Skutočne, rodič s obavou posiela svoje dietky do
takejto školy, či nezaštepia do nich ducha nevereckého
a týmto ztratí jeho dieťa i cit mravnosti.
Profesor neverec, profesor bez vyznania nemôže byť
hlásateľom kultúry. (Posl. Moudrý:
A katolík jim může býti, katolík
bude objektivní?) Profesor bez vyznania je predpojatý
a zášťou naplnený voči všetkému,
čo je cirkevné, čo je katolícke a
vôbec náboženské. Profesor zášťou
naplnený voči náboženstvu by nemal mať
miesta na katedre školy a najmä by nemal mať miesta
v škole na Slovensku.
Či je div, že s úpadkom náboženskej
výchovy klesá i mravná úroveň
žiactva? Že sa udávujú poklesky skutočne
zdrcujúce, ako sa hovorilo istého času o
Lučenci, kde sa riaditeľ Chvojka obesil, kde žiactvo
udajne cele orgie držalo? Či má pán
minister vedomosť o istom rožňavskom profesorovi
nie Slovákovi, ktorý si doviedol z okolia Prievidzie
milenku učiteľku a s ňou žije vo spoločnej
domácnosti, ba tvrdí, že je to jeho žena?
Tento profesor má ženu a deti a užíva
na ne diety, na ktoré je venované 160.000 Kč.
Týchto 160.000 Kč diet by sa malo už raz sotrieť
s rozpočtu a venovať na stavbu škôl, kde
je to nutné. Sú to prípady, aké by
sa nemaly opakovať a voči vinníkom by sa malo
zakročiť čo najprísnejšie, lebo
títo kazia dobrú povesť naších
škôl a ich príklad kazí dobré
mravy našej mládeže. V týchto sťažnostiach
by som mohol pokračovať ďalej a príklady
by sa mohly uvádzať aj z iných ústavov
Slovenska.
Naše požiadavky sú teda: vybudovať ľudové
školstvo na Slovensku tak, aby každý Slovák
mal príležitosť dosiahnuť potrebnej ľudovej
vzdelanosti, starať sa o slušné hmotné
postavenie slovenského učiteľstva aj cirkevného
a podobne učiteľských penzistov. Nech, zavedie
do škôl ducha slovensko-národného, nech
sa slovenskí žiaci v 10. roku oslobodeného
Slovenska pred istými namyslenými čechizátormi
nemusia za ich slovenskosť obávať. Preč
s profesormi nevercami! Nech sa p. minister postará,
aby jeho dobré snahy boly i prevedené a aby bola
v školách i vnútorná kontrola a aby
školská správa nebola bezmocná voči
niekoľkým, ktorí i naďalej prevádzajú
svoje kúsky, ale tak, aby sa to na vonok dokázať
nedalo. Nech sa v koedukácii užíva istých
smerníc, aby sa smutné zjavy, ktorých sme
dosiaľ tak mnoho zkúsili, viac neopakovaly. (Potlesk.)
Místopředseda Horák (zvoní):
Dále je ke slovu přihlášen p. posl.
Gregorovits.
Posl. Gregorovits (maďarsky): Vážená
snemovňa! Dovoľte, aby som v rozpočtovej rozprave
i ja mohol niekoľko slov prehovoriť ku tej kapitole
rozpočtu, ktorá sa nás Maďarov týka
najbližšie a ktorá s nami, tunajšími
Maďarmi, zachádza najmacošskejšie a najnespravodlivejšie.
Môj kol. posl. dr Szüllö, predseda nášho
klubu, rozvinul tu už stanovisko našej strany voči
rozpočtu na budúci rok; ja budem sa zaoberať
len rozpočtom školským a poukážem
na to, ako málo stará sa štát o výchovu
našej mládeže a akú malú sumu vynakladá
na pestovanie našej kultúry z tých veľa
milionov korún, ktoré maďarskí poplatníci
trpko síce, ale poctive platia.
Že ako sa u nás uplatňuje zásada demokracie
a rovnoprávnosti, to my žalostne zkusujeme, keď
vidíme, že tunajšiu maďarskú menšinu
chcú vykántriť a že toho chcú dosiahnuť
zabránením výchove budúcej generácie,
čo pregnantne dosvedčuje tento predložený
návrh rozpočtu. V mesiaci septembri predložil
som tri dotazy pánu ministrovi školstva, v ktorých
poukázal som na to, že jestvujúce už maďarské
elementárne školy sa zrušujú alebo sa
poslovenčujú. Predniesol som príklady obcí
Makrance, Čečejovce, pusty Gomboš, Paňovce,
Cestice, Šena, Nižný Čaj. Vyšný
Čaj, Bystrica, Bohdanovce, Rakoš a iných číro-čiste
maďarských obcí. Na tieto dotazy nedostal som
odpovedi ani do dnešného dňa a ani do dneška
ešte nie sú sanované krivdy tam páchané.
V číro-čiste maďarských obciach
Dička, Hrubá Borša vyučuje sa slovensky.
V Žitavských Ďarmotoch i podľa posledného
úradného sčítania ľudu je 40%
Maďarov a vyučovanie vo škole deje sa výlučne
slovensky. Vo dvoch číro-čiste maďarských
obciach Baračka a Nový Tekov boly sriadené
slovenské školy. Keďže v Novom Tekove ani
nahodile nevie nikto po slovensky, nuž nachytali deputátnikov,
bydliacich v Šándorhalme, ležiacej na 5 km od
Nového Tekova, tým, že dostanú pôdu,
jestliže svoje deti dajú zapísať do slovenskej
školy. V Dolným Pialu, kde z 224 zapísaných
žiakov vo školskom roku 1927/28 priznalo sa za Maďarov
194 a za Slovákov 30 žiakov, a tiež v zápisnom
denníku sú tak zapísaní, deje sa vyučovanie
výlučne po slovensky. V Dolným Ďúrade
u príležitosti letošných zápisov
bolo zapísané 33 žiakov, z týchto je
31 Maďarov a len dvaja Slováci, avšak učiteľ
nedostáva štátnej podpory, lebo nielen po slovensky,
ale i po maďarsky opováži sa vyučovať.
Na Žitnom ostrove je situácia tiež taká.
Slovenská liga vyvinuje mohutnú akciu na poli odnárodňovania.
V Magyárbéle je slovenská škola s dvoma
učiteľskými silami, v Šápe je škola
tiež slovenská, číro-čiste maďarské
obce Biskupice a Hegy sriadily slovenské školy. V
Tallósi donútil rodičov český
správca tamojšieho veľkostatku, aby svoje deti
dali zapísať do slovenskej školy a keď,
deti nemohly nijako vo slovenčine napredovať, dali
štyria rodičia napriek najväčšiemu
nátlaku zapísať svoje deti do školy maďarskej.
Škôldozorca však rozkázal učiteľovi,
aby dotyčné deti hneď odkázal do školy
slovenskej. (Posl. Pázmán [maďarsky]: Aspoň
sa naučia po slovensky. môžte sa tomu len tešiť!)
Avšak nenaučia sa ničomu, ani po maďarsky,
ani po slovensky, ani počty, ani násobilku! Teraz
nenavštevujú ani jednu školu. Na svoju interpelláciu
podanú vo veci školy v Macháze odpovedal mi
pred nedávnom pán minister Hodža, že
tamojšiu slovenskú školu sriadila Slovenská
liga a veľmi milostive dovoľuje, aby deti z Macházy
mohly navštevovať školu ležiacu na 2 1/2
km v Sárosfe alebo Veľkej Pake. A tak to ide ďalej
bez prestania. Jestliže rozpočet nepostará
sa o vydržovaní škôl a učiteľských
síl, musia maďarské školy vyjsť v
nivoč a maďarské deti budú sa musieť
tým najelementárnejším vedomostiam učiť
v jazyku cudzom. Toto je tá tendenčná politika
vládneho režimu doma, vtedy, keď na vonok neustále
prízvukuje smiernu politiku menšinovú a rovnoprávnosť
menšín.
Vážení pánovia! Uplynul zasa jedon rok,
zasa máme tu návrh rozpočtu na jedon rok
a my zasa vám pripomíname, aby ste plnili záväzky,
ktoré na seba prevzali vaši delegáti pri podpísaní
smluvy Saint-Germainskej. Neprosíme vás o to, ale
požadujeme obzvlášte na poli vyučovania
to, čo nám je zaistené zmienenou smluvou
a ústavným zákonom. (Posl. Onderčo
[maďarsky]: Dobre by bolo povedať to tiež v Maďarsku!)
Však im to povieme! (Posl. Grebáč-Orlov
[maďarsky]: Koľko slovenských škôl
je tam?) Na to sa musíte opýtať tam! Vy
vždy len pre zlo nadávate Maďarsku. My zlo nenapodobíme.
Čo je tam zlé, to tiež za zlé uznávam.
(Posl. Grebáč-Orlov [maďarsky]: Prečo
to nepoviete tam?) Preto, lebo žijem tuná, som
tunajším štátnym občanom, som členom
tohoto parlamentu.
Rozpočet na budúci rok negarantuje zaistenie maďarského
vyučovania, k zveľaďovaniu kultúry maďarskej
národnej menšiny prispieva len odrobinkami, na tento
účel nevynakladá tú sumu, ktorá
by Maďarom podľa ich početného pomeru
patrila.
Dr Štefan Polyák, slovenský poslanec,
dokazoval v zasedaní rozpočtového výboru,
že Slovensko je na poli školstva zkrátené
o 21,180.000 Kč a uvádzal smutné dáta
kultúrneho zanedbávania Slovenska. Jestliže
i Slováci sami majú tak veľké sťažnosti,
čo máme povedať my, macošská menšina?
Avšak do akej miery sú Maďari na poli kultúrnom
zkracovaní, to dokážem v nasledujúcom
presnými číselnými udajami.
Podľa zásady demokracie a rovnoprávnosti bolo
by treba na maďarské kultúrne účele,
rešp. na vec maďarského školstva preliminovať
v rozpočte aspoň taký obnos, aký by
odpovedal početnému pomeru tunajšej maďarskej
menšiny. Podľa údajov úradného
sčítania ľudu z r. 1921 činí
tunajšie Maďarstvo s počtom 745.431 5.57%
celého obyvateľstva. Ak prijmeme tento počet,
ač cele bezpečne môžeme odhadovať
počet tunajších Maďarov jedným
milionom, vtedy z obnosu 893,872.048 Kč vynaloženého
na kultúrné účele bolo by treba dať
Maďarom 49,788.673 Kč, avšak vo skutočnosti
nepoužijú ani polovicu tohoto obnosu pre maďarské
školstvo.
Na účel univerzitného a vysokoškolského
vyučovania zaraďuje sa do rozpočtu pre budúci
rok 140,387.380 Kč, z tohoto obnosu pripadá Slovensku
a Podkarpatskej Rusi 9,604.901 Kč. Na maďarské
univerzitné a vysokoškolské vyučovanie
bolo by treba podľa číselného pomeru
Maďarov vynaložiť 7,819.577 Kč, avšak
vo skutočnosti neobetuje vláda na maďarské
vysokoškolské vyučovanie ani jediného
haliera. Z výšuvedenej položky 140 milionov vydržuje
ministerstvo školstva štyri české univerzity,
dve nemecké univerzity a veľa iných vysokých
škôl, maďarskej univerzity alebo vysokej školy
však nieto. Na Slovensku ste maďarskú univerzitu,
právnické akademie, banské, lesnícke,
hospodárske a obchodné vysoké školy
zrušili a čo ste nám dali na miesto nich? Nič!
Už deväť rokov požadujeme s tohoto miesta,
v našich verejných shromaždeniach a v našich
denných listoch, aby bola aspoň jedna neúplná
maďarská univerzita sriadená, vedľa niektorej
už jestvujúcej univerzity, s maďarskou právnickou
a filozofickou fakultou, avšak naše požiadavky
našly dosiaľ iba hluché uši. Ba dosiaľ
nebola splnená am tá žiadosť mládeže,
aby na pražskej alebo bratislavskej univerzite sriadená
bola katedra maďarského jazyka a literatúry,
ač takéto katedry nachádzame na všetkých
iných univerzitách dnešnej Europy.
A naša mládež, ktorá absolvovala strednú
školu, musí v cudzine alebo tuná študovať
ďalej v jazyku cudzom. Univerzitu v Maďarsku naša
mládež márne absolvuje, lebo nostrifikácia
tam získaného diplomu naráža na ťažkosti
o veľa väčšie, než získanie
diplomu nového. Márné boly všetky naše
zákroky a požiadavky ohľadom zažehnánia
anomálií s nostrifikáciou spojených.
Čo tu príslušné kruhy, vedené
čiste politickými hľadiskami, na tomto poli
robia, to nevidiet nikde inde.
Na stredoškolské vyučovanie preliminuje
tento rozpočet 181,886.090 Kč proti lanskému
obnosu 151,351.817 Kč. V prvom momente sme mysleli, že
z tohoto asi 30 milionového zvýšenia dostanú
podiel tiež stredné školy maďarské
alebo že budú postavené nové takéto
školy. Je to však iba márnou ilúziou;
v budúcom roku vynaloží sa možná
ešte menej na maďarské stredoškolské
vyučovanie, nežli v roku minulom. Z položky venovanej
školám stredným pripadá na Slovensko
a Podkarpatskú Rus 31,141.245 Kč. Maďarským
stredným školám bolo by treba dať pomerne
10,131.055 Kč, avšak vo skutočnosti. vynakladá
sa na tento účel iba 4,915.039. Zpomedzi 47 stredných
škôl na Slovensku a Podkarpatskej Rusi len 2 sú
samostatné školy maďarské, a z týchto
poskytuje vláda ku vydržovaniu benediktínskeho
gymnázia v Komárne len 138.060 Kč príspevku,
kdežto rozpočet ostatných slovenských
stredných škôl činí v ročnom
priemere 500-600 tisíc korún. Pri československých
gymnáziach sú na 6 ústavoch sriadené
maďarské pobočky. Početnému pomeru
Maďarov neodpovedá počet stredných škôl,
potrebujeme ešte najmenej 4 stredné školy a sriadenie
týchto neopomenieme ani teraz, ako v minulých rokoch,
učiniť predmetom našich požiadavkov. Tento
náš oprávnený požiadavok je ospravedlnený
tiež dôvodovou zprávou k návrhu rozpočtovému,
podľa ktorej počet stredoškolských žiakov
na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v školskom roku 1927
činil 18.798, z ktorého počtu stredoškolákov
maďarskej národností bolo 4527, a tedy okrúhle
24%. I podľa tohoto číselného pomeru
patrilo by Maďarom 11 samostatných stredných
škôl.
Dalo by sa veľa hovoriť o duchu výchovy v maďarských
gymnáziach, rešp. v maďarských pobočkách,
a keď už tento duch nie je maďarský, musíme
trvať aspoň na tom, aby sa vyučovanie dialo
po maďarsky. Istý významný slovenský
pedagog konštatoval, že stredné školy vo
svojej dnešnej forme sa neosvedčily, do stredných
škôl zavedený bol rakúsky byrokratický
duch a tento nefalšovaný rakúsky duch dostal
sa i do našich stredných škôl, zatiahnutý
nepríjemnou prepotenciou českého nacionalizmu.
Tento duch nikde nemôže mať takých chorobných
následkov, ako vo školách, a obracia sa preto
proti nemu Slovák, Maďar i Nemec.
Avšak nechcem sa tým zovrubnejšie zabývať,
lebo v ďalšom chcem Vám predviesť výchovu
maďarských učiteľov, osud učiteľov,
vyučovanie odborné a vyučovanie vo školách
elementárnych.
Výchova dorastu maďarského učiteľstva
ukazuje nám veľmi plačlivý obrázok.
Dosiaľ nemali sme na Slovensku ani jediného učiteľského
ústavu, až v poslednej dobe bola sriadená na
učiteľskej akademii československej v Bratislave
jedna pobočná trieda, do ktorej bolo podľa
nášho vedomia prijaté zo 120 uchádzačov
len 40. K vydržovaniu tejto pobočnej triedy je do
rozpočtu zaradená položka 16.090 Kč,
kým na výchovu učiteľov v republike
vynakladá sa 21,293.670 Kč, a tedy podľa pomeru
patrilo by maďarským učiteľským
ústavom 1,186.057 Kč. Napriek tomu, že v nedostatku
maďarských učiteľov na veľa miestach
vyučovanie pauzuje a ako som sa zmienil na počiatku
mojej reči, sriaďujú sa v obciach čiste
maďarských školy slovenské a ministerstvo
školstva predsa nestará sa o výchovu maďarského
učiteľského dorastu. Robi sa to tak schválne
a naše požiadavky, aby sriadené boly maďarské
školy, sú odmietané tým, že v nedostatku
maďarských učiteľov je to nemožné.
Tu na tomto mieste musím sa zabývať smutnými
hmotnými pomery učiteľov a obzvlášte
učiteľov cirkevných a učiteľských
staropenzistov. Plat cirkevných učiteľov bol
postavený na rovnakú úroveň s platom
učiteľov štátnych zákonom č.
104/1926, avšak len na papieri, lebo platy cirkevných
učiteľov ani do dnes ešte nie sú poukázané
a v dohľadnej dobe ani nemajú nadeje na to, lebo v
rozpočte nieto k tomu úhrady. Nemôžem
opomenúť tlumočiť s tohoto miesta naše
prianie, aby v čelo maďarskej školy boly menované
len učiteľské sily maďarské, lebo
len v tom vidíme istotu, že sa bude vyučovať
v duchu maďarskom. Požadujeme ďalej, aby na školách
- zvlášte na školách cirkevných
- zaistený bol oprávnený vliv cirkevným
školským stoliciam ako dozorčím vrchnostiam
v záujme udržovania poriadku vyučovania a vyučovania
v duchu mravnonáboženskom. Škôldozorci
nech neoprávnene nekorešpondujú a nedišponujú
s učiteľskými sbory obchádzaním
vydržovateľov škôl.
Nemôžeme pripustiť, aby sa opakovaly prípady,
že by učiteľ svojho cirkevného škôldozorcu
skutkom inzultoval a za to nebol od školského referátu
trestaný, že by bol zvolený učiteľ,
ktorý vo svojom drievejšom pôsobišti spáchal
násilie na svojej 12ročnej žiačke, a
toto nedospelé dieťa učinil matkou. Požadujeme,
aby v maďarských okresoch boli menovaní maďarskí
škôldozorci a aby v školskom referáte v
Bratislave bol menovaný maďarský referent ku
vedeniu vecí maďarského vyučovania.
Požadujeme, aby sa obzvlášte v školách
elementárnych a meštianskych kládla väčšia
váha na nábožensko-mravné vychovávanie
a aby tá detská duša nebola infikovaná
doktrinou občianskej mravouky.
Prejdúc na pole vyučovania odborného, musím
konštatovať, že pomery ani po tejto stránke
sa nezlepšily. Na odborné vyučovanie venuje
sa v celej republike 118,564.989 Kč, z čoho dávajú
na maďarské odborné vyučovanie úhrnom
960.350 Kč, ač podľa číselného
pomeru Maďarstva bolo by treba pre maďarské odborné
vyučovanie zaradiť do rozpočtu 6,604.070 Kč.
V republike je 34 obchodných akademií, 72 obchodných
škôl, 270 priemyslových a odborných škôl,
a z týchto sú maďarské: maďarská
pobočka československej obchodnej akademie v Bratislave,
mestská maďarská obchodná akademia sriadená
vedľa ruskej štátnej akademie v Mukačeve,
k udržovaniu ktorej prispieva štát veľmi
málo, maďarské pobočky československej
priemyslovej školy v Košiciach a maďarskonemecké
pobočné triedy na ženskej odbornej škole
v Bratislave. Na poli odborného vyučovania boly
naše požiadavky po dobu deväť rokov práve
tak málo cenené, ako na poli inom. Sriadenie zemedelských,
priemyslových, vinárskych, vincúrskych a
iných maďarských odborných škôl
nami požadovaných zostalo - jak som zistil nahliadnutím
do tohoto rozpočtu - zasa len požiadavkom nesplneným.
Na osobné a vecné výdaje meštianskych
a ľudových škôl preliminuje rozpočet
225,204.934 Kč, tedy asi o 27 milionov menej než rozpočet
z tohoto roku. Ministerstvo školstva neuvádza v tejto
kapitole zvlášte počet škôl jednotlivých
národností a sumy na ne vynaložené a
tedy nemôžeme zistiť, koľko sa vynakladá
z tohoto obnosu na vyučovanie v maďarských
meštianskych a ľudových školách.
Jedno je však fakt, a to je to, že kým československé
národné menšinové školy sriaďujú
sa neprestajne, dotiaľ v meštianskych a elementárnych
školách maďarských pozorovať možno
veľký nedostatok, a ako som sa už o tom zmienil
na počiatku svojej reči, maďarské školy
sa zrušujú a na miesto nich sriaďujú sa
školy slovenské. Maďarom nedovoľuje sa ani
to, aby si mohli sriaďovať školy na svoje útraty,
ako tomu nasvedčuje príklad v Dunajskej Strede,
kde výsledkom všetkých prosieb, žiadostí
a deputácií bolo, že bola síce sriadená
meštianská škola, avšak československá
- v číro-čiste maďarskom meste na Žitnom
ostrove.
Pripomenúť musím, že rozpočet vynakladá
na udržovanie kultúrnych stykov s cudzozemskom 14.800.000
Kč, na sociálné podporovanie študentov
10,536.320 Kč, avšak ako v každej položke
rozpočtovej, tak i tu dostáva sa Maďarom buďto
len odrobinka alebo vôbec nič. Maďarská
kultúra je známa na celom svete, avšak, bohužiaľ,
vo vývoji kultúry maďarských menšín
sem vtesnaných sú tieto od kultúry materského
národa izolované, lebo maďarský denník,
vynímajúc smeru destruktívneho, maďarský
časopis a maďarská kniha nedostanú sa
od r. 1918 prez hranice.
Kým na udržovanie umeleckých pamiatok zaradené
je do rozpočtu 6,819.719 Kč, nestará sa o
ošetrovanie maďarských umeleckých pamiatok
na Slovensku nikto, leda že by sme za ošetrovanie kvalifikovali
činnosť, ktorou sa pomníky našich velikánov
vo viacerých mestách sbúrávajú
a pohadzujú do kúta kadejakej postrannej šopy.
Rovnaké pomery sú na poli podporovania študentov.
Kým na podporovanie ruských študentov a iných
emigrantov-študentov obetujú sa miliony, dotiaľ
podpore maďarských študentov nedostáva
sa ani haliera a títo studenti môžu seba a svoje
orgánizácie udržovať len z milodarov.
Výchova maďarského duchovného dorastu
ukazuje tiež smutný obrázok. O výchove
maďarského duchovného dorastu nemôžeme
vlastne ani hovoriť. Pre malý seminár v Komárne
bolo po dlhom behaní a orodovaní poukázané
50.000 Kč z dôchodkov cirkevných statkov,
ktoré sú vo správe štátnej. Tu
musím sa zmieniť o pomeroch cirkevných statkov.
Bolo nám už niekoľkokráť sľúbené,
že cirkevné statky budú vrátené
oprávneným vlastníkom, avšak nestalo
sa to ešte do dneška. Pán minister Hodža,
ač vo svojom expozé uznáva, že cirkevné
statky už by maly byť dávno v rukách faktorov
k tomu oprávnených, predsa odôvodňuje
toto odďaľovanie tým, že menovanie troch
slovenských biskupov vláda ešte neuznala, a
tedy pomery ešte nie sú právne vyjasnené.
Statky benediktínov vrátia až vtedy, jestli
sa od Maďarska osamostatnia, prispôsobia sa československému
štátnemu poriadku a jestliže benediktínske
katolícke gymnázium v Komárne, ktoré
je teraz maďarské, zmení sa v slovensko-maďarské.
Toto odôvodnenie nemôžeme prijať, lebo rád
benediktínov je tu, oprávnení vlastníci
statku sú tu, a tedy trváme na čo najskoršom
vrátení bez podmienok, avšak s povinnosťou
zúčtovania.
Podpora kňažstvu ešte tiež nie je upravená,
tak zv. kongruový zákon čís. 122/1926
ešte vždy nie je vykonaný. Kol. posl. dr Polyák
konštatoval v zasadaní rozpočtového
výboru, že duchovenstvo na Slovensku dostáva
od štátu podpory o 90% menšie ako predtým
a preto zavládla všeobecná nespokojnosť
v kruhoch duchovných, ktorá sa stupňuje neustálym
odkladaním vydanie vykonávacieho nariadenia ku kongruovému
zákonu. Spolu s dr Polyákom činím
námietky tiež proti tomu, že medzi položkami
pre katolícke a evanjelické kultúrne účely
je veľký nepomer, ač evanjelici činia
len 10% katolíkov v republike. My nezávidíme
podpory evanjelikom, avšak na základe práva
a spravedlnosti požadujeme úmerné podporovanie
katolíkov. Pán minister Hodža vo svojej
odpovedi uznáva, že jestliže boly upravené
platy všetkých kategorií, treba upraviť
tiež platy duchovných, lebo veď i títo
plnia svoje povinnosti v záujme verejnom a štátnom.
Uznáva, že kongrua nezaťažuje mimoriadnym
spôsobom štátny rozpočet, lebo veď
asi 40 - 50 milionov by k tomuto účelu stačilo.
Uznáva, že na Slovensku malo 1200 duchovných
mesačných dôchodkov 200 - 500 Kč, kým
platové minimum v novom platovom zákone stanovené
je 1000 Kč. Tážeme sa tedy pána ministra
po tomto jeho konštatovaní, prečo nezakročí,
aby kongruový zákon vynesený roku 1926 bol
bez odkladu vykonaný a tým aby aspoň čiastočne
zažehnaná bola nespravodlivosť, ktorá
sa na tomto poli deje.
Vážené dámy a pánovia! V dnešnej
svojej reči snažil som sa krátko a objektívne
posudzovať kultúrnu kapitolu štátneho
rozpočtu. Číslicami a nevyvratiteľnými
dôkazy som preukázal, že Maďarstvo je na
tomto poli čo najvážnejšie zkracované
a že dostáva sa mu iba odrobiniek z veľa milionov
v rozpočte preliminovaných. Pánovia! Ako
vláda, tak i vy, vládni poslanci, tvrdíte,
že republika je demokratická, že tu má
každý rovnaké práva a že tunajšia
maďarská menšina požíva rovnakých
práv ako vy. Do akej miery negligujete vy tunajšiu
maďarskú menšinu, mohol by som docela krátko
dokázať i tým, že pán ministerský
predseda Švehla a pán minister školstva
Hodža vo svojom expozé, prednesenom v zasedání
rozpočtového výboru, ani jediným slovom
nezmienili sa o maďarskej menšine, o jej tunajšom
položení a jej oprávnených požiadavkoch.
Pán minister Hodža už niekoľkoráz
prisľúbil, že ducha nenávisti a zášti
vykántri zo škôl, že nebude lupičom
duší a že nechce ani jedinú maďarskú
dušu ulúpiť pre Slovákov. My však,
bohužiaľ, jeho sľubom nedôverujeme. Na školskú
radu, sľúbenú ním pre Slovensko, naprosto
zabudol a hlásanie kultúrnej autonomie bude na jeden
rok zasa dobrým kortešským prostriedkom. Nuž
za takýchto okolností nemôžeme mať
dôveru vo vláde a v jej jednotlivých činiteľoch.
Krivdy na nás so dňa na deň páchané
nemôžeme ztrpieť bezo slova. Nechceme byť
tu len deti trpené a macošské, ale chceme byť
plnoprávnymi, sebavedomými a poctivými Maďarmi.
Požadujeme uskutočnenie kultúrnej autonomie,
trváme na tom, aby sme výchovu maďarskej mládeže
spravovali my a mali sme slovo do toho. My sme a budeme nedôverivými
v oči každej vláde dotiaľ, kým
nebudú naše požiadavy splnené. V oči
rozpočtom zaujímame už po dobu deväť
rokov stanovisko negatívné a keďže ani
tento rozpočet neuspokojuje naše požiadavky a
ani krokom nepribližuje nás k ceste konzolidácie,
nemôžeme ani tento rozpočet prijať.
Místopředseda Horák (zvoní):
Dále je ke slovu přihlášen pan posl.
Moudrý. Dávám mu slovo.
Posl. Moudrý: Slavná sněmovno!
Válka postavila náš národ před
revisi celého našeho kulturního a hospodářského
života. Je přirozené, že se tyhle povinnosti
a úkoly projevují především také
na poli školském. Je nám velmi jasný
požadavek, že my musíme si novou generaci vychovati
docela jinak, než jak byla vychovávána v Rakousku.
Víme, jak to v Rakousku bylo, a k jakým účelům
školy sloužily. Rakouské školy vychovávaly
pro hierarchický systém, pro státní
církev, pro dynastii a skutečný podklad našeho
kulturního programu a všech národů,
které v Rakousku obývávali, ten byl zatlačován
právě těmito zájmy dynasticko-církevními.
Po převratu čekali jsme všichni, že na
tomto poli bude učiněn velký zásadní
krok, že bude naše školství celé
přebudováno, že zde bude vybudován nový
systém, který nám vychová novou českou
generaci, generaci, která bude převychována
v duchu těch tradičních ideálů
našeho národního osvobození. Bohužel
myslím, že jsme zklamáni všichni, kteří
jsme si tento samozřejmý cíl postavili. Já
bych zdůraznil jednu věc. Všude v okolních
státech, které vedly válku, se cítila
potřeba vybudovati nové školy, které
by právě těm novým novodobým
ideálům odpovídaly, aby revisi toho celého
poválečného života provedla ve školství
a ve výchově naše generace. Upozornil bych
na veliké reformy, které se staly v Rakousku. Tam
bylo střední školství sblíženo,
tam byly zavedeny přechodné třídy
jednoroční, takže žák po absolvování
této jednoroční třídy mohl
se dostati rovnou do páté třídy střední
školy. Tam byly vybudovány zvláštní
školy, t. zv. "Aufbauschulen", které představují
zkrácenou střední školu. Tyto třídy
především sloužily žákům
přicházejícím z venkova, kteří
měli různé předběžné
vzdělání a toto vyrovnávali studiem
v těchto třídách. Absolventi těchto
škol měli přístup na vysoké studium.