej mzdy a tedy zvýšenie a ustálenie životnej úrovne robotníkovej.

Čo do maloroľníkov tvrdí colná opozícia, že pre nich sú zemedelské clá škodlivé. O najmenších roľníkoch, ktorí majú pod 2 hektary pôdy, možno len tvrdiť, že neprodukujú prebytok obilia pre trh. Títo však tvoria ani nie celých 6% celej zemedelskej plochy republiky.

Poľné hospodárstva vo výmere od 2 do 100 hektárov tvoria asi 80% zemedelskej plochy. Zbývajúcich 14% sú tak zvané stredné statky a z milosti alebo zneužitím zbylé veľkostatky. Tedy asi 94% zemedelskej plochy produkuje pre trh prebytok. Na zemedelských clách má tedy silný záujem veľká väčšina.

Avšak i tí drobní zemedelci sú chovateľmi dobytka, a ich hlavný dôchodok pôvodí z chovu úžitkových zvierat a tedy dobytčie clá dotýkajú sa tiež rentability jeho hospodárstva.

Dnešný stav zásobovania ľudu je, že najvážnejšou otázkou je otázka bielkovín. Ludia spotrebujú viace bielkoviny ako v dobách starších a spotrebu bielkoviny nekryjú zo sveta rastlinského, ale živočišného. Obyvateľstvo v meste z väčšej časti robotníctvo priemyselné, ktoré koná málo pohybu, môže využiť bielkovinu, pre ľudský organizmus potrebnú, len v menších objemoch zhutnenú, lebo je vstave ztráviť len jedlo ľahšej váhy. Takými jedlami môžu byť len jedlá živočišné a tedy musí byť najväčšou starosťou zásobovania ľudu, aby bolo zo živočišných potravín čo najviac pri ruke a to hlavne z výroby tuzemskej.

Jestliže krajiny s extenzivným zemedelstvom, na pr. Poľsko atď. môžu hodiť na trh dobytok s malými výrobnými náklady dochovaný bezo cla, vytvorý sa cena, ktorá je hlboko pod cenou výrobnou tuzemského užitkového dobytka, ba možné je i to, že nabídka prevýši poptávku, v ktorom prípade môže predajná cena do tej miery klesnúť, že nevydá ani riadnu mzdu za prácu na chov vynaloženú; za takýchto okolností potom musí sa chovu dobytka vzdať jak chalupník, tak malý gazda a každý zemedelec. Chov dobytka zakrnie, bude menej kompostu, zemedelská výroba stane sa extensivnou. Avšak nehladiac na to, bude menej i živočišných potravín; následkom poklesu množstva užitkových zvierat ubude mlieka, poklesne jeho kvalita, bude málo dobrého a tučného mlieka a masla. Avšak menej bude i dobrého mäsa. Doprava živočišných produktov z odľahlejších krajín nie je snadná, a tedy hradenie nedostatku z cudziny je nesnadné a drahé a kvalitu nelzä kontrolovať. Životná úroveň sníží sa nielen u zemedelca, ale i ľudia ostatných zamestnaní budú museť sľaviť z dosavadnych životných nárokov, lebo úbytok množstva živočišných produktov vyvolá následkom zvýšenej poptávky väčšiu drahotu a mzdy nebudú na to stačiť. Malorolník, chalupník, zemedelský robotník bude dochovávať dobytok lacnejší a horšej kvality, čo pre neho bude znamenať väčší náklad a menší dôchodok, lebo špatná dojnica krmená drahým krmivom nevynesie mu toľko, aby nemusel na chov dobytka doplácať.

Za takýchto okolností bude racionálne hospodárenie u malého gazdu vylúčené už tým, že jeho príjmy budú o veľa menšie, než aby z nich stačilo na udržovanie svojho hospodárskeho zariadenia a jeho zveľaďovanie. Nemôže stavať maštal, nemôže držať dobytok, lebo pre neho neznamená to príjmy, ale výlohy. Nemôže sa sdružovať, lebo ku sdruženiu je treba usporených prebytkov, hospodár však, zápasiaci s úpadkom, nemá čo by odložil, lebo i to, čo mu zbudlo, ide na dane a úroky.

Dobytčie clá bude treba udržovať i vtedy, keď obilné clá budú už zrušené, lebo k tomu nás donúti starosť o verejné zásobovanie; a v tomto výrobnom odvetví neutvárajú sa ceny na svetových trhoch, ale riadia sa tuzemskými pomery.

Ani úpadok liehovej výroby nie je v záujme maloroľníka, lebo vtedy pri menšej a horšej produkcii bude menej príjmu, avšak oproti tomu vzrastie množstvo, ktoré bude musieť pre vlastnú spotrebu na trhu kupovať.

Bezpodmienečným záujmom zemedelského robotníka a chalupníka je, aby vývoj zemedelstva napredoval, stal sa intenzivnejším a aby neupadal, lebo veď kým v hospodárstve extenzivnom v rozsahu 1 ha je treba ku práci 3 robotníkov, dotiaľ v hospodárstve stredoextensivnom je treba 51 robotníkov, v intenzivnom hospodárstve repárskom 16 robotníkov a v hospodárstve vysokej intenzivity s vyvinutou produkciou cukrovej repy 23 robotníkov. Tedy vývin zemedelskej produkcie je záujmom aj zemedelského robotníka, lebo znamená pre neho prírastok pracovnej príležitosti a úbytok počtu nezamestnaných. Úpadok vývinu však zväčšuje nezamestnanosť a stabilizuje biedu, napomáha prílivu do mesta a tým zvýšenou konkurenciou stlačuje mzdy priemyslového robotníctva, lebo to znamená zvýšenie nabídky práce.

Zemedelský robotník však dostáva značnú časť svojej mzdy v prírodnínách, z ktorých vždy niečo odpredá a tým nachádza úhradu pre svoju domácnosť pre zimnú dobu nezamestnanosti; nie je mu tedy ľahostejné, za čo odpredá svoje zarobené zemedelské plodiny.

Hlavným šlágrom colnej opozície je, že zemedelské clá zdražia živobytie, zdražia múku a iné životné potreby.

Nezamýšľam zovrubne zabývať sa tým, že pri poklese ceny pšenice, tedy keď bola pšenica lacná, neklesla cena múky a že podľa dôkazu vyvodeného z cien r. 1925-26 mala múka pri drahej pšenici práve takú cenu, ako pri pšenici ľavnej, a poukážem-li na to, že kým na jaro 1925 bola cena hovädzieho mäsa 8,47, na jaro 1926 však 6,10, neklesla táto cena v obehu spotrebnom a že kým zemedelec musel svoje produkty o rok pozdejšie predávať proti lonským cenám o 28% lacnejšie, dotiaľ konzumenti kupovali životiny zo zemedelských produktov len o 3% lacnejšie, - vtedy musím tvrdiť, že zemedelské clá buďto žiadnej drahoty nevyvolajú, alebo vyvolajú-li, bude ona len nepatrná a prechodná, ktorú musí sniesť i konsument jakožto obeť v záujme existencie a pokroku zemedelskej produkcie, lebo zánik tejto znamenal by zničenie produkcie priemyslovej a hospodárskeho života a pôsobil by vôbec na každom poli nesnesiteľnú drahotu, ochudobnenie a biedu.

Ľud Nemecka nebol zemedelskými cly zničený, ale tieto napomohly vývinu zemedelstva a neprivodily zdraženie životných potrieb. Cena pšenice riadi sa trhom svetovým a tedy clá pre ňu neznamenajú nič. Nie clá zdražujú, ale zdražuje špekulant, zdražuje tá chyba, že odpredaj nie je organisovaný, že dokiaľ sa dostane potravina od producenta ku konsumentovi, prechádza troma i viacero rukami, kde zdražuje sprostredkovateľská provízia, nehľadiac ani na vysoké dane, ani na nesprávnu tarifovú politiku. Zreformujte burzu, zrušte neuhradené termínové obchody a bude po drahote. Vybudujte družstevný odpredaj a snížte priemyselné clá.

Shľadávam za zvláštne to stanovisko colnej opozície, že nechce zrušiť priemyselné clá, ba senátny vodca nemeckých sociálnych demokratov včera ich tu priamo obhajoval. Veď program z Erfurtu predpisuje zrušenie nepriamych daní a ciel a nečiní rozdielu medzi clami. Nuž vari sú len zemedelské clá nesnesiteľné, priemyselné nie? (Sen. Fijala [maďarsky]: Nikdy sme neboli za priemyselná clá!) Tak ich srušte, podajte k tomu návrh, my ho odhlasujeme, pane senátor! (Sen. dr Herz [maďarsky]: Vy ste tam u vlády!) Treba-li colnú ochranu zrušiť a zaviesť voľný obchod, vtedy nutno prohibičné clá priemyselné prekotne zrušiť. Prečo sa tedy colná opozícia s podaním návrhu na zrušenie priemyselných prohibičných ciel alebo prečo nechce zrušiť aspoň prohibičný ráz týchto ciel v záujme prechodu? Poviem vám prečo. Lebo je v priamom záujme marxistickej colnej opozície úpadok vývinu zemedelskej produkcie, lebo bude-li zemedelská produkcia zničená, vezme zkazu aj občiansky spoločenský poriadok, aniž by ho musela revolucionárska strana násilím roztrhať. (Sen. dr Herz [maďarsky]: Vaša strana chce občiansku válku!) My si neprajeme žiadnej občianskej války! (Sen. Richter [maďarsky]: Dosť bolo už z občianskej války!) Nie je tedy záujmom tejto strany, aby odďalovala zkazu zrušením priemyselných ciel.

Avšak ti, ktorí sú v colnej opozicii, vedia i to, že zemedelskí robotníci majú vysoký záujem na tom, aby zemedelské clá boly zavedené a priemyselné clá zrušené, a obávajú sa, že sa tým zemedelskí robotníci dostanú zo sféry marxistickej politiky a tým bude tábor marxistický veľmi ztenčený a s malým vojskom nelzä zvíťaziť. Pri tom za priemyslové clá zvučne znie dôvod, že väčšia cena predajná, docielená zamestnávateľmi, umožní zvýšenie mzdy priemyselných robotníkov, lebo vtedy zostane pre zamestnávateľa dosť zisku. Tedy priemyslovými clami môže byť o priemyslové robotníctvo postarané dotial, kým nenadíde rozkladný moment revolúcie.

Po tomto krátkom intermezze dovoľujem si poukázať i na to, že na Slovensku je zemedelská kríza o veľa tažšia, ako v iných zemiach republiky. Vstúpime-li na toto smutné územie, ktoré sa zove Slovenskom, - ač zaslúžilo by si nazvať ho miesto toho >zemou žiaľu< - nevidíme tu iné, než biedu a nádeje, nieto na zlepšenie. Slovenské, maďarské a nemecké poľnohospodárstva na Slovensku potápajú sa v dlhoch a sú postižené veľmi aj inými verejnými bremenami; avšak prežíva tu krisu aj výroba priemyselná, lebo ani v Krompachoch ani na inom mieste Slovenska nedými sa ani z jediného továrenského komína. Priemysel na Slovensku sa nevypláca a pridáme-li k tomu tú nešťastnú tarifovú politiku, ktorá výrobnú súťažeschopnosť Slovenska naprosto ochromuje, vtedy možno pochopiť, prečo zemedelci Slovenska stavia sa za zemedelské clá: lebo vedia, že len tým môžu byť zachránení.

Stanovisko Maďarov v colnej otázke je, že našou povinnosťou je využiť každej príležitosti ku zvýšeniu hospodárskej sily nášho ľudu a nepovoliť, aby bieda ešte viac doliehala naň, ako naň dolieha za dnešných pomerov.

Maďari sú z 80% zemedelci, a tedy Maďari majú vysoký záujem na výnosnosti zemedelskej produkcie, na zvýšení a vývinu podnikavosti. Že maloroľník a chalupník, ktorý v priebehu války svoj statok sprostil bremena, dnes sa zase topí v dlhoch a ťarchách, je najostrejšou kritikou dnešnej výrobnej, zpeňažovacej a colnej politiky. My nechceme, aby maďarský zemedelec ztratil pôdu pod nohama, my by sme neradi dožili zkantrenie národnej majetkovej podstaty, a nechceme, aby maďarstvo hodené bolo v plen myšlienke národného štátu. My každým spôsobom chceme zachovať národne cítenie a národnú vzpruhu, a poneváč otázka zemedelských ciel môže Maďarom ešte v poslednej hodine pomôcť, chopíme sa, nehľadiac na nič, tohoto prostriedku v krajnej nutnosti a chceme zachrániť i zachránime národ pred konečným zhrútením.

Zkáza zemedelcov strhne za sebou tiež Maďarov iných zamestnaní. Priemysel bol zničený vládnym režimom, na ktorom brala účasť aj istá časť colnej opozície, a vyhaslé továrenské komíny sú znamením tejto zkazy. Zemedelský a malý priemysel zahynie spolu so zemedelstvom, pre duševných pracovníkov niet umiestenia, lebo veď maďarských mladíkov nemenujú a nezamestnajú v miestach a úradoch, maďarského robotníka tlačia do pozadia, lebo je Maďarom. Nerozvinie-li sa tedy náš národný hospodársky život a nebudeme-li mať sily, aby sme mohli nášmu národu dať prácu a umožniť prosperitu, vtedy bude výkvet maďarskej mládeže zatracený k biede a zanikne v ňom budúcnosť národa. Nebudeme-li sa môcť opierať na vlastné sily, môže byť koncom len hrobitov alebo vysťahovanie. Tá >veľkolepá< smrť je to, čomu sa chceme vyhnúť.

Vysťahovalectvo? I to je len jeden spôsob zkázy. Nuž a kam že sa máme vysťahovať? Pre nás je rodná hruda posviatna, s ňou je spojená sláva minulosti a na nej sa zakladá len šťastie budúcnosti.

A preto tým pevnejšie je naše presvedčenie, že ako prechodnú pomoc musíme zaviesť zemedelské clá, lebo len touto cestou môžeme nadobudnúť tej vlastnej hospodárskej sily, ktorá nás učiní schopnými, aby sme v tomto štáte, ktorý má byť národne vybudovaný, pri úplnom zachovaní našej individualiti a samobytnosti obstáli a existenciu maďarstva zabezpečili. Táto vlastná sila plynie pomocou maďarskej pôdy a práce z výnosnej výroby, tá stvorí pracovnú príležitosť, pracovné výsledky, vývoj, pokrok a národný blahobyt.

A trebárs ľutujeme, že colný návrh prieči sa momentánne hospodárskym záujmom našich bratov v Maďarsku, predsa dúfame, že možnosť škody, ktorá pre nich z toho môže vzísť, vyparírujú naši bratia umiestením sa na iných trhoch a nemôže nám preto ani jeden brat v Maďarsku činiť výčitky, že sme tak učinili ku záchrane nášho života a v záujme budúcnosti v krajnej nutnosti. Tam za hranicami môže ísť len o poškodenie, u nás však ide o možnosť zkazy. Od tejto otázky závisí naša existencia a ináč sme si pomôcť nemohli, tedy nemohli sme nič iného urobiť. My potrebujeme života, národného života, ktorý nám zaistí národnú budúcnosť. My potrebujeme spoločenského poriadku, ktorý shľadáva svoj bezpečný podklad vo vývine úspešnej zemedelskej výroby a aj zachráni bezpečnosť výroby. A keď tomu zemedelské clá, ač len ako prostriedky pomocné, napomôžu, vtedy ich ako štátny občan, ako Maďar a ako človek bezpodmienečne odhlasujem. (Souhlas stoupenců řečníkových.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Další slovo uděluji panu sen. kolegovi Čiperovi.

Sen. Čipera: Slavný senáte! Za 10 minut odůvodnili oba zpravodajové, jak národohospodářský, tak i rozpočtový své zprávy na zavedení pevných zemědělských cel, jimiž se má dostati spotřebitelským vrstvám, mezi které dnes patří i široké vrstvy zemědělské, malozemědělské a domkářské nadělení, na jaké budou dlouho pamatovati.

Ve výborech, jak národohospodářském, tak i rozpočtovém bylo usneseno a sneseno tolik návrhů a dotazů, že zodpovědění jejich vyžadovalo určitého času již proto, že národohospodářský výbor neuznal za nutné, aby byli přítomni zástupci určitých ministerstev. Očekávali jsme, že návrhy a dotazy v plenární schůzi vysvětlí a zodpoví zpravodajové. To se však nestalo, poněvadž se jedná o to, aby bylo využito každé chvilky, jež by umožnila co nejrychlejší uvedení zákona o zavedení pevných zemědělských cel v účinnost.

Diktát bursovní spekulace velkoagrárních družstev a různých vydřiduchů, jímž zavedením pevných zemědělských cel má se dostati daru, jenž hraničí s lichevními soudy - denně nejméně 10 milionů korun československých - byl neodvolatelný. Proto ten chvat a spěch a nápor, aby pevná zemědělská cla vešla co nejdříve v účinnost. Pakliže my se snažíme, abychom zavedení pevných zemědělských cel oddálili co možná nejdéle, činíme tak proto, že víme, jak těžce zápasí dnes spotřebitelské kruhy, mezi nimi i malozemědělci a domkáři o každý haléř a co pro ně znamená každý den, o nějž pevná zemědělská cla oddálíme, neboť 10 mil. Kč každý den spotřebitelské kruhy na dlažbě nesbírají. Je pravda, že celní koalice vyzývá vládu, aby po zavedení pevných zemědělských cel užila všech prostředků zákonných, aby bylo zabráněno neodůvodněnému zdražování poživatin všeho druhu a přísně zakročila proti spekulacím, které by měly za účel využívati pevných zemědělských cel k získání nadměrných zisků na úkor konsumentů.

Žádal jsem v národohospodářském výboru, aby byli pozváni zástupci vlády a vyjádřili se, jakým způsobem hodlají zakročiti proti tomuto bezmeznému zdražování, avšak žádosti mé nebylo vyhověno. Táži se pánů z celní koalice proto, kdo je to, kdož dnes tak houževnatě domáhá se zavedení pevných hospodářských cel? Není to spekulace? Zemědělci to nejsou, poněvadž v dnešní chvíli z cel nebudou míti žádného prospěchu. Tedy jistě to není nikdo jiný, než bursovní spekulace, velkoagrární družstva a ti, kdož dovedli skoupiti od nás laciné obilí. Pánové, na konec voláte vládu, aby zakročila. To je velmi zajímavá věc. Bude moci zakročiti zase jen proti těm spekulantům, pro než vy se dnes tak houževnatě a urychleně domáháte zavedení pevných zemědělských cel. Celní koalice navrhuje dále, aby bylo uloženo vládě, aby všemi prostředky státní moci zakročila proti předražování potravin, jmenovitě všech potřeb pro drobné zemědělce. Neméně přísně plnou měrou své moci má vláda zakročiti proti neodůvodněnému zdražování zemědělských produktů meziobchodem hlavně mouky a masa. Očekávali jsme, že zpravodajové vysvětlí tyto nemastné a neslavné resoluce, zejména v čem lze spatřovati to neodůvodněné zdražování zemědělských produktů. Marně však čekáme na vysvětlení. Nejzajímavějším je resoluce celní koalice č. 6, jíž se vláda vyzývá, aby čelila neodůvodněnému zvyšování cen potřeb denního života. Opatření protilichevní mají býti však využita toliko v případech skutečné lichvy a nemohou býti drakonické prohlídky. V čem a kde najde se ta skutečná lichva; nikde se nečiní o tom zmínky a rád bych také věděl, v čem a kde ji vláda bude hledat, když nemá prováděti prohlídky a něco podobného. Čím má tedy vláda čeliti neodůvodněnému zvyšování cen potřeb denního života, na to nám zase páni z celní koalice zůstali odpověď dlužni. Proto nezbývá nic jiného, než abychom my vynasnažili se a podávali návrhy, jak si představujeme, aby bylo čeleno jakémukoliv předražování potravin a proti spekulacím. Celní koalici však se velmi potrefně podařil návrh, aby vláda zakročila proti předražování všech potřeb pro drobné zemědělce. Již v národohospodářském výboru podal jsem návrh, aby položka č. 617, kde se jedná o umělá hnojiva, byla z osnovy zákona vypuštěna, a to z toho důvodu, že za nynějších cen stěží může si malozemědělec a domkář opatřiti potřebné množství umělých hnojiv, a kdyby měly býti ceny umělých hnojiv zvýšeny, stala by se pak umělá hnojiva pro malozemědělce a domkáře, ba i pro středního rolníka, nedostupnými. Pakli celní koalice na jedné straně ukládá vládě, aby zakročila proti předražování všech potřeb pro drobné zemědělce, a na druhé straně zavádí nová cla na umělá hnojiva, pak z toho soudím, že si dělá z drobných zemědělců jen žerty. Kolega Sáblík při každé příležitosti poukazoval na vysoká cla na průmyslové výrobky, jež malozemědělci a domkáři musí kupovati. Očekával jsem proto se vší určitostí, že při nejbližší příležitosti se o to zasadí, aby cla na ty nejnutnější potřeby, bez nichž se zemědělci obejíti nemohou, upravena byla tak, aby zřejmá byla parita, mezi tím co zemědělec prodává a co kupuje.