V souvislosti s tím je zrušování, po
případě spojování okresů
školních. Ostatně otázku panu ministru
školství: Kde vlastně zůstala školská
autonomie, která přece měla vejíti
v účinnost již 1. července minulého
roku? (Posl. Krebs [německy]: Bezpočtukráte
byla ohlašována!) Zajisté! Bezpočtukráte
ohlašována, tak jest! Rok uplynul a od sdělení
osnovy, která neměla mnoho štěstí,
a jejíž obsah stal se včas známým,
aby mohlo se zabrániti jejímu provedení,
není o této věci slyšeti. I kdyby německé
vládní strany nedosáhly již ničeho
jiného, pak by musel požadavek školské
samosprávy znamenati pro ně požadavek kardinální.
Bohužel, nemají, jak se zdá, pro tuto úlohu
dosti sil. Vzpomínám ještě smutné
role, jakou hráli příslušníci
německých vládních stran, především
však předseda výboru posl. Hodina při
intervenci členů německého parlamentního
výboru u ministra dr Hodži dne 13. července
m. r. Stejnou slabost projevují zmíněné
strany ostatně i v otázce samosprávy v jiných
oborech, na příklad v sociálním pojištění.
Jaké stanovisko zaujmou v jazykové otázce
u živností, to brzy uvidíme. Po tom, co se
stalo ve výboru, nemáme ani zde naděje, že
by pánové nevyhověli přáním
po změně § 54. živn. řádu
ve smyslu českém. Místo zlepšení
poměrů znamená účast Němců
ve vládě zřejmé zhoršení
i v těch oborech, jež naprosto nejsou spojeny se zásadní
změnou poměrů. Jak pak může býti
potom dosaženo změny ústavy? Na počátku
přečetl jsem znění státoprávního
prohlášení, které vydala ve dnech převratových
moje strana. Základem jeho je nárok na právo
sebeurčení také pro náš národ,
stanovisko, za které bojujeme nejen my národní
sociálové, nýbrž, které sdílely
po volbách 1925 také veškeré německé
strany ve sněmovně. Důkazem toho je prohlášení,
které dne 18. prosince 1925 učinil nynější
ministr dr Spina v poslanecké sněmovně
jménem nynějších německých
vládních stran a strany naší. Kromě
práva na sebeurčení, jehož uskutečnění
vydávala Dohoda za svůj válečný
cíl - teprve tento válečný cíl
vytvořil jí pomocníky v táboře
našeho národa, bez nichž by nikdy nebyl přemožen
- jest to odkaz sudetoněmeckých zemských
vlád v době převratové, který
od samého počátku určoval naši
politiku. Také tento odkaz jest obsažen ve zmíněném
prohlášení. Praví se v něm mezi
jiným: "Proto žádáme, aby se výstavba
státu a způsob vlády řídily
podle potřeb a požadavků všech zde bydlících
národů". Dle tohoto přiznání
jsme požadovali při projednávání
vládní předlohy o správní reformě
v poslanecké sněmovně a v senátu v
řečech Jungových a Teschnerových
a v návrzích jimi podaných uznání
sudetského Němectví jakožto národa
rovnoprávného s Čechy a Slováky, rovnoprávnost
naší řeči, samosprávu školy
a svoji sudetskoněmeckou zemi. V tomto požadavku je
žádost po splnění slibu, který
dal min. předseda Švehla ve svém vládním
prohlášení dne 15. října 1926.
Požadavek samosprávy neomezuje se ostatně jenom
na sudetské Němce. Také Francie zná
tyto otázky a projednává je, jak ukázal
proces kolmarský, stejně tak jak takové otázky
obyčejně řeší spojené
s ní Československo. Zdá se opravdu, že
mezi Čechy a Francouzy je příbuzenství
podmíněné stejnou podstatou krve. (Posl.
Krebs [německy]: Pan dr Beneš je odborníkem
pro otázky menšinové!) To souhlasí.
Tu byl učiněn kozel zahradníkem.
Předseda (zvoní): Upozorňuji
pana řečníka, že uplynula jeho řečnická
lhůta.
Posl. inž. Jung (pokračuje): Hned skončím.
Poukazuji na národní samosprávu Slovinců
v Korutansku a na připravované podobné řešení
v Německé říši. V obou případech
jedná se, což je velmi důležito, na rozdíl
od nás sudetských Němců, o malé
menšiny, neboť Slovinci v Korutansku čítají
jenom 17%, veškeré menšiny Německé
říše pouze 4·4%. Poněvadž
však od tohoto počtu nutno také ještě
odečísti Frýzy a Holanďany jako soukmenovce,
rovněž tak i 1% židů, zbývají
ve skutečnosti jenom 3%. Při nedávných
volbách do říšského sněmu
dosáhly menšiny dokonce jenom 2%. A nyní je
velmi veselé zjistiti, jak volili lužičtí
Srbové, které líčí, jak známo,
president Masaryk, jako "nevysvobozené".
Ukázalo se při tom, že z těchto 2%
je jenom přímo mizivá část
lužických Srbů. Naproti tomu uvažme, že
příslušníci našeho národa
v Alsasku a Lotrinsku jsou silni 2 miliony a my, sudetští
Němci, dokonce 31/2 milionu. Teprve
při tomto srovnání vidíme, co my,
Němci, rozumíme pod pojmem "vládnouti"
v opaku k jiným domněle demokratickým národům,
a jaký hluboký a nepopíratelný rozpor
může býti mezi národy i přes
ministerskou symbiosu. My, národní socialisté,
bojujeme o veliký cíl. My však nejsme snílky,
kteří jenom se dívají do hvězd
a při tom přehlížejí kameny v
cestě. My známe překážky, které
se staví proti našemu snažení i mezi naším
lidem. Materialismus a s ním ruku v ruce kráčející
duševní zlotřilost a kulturní zlumpačení
a úmyslně podporovaná lenost vrstev lidových.
My však známe také moc veliké myšlenky
a jsme ochotni jí sloužiti. Tato myšlenka vrcholí
v uskutečnění státu národně
svobodného a sociálně spravedlivého.
Považujeme za svoji povinnost, abychom to vyslovili v roce
jubilejním. (Souhlas a potlesk něm. nár.
socialistických poslanců.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. dr Dérer. Dávám mi slovo.
Posl. dr Dérer: Slávna poslanecká
snemovňa! Proti návrhu ústavne-právneho
výboru, ktorý doporučuje slávnej snemovni
k prijatiu usnesenie senátu, máme určité
vecné námietky.
Tento návrh zákona pôvodne predložený
bol v senáte. Zo senátu prišiel do posl. snemovne.
Posl. snemovňa učinila niektoré zmeny, následkom
čoho išiel návrh zpäť do senátu.
Senát niektoré zmeny posl. snemovne prijal, iné
zmeny zamietnul, a dnes sme pred situáciou, že ústavne-právny
výbor nepridržiava sa svojho pôvodného
usnesenia a usnesenia posl. snemovne, ale akceptuje ohľadom
§u 2 a §u 4 stanovisko, ktoré zaujal senát.
My proti tomu navrhujeme, aby sa posl. snemovňa pridržala
svojho pôvodného usnesenia, menovite čo sa
týka §u 2, poneváč v tomto znení.
ako to prijal senát, zdá sa nám, že
veľké množstvo deliktov, ktoré boly spáchané
z politických pohnútok, bude vyradené z dobrodenia
zahladenia odsúdenia, nakoľko senát v určitej
miere vylučuje podľa §u 2 z dobrodenia tohoto
zákona prípady, keď sa delikt spáchaný
z politickej pohnútky sbehnul s nejakými priestupkami
menšieho, nepatrného významu. Keď tedy
nastane prípad taký, že popri delikte z politickej
pohnútky bude tu ešte menší delikt, priestupok
menšieho rázu, a nebude možné zahladenie
podľa §u 2 tohoto zákona. Myslíme, že
je správnejšie, keď posl. snemovňa pridrží
sa svojho pôvodného usnesenia, a preto žiadame
posl. snemovňu, aby sa usniesla podľa nášho
návrhu.
Slávna poslanecká snemovňa! Debaty k tomuto
predmetu použiť by som chcel i ku kritike našej
zákonodarnej techniky vôbec. My sa usnášame
na zákonoch, ale nemáme pri dnešnom systéme
garancie, že tie zákony vôbec budú prevádzané
tak, ako sa na nich parlament usnesie, a nemáme pri dnešnom
systéme garancií, že sa tie zákony prevedú
v intenciách tých, ktoré stanovil zákon
a ktoré vyplývajú z ducha zákona.
Máme tu na pr. zákon lanského roku usnesený
o reforme politickej správy, zákon, ktorý
zrušil župné sriadenie a na jeho miesto vsadil
sriadenie zemské. Zákon tento lanského roku
previedla vládna väčšina bez ohľadu
na varovné hlasy odborníkov a bez ohľadu na
varovné hlasy opozície. Koalícia nielen nedbala
odborníkov, ale nedala im ani možnosť, aby pred
parlamentným výborom vyslovili ich obavy. A vtedy
bol to kol. dr Kramář, ktorý prehlásil,
že otázka politickej správy nie je otázkou
odborníckou, ale otázkou politickou, a že tu
nemajú rozhodovať odborníci, právnici,
ale jedine politikovia.
Dnes, jeden rok po usnesení tohoto zákona, je situácia
predsa len inakšia. Dnes už z radov koalície
počuť hlasy, ktoré vyslovujú obavy v
oči tomuto zákonu, a sú to práve koaličné
strany, ktoré by rády odsunuly deň, kedy
tento zákon má vstúpiť do života.
Lanského roku bola to opozícia, ktorá navrhla,
aby zákon nevstúpil do života prv než
1. januára 1929. Navrhli sme, keď zamietnuté
boly všetky naše iné pozmeňovacie návrhy,
aby aspoň o pol roka bol odsunutý termín
vstupu zákona do života. Vtedy vládna koalícia
prehlasovala náš návrh - a dnes sú to
vládne strany, ktoré rády by videly odsunutie
prevedenia zákona aspoň o pol roka, poneváč
sú tu meritórne námietky proti tomu zákonu,
poneváč teraz, keď sa dejú prípravy
k prevedeniu zákona, je vidno, ako opodstatnené
boly námietky, ktoré opozícia márne
predkladala.
Menovite u nás na Slovensku vidia niektoré vládne
strany, aké nebezpečie znamená prevedenie
tohoto zákona nielen pre záujmy štátne,
ale i pre užšie záujmy strannícke. Lanského
roku ešte nepredstavovali si páni, že zákon
bude prevedený čiste z politických dôvodov
a zo strannícko-politických motívov. Strana
republikánska má pri dnešnom župnom sriadení
správu Slovenska prakticky vo svojich rukách. Dnes
všetkých 6 županských úradov, županských
miest a funkcií je zaplnené prívržencami
strany republikánskej. Ja pri tejto príležitosti
prez to, že prináležím k opozičnej
strane, neváham prehlásiť, že my opozičníci
vzdávame česť účinkovaniu týchto
slovenských županov, ktorí tam za najťažších
podmienok snažili sa predsa udržať správu
ako tak v duchu objektívnom, v duchu republikánskom
a demokratickom, hľadeli sa odpútať od tých
stranníckych kruhov, z ktorých vznikli, a považovali
svoj úrad nie za exponované miesto svojej strany,
ale za prácu pre republiku, pre štát. A preto
i my cítime ťažkú konzekvenciu, ktorú
by nieslo so sebou prevedenie zákona o zemskom sriadení,
keď by táto strana musela opustiť svoje pozície,
lebo prevedenie zemského sriadenia na Slovensku za dnešných
okolností znamená toľko, že republikánska
strana vzdať sa musí svojich pozíc, ktorých
tam, ako som vzpomenul, využívala v prospech a v záujme
republiky, a akceptovať musí prezidentstvo a náčelníctvo
strany, ktorá už pri prvom kroku prevedenia tohoto
zákona hlása, že chce použiť tohoto
úradu čiste ku stranníckym účelom.
(Slyšte!)
Slávna poslanecká snemovňa! My preto chápeme
ťažkú situáciu, do ktorej so dostala republikánska
strana. Dnes rada by videla, keby nejakým spôsobom
mohol byť odsunutý termín vstupu zákona
do života a keby ustanovenia zákona, proti ktorým
opozícia toľko oponovala a protestovala, mohly byť
nejakou novelizáciou zmenené alebo napravené.
Slávna poslanecká snemovňa! My pri tejto
príležitosti vyslovujeme svoju obavu nad tým
spôsobom, ktorým má byť miesto tak dôležité,
ako je miesto prezidenta politickej správy na Slovensku,
obsadené. Je vôbec nemožné a nemysliteľné,
aby miesta vo správe štátu boly obsadzované
čiste zo strannícko-politických ohľadov.
Keď sa to začína u miesta prezidenta, tedy
to bude pokračovať i ďalej, a to znamená
nielen zpolitizovanie, ale i zkorumpovanie verejnej správy
štátu. (Souhlas a výkřiky poslanců
čsl. soc. dem. strany dělnické.)
Keď prejednávali sme zákon o reforme politickej
správy, vtedy tento odôvodňovaný bol
vládnou koalíciou tým, že zákon
má odpolitizovať správu. Vtedy rôzne
ustanovenia protidemokratické, v tomto zákone obsažené,
na pr. menovanie jednej tretiny zastupiteľských sborov
vládou, odôvodňované bolo práve
momentom potreby odpolitizovania štátnej správy
tým, že je treba, aby do správy štátnej
a do zastupiteľských sborov vnikli objektívni
odborníci, odpútaní od politických
a stranníckych momentov. A teraz, hneď pri prvom kroku
prevádzania zákona vidíme, že čo
najhrubším spôsobom narušený má
byť tento princíp a hlava celej štátnej
správy má byť menovaná podľa stranníckych
princípov.
Tu vidíme ten ohromný rozdiel, ktorý bol
pri prevádzaní župného zákona
u nás a ktorý je pri prevádzaní zemského
zákona u nás. Tu vidíme, že vtedy, keď
jednalo sa o realizovanie žúp, všetky strannícke
momenty boly zatlačené do úzadia a všetky
strany na Slovensku shodly sa na určitých osobách,
ešte ani ľudová strana nemala proti ním
žiadnych námietok. (Výkřiky ľudových
poslanců slovenských.) Ale teraz vidíme,
že pod režimom vlády občianskej väčšiny,
ktorá taký veľký dôraz kládla
na odpolitizovanie, na zodborníčenie verejnej správy
má sa politická správa úplne zpolitizovať
a zostranníčiť.
Slávna poslanecká snemovňa! My protestujeme
proti tomu, aby takýmto spôsobom obsadené
bolo miesto zemského prezidenta. My protestujeme, aby toto
miesto obsadené bolo vysloveným a exponovaným
členom jednej strany; nech by to bola ktorákoľvek
strana, protestovali by sme proti tomu. A protestujeme proti tomu,
aby to bol člen ľudovej strany slovenskej, Hlinkovej.
Protestujeme proti tomu, lebo, vážení pánovia,
keby ste v tomto momente vypísali voľby do zemského
zastupiteľstva, vtedy to zemské zastupiteľstvo,
ktoré by bolo zvolené v tejto dobe, nikdy by nezvolilo
si takéhoto zemského prezidenta, predpokládajúc,
že by zákon dovolil voľbu zemského prezidenta.
Vtedy, keď my sme navrhli, aby náčelníci
okresov a zemí boli volení zemským snemom,
zemským zastupiteľstvom, že by si aspoň
zastupiteľstvo mohlo zvoliť svojho predsedajúceho,
ktorý by mal iba funkciu predsedníctva v zastupiteľskom
sbore a nebol by šéfom politickej správy, namietalo
sa nám, že to nemožno pripustiť preto, lebo
by sa mohlo stať, že by v niektorých zemiach
voľba dopadla pre štátne záujmy neprijateľným
spôsobom. A teraz vidíme, že keby toto ustanovenie
bolo bývalo uzákonené, vtedy to zastupiteľstvo
tam v tej slovenskej zemi by zo štátnych záujmov
volilo o veľa prijateľnejším spôsobom
ako teraz, keď sa má toto miesto obsadzovať vládou
podľa diktátu ľudovej strany a podľa diktátu
najradikálnejšieho a najnebezpečnejšieho
a protištátneho krídla tejto strany, podľa
diktátu toho krídla, ktorému v čele
stojí posl. Tuka. (Souhlas a potlesk poslanců
čsl. soc. dem. strany dělnické.)
Slávna poslanecká snemovňa! Ľudová
strana nemá mravného práva, aby požadovala,
že by toto miesto bolo obsadené jej prívržencami.
Ľudová strana nemá toho mravného práva
do tých čias, kým neučiní vo
svojom lone poriadok a nevylúči z tejto strany tých,
ktorí zjavným spôsobom pracujú a bojujú
proti záujmom republiky. (Tak jest! - Potlesk
poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické.)
Jednáme o zákone o zahladení odsúdenia,
o zahladení účinkov trestných činov,
ktoré boly súdom za trestné činy označené
a na ktoré súdy vypovedaly svoj trest. A my sme
svedkami udalostí, že vládna koalícia
mlčaním zahladzuje činy a prechádza
cez činy, v oči ktorým mlčať
neslobodno, ale v oči ktorým treba jednať.
Nie je tomu tak dávno, čo s tejto tribúny
mal som príležitosť vyložiť tú
protištátnu, protirepublikánsku prácu,
ktorú koná jeden z duševných vodcov
slovenskej ľudovej strany, pán posl. dr Tuka.
Vtedy som citoval jeho článok, ktorý napísal
na Nový rok, ktorým zahájil činnosť
ľudovej strany v jubilejnom roku republiky. (Výkřiky
poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické
a čsl. strany nár. socialistické.) Vtedy
citoval som tuná jeho článok, v ktorom zaujal
stanovisko, že v desiatom roku republiky v tom prípade,
keď by do 30. októbra t. r., teda do výročia
Martinskej deklarácie, zákonodarstvo československé
neuzákonilo všetky požiadavky, ktoré hlása
krídlo toho pána, že vtedy nastane vacuum iuris,
že vtedy nebudú ďalej platiť zákony
československé, že vojaci nebudú musieť
poslúchať rozkazy československej armády,
že daňovníci nebudú musieť platiť
daní, že vymáhanie daní bude bezzákonným,
teroristickým drancovaním. Prosím, to bolo
vtedy. (Výkřiky ľudových poslanců
slovenských a čsl. poslanců soc. demokratických.
- Hlasy: Tuka to odvolal!)
Vážení pánovia, vtedy jeden vedúci
činiteľ vládnej koalície, pán
posl. dr Kramář prehlásil, že
článok tento netreba brať vážne,
lebo že to je len štátno-filozofická úvaha,
len filozofia. Ovšem udalosti, ktoré sa od tých
čias staly, nasvedčujú, že to nie je
len filozofia, ale že to je nebezpečná politika.
Dnes pán posl. Tuka vo svojej strane nestojí
sám, dnes má verejných a mužných
zastáncov. (Slyšte! Slyšte!)
Tu je v prvom rade miestopredseda senátu p. dr Krčméry,
ktorý v novinárskom článku verejne
zastal sa pána posl. dr Tuku takým spôsobom,
že vládne strany v senáte nútené
boly usniesť sa na tom, aby prinútili pána
miestopredsedu dr Krčméryho vzdať sa
funkcie miestopredsedníckej. To stalo sa pred niekoľko
mesiacmi a pán dr Krčméry ešte
dnes je miestopredsedom senátu, nevzdal sa tej funkcie,
lebo ľudová strana nepripustí, aby sa jej vzdal,
lebo vôľa slovenskej ľudovej strany je dnes i
v takejto otázke, ako je táto Tukova háklivá
otázka, silnejšia ako vôľa ostatných
koalovaných strán.
A tu máme p. miestopredsedu posl. snemovne dr Budayho,
ktorý tiež verejne ujal sa p. dr. Tuku. Pán
dr Buday to bol, ktorý v intenciách Tukových
usporiadal známy trenčiansky sjazd slovenskej
ľudovej strany, ktorý vydržiavaný bol
30. minulého mesiaca pri príležitosti 10. výročia
Pittsburgskej dohody. Slávna snemovňa! Usnesenie,
deklarácia tohoto sjazdu a manifest, ktorý ten sjazd
vydal, nie je ničím iným ako ustálením
toho, čo p. dr Tuka vo svojom novoročnom
článku označil ako predpoklad toho, že
nastane vacuum iuris, ako predpoklad toho, že nastane neplatnosť
československých zákonov, že vojaci
nebudú musieť v republike ďalej poslúchať!
(Slyšte! Slyšte!) Tam v tej manifestácii
slovenskej ľudovej strany, ktorá bola usnesená
na nátlak toho krídla slovenskej ľudovej strany
znásilnením predprevratových Slovákov,
nepripustili ku slovu na pr. ani p. dr Jurigu (Slyšte!
Slyšte!), teda exponovaného predválečného
Slováka. Tam v tej deklarácii je ustálené,
že v 10. roku trvania republiky je treba zistiť, že
Pittsburgská dohoda bola iba so strany Slovákov
dodržiavaná, ale že druhá strana, český
národ, Pittsburgskú dohodu nedodržal.
Pán posl. dr Buday pred týmto trenčianskym
sjazdom sám dal komentár usneseniam, ktoré
tam boly odhlasované a ktoré on ako predseda sjazdu
vlastnoručne podpísal a publikoval v tlači.
Bol to jeho článok, ktorý v deň trenčianskej
manifestácie vyšiel vo "Slovákovi"
a ktorý uverejnený bol tam pod titulom "Výstražné
číslice", podpísaný menom p.
dr Jozefa Budayho, kde vysvetľuje, že dosavádne
heslo, na Slovensku tak často prízvukované
"Von s Čechmi" premení sa, v tom prípade,
jestli by nebolo vyhovené všetkým tým
požiadavkom tých pánov, na heslo iné,
totiž na heslo: "Preč od Čechov!"
(Slyšte!) Doslovne hovorí pán posl.
dr Buday v tomto článku: Ináč
heslo "Von s Čechmi" v krajnej zúfalosti
ľahko sa môže zmeniť v heslo "Preč
od Čechov". (Výkřiky posl. Tomáška.)
Slávna poslanecká snemovňa! Páni zavolali
mi pred chvíľou, že pán kol. Tuka už
odvolal tie svoje názory, a dnešné "Národní
Listy" majú tiež zprávu, že pán
posl. dr Tuka odstúpil od svojich názorov
ohľadne vacuum iuris. Nie je tomu tak! Pán posl. dr
Tuka je organizátorom tak zv. rodobrany; rodobrana,
to je fašistická organizácia, ktorá
teroristickým a násilným spôsobom má
prevádzať to, čo páni chcú. Táto
rodobrana bola rozpustená a zakázaná úradným
ministerským výnosom. Vzdor tomu poslanec vládnej
strany, pán posl. dr Tuka organizuje túto
rodobranu. (Slyšte!) Dokonca pán posl. dr Tuka
sostavil tak zv. rodobranecký katechizmus, (Výkřiky
čsl. soc. demokratických poslanců.),
v ktorom máte celkom v duchu jeho novoročného
článku popísané všetky úkoly
a povinnosti tak zv. rodobrany. Tento rodobranecký katechizmus,
ktorý bol podľa schematu maďarských vojenských
organizácií "Levente" sostavený
(Slyšte!), vytlačený bol v tlačiarni
Unii, ktorá je tlačiarňou slovenskej ľudovej
strany.
Slávna poslanecká snemovňa! Tento rodobranecký
katechizmus je takého obsahu, že štátne
zastupiteľstvo bolo prinútené vo veci zakročiť
a nariadiť zabavenie. (Slyšte!) Nota bene, vážení
pánovia, tento rodobranecký katechizmus nepochádza
snáď niekdy z tých predpotopných dôb,
v ktorých pán posl. dr Tuka mal príležitosť
zmeniť svoj názor ohľadne vacuum iuris, ale pochádza
z tohoto roku, bol tlačený r. 1928 a bol pred 4
týždňami zkonfiškovaný v tlačiarni
Unii v Bratislave. Ovšem zkonfiškované bolo len
300 čísiel. Zbývajúci... (Výkřiky
poslanců čsl. strany soc. demokratické a
čsl. strany nár. socialistické.)
Vážení pánovia! Ja sa nechcem púšťať
do otázky, či konfiškácia bola správna,
zákonitá alebo nie. Ja prečítam určité
partie tohoto rodobraneckého katechizmu a páni budú
mať možnosť utvoriť si o tom svoju vlastnú
mienku. Ja chcel som len poznamenať toľko, že 1700
čísiel tohoto katechizmu nemohlo byť zabavené
z toho dôvodu, lebo zamestnanci tlačiarne policajným
orgánom dali pri zákroku to vysvetlenie, že
týchto 1700 čísiel si pred chvíľou
odniesol na svoj byt pán posl. dr Tuka. (Slyšte!)
A keď pán posl. dr Tuka bol požiadaný
telefonom úradnými orgány, aby umožnil
zabavenie tohoto katechizmu, vtedy prehlásil, že on
proti zabaveniu katechizmu protestuje a protestuje proti tomu,
aby bola konaná u neho domová prehliadka cieľom
zabavenia katechizmu, poneváč je poslanec a chráni
ho imunita. (Výkřiky posl. Tomáška.)
Slávna poslanecká snemovňa! Ja som povedal,
že rodobranecký katechizmus je celkom v duchu novoročného
článku dra Tuku. Citujem niektoré
šťavnaté vety tohoto katechizmu. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Katechizmus tento je cynozúrou, stanovami rodobraneckej
organizácie. Tu je hneď otázka: "Prečo
vznikla Rodobrana? Lebo vo svetovom zápase národov
každému malému národu hrozí utlačovanie
a vykorisťovanie väčšími národmi,
menovite hrozí to nášmu Slovenskému
Národu, obkľúčenému vonkajšími
a vnútornými nepriateľmi." (Výkřiky:
Kteří jsou ti vnitřní!) "Proti
komu treba brániť Národ? Proti verejným
a tajným nepriateľom, ktorí zjavne alebo kryte
siahajú na naše národné práva,
ktorí nám krivdia, nás do biedy vrhajú,
utlačujú, berú nám chlieb, klamú,
terorizujú, vyžierajú, korumpujú."
Na Slovensku je všeobecne známo, ktorí sú
vyžierači Slovenska a výraz "vyžieračov",
je terminus technicus agitácie, demagogie ľudovej
strany a všetkých protištátnych elementov
na Slovensku, ktorí hlásajú, že je to
český národ, že sú to Česi,
ktorí sú vyžierači Slovenska.
"Čo je úlohou Rodobrany? Národné
povedomie upevniť a rozširovať, cudzím nedovoliť
kaziť a vyžierať Národ." (Výkřiky
posl. Myslivce.) Pán posl. Myslivec sa môže
informovať u kol. dr Mičury, ktorý mu
vysvetlí, čo treba rozumieť pod vyžieračmi
národa. (Posl. Myslivec: Vyžírání
republiky je u nás také terminus technicus!)
"Prečo je Rodobrana potrebná? Nemožno
dôverovať v bratské frázy iného
národa." (Výkřiky posl. Myslivce
a Zeminové.)
"Ako smýšľame o otázke vysťahovaleckej?
Nesmierne ľutujeme všetkých bratov a sestry,
ktorí pre dotískanie sa cudzích elementov
nemali vo svojej vlasti možnosť výživy a
nútení boli zanechať rodinu svoju, polia a
háje a ísť do zahraničia."
"Máme aj zvláštnu rodobraneckú
tradíciu. Naši historickí predkovia sú
kuruci Adama Javorku, Mikuláša Šibríka,
Jána Radaloviča, Antona Malovického, Štefana
Lazého." Kuruci boli známi prívrženci,
vojaci Františka Rákocziho II.
"Ako brániť chlieb, prácu, zárobok?
Ožobračovať slovenský ľud ďalej
nedovolíme. Kým i jeden jediný schopný
Slovák je bez chleba, bez práce a bez pozemku, zatiaľ
cudzí nemajú práva dotískať sa
k nám a vyžierať nás."
Potom sú tu rôzne rady, akým spôsobom
odpomôcť tomuto vyžieraniu slovenského
ľudu: "A keď všetko nepomôže, keď
nás protizákonne napadnú a niet úradnej
moci, ktorá by mohla zabrániť zjavnému
násiliu, vtedy platí zásada: proti teroru
teror, proti pästi päsť! Na takéto zakročenie
príde však iba vtedy, keď ďalšia ústupčivosť
bola by už útekom, nemužskou zbabelosťou,
hanobnou národnou zradou. Keď nás božské
i prirodzené zákony oprávňujú
na sebaobranu, môžeme vystúpiť čo
najrozhodnejšie, rodobranecky."
Vážení pánovia, a takto by sa dalo citovať
ďalej z celého tohoto katechizmu (Výkřiky
posl. Myslivce.) Pán kol. Myslivec je veľmi
zvedavý, čo to všetko znamená. Chcem
vyhovieť zvedavosti p. kol. Myslivca a odvolávam
sa na svedectvo človeka, ktorý v jeho očiach
bude človekom vierohodným. Tento človek je
generálny tajomník čsl. lidové strany
na Slovensku, rímsko-katolícky kňaz p. Peter
Briška. Pán Peter Briška bol kedysi prívržencom
slovenskej ľudovej strany Hlinkovskej, ale potom pre určité
diferencie s touto stranou z nej vystúpil a prešiel
ku strane pána posl. Myslivca. Pán Peter
Briška bol kedysi katechetom na prievidzskom gymnáziume,
tam mal nejakú aféru s českými profesory
a následkom toho bol zbavený katechetstva. Pán
Peter Briška pred niekoľko týždňami
dostavil sa k predsedovi nár. demokracie na Slovensku dr
Milanovi Ivánkovi, z tej príležitosti, že
dr Ivánka vydal známu brožúru proti
dr Tukovi a tam protokolárne udal asi nasledovné:
"V tej dobe, keď som bol vyhodený z prievidzského
gymnázia, hneď v najbližších dňoch
navštívil ma pán dr Tuka, pravdepodobne
preto, lebo si myslel, že som v takom duševnom rozpoložení,
že som najprístupnejší k nejakým
činom, ku ktorým by ma rád ako nástroj
použil." Vtedy vysvetľoval prof. Tuka pánu
Briškovi: "Autonomiu nemôžeme si vydobyť
riadnou zákonodarnou cestou. Názory, že ústavnou
a parlamentnou cestou dostaneme sa k naším právam,
sú smiešne, lebo autonomiu možno vydobyť
jedine vzburou, jedine revolúciou. (Výkřiky
posl. Myslivce.) Aby sme túto revolúciu previesť
mohli, preto organizujeme rodobranu. A prichádzam k vám,
aby ste prijal čelné miesto v tejto rodobrane."
(Výkřiky posl. Macháčka.)
A potom mu bližšie vysvetlil organizáciu rodobrany
a zdôraznil, že do rodobrany za náčelníkov,
za t. zv. pohlavárov a krýdelníkov môže
zamestnávať jedine úplne spoľahlivých
ľudí, a preto prvou podmienkou k vykonávaniu
takejto funkcie v rodobrane je, že dotyčný
musel byť aktívnym alebo rezervným dôstojníkom
u honvédov. (Slyšte!)
Slávna poslanecká snemovňa! Potom pán
dr Tuka sdelil p. Bríškovi, že má
organizáciu veľmi rozvetvenú a že vkladá
i rodobranecké bunky do československej armády,
ktoré majú ten úkol, aby sa zprotivily českým
dôstojníkom, keď by prišlo k vojne. (Výkřiky
posl. Tomáška.) Tento protokol generálneho
tajomníka strany námestka min. predsedu je vo spisoch
policajných a dnes je v ministerstve vnútra. (Slyšte!
Výkřiky posl. Tomáška a Stivína.)
Slávna snemovňa! Ale pán generálny
tajomník Bríška nie je jediným, ktorý
dosvedčuje protištátne a protirepublikánske
rajdy tohoto pána. Je tu druhý pán. Nie je
tomu dávno, čo slovenská ľudová
strana obdržala od svojho vlastného prívrženca
obsiahle memorandum o protištátnych činoch
pána posl. dr Tuku. Toto memorandum odovzdal slovenskej
ľudovej strane nielen prívrženec ľudovej
strany, ale i činiteľ tejto strany aspoň natoľko
význačný, že ho kandidovala v košickom
okrese na druhom mieste. (Výkřiky ľudových
poslanců slovenských).
Na tohoto činiteľa slovenskej ľudovej strany
obrátil sa Tuka s otázkou, či by sa
nezúčastnil akcie odtrhnutia Slovenska od Československej
republiky. (Slyšte!)
Slávna snemovňa! Tento prívrženec a
kandidát slovenskej ľudovej strany bol za Rakúska
aktívnym dôstojníkom a preto sa pán
dr Tuka obrátil k nemu ako na vojenského
znalca a tázal sa ho, či by bolo možné
nejakou vzburou, vyvolanou rodobraneckými organizáciami
na Slovensku, zadržať príchod vojska z historických
zemí na Slovensko, aspoň na tak dlhú dobu,
kým by malo možnosť maďarské vojsko
obsadiť celé Slovensko. (Hanba! Výkřiky
čsl. poslanců soc. demokratických a nár.
socialistických. - Někteří
z nich buší pěstmi do stolků.)