Vážení pánovia! Druhý argument,
ktorý sa prednáša na odôvodnenie tejto
reformy, je, že ona slúži k sjednoteniu administratívy.
Ale tento argument je práve tak slabý, ako ten,
s ktorým som sa práve zaoberal. Sjednocujeme správu
a pri tom delíme republiku na štyri celky, sjednocujeme
správu a pri tom separujeme jednotlivé čiastky
republiky jednu od druhej. Ale, slávna posl. snemovňa,
nie je to celkom tak, že by táto osnova slúžila
k úplnému sjednoteniu. Prosím, na Morave
vedelo si Sliezsko zabezpečiť určitú
odchýlnosť od ostatnej správy moravskej, na
Morave sliezske záležitosti, ktoré dosiaľ
boly samosprávne vedené sliezskou zemou, budú
i naďalej v určitej forme vedené odchýlne.
Kde je tu tá jednotnosť správy? Keď na
Morave, keď so Sliezskom môže sa robiť zvláštnosť
pod titulom, heslom sjednotenia správy, prečo by
na Slovensku nemohlo sa vyhovieť tým kardinálnym
požiadavkom skutočného života?
Rušia sa niektoré zastupiteľské okresy
v Čechách, ale v určitej forme bude ich existencia
naďalej udržovaná podľa §u 71 tejto
osnovy. Aké sjednotenie, aká unifikácia,
keď v Čechách budú naďalej spravované
okresy zrušené týmto zákonom, kdežto
v ostatných zemiach republiky bude sa robiť úplná
unifikácia tá, ktorú zákon tento obsahuje?
S heslom unifikácie, myslím, že sa často
ide ďalej, ako to odpovedá skutočným
potrebám a skutočným pomerom. My iste všetci
sme za to, aby zákonodarstvo v tejto republike bolo jednotné,
lebo to vyžadujú záujmy zeme. Ale to neznamená,
že by sme prekotne a bez hlavy všetko unifikovali. Práve
verejná správa musí byť taká,
aby sa prispôsobila rôznym potrebám, ktoré
sú v rôznych krajoch republiky. A snáď
práve je to verejná správa, ktorá
menej snesie prekotnú a násilnú unifikáciu,
ako niektoré iné obory štátneho a právneho
života.
Je to skutočne tak, že týmto zákonom
sa prevedie skutočná unifikácia verejnej
správy v celej republike? Veď tento zákon unifikuje,
a i to nie dokonale a úplne, ako som na to práve
poukázal, len vonkajšie sriadenie verejnej správy.
Materiálne právo, týkajúce sa verejnej
správy, ostáva naďalej odchylné v jednotlivých
zemiach republiky. Nielen u nás trvá ďalej
zvláštne zákonodarstvo uhorské, nakoľko
ono nebude zrušené a novými zákony nahradené,
ale ešte i v historických zemiach. Tá Morava
má iné zákonodarstvo zemské, ako majú
Čechy, a v Čechách bude ešte veľmi
dlho iné materiálne právo, týkajúce
sa rôznych čiastok administratívneho práva,
ako je to na Morave alebo v iných zemiach. I tento zákon
ešte nesjednotí všetko a tento zákon nesjednotí
to materiálne právo zvlášte. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Prednesené boly i ďalšie dôvody proti župnému
sriadeniu. Pán dr Viškovský ako najhlavnejší
dôvod proti župám uviedol to, že medzi
župami a štátom je príliš veľká
medzera a od žúp k štátu je príliš
veľký skok; že župy sú príliš
malou jednotkou a stredná jednotka administratívy
musí byť preto väčšia, aby skok od
nej ku štátnej správe nebol tak veľký.
Tento samý argument možno predniesť proti zemskej
správe, lebo u zemskej správy máte ten samý
veľký skok, ovšem z inštancie prvej, okresnej,
k inštancii zemskej, lebo od inštancie okresnej, od
okresu k zemi, je iste väčší skok, ako
je skok od župy ku štátu. Ten skok od prvej inštancie
k druhej, ten veľký skok dole je vždycky nebezpečnejší,
je vždycky horší, ako ten skok hore, z druhej
inštancie ku tretej. Lebo župy znamenajú decentralizáciu
štátnej správy v druhej inštancii. Župa
je strednou inštanciou medzi okresom a štátom,
ona decentralizuje štátnu správu na druhom
stupni, kdežto zeme neznamenajú decentralizáciu,
ale centralizáciu; centralizáciu na druhom stupni,
v druhej, strednej inštancii, a táto centralizácia
je horšia, ako centralizácia na treťom stupni.
Na treťom stupni totiž majú centralizáciu
v každom sporiadanom štáte. To je všade
tak, že treťostupňová inštancia je
jednotná pre celý štát. Ale na druhom,
strednom stupni budeme mať centralizáciu pomaličky
jedine my v Československej republike, lebo všade
v demokratickej západnej Europe ale i v iných štátoch
europských majú strednú, druhú inštanciu
decentralizovanú.
Prosím, podívajte sa po celej Europe a presvedčíte
sa o pravdivosti môjho tvrdenia. My sa dívame obyčajne
na Franciu ako na vzor pre naše štátne sriadenie.
Tam majú departementálny systém, nemajú
zemský systém. Tam departementy odpovedajú
čo do veľkosti teritoriálnej a počtu
obyvateľstva naším župám. Podívajte
sa do Anglie, kde majú grófsky systém, kde
veľkosť a počet obyvateľstva jednotlivých
grófstiev odpovedá naším župám
ešte starým, ktoré boly v Uhorsku, čiže
menšie. Tiež v Anglii neznajú zemského
systému. Ja som si vzal tú prácu, že
som si to sostavil a porovnal vo všetkých štátoch
a v ústavno-právnom výbore som to predniesol.
Podívajte sa do všetkých štátov
a uvidíte, že nieto jedného jediného
štátu v Europe - okrem veľkého Norska
a Švédska, kde majú ohromné teritórium
a málo obyvateľstva - ktorý by mal zemský
systém, ako my ho zavádzame touto osnovou. (Slyšte!)
To je československá špecialita.
Slávna snemovňa, jedine Rakúsko, malá
republika, má dnes ešte zemský systém,
všetky ostatné štáty majú departementálny
systém. Všetky nástupnícke štáty,
Jugoslavia, Rumunsko a Poľsko majú departementálny
systém, župný systém. Podívajme
sa, slávna snemovňa, aký je ten zemský
systém v Rakúsku! Rakúska republika sa odrakúštila
i čo do zemského systému, bola odrakúštená
utvorením sa Československej republiky, utvorením
sa ostatných národných štátov
po prevrate, lebo tieto národné štáty,
Československo, Poľsko a Jugoslávia sobraly
Rakúsku veľké zeme, ktoré staré
Rakúsko malo, a ponechalo malej republike len tie najmenšie
zemičky, ktoré čo do veľkosti a čo
do počtu obyvateľstva v priemere nie sú väčšie,
než boly naše československé župy
podľa župného zákona. Rakúsky zemský
systém vo svojej podstate nie je tedy ničím
iným, než župným systémom. My sme
malú Rakúsku republiku odrakúštili tým,
že sme jej sobrali Čechy, Moravu a iné veľké
zeme, my sme sa župným zákonom v revolučnom
Národnom shromaždení odrakúštili,
že sme veľké zeme zrušili a premenili ich
na župy a teraz naša slávna vláda ide
Československú republiku zasa porakúštiť,
ide zaviesť v Československej republike to, od čoho
sa malá, zdravá a demokratická Rakúska
republika prevratom šťastne oslobodila. (Potlesk
poslanců čsl. strany soc. demokratické.)
Slávna snemovňa, pán referent vo svojej zpráve
sa odvolával, že predsa je jeden štát
v Europe, ktorý má podobný zemský
systém, aký chce zaviesť teraz tento vládny
návrh. Odvolával sa na "Rheinprovinz",
na porýnske provincie, a jeden náš kolega veľmi
trefne zvolal pri vývodoch dotyčného rečníka,
že patrne má vláda vzhľadom na účasť
nemeckých občianskych strán vo vláde
úmysel "Wacht am Rhein", zachrániť
pre nás to, čo tam Nemci majú.
Slávna snemovňa! Už pán kol. Hrušovský
poukázal vo svojich vývodoch na to, že
nie je správnym, jestli sa nemecké pruské
provincie porovnávajú s našimi zemami a ak
hovorí sa, že Rheinprovinz je vraj tak veľkou
zemou, ako ktorákoľvek z našich. Naša najväčšia
zem, Čechy, podľa zákona bude mať rozlohu
52.064 km2, Slovensko 48.936 km2, tedy ako
Čechy, tak i Slovensko budú mať okolo 50.000
km2. Naproti tomu Rheinprovinz v Prusku má iba
26.000 km2 a len čo do počtu obyvateľstva
rovná sa asi Čechám, okolo 7 mil. obyvateľov,
vzhľadom na to, že je predsa známe, že je
to najľudnatejšia časť nemeckej ríše.
Ale odhliadnuc od toho, nemožno porovnávať pruskú
provinciu s našou československou zemou, lebo naše
československé zeme sú mienené ako
stredné inštancie, stojacie medzi okresom a medzi
štátom, kdežto pruské provincie nie sú
takou strednou inštanciou. V Prusku touto strednou inštanciou
sú tak zv. vládne oblasti, Regierungsbezirky. Tieto
sú orgánmi druhej inštancie, odpovedajúcej
v štátnej správe a čo do vykonávania
štátnej administratívy zemiam, ktoré
zavádzame týmto zákonom. V Prusku každá
provincia a tak i Porýnie rozdelené je na viac Regierungsbezirkov,
vládnych oblastí, ktoré vykonávajú
tam tú správu, ktorú bude vykonávať
u nás v štátnej správe zemská
správa. Provincia je, čo do vykonávania štátnej
administratívy nad Regierungsbezirky stojacia inštancia,
tedy tretia, vyšší stupeň. Nie je tedy
možné porovnávať náš zemský
systém s provinciálnym systémom pruským
a nie je tedy správne, čo uvádza p. referent
v tomto ohľade vo svojej zpráve.
Pán posl. dr Daněk uvádzal rôzne
argumenty ohľadne zavedenia zemského systému
proti župnému sriadeniu. Spomenul, že Maďarsko
rozdelilo Slovensko na župy preto, aby ho ovládalo.
To, myslím, je mylné pochopenie býv. župného
systému uhorského, lebo župný systém
uhorský pochádza z doby, keď ešte v Uhrách
nebolo prebudené nacionálne cítenie maďarské,
keď Uhry neboly štátom nacionálnym, keď
boly štátom stavovským, keď o maďarizácii
ešte v Uhrách nebolo ani reči. Je všeobecne
známe, že maďarizácia pochádza
len z dôb tereziánskych, z dôb jozefínskych,
z dôb druhej polovice 18. storočia. Župy však,
ako to dnes veľmi pekne vo svojich historických vývodoch
dokázal p. posl. Hrušovský, pochádzajú
v Uhrách ešte z dôb Štefana Árpádovského
a ani vtedy to nebola špeciálna ustanovizeň
maďarská, lebo bola to ustanovizeň slovanská,
ktorú Maďary prevzali od Slovanov.
Pán posl. dr Daněk uvádzal tuná
rôzne číslice, ktorými chcel dokázať,
že župy nemôžu dostáť svojím
úkolom takou mierou a tak úspešne, ako zeme
a srovnával štatisticky tie potreby, tie výdaje,
ktoré v rozpočtoch svojich preliminovaly župy
na Slovensku, s tými výdajmi, s tými potrebami,
ktoré preliminované sú v moravskom zemskom
rozpočte. Slávna snemovňa! A vtedy prišiel
k tomu rezultátu, že na Slovensku pre celkovú
potrebu vo všetkých župách spolu preliminované
bolo 86 mil. Kč, kdežto na Morave v zemskom rozpočte
pre tie isté účele bolo preliminované
227 mil. Kč. Z tohoto faktu odvodil tú konzekvenciu,
že zem je schopnejším útvarom vyhovieť
všetkým úkolom, ktoré kladie štátna
správa na obyvateľstvo, než župa.
Ale, slávna poslanecká snemovňa, toto porovnanie
nie je správné, lebo tých 227 mil. Kč
preliminovaných na Morave sú zpotreby útvaru,
ktorý pozostáva a ktorý vyvinuje sa už
od dôb Schmerlingovských. Tých 227 mil. Kč
je produktom 70- až 80ročného vývinu
zemskej správy na Morave, (Potlesk.) kdežto
tých 86 mil. na Slovensku je produktom len 4ročného
vývinu župnej správy na Slovensku, vývinu
v dobe ťažkých poválečných
hospodárskych, sociálnych a finančných
pomerov. Následkom toho tieto dve faktá nemožno
srovnávať. Len vtedy by to bolo možné
srovnávať, keby sme i my na Slovensku mali tak dlhý
vývoj samosprávneho života za sebou, ako vy
máte v českých a moravských zemiach.
Lebo my na Slovensku nemáme za sebou žiadneho samosprávneho
života, žiadneho samosprávneho vývinu,
lebo župy, ktoré boly v starom Uhorsku, len v tej
zásade sa shodovaly s župným zákonom
československým, že boly drobnou, menšou,
strednou jednotkou voči veľkej jednotke zemskej. Ale
čo do samosprávneho života, čo do samosprávnej
agendy boly uhorské župy niečo celkom odlišného
od československých žúp. V uhorskom
župnom systéme nebolo samosprávneho života
takého, aký je u vás. V Uhorsku nebolo hospodárskej
a sociálnej samosprávy, v Uhorsku bola len politická
samospráva. Uhorská župa bola baštou uhorskej
džentry a šľachty, do ktorej sa ona utiahla vtedy,
keď stála v boji proti centrálnej kráľovskej
moci štátu, keď župy využila ako politického
inštrumentu, ktorým mohla odopierať centrálnej
vláde regrútov, zamedziť vyberanie daní
a pôsobiť na vládu politicky. Ale župa
nebola samosprávnou inštitúciou v tom smysle
samosprávy, ako ona užívaná je podľa
anglického vzoru, ktorý prešiel potom do Nemecka,
do rakúskych zemí, do Čiech a Moravy, t.
j. vo smysle hospodárskej a sociálnej samosprávy.
A že nebolo takého ponímania uhorských
žúp na Slovensku a v Uhrách vôbec, najlepším
dôkazom toho je na pr. ten biedny stav silníc na
Slovensku, v Uhorsku, ktorý bol svetoznámy, ten
biedny stav sociálnych inštitúcií, ten
biedny stav iných samosprávnych inštitúcií
uhorských.
Keď my v Československej republike uvádzali
sme župný zákon na Slovensku, vtedy sme uviedli
inštitúciu z moderného samosprávneho
ohľadu novú, predtým u nás neznámu.
My samosprávny život vo smysle historických
zemí máme na Slovensku len od tých čias,
čo sú republikánske župy na Slovensku
uvedené v život a preto porovnanie pána posl.
dr Daňka nemôže byť používané
ako argument proti naším župám, ktoré
ešte nemaly času, aby mohly preukázať
to, čo možno podľa župného systému
previesť. Nemohol slúžiť ako argument tým
menej, lebo župný sväz, ktorý mal korunovať
dielo župnej reformy, vôbec prevedený nebol,
a tá inštitúcia, ktorá mala v prvom
rade slúžiť k vybudovaniu toho, čo vybudovala
v historických zemiach zemská samospráva,
na Slovensku uvedená nebola.
Slávna poslanecká snemovňa! My staviame sa
za župný systém preto, lebo vidíme,
že je jedinou vhodnou organizáciou, ktorá umožňuje,
aby štátna správa ostala vo styku s obyvateľstvom,
aby sa štátna správa neodcudzila od potrieb
obyvateľstva. Pri veľkých administratívnych
jednotkách, ako sú zeme, je nevyhnuteľné,
že sa správa zbyrokratizuje, lebo občianstvo
nemá možnosti stýkať sa so svojou strednou
správnou inštitúciou, lebo nie je možné,
že by úradník vo veľkom zemskom celku
mohol byť v stálom kontakte s obyvateľstvom,
aby mohol poznať všetky jeho miestne, lokálne
potreby, nie je možné, že by mohol mať potrebné
osobné, vecné i miestne znalosti, ako je to možné
u župného systému, zakladajúceho sa
na menších jednotkách. Tá veľkosť
zeme nesie konzekventne za sebou, že sa správa zbyrokratizuje,
že sa úraduje nie podľa znalosti ľudí,
podľa znalosti miestnych a vecných pomerov získaných
z priameho styku s obyvateľstvom, ale že sa úraduje
výlučne podľa toho, čo je písané
v aktoch. Tieto námietky sú činené
a boly činené i v historických zemiach proti
zemskému sriadeniu a jestli by bola vláda vyslyšala
odborníkov, ako to zákon nakazoval, vtedy by bola
počula od tých odborníkov nestranných
a od vlády neodvislých, že najvážnejšou
námietkou proti zemskému systému je tá,
že on nezodpovedá moderným požiadavkom,
kladeným na modernú správu, lebo vtedy by
bola počula od týchto odborníkov, že
župa a župný, departementálny systém
je systémom demokratického sriadenia, kdežto
zemský systém je systémom aristokratického
sriadenia, je pozostatkom z dôb aristokratických,
z dôb absolutistických, z dôb cisárskej
byrokracie. (Souhlas.)
A, slávna poslanecká snemovňa, vytýkaná
bola i nesociálnosť župnému systému,
že vraj sú župy, ktoré majú o veľa
menší daňový základ, než
na príklad pražská župa a že následok
toho bude, že niektoré župy, tie menšie,
slabšie, budú finančne hatené vo svojom
vývoji a že nastane nerovnosť medzi jednotlivými
krajmi štátu. Ten samý argument možno
prednášať proti zemskému systému
vo veľa nebezpečnejšej miere, lebo zeme, ktoré
tvorené sú týmto zákonom, skrývajú
v sebe tú samú, ba ešte väčšiu
a nebezpečnejšiu nerovnosť, ako bola nerovnosť
medzi jednotlivými župami. Porovnajte len maličkú
zem, Podkarpatskú Rus, tú chudobnú, zbiedačenú,
vykoristenú tisícročným režimom
feudálnym, s mocnou zemou Českou, industriálne,
kultúrne, finančne, hospodársky vyspelou,
porovnajte Slovensko, zanedbané tisícročným
útlakom feudálnym, teritoriálne rozľahlé,
bez komunikácií, bez ciest, bez kultúry,
bez vyspelosti občianstva s mocnou zemou Českou.
Tu je nerovnosť. Nemožno vznášať proti
župnému systému výtku nesociálnosti,
keď na pr. vezmeme do ohľadu nasledovné: Čo
je to za sociálne uváženie, ktoré umožňuje
sriadenie jednej jedinej strednej jednotky z celého rozľahlého
Slovenska? Toto bude mať za následok, že občania
z ďalekých krajov Slovenska budú musieť
celé dni cestovať do svojho sídla zemského,
do sídla druhej inštancie! Medzilaborce sú
vzdialené od Bratislavy na 608 km. (Slyšte!) Ja
som v ústavno-právnom výbore predniesol niektoré
dáta, poukázal som na pr., že z Medzilaboriec
do Bratislavy cestuje sa železnicou, rýchlikovým
spojením od Michaloviec počínajúc
skoro 20 hodín. (Slyšte!) A, slávna
poslanecká snemovňa, to sú Medzilaborce,
to nie je ešte najďalší kraj Slovenska od
Bratislavy. Máme ešte mnohé a mnohé
kraje na Slovensku, ktoré nemajú vôbec železničného
spojenia. Máme veľmi značné čiastky
Slovenska, tam pri Ipli, pri maďarskej hranici, kde ľudia,
ak chcú sa dostať do Bratislavy a ak chcú sa
viezť železnicou, musia cestovať cez maďarské
územie. Jestli sa chcú dostať ku svojej druhej
inštancii, prosím, musia cestovať cez cudzí
štát, čo je pekný dôkaz životaschopnosti
zemskej reformy. Pri nevyvinutosti železničnej sieti
na Slovensku znamená to, jestli by sa to štatisticky
vypočítalo, že iste nejakých 35 až
40% Slovenska je tak vzdialené od svojho centra druhej
inštancie, že občania potrebujú k dosiahnutiu
tohoto centra nie viac hodín, ale viac dní, počítajúc
v to i cestu zpiatočnú.
Slávna poslanecká snemovňa! Čo je
to za reformu správy, ktorá sriaďuje II. inštanciu,
stredný stupeň, ktorý podľa rozumných
moderných zásad musí byť v stálom
styku s obyvateľstvom takým spôsobom, že
ten obyvateľ k vyhľadaniu tejto inštancie potrebuje
niekoľko dní cesty a výdavky. To je, prosím,
sociálny ráz zemského sriadenia? To je tá
úspornosť? Nie! To je protisociálny ráz
zemského sriadenia, lebo vylučuje možnosť
práve sociálne slabých, aby so svojou druhou
inštanciou stáli vo styku takom, ako je to umožnené
u vrstiev majetnejších, ktoré majú z
čoho nakladať na cestu, keď chcú vyhľadať
II. inštanciu.
Slávna poslanecká snemovňa! Toto sú
iste uváženia také, ktoré nevznikly
v hlave opozicionálnej. Ráčte sa zpýtať
ktoréhokoľvek odborníka zo Slovenska! Ľudia
si chytajú vlasy na hlave, že ako je niečo
takého možné, ako možno takéto
niečo so zdravým rozumom uzákoniť, a
odborníci-úradníci, ktorí znajú
administratívu a pracujú v nej, sú toho názoru,
že tento zákon nikdy prevedený nebude, lebo
nemôže byť prevedený následkom,
tak rečeno, fyzickej nemožnosti a že tu robí
sa podobný zákon, ako pri župnom zákone,
ktorý tiež v istej čiastke republiky, v historických
zemiach, ostal na papieri. A tento zákon - hovoria oní
odborníci - aj ostane na papieri na Slovensku, lebo nie
je možné, aby bol prevedený.
Zrušenie žúp nie je požiadavkom Slovenska.
To nie je pravda. Ja to dokážem jednotlivými
citátmi, citátmi nielen opozičných
ľudí, ale citátmi ľudí, ktorí
buďto sú vo vládnych stranách alebo
veľmi blízko stoja k vládnym stranám.
Bývalý minister zemedelstva, p. dr Juraj Slávik,
župan košický, jeden z najlepších
slovenských správnych pracovníkov, ktorý
dôkladne zná Slovensko. (Posl. Hlinka: Slovenskú
literárnu reč hanobí!) Je to ešte
pri tom i poeticky založený človek, ktorý
písal a píše slovenské básne,
a divím sa, že pán posl. Hlinka ho haní
a tupí, že je hanobiteľom slovenčiny.
Dr Juraj Slávik v "Slovenskom Denníku",
úradnom to časopise republikánskej strany
na Slovensku, dňa 1. januára t. r., v novoročnom
čísle, uverejnil veľký článok
pod titulom "Varujem!" (Výkřiky posl.
Hlinky.) Varoval pred zrušením župného
sriadenia. (Výkřiky posl. Hlinky.) On nebude
županom, pane kol. Hlinka, ale iste bude niečím
iným pri zemskej správe.
Slávna poslanecká snemovňa! Slovenská
národná strana, ktorá stojí tiež
na základe slovenskej autonomie... (Posl. Hlinka: To
sú generálovia bez vojska!) Či sú
generálovia bez vojska, to ja skúmať nejdem,
možná že i pán Hlinka bude generálom
bez vojska, keď bude sledovať svoju politiku ďalej.
(Výkřiky posl. Hlinky.)
Slovenská národná strana usniesla sa na tom
požiadavku, aby župné sriadenie bolo naďalej
udržané a aby otázka slovenskej autonomie bola
vybavená vo formách župného sväzu.
Len niekoľko dní je tomu, čo napísal
pán dr Emil Stodola, význačný
člen slovenskej národnej strany a všeobecnú
úctu požívajúci politik na Slovensku.
(Výkřiky posl. Hlinky. Výkřiky
na levici.) Napísal pán dr Stodola v
"Národných Novinách" z 24. júna
1927: "Väčšina Slovákov uznala od
dávnejška, dnes to uznáva i vláda, oprávnenosť
autonomného snaženia. V spôsobe, ako sa nová
správa uvádza, menovite, že sa reforma správy
nie organizovaním niečoho vyššieho na
už jestvujúcom, ale búraním tohoto vykonáva,
vidíme experimentovanie so Slovenskom a zmarenie našich
snáh po niekdajšom uskutočnení autonomie
Slovenska, ktorá potrebuje všetky fóra správne."
I slovenská národná strana sa stavia proti
zrušeniu sriadenia župného.
Ale, vážený snem! Pán Hlinka je
dneska veľmi oduševnelým zástancom zrušenia
slovenských žúp, ale nebol vždycky takým
oduševnelým zástancom toho. Ja sa pamätám,
keď r. 1923 uvedené boly nové československé
župy do života na Slovensku. Kto boli tí, ktorí
viedli vtedy zúrivú agitáciu proti zrušeniu
starých slovenských žúp? Kto bol ten,
ktorý vtedy vytýkal vládnym stranám
- nám sociálnym demokratom a agrárnej strane
- že zrušily župy slovenské? (Výkřiky
posl. Hlinky.) Bol to pán posl. Hlinka, ktorý
vtedy chodil z mesta do mesta na Slovensku a všade agitoval
v rečiach, v novinárskych článkoch,
že sodemiti a argaláši rabujú slovenské
župy. (Slyšte!) Vtedy sme boli v jeho očiach
my, ktorí rabovali župy, poneváč sme
upravili teritoriálnu konfiguráciu žúp,
ktorá sa stala nemožnou tým, že slovenské
hranice boly upravené tak, že deväť žúp
na Slovensku bolo rozdelené novou ríšskou hranicou
a polovica tých žúp pripadla Maďarsku.
Bolo veľa žúp takých, kde župné
sídlo ostalo ležať mimo hranice Československej
republiky. Boly župy na Slovensku také, ako na pr.
turčianska alebo oravská, že neboly teritoriálne
väčšie, ako mnohé okresy v niektorých
väčších slovenských župách
a kde tedy každý rozumný človek musel
prikročiť k úprave tohoto nemožného
stavu. Vtedy pán posl. Hlinka považoval zrušenie
župného systému a zrušenie žúp
ako orabovanie Slovenska a dnes pán posl. Hlinka je
ten, ktorý sa oduševňuje za zrušenie župného
systému, oduševňuje sa za to, že miesto
6 veľkých slovenských žúp utvorená
bude jedna jediná veľká župa, ktorú
nazývajú slovenskou krajinou. (Výkřiky
posl. Hlinky.) Vážení pánovia, aj
vaši ľudia hlasovali za župné sídla,
i vaši ľudia, i vaša strana hlasovala za župný
zákon a nemáte práva vytýkať
teraz tomuto župnému zákonu chyby. (Výkřiky
posl. Hlinky a poslanců čsl. strany soc. demokratické.)
Ale, slávna poslanecká snemovňa, neuplynulo
ešte ani niekoľko týždňov od tých
čias, čo páni z ľudovej strany mali
na tento vládny návrh celkom iný názor,
ako zastávajú dnes. Tu mám v rukách
"Slovenské Ľudové Noviny", orgán
slovenskej ľudovej strany. Redaktori tých novín
sú pán Ferdiš Juriga a pán Florian
Tománek, isteže význační
členovia slovenskej ľudovej strany. Tuná pán
Juriga napísal 4. marca tohoto roku, keď už
bol vládny návrh známy - už sme ho v
ústavno-právnom výbore pojednávali
článok, v ktorom kritizoval vládny návrh.
Tento článok má titul: "Hejtmani kujú
okovy. Píše dr Ferdiš Juriga". (Veselost.)
Aký bol vtedy názor, panujúci v slovenskej
ľudovej strane? Že to nebol len názor pána
Ferdiša Jurigu, vysvitne to z tohoto článku,
kde pán Juriga píše: "Idú
na nás hejtmani jeho veličenstva pána cisára
rakúskeho pod viechou republikánskeho "pořádku".
Hej, hejtmani, hejtmani jeho veličenstva cisára
pána rakúskeho, kujete na nás, kujete tie
kruté okovy!
Žiaľ, že väčšina národa
tie ruky žobrácky k vám zdvíha, mysliac,
že mu pri tom do nich udelíte nejaký ten krajíček
chleba, ten úradíček, vrátnictvo,
zametačstvo.
Počkaj národe, počkaj! Najtiaž ti ruky
do takýchto okovov navliecť, načo potom chleba
dávať, to vrátnictvo, tú licenciu, to
zametačstvo?
Niekoľké osoby snáď si pomohli alebo si
pomôžu, ale tebe, národe, ostane môj vzdych:
"Pre nás není práva, len tŕnia,
Všetci sme už rozhorčení,
Oči sa nám pomstou ligocú,
Päsť sa sviera! Srdcia horia!
Žiť! Nie hniť chceme! Voláme:
Boj sa! Bude boj tyrane!
Ale beda tomu, z koho pohoršenie pochádza." (Výkřiky
posl. Hlinky.) Ale, pane kol. Hlinka, tento článok
napísal p. kol. Juriga - nielen proti Prahe, nielen
proti návrhu zákona, tento článok
napísal p. kol. Juriga i proti tej časti
slovenskej ľudovej strany, ktorá prijala tento návrh
zákona, ten článok napísal p. kol.
Juriga i proti vám, pane kol. Hlinka (Výborně!
Potlesk.) a proti vám, pane kol. Hlinka, napísal
p. kol. Juriga vetu: "Cigáň vajda Kapsa,
predal koňa za psa." (Výborně! Potlesk.)
Slávna poslanecká snemovňa! Snažil som
sa poukázať na to, že argumenty, ktoré
uvedené sú v záujme zemského sriadenia,
nie sú takého rázu, že by boly presvedčivé
a že by mohly byť akceptované ako štátnické
argumenty pre mužov, ktorí majú zodpovednosť
starať sa o budúcnosť republiky. Neverím,
že by to boly argumenty p. min. predsedu Švehlu.
Pán min. predseda Švehla má iné
argumenty pre tento návrh zákona, o ktorých
múdre mlčí, štátnické
argumenty, ale on svojím majstrovstvom v politickom režírovaní
vedel aranžovať veci tak, že túto osnovu
predstavuje ako výdobytok tých, ktorí vždy
hájili zemské sriadenie, kdežto vo skutočnosti
význam a váha leží celkom inde. Význam
a váha tejto osnovy nie je vo Slovensku, nie je vo Slovákoch,
nie je u zástancov zemského systému, ale
celkom inde, ona je v Nemcoch, ona je v nemeckej otázke.
Vážení pánovia! Za túto osnovu
budú hlasovať i určité nemecké
strany. Je to prvýkrát, čo nemecké
strany hlasujú na tak závažnú osnovu,
ktorá má na dlhú dobu riadiť pomery
v republike. Dosiaľ Nemci hlasovali síce už na
niektoré osnovy, hlasovali na clá, hlasovali na
kongruu, hlasovali na berný zákon. Ale tu hlavný
moment ich rozhodnutia hlasovať na tieto osnovy bol moment
triedny, moment, že vrstvy obyvateľstva, ktoré
tieto strany zastupujú, budú mať z tých
zákonov hmotný, materiálny, hospodársky
osoh.
Toto je prvá osnova, z ktorej tieto vrstvy takého
materiálneho a hospodárskeho osohu mať nebudú.
Toto je osnova, kde Nemci hlasujú pre tento návrh
z iných dôvodov, nie preto, že by chceli hospodársky
pozdvihnúť vrstvy nimi zastúpené, ale
hlasujú z vyšších hľadísk.
Preto je význam pri tejto osnove v tom, že nemecké
strany odhlasujú túto osnovu tak, ako je, bez toho,
že by ona Nemcom priniesla nejaký nacionálny
výdobytok, bez toho, že by zrušené boly
tie jazykové nariadenia, proti ktorým i tieto strany
tak veľmi vehementne svojho času bojovaly, bez toho,
že by sa zmenily snáď školské pomery
v našej republike význačnejším
spôsobom a že hlasujú Nemci na osnovu, ktorá
znamená zrušenie dvoch nemeckých žúp.
Ďalej je význam chovania sa týchto dvoch nemeckých
strán v tom, že tieto dve nemecké strany ich
stanoviskom k tejto osnove opustily svojich dosavádnych
spojencov maďarských, že nechaly vo štychu
tie maďarské strany, ktoré ich politiku dosiaľ
podporovaly, že sa jedným slovom odpútaly od
maďarskej politiky.
V tomto fakte vidíme, že určité nemecké
strany, určité nemecké hospodárske
vrstvy odhlasovaním tohoto zákona chcú na
vonok dokumentovať, že ony sa stavajú na základy
tohoto štátu, že ony i na vonok chcú takouto
obeťou na ich nacionálnej minulosti ukázať,
že zmenily politický smer, ktorý sledovaly
dosiaľ v tejto republike a že ich budúca politika
stavia sa na základy tohoto štátu. Ony zanechávajú
politiku menšinársku, ony nechcú byť viacej
menšinou, ale ony nechcú byť čiastkou
majority, ony chcú byť nielen v nejakom malom autonomistickom
útvare, kde Nemci samy bývajú, ale ony chcú
byť všade, kde musí byť ten, kto je vo vláde
štátu, že ony neuspokojujú sa s menšinovým
postavením, ale chcú mať politicky a mocensky
rovnoprávne postavenie, hoci by to šlo na úkor
malicherných rečičkových kapríc.
Slávna poslanecká snemovňa! V tomto vidím
význam osnovy tohoto zákona, v tomto vidím
štátnický smysel pána ministerského
predsedu, pre ktorý zmenil svoje dosavádne stanovisko.
Znamená to, že touto osnovou mení sa tento
štát československý na českonemecký.
(Tak jest!) Tento štát, ktorý bol založený
ako štát československý, so spravodlivosťou
proti slabým sociálnym vrstvám a so zabezpečením
demokracie, tento štát sa mení na štát
českej a nemeckej buržoázie, proti robotníctvu
a sociálne slabým vrstvám. (Potlesk.)
Kapitalistická a buržoázna občianska
myšlienka to bola, ktorá zvíťazila u nemeckých
strán nad nacionalizmom, ale ktorá zvíťazila
i u českých strán nad českým
nacionalizmom. To je Švehlova idea, ako ja ju chápem,
to je význam tejto osnovy. Nie Kramář
vyhral pri tejto veci, ale Švehla. To je Švehlovo
víťazstvo, Švehlova politika, i odpovednosť
Švehlova pred budúcim vývojom v tomto
štáte.