Starý řecký dějepisec vypravuje, že
Peršané musili zhynouti, protože nemohli vysloviti
slůvko "ne!" Běda nám, abychom
se to měli i my odnaučiti! Ještě je
dozajista čas. Proto považujeme za náš
úkol, ještě jednou s tohoto místa veřejně
zapřísahati naše německé kolegy
z aktivistické strany a přidržet jim před
očima, že nám tím, že s jejich
pomocí se zde zřizuje na místě staré
německé samosprávy policejněstátní
zdánlivá demokracie, bude způsobena nenahraditelná
škoda, která se musí ovšem konec konců
vybíti i na nich. Konečně by měli
přece uznati toto veliké nebezpečí,
které jim bylo často dáváno před
oči. Oni však provozovali pštrosí politiku,
jakoby se nemohlo nic stát.
Projednávané zákony visí nad našimi
hlavami jako těžké bouřlivé mraky.
Jakmile se vybijí, utopí ve svých proudech
svobodnou německou samosprávu v zemích, okresech
a obcích a zničí svými blesky a krupobitím
plody stoleté námahy německé měšťanské
a selské píle. Nebudou jimi ušetřeni
ani zaslepení němečtí zástupci
lidu, kteří jsou ochotni spolupomáhati, aby
tyto černé bouřlivé mraky zaplavily
především naši německou domovinu.
Sice věří, že budou míti bezpečné
místečko pod širokými větvemi
státní lípy, ale právě tam
může blesk snadno uhoditi. My jsme je dozajista varovali
dostatečně, ale oni zřejmě důvěřují
vysoké české vládě více
než všem radám dobře smýšlejících
německých mužů vědy a praxe.
(Posl. dr Rosche [německy]: Co bude říkat
dr Medinger v cizině?) To bude musit vyřídit
on sám s sebou. Každým způsobem přejímají
strašnou odpovědnost. Neboť nejen oni sami, nýbrž
všichni sudetští Němci a nad to všechny
německé menšiny budou musit vypíti kalich,
při jehož přípravě nyní
pomáhají. Jestliže oni jsou spokojeni s jednou
třetinou jmenovaných, nemohou se rumunští
Němci, kteří nyní bojují proti
tomu, aby byla jedna pětina členů v jejich
obcích a okresech jmenována, odvolávati vůči
své vládě, nýbrž rumunská
vláda řekne: V Československu jsou Němci,
kteří hlasovali pro to, aby byla jmenována
dokonce jedna třetina! Tím uškodí Němcům
v Rumunsku, sedmihradským Sasům, právě
tak jako Němcům všude na světě,
v Jugoslavii, na Baltu a všude, kde jsou Němci rozptýleni.
(Posl. inž. Jung [německy]: To je jim úplně
jedno!) To jim je ovšem docela lhostejné. Mohou
však zde ještě klidně seděti? Musí
přece vidět a uznat, to je věc celého
německého národa! Nemohou nésti sami
tu velikou odpovědnost za to. Dozajista budeme svého
času ještě nad to tupeni a vydáni posměchu
- neboť kdo trpí škodu, o posměch se nestarej
- že jsme si sami vykopali hrob, že Němci byli
tak nemoudří, že spolupůsobili při
kování pout, jimiž máme býti
konečně připoutáni k tomuto státu,
jimiž má býti německá samospráva
zaškrcena. Jen slabou útěchu nalézáme
v dějinách, které nás přesvědčují
a učí, že německá samospráva,
jež má býti nyní vpěchována
ve slovanskootrockou formu, že tato německá
samospráva se nikdy nedá utisknouti na dlouho. Také
tentokráte, dojde-li k té hrozné události,
určitě znovu vstane na vzdor všemu násilí
a po dobách temné reakce, jimž jdeme nyní,
jak se zdá, vstříc, počne nový
vývoj ve svobodě, naplněný německým
duchem svobody nyní zasypaným.
Ještě kostky nepadly. Do ruky německých
vládních stran je položeno osudově těžké
rozhodnutí. Poslouchejte hlasu své krve, poslouchejte
volání svého srdce a ušetřete
sobě, nám a všemu Němectvu toto nejhlubší
pokoření a ponížení, tuto hořkost,
kterou musíme očekávati od uzákonění
tohoto návrhu. Hlasujte s námi proti!
Každým způsobem je nám jasno jedno:
Hlasujete-li pro to, třebas jste byli varováni,
třebas jste slyšeli hlasy vědy, hlasy praxe,
jakým způsobem nám musí toto dílo
přivoditi na desetiletí novou škodu, naprosto
nenahraditelnou škodu, pak stavíte se dobrovolně
mimo německé národní společenství,
pak zrazujete nejen svůj program, pak zrazujete německý
národ! (Potlesk poslanců něm. strany národní.)
Místopředseda Horák (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl.
dr Dérer. Dávám mu slovo. (Výkřiky
posl. inž. Junga. - Hluk.)
Slovo má p. posl. dr Dérer.
Posl. dr Dérer: Slávna poslanecká
snemovňa! Návrh zákona, ktorý prejednávame,
je iste jedným z najdôležitejších,
ktoré prejednávala posl. snemovňa od r. 1920,
keď Národné shromaždenie československé
vyšlo zo všeobecných volieb. Iste tejto dôležitosti
predlohy možno pripisovať ten fakt, že všeobecne
hľadajú sa príčiny, pre ktoré
tento návrh bol predostretý. Iste tejto dôležitosti
možno pripisovať, že bolo mnoho hlasov, ktoré
tvrdia, že osnova táto nevyšla z dôkladných
štátnických úvah, ale že shoda
okolností, momentánna politická situácia
bola tá, ktorá zplodila túto osnovu. Je tedy
na mieste, aby sme sa zaoberali s príčinami, z ktorých
vznikla táto osnova, aby sme sa zaoberali otázkou,
či skutočne boly to len náhodné okolnosti,
ktoré zplodily túto osnovu a či sú
za touto osnovou dôvody a príčiny, ktoré
zodpovedajú hlbokým štátnickým
uvažovaniam.
Vonkajšie okolnosti, ktoré sprevádzaly túto
osnovu, hovoria iste proti tomu, že by osnova bola vznikla
zo štátnických úvah a že osnova
je plodom nahodilých okolností parlamentných,
stranníckych. Fakt je, že s osnovou touto prichádza
vláda, ktorá mala práve opak toho vo svojom
programe, čo obsahuje táto osnova. Už pri všeobecnej
debate z úst mnohých rečníkov bolo
poukazované na to, že pán min. predseda r.
1920 bol vlastne otcom župného sriadenia, že
i v posledných rokoch viackrát osvedčil sa
za prevedenie župného zákona. Ja doplniť
chcem tieto vývody rečníkov a poukázať
chcem, že pán min. predseda ešte pred 8 mesiacmi,
vtedy, keď predstúpil pred tento parlament so svojou
vládou a (Slyšte!) povedal tu svoju programovú
reč, uviedol tu program, uviedol tu úkoly, ktoré
táto vláda má previesť, a na prvom mieste
uviedol i prevedenie župného sriadenia. (Slyšte!)
Pán min. predseda 14. októbra 1926 takto uviedol
svoju programovú reč: "Je tomu právě
10 měsíců, co jsem měl čest
přednésti zde v této sněmovně
program vlády, který byl po provedených debatách
v obou sněmovnách Národního shromáždění
schválen. Vláda béře za základ
své činnosti v podstatě programové
prohlášení tehdy přednesené a
schválené." (Slyšte!)
Prosím, ako znelo toto programové prednesenie, ktoré
18. decembra 1925 ten samý pán min. predseda s toho
samého miesta tuná pred poslaneckou snemovňou
predniesol?
Znelo toto programové prednesenie takto: "K tomu bude
především směřovati chystaná
reforma správního řízení, sledující
zjednodušení veřejné správy (Předsednictví
převzal místopředseda Zierhut.) státní
a autonomní, zejména zavedení župního
zřízení v historických zemích
a aktivování župních svazů na
celém území státním."
Slávna posl. snemovňa! Toto bol program, s ktorým
predstúpil pán min. predseda so svojou vládou
pred slávnu poslaneckú snemovňu. Ale osnova,
ktorú prejednávame, neobsahuje prevedenie župného
sriadenia, neobsahuje aktivovanie župných sväzov
na celom štátnom území, lež osnova
táto obsahuje zrušenie župného sriadenia,
zrušenie zemského župného sväzu a
uzákonenie zemského sriadenia, tedy iného
protichôdneho systému k župnému systému.
A vláda a pán min. predseda prichádza s takouto
osnovou bez toho, že by jedným jediným slovom
ospravedlnil pred slávnou posl. snemovňou zmenu
svojho pôvodného stanoviska, zmenu svojho programu,
ktorý program schválený bol hlasovaním
v tejto poslaneckej snemovni tými istými stranami
väčšinovými, ktoré teraz idú
odhlasovať to, čo sa tomu, k čomu vtedy daly
vláde príkaz, protiví.
Slávna poslanecká snemovňa! Ale p. min. predseda
povedal vtedy aj iné veci. On vtedy hovoril aj o spolučinnosti
vládnych strán s opozičnými stranami.
On vtedy povedal: "Zdůrazňuji, že každá
zdravá iniciativa právě tak, jako věcná
a kladná kritika bude vždycky vítána
a respektována".
To bol program p. min. predsedu! Vážení pánovia!
My sme pri prejednávaní tejto osnovy v ústavno-právnom
výbore zkúsili, ako vysvetľuje vláda
spolučinnosť s opozičnými stranami pri
tak dôležitej veci, pri tak dôležitej otázke,
ako je táto. My sme zkúsili, že ona vítala
našu vecnú a kladnú kritiku a našu zdravú
iniciatívu tým, že nám prehlasovala
všetky naše i tie najvecnejšie a najvážnejšie
myslené pozmeňovacie návrhy, ktoré
sme v ústavno-právnom výbore predložili.
(Výkřiky čsl. soc. demokratických
poslanců.)
A, slávna poslanecká snemovňa! Pán
min. predseda vo svojej programovej reči povedal ďalej
i toto: "A poněvadž nám poměry
již dovolují, abychom tempo parlamentních prací
zmírnili, můžeme dnes beze spěchu vše
důkladně projednati a vytvořiti předpoklady
klidné a úspěšné práce
parlamentární."
Tu p. min. predseda zasa sľúbil niečo, čo
pri pojednávaní tejto osnovy nebolo dodržované,
lebo nemožno tvrdiť s dobrým svedomím,
že by prejednanie tejto osnovy bolo sa stalo po dôkladnom
prejednávaní. Vidíme, že nám
dali 10minutovú rečnícku lehotu (Slyšte!)
k tejto tak vážnej predlohe, vidíme, že
slávna majorita prehlasovala všetky naše návrhy,
ktoré smerovaly v ústavno-právnom výbore
k tomu, aby vypočutí boli znalci tak, ako to zákon
286 z r. 1924 predpísal, tak, ako to tá samá
majorita svojho času uzákonila. Vzdor tomu, že
platil tento zákonný predpis, totiž, aby pri
pripravovaní správnej reformy bol sriadený
sbor znalcov, v súčinnosti s ktorým vláda
má dotyčné predlohy vypracovať a snemovni
predložiť, vzdor tomu, že ohľadne toho predpisu
nemôžu byť žiadne i tie najmenšie pochybnosti,
vláda predsa narušením tohoto zákonitého
predpisu a narušením toho slávnostného
sľubu, ktorý p. min. predseda v tejto svojej programovej
reči učinil, predložila a prejednávala
túto predlohu a necháva ju odhlasovať.
Slávna poslanecká snemovňa! Ale nielen s
výpoveďmi a sľuby a slávnostnými
prehláseniami p. min. predsedu ako takého je v protive
obsah vládnej predlohy, ale je i v protive so všetkými
štátnickými úvahami, štátnickými
osvedčeniami, ktoré tak pán min. predseda
ako aj iní členovia dnešnej vlády učinili
svojho času, keď sa robila ústava Československej
republiky a keď sa odhlasoval župný zákon.
Pán kol. dr Meissner vo svojej reči už
citoval niektoré výpovedi pána min. predsedu,
vtedajšieho ministra vnútra, ktoré učinil
pri prejednávaní župného zákona
v ústavno-právnom výbore revolučného
Národného shromaždenia. Ja nejdem tieto citáty
opakovať. Pán kol. dr Meissner dostatočným
spôsobom dokázal, že sú ony v protive
s tým, čo vláda dnes hlása. Ale v
protive sú nielen s tým stanoviskom, ktoré
vláda zaujíma ohľadne všeobecných
ustanovení vládnej osnovy, sú v protive i
s tým, čo vtedy pán ministerský predseda.
hlásal špecielne o Slovensku.
Pán min. predseda vtedy na príklad povedal o Slovensku
toto: "Ke konci chci se zmíniti o slově "svéráz".
Jestliže bych chtěl šířiti nějaký
svéráz, podívám se, v čem Slovensko
vyrostlo. Slovensko vyrostlo ze župního zřízení,
jako žádná země. Jestliže již
chcete i tento moment jistého vstříc vyjití
ukázat, věřte mi, že na tomto poli bych
toto vlastenectví moc rád viděl. Dokažme,
že to, co se vytvořilo na Slovensku, bude se aplikovat
na nás. Když se přizpůsobíme
Slovensku, prokážeme to vstříc vyjití
v zájmu Slovenska, a když již s tím počítáme,
bude nejlépe, když tento způsob zavedeme u
nás také. (Slyšte! Slyšte!) Že
by mohl někdo myslet, že župní a stoliční
zřízení na Slovensku je zrušitelné,
to je nemožné."
Tak smýšľal a hovoril pán ministerský
predseda vtedy, keď ho viedlo vysoké štátnické
uváženie a pán ministerský predseda
vtedy celkom jasne ukázal prameň toho autonomistického
hnutia, ktoré sa v ten čas i u nás objavovalo
v revolučnom Národnom shromaždení, keď
obrátiac sa k dnešným jeho spojencom so strany
ľudovej, hovoril:
"Tato věc" - totiž požiadavok po autonomii
Slovenska - "nemá imperát slovenský,
tato celá otázka je tam zanesena z Moravy. V Čechách
se to dítě narodilo nejpozději, proto je
také trochu mrzáček. Ale toto se narodilo
na Moravě." (Veselost.)
Slávna snemovňa! Dnes ovšem sú názory
úplne iné. Dnes pán min. predseda zmenil
tieto jeho štátnické uváženia,
ktorými bol vedený vtedy, v tých najslávnejších
chvíľach Československej republiky, keď
si dala republika demokratickú ústavu a demokratické
správne sriadenie.
Ale nielen štátnik Švehla zmenil dôkladným
spôsobom svoje názory, i štátnik tu prítomný,
pán min. dr Hodža bol vtedy iného názoru
ako je dnes. Vtedy bol to on, ktorý tiež ako člen
vlády, ako minister unifikácie v ústavno-právnom
výbore hájil to stanovisko, na ktorom trváme
my ešte dnes. Vtedy on veľmi ostre polemizoval s tými
smery, ktoré si dnes presadili vo vláde, aby predložená
bola táto osnova a ktorým smerom sa on dnes akomodoval.
Vtedy on takto dôvodil proti zavedeniu zemského systému
v ústavno-právnom výbore: Referoval som vo
slovenskom klube o tom, že kol. dr Juriga žiada
zabezpečenie slovenského snemu. Po mojom referáte
vstal predseda ľudovej strany dr Buday a povedal:
"Na to, čo my nutne potrebujeme v tých odvetviach,
ktoré si sami chceme spravovať, nám stačí
župa." (Slyšte!) Toto prehlásenie
pána min. Hodžu malo vtedy, mohol by som tak
povedať, rozhodujúci účinok na osud
osnovy zákona o župnom sriadení. Váha
štátnických slov pána ministra Hodžu
bola tá, ktorá znemožnila tendencie autonomistické
a zlomila i silu autonomizmu moravskému, ktorý vtedy
snažil sa vo spojení s autonomizmom slovenským
uplatniť sa vo forme zemského sriadenia.
Slávna posl. snemovňa! Z tohoto všetkého,
z tej zmeny názorov dalo by sa skutočne súdiť,
že nie sú to štátnické úvahy,
ktoré zplodily túto osnovu, ale že osnova je
len plodom núdze, plodom momentánnej politickej
situácie. Vláda mlčí. Vláda
nám nepovedala príčinu, pre ktorú
zmenila svoje stanovisko a preto my musíme po tých
príčinách pátrať.
A dovoľte mi, slávna poslanecká snemovňa,
aby som sa zaoberal tými jednotlivými argumenty,
ktoré tu v posl. snemovni a v ústavnoprávnom
výbore v tomto ohľade boly prednesené. Všeobecne
sa hovorí, že táto osnova je osnovou dr Kramářa
a že táto osnova nie je osnovou pána min.
predsedu Švehlu, že osnova táto znamená
víťazstvo politiky pána dr Kramářa
nad politikou pána dr Švehlu, že pán
min. predseda Švehla musel kapitulovať pred pánom
dr Kramářom.
Vážení pánovia! Podívajme sa
trochu na túto vec. Skúmajme, či táto
osnova skutočne je dieťaťom dr Kramářa,
či táto osnova nie je snáď predsa len
dieťaťom pána min. predsedu Švehlu?
(Posl. dr Juriga: Tá má viac otcov!) My máme
veľký rešpekt, vážení pánovia,
pred štátnickým umením pána min.
predsedu Švehlu a preto by sme predsa len s tak ľahkým
srdcom a dobrým svedomím nemohli akceptovať
to nazeranie na vec, ako by on bol ten, ktorý v tejto veci
kapituloval. Po napoleonských vojnách mali v Nemecku,
v Prusku svojho Švehlu, veľkého štátnika
Steina, ktorý stvoril jednotný pruský štát
a položil základy pruskej administratíve, štátneho
zriadenia a tým základy budúcej veľkosti
nemeckej ríše a celého nemeckého národa.
Proti dielu tohoto veľkého štátnika pruského
ozvala sa pozdnejšie veľká opozícia. Tak
ako u nás proti župnému sriadeniu, proti základným
myšlienkam našej ústavy povstal pozdnejšie
odpor, tak i tam proti sjednocujúcim myšlienkam, sjednocujúcim
zákonom Steinovým povstal odpor a staré konzervatívne
smery snažily sa odstrániť reformu Steinovu a
nahradiť ju starým separatizmom, starým autonomizmom,
starým federalizmom. A keď tieto smery proti Steinovej
reforme ozvaly sa a uplatňovaly sa veľkou vehemenciou
a Stein nevedel sa udržať u moci, vtedy odstúpil
a bojoval ako jednoduchý vedátor, ako jednoduchý
občan v radoch tých, ktorí spolu s ním
utvorili a hájili jeho dielo. A podarilo sa im uhájiť
toto dielo. Základy, ktoré položil Stein, sú
i dnes základmi nemeckej správy.
U nás pán min. predseda nenasledoval príklad
tohoto svojho veľkého predchodcu, u nás p.
min. predseda nešiel do radov tých, ktorí dnes
a v tejto debate hája jeho pôvodné veľké
štátnické myšlienky, u nás p. min.
predseda obrátil... (Výkřiky čsl.
soc. demokratických poslanců.) ... on sa postavil
do radov tých, ktorí potierajú jeho dielo,
chcú ho odstrániť a chcú ho nahradiť
tým, proti čomu on stál v najvážnejších
chvíľach historie Československa. (Různé
výkřiky.)
A preto, že pán min. predseda takto obrátil
- pán min. predseda je iste štátnikom veľkých
kvalít - my predsa len nechceme veriť, že by
za zmenou jeho stanoviska nestály iné uváženia,
ako maličké, malicherné momenty, vyplývajúce
z potrieb momentánnej každodennej politiky stranníckej.
Podívajme sa na tie argumenty, ktoré prednesené
sú na odôvodnenie tohoto zákona a uvidíme,
že žiadny z tých argumentov nie je taký,
ktorý by mohol založiť pevné štátnické
uváženie, aké p. min. predseda iste má
alebo snaží sa mať.
Jeden z najhlavnejších argumentov tohoto zákona
je - a v dôvodovej zpráve p. referent to veľmi
obšírne vykladá - že týmto zákonom
odzbrojený bude na Slovensku autonomizmus a separatizmus,
ktorého najpoprednejším zástancom je
slovenská ľudová strana.
Vážení pánovia! Ja myslím, že
nebolo by treba sa príliš šíriť a
dokazovať to, že toto uváženie je veľmi
povrchné, že toto uváženie nezodpovedá
skutočným pomerom a že tento argument je najslabším
argumentom, ktorý prednášaný je v záujme
tohoto zákona. Myslím, že najpádnejším
dôkazom mojich tvrdení bola posledná reč,
ktorú predniesol predvčerom p. posl. dr Juriga
s tohoto miesta. Pán posl. dr Juriga, ako som
informovaný, hovoril z poverenia svojho klubu a, čo
prednášal, bolo povedané menom poslaneckého
klubu slovenskej ľudovej strany. To, čo povedal, nebola
iba jeho osobná mienka, ale čo povedal, je názor
slovenskej ľudovej strany, to je názor strany, ktorá
tvorí dnes súčiastku vládnej koalície
a zástupci ktorej sedia dnes vo vláde. To, čo
p. posl. Juriga tu povedal, je názor vládnej
strany a slovenská ľudová strana by musela
najprv dementovať to, čo pán posl. Juriga
predniesol, slovenská ľudová strana by
musela výslovne prehlásiť, že sa nestotožňuje
s názory p. posl. Jurigu, slovenská ľudová
strana by musela výslovne označiť tie čiastky
reči pána posl. Jurigu, s ktorými
sa nestotožňuje, než by sme mohli uveriť,
že to, čo pán posl. Juriga tu predniesol,
nebolo prednesené menom vládnej strany, ale menom
jedného poslanca, ktorí si dovolil túto extratúru.
Pán posl. Juriga hovoril, že slovenská
ľudová strana akceptuje tento návrh zákona
len preto, poneváč zákon tento bude tvoriť
základ pre ďalšie snaženie tejto strany,
základ pre budúcu autonomiu Slovenska. A pán
posl. Juriga veľmi jasne a zreteľne označil,
v akom smere si predstavuje slovenská ľudová
strana túto autonomiu, keď prehlásil, že
slovenská ľudová strana akceptuje tento návrh
zákona v tom očakávaní a presvedčení,
že on bude tvoriť základ budúceho zákonodarného
snemu Slovenska, a pán posl. Juriga prehlásil,
že prijíma menom slovenskej ľudovej strany tento
návrh zákona v očakávaní, že
ten zemský prezident, ktorého ustanovuje táto
osnova, v budúcnosti premení sa v opravdového,
skutočného prezidenta slovenského.
Zákonodarný snem zemský a opravdový
štátny zemský prezident, to nie je ďaleko
od toho návrhu slovenskej autonomie, ktorý vypracovaný
bol jedným členom slovenskej ľudovej strany,
ktorý je poslancom tohoto Národného shromaždenia,
význačným členom slovenskej ľudovej
strany, a to pánom posl. dr Bélom Tukom,
podľa ktorého návrhu mala byť sriadená
medzi Slovenskom a medzi historickými zemami vlastne len
personálna unia, že by totiž všetky štátne
záležitosti maly byť rozdelené nielen
správne, ale i legislatívne medzi rôznymi
zemami a jedine osobnosť prezidentova by mala byť spoločná.
O tomto návrhu zákona, vypracovanom členom
slovenskej ľudovej strany, ktorý návrh zákona
touto vládnou stranou do dnes nebol dezauvovaný,
tvrdil význačný slovenský politik
veľmi zaujímavé faktá. Škoda, že
pán referent nie je prítomný a že nepočuje
túto vec, lebo by ho to iste bolo zaujímalo, aké
tvrdenia činil verejne vodca národnej demokracie
na Slovensku, jeden z najserióznejších a najvýznačnejších
slovenských politikov, pán dr Milan Ivánka,
ktorý opätovne verejne v tlači prehlásil,
že má doklady a dôkazy v rukách, že
návrh člena vládnej strany, pána dr
Bélu Tuku, vypracovaný bol podľa elaborátu,
ktorý povstal v ministerstve vnútra v Budapešti
(Slyšte! - Veselost.) a ktorý bol z
Budapešti prešantročený do Bratislavy
a na Slovensko. (Slyšte! Výkřiky.) Predseda
výkonného výboru národnej demokracie
na Slovensku pán dr Ivánka verejne vyzval pána
dr Tuku a slovenskú ľudovú stranu, aby
ho žalovali, aby mal možnosť so svojimi dôkazy
vyrukovať pred súdom. Ani pán dr Tuka,
ani slovenská ľudová strana nedržala za
potrebné, aby s touto vecou išla k súdu. (Výkřiky
posl. dr Jurigy)
Ale, vážení pánovia, vy sa teraz vyzúvate
z návrhu p. posl. dr Tuku. Vy ste už raz učinili
oficielné prehlásenie o tomto návrhu zákona.
Nebolo to súkromné prehlásenie pána
Jurigu, ako by teraz snáď mnohý z vás
chcel vec predstavovať. Nebolo to prehlásenie pána
posl. dr Tuku, ale bolo to jednohlasne prijaté uzavretie
širšieho výkonného výboru slovenskej
ľudovej strany, vynesené 5. februára tohoto
roku v Ružomberku, odhlasované i hlasmi dvoch pánov
ministrov slovenskej ľudovej strany.
Toto prehlásenie možno iste akceptovať ako oficiálnu
interpretáciu vládneho návrhu. Toto usnesenie
znie takto: "Širší výkonný
výbor slovenskej ľudovej strany schvaľuje vstup
strany do vlády a vyslovuje dôveru svojím
zástupcom vo vláde. Súčasne širší
výkonný výbor slovenskej ľudovej strany
vyhlasuje, že v návrhu zákona o reforme politickej
správy nevidí zákon o politickej autonomii
slovenskej krajiny podľa samourčujúceho práva
osobitného slovenského národa a preto širší
výkonný výbor slovenskej ľudovej strany
ohradzuje sa proti tomu, aby tento návrh zákona
kýmkoľvek bol rozhlasovaný ako návrh
na politickú autonomiu slovenskej krajiny a považovaný
za vyriešenie a skoncovanie slovenskej národnej otázky
v republike Slovákov a Čechov. Prístupom
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany k vláde
premenilo sa iba pracovné a bojovné miesto poslancov
a senátorov a všetkých ich zástupcov
a členov, ale ešte nie pomer slovenského národa
k národu českému v rámci štátu.
Širší výkonný výbor slovenskej
ľudovej strany stále a pevne stojí na doterajšom
svojom programe, menovite na uskutočnení Pittsburgskej
dohody, ktorej platnosti a záväznosti neohrožene
sa pridržiavame."
"Ďalej stále a pevne pridržiavame sa návrhu
zákona, ktorý klub poslancov a senátorov
slovenskej ľudovej strany dňa 25. júna 1922
podal poslaneckej snemovni, ktorý je návrhom celého
klubu a súčasne i návrhom celého slovenského
národa."
"Pracovať a bojovať budeme všetci, až
kým tento návrh neuzákoníme a tým
autonomiu Slovenskej krajiny nevydobyjeme. Od tohoto boja nás
neodstrašia vyhrážky a nesvedie nás ani
naša terajšia účasť na vláde.
Vieme a veríme, že slovenská národná
otázka v republike Slovákov a Čechov len
vtedy bude riešená, keď autonomia Slovenskej
krajiny podľa samourčujúceho práva osobitného
slovenského národa bude vybudovaná. Samourčujúce
právo slovenského národa žije!"
To bola jednohlasne usnesená rezolúcia výkonného
výboru slovenskej ľudovej strany. A, slávna
poslanecká snemovňa, čo bolo v tom návrhu
zákona, ktorý i hlasmi ľudových ministrov
prijatá rezolúcia vyhlasuje ako program, ako snaženie,
ako cieľ slovenskej ľudovej strany? V §e 3 tohoto
návrhu zákona je ustanovené dualistické
sriadenie Československej republiky, nakoľko hovorí,
že územie Československej republiky pozostáva
zo zemí bývalého svätováclavského
kráľovstva a ďalej z území Slovenska
a pripojuje k tomu ešte územie Podkarpatskej Rusi.
Bod 6 tejto osnovy požaduje zákonodarnú a výkonnú
moc pre tieto záležitosti: administrácia, školstvo,
kultus, obchod, pravosúdie, zemedelstvo, verejné
práce, sociálna pečlivosť a všetky
na tieto veci sa vzťahujúce finančné
otázky.
Všetky tieto veci podľa tohoto návrhu zákona
majú prislúchať do kompetencie zákonodarného
snemu zemského a jedine vojsko, zahraničné
veci, verejná doprava, voľba prezidenta a financie
na tieto záležitosti sa týkajúce majú
ostať spoločnými, ktoré majú
byť riešené v tomto spoločnom Národnom
shromaždení. Na čele tejto slovenskej zeme
má stáť podľa bodu 7. tejto osnovy zvláštna
krajinská vláda v čele s min. predsedom.
Vážení pánovia! Toto je návrh
zákona, ktorý páni predložili Národnému
shromaždeniu, a to ako v posl. snemovni, tak i v senáte
vtedy, keď boli v opozícii. A teraz, keď schválili
vstup týchto strán do vlády v širšom
výkonnom výbore v Ružomberku 5. februára,
tam znova prízvukovali, že i ako vládna strana
pridržiavajú sa toho, čo vtedy ako opozícia
navrhovali. Pridržiavajú sa tedy legislatívneho
zákonodarného snemu zemského a zvláštnej
vlády slovenskej. Myslím, že nie je treba,
aby som ďalej vykladal, či je akceptovaním
pod pojednávaním stojaceho návrhu zákona
vyriešená autonomistická a separatistická
otázka na Slovensku, lebo slovenská ľudová
strana oficiálne prehlásila, že nie je tomu
tak a dala tomu výraz v tom, čo som citoval.
My sa staviame proti týmto snahám, ale nestaviame
sa proti ním preto, že by sme snáď chceli
Slovensko pozbaviť svojho svojrázu, svojej slovenskej
reči, svojich slovenských zvláštností
a slovenských zvláštnych potrieb, ale my sa
staviame proti zákonodarnej autonomii, ktorú dneska
hlása vládna strana v republike Československej,
lebo sme presvedčení, že to môže
viesť, a nielen môže, ale musí viesť
k nebezpečným koncom nielen pre Československú
republiku, ale v prvom rade pre samé Slovensko. (Tak
jest!) Historia nás o tom učí a presvedčuje.
Veď boly prípady, kde národy jedného
kmeňa alebo príbuzných kmeňov tvorily
jeden štát a následkom separatistického
snaženia v týchto kmeňoch rozbil sa spoločný
štát. Separatistické snahy tieto viedly logickou
konzekvenciou k úplnému štátnemu oddeleniu.
Máme príklad tam na severe, Norsko a Švédsko,
ktoré nie tak dávno tiež sa oddelily, ktoré
zprvu tiež žily vo spoločnom štátnom
útvare a separatistické tendencie postupne viedly
k štátnej rozluke a k utvoreniu dvoch neodvislých
štátov. To si mohlo dovoliť Švédsko
a Norsko tam na poloostrove škandinávskom, obklopenom
so všetkých strán morom, izolovanom od zahraničného
nebezpečia. Ale tu u nás, tu v strednej Europe,
kde obklopení sme nepriateľskými tendenciami,
nemôžeme si dovoliť niečo podobného,
lebo keď tam hore udržať si mohlo Norsko ako samostatný
štát svoju samostatnosť, tu u nás, v strednej
Europe to Slovensko ako samostatný štát sa
neudrží a nemôže udržať a stane
sa iba korisťou dravých a lačných susedov.
(Výborně! Potlesk.) Keď my staviame
sa proti vašej autonomii, tedy sa staviame proti tomu nebezpečiu,
ktoré zastihne slovenský národ logickou konzekvenciou,
jestli bude kráčať na tých cestách,
ktoré hlásate vy. (Souhlas.) Slávna
poslanecká snemovňa! (Výkřiky.)
Neráčte nám vytýkať, že
my sme Slovensko vylifrovali komunistom. My sme našu stranu
obetovali na Slovensku v boji s komunizmom, v boji na ochranu
republiky proti nebezpečiu rozvratu. (Výborně!
Potlesk.)