Nebolo politickou múdrosťou, že pán posl.
Nečas na týchto jemu neznámych interesentov
nespravodlive útočil. Vidíte, pane poslanec,
už ministerstvo zahraničia bolo o veľa pozornejšie
než vy, lebo županom nariadilo, aby týchto cudzozemských
interesentov dali taktne, avšak stále a nenápadne
doprevádzať. Za to ovšem už naozaj nemôže
pán minister zahraničia, že toto jeho nariadenie
vykonávajú detektívi tak, že sa u môjho
šoféra, ktorý na mňa denne čaká
na železničnej stanici, niekoľkokrát informujú:
"Už ide Angli? Angli príde?"
Dámy a pánovia, my nie sme zločinci, nezachádzajte
s nami tak, ako so zločincami. Postarajte sa o to, aby
sme mali vlasť a potom nikdy nebudeme vlastizradcami.
Prechádzajúc na meritum rozpočtu, predovšetkým
konštatujem, že rozpočet otvorene annihiluje
autonomiu Podkarpatskej Rusi, zaručenú mierovými
smluvami a ústavným zákonom, lebo veď
jej nevenuje ani zvláštnu kapitolu, ako to robil dosiaľ
cieľom zachovania zdánlivosti. Vidím, že
je preplnený četníkmi, policajtmi, vojakmi,
žalárnymi budovami, avšak nepozorujem v ňom
zlepšenie na poli škôl maďarských,
zlepšenie situácie cirkvi, literatúry, divadelníctva.
Vidím, že proti povodniam nečiní sa
v Podkarpatskej Rusi nič a že nie je v ňom
tak veľmi urgovaná regulácia v Tekeháze,
ba ani vec mosta vo Vyšku. Nie je v ňom ani stopy
po ochote, aby vo spojitosti s pozemkovou reformou bola pôda
daná do vlastníctva miestnym odvekým malým
gazdom a totižto duše budú sa tu zakupovať
i naďalej pachtami. Vy, pánovia a dámy, sa
tedy nepolepšíte, a keďže prijatie alebo
neprijatie rozpočtu je otázkou dôvery a ja
mám všetky dôvody k tomu, aby som ku vláde
dôvery nemal, neprijímam rozpočet. (Potlesk
poslanců maďarské strany národní.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl. Surovjak.
Uděluji mu slovo.
Posl. Surovjak: Slávna snemovňa! Než
by som prešiel k obsahu rozpočtu, ako roduverný
Slovák, za povinnosť si držím predniesť
niekoľko slov k vývodom p. predrečníka.
Považujem za svoju povinnosť pripomenúť
p. predrečníkovi dr Korláthovi, aby
si spomenul na dobu starého Maďarska, kedy roduverní
Slováci svoj cit museli zapierať a ťažko
znášať toho dôsledky. Bol to i prípad
mojej maličkosti, keď som bol zbavený maturity.
Myslím, že keby bol mal každý Slovák
za starého Maďarska toľko práv, koľko
práv má dnes každý občan v našej
republike, že by sme boli ich vychvaľovali.
Slávna snemovňa! Na Staromestskom námestí
je pomník Husa, na ktorom sú tieto slová:
"Milujte se, pravdy každému přejte!"
Myslím, že tieto slová sú ako upozornenie
na to, aby si nikto nemyslel, že len on má pravdu
a druhý nie. Nemienil som toto prízvukovať,
avšak okolnosti ma k tomu nútia. Ako jeden zo zástupcov
ľudu slovenského za povinnosť si držím
ako aj iní, bdieť nad tým, aby na Slovensku
uplatňovali sa ľudia aj z našich radov. Nemienil
som ako prívrženec koaličnej strany tón
mojej prichystanej reči zmeniť, ale nútený
som preto, že nikto nemôže žiadať, aby
sme len svoje povinnosti konali a žiadneho práva nemali.
V tomto smysle dnes tomuto podobný prejav dal i pán
minister železníc týmito slovami: "Vy
nemáte práva si žiadať miesta." Tento
prejav znel, že ako my Slováci nemáme práva
dožadovať sa obsadenia miest na Slovensku. Trpezlivosť
u človeka prestáva, znám rámec slušnosti
- s touto vecou tu sa zaoberať nejdem, ale za povinnosť
si držím na vedomie dať to ľudu, aby sme
nejakým spôsobom dostali satisfakciu od p. ministra
železníc.
Slávna snemovňa! Preskúmajúc z oddielu
III. medzi iným kapitolu 16. štátneho rozpočtu
na r. 1928, zistil som, že niektoré položky,
totiž ministerstva železníc, sú priamo
výsmechom pri ohodnotení služobného
výkonu zamestnanca. Nie som tým, ktorý by
snáď závidel to, čo už druhý
má, ale odvolávajúc sa na cit a svedomie
osnovateľa rozpočtu, prízvukovať musím,
že nižšia vrstva zamestnanectva je predsa ukrivdená,
a to značne. Medzi tých ukrivdených zadeľujem
všetkých zamestnancov, počínajúc
úradníkov II. služobnej triedy až po toho
posledného robotníka.
Tento rozpočet vykazuje, že u ministerstva železníc
je 643 stálych a pridelených zamestnancov, ktorých
platy činia 21,467.110 Kč. Mimo toho platy smluvných
zamestnancov činia 160.000 Kč. Z výšeuvedeného
počtu zamestnancov 230 patrí medzi vyšších
úradníkov, t. j. do I. služobnej triedy, a
len týchto príjmy činia 9,121.884 Kč,
takže priemerne na jedného zamestnanca I. služ.
triedy padne 83.138·62 Kč ročného platu,
títo však nedostávajú náslužné
a doplňovacie prídavky.
Ostatných zamestnancov je 413. Ročné príjmy
týchto činia 12,345.226 Kč. Z toho na 167
zamestnancov II. služobnej triedy padne ročného
príjmu 5,868.148 Kč, takže na jedného
pripadá 35.138·61 Kč, teda o 48.000·01
Kč menej. Ostatných zamestnancov (III. až IV.
služ. trieda, podúradníci, sriadenci) je 246,
ktorých ročný príjem činí
6,477.078 Kč, takže na jedného padne 26.329·58
Kč ročného príjmu, v ktorom sú
už i náslužné, doplňovacie, vyrovnávacie
a iné prídavky, takže od zamestnanca II. služobnej
triedy má menej o 8.809·03 Kč a od vyššieho
úradníka I. služobnej triedy o 56.809·04
Kč. Slovom, u samého ministerstva železníc
len osobné výdaje činia 22,336.110 Kč,
z čoho priemerne vôbec na jedného zamestnanca
padne 34.737·34 Kč.
Zamestnanectva v obvode 8 riaditeľstiev je už i s výpomocnými
robotníkmi 156.865. (Posl. Jiráček: Pane
kolego, proč nekritisujete ministerstvo zdravotnictví?)
Až budete železničiarom, budete tomu rozumieť!
Týchto ročné príjmy činia 2,344.268·20
Kč, z ktorých priemerne na jedného zamestnanca
pripadá 14.944·49 Kč ročného
príjmu, teda o 19.792·85 Kč menej než
zamestnanca ústrednej služby, t. j. ministerstva železníc.
(Výkřiky posl. Jiráčka.) Až
budete železničiarom, budete tomu rozumieť. (Posl.
Jiráček: Kritisujte také ministerstvo své,
kde máte svého zástupce - ministerstvo
zdravotnictví a jiné, proč kritisujete ministerstvo
železnic?) My nekritizujeme ministerstvo zdravotníctva
preto, lebo neničí Slovákov!
Z tohoto jasno vidno, že služba nebola ohodnotená
podľa zásluhy a obetavosti svojho života, ale
hľadelo sa len na to, že čím väčšia
hodnosť, tým plat musí byť väčší
aspoň o 50.000 Kč.
Prízvukovanému zlepšeniu vládneho nariadenia
čís. 15 z r. 1927 systemizovaním služobných
miest veriť nemožno, lebo však v prílohe
štátneho rozpočtu uvedená systemizácia
je na škodu všetkým mimo ministerstva stojacím
zamestnancom a hlavne na Slovensku. Ako som už bol spomenul,
v ministerstve je 643 len stálych a pridelených
zamestnancov, a k najväčšiemu prekvapení
pre spomenutých zamestnancov je 665 miest systemizovaných,
teda viac o 22 miesta. Však pravda, v obvodoch 8 riaditeľstiev,
kde nielen duševne, ale i fyzicky pracujú, na 156.865
zamestnancov (už i smluvných) je len 142.971 systemizovaných
služobných miest, teda ešte menej o 13.894 vzdor
tomu, že robotníkov na výpomoc je až 18.750.
Toto je však všeobecná chyba, ktorú odčiniť
je bezodkladne potrebné.
Z najkardinálnejších nesprávností
vyzdvihnúť musím systemizovanie služobných
miest na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorých riaditeľstiev
dĺžka tratí je o mnoho väčšia
ako v niektorých zázemiach, predsa na Slovensko
priemerne je menej systemizovaných ako u hoci ktorého
riaditeľstva v Čechách alebo na Morave.
Ako systemizáciou krivdí sa Slovensku a Podkarpatskej
Rusi, uvádzame len niekoľko konkrétnych prípadov
z vlakovej služby, ktoré charakterizujú celú
systemizáciu. A to: riaditeľstvo v Bratislave má
2106 km tratí, vlakmajstrov mu systemizujú 111.
Riaditeľstvo Hradec Králové má 1964
km tratí, vlakmajstrov mu systemizujú 166. Riaditeľstvo
Plzeň má 1845 km tratí, vlakmajstrov mu systemizujú
123. Riaditeľstvo Košice má 1716 km tratí,
vlakmajstrov mu systemizujú 101. Riaditeľstvo Praha-Sever
má 1590 km tratí, vlakmajstrov mu systemizujú
194. Riaditeľstvo Olomouc má 1494 km tratí,
vlakmajstrov mu systemizujú 145. Riaditeľstvo Praha-juh
má 1377 km tratí, vlakmajstrov mu systemizujú
158. Riaditeľstvo Brno má 1264 km tratí, vlakmajstrov
mu systemizujú 134.
Takto vypadá systemizácia takmer u všetkých
kategorií na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v pomere
k Čechám a Morave. Všade nás ukracujú
o niekoľko zamestnancov v prospech Čiech a Moravy.
V ústrednom výbore dôverníkov železničiarov
nebolo človiečka, ktorý by sa bol proti tejto
nespravodlivej systemizácii ozval a slovenský hlas
tam naráža len na tvrdé hlavy, nemajúce
porozumenia pre Slovensko, ktoré týmto spôsobom
vykazuje nedostatok zapracovaných síl, a keďže
nové sa prijímať nesmú, chudáci
Slováci musíme si tie sily požičiavať
z Čiech.
S touto systemizáciou preto my súhlasiť nemôžeme
a nesmieme, lebo drze a hrubo poškodzuje nielen slovenských
zamestnancov, ale hlavne samé Slovensko.
Zákon čís. 103 z r. 1926 v §e 5 hovorí:
"Služobné miesta úradnícke systemizujú
sa podľa svojho významu a so zreteľom na spôsob
služby v rámci stanovenej normálnej potreby
síl v 7 platových stupniciach, a to: miesta I. služobnej
triedy v 1. až 6. platovej stupnici, miesta II. služobnej
triedy v 3. až 7. platovej stupnici, miesta III. a IV. služobnej
triedy vo 4. a 7. platovej stupnici." Teda zákon zaoberá
sa so 4. služobnými triedami. U riaditeľstiev
a výkonnej služby III. a IV. služobná
trieda vôbec nie sú systemizované, kdežto
prekvapuje nás, že u samého ministerstva železníc
je systemizovaných miest až pre IV. služobnú
triedu celkom 53. Zamestnanectvo je využité až
do tej najvyššej miery, čo dokazuje i to, že
na jedon km pripadne len 12 zamestnancov, ktorí udržujú
trať, dozerajú, vlaky sprevádzajú, komerčnú
agendu vykonávajú, telegraf, telefon, slovom všetky
práce konajú, takže človek až užasne,
že doprava sa predsa koná riadne. Nevieme si predstaviť,
že ako smýšľa ministerstvo železníc
o využití zamestnancov. Jedno je isté, že
o svojom bezohľadnom postupe sa presvedčí vtedy,
keď každodenne budú hlásené srážky,
vykoľajenie vlakov a pod. (Posl. Jiráček:
Dáme vám tam zase socialisty, bude to lepší!)
Otvorene môžeme povedať, že náš
štát je len žiakom proti Anglii, Švajčiarsku
a Francii a predsa v Anglii a Švajčiarsku na 1 km
pripadá 16 zamestnancov, ako pri dráhe na elektrický
pohon, vo Francii 26 zamestnancov, a u nás, ako som spomenul,
len 12 zamestnancov. Pravda, môžem zdôrazniť,
že tak aj vyzeráme, lebo šetrí sa na smluvnom
robotníkovi. R. 1926 na tomto mieste dr Juriga povedal:
"Keby som bol smluvným robotníkom pracujúcim
za 20 Kč denne, neuspokojil by som sa so škrípaním
zubov, ale ďalej by som pokračoval." A my dnes
čo povieme - len to, že u železníc pracuje
najmenej 18.750 robotníkov na výpomoc, ktorých
mzda činí 14 - 20 Kč denne a nie sú
lepšie na tom ani stáli robotníci, ktorých
plat denne tiež nečiní viac ako 20 - 24 Kč.
O polepšenie tohoto stavu sa postaráme všemožnými
spôsoby, taktiež nijako sa nemôže nadobudnuté
právo zamestnancom odoberať. Jedná sa tu o
slovenskú výhodu, ktorej zaniknutie dovoliť
nemôžeme.
Čo sa týka investíc na stavbu železníc,
staníc a pod., je to priamo žalostné a neuveriteľné.
Každý rok sa dáva do rozpočtu istá
suma na stavby, predsa to nie je uskutočnené. Na
pr. r. 1920, zákonom č. 235 slávna socialistická
vláda do rozpočtu dala na roky 1921 až 1925
963,950.000 Kč na stavbu 15 nových železníc
na Slovensku, v Podkarpatskej Rusi a v Sliezsku, a to na dráhy:
Handlová - Horná Štubňa, Červená
Skala - Margecany, Slovenská Nová Ves - Trebišov,
Užhorod - Mukačevo, Mukačevo - Bilky - Hust,
Vsetín - Bílnice - Broumov, Veselí n. M.
- Nové Mesto n. V., Krupina - Zvolen, Jablonica - Plav.
Sv. Mikuláš, Myjava - Brezová, spojka u Žabokriek,
Podolinec - Orlov, Tvrdošín - Polhora, Karvín
- Trličko - Tešín, dráha zprostredkujúca
so severným Slovenskom, a k tomu prípravné
práce, teda na trať 558 km, a na ostatné zariadenie
mimo toho 5.467,100.000 Kč. Tento rozpočet bol za
ministrovania nár. socialistov. Všetky tieto stavby
maly byť prevedené podľa spomenutého zákona
do konca r. 1925. Teraz som zvedavý, že na čo
obrátili páni socialisti tie ťažké
miliony.
Dráha Handlová - Horná Štubňa
sa začína stavať už od r. 1921, po dnes
však len to vidíme, že inženieri cez celých
6 rokov kolíky zatĺkajú, tie vyberajú
a zasa na iné miesta zatĺkajú. Zo všetkých
tých 15 dráh dnes je hotová len trať
Krupina - Zvolen a dohotovuje sa trať Nové Mesto n.
V. Do tohoročného rozpočtu je dané
ešte na trať Handlová - Horná Štubňa
8 mil. Kč, na trať Červená Skala - Margecany
400.000 Kč, na trať Vsetín - Bílnice
- Broumov 23,500.000 Kč, na trať Veselí n.
M. - Nové Mesto n. V. 450,500.000 Kč a na trať
Krupina - Zvolen 100.000 Kč. Teda v dnešnom rozpočte
je preliminované znova 86,500.000 Kč, takže
po dnes na tých 15 dráh je preliminované
až 5.553,600.000 Kč, a čo máme z toho?
Jedine jednu a pol trati. Dobre sa to gazduje.
Slávna snemovňa! Dnes právom môžeme
požadovať od socialistov r. 1920 preliminovaný
obnos 6.431,050.000 Kč na stavbu slovenských železníc,
ktoré však nepostavili. Je rad na dnešnej vláde,
aby ten obnos vyhľadala a do spomenutého rozpočtu
dala na postavenie uvedených tratí, a to i zo strategického
ohľadu potrebnú trať Nemecké Pravno -
Rajec na Slovensku. Že na Slovensku sa neinvestuje toľko
ako v Čechách, dokazujem to týmto.
Rozpočet investičný pre stavby provozné
na príklad v položke 1. "na stavbu druhých
a ďalších koľají" vykazuje obnos
28,339.200 Kč, z ktorého obnosu dá sa na
stavby koľají v Česku na 8 tratiach, avšak
na Slovensku na pokračovanie stavieb len na trati Devínska
Nová Ves - Kúty.
V položke 2. preliminované je 8,221.500 Kč
len na trať českú. V položke 3. preliminované
je 39,015.000 Kč na rozšírenie staníc
a topiarieň, z čoho v Česku pripadá
na 66 služobných miest a na Slovensko a Podkarpatskú
Rus len na 10, i to len pokračovanie v stavbách.
V položke 5. je obnos 3,206.250 Kč na rozšírenie
dielieň, ale len v Česku. V položke 6. je obnos
5,674.050 Kč, z tohoto obnosu na Slovensko venuje sa len
nepatrná čiastka, a to na opravu 2 mostov v Čate
a Devínskej Novej Vsi.
Čo je najhlavnejšie, položka 8. má 14
mil. 223.530 Kč na stavbu obytných budov a kasárieň.
Podľa doterajších zkúseností máme
veľkú obavu, že z toho obnosu bude tiež
veľmi málo venované na stavby na Slovensku.
Vrchnosti pumpovaly zamestnancov na upisovanie štát.
stavebných lósov s tým, že keď
niektoré železničné strediská
upíšu značný počet lósov,
tedy sa budú stavať obytné domy. Na pr. v Žiline
zamestnanci týchto lósov kúpili v obnose
okolo 3/4 mil. Kč, po dnes však
sa im nepostavila ani najmizernejšia koliba. A takto je to
po celom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Pravda, preliminované
obnosy na stavby obrátia sa väčšinou na
stavby v Čechách, a na Slovensku netreba preto,
"kdyby se něco stalo".
Táto položka hovorí: "R. 1928 bude pokračované
vo stavbe obytných budov vo väčších
železničných strediskách a tam, kde
je najväčšia bytová núdza a kde
dojazdením personálu zo vzdialených miest
služba trpí." Medzi tieto mestá patrí
rozhodne i Žilina, kam aspoň 60% personálu
dochádza do služby vlakmi pre bytovú núdzu
v Žiline, a je to aj stredisko železníc. Žiaducné
je tiež obytné domy stavať v Košiciach,
Zvolene, N. Zámkoch, Bratislave atď., kde doteraz
v novovystavených domoch skoro všetky byty zaujali
zamestnanci z Čiech a Moravy, Slováci však
sa túlajú po vonkove.
Rozpočet medzi iným tiež poznamenáva,
že príjmy a výdavky Košicko-Bohumínskej
železnice a miestnych dráh vo správe štátnej
v tomto rozpočte nie sú uvedené. Že
prečo nie sú uvedené, nám je to záhadné,
ba čo viac, z poznámok rozpočtu som vycítil,
že Košicko-Bohumínska železnica nie je sebestačná.
Ja vývin tejto železnice už od dávna pozorujem
a viem iste, že táto bola prvou a najlepšie prosperujúcou
železnicou v celej Europe, a dnes tomu, že na túto
železnicu sa dopláca, rozumiem len tak, že i
všetky výdavky idú na ťarchu tejto súkromnej
železnice, ktorých výška nijakým
spôsobom nechce prísť na svetlo. My však
rozhodne trváme na tom, aby súvaha tejto dráhy
nám bola predložená.
Ďalej nemožno sa dívať tiež na tarifné
sadzebníky, ktoré slovenským pomerom vôbec
nezodpovedajú, ba priamo ničia slovenský
priemysel. Taktiež štátne dodávky pre
slovenských priemyselníkov nech sú výhodnejšie
od českých nie o 5, ale aspoň o 20% a železničné
tarify značne snížené. Slovenský
obchodník a remeselník nemá práce,
vzdor tomu pod ťarchami daní klesá, cudzinci
však, ako zahradníci Bulhari neplatia vôbec
ani daní, ani nemocenské, ba ani penzijné
príspevky, ktorej povinnosti sa bránia rôznymi
špekuláciami, na pr. na jednom majetku takých
Bulharov pracuje i 15 - 20, ktorí sú vzatí
na obrábanie záhrad ako robotníci, avšak
u našich vrchností v jednom prípade povedia,
že sú oni všetci spolumajiteľmi nemovitosti,
v druhom prípade zasa povedia, že sú príslušníkmi
jednej rodiny. Keď títo chcú konkurovať
s našimi obchodníkmi, tedy nech platia i oni všetky
tie dane, čo naši; konkurovať môže
ľahko ten, kto nesnáša daňové bremená.
Železničné trati Kúty - Uh. Skalica,
Trenč. Teplá - Nemšová - Vlára
žiadame prideliť zpäť slovenskému riaditeľstvu,
lebo slovenský personál administratívne pridelený
k brnenskému riaditeľstvu je prenasledovaný.
Na pr. bol presun personálu od odborov k doprave, a tu
vzdor mnohým žiadostiam ani jedného slovenského
zamestnanca k doprave nepridelili.
Keďže bratislavské riaditeľstvo železníc
je najväčším v celej republike a ako obchodný
podnik administratívne sa veľmi obťažuje,
žiaducné je v strede Slovenska sriadiť tretie
riaditeľstvo slovenské, už aj preto, aby slovenské
trati neboly trhané a prideľované českým
riaditeľstvám. Rozhodne tiež žiadame sriadenie
odbornej žel. školy v Bratislave, aby naši mladíci
neboli odkázaní na milosť zázemia.
Keďže na stavbu železnice Rajec - Nemecké
Pravno na Slovensku posiaľ nie je žiadna položka
v rozpočte, žiadame, aby do tej doby bola zavedená
autobusová doprava.
S poľutovaním však musím tiež poznamenať,
že ministerstvo železníc nevenuje dostatočnej
váhy na zdokonaľovanie trati Košice - Bohumín
vzdor tomu, že táto trať je dávno vo štátnej
správe, dosiaľ ani jednu budovu staničnú
nedalo do poriadku, je to ešte vždy to staré,
zanedbané. Žilinská stanica už dávno
má svoje plány na novostavbu, dnes už mala
byť hotová. Je to centrum slovenských železníc,
avšak staničná budova je horšia ako pastierova
koliba. Túto nevšímavosť zapríčiňuje
len to, že mesto Žilina je kresťanské, slovenské
a najväčšia príčina je, že
je ľudácke. Rád by som počul od ministerstva
železníc príčinu, prečo už
v tohoročnom rozpočte nie je položka na stavbu
spomenutej stanice. Keď mohla byť postavená Česká
Třebová, ktorá v dopravnom ohľade nemá
toho významu, tým skôr môže byť
Žilina.
Slávna snemovňa! Výdobytok bývalej
socialistickej vlády je nám ešte vždy
v živej pamäti. Bol to zákon č. 286 z
r. 1924, ktorým nie jednému Slovákovi dali
do rúk žobrácku palicu. Dnes však my Slováci
sme nie o mnoho ďalej od tých čias. Zdá
sa nám, že to desiate výročie našej
samostatnosti pre terajšie prehmaty budeme sláviť
nie veselo vtedy, jestli nezmení Praha svoje odporné
a macošské chovanie sa proti Slovákom. Chceme
skutky a tie aj hľadáme. Čo bolo posiaľ
dané Slovensku, to sú len omrvinky. Na Slovensku
malo sa úradovať zpravidla slovensky. Pri vstupe slovenskej
ľudovej strany do vlády pán min. predseda povedal,
že každý úradník behom 6 mesiacov
sa musí naučiť slovensky.
Myslím, že nikomu nie je vítané, keď
mu zhabú časopis a nijako nie je možné
si predstaviť, ako môžu zhabať časopis,
ktorý pravdu napíše. Medzi iným čo
obsahoval časopis, nebolo nič iného, ako
požadovanie práv slovenského ľudu a vo
smysle tomto, keď časopis zhabali, za povinnosť
držím s tohoto miesta požiadavky nás Slovákov
v rámci požiadavkov slušných povedať:
"A čo sa robí dnes, že sme požiadovali
úradovanie po slovensky? Nič sa nerobí, ani
si uchom nikto nekývne, všetko ide po starom. Obmedzujeme
sa len na železnice a pošty, keď zdôrazňujeme,
že práve teraz na slovenských železniciach
a poštách sa slovenský a podkarpatorusínsky
personál najviac čeští. Riaditeľstvo
železničné v Bratislave a v Košiciach
úradujú zpravidla po česky, všetky prípisy,
obežníky, rozkazy, dekréty, vydávané
sú pre železničný personál v
rydzej češtine A od hlavy ryba smrdí - na trati,
kde je hoci len prednosta Čech, všetka administratíva
vybavuje sa česky. Slovenský personál je
ďalej molestovaný a trápený s českými
predpisy, s českými zkúšobnými
komisármi, s českými predstavenými
aj tam, kde by bolo Slovákov pri dobrej vôli až
nadbytok. To je predsa už viac, ako naša trpezlivosť
je schopná zniesť. Keď nám niečo
patrí, a majú nám to dať, vyhlásia
nás za nespoľahlivých k tomu, tým biľagujú
nás eo ipso za živel republike nebezpečný
a maďarónsky. Čo je moc, je už nezdravo.
A keď nájdu sa ľudia, ktorí zo zahraničia
tieto veci sledujú a odvodia konzekvenciu z vyhlasovania
Slovákov za Maďarónov - keď totiž
sa "pánom bratom" Čechom leje voda za
sáry - žiadajú a nútia nás manifestovať
proti Rothermereovcom.
Čo je to, cirkus?! Najprv nás vyhlásia za
nespoľahlivých Maďarónov a keď maľovaný
čert na stene sa aj skutočne zjavuje, žiadajú
nás, aby sme ho odvolávali. To je absurdum! Tu musí
človek postáť, zamyslieť sa, s kým
máme do činenia? Na takéto spôsoby
cigánenia my sme nikdy neboli zvyklí. Buď je
niečo čierne, alebo je biele. Česi by si
mali uvedomiť, že s ich ignorovaním slovenčiny
oni zavádzajú rothermeriádu! A nikto iný!
Veľká čiastka kolísavých Slovákov
celkom konzekventne sa po príklade českom odrodzuje
republike. Ako možno od maďarsky vychovaného
človeka očakávať, aby si obľúbil
slovenčinu, keď jej v prvom rade sami nositelia modernej
kultúry dávajú zauchá? Mali by si
ďalej títo uvedomiť, že oni aj sugestívne
pôsobia na veľkú časť Slovákov,
keď ich stále upodozrievajú z nespoľahlivosti
a maďarónstva. Ti ľudia potom sami nevedia, čo
sú.
Keď od malička dieťaťu začnete vyprávať,
že nie je vaše, že tam a tam nechala ho cigánka
a vy ste si ho len vzali za svoje, s počiatku začne
sa dieťa spierať, ba bude aj plakať. Ale keď
mu to len stále hudiete, dieťa to konečne uverí
a odrodí sa. Pes je psom. Ale aj toho, keď stále
kopete, prestane vás oblizovať. Na koniec vás
pokúše.
My sa nebojíme túto pravdu konštatovať.
Sme verejní činitelia a ako takí za všetko
dobré aj zlé, čo sa v tejto dobe robí,
budeme pred budúcnosťou spolu zodpovední. Keď
máme povinnosti, musíme mať tiež práva.
Preto varujeme rozhodujúcich činiteľov pred
hazardnou hrou, so slovenčinou a Slovákmi. Prestaňte
upodozrievať z nespoľahlivosti a maďarónstva.
Prestaňte takto tú nespoľahlivosť a maďarónstvo
vsugerovať aj doposiaľ nezkazeným Slovákom.
Bez vykrúcania dávajte Slovákom tie miesta,
ktoré im prirodzeným právom patria. I kolísavých
Slovákov treba získavať láskou a neodháňať
ich od seba: "Vy ste takí a takí."
My Slováci budeme potom aplikovať na dnešné
pomery kedysy za starých časov Andrejom Kmeťom
prenesené slová: "Nám položený
je nôž na pažerák, musíme sa brániť
všetkými prostriedkami..." Goethe hovorí,
že "ten, kto si zaumienil zvíťaziť
alebo zomrieť, býva málokedy premožený...."
Toto moje prehlásenie do láskavej pozornosti odporúčam
najmä pánom ministrom pôšt a železníc.
Konečne pridržiavame sa spravodlivosti, keď sme
rovní pri povinnostiach, rozhodne musíme byť
rovnými i v úradoch. S týmito mojimi námietkami
a faktami, nezdôraznil som to, že v slovenskom národe
je niečo protivné, protivné je však
čo sa protiv všetkým tým veciam, ktoré
sú v prospech nášho štátu. S týmto
všetkým chceme, aby pomery v našom štáte
prišly na zdravý koreň (Potlesk poslanců
slovenské ludové strany.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl.
Wagner.