Úterý 29. listopadu 1927

Skutočne, rodič s obavou posiela svoje dietky do takejto školy, či nezaštepia do nich ducha nevereckého a týmto ztratí jeho dieťa i cit mravnosti. Profesor neverec, profesor bez vyznania nemôže byť hlásateľom kultúry. (Posl. Moudrý: A katolík jim může býti, katolík bude objektivní?) Profesor bez vyznania je predpojatý a zášťou naplnený voči všetkému, čo je cirkevné, čo je katolícke a vôbec náboženské. Profesor zášťou naplnený voči náboženstvu by nemal mať miesta na katedre školy a najmä by nemal mať miesta v škole na Slovensku.

Či je div, že s úpadkom náboženskej výchovy klesá i mravná úroveň žiactva? Že sa udávujú poklesky skutočne zdrcujúce, ako sa hovorilo istého času o Lučenci, kde sa riaditeľ Chvojka obesil, kde žiactvo udajne cele orgie držalo? Či má pán minister vedomosť o istom rožňavskom profesorovi nie Slovákovi, ktorý si doviedol z okolia Prievidzie milenku učiteľku a s ňou žije vo spoločnej domácnosti, ba tvrdí, že je to jeho žena? Tento profesor má ženu a deti a užíva na ne diety, na ktoré je venované 160.000 Kč. Týchto 160.000 Kč diet by sa malo už raz sotrieť s rozpočtu a venovať na stavbu škôl, kde je to nutné. Sú to prípady, aké by sa nemaly opakovať a voči vinníkom by sa malo zakročiť čo najprísnejšie, lebo títo kazia dobrú povesť naších škôl a ich príklad kazí dobré mravy našej mládeže. V týchto sťažnostiach by som mohol pokračovať ďalej a príklady by sa mohly uvádzať aj z iných ústavov Slovenska.

Naše požiadavky sú teda: vybudovať ľudové školstvo na Slovensku tak, aby každý Slovák mal príležitosť dosiahnuť potrebnej ľudovej vzdelanosti, starať sa o slušné hmotné postavenie slovenského učiteľstva aj cirkevného a podobne učiteľských penzistov. Nech, zavedie do škôl ducha slovensko-národného, nech sa slovenskí žiaci v 10. roku oslobodeného Slovenska pred istými namyslenými čechizátormi nemusia za ich slovenskosť obávať. Preč s profesormi nevercami! Nech sa p. minister postará, aby jeho dobré snahy boly i prevedené a aby bola v školách i vnútorná kontrola a aby školská správa nebola bezmocná voči niekoľkým, ktorí i naďalej prevádzajú svoje kúsky, ale tak, aby sa to na vonok dokázať nedalo. Nech sa v koedukácii užíva istých smerníc, aby sa smutné zjavy, ktorých sme dosiaľ tak mnoho zkúsili, viac neopakovaly. (Potlesk.)

Místopředseda Horák (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Gregorovits.

Posl. Gregorovits (maďarsky): Vážená snemovňa! Dovoľte, aby som v rozpočtovej rozprave i ja mohol niekoľko slov prehovoriť ku tej kapitole rozpočtu, ktorá sa nás Maďarov týka najbližšie a ktorá s nami, tunajšími Maďarmi, zachádza najmacošskejšie a najnespravodlivejšie.

Môj kol. posl. dr Szüllö, predseda nášho klubu, rozvinul tu už stanovisko našej strany voči rozpočtu na budúci rok; ja budem sa zaoberať len rozpočtom školským a poukážem na to, ako málo stará sa štát o výchovu našej mládeže a akú malú sumu vynakladá na pestovanie našej kultúry z tých veľa milionov korún, ktoré maďarskí poplatníci trpko síce, ale poctive platia.

Že ako sa u nás uplatňuje zásada demokracie a rovnoprávnosti, to my žalostne zkusujeme, keď vidíme, že tunajšiu maďarskú menšinu chcú vykántriť a že toho chcú dosiahnuť zabránením výchove budúcej generácie, čo pregnantne dosvedčuje tento predložený návrh rozpočtu. V mesiaci septembri predložil som tri dotazy pánu ministrovi školstva, v ktorých poukázal som na to, že jestvujúce už maďarské elementárne školy sa zrušujú alebo sa poslovenčujú. Predniesol som príklady obcí Makrance, Čečejovce, pusty Gomboš, Paňovce, Cestice, Šena, Nižný Čaj. Vyšný Čaj, Bystrica, Bohdanovce, Rakoš a iných číro-čiste maďarských obcí. Na tieto dotazy nedostal som odpovedi ani do dnešného dňa a ani do dneška ešte nie sú sanované krivdy tam páchané. V číro-čiste maďarských obciach Dička, Hrubá Borša vyučuje sa slovensky. V Žitavských Ďarmotoch i podľa posledného úradného sčítania ľudu je 40% Maďarov a vyučovanie vo škole deje sa výlučne slovensky. Vo dvoch číro-čiste maďarských obciach Baračka a Nový Tekov boly sriadené slovenské školy. Keďže v Novom Tekove ani nahodile nevie nikto po slovensky, nuž nachytali deputátnikov, bydliacich v Šándorhalme, ležiacej na 5 km od Nového Tekova, tým, že dostanú pôdu, jestliže svoje deti dajú zapísať do slovenskej školy. V Dolným Pialu, kde z 224 zapísaných žiakov vo školskom roku 1927/28 priznalo sa za Maďarov 194 a za Slovákov 30 žiakov, a tiež v zápisnom denníku sú tak zapísaní, deje sa vyučovanie výlučne po slovensky. V Dolným Ďúrade u príležitosti letošných zápisov bolo zapísané 33 žiakov, z týchto je 31 Maďarov a len dvaja Slováci, avšak učiteľ nedostáva štátnej podpory, lebo nielen po slovensky, ale i po maďarsky opováži sa vyučovať.

Na Žitnom ostrove je situácia tiež taká. Slovenská liga vyvinuje mohutnú akciu na poli odnárodňovania. V Magyárbéle je slovenská škola s dvoma učiteľskými silami, v Šápe je škola tiež slovenská, číro-čiste maďarské obce Biskupice a Hegy sriadily slovenské školy. V Tallósi donútil rodičov český správca tamojšieho veľkostatku, aby svoje deti dali zapísať do slovenskej školy a keď, deti nemohly nijako vo slovenčine napredovať, dali štyria rodičia napriek najväčšiemu nátlaku zapísať svoje deti do školy maďarskej. Škôldozorca však rozkázal učiteľovi, aby dotyčné deti hneď odkázal do školy slovenskej. (Posl. Pázmán [maďarsky]: Aspoň sa naučia po slovensky. môžte sa tomu len tešiť!) Avšak nenaučia sa ničomu, ani po maďarsky, ani po slovensky, ani počty, ani násobilku! Teraz nenavštevujú ani jednu školu. Na svoju interpelláciu podanú vo veci školy v Macháze odpovedal mi pred nedávnom pán minister Hodža, že tamojšiu slovenskú školu sriadila Slovenská liga a veľmi milostive dovoľuje, aby deti z Macházy mohly navštevovať školu ležiacu na 2 1/2 km v Sárosfe alebo Veľkej Pake. A tak to ide ďalej bez prestania. Jestliže rozpočet nepostará sa o vydržovaní škôl a učiteľských síl, musia maďarské školy vyjsť v nivoč a maďarské deti budú sa musieť tým najelementárnejším vedomostiam učiť v jazyku cudzom. Toto je tá tendenčná politika vládneho režimu doma, vtedy, keď na vonok neustále prízvukuje smiernu politiku menšinovú a rovnoprávnosť menšín.

Vážení pánovia! Uplynul zasa jedon rok, zasa máme tu návrh rozpočtu na jedon rok a my zasa vám pripomíname, aby ste plnili záväzky, ktoré na seba prevzali vaši delegáti pri podpísaní smluvy Saint-Germainskej. Neprosíme vás o to, ale požadujeme obzvlášte na poli vyučovania to, čo nám je zaistené zmienenou smluvou a ústavným zákonom. (Posl. Onderčo [maďarsky]: Dobre by bolo povedať to tiež v Maďarsku!) Však im to povieme! (Posl. Grebáč-Orlov [maďarsky]: Koľko slovenských škôl je tam?) Na to sa musíte opýtať tam! Vy vždy len pre zlo nadávate Maďarsku. My zlo nenapodobíme. Čo je tam zlé, to tiež za zlé uznávam. (Posl. Grebáč-Orlov [maďarsky]: Prečo to nepoviete tam?) Preto, lebo žijem tuná, som tunajším štátnym občanom, som členom tohoto parlamentu.

Rozpočet na budúci rok negarantuje zaistenie maďarského vyučovania, k zveľaďovaniu kultúry maďarskej národnej menšiny prispieva len odrobinkami, na tento účel nevynakladá tú sumu, ktorá by Maďarom podľa ich početného pomeru patrila.

Dr Štefan Polyák, slovenský poslanec, dokazoval v zasedaní rozpočtového výboru, že Slovensko je na poli školstva zkrátené o 21,180.000 Kč a uvádzal smutné dáta kultúrneho zanedbávania Slovenska. Jestliže i Slováci sami majú tak veľké sťažnosti, čo máme povedať my, macošská menšina?

Avšak do akej miery sú Maďari na poli kultúrnom zkracovaní, to dokážem v nasledujúcom presnými číselnými udajami.

Podľa zásady demokracie a rovnoprávnosti bolo by treba na maďarské kultúrne účele, rešp. na vec maďarského školstva preliminovať v rozpočte aspoň taký obnos, aký by odpovedal početnému pomeru tunajšej maďarskej menšiny. Podľa údajov úradného sčítania ľudu z r. 1921 činí tunajšie Maďarstvo s počtom 745.431 5.57% celého obyvateľstva. Ak prijmeme tento počet, ač cele bezpečne môžeme odhadovať počet tunajších Maďarov jedným milionom, vtedy z obnosu 893,872.048 Kč vynaloženého na kultúrné účele bolo by treba dať Maďarom 49,788.673 Kč, avšak vo skutočnosti nepoužijú ani polovicu tohoto obnosu pre maďarské školstvo.

Na účel univerzitného a vysokoškolského vyučovania zaraďuje sa do rozpočtu pre budúci rok 140,387.380 Kč, z tohoto obnosu pripadá Slovensku a Podkarpatskej Rusi 9,604.901 Kč. Na maďarské univerzitné a vysokoškolské vyučovanie bolo by treba podľa číselného pomeru Maďarov vynaložiť 7,819.577 Kč, avšak vo skutočnosti neobetuje vláda na maďarské vysokoškolské vyučovanie ani jediného haliera. Z výšuvedenej položky 140 milionov vydržuje ministerstvo školstva štyri české univerzity, dve nemecké univerzity a veľa iných vysokých škôl, maďarskej univerzity alebo vysokej školy však nieto. Na Slovensku ste maďarskú univerzitu, právnické akademie, banské, lesnícke, hospodárske a obchodné vysoké školy zrušili a čo ste nám dali na miesto nich? Nič!

Už deväť rokov požadujeme s tohoto miesta, v našich verejných shromaždeniach a v našich denných listoch, aby bola aspoň jedna neúplná maďarská univerzita sriadená, vedľa niektorej už jestvujúcej univerzity, s maďarskou právnickou a filozofickou fakultou, avšak naše požiadavky našly dosiaľ iba hluché uši. Ba dosiaľ nebola splnená am tá žiadosť mládeže, aby na pražskej alebo bratislavskej univerzite sriadená bola katedra maďarského jazyka a literatúry, ač takéto katedry nachádzame na všetkých iných univerzitách dnešnej Europy.

A naša mládež, ktorá absolvovala strednú školu, musí v cudzine alebo tuná študovať ďalej v jazyku cudzom. Univerzitu v Maďarsku naša mládež márne absolvuje, lebo nostrifikácia tam získaného diplomu naráža na ťažkosti o veľa väčšie, než získanie diplomu nového. Márné boly všetky naše zákroky a požiadavky ohľadom zažehnánia anomálií s nostrifikáciou spojených. Čo tu príslušné kruhy, vedené čiste politickými hľadiskami, na tomto poli robia, to nevidiet nikde inde.

Na stredoškolské vyučovanie preliminuje tento rozpočet 181,886.090 Kč proti lanskému obnosu 151,351.817 Kč. V prvom momente sme mysleli, že z tohoto asi 30 milionového zvýšenia dostanú podiel tiež stredné školy maďarské alebo že budú postavené nové takéto školy. Je to však iba márnou ilúziou; v budúcom roku vynaloží sa možná ešte menej na maďarské stredoškolské vyučovanie, nežli v roku minulom. Z položky venovanej školám stredným pripadá na Slovensko a Podkarpatskú Rus 31,141.245 Kč. Maďarským stredným školám bolo by treba dať pomerne 10,131.055 Kč, avšak vo skutočnosti. vynakladá sa na tento účel iba 4,915.039. Zpomedzi 47 stredných škôl na Slovensku a Podkarpatskej Rusi len 2 sú samostatné školy maďarské, a z týchto poskytuje vláda ku vydržovaniu benediktínskeho gymnázia v Komárne len 138.060 Kč príspevku, kdežto rozpočet ostatných slovenských stredných škôl činí v ročnom priemere 500-600 tisíc korún. Pri československých gymnáziach sú na 6 ústavoch sriadené maďarské pobočky. Početnému pomeru Maďarov neodpovedá počet stredných škôl, potrebujeme ešte najmenej 4 stredné školy a sriadenie týchto neopomenieme ani teraz, ako v minulých rokoch, učiniť predmetom našich požiadavkov. Tento náš oprávnený požiadavok je ospravedlnený tiež dôvodovou zprávou k návrhu rozpočtovému, podľa ktorej počet stredoškolských žiakov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v školskom roku 1927 činil 18.798, z ktorého počtu stredoškolákov maďarskej národností bolo 4527, a tedy okrúhle 24%. I podľa tohoto číselného pomeru patrilo by Maďarom 11 samostatných stredných škôl.

Dalo by sa veľa hovoriť o duchu výchovy v maďarských gymnáziach, rešp. v maďarských pobočkách, a keď už tento duch nie je maďarský, musíme trvať aspoň na tom, aby sa vyučovanie dialo po maďarsky. Istý významný slovenský pedagog konštatoval, že stredné školy vo svojej dnešnej forme sa neosvedčily, do stredných škôl zavedený bol rakúsky byrokratický duch a tento nefalšovaný rakúsky duch dostal sa i do našich stredných škôl, zatiahnutý nepríjemnou prepotenciou českého nacionalizmu. Tento duch nikde nemôže mať takých chorobných následkov, ako vo školách, a obracia sa preto proti nemu Slovák, Maďar i Nemec.

Avšak nechcem sa tým zovrubnejšie zabývať, lebo v ďalšom chcem Vám predviesť výchovu maďarských učiteľov, osud učiteľov, vyučovanie odborné a vyučovanie vo školách elementárnych.

Výchova dorastu maďarského učiteľstva ukazuje nám veľmi plačlivý obrázok. Dosiaľ nemali sme na Slovensku ani jediného učiteľského ústavu, až v poslednej dobe bola sriadená na učiteľskej akademii československej v Bratislave jedna pobočná trieda, do ktorej bolo podľa nášho vedomia prijaté zo 120 uchádzačov len 40. K vydržovaniu tejto pobočnej triedy je do rozpočtu zaradená položka 16.090 Kč, kým na výchovu učiteľov v republike vynakladá sa 21,293.670 Kč, a tedy podľa pomeru patrilo by maďarským učiteľským ústavom 1,186.057 Kč. Napriek tomu, že v nedostatku maďarských učiteľov na veľa miestach vyučovanie pauzuje a ako som sa zmienil na počiatku mojej reči, sriaďujú sa v obciach čiste maďarských školy slovenské a ministerstvo školstva predsa nestará sa o výchovu maďarského učiteľského dorastu. Robi sa to tak schválne a naše požiadavky, aby sriadené boly maďarské školy, sú odmietané tým, že v nedostatku maďarských učiteľov je to nemožné.

Tu na tomto mieste musím sa zabývať smutnými hmotnými pomery učiteľov a obzvlášte učiteľov cirkevných a učiteľských staropenzistov. Plat cirkevných učiteľov bol postavený na rovnakú úroveň s platom učiteľov štátnych zákonom č. 104/1926, avšak len na papieri, lebo platy cirkevných učiteľov ani do dnes ešte nie sú poukázané a v dohľadnej dobe ani nemajú nadeje na to, lebo v rozpočte nieto k tomu úhrady. Nemôžem opomenúť tlumočiť s tohoto miesta naše prianie, aby v čelo maďarskej školy boly menované len učiteľské sily maďarské, lebo len v tom vidíme istotu, že sa bude vyučovať v duchu maďarskom. Požadujeme ďalej, aby na školách - zvlášte na školách cirkevných - zaistený bol oprávnený vliv cirkevným školským stoliciam ako dozorčím vrchnostiam v záujme udržovania poriadku vyučovania a vyučovania v duchu mravnonáboženskom. Škôldozorci nech neoprávnene nekorešpondujú a nedišponujú s učiteľskými sbory obchádzaním vydržovateľov škôl.

Nemôžeme pripustiť, aby sa opakovaly prípady, že by učiteľ svojho cirkevného škôldozorcu skutkom inzultoval a za to nebol od školského referátu trestaný, že by bol zvolený učiteľ, ktorý vo svojom drievejšom pôsobišti spáchal násilie na svojej 12ročnej žiačke, a toto nedospelé dieťa učinil matkou. Požadujeme, aby v maďarských okresoch boli menovaní maďarskí škôldozorci a aby v školskom referáte v Bratislave bol menovaný maďarský referent ku vedeniu vecí maďarského vyučovania. Požadujeme, aby sa obzvlášte v školách elementárnych a meštianskych kládla väčšia váha na nábožensko-mravné vychovávanie a aby tá detská duša nebola infikovaná doktrinou občianskej mravouky.

Prejdúc na pole vyučovania odborného, musím konštatovať, že pomery ani po tejto stránke sa nezlepšily. Na odborné vyučovanie venuje sa v celej republike 118,564.989 Kč, z čoho dávajú na maďarské odborné vyučovanie úhrnom 960.350 Kč, ač podľa číselného pomeru Maďarstva bolo by treba pre maďarské odborné vyučovanie zaradiť do rozpočtu 6,604.070 Kč. V republike je 34 obchodných akademií, 72 obchodných škôl, 270 priemyslových a odborných škôl, a z týchto sú maďarské: maďarská pobočka československej obchodnej akademie v Bratislave, mestská maďarská obchodná akademia sriadená vedľa ruskej štátnej akademie v Mukačeve, k udržovaniu ktorej prispieva štát veľmi málo, maďarské pobočky československej priemyslovej školy v Košiciach a maďarskonemecké pobočné triedy na ženskej odbornej škole v Bratislave. Na poli odborného vyučovania boly naše požiadavky po dobu deväť rokov práve tak málo cenené, ako na poli inom. Sriadenie zemedelských, priemyslových, vinárskych, vincúrskych a iných maďarských odborných škôl nami požadovaných zostalo - jak som zistil nahliadnutím do tohoto rozpočtu - zasa len požiadavkom nesplneným.

Na osobné a vecné výdaje meštianskych a ľudových škôl preliminuje rozpočet 225,204.934 Kč, tedy asi o 27 milionov menej než rozpočet z tohoto roku. Ministerstvo školstva neuvádza v tejto kapitole zvlášte počet škôl jednotlivých národností a sumy na ne vynaložené a tedy nemôžeme zistiť, koľko sa vynakladá z tohoto obnosu na vyučovanie v maďarských meštianskych a ľudových školách. Jedno je však fakt, a to je to, že kým československé národné menšinové školy sriaďujú sa neprestajne, dotiaľ v meštianskych a elementárnych školách maďarských pozorovať možno veľký nedostatok, a ako som sa už o tom zmienil na počiatku svojej reči, maďarské školy sa zrušujú a na miesto nich sriaďujú sa školy slovenské. Maďarom nedovoľuje sa ani to, aby si mohli sriaďovať školy na svoje útraty, ako tomu nasvedčuje príklad v Dunajskej Strede, kde výsledkom všetkých prosieb, žiadostí a deputácií bolo, že bola síce sriadená meštianská škola, avšak československá - v číro-čiste maďarskom meste na Žitnom ostrove.

Pripomenúť musím, že rozpočet vynakladá na udržovanie kultúrnych stykov s cudzozemskom 14.800.000 Kč, na sociálné podporovanie študentov 10,536.320 Kč, avšak ako v každej položke rozpočtovej, tak i tu dostáva sa Maďarom buďto len odrobinka alebo vôbec nič. Maďarská kultúra je známa na celom svete, avšak, bohužiaľ, vo vývoji kultúry maďarských menšín sem vtesnaných sú tieto od kultúry materského národa izolované, lebo maďarský denník, vynímajúc smeru destruktívneho, maďarský časopis a maďarská kniha nedostanú sa od r. 1918 prez hranice.

Kým na udržovanie umeleckých pamiatok zaradené je do rozpočtu 6,819.719 Kč, nestará sa o ošetrovanie maďarských umeleckých pamiatok na Slovensku nikto, leda že by sme za ošetrovanie kvalifikovali činnosť, ktorou sa pomníky našich velikánov vo viacerých mestách sbúrávajú a pohadzujú do kúta kadejakej postrannej šopy. Rovnaké pomery sú na poli podporovania študentov. Kým na podporovanie ruských študentov a iných emigrantov-študentov obetujú sa miliony, dotiaľ podpore maďarských študentov nedostáva sa ani haliera a títo studenti môžu seba a svoje orgánizácie udržovať len z milodarov.

Výchova maďarského duchovného dorastu ukazuje tiež smutný obrázok. O výchove maďarského duchovného dorastu nemôžeme vlastne ani hovoriť. Pre malý seminár v Komárne bolo po dlhom behaní a orodovaní poukázané 50.000 Kč z dôchodkov cirkevných statkov, ktoré sú vo správe štátnej. Tu musím sa zmieniť o pomeroch cirkevných statkov. Bolo nám už niekoľkokráť sľúbené, že cirkevné statky budú vrátené oprávneným vlastníkom, avšak nestalo sa to ešte do dneška. Pán minister Hodža, ač vo svojom expozé uznáva, že cirkevné statky už by maly byť dávno v rukách faktorov k tomu oprávnených, predsa odôvodňuje toto odďaľovanie tým, že menovanie troch slovenských biskupov vláda ešte neuznala, a tedy pomery ešte nie sú právne vyjasnené. Statky benediktínov vrátia až vtedy, jestli sa od Maďarska osamostatnia, prispôsobia sa československému štátnemu poriadku a jestliže benediktínske katolícke gymnázium v Komárne, ktoré je teraz maďarské, zmení sa v slovensko-maďarské. Toto odôvodnenie nemôžeme prijať, lebo rád benediktínov je tu, oprávnení vlastníci statku sú tu, a tedy trváme na čo najskoršom vrátení bez podmienok, avšak s povinnosťou zúčtovania.

Podpora kňažstvu ešte tiež nie je upravená, tak zv. kongruový zákon čís. 122/1926 ešte vždy nie je vykonaný. Kol. posl. dr Polyák konštatoval v zasadaní rozpočtového výboru, že duchovenstvo na Slovensku dostáva od štátu podpory o 90% menšie ako predtým a preto zavládla všeobecná nespokojnosť v kruhoch duchovných, ktorá sa stupňuje neustálym odkladaním vydanie vykonávacieho nariadenia ku kongruovému zákonu. Spolu s dr Polyákom činím námietky tiež proti tomu, že medzi položkami pre katolícke a evanjelické kultúrne účely je veľký nepomer, ač evanjelici činia len 10% katolíkov v republike. My nezávidíme podpory evanjelikom, avšak na základe práva a spravedlnosti požadujeme úmerné podporovanie katolíkov. Pán minister Hodža vo svojej odpovedi uznáva, že jestliže boly upravené platy všetkých kategorií, treba upraviť tiež platy duchovných, lebo veď i títo plnia svoje povinnosti v záujme verejnom a štátnom. Uznáva, že kongrua nezaťažuje mimoriadnym spôsobom štátny rozpočet, lebo veď asi 40 - 50 milionov by k tomuto účelu stačilo. Uznáva, že na Slovensku malo 1200 duchovných mesačných dôchodkov 200 - 500 Kč, kým platové minimum v novom platovom zákone stanovené je 1000 Kč. Tážeme sa tedy pána ministra po tomto jeho konštatovaní, prečo nezakročí, aby kongruový zákon vynesený roku 1926 bol bez odkladu vykonaný a tým aby aspoň čiastočne zažehnaná bola nespravodlivosť, ktorá sa na tomto poli deje.

Vážené dámy a pánovia! V dnešnej svojej reči snažil som sa krátko a objektívne posudzovať kultúrnu kapitolu štátneho rozpočtu. Číslicami a nevyvratiteľnými dôkazy som preukázal, že Maďarstvo je na tomto poli čo najvážnejšie zkracované a že dostáva sa mu iba odrobiniek z veľa milionov v rozpočte preliminovaných. Pánovia! Ako vláda, tak i vy, vládni poslanci, tvrdíte, že republika je demokratická, že tu má každý rovnaké práva a že tunajšia maďarská menšina požíva rovnakých práv ako vy. Do akej miery negligujete vy tunajšiu maďarskú menšinu, mohol by som docela krátko dokázať i tým, že pán ministerský predseda Švehla a pán minister školstva Hodža vo svojom expozé, prednesenom v zasedání rozpočtového výboru, ani jediným slovom nezmienili sa o maďarskej menšine, o jej tunajšom položení a jej oprávnených požiadavkoch.

Pán minister Hodža už niekoľkoráz prisľúbil, že ducha nenávisti a zášti vykántri zo škôl, že nebude lupičom duší a že nechce ani jedinú maďarskú dušu ulúpiť pre Slovákov. My však, bohužiaľ, jeho sľubom nedôverujeme. Na školskú radu, sľúbenú ním pre Slovensko, naprosto zabudol a hlásanie kultúrnej autonomie bude na jeden rok zasa dobrým kortešským prostriedkom. Nuž za takýchto okolností nemôžeme mať dôveru vo vláde a v jej jednotlivých činiteľoch. Krivdy na nás so dňa na deň páchané nemôžeme ztrpieť bezo slova. Nechceme byť tu len deti trpené a macošské, ale chceme byť plnoprávnymi, sebavedomými a poctivými Maďarmi. Požadujeme uskutočnenie kultúrnej autonomie, trváme na tom, aby sme výchovu maďarskej mládeže spravovali my a mali sme slovo do toho. My sme a budeme nedôverivými v oči každej vláde dotiaľ, kým nebudú naše požiadavy splnené. V oči rozpočtom zaujímame už po dobu deväť rokov stanovisko negatívné a keďže ani tento rozpočet neuspokojuje naše požiadavky a ani krokom nepribližuje nás k ceste konzolidácie, nemôžeme ani tento rozpočet prijať.

Místopředseda Horák (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. Moudrý. Dávám mu slovo.

Posl. Moudrý: Slavná sněmovno! Válka postavila náš národ před revisi celého našeho kulturního a hospodářského života. Je přirozené, že se tyhle povinnosti a úkoly projevují především také na poli školském. Je nám velmi jasný požadavek, že my musíme si novou generaci vychovati docela jinak, než jak byla vychovávána v Rakousku. Víme, jak to v Rakousku bylo, a k jakým účelům školy sloužily. Rakouské školy vychovávaly pro hierarchický systém, pro státní církev, pro dynastii a skutečný podklad našeho kulturního programu a všech národů, které v Rakousku obývávali, ten byl zatlačován právě těmito zájmy dynasticko-církevními.

Po převratu čekali jsme všichni, že na tomto poli bude učiněn velký zásadní krok, že bude naše školství celé přebudováno, že zde bude vybudován nový systém, který nám vychová novou českou generaci, generaci, která bude převychována v duchu těch tradičních ideálů našeho národního osvobození. Bohužel myslím, že jsme zklamáni všichni, kteří jsme si tento samozřejmý cíl postavili. Já bych zdůraznil jednu věc. Všude v okolních státech, které vedly válku, se cítila potřeba vybudovati nové školy, které by právě těm novým novodobým ideálům odpovídaly, aby revisi toho celého poválečného života provedla ve školství a ve výchově naše generace. Upozornil bych na veliké reformy, které se staly v Rakousku. Tam bylo střední školství sblíženo, tam byly zavedeny přechodné třídy jednoroční, takže žák po absolvování této jednoroční třídy mohl se dostati rovnou do páté třídy střední školy. Tam byly vybudovány zvláštní školy, t. zv. "Aufbauschulen", které představují zkrácenou střední školu. Tyto třídy především sloužily žákům přicházejícím z venkova, kteří měli různé předběžné vzdělání a toto vyrovnávali studiem v těchto třídách. Absolventi těchto škol měli přístup na vysoké studium.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP