Předseda (zvoní): Přistoupíme
ke hlasování.
Osnova zákona má 20 článků,
nadpis zákona, nadpisy jednotlivých částí,
případně paragrafů a úvodní
formuli.
Ježto byl podán pozměňovací návrh,
dám o osnově hlasovati takto:
Nejprve o čl. I, k němuž není návrhů,
podle zprávy výborové.
O čl. II nejprve v úpravě návrhu posl.
dr Franke, dr Patejdla a druhů; nebude-li
přijata, budeme hlasovati o čl. II podle zprávy
výborové.
O zbytku celé osnovy, to jest o čl. III až
XX, o nadpisu zákona, nadpisech jednotlivých částí,
případně paragrafů a úvodní
formuli, ve znění doporučeném pány
zpravodaji. (Námitky nebyly.)
Námitek proti tomu není.
Budeme tedy hlasovati podle právě sděleného
způsobu.
Sněmovna je schopna se usnášeti.
Kdo souhlasí s čl. I podle zprávy výborové,
nechť pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Čl. I je přijat
podle zprávy výborové.
Kdo souhlasí s čl. II v úpravě návrhu
posl. dr Franke, dr Patejdla a druhů, nechť
pozvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Úprava tato je zamítnuta.
Kdo souhlasí s čl. II podle zprávy výborové,
nechť pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Čl. II je přijat
podle zprávy výborové.
Kdo nyní souhlasí se zbytkem celé osnovy,
to je se čl. III až XX, s nadpisem zákona,
nadpisy jednotlivých částí, případně
paragrafů a úvodní formulí zákona,
ve znění zprávy výborové, nechť
pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Čl. III až XX, nadpis zákona,
nadpisy jednotlivých částí, případně
paragrafů a úvodní formule zákona
přijaty jsou podle zprávy výborové.
Tím posl. sněmovna přijala tuto osnovu
zákona ve čtení prvém podle
zprávy výborové, a to ve znění
shodném s předchozím usnesením senátu.
Druhé čtení navrhnu na pořad některé
příští schůze. Tím vyřízen
je odst. 1 pořadu.
Přistoupíme k projednávání
dalšího odstavce, jímž jest:
2. Zpráva výboru soc.-politického o usneseni
senátu (tisk posl. sněm. 1222) k usnesení
posl. sněmovny (tisk sen. 338 a 482) o návrhu posl.
Bečko, Brožíka, inž. Nečase a soudr.
(tisk posl. sněm. 306 a 515), aby byl vydán zákon,
kterým se mění a doplňuje všeobecný
báňský zákon (obecný horní
zákon) ze dne 23. května 1854, č. 146 ř.
z., pro Slovensko a Podkarpatskou Rus (tisk 1390).
Zpravodajem je p. posl. Frant. Matoušek. Dávám
mu slovo.
Zpravodaj posl. Fr. Matoušek: Slavná sněmovno!
Snaha po unifikaci horního zákona po stránce
dělnických mezd, výplat, doby výplatní,
místa výplaty, srážek ze mzdy, poskytování
pracovních pomůcek horníkům atd. vedla
posl. Bečko, Brožíka, inž.
Nečase a soudruhy k podání iniciativního
návrhu tisk 306/II, ze dne 18. května 1926, jehož
účel byl dohodnut mezi organisacemi zaměstnavatelskými
a zaměstnaneckými na pořadě v Bratislavi,
konané dne 25. května 1925. (Předsednictví
převzal místopředseda Stivín.)
Poslanecká sněmovna pojednala o zprávě
sociálně-politického výboru tisk 515,
dne 23. června 1926 a schválila doporučený
iniciativní návrh jmenovaných poslanců
s některými nepatrnými změnami a ustanovením,
že zákon nabude účinnosti dnem 1. ledna
1927.
Ústavně právní a soc.-politický
výbor senátu pozměnil však usnesení
posl. sněmovny takto:
1. V nadpisu zákona rozhodl se použíti názvu
"Obecný horní zákon", odpovídajícího
názvu zákona z roku 1854, čís. 146
ř. z., (ve slovenském označení "Všeobecný
banský zákon").
2. Vyslovil se z důvodů unifikačních
pro to, aby § 206 b) zákona ze dne 17. května
1912, č. 107 ř. z., jednající o výplatě
mzdy, byl v plném znění do nového
zákona převzat.
3. Působnost zákona stanovena dnem vyhlášení.
V důsledku toho má § 206 b) zníti: "Doba,
ktorej je treba ku výplate mzdy, nech je započítaná
do pravidelnej doby šichtovnej.
V miestnostiach hostinských a výčapnických
nesmie byť mzda vyplácaná."
Navržené tyto změny senát schválil.
O tomto usnesení senátu jednal soc.-politický
výbor posl. sněmovny ve schůzi dne 14. prosince
1927 a usnesl se doporučiti posl. sněmovně,
aby v zájmu jednotných předpisů pro
mzdu a výplatu mzdy horníků v celém
území státním připojila se
k usnesení senátu a provedla navrženou unifikaci
všeobecného báňského zákona
ze dne 23. května 1854, č. 146 ř. z., a obecného
horního zákona ze dne 17. května 1912, č.
107 ř. z. (Souhlas.)
Místopředseda Stivín (zvoní):
K této věci jsou přihlášeni řečníci,
zahájíme proto rozpravu.
Navrhuji podle usnesení předsednictva, aby lhůta
řečnická stanovena byla 40 minutami. (Námitky
nebyly.)
Námitek není. Navržená lhůta
jest přijata.
Ke slovu jsou přihlášeni řečníci:
na straně "proti" pp. posl. dr Gáti,
Zoufalý; na straně "pro"
pp. posl. Pohl, Brožík, Lanc.
Uděluji slovo prvému zapsanému řečníku
na straně "proti", p. posl. dr Gátimu.
Posl. dr Gáti (maďarsky): Je ešte
v pamäti ten veľký banícky štrajk,
ktorý úžasne ostre odhalil biedu anglických
baníkov. Tento urputný boj preriastol pojem bojov
mezdných a mal slúžiť k tomu, aby víťazne
dokončil triedny boj anglických robotníkov,
avšak druhá internacionála prispela kapitálu
pomocou a tým zabránila víťazstvu.
Je v pamäti mor.-ostravský a česko-sliezsky
banícky štrajk, v ktorom reformistické organizácie
padly naším baníkom do tyla. Od tých
čias je kapitalizmus baníckymi mezdnými boji
stále ohrožovaný, ktoré boje zahajujú
sa teraz v Nemecku v obrovských rozmeroch.
Boje tie sú odôvodnené tým viac, lebo
baníci vykonávajú tú najtrpkejšiu,
životu najnebezpečnejšiu a zdraviu najškodlivejšiu
vražednú prácu za trpkú hladovú
mzdu a hromadia milionové zisky do vačkov majiteľov
baní, alebo v Marmarošskej Solotvine do vačkov
štátu, ktorý i v poslednom roku, napriek neracionelnému
výrobnému a zpracovaciemu systému a prez
byrokraciu, pohlcujúcu celé statky, zaknihoval viac
ako 5 milionov čistého zisku z dolovania soli. Je
neuveriteľnou hanbou, že od doby desaťročného
trvania republiky ani niekdajšia rudo-zelená, ani
dnešná zeleno-čierna koalícia zákonodarstva
nezabývala sa úpravou právnych pomerov baníkov,
ale ešte vždy platí rakúsky zákon
č. 146 z r. 1854 v území celej republiky,
a tedy i na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Pri prejed návaní
tohoto návrhu musím pribiť, že tento návrh
má o neveľa väčšiu cenu ako nič,
je to návrh zfušovaný, ktorý nielen
že nezakladá moderný banský zákon,
ale nekladie váhu ani na záplatovanie, neberie zreteľ
na reakčné ustanovenia banského zákona
a iba § 206 doplňuje ustanoveniami, ktoré sa
v praxi už na veľa miestach uplatnily alebo sú
už obsažené v iných zákonoch.
Vieme, že dnešná väčšina odporuje
každej zmene, ktorá zachytáva záujmy
banských pracovníkov a nechce uznať banský
zákon o 80 rokov mladší. A predsa, ak opovážili
sa soc. demokrati podať iniciatívny návrh,
tedy bolo by bývalo treba rozšíriť sa
na ustanovenia od §u 206 reakčnejšie a navrhovať
aspoň ich zmenu.
Avšak soc. demokrati, aby si ukovali politický kapitál,
s vedomou opatrnosťou ani nechceli viac, než čo
povoľuje väčšina, a najťažším
výrokom nášho návrhu je, že dnešná
reakčná väčšina v senáte
prijala tento ich návrh.
Viac o tomto návrhu povedať bolo by opravdu zbytočné,
lebo tým je všetko vysvetlené. Čo povedá
návrh? Že nie štvrťročne, ale týždenne
treba budúcne vyplácať robotníkov. S
tým veru opravdu mohol kapitalizmus súhlasiť,
lebo veď sa už nikde nevypláca štvrťročne.
Ostatné ustanovenia, ako mzda v hotovosti, všeobecná
zmienka o srážkach, zmienka o váhe tárovej
a o platení nakladania vozov sú ustanoveniami, ktoré,
kde len bola organizácia, uplatňovaly sa všade
i dosiaľ, pokiaľ sa toho týka, kde to bude v
záujme majiteľov baní, nebudú uplatňované
ani potom, lebo majiteľ bane má storaké možnosti
k obchádzaniu zákona.
Práva robotníkom nikdy nezaistí zákon,
ale len ich odolná moc, spočívajúca
v organizovanosti a stupňovanie týchto práv
môže byť iba výsledkom boja.
Avšak keď už soc. demokrati podali iniciatívny
návrh, prečo si nevyžadovali zmeny §u
200, podľa ktorého služobné predpisy vypracuje
riaditeľstvo tak, aby služobné predpisy boly
spoločnou prácou závodnej rady, rešp.
komisie a majiteľa, rešp. riaditeľstva. To je veľmi
dôležité, lebo tým sa upravuje doba pracovná,
chovanie sa robotníkov, nemocenské a invalidné
podpory, ako aj spôsoby prepúšťania s výpoveďou
a bez nej.
Prečo sa nezaoberali §om 202, ktorý pripúšťa,
aby robotník, ktorý bol odsúdený pre
prečin alebo priestupok spáchaný zo ziskuchtivosti
alebo ktorý sa dopustil urážky na cti v oči
zamestnávateľovi, mohol byť bez výpovedi
prepustený, ba podľa §u 203 stíha ho ten
samý osud, ak previní sa "proti vernosti, pilnosti
a úcte i poslušnosti" v oči svojím
predstaveným.
A keď sa už banským zákonom zaoberali,
či im nebolo nápadné, že § 204,
ktorý znie proti právu štrajkovému,
ešte vždy nie je expressis verbis pozbavený platnosti?
Avšak mal starý banský zákon jedno múdre
ustanovenie, a to v §e 207, podľa ktorého na
mzdu pracovnú nemohla byť vedená exekúcia.
Exekúčny zákon síce mlčky zrušil
toto ustanovenie, avšak výslovne sa tak nestalo. Aspoň
tú trosku toho dobrého, čo starožný
banský zákon obsahoval, bolo by bývalo možno
uplatňovať.
Mohlo by nám však byť vytýkané,
že ak sa neuspokojíme prácou fušerskou,
prečo sme nepodali dôkladnejší a lepší
iniciatívny návrh? Preto, lebo máme zkúsenosti,
že vládna väčšina sa pred každým
ustanovením, ktoré by bolo v prospech pracovníkov,
uzaviera, a len takéto ničotné výtvary
pripúšťa pojednávať. Najlepším
dôkazom toho je, že ešte r. 1924 podali sme návrh
o úprave štátneho občianstva a obecnej
príslušnosti, avšak nechceli ho ani sociálni
demokrati, ktorí boli vtedy vo vládnej väčšine,
im stačil lex Dérer, a dnes môžeme
už konštatovať, aká zničujúca,
bezprávna a samovoľná je prax pri prevádzaní
práva štátno-občianskeho, ako bezcenným
je lex Dérera ako by bola odstránená
akákoľvek štátno-občianska štvanica,
keby bol býval môj návrh prijatý.
Touto štátno-občianskou perzekúciou
bičuje vláda buržoázie i baníkov,
a to ako v Sliezsku, tak na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,
lebo metoda táto hodí sa k umlčaniu elementov
revolučných a ku ich vyštvaniu, k uvrženiu
tisíc rodín do biedy a ku kolonizácii. Tak
bude vypustošená dnešná generácia
pracujúca od storočí v banských revíroch
pod zemou, aby urobila miesto "štátu verným"
elementom, vybraným z panujúceho národa.
V Solotvine, v štátnom podniku, v jedinej to soľnej
bani, je štátno-občianska štvanica najkrikľavejšia.
Musíme vedieť, že soľné bane v Marmaroši
tvorily jednotný komplex, robotníkov presadzovali
z jednej bane do druhej a sťahovanie bolo stále. Tak
v Solotvine zostalo veľa rodín, ktoré před
päťdesiat rokmi pracovaly v Rónaszéku
alebo v Aknasugatagu. Veľká časť soľných
baní zostala v Rumunsku a republike dostala sa len Solotvina,
ktorá ešte i dnes je len z územia rumunského
prístupná. Nikto pred päťdesiat rokmi
nemohol tušiť, že Uhorsko bude roztrhané
a nikto nemohol znať budúce hranice. Dnes naše
úrady chápu sa tejto zmeny a výklad práva,
ktorý sa stáva čím ďalej tým
bezzákonnejším a neľudskejším,
zvrhol sa už tak ďaleko, že požaduje dokazovať
príslušnosť a miesto pobytu dedov, lebo ináč
nevydá sa preukaz o štátnom občianstve.
Viac ako jednu štvrtinu ľudu Solotviny poličkujú
teraz štátnymobčianstvom a počet prenasledovaných
stále vzrastá. Avšak nielen v Solotvine, ale
všade na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vzriastlo vlnobitie
rozhorčenosti do výšky, že to už
ohrožuje výbuchom. Obyvateľstvo má tu
už jediné právo platiť dane; bez preukazu
štátneho občianstva vypudzujú jediným
škrtom pera tie najstaršie rodiny. Keď ste už
prevzali územie, prevezmite i obyvateľstvo; my chceme
žiť a pracovať na pôde, kde už naši
pradedovia žili, a nechceme robiť miesto novým
kolonistom, ktorých sa nikto nepýta, či majú
u nás štátné občianstvo, a to
práve preto, lebo žiadon ich príbuzný
nikdy tu nebýval a nepracoval.
V takom malom závode, aký je v Solotvine, hladuje
viac ako 150 nezamestnaných baníkov, ktorých
každý predok doloval soľ. Naproti tomu prácu
dostávajú ruskí emigranti, cudzinci a Česi,
týmto sa dostane práce ľahkej, starým
baníkom však tej najťažšej, ktorá
i pri najväčšom napnutí síl nevynáša
denne viac ako 20 až 22 Kč. Synovia starých
baníkov dospievajú a musia sa vysťahovať,
lebo v bani práce nedostanú, ač dolovanie
soli majú už v, krvi. Chalúpky starých
baníkov padajú, silou-mocou, za žobrácke
haliere chcú ich vyvlastniť a pre prisťahovalcov
stavia štát vľúdné robotnícke
domy a palác pre úradníkov.
Keď sa však odvekí proletári obracajú
v tejto veci na slúžneho v Terešve so sťažnosťou
alebo o radu, pán hlavný slúžny na miesto
aby ich žiadosti sprostredkoval, dáva im len jednu
radu: aby prešli k vládnej strane. Ako si to hlavný
slúžny myslí? Či snáď má
byť baník agrárnikom, klerikálnym ľudákom
a má opustiť svoje organizácie, ktorým
vďačí za všetky prechodné úspechy?
Práve preto snaží sa buržoázia
pomocou sociálnej demokracie silou-mocou zničiť
organizačnú jednotnosť.
Ešte r. 1921 zarábali baníci denne priemerne
60 až 80 Kč, za dnešnej stupňovanej drahoty
činí denný priemer mzdy 20 až 25 Kč.
Nič nie je oprávnenejším než snaha
naších organizácií, aby všetkých
baníkov somkly v jednotnú bojovnú frontu
k požadovaniu drahotných výpomocí a
zvýšeniu mzdy.
Roztrpčenosť baníkov v Solotvine, odrezaných
od sveta a vydaných šikanám rumunskej a českej
pohraničnej stráže, je obrovská. Ich
požiadavky sú zkrátka tieto: Prijímať
prepustených robotníkov, prepúšťať
cudzích robotníkov, zvýšiť mzdy
a dávať drahotné výpomoci, upraviť
vec penzistov, rýchle a zákonite previesť vyvlastnenie
pozemkov za slušné ceny.
S týmito poslednými dvoma otázkami musím
sa zovrubnejšie zaoberať. Penzisti, vdovy a siroty sú
v neuveritelnej biede. Ich práva im neuznávajú,
ich pôžitky nestačia ani na kôrku chleba.
Dlhé roky dostávali 50 až 100 Kč mesačnej
penzie, a ani dnes nedostávajú v najlepšom
prípade viac ako 250 Kč.
Penzisti formulovali dňa 27. apríla 1927 tieto požiadavky:
1. Požadujú soštátnenie, práve
tak ako podúradníci a sluhovia, ktorí patrili
prv tiež k bratskej pokladni.
2. Služobná doba má byť počítaná
odo dňa, ktorého sa robotník prijíma
do služby.
3. Po službe 35 rokov má im patriť plná
penzia.
4. Ak stane sa robotník následkom práce,
behom práce alebo v prípade choroby práce
neschopným, má dostať plnú penzijnú
mzdu, bez ohľadu na služobnú dobu.
5. Ak následkom úrazu behom práce zomrie,
jeho pozostalí príslušníci majú
dostávať plnú penzijnú mzdu, bez ohľadu
na služobnú dobu.
6. Ak robotník behom alebo následkom služby
vojenskej stane sa invalidom, i vtedy má mu patriť
plná penzijná mzda, a v prípade jeho smrti
majú dostávať plnú penzijnú mzdu
príslušníci jeho rodiny.
7. Od 16 rokov starší synovia banských robotníkov
majú byť prijímaní do práce,
v závode.
8. Pôžitky, pripadajúce na válečné
vojenské roky a stanovené nariadením, majú
byť poukázané.
Všetky tieto požiadavky sú tak minimálne
a oprávnené, že ich nesplneniu môže
zabraňovať len zlovôľa. Penzisti budú
sa celou silou snažiť, aby banských penzistov
krajiny sjednotili k boju a donútili buržoáziu
k splneniu ich požiadavkov.
Druhá otázka velkého dosahu je otázka
vyvlastnenia pozemkov, na čo majú baníci
v Solotvine právo podľa zákona č. 224/1925.
Podľa tohoto zákona obdržali obyvatelia, bydliaci
na štátnych pozemkoch, právo, aby ich domy,
zahrady, pasienkové a lesné podiely boly za slušnú
cenu vykúpené. Podľa §u 13 malo riaditeľstvo
vydať vyhlášku o tom do 14. júla 1926.
Na našu intervenciu sa to aj stalo. Baníci nato ohlašovali
riadne svoje nároky a povinnosťou riaditeľstva
bolo zaslať do jedného roku, t. j. do 14. júla
1927, všetky dáta, týkajúce sa vyvlastnenia,
spolu s katastrálnou mapou vo dvoch exemplároch
okresnému súdu v Tiačeve. To sa však
ešte do dneska nestalo.
Čo to znamená? Neučený baník
je trestaný a postižený právnou ujmou,
jestliže zamešká zákonitú lehotu.
Banské riaditeľstvo však, ktoré má
pri ruke mohutný aparát a malo k tomu času
celý rok, proste kašle na zákon a zákonitú
lehotu, ktorú prekročilo už pol rokom. Keďže
vyvlastnie je záujmom baníkov, ja sám som
to opätovne urgoval u ministerstva. Činím za
toto omeškanie zodpovedným nielen riaditeľstvo,
ale i ministerstvo. Keď vy, pánovia, v záujme
svojho systému dovolávate sa zákona a požadujete
jeho zachovávanie, vtedy povinnosťou vašou je
rešpektovať svoje vlastné zákony. Ak naučíte
baníkov, aby zákonom pohŕdali, baníci
naučia sa i tomu a budú to praktivovať proti
vám práve vtedy, keď vám to najmenej
bude po chuti.
Riaditeľstvo nielen že spáchalo ťažké
opomenutie, ale dovršuje to ešte tým, že
takmer vydierajúc oprávnencov forsíruje,
aby pred prejednaním svojích nárokov sa dohodli
a uspokojili sa bagateľom, ktorý dostanú za
odbúranie a presídlenie svojho domu podľa starého
vyvlastňovacieho zákona. Takto chce sporiť
riaditeľstvo a nabývať zásluh nahor. Stále
argumentuje prepadaním pôdy, priamym nebezpečenstvom.
Veď pri urgovaní boli sme i my, i naším
záujmom je rýchle zkoncovanie, avšak ráčte
podľa platného zákona, podľa miestneho
súdneho pojednania stanoviť cenu vyvlastnenia alebo
sa dohodnúť, avšak jednak polročné
opomenutie a odkopnutie zákona, jednak zasa vydieračské
urgencie a zasielanie nesrozumiteľných českých
prípisov v nádeji, že k odvolaniu nedôjde
- všetko to je jednaním, ktoré baníci
strpieť nemôžu a proti ktorému energicky
protestujeme. Kapitalismus kladie stále ťažšie
okovy na baníkov, ktoré sa do ich tela vždy
hlbšie zarezávajú. Dejiny baníckych
hnutí nás poučujú, že zlepšenie
nemožno očakávať ani od kapitalistickej
spoločnosti tvorbou zákonov, ani od reformistov
záplatovaním zákonov. Jednotné hnutie
baníkov na rozsiahlom území, podporované
činne celou robotníckou spoločnosťou
a vytrvanie v boji až do úplného zvíťazenia
je cestou, ktorú musia baníci sledovať. Cesta
táto je sociálna revolúcie a vedie k socializácii
všetkých baní a výrobných prostriedkov.
(Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda Stivín (zvoní):
Dále má slovo p. posl. Pohl.
Posl. Pohl (německy): Slavná sněmovno!
Projednávaný zákon jest školským
příkladem toho, jaká péče jest
věnována horníkům v československé
státě. Právní dobrodiní zákona,
jenž byl vydán ve starém Rakousku r. 1912,
aby se znemožnily praktiky majitelů dolů proti
horníkům při vyplácení mzdy,
nabývá účinnosti teprve 10 let po
založení republiky, nikoliv však jako návrh
vlády, nýbrž jako iniciativní návrh
posl. Bečko, Brožíka a Nečase.
Dlouhé projednávání tohoto iniciativního
návrhu - jest 2 roky starý - ostatně dokazuje,
na jaké nesnáze naráží tak prosté
jednoduché zlepšení zákona pro část
našich horníků. To jest však jen nepatrná
část, mizivý zlomek oněch nedostatků,
které jsou v hornickém zákonodárství
nejen na Slovensku a na Podkarpatské Rusi, nýbrž
vůbec. Po léta žádáme, aby horní
zákon byl zreformován. Vyžaduje reformy vůbec,
vyžaduje reformy zvláště ve všech
svých částech, kde jedná o právních
poměrech horníků. Také jest nutno
horní zákon uvésti v soulad s četnými
jinými zákony, aby se zabránilo tomu, aby
nastal stav naprostého odpírání práva,
jaký skutečně trvá po mnoho let proto,
že horní zákon nebyl reformován. A při
této příležitosti poukazuji na stav,
že tisíce horníků nemůže
dnes v republice dosáhnouti svého práva,
že podnikatelům nelze naprosto uložiti za povinnost,
aby těmto dělníkům vypláceli
mzdy. Kdyby jim neplatili naprosto nic, dělníci
- míním dělníky ve vedlejších
podnicích - nemohli by naprosto uplatniti svého
právního nároku. Nejvyšší
horní rozhodčí soud prohlásil se nepříslušným,
řádné soudy prohlásily se nepříslušnými,
po léta se snažíme, aby tato otázka
byla vyřízena a upravena: ale do dneška ani
vláda, ani činitelé, kteří
jsou za to odpovědni, nepodnikli ničeho. Domnívám
se, že snad není státu, ve kterém by
bylo možno, aby státní základní
zákony byly proti tisícům lidí tak
porušovány, že tito lidé po léta
nemohou dosáhnouti svého práva, ačkoliv
v ústavě se praví, že nikdo nemůže
býti odňat svému řádnému
soudci. Horní úřady, které již
dávno nejsou účelné, jsou špatně
organisovány. Čistě mechanicky se vlekou
dále, poněvadž schází jakákoliv
iniciativa, poněvadž jest snad také v zájmu
majitelů dolů, aby se zde v této otázce
nic nestalo. Otázka horních inspekcí jest
již po léta nerozřešena; přes sliby
dřívějších ministrů se
zde neděje naprosto nic; snad proto nikoliv, poněvadž
referent ministerstva jest osobním dobrým přítelem
generálního tajemníka svazu majitelů
dolů - nevím to - ale po 3 léta prý
se o této otázce pracuje a přesto se nehýbá
s místa. V našem státě se mluví
o všech možných reformách a také
se o nich pracuje. Slyšíme, že má býti
reformován občanský zákoník,
trestní zákoník, civilní soudní
řád, exekuční řád a
četné jiné zákony, které najisto
reformy potřebují. O tak naléhavě
nutné reformě všeobecného horního
zákona, aby byl přizpůsoben nynějším
ustanovením jiných zákonů, neslyšíme
nic, a domnívám se, že se nemýlím,
když jako příčinu tohoto zvláštního
stavu uvádím, že v žádném
úřadě, v žádném ministerstvu
není vliv výrobců a továrníků
tak velký jako vliv majitelů dolů v horním
oddělení ministerstva veřejných prací.
(Souhlas něm. soc. demokratických poslanců.)