Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. Macháček. Dávám
mu slovo.
Posl. Macháček: Slávny snem! Centralistický
smer, ktorý je tu vo väčšine zastúpený,
môže mať veľkú radosť z rozpočtu
na rok 1928. Nenachádza sa v ňom ani ministerstvo
s plnou mocou pre Slovensko a bol vynechaný z neho zvláštny
budget pre Podkarpatskú Rus. Položky vsunuté
do tohoto rozpočtu na sriadenie zemskej správy dokazujú
víťazný postup centralizácie.
Či tento víťazný postup centralizácie
bude i víťazným postupom ku konsolidácii
- to je tajnosť budúcnosti. Že Praha sama v tom
pochybuje, o tom sa ľahko presvedčíme, keď
si len jednej položky všimneme. V mojej reči,
povedanej minulého roku k rozpočtu, som sa zhrozil
nad ohromným obnosom venovaným na policiu a četníctvo.
Táto položka vypukle dokazuje, že naša republika
patrí medzi tie druhy štátov, ktoré
sú známe pod zlopovestným názvom "policajný
štát". Od tých čias sme spravili
však značný pokrok: Kým v rozpočte
na minulý rok pre policiu bolo preliminovaných 140
milionov, v tomto rozpočte je 150. Uspokojenie ľudu
teda tak rastie, že o 10 milionov viac sa musí venovať
na armádu svätého Hermandada.
Slovenská ľudová strana vykonala svoju úlohu
odhlasovaním zákona o reforme politickej správy.
Odhlasovali sme tento zákon v tom presvedčení,
že nová forma administrácie Slovenska prispeje
k postupnému uskutočneniu nášho programu,
k pittsburgskej autonomii. Netajím, že v nádejách
našich sme sa sklamali. Veď systemizácia úradov
na Slovensku tak sa prevádza, že vlivné, popredné,
prednostenské miesta sa obsadzujú Čechmi,
takže v ústrednej zemskej správe pre Slovensko
aspoň na vedúcich miestach slovenský živel
bude ešte viac do úzadia vtisnutý a znevažovaný
ako doteraz. Slovenských úradníkov kvalifikujú
českí prednostovia. Nie je div, že slovenský
úradník sa nemôže dostať na popredné
miesto. Kam to privedie, za to budú zodpovední tí,
ktorí hrajú pštrosú politiku, ktorí
zažmúria oči pred oprávnenými
požiadavkami slovenského národa, ktorí
svoj sľub nám daný nedodržali.
Prípravy na zemskú správu, na ktorú
je preliminovaných v rozpočte 33 milionov, na Slovensku
sa usilovne konajú. Na okoštovanie sme dostali volebné
prechmaty pri terajších obecných voľbách.
Naša strana odovzdala pánu ministerskému predsedovi
celú sbierku volebných prechmatov, ktoré
Slávikovi husári popáchali v satrapii
košickej. Pán ministerský predseda prisľúbil
delegácii slovenskej ľudovej strany prísné
vyšetrenie. Ale aj do tých čias, kým
sa toto vyšetrenie neprevedie, musím s tohoto miesta
čo najrozhodnejšie zbiľagovať toto nestydaté
a neslýchané falšovanie vôle ľudu,
ktoré sa deje pod rúškou agrárnej t.
zv. demokrácie. Vinníci, a to v prvom rade župan
Slávik, ktorý županský a župný
úrad použil a znevážil na kortešskú
kanceláriu, musí byť príkladne potrestaný
a zo svojho miesta odstránený. Trpieť takéto
prechmaty, chrániť falšovateľov verejných
listín a ich protežantov znamenalo by podrývať
tie mravné základy, na ktorých spočíva
štát a bez ktorých nemôže obstáť.
Čo sa podrobností rozpočtu týka pre
ministerstvo vnútra, tam nemožno popierať isté
umenie. Voľakedy sa hovorilo, že "reč je
zaokrytie myšlienok". Tento rozpočet sa pridržiava
tejto zásady a preto môžeme hovoriť: "Rozpočet
je na to, aby zakryl a zakrýval úradné činy."
V tit. 2. vidíme na pr., že v bode riadnych výdavkov
je zapaušalované pre Slovensko cestovné a stravné
320.000 Kč, za nepaušalované cestovné
a stravné 1,030.000 Kč, a na tej istej strane medzi
mimoriadnymi výdavkami pod istým nadpisom nových
865.000 Kč. Čo sa skrýva pod týmito
tak opatrne rozdrobenými položkami, aký politický
"commis voyageur" sú "stravovaní"
z týchto obnosov, to okrem pána ministra nikto nevie.
Sme oprávnení podať túto otázku,
nakoľko z týchto firiem jeden exemplár sa povoľuje
i v Bratislave. Je to trojnásobný exminister titulárny
a či pseudosociálny demokrat, ktorý ako aktívny
minister za zatvorenými dverami složil pravotársku
zkúšku, je to pán dr Ivan Markovič.
Spravili s ním rozličné pokusy. Bol trojnásobným
ministrom, a keď sa nikde neosvedčil, zavesili ho
Slovákom na krk. Dnes sedí v bratislavskom ministerstve.
Čo robí, nikto nevie, len to vieme, že berie
ohromný plat. Je vraj smluvným úradníkom,
štátnym tajomníkom, ale o jeho plate nie je
ani zmienky v tomto rozpočte.
Slávna snemovňa! Rozpočet ministerstva vnútra
nedá odpovedi a vysvetlenia, do ktorej položky je
zaobalená subvencia maďarskému časopisu
"A Nap", čo slovensky znamená "slnko",
ktorý časopis má vyjsť 1. decembra.
Podobne postrádame zprávu, odkiaľ sa financuje
najnovšia Kozovina, časopis "Autonomia".
Hovorí sa, že nitky siahajú až k p. Benešovi.
Takéto a podobné žonglérstva ospravedlňujú
náš obdiv voči finančnému žonglérstvu.
Medzi vysvetlivkami čítame, že prevedenie nových
zákonov vyžaduje voči rozpočtu ministerstva
vnútra v r. 1927 zvyšok 100,269.620 Kč a vzdor
tomu je vykázané sníženie výdavkov
6,364.870 Kč.
V mojej reči, povedanej minulý rok v rozpočtovej
debate, vytýkal som, že rozpočet postráda
úprimnosti. Rozpočet na r. 1928 neukazuje v tomto
ohľade žiadnej nápravy, žiadneho zlepšenia.
Naopak, môžem celkom smele tvrdiť, že táto
neúprimnosť sa v štátnom živote zjavne
šíri. Vláda na opätovné naliehanie
slovenskej ľudovej strany vydala "prísné"
nariadenie na dodržovanie rečového zákona,
podľa ktorého na Slovensku úradníci
len slovensky môžu hovoriť a úradovať.
České úradníctvo si tohoto nariadenia
p. min. predsedu a celej vlády vôbec ani nevšimlo.
Niektorí prednostovia dovolili si z tohoto nariadenia posmech
a žarty tropiť. Slovenská ľudová
strana opätovne žiadala v záujme autority štátu,
aby bolo proti týmto českým úradníkom,
ktorí sa postavili proti tomuto vládnemu nariadeniu,
zavedené disciplinárné vyšetrovanie
a pokračovanie. Avšak doteraz sa previnilcom ani jeden
vlas nezkrívil na hlave. Poznáme mnohých
a mnohých úradníkov na Slovensku, ktorí
sú tam už 9 rokov a nevedia ani ústami capnúť
po slovensky. (Posl. Sedorjak: Za to ste vstúpili do
vlády!) Ale proti tomu bojujeme. (Výkřiky
posl. Sedorjaka.)
Na uspokojenie Slovákov bolo vydané nové,
ešte "prísnejšie" nariadenie. Táto
neúprimnosť charakterizuje i druhý rozpočet,
s ktorým sa chcem, slávna snemovňa, zapodievať,
totižto rozpočet jeho "nepostrádateľnosti"
p. ministra zahraničia.
Nejdem sa zapodievať s nepodarenou zahraničnou politikou
pána ministra ani s jeho "drahou" osobou. Zapodievať
sa mienim len s jeho vačkom, ktorý v rozpočte
funguje v obnose 187.000 Kč jako plat. Tento obnos je záhadný,
nakoľko jeho kolegovia, ostatní páni ministri,
musia sa uskromniť so značne menším platom,
s mizernými 133.330 Kč. Načo tento plus u
pána ministra zahraničia? Azda na ozdobenie ministerstva
s perskými kobercami, s ktorými sa tak obšírne
zapodievaly časopisy?
Rozpočet pána min. zahraničia robí
dojem na človeka, ako by bol sostavený sub specie
špeditérstva. V rozpočte je postarané
o "náklad na prípadnú zmenu v osobe
ministra". Zlé jazyky hovoria, že táto
položka bola vsunutá na zvláštnu a tajnú
žiadosť pána ministra Hodžu.
Je zvláštna položka v rozpočte pána
zahraničného ministra "pre výlohy sťahovacie",
a to dosť značný obnos 1,600.000 Kč.
Ohromná výška tohoto obnosu odôvodňuje
azda veľké množstvo z ministerstva zahraničia
odlifrovať sa majúcich smyrnanských kobercov.
Aby sa jeho nástupca mohol tiež slušne zariadiť,
preliminuje sa v nasledujúcej položke pod nadpisom
na "zařízení ministerstva" 300.000
Kč. Na ďalšie sťahovacie úmysle poukazujú
položky na str. 19., a to "zařízení
vyslanectev" 2,900.000 Kč, a "nákup automobilů
a jich doprava" 350.000 Kč. Pod záhlavím
"konsuláty" sú vykázané
"platy stálých i přidělených
zaměstnanců podle podrobného výkazu".
Zvlášť sú vykázané platy
smluvných zamestnancov, ďalej "denní platy
a mzdy", "odměny a výpomoci", "cestovné
a stravné". (Předsednictví převzal
místopředseda Stivín.) A na konci aj
"honoráře". A keď takto všetky
možné a nemožné druhy služobných
dôchodkov zamestnaneckých sú už vyčerpané,
vtedy skromne sa skrýva ešte jedna položka "služební
vydání konsulárních úřadů"
v obnose 132.500 Kč.
Je zrejmé, že sa tu skrývajú také
výdavky, ktoré nesnesú svetla Božieho,
ktoré sú úplne zahalené pred kritikou.
My veľmi dobre vieme, že pán minister zahraničia
má aj všelijaké diskrétné výdavky.
Nejdem sa s týmito obšírne zapodievať.
Postavím mu však jednu otázku: Čítali
sme nedávno v novinách, že pán minister
Hodža bol na zahraničných cestách.
Pýtame sa pána ministra zahraničia, čo
stála táto cesta? Išiel pán minister
Hodža ako súkromná alebo ako úradná
osoba? V prvom páde má si hradiť útraty
sám. Ak išiel ako úradná osoba, kto
že mu to hradí? Polo žartovne sa hovorilo a vážne
sa to myslelo, že pán Hodža išiel
tam preto, lebo vraj v zahraničnej politike sa nedá
i tak nič už viac zfušovať, že sa tam
nedá nič pokaziť.
V rozpočte zahraničnom vidím ešte jednu
položku, nad ktorou nemôžem prejsť bez povšimnutia
k dennému poriadku. Je to podpora udelená ruským
uprchlíkom v obnose 19 mil. Kč. Ja z mojej stránky
nezávidím túto podporu tým ubožiakom,
ktorí boli osudom hnaní a museli zanechať pred
krvižížnivou luzou svoju domovizeň. Vieme,
že sú medzi nimi ľudia, nad osudom ktorých
každé slavianske srdce zakvíli a krváca.
Avšak viem i to, že tejto podpory dostáva sa
i takým ľuďom, ktorí museli zanechať
Rusko, museli odtiaľ zutekať pred zaslúženým
hnevom ľudu. Že sa dáva a udeľuje podpora
ešte i takýmto ľuďom, veľakrát
boľševíkom, proti tomu čo najrozhodnejšie
protestujem. Štát nie je dobročinným
ústavom. Ale keď už dávame podpory, nuž
nech sa uplatňuje to staré české politické
heslo: "Bližšia košeľa ako kabát."
Na túto podporu by mali v prvom rade nároky, a to
oprávnené, Slováci. V maďarskom časopise,
vydávanom čsl. vládou, "Reggel"
zo dňa 27. novembra t. r. čítame: "Pred
troma dňami priniesla temer celá svetová
tlač tú zvesť, že walesskí baníci
pešo šli do Londýna k min. Baldwinovi, avšak
tento ich neprijal." Za krátke tri dni zvedel celý
svet o smutnom putovaní walesských robotníkov,
ktoré končilo v predsieni ministrovho bytu bez kýženého
úspechu.
Zrovna vtedy započal i u nás tragický pochod:
smútočný to pochod 73 slovenských
poľnohospodárskych robotníkov. I anglický
robotníci putovali v studenej noci vo víchriciach,
mrazoch a dažďoch, ale oni v tejto ťažkej,
tvrdej ceste podporovaní boli vľúdnymi pohľadmi
svojich starých dobrých priateľov, áno
i skutočnou ich podporou, ktorá odstraňovala
všetky prekážky, ktoré znesnadňovaly
ťažkú púť týchto nešťastníkov.
Bezvýsledná cesta walesských robotníkov
zaviedla týchto na stĺpce historie. Vie o nich svet,
oduševňuje sa za nich a odsudzuje ten fakt, že
im bol znemožnený prístup z predsiene do ministrovej
izby opatrenej všetkým pohodlím. Avšak
o 73 slovenských robotníkoch svet nič nezvie.
Lebo či dospejú k cieľu a koľkí
budú tí šťastní? Veď už
i posiaľ zahynuli dvaja z nich, stali sa obeťou ťažkej
cesty, hladu a mrazu. V lese medzi Lounami a Kladnom dvaja skončili
sebavraždou, obesili sa. V jednom zistený bol Jesenský
a v druhom Dúbok. Tretí skočil do blízkej
rieky, ale ho zachránili. Ďalších 70 ide
ďalej v plnej biede, zime, otrhaní, hladní.
Týchto nevítajú úsmevy priateľov,
nečaká vykúrená izba dobrých
ľudí a nepodáva sa im teplý chlieb.
Takto tiahnu v neopísateľnej biede cez cudzie kraje,
medzi cudzími, kde niet pre nich bratského slova,
niet skyvy chleba, lebo v tomto kultúrnom ovzduší
nieto citu. Prosia o chlieb, prácu, ale márne. V
zúfalom stave tiahnu k rodným vieskam, lebo niet
ľudského srdca, ktoré by sa nad nimi smilovalo.
Po ročnej ťažkej práci s prázdnymi
vreckami vracajú sa domov z dediny Lhota, kde boli na robotách
na veľkostatku akéhosi Františka Wolfa, kde pracovali
slovenskou svedomitosťou za stravu, byt a dennú mzdu.
Stravu zjedli, na byt si navykli a dennú mzdu chceli si
zachrániť celú, aby i tým domácim
mohli poskytnúť ten každodenný chlebíček.
Pán Wolf preto ukladal ich ťažko zarobené
korunky do banky a keď končily roboty, poslal dozorcu
a či už rob. gazdu po peniaze. Gazda Vilím,
pravda, odišiel, ale sa viac nevrátil. Ušiel
i s peniazmi. Četníctvo pátralo bezvýsledne,
Vilímovi neprišlo na stopu.
Robotníci obrátili sa na statkára Wolfa o
pomoc, ale tento nechcel platiť ešte raz. Takto potom
73 napracovaným nešťastníkom nezbývalo
nič iného ako začať cestu pešo
v pevnej nádeji, že uvidia ešte raz drahý
rodný kraj, bratský Trenčín, kde chvála
jeho zaostalosti ešte žijú dobré srdcia
a ľudskosť je tu doma.
Ale z Lhoty do Trenčína vedie cesta 600 km, kto
vie, koľkí uvidia svoju milú dedinôčku,
keď dvaja klesli už po Prahu. 70 včera hlásili
sa na pražských úradoch, ale darmo očakávali
i tu pomoc, lebo tu krátka bola odpoveď: Nemôžeme
vám pomôcť. Idú teda ďalej v zime,
mraze, cez im cudzie české vrchy, pomedzi cudzími,
hladní, smädní, živení iba veľkou
túžbou: len raz ešte uvidieť svojich, svoju
krajinku, svoje polia a všetko to, kde sa ozýva úprimnosť,
láska a ľudskosť. Kto vie, koľkým
sa to podarí?" K tomuto, slávna snemovňa,
myslím, netreba žiadnej explikácie.
Ktosi hovoril, že československí ministri trpia
na kryptofonditis - na chorobu tajných fondov. A mal pravdu.
Páni ministri zaľubili sa do tajných a zvláštnych
fondov. Každý z nich chce mať zvláštny
fond, s ktorým dišponuje tak, ako sa mu páči.
Pán minister zahraničia tiež podlieha tejto
mentalite československých ministrov, ba čo
viac, hrá tu prím. Neuspokojí sa s tým,
že má mnohomilionový fond, ktorý nikdy
neprijde k záverečnému účtovaniu,
ale utvorí si ešte fond pre službu zpravodajskú.
A tento fond si dá dotovať 14 milionmi Kč a
okrem toho na vlastnú informačnú a propagačnú
službu položí do rozpočtu 11,680.000 Kč.
Na propagačné a vyzvedačné - alebo
ako pomenovať tieto účele - sa toľko ťažkých
milionov ztroví. Dozvedeli sme sa, že k budgetu londýnskej
univerzity prispieva naša vláda ročne s 800
anglickými funtami. To, prerátané na našu
valutu, činí skoro 130 tisíc Kč. Pýtam
sa p. ministra zahraničia, na aký účel,
cieľ to slúži? A prečo nie je tento obnos
v rozpočte vykázaný?
Z rozpočtu ministerstva nár. obrany vyzdvihujem
v prvom rade to, že rozpočet pre r. 1928 je o 30 milionov
vyšší ako v minulom roku. Je to znakom toho,
že tá prízvukovaná konsolidácia
u nás a situácia v cudzozemsku vôbec nie je
tak ružová, ako ju p. minister zahraničia vo
výbore zahraničnom opätovne líči.
Minister nár. obrany má v rozpočtovej debate
najľahšie položenie. Pri chúlostivejších
otázkach a položkách s vážnou a
prísnou tvárou sa odvoláva na "svätosť"
vojenských tajností a zvedavý poslanec hned
umlkne, ak chce sa vyhnúť rozličným
upodozrievaniam. Ja však predsa si dovolím upraviť
na p. ministra vojny a nár. obrany jednu otázku.
Prosím o láskavé vysvetlenie, keďže
v rozpočte vidíme položku pod záhlavím
"Ubytovací výdaje" v obnose 23,600.000
Kč? Neviem, čo to má znamenať, veď
aspoň u nás na Slovensku pre dôstojníkov
zrekvirovali byty a vojaci bývajú v kasárňach.
Tedy na čo je ten výdaj 231/2milionový?
Ďalej 76,612.520 Kč sa u nás vystrieľa
ročne. To je predsa len trocha veľký obnos
na vojenské hračky. Francúzska misia nás
stojí 4,460.000 Kč. Žijeme v desiatom roku
našej republiky. Už by bolo raz na čase, aby
sa medzi 69 generálmi československými, kedže
toho sedemdesiateho, najvýbornejšieho generála
Gajdu, vyššie kruhy a kliky odstrelily, aspoň
jeden generál najsť, ktorý by tú prácu
konal, ktorú koná tato parížska misia
francúzska.
Bolo úradne vykázané, že máme
v našej armáde 29.914 dôstojníkov. Prosím
úctive p. ministra nár. obrany, keby nám
láskave označil, koľko je medzi nimi Slovákov?
My to dobre vieme a môžeme určite tvrdiť,
že tento počet je minimálny. Pred 10 rokmi
platila ešte tá bájka o maďarónstve.
Dnes však malo ministerstvo nár. obrany dosť
času a príležitosti vychovať mladú
"štátotvorne" smýšľajúcu
slovenskú dôstojnícku generáciu. Sme
zvedaví, prečo berú našich chlapcov
do Čiech za vojakov a prečo nám posielajú
hromadne českých vojakov na Slovensko?
Upozorňujem p. ministra na tú mravnú škodu,
čo zapríčiňuje v dušiach slovenských
vojakov ten politický a vojenský hriech, keď
na našich chlapcov oktrojujú cudziu českú
reč. Čeština má i u vojska takmer výlučné
právo. Viem to i dokázať. Pri dôstojníckej
zkúške 2 Slováci aspiranti veleli po slovensky,
jeden, z nich najslabší, velel po česky. Ten,
ktorý po česky velel, dostal výbornú
kvalifikáciu a tí dvaja Slováci, ktorí
po slovensky veleli, len dostatočnú.
Pýtam sa p. ministra nár. obrany, či má
vedomosť o tom nekvalifikovanom útoku majora Holečka,
ktorý tak hlboko, až do krvi urazil celý slovenský
dôstojnícky sbor, obviňujúc ho, že
je nespoľahlivý, že naň nemožno sveriť
slovenské telesá? Doteraz sa im nedostalo žiadneho
zadosťučinenia. Prosím p. ministra, aby čo
najrýchlejšie vec vyšetril a slovenskému
dôstojníctvu dal čo najkrajnejšie zadosťučinenie.
Štát vynaložil na armádu ročne
skoro 11/2 miliardy Kč. V tých
štátoch, kde je priemysel vyvinutý, istá
čiastka výdajov na armádu slúži
na podporu domáceho priemyslu, nakoľko výzbroj
sa tu vyrába. V tomto ohľade je Slovensko znova zkrátené.
Preto prosíme, aby slovenský priemysel mohol pomerne
participovať z toho, a ďalej aby Škodovka si založila
na Slovensku svoju filiálku. Týmto by sa čiastočne
odpomohlo i tej veľkej nezamestnanosti, ktorá panuje
na Slovensku a vháňa do radov komunistických
poriadnych a statočných slovenských robotníkov.
Slávna snemovňa! Tieto nesprávnosti, na ktoré
som v krátkosti poukázal, vysvitnú najlepšie
zo štátnych záverečných účtov
za r. 1926, kde sa vzdor usilovaniu najvyššieho kontrolného
úradu nedajú zakryť nesprávnosti popáchané
pánmi ministry. Človek žasne, keď len
povrchne nazre do týchto záverečných
účtov. Tam je na príklad ministerstvo zahraničných
vecí. "Na riadné osobné výdavky
bol nepriaznivý rozdieľ medzi rozpočtom"
6,689.445 Kč, ďalej "zahraničná
služba, mimoriadné vecné výdavky"
584.674 Kč 75 h, "nepreliminované výdaje
vzniklé z hospodárenia býv. úradu
zmocnenca Čsl. republiky ve Vídni" 193.996
Kč 83 h a tieto veľké obnosy vo "vysvetlivkách
k odchýlkam náležitostí od rozpočtu"
odbije pán minister takýmito jemnými, avšak
úplne prázdnymi poznámkami. Ako na príklad
o tých predtým spomenutých 6.689.445 Kč
hovorí "provedením platového zákona,
zákona o nemocenském pojištění
veřejných zaměstnanců a výplatu
odměn za mimořádné práce. Část
překročení byla uhrazena z úspor při
řádných osobních výdajích
tit. 2, § 1 a při řádných osobních
výdajích § 2 téhož titulu".
Mimoriadné výdavky na zahraničnú službu
584.674 Kč odôvodňuje "nutným
doplněním zařízení representačních
a úředních místností při
některých vyslanectvích. Úhrada z
nevyčerpaného úvěru při mimořádných
věcných výdajích § 2 téhož
titulu." Najfrapantnejšie odbaví poslednú
vyššie spomenutú položku "nebylo preliminováno".
A čo je pri tejto veci najinteresantnejšie, najvyšší
kontrolný úrad sa v každom prípade uspokojil,
ako to vysvitá zo záverečných účtov,
s vysvetlením dotyčných rezortných
ministrov. Nikdy si nepovažoval za povinnosť tieto vysvetlenia
predostrieť, predložiť parlamentu. Prešiel
nad nimi k dennému poriadku. Tieto vysvetlenia len stručne
a povrchne sdeľuje na konci zprávy o záverečných
účtoch. Medzi týmito vysvetleniami sú
mnohé, ktoré sú kryté zákonitým
rozhodnutím. Väčšina je však taká,
že by sa aktá maly predložiť snemu a dotyčný
minister mal by byť pohnaný k zodpovednosti. V iných
štátoch by bol minister rozhodne pre také hospodárenie
pred parlamentárny súd postavený.
V nádeji, že v budúcnosti pražské
kruhy budú mať viac porozumenia pre Slovensko a nakoľko
strana naša považuje štátny rozpočet
za štátnu nutnosť, za štátnu potrebu,
moja strana odhlasuje tento rozpočet. (Výborně!
Potlesk.)
Místopředseda Stivín (zvoní):
Dále má slovo pan posl. Zápotocký.
Posl. Zápotocký: Vážená
sněmovno! Při posuzování předloženého
nám státního rozpočtu vycházíme
z přesvědčení, že dnešní
stát není nic jiného než nástroj
třídního potlačování
pracujících tříd vládnoucí
třídou kapitalistickou. Proto také naše
stanovisko k rozpočtu, který má finančně
zabezpečit tento nástroj třídního
potlačování, nemůže býti
jiné než zamítavé. Předložený
nám rozpočet na r. 1928 tak jako každý
rozpočet kapitalistického státu má
dvě hlavní tendence:
1. Vymačkati a vyždímati co možno nejvíce
prostředků finančních z nejširších
mas chudého pracujícího lidu.
2. Vynaložiti co možná nejvíce peněz
na podporu vládnoucích buržoasních tříd
a na vybudování mocenských podpor jejich
vlády, to je na vybudování všech resortů
byrokratického státního aparátu, který
slouží k ovládání pracujících.
Proto také největší část
rozpočtu spotřebuje "vlastní státní
správa", a to zejména ministerstvo vnitra,
justice, vojenství atd. To jsou ty instituce, které
slouží ku přímému ovládání
a ujařmování dělnické třídy.
Zpráva rozpočtového výboru o vládním
návrhu rozpočtu pro r. 1928 provázena je
diagramem s nadpisem: "Kam jde poplatníkova koruna."
Doporučovalo by se rozmnožiti tento diagram a vyvěsiti
jej veřejně na všech místech Československé
republiky s pozměněným nápisem: "Kdo
žere poplatníkovy koruny", aby lid viděl,
že jsou to v největší míře
právě ty resorty, které jsou ve státě
vybudovány ne pro lid, ale proti lidu.
Proč se musí vláda Československé
republiky chrániti proti dělnické třídě?
Kapitalistický režim ví, že v dělnické
třídě vyrůstá mu jeho třídní
nepřítel, budoucí vítěz a dědic.
Dělnická třída je panující
třídou budoucnosti. Buržoasní režim
přes všechno umělé jeho oživování
spěje zřejmě k bankrotu. Vládnoucí
třídy, cítíce tento bankrot, chtějí
ještě před jeho příchodem užíti,
co se užíti dá, řídíce
se heslem: "Po nás ať přijde potopa".
Z toho prýští všechna ona bezohlednost
a zločinnost, s jakou jsou dnešním vládnoucím
režimem pracující třídy obyvatelstva
vydírány.
Úkolem a posláním dělnické
třídy jest, nepřihlížeti se založenýma
rukama na pozvolné zahnívání tohoto
zanikajícího řádu, ale využíti
každé příhodné chvíle
k útoku na něj a k pokusu o jeho odstranění.
Komunistická strana jest organisovaným bojovným
předvojem těch, kteří nechtí
na příchod bankrotu a potopy tohoto řádu
čekati, kteří nechtějí jeho
malomocenství bezúčelnými injekcemi
a flastry léčiti, kteří chtějí
jej odstraniti a nahraditi řádem novým, lepším
řádem socialistickým. Proto se proti komunistické
straně obrací v první řadě
nepřátelství dnešní vládnoucí
společnosti. Proto také celý t. zv. správní
aparát tohoto státu postaven je do služeb persekučního
tažení proti komunistům. Není mým
úkolem, zabývati se detailními případy
této persekuce. Učiní to další
moji soudruzi v debatě a přidrží před
očima zrcadlo celé té buržoasní
zkorumpované politické moci, její hloupé
censuře, jejímu policejnímu násilnictví
i surovostem, její třídní falešné
a inkvisitorské justici, i jejímu, dělnictvu
nepřátelskému, surovému militarismu.
My víme, že celé persekuční zuření
proti nám má svoje kořeny v malomocném
strachu o moc těch, kteří vědí,
že tuto moc neprávem drží. Proto také
tuto bezohlednou persekuci a běsnění chápeme.
Odhalujeme-li násilnické persekuční
metody, činíme tak proto, aby se je naučili
chápati a znáti všichni ti pracující
lidé, kteří jich až dosud nepochopili.
Naším úkolem jest, přesvědčiti
nejširší vrstvy lidové, že i demokratická
republika není nic jiného, než organisované
třídní násilí vykořisťovatelů
proti vykořisťovaným, a že toto násilí
není možno odstraniti koalicemi a bratřením
se s těmi, kdož násilí pášou,
nýbrž že je nutno odstraniti jej bojem proti
násilníkům. Jsme přesvědčeni,
že tato revoluční cesta, po které jdeme,
je správná a jíti po ní že vyžaduje
skutečný zájem dělnické třídy.
Řady těch, kteří s námi souhlasí
přes všechnu persekuci a zastrašování,
se nezmenšují, naopak rostou. Dokladem toho jsou všechny
poslední události a jsou toho dokladem i výsledky
obecních voleb a voleb do závodních výborů.
Po persekučním tažení, které
proti komunistům celé měsíce bylo
vedeno, připravovala se buržoasní veřejnost
na to, že obecní volby přinesou velikou porážku
a krach komunistické strany. Byla na základě
toho dělána celá řada kombinací
a bylo již rozdělováno mezi jednotlivé
strany po nás získané dědictví.
Ukázalo se však, že zde byl dělán
účet předčasně a bez hospodáře.
Namísto katastrofální porážky
přinesly obecní volby komunistům nové
úspěchy. Naproti tomu však přinesly
tyto volby četné ztráty oněm měšťáckým
stranám, které jsou příslušníky
nynější vládní většiny
Byla z toho povolební kocovina.
Když p. ministr vnitra nepřinesl přes veškerá
policejní a persekuční opatření
proti komunistům, přes potlačování
našich volebních projevů a konfiskaci našich
volebních provolání a plakátů,
jako trofej z voleb skalp komunistické strany, musí
si nyní nechati v kapse také volební statistiku.
Je pochopitelno, že dnešní vláda z výsledků
obecních voleb nevyvodí důsledky a neresignuje,
tím méně vypíše nové volby.
Ani toto není pro nás nic nového. Dokumentuje
se tím jen znovu, že tato vláda není
žádnou vládou lidové demokracie, jak
se chce stále veřejnosti namlouvati, nýbrž
že je vládou organisovaného násilí
buržoasie.
Chybou by proto bylo také činiti východiskem
politických akcí dělnické třídy
vzájemné rozpory v nynějším vládním
buržoasním táboře. Je pravdou, že
nynější vláda je obrazem naprostého
politického i názorového galimatyáše.
Výmluvným toho dokladem je polemika ministra školství
Hodži proti ministru financí Englišovi
v rozpočtovém výboru, stejně jako
útok příslušníka vládní
koalice posl. Roudnického na ministra Hodžu
v plénu této sněmovny. Nasvědčují
tomu i útoky ministra Beneše na posl. Matouška,
i útoky luďáků proti jednotlivým
ministrům, a také právě v poslední
chvíli zde pronesené útoky p. posl. Macháčka
na ministry Engliše, Beneše, Hodžu
a pod.