Slávna poslanecká snemovňa! Ja som pôvodne
myslel, že demonštrácia levická na Slovensku
bola snáď len nejakou súkromnou akciou pána
posl. Šafranka, iba extratúrou jedného
komunistického poslanca zo Slovenska, ale rečník
komunistickej strany pri tejto debate, pan kol. Bolen uznal
za potrebné prízvukovať zásady, ktoré
tam na Slovensku takým demonštratívnym spôsobom
v tak vážnej chvíli odznely. (Výkřiky
komunistických poslanců.) My varujeme, aby takýmto
spôsobom zahrávané bolo s ohňom, poneváč
to smeruje nielen proti záujmom Československej
republiky, ale smeruje i proti záujmom robotníckej
triedy v Československej republike a v prvom rade proti
robotníckym záujmom na samom Slovensku.
Vyložil som dostatočným spôsobom, že
máme záujem na obrane a ochrane Československej
republiky proti všetkým možným útokom,
ktoré by mohly proti nej povstať. Ale my a náš
štát nepotrebujeme len obranu a ochranu vojenskú,
ale konfigurácia nášho štátu, jeho
položenie v strednej Europe je takého rázu,
že Československá republika potrebuje aj iné
faktory, ktoré slúžia k jej ochrane, k jej
udržaniu. To je predovšetkým demokratický
smer tejto republiky. Naša republika udržať sa
môže natrvalo len na základe demokratickom,
len na základe strednom, ako je i naše položenie
v strednej Europe. My v každom ohľade, ako politickom,
tak hospodárskom a sociálnom vystríhať
sa musíme každého extrémneho experimentu
a musíme v každom ohľade voliť cestu strednú,
cestu demokracie, ústavy a zákona.
V predložených osnovách vidíme odklon
od tejto cesty. Vôbec od ustavenia colno-kongruovej väčšiny,
od ustavenia terajšej vlády vidíme odklon od
tejto cesty, ktorý sa javí i v týchto osnovách.
Poukázal som na inom mieste, akým spôsobom
sa pojednáva na príklad návrh zákona
o reforme správy, že pojednáva sa s porušením
zásad vyslovených v predpisoch zákona č.
286, reštrikčného zákona, že totiž
administratívna reforma má byť pripravená
po sriadení sboru znalcov a v súčinnosti
s týmto sborom znalcov. Naproti čomu dnešná
vláda predložila osnovu, ktorú vôbec
nepredložila znalcom, naopak zamietla každý pokus,
aby znalci v tak dôležitej otázke boli slyšaní,
čo je v rozpore s výslovným ustanovením
platného zákona.
Vyskytly sa hlasy, ktoré majú pochybnosti ohľadne
ústavnosti niektorých ustanovení návrhu
zákona o reforme správy. O tejto veci nebudem dnes
hovoriť. Len poukážem na okolnosť, že
takých pochybností vôbec niet u členov
terajšej vládnej väčšiny a že
vláda vzdor tomu, že sa jedná o zákon
veľmi dôležitý, týkajúci
sa ústavných práv, nedržala za potrebné,
aby sa touto otázkou v dôvodovej zpráve vôbec
zaoberala. V poslednom čase vôbec vidíme nápadné
negligovanie ústavnoprávneho výboru tejto
snemovne. Ústavnoprávny výbor zaujal určité
zvláštne stanovisko v poslednom parlamente, nakoľko
bol to výbor, ktorý vždy kládol váhu
na to, aby hájená bola ústava, aby hájený
a chránený bol zákon. Nechcem zamlčať,
že na vypestovaní tejto tradície má
veľkú zásluhu bývalý predseda
ústavno-právneho výboru, dnešný
predseda senátu, pán d r Hruban. Tým
vypuklejšie sú odchylné spôsoby, akými
sa teraz v ústavno-právnom výbore jedná.
Poukážem len na prejednávanie osnovy o odnímaní
volebného práva vojakom. Ľutujem, že musím
sa dotknúť referenta dr Králíka,
ale moje vývody nie sú namierené proti jeho
osobe a nemám žiadneho osobného ostnu proti
nemu. Chcem len kritizovať spôsob, ktorý nie
je špecielne u neho, ale ktorý javí sa dnes
temer symptomaticky v ústavno-právnom výbore.
(Předseda zvoní.) Referent dr Králík,
ač bol už pred svojím referátom upozornený
na to, že návrh zákona obsahuje odnímanie
volebného práva i záložníkom
vojenským, prez to vo svojom referáte uvádzal
obsah zákona takým spôsobom, ako keby vojakom-záložníkom
nebolo volebné právo odňaté, ale ako
keby volebné právo im bolo ponechané. (Zpravodaj
posl. dr Králík: Pasívne!)
Slávna snemovňa! V tomto smysle navrhoval pán
referent prijatie návrhu zákona v ústavno-právnom
výbore. Pán kol. dr Meissner hneď použil
príležitosti, aby poukázal v ústavno-právnom
výbore na omyl p. referenta. Poukázal ďalej
i na veľké nebezpečie, ktoré skrýva
v sebe ustanovenie odňatia volebného práva
vojákom-záložníkom a plaidoval za to,
aby volebné právo ponechané bolo aspoň
vojákom-záložníkom. Vzhľadom k
tomu, že p. referent bol na omyle ohľadne obsahu návrhu
zákona, navrhoval p. kol. dr Meissner v ústavno-právnom
výbore, aby pojednávanie predlohy bolo odložené
až do toho času, keď i strany väčšiny
budú mať možnosť o obsahu tohoto zákona
sa dôkladnejšie informovať. Vtedy p. kol. dr Kramář
poznamenal, že takého odkladu nie je treba, poneváč
že konečne návrh dr Meissnera ohľadne
ponechania volebného práva záložníkom
možno akceptovať i bez ďalšieho odkladu. Bez
toho, že takým spôsobom bolo upozornené
na obsah osnovy opozičnými poslanci a na mylné
referovania p. referenta, nebolo pojednávanie osnovy odročené,
ale po zakončení debaty odhlasovaná celá
osnova v jej pravom znení a nie v tom, ako ju navrhoval
v ústavno-právnom výbore sám p. referent.
(Výkřiky poslanců čsl. soc. dem.
strany dělnické.)
Slávna poslanecká snemovňa! My v takomto
jednaní a postupe vidíme predsa len určité
poníženie tej autority ústavno-právneho
výboru, ktorej sa tomuto výboru pod niekdajším
predsedníctvom p. dr Hrubana dostalo.
Ale my vidíme negligovanie ústavno-právneho
výboru i v iných veciach. Máme tu celý
rad predlôh, ktoré sa do ústavno-právneho
výboru vôbec nedostaly, ačkoľvek podľa
nášho názoru, a myslím podľa názoru
každého normálneho, ani nie právnicky,
ale len podľa zdravého rozumu smýšľajúceho
človeka tieto predlohy by do ústavno-právneho
výboru prijsť musely. Máme tu, prosím,
bernú predlohu, ktorá ustanovuje dôležité
veci, ktoré zasahujú do právnej konštrukcie
celého štátu, celej administratívy štátnej,
najmä finančnej. Berná predloha bola predložená
parlamentu a vláda nenavrhla, aby prišla i pred ústavno-právny
výbor. My síce máme sľub p. predsedu
ústavno-právneho výboru, že sa všemožne
postará o to, aby i berná predloha prišla pred
ústavno-právny výbor k ústavno-právnemu
pojednávaniu a preskúmaniu s ústavno-právneho
hľadiska, ale podľa dosavádnej praxe nemáme
veľkej dôvery k tomu, že toto jeho úsilie
bude korunované úspechom. Máme tu aj iné
predlohy, na pr. predlohu o umiestení dlhšie slúžiacich
poddôstojníkov. Táto predloha vôbec
neprišla pred ústavno-právny výbor,
ačkoľvek hlboko zasahuje do štátno-zamestnaneckého
práva. Kto si vezme do rúk príručku
administratívneho práva, presvedčí
sa o tom, že štátno-zamestnanecké právo
je veľmi značnou čiastkou, značným
oborom verejného, administratívneho práva.
Táto osnova týka sa tak dôležitého
práva a do ústavno-právneho výboru
sa vôbec nedostala. Máme tu ďalej osnovu o kázenskom
a kárnom poriadku vojenskom. To sú dôležité
ustanovenia disciplinárno-právneho rázu,
ktoré hraničia až s trestným poriadkom.
Nebolo navrhnuté vládou, aby tieto osnovy prišly
do ústavno-právneho výboru a neboly prikázané
ústavno-právnemu výboru a do poslaneckej
snemovne dostávajú sa tieto predlohy bez toho, že
by ústavno-právny výbor mohol k nim zaujať
stanovisko.
Slávna poslanecká snemovňa! Je tu ďalej
otázka, nakoľko sa shoduje návrh zákona
o odňatí volebného práva vojakom s
našou ústavou. My sme toho názoru, že
táto osnova je v protive s ústavnou listinou našej
republiky. Každý právnik, ktorý takú
osnovu dostane do ruky, musí v prvom rade prijsť na
tú myšlienku, vzhľadom k tomu, že sa jedná
o obmedzenie volebného práva, či osnova táto
sa shoduje s ústavou, kde je zabezpečená
všeobecnosť volebného práva, a či
nie. Vládna osnova nedržala za potrebné, aby
sa v dôvodovej zpráve o tejto otázke zmienila.
Pripúšťam, že sú možné
rôzne názory, že konečne možno hájiť
názor, že osnova tá nie je v rozpore s ústavnou
listinou, ale predsa myslím, že by bolo povinnosťou
vlády, aby sa k tejto otázke vyjadrila, k tejto
otázke zaujala stanovisko v dôvodovej zpráve
a aby k tejto otázke zaujala stanovisko v parlamente, keď
v parlamente a v parlamentnom výbore ozvaly sa pochybnosti
ohľadne ústavnosti tohoto zákona a názory,
ktoré tento návrh zákona považujú
za protiústavný.
Ale naša vláda má vo zvyku nereagovať
vôbec na žiadne prejavy opozície a odvoláva
sa pri tom akosi na našu parlamentárnu tradíciu
československú, akoby táto kázala,
že vláda vôbec nemá dbať žiadnych
námetov, ktoré pochádzajú nie z vládnych
strán, ale so strany opozície. Ale ja by som myslel,
že predsa je rozdiel medzi dnešným parlamentárnym
stavom a medzi tým parlamentárnym stavom, keď
bola ešte všenárodná koalícia.
Tam hoci nesúhlasili sme vždy s týmito metodami,
ale konečne bolo možno hájiť stanovisko,
že na opozícii, ktorá je vyslovene protištátna,
ktorá vyslovene stavia sa na základy, ktoré
nie sú srovnateľné s ústavou našej
republiky, netreba aby vláda v každom prípade
reagovala. Avšak dnešný stav vecí parlamentárnych
je iný. Dnes v opozícii sa nachádzajú
strany, ktoré daly dosiaľ dostatočný
dôkaz, že stoja na základe tohoto štátu
a boly by, keďby prišlo k vážnym udalostiam,
iste s hľadiska štátotvorného, s hľadiska
udržania tohoto štátu spoľahlivejšie,
ako mnohé strany, ktoré sa dnes nachádzajú
vo vláde. (Výborně! - Potlesk poslanců
čsl. soc.-dem. strany dělnické.)
Túto opozíciu negligovať, túto opozíciu
urážať, znamená nie len urážať
a negligovať opozíciu, ale urážať
a negligovať celý parlamentárny systém.
(Tak jest!) Znamená nielen urážku opozície,
ale urážku nášho parlamentu a našej
ústavy. (Souhlas poslanců čsl. soc.dem.
strany dělnické.)
Tedy snáď ani nie meritum tých vecí
je to, proti čomu sa s takou vehemenciou stavia dnešná
opozícia, ako skôr spôsob, akým ony
sú prejednávané.
V ďalších vývodoch sa budem zaoberať
otázkou, či vládny návrh o odňatí
volebného práva vojakom srovnateľný
je s našou ústavnou listinou. Som toho presvedčenia,
že sa tu jedná o zmenu ústavy a je veľmi
povážlivé, že vláda siaha k takýmto
opatreniam a bez ohľadu na pochybnosti a názory, ktoré
vychádzajú so strany opozície, nedbá
výstrah a chce tento zákon previesť i jednoduchou
nekvalifikovanou väčšinou. To je veľmi nebezpečný
precendent, lebo, slávna poslanecká snemovňa,
keď sa dneska mení ústava obyčajným
zákonom, môže prijsť vláda, ktorá
bude chcieť meniť ústavu vôbec nie zákonom,
ale proti zákonu a proti parlamentu. (Souhlas.)
Slávna poslanecká snemovňa! Prejdem na otázku,
či odňatie volebného práva vojakom
srovnáva sa s ústavou a či nie. O volebnom
práve hovorí naša ústava na rôznych
miestach. Hovorí o aktívnom práve do poslaneckej
snemovne, do senátu, a o pasívnom volebnom práve
do poslaneckej snemovne a do senátu. Ja zaoberať sa
chcem len s tými partiami našej ústavnej listiny,
ktoré hovoria o volebnom práve do poslaneckej snemovne.
Ústavná listina hovorí na dvoch miestach
o volebnom práve do poslaneckej snemovne: O aktívnom
volebnom práve v §e 8 a §e 9, a o pasívnom
volebnom práve v §e 10.
Poznamenávam, že o aktívnom volebnom práve
do poslaneckej snemovne hovorí ústavná listina
na dvoch miestach, a kladiem na to dôraz, poneváč
má to svoj význam. Totiž proti názoru,
akoby osnova táto bola v protive s ústavnou listinou,
ozval sa v dennej tlači pán sekčný
šéf dr Joachim a hájil stanovisko, že
osnova nie je v rozpore s ústavnou listinou. Pri tom odvolával
sa na francúzske právo, na francúzsku ústavu
a na francúzsky volebný zákon a tvrdil, že
vo francúzskej ústave je tiež vypovedená
zásada všeobecnosti volebného práva,
a vzdor tomu, že francúzsky volebný zákon
určuje určité podmienky, ktoré sú
v rozpore so zásadou všeobecnosti volebného
práva, medzi iným, že i francúzsky volebný
zákon odníma volebné právo vojakom.
Avšak práve v tom, že naša ústavná
listina na dvoch miestach hovorí o všeobecnom volebnom
práve, práve táto duplicita našej ústavy
činí rozdiel medzi naším právnym
ústavným poriadkom a medzi francúzskym právnym
ústavným poriadkom. Francúzska ústava
totiž ustanovuje len vo všeobecnosti zásadu všeobecného
volebného práva, totiž že "komora
volená je všeobecným volebným právom
za tých podmienok, ktoré sú ustanovené
vo volebnom zákone". Všetky podmienky všeobecného
volebného práva prikazuje teda francúzska
ústava jednoduchému obyčajnému zákonu
a uspokojuje sa iba stanovením zásady všeobecného
volebného práva, bez toho, že by len jednu
podmienku tohoto volebného práva ona sama určila.
Tak na pr. francúzska ústava neustanovuje ani vek,
ako je u nás 21 rokov, ako podmienku volebného práva,
neustanovuje na pr. ani trvanie obdobia volebného, ale
všetko toto, všetky podmienky volebného práva
prikazuje obyčajnému zákonu.
A v tom je veľký rozdiel od ústavy našej,
lebo ústava naša prevzala síce v §e 8
zásadu všeobecnosti francúzskej ústavy
a v §e 8 podľa tohoto francúzskeho vzoru hovorí,
že "snemovňa poslanecká má 300
členov, ktorí sa volia podľa všeobecného
rovného, priameho, tajného práva hlasovacieho,
podľa zásady pomerného zastúpenia",
ale chýli sa naša ústava od francúzskej,
ktorá všetky podmienky prikazuje obyčajnému
zákonu, v tom, že naša ústava v nasledujúcom
§e 9 určuje sama, tedy ústavne, podmienky volebného
práva. Ktoré sú tieto podmienky, hovorí
§ 9: "Právo voliti do sněmovny poslanecké
mají všichni státní občané
Československé republiky bez rozdílu pohlaví,
kteří překročili 21. rok věku
svého a vyhovují ostatním podmínkám
řádu volení do poslanecké sněmovny."
Slávna snemovňa! Naša ústava neuspokojuje
sa akademickým vyslovením všeobecnej zásady
všeobecného volebného práva v §e
8, ale naša ústava inkorporuje v ďalšom
§e 9 aj materiálne podmienky volebného práva,
a to v prvom rade všeobecnosť volebného práva,
že totiž všetci štátni občania
Československej republiky majú volebné právo.
Ďalšia podmienka je štátne občianstvo.
Ďalej inkorporuje sa ženské volebné právo
a dokončenie 21. roku veku.
Tento § 9 ustanovuje tedy podmienky dvojakého rázu.
Jedna kategoria podmienok je, ktoré sú v samej ústave
inkorporované a ktoré následkom toho môžu
byť zmenené len ústavným zákonom.
Druhá kategoria podmienok, o ktorých hovorí
ústavná listina slovy: "a vyhovujú ostatným
podmienkam poriadku volenia", sú podmienky, ktoré
môžu byť stanovené a menené nielen
v ústavnom zákone, ale i v obyčajnom zákone.
Slávna snemovňa! Podívajme sa tedy, aké
môžu byť tieto ďalšie podmienky, o ktorých
hovorí naša ústava, že môžu
byť i v obyčajnom zákone určené.
Tieto ďalšie podmienky nesmú byť v rozpore
so zásadami ústavnej listiny a nemôžu
byť v rozpore s materiálnymi podmienkami, ktoré
ústavná listina v §e 9 uzákonila. Takáto
materiálna podmienka je i všeobecnosť volebného
práva. Všeobecnosť volebného práva
nemôže byť menená obyčajným
zákonom, ale môže byť menená len
ústavným zákonom.
Slávna poslanecká snemovňa! Akého
rázu môžu byť ďalej tieto ďalšie,
obyčajným zákonom ustanoviteľné
podmienky? Tieto musia byť takého rázu, akého
rázu ustanovené sú v poriadkoch volebných,
lebo zákon výslovne hovorí, že tie ďalšie
podmienky vyhovovať musia "poriadku" volenia. To
znamená, že tieto podmienky nemôžu byť
rázu materiálneho, ale môžu byť
rázu iba formálneho, len také ustanovenia,
ktoré sa hodia do volebného poriadku a volebného
poriadku formálneho rázu. Náš volebný
poriadok, ktorého súčiastkou je do určitej
miery aj zákon o voličských soznamoch, obsahuje
takéto podmienky volebného práva. Je to predovšetkým
podmienka tá, že volebné právo vykonávať
môže len ten, kto je zapísaný do voličského
soznamu. Ďalej je tu podmienka usadlosti. To sú podmienky,
ktoré sa netýkajú materiálnych podmienok
volebného práva, ale ktoré majú ráz
iba administratívny, technický a evidenčný,
ktoré nemôžu slúžiť k tomu,
aby znemožňovaly volebné právo, naopak
ktoré musia slúžiť k tomu, aby uľahčovaly,
usnadňovaly výkon volebného práva.
Sú ešte vo volebnom poriadku t. zv. vylučovacie
dôvody. Kto nemôže vykonávať volebné
právo, kto nemá volebného práva? V
prvom rade tí, ktorí upadli do konkurzu, potom tí,
ktorí nie sú svojprávni, ktorí ztratili
svojprávnosť, potom tí, ktorí sú
pre určité trestné činy právoplatne
odsúdení a konečne tí, ktorí
sú v donucovacej pracovni. Už tieto podmienky sú
viac-menej formálneho rázu a keď im nie je
možné odrieknuť určitý materiálny
charakter, predsa len podmienky tieto nie sú v rozpore
so zásadou všeobecnosti volebného práva
a s materiálnou podmienkou všeobecnosti, poneváč
tí, ktorí dochádzajú do konkurzu,
ktorí nie sú svojprávni, ktorí sú
v donucovacej pracovni, tí netvoria nejaký všeobecný
okruh ľudí, ale nachádzajú sa v každom
stave, v každom povolaní, v každej národnosti,
nemajú tieto prípady ráz všeobecnosti,
ale sú len sporadicky sa vyskytujúce, a preto nie
sú ani v rozpore so zásadami všeobecnosti volebného
práva.
Slávna poslanecká snemovňa! Obyčajným
zákonom môžeme meniť všeobecnosť
volebného práva len keď sa jedná o technické
usnadnenie výkonu volebného práva, keď
sa jedná o veci, ktoré nemajú formulovať
materiálne podmienky. Nesmú byť v rozpore tie
ďalšie, v obyčajnom zákone určené
podmienky ani s §om 106 ústavnej listiny. § 106
úst. listiny hovorí, že výsady rodu,
pohlavia a povolania sa neuznávajú. To znamená
i podľa dôvodovej zprávy k §u 106 úst.
listiny, že v tejto vete úst. listiny je vyslovená
politická rovnosť všetkých stavov, všetkých
povolaní, všetkých pohlaví. Dôvodová
zpráva hovorí k §u 106: "V odst. 1 vyjádřena
jest zásada rovnosti." Je proti zásade rovnosti,
keď určitým povolaním, určitým
stavom sa berie určité politické právo.
Táto rovnosť vyslovená je v ústavnej
listine s ohľadom na politické práva, a je
nesporné, že keď vládna osnova berie celej
kategorii ľudí, všetkým ľuďom,
všetkým individuám, ktoré prináležia
k určitej kategorii, určitému povolaniu,
bez rozdielu každému volebné právo,
že vtedy tanguje rovnosť, vyslovenú v §e
106 tejto úst. listiny.
Ďalej hovorí dôvodová zpráva k
tomuto §u 106: "Provedení této zásady
přenechávati sluší zvláštním
zákonům. Toto opatření je nutné,
ježto jinak by v důsledku zásady rovnosti prohlášené
ve větě první nastala rovnost i tam, kde
by to odporovalo jiným ustanovením dosavadního
právního řádu; uvésti pak dosavadní
právní řád v soulad se zmíněnou
zásadou rovnosti jest právě věcí
zvláštních prováděcích
zákonů."
Intenciou §u 106 úst. listiny je teda, aby jestvujúce
nerovnosti v budúcnosti boly odstránené a
nemohly byť ohľadom používania politických
práv nové nerovnosti ustanovené. V intenciách
ústavnej listiny je možný len taký obyčajný
zákon, ktorý odstraňuje tieto nerovnosti
a nie zákony, aké navrhuje vláda, ktoré
nielen že neodstraňujú, ale naopak tvoria nerovnosti
a odnímajú celej kategorii občanov volebné
právo.
Slávna poslanecká snemovňa! Mohly by byť
pochybnosti ohľadom toho, že či stav vojenský
tvorí nejaké zvláštne povolanie. V predošlých
dobách povolanie vojenské bolo považované
za povolanie zvláštne, také, ktoré prináša
príslušníkom toho povolania určitú
česť. Ale mohly by snáď vzniknúť
pochybnosti ohľadom toho, že či vykonávanie
prezenčnej služby u vojska znamená toľko,
že kto túto prezenčnú službu koná,
týmto faktom stáva sa členom určitého
stavu alebo povolania. Nemôže byť však takýchto
pochybností ohľadne niekoľko kategorií,
ktoré vládny návrh tiež pozbavuje volebného
práva, a to sú kategorie vojenských gážistov
a kategorie četníkov. Vojenskí gážisti,
dôstojníci, poddôstojníci, rotmajstri
tvoria bezosporne z praktického hľadiska zvláštne
povolanie. Idú k vojsku, nie aby tam ztrávili prechodne
určitú dobu, ale preto, že je to ich životné
povolanie, preto, že tam chcú zostať v službe
a tiež aby potom mohli ísť do zaslúženého
odpočinku. Nielen s tohoto praktického hľadiska
musíme považovať tieto kategorie za zvláštne
povolanie, ale proste je to stanovisko i platných zákonov.
Platový zákon z r. 1926, č. 104, hovorí
"o úpravě platových a některých
služebních poměrů státních
zaměstnanců", a medzi týchto štátnych
zamestnancov zaraďuje hneď v §e 1 i vojenských
a četníckych gážistov. Podľa verejného
práva štátno-zamestnaneckého v Československej
republike tvoria teda tieto kategorie nesporne súčiastku
štátnych zamestnancov a sú nesporne určitým
povolaním. Ale nielen podľa platného práva.
My súčasne s osnovou o odňatí volebného
práva vojakom pojednávame vládny návrh
o umiestení dlhšie slúžiacich poddôstojníkov
a tam má vláda celkom iné stanovisko ako
pri tejto osnove. Pri osnove o odňatí volebného
práva vojakom má vláda stanovisko, že
títo vojaci, títo poddôstojníci či
gážisti, četníci netvoria zvláštne
povolanie a že odňatie im volebného práva
neznamená ukrátenie ich politickej rovnoprávnosti
v ústave zabezpečenej. Vo vládnom návrhu
o umiestení dlhšie slúžiacich poddôstojníkov
má však vláda stanovisko iné. Hneď
v druhom paragrafe tohoto návrhu zákona navrhuje
vláda, aby dlhšie slúžiacim poddôstojníkom
vyhradené boly "v štátnej službe
služobné miesta" vojenských gážistov
a četníkov. V jednej osnove oni považovaní
sú ako štátni zamestnanci v štátnej
službe stojací, konajúci zvláštne
povolanie, kdežto v druhej osnove, tam kde sa jedná
o otázku, či je to v rozpore s ústavou, či
je to slučiteľné s rovnosťou všetkých
povolaní, postaví sa vláda a vládna
väčšina na stanovisko, že nie sú
zvláštnym povolaním.
A ja by som ešte pri tejto príležitosti chcel
poukázať v polemike s p. prof. dr Joachimom, že
jeho názory sú neprijateľné so stanoviska
našej ústavnej listiny. Keby hovoril len ako vedec
a profesor, neuvádzal by som tieto veci. Máme zkúsenosti,
že vo vede sú možné a odôvoditeľné
rôzne názory. Ale dr Joachim je i sekčným
šéfom v ministerstve vnútra našej republiky
a preto jeho názory majú iste väčšiu
praktickú váhu, ako majú názory teoretických
profesorov. Pán prof. Joachim má názor, že
obyčajným zákonom možno obmedziť
všeobecné volebné právo takým
spôsobom, že by nijako neodporovalo ústave,
keby zákon stanovil určité minimum vzdelania,
ako podmienku práva volebného, na pr. znalosť
čítania a písania. Tento názor, myslím,
protiví sa podmienke všeobecnosti v ústavnej
listine ustanovenej. Jestliže sa hovorí, že obyčajným
zákonom možno stanoviť ako podmienku čítanie
a písanie, tou samou logikou prípustné by
bolo podmienenie volebného práva výkazom
maturitného vysvedčenia, skončenia strednej
školy alebo skončenia univerzity alebo príslušnosti
k nejakej politickej strane, fašistickej alebo komunistickej.
(Tak jest!)
Slávna snemovňa! Myslím, že vzhľadom
k tomu, že tieto názory pochádzajú od
veľmi dôležitého člena a úradníka
ministerstva vnútra, je treba, aby sa proti takýmto
názorom, zámerom a podnetom v poslaneckej snemovni
protestovalo.
Ešte by som sa chcel dotknúť toho francúzskeho
výkladu, na ktorý poukázal tiež pán
docent dr Joachim. Už som zdôraznil, že prečo
je možné vo Francii odňať volebné
právo vojakom jednoduchým zákonom bez toho,
že by tým bola ústava narušená,
a prečo to nie je možné učiniť
u nás vzhľadom k tomu, že v našej ústave
je materiálna podmienka všeobecnosti ustanovená.
Pán docent Joachim určitým povýšeným
spôsobom polemizuje s tými poslanci, ktorí
si trúfali vysloviť názor, že odňatie
volebného práva vojakom je v rozpore s ústavou.
Ale potom by v tých citátoch, ktoré uvádza,
musel byť úplný a nesmel by citovať len
to, čo hovorí pre jeho stanovisko, lež musel
by citovať tiež to, čo hovorí proti jeho
stanovisku.
Ja som si dal tú prácu, že som vyhľadal
auktorov, ktorých on citoval, a prišiel som k presvedčeniu
podľa štúdia prác francúzskych
právnikov a predovšetkým Duguita, ktorého
cituje i pán docent, že odňatie volebného
práva vojakom vo Francii stalo sa celkom iným spôsobom,
ako to vládna osnova zákona navrhuje. Naša
vládna osnova odníma vojakom volebné právo,
oni nemajú právo voliť, nemôžu byť
volení a nesmú byť zapísaní do
voličských soznamov, to znamená, že
nemajú volebného práva vôbec. Podľa
francúzskeho volebného zákona volebné
právo takýmto spôsobom vojakom odňaté
nebolo. Podľa francúzskeho práva výkon
volebného práva suspenduje sa na tú dobu,
kým sú oni v aktívnej službe, avšak
oni zostávajú naďalej zapísaní
vo voličských soznamoch ako voličia, a ak
sú na pr. na dovolenej, môžu toto svoje volebné
právo vykonávať. Odvolávam sa v tomto
ohľade na svedectvo toho istého znalca verejného
práva francúzskeho pána Duguita, ktorý
veľmi jadrne toto ustanovenie volebného práva
francúzskeho vysvetľuje vo svojom veľkom diele
o ústavnom práve francúzskom.
Avšak osnova protiví sa ústave ešte v
inom ohľade, totiž ohľadne pasívneho volebného
práva. V §e 20 naša ústavná listina
jedná o pasívnom volebnom práve štátnych
zamestnancov a stanoví, že členami Národného
shromaždenia nemôžu byť župani a okresní
náčelníci. V tom paragrafe, kde jedine hovorí
sa o pasívnom volebnom práve zamestnancov v štátnych
službách a iných verejných zamestnancov,
výlučne pri županoch a okresných náčelníkoch
pripúšťa naša ústava, aby nemohli
byť volení za členov Národného
shromaždenia. Z toho nasleduje, že všetci ostatní
štátni zamestnanci majú ústavou zaručené
svoje pasívne volebné právo.