Zazlievať prichodí mi i to, že vláda nemá
porozumenie ani pre tak potrebnú vec, ako je učňovská
škola v Bratislave.
Čo sa týka rodinných škôl, Slovensko
je i v tomto ohľade na stupni najnižšom. V celej
republike nachádza sa 81 rodinných škôl,
z týchto 11, vlastne len 10 je na Slovensku. V historických
zemiach 1 rodinná škola padne na 142.808 obyvateľov,
kdežto na Slovensku 272.134 duší na 1 rodinnú
školu. Avšak po stránke výchovnej zdá
sa, že rodinné školy české neplnia
svoje poslanie, nevychovávajú pre šťastný
rodinný život, ale pre manželské rozvody.
Dáta štatistické totiž svedčia,
že rozvody v Čechách úžasne sa
množia. Za 5 rokov, čiže od r. 1919 do 1923 v
Čechách rozvedených a rozlúčených
manželstiev bolo 33.522, na Morave 8986, v Sliezsku 2180,
spolu v troch zemiach 44.688. Popri tom na Slovensku za ten istý
čas 2156.
Dnešného výchovného systému rodinných
škôl na Slovensku my Slováci si teda neželáme.
My chceme rodinné školy, stojace na podklade nábožensko-mravnom,
(Tak je!) lebo taký chceme mať i náš
rodinný a verejný život.
Slávné Národné shromaždenie!
Po tomto dovolil by som si aspoň zhruba dotknúť
sa problému, o ktorom sa stále diškutuje a
píše, avšak čím viac sa anketuje
o probléme tomto, tým je on problematickejší.
Je to otázka našich stredných škôl.
Už i pán minister školstva vo svojom expozé
vyjadril svoju obavu, že čo bude s inteligentným
proletariátom, ktorý nám zo stredných
škôl vychádza. No, my Slováci obavu pána
ministra neprechovávame. Je pravda síce, že
i na Slovensku ukazuje sa nadprodukcia školených ľudí,
je to však jedine preto, lebo Slovák nemá miesta
vo slovenskom úrade, keďže ešte i v deviatom
roku republiky inteligentný proletariát importuje
sa na Slovensko z historických zemí. (Posl. Hlinka:
Na univerzite slovenskej ani jeden Slovák nie je profesorom.)
Pravda, p. minister školstva, ešte ako minister
poľnohospodárstva, navrhol proti tomuto odpomoc, totiž
exportovanie slovenskej inteligencie. Nemienim tu diškutovať
s pánom ministrom o otázke tohoto exportu, myšlienka
táto sotva že sa zrodila, rozbila sa na živelnom
odpore Slovenska, pán minister vie to najlepšie sám.
Návrh p., ministra nemôže byť aktuálny
do toho času, kým nebudú úrady slovenské
obsadené Slovákmi. Tu je na pr. školský
referát bratislavský. Má 147 zamestnancov,
z nich len 37 Slovákov. Ešte i sriadenci, ako Klusák,
Richter, Louda a zametačka Böhmová sú
Česi.
Alebo iný príklad: Filiálka Hypotečnej
banky českej v Bratislave má personálu 30
ľudí, medzi nimi je len 6, slovom šesť Slovákov.
Avšak o tomto ústave dovolím si prehovoriť
na konci svojej reči.
Práve teraz je v Bratislave kurz poštových
praktikantov, poslucháčov je vyše 70. Slovákov
však je len desať. Kým Slováci len v takýchto
nepatrných zlomkoch zastúpení budú
po úradoch, školách a ústavoch, na vyvážanie
slovenskej inteligencie nemožno pomýšľať.
Nahliadnuť to musí i p. minister dr Hodža.
Rozpočet vykazuje v Čechách 171 stredných
v škôl, na Morave 74, v Sliezsku 19 a na Slovensku
57. V Čechách na 38.976 obyvateľov pripadne
1 stredná škola. Na Morave na 35.955, u nás
však, na Slovensku, na 52.517 duší dostáva
sa nám jedna stredná škola. Podľa percentuálnej
kvóty obyvateľstva Slovensku by patrilo 79 stredných
škôl, tedy o 22 viac ako máme. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
My Slováci však predbežne si nežiadame nových
stredných škôl, ale keď sa takto osvedčujeme,
varujeme čo najrozhodnejšie ministerstvo školstva
a nár. osvety, aby ho nejako nenapadla myšlienka niektorú
našu strednú školu zrušiť, či
už gymnázium, reálku alebo učiteľský
ústav. Nadovšetko upozorňujeme, aby sa nereštringovaly
učiteľské ústavy slovenské, keďže
v historických zemiach je udajne veľká učiteľská
nezamestnanosť. Protestujeme proti akémukoľvek
takémuto pokusu už dnes, lebo zkúsenosť
nás naučila, že obyčajne Slovensko býva
obetným baránkom historických zemí.
Vlani pomýšľalo sa na príklad na zrušenie
učiteľského ústavu v Banskej Bystrici.
Upozorňujeme, že Slováci toto nedopustia, Slovensko
ústav tento postrádať nemôže. Až
cirkevní v učitelia budú môcť
so penzie, nastane citlivý nedostatok učiteľstva,
budú nám teda potrebné i všetky dnešné
preparandie.
Slávné Národné shromaždenie!
Keď opätovne prejavujeme, že nečiníme
si nároky na novšie stredné školy, naliehali
by sme však veľmi, aby školy, ktoré máme,
boly ústavy i po stránke technickej v každom
ohľade vyhovujúcimi, modernými ústavy.
A tu upozorniť nám treba, že po tejto stránke
na stredných školách slovenských jevia
sa veľké nedostatky. Uvediem len jeden príklad.
V Prievidzi je štátné reálné
gymnázium. Jeho budova však je v takom dezolátnom
stave, že je to priamo kultúrna ostuda. Keby pán
minister školstva ústav tento poznal, musel by sa
hanbiť zaň. Gymnázium toto postavené
bolo r. 1666 a od tohoto času budova stojí bez toho,
aby sa na nej niečo bolo zmenilo. Ráčte si
teda predstaviť, veľactení pánovia, ako
môže vyzerať tento 300ročný ústav!
Časopisy poukazujú na prievidzské gymnázium
ako na ústav, ktorý žiakov svojich vraždí,
ako na hniezdo tuberkulózy, ba pomenovaly ho i slovenským
Špilberkom. Zvesti časopisov pôsobia senzačne,
len - zdá sa - najkompetentnejšie fóra: ministerstvo
školstva, ministerstvo financií a verejných
prác máločo si ich všímajú,
keďže v rozpočte na toto gymnázium preliminované
je na budúci rok len pol miliona korún. Žiadame
pána ministra financií, aby položku túto
značne zvýšil, že by sa s novostavbou
gymnázia v Prievidzi v novej stavebnej sezóne započať
mohlo. Mám po ruke i fotografické snímky
tohoto gymnázia, páni poslanci z Čiech môžu
sa presvedčiť ako sa na Slovensko investuje. Gymnázium
v Prievidzi má dnes 532 žiakov, 12 tried, 2 triedy
sú umiestené mimo budovy gymnaziálnej v meste,
vo dvore, kde je i krčma.
Rozpočet na r. 1927 preliminuje na investičné
trovy stredných škôl v historických zemiach
8.497.958 Kč, kdežto slovenským stredným
školám dostáva sa len nepatrných 2,840.000
Kč.
Čo sa týka školstva národného,
o tom vyhradil si prehovoriť iný člen nášho
klubu. Poznamenal by som len toľko, že kým na
Slovensku je asi 9000 detí nezaškolených, preliminovaných
8,100.000 Kč na stavby a pozemky ľudových a
meštianskych škôl je suma veľmi nízka.
Na Slovensku je 118 meštianskych škôl, a to 87
štátnych, 14 katolíckych. 1 grécko-katolícka,
6 evanjelických, 3 židovské, 4 obecné
a 3 súkromné. Na Slovensku teda na 166.304 obyvateľov
pripadá jedna meštianka, kým v Čechách
asi 10.000 obyvateľov má už svoju meštiansku
školu.
Preliminovanú sumu na stavby národných škôl
bolo by potrebné zvýšiť aspoň o
100% a okrem toho nedopustiť, aby na tejto položke chcelo
ministerstvo školstva a nár. osvety ešte i sporiť.
Školskému referátu v Bratislave však nech
sa dá toľko právomoci, aby v rámci tejto
položky mohol sám disponovať. Avšak keď
už vzpomínam právomoc školského
referátu, nech mi je dovolené upozorniť na
nemožný stav tohoto referátu a na ešte
nemožnejšie položenie jeho úradníctva.
Z referátu odvolaný bol zemský inšpektor
Pluhař a funkciou zemského inšpektora národných
škôl poveril sa Ballo, do administratívneho
oddelenia ustanovený bol Kadanec a za právneho poradcu
referátu dr Vavro. Je pravda, sú to všetci
Slováci, ale práve preto nebola im ani daná
nijaká právomoc, lebo táto všetká
prešla na prednostu referátu dr Mauleho. Je to zaiste
makavý príznak nedôvery voči Slovákom,
a nadovšetko za takých okolností, keď
je ministrom školstva Slovák!
Pokladám za časové pripomenúť,
že na Slovensku majú prioritu Slováci učitelia,
profesori a úradníci vôbec, a to tým
viac, keďže sú to ľudí kvalifikovaní.
Aké krivdy sa dejú v posledných časoch
Slovákom pri obsadzovaní miest, uvediem len dva
prípady.
Ladislav Majerský, akademický sochár umelec,
absolvent akademie výtvarného umenia, má
úplnú aprobáciu na priemyselné školy,
a jednako začiatkom tohoto školského roku pridelený
bol na štátnu meštianku v Bratislave, kde vyučuje
spev, občiansku náuku, slovenčinu, kreslenie
a nemčinu, kým v tom istom čase na priemyselnú
školu bratislavskú vymenovali profesora z Čiech.
Druhý prípad. Na riaditeľské miesto
v košickom muzeu vypísaný bol súbeh.
O miesto toto uchádzal sa i zaslúžilý
Slovák, akademický maliar Hanula, dnes učiteľ
na meštianskej škole v Spišskej Novej Vsi. Žiadosť
Hanulovu však referent pamiatkového úradu Jurkovič
ani nepredložil ministerstvu školstva a na riaditeľské
miesto vymenovaný bol košický advokát
dr Pollák, žid, na oko sociálny demokrat, v
skutočnosti udajne komunista, ktorý olúpil
košické muzeum o veľa cenných pamiatok,
avšak olupuje i slovenské katolícke kostoly
o vzácné starožitnosti, ktoré potom
predáva a bohatne na nich. Pán Pollák je
obyčajný "handlíř" nezdržuje
sa udajne ani v Košiciach, býva v Prahe, vedie prepychový
život - a košické muzeum riadi tamojší
sluha.
A teraz ešte jednu krivdu, celkom novú, čerstvú
krivdu, ktorá sa deje naším Slovákom,
suplujúcim profesorom. Kým totiž profesori
z historických zemí dostávajú všelijaké
výhody a hodnostné triedy, naších suplentov
duševne vydierajú, ako to veľmi trefne poznamenal
istý časopis. Vec sa má tak, že z nedostatku
profesorov univerzitní poslucháči VII. a
VIII. semestru so zkúškou pedagogickou boli požiadaní,
aby vyučovali v gymnáziach bratislavských.
Chudobní šuhaji títo sa ochotne prihlásili,
avšak aké sklamanie! Týždenne vyučujú
10 hodín a za každú hodinu dostanú 6,
slovom šesť korún! Do mesiace tedy 240 Kč,
čiže o veľa menej ako posledný zametač
bratislavských ulíc. (Výkřiky ľudových
poslanců slovenských.) Pýtam sa: koho
vinou pácha sa táto ostuda? Je to vina školského
referátu alebo deje sa tak z návodu ministerstva
školstva a nár. osvety? (Výkřiky
ľudových poslanců slovenských.)
A čo na to povie senát Univerzity Komenského,
či sa nezardejú nad týmto bezpríkladným
bagatelizovaním stavu profesorského? Vyzývam
p. Ministra dr Hodžu, aby sa okamžite postaral
dať týmto snaživým suplentom primeranú
mzdu, honorár, a to od počiatku svojho suplovania.
Čo povie kultúrny svet, keď sa o tomto škandále
dozvie? (Výkřiky poslanců slovenské
strany ľudové.)
Slávna snemovňa! Na Začiatku svojej reči
vzpomenul som, že štátny rozpočet ako
keby bol úplne zabudol na ľudovýchovu slovenskú,
na kultúrné spolky slovenské, na umenie,
na muzejníctvo atď. atď. Najväčší
kultúrny spolok slovenský, ako to už náš
rečník vzpomenul, Spolok Sv. Vojtecha, ktorý
má dnes vyše 50 tisíc členov, ktorý
má krásné slovenské tradície,
nakoľko z veľkej čiastky jemu Možno pripísať,
že sa do prevratu na Slovensku povedomie slovenské
zachovalo, (Tak je!) ktorý vydá do roka niekoľko
stotisíc výtiskov slovenských kníh
a brožúr, ktorý práve toho roku milionovým
nákladom Vydal Písmo sväté slovenské,
tento spolok nedostáva podpory od štátu ani
haliera, ačkoľvek ešte r. 1922 podal si aj žiadosť.
Druhý významný kultúrny spolok slovenský,
ktorý nedostáva primeranú štátnu
subvenciu, je Matica slovenská, tá Matica, ktorá
toľko pretrpela za maďarského režímu.
Aby bola Matica maticou slovenskou, je bezpochyby potrebné,
aby so strany štátu dostalo sa jej lepšieho zaopatrenia.
Žiadame, aby Matica slovenská bola skutočne
slovenskou. (Tak je!) A koľko dostáva Matica
slovenská štátnej subvencie, nech je toľko
dané i Spolku Sv. Vojtecha. (Výkřiky posl.
Hlinky.)
Alebo tu je ako hotová obžaloba Slovenské muzeum
v Turč. Sv. Martine. Založili si ho Slováci
v časoch najťažších. O vzácnych
a bohatých jeho sbierkach vyslovili sa veľmi pochvalne
odborníci na slovo vzatí. Pešť v tom čase
povolila muzeu tomuto 600 korún - a
dnes v republike Československej dostáva ono nič
viac, nič menej, len 10.000 Kč, ktoré odpovedajú
predvojnovým 600 korunám. Sám dr
Jozef Škultéty, univerzitný profesor, píše
o tejto bolestnej veci: "Keď vo svojich výročných
zprávach predkladáme ministerstvu minulosť
slovenského muzea a nároky jeho na podporu, odôvodňujeme
jeho dnešným významom, povedia nám,
že "pekne, pekne", ale potreby a nároky
na podporu majú vraj aj iné podobné ústavy.
(Posl. Hlinka: Prenesieme ho do Trnavy!) To je, keď
delí sa ročná štátna podpora,
Slovenské muzeum stavajú do jedného radu
s muzeami, ktoré po českých mestách
pozakladaly sa len pod dojmom, spôsobeným roku 1895
Národopisnou výstavkou pražskou, a ktorých
význam siaha od jedného mesta českého
po najbližšie druhé mesto. Posledného
roku na energičnejšie domáhanie odpovedalo
sa, že muzeu nášmu treba je "nespoliehať
sa len na pomoc shora".
Slávny snem, je až neuveriteľné, že
vláda takýmto cynizmom odbíja žiadosti
muzea o podporu štátnu. Prosím a žiadam,
aby sa ústavu tomuto dostalo podpory čo najväčšej,
že by ono mohlo plniť svoje poslanie. (Výborně!)
Iný spolok, ktorého si vláda nevšíma,
je Spolok slovenských umelcov, pravdepodobne preto, že
členom jeho môže byť len Slovák.
Spolok založený bol r. 1919. Činnosť jeho
ukazovala sa bohatosľubnou, avšak mnoho z tých
to nádejí vyšlo na zmar, a to len pre ignorovanie
spolku so strany ministerstva školstva. Kým tak zv.
Umeleckej Besede Slovenskej v Bratislave, recte Českej,
pod titulom subvencie dostalo sa státisíce od ministerstva
školstva a nár. osvety, a kým spolok maďarských
umelcov dostáva pravidelnú ročnú podporu
od štátu, Spolku slovenských umelcov nie je
daná ani jedna koruna. Ani jedna koruna, opakujem, aby
som zdôraznil, ako záleží vláde
na slovenskom umení.
Je známo, že Slovensko pred prevratom zamorené
bolo alkoholom. Po prevrate vydal sa povel: Slovensko odalkoholizovať,
nastala revízia licencií, avšak po tejto revízii
krčiem na Slovensku ostalo viac, ako bolo pred ňou,
ba hádam viac, ako bolo za maďarského režímu.
Na paralyzovanie zhubných následkov alkoholu medzi
slovenským ľudom r. 1922 sriadil Abstinentný
Sväz krajinské ústredie pre Slovensko v Bratislave.
A môžeme konštatovať, že abstinentné
hnutie ujíma sa pekne najmä medzi slovenskou mládežou.
Koncom r. 1925 malo Ústredie na Slovensku činných
členov 3865 a prispievajúcich 416. Pri takomto počte
členov žiadalo by sa, aby malo Ústredie i svoj
slovenský časopis, lebo v českej reči
vychádzajúci "Vyšší Národ"
úlohu svoju na Slovensku neplní. Upozorňujem
vládu, aby abstinentnému hnutiu všemožne
napomáhala výdatnou hmotnou podporou, lebo z 10.000
až 15.000 korunovej ročnej subvencie hnutie po Slovensku
sa nerozvetví.
Konečne by som si dovolil tlumočiť i žiadosť
žurnalistov-Slovákov, aby neboli ukracovaní
pri rozdeľovaní novinárskych štipendií,
rešp. aby sa rozdeľovanie toto nedialo podľa politického
kľúča, s uplatňovaním sa politickej
legitimácie, ale podľa zásluh a spravedlnosti.
Na začiatku vzpomenul som, že na rozpočet žaluje
i rímsko-katolícky kultus. Tento však žaluje
nielen na rozpočet, že katolíckym semeništiam
nedáva subvencie, ako by im to patrilo, ale povedal by
som, že žaluje na ducha celej štátnej správy.
Najboľavejším zjavom tohoto ducha je spor republiky
s Vatikánom, vyvolaný netaktnosťou vlády.
Je zaiste urážkou pre 10 mil. katolíkov tohoto
štátu, že spor tento, hoci trvá už
poldruha roka, je podnes nevyriešený. (Výkřiky:
Hanba!) Vyriešiť tento spor je vrúcnym želaním
nášho katolíckeho Slovenska. (Tak je! -
Potlesk.)
Slávny snem! Nakoľko mi to bolo možné,
uviedol som stručne, v akom nepomernom procente musí
Slovensko participovať na štátnom rozpočte,
čo sa týka jeho kultúrnych potrieb. Ja prosím
a žiadam, aby sa krivdy tieto odčinily, aby Slovensku
bolo dané, čo mu patrí, a to v takej miere,
ako ostatným zemiam republiky.
A teraz, slávna snemovňa, dotkol by som sa ešte
predmetu, ktorý som už v reči svojej tangoval,
totiž chcel by som prehovoriť o filiálke Hypotečnej
banky českej v Bratislave, ačkoľvek predmet
tento patrí do iného rezortu vládneho. Na
tento peňažný ústav bol som upozornený
mnohými ponosami občanov, ktorí pri uchádzaní
sa o úver prišli do potyku s ústavom. Preto,
súc zvedavý na činnosť ústavu,
vyžiadal som si výročné zprávy
Hypotečnej banky českej, v ktorých prišiel
som na rozličné, veľmi zaujímavé
veci. (Čujme!)
Slávnej snemovni je známe, že filiálky
Zemskej banky a Hypotečnej banky českej započaly
svoju činnosť r. 1924. Každá filiálka
dostala od štátu po 16 mil. štátneho vkladu.
Vklad tento slúži za tak zv. závodný
fond, z ktorého filiálky svoje ztraty, po schválení
ministerstva financií, môžu odpísať.
Pripomínam, že pri tejto príležitosti
prehovorím len o filiálke Hypotečnej banky
českej v Bratislave.
Filiálka r. 1924, teda v prvom roku svojej činnosti,
vykazuje ztratu v čiastke 1,907.629.10 Kč, ktorú
si nahradila zo spomenutého štátneho vkladu
a ktorý v dôsledku tohoto odpisu klesol na 14,092.370.90
Kč. Vo výročnej zpráve Hypotečná
banka česká uvádza mnohé ťažkosti,
na ktoré vraj narazila jej filiálka v Bratislave
pri poskytovaní úverov, takže v tomto roku
nevyplatila žiadateľom ani haliera úveru. Dalo
sa teda očakávať, že azda druhý
jej obchodný rok na Slovensku bude priaznivejší
a že tým intenzívnejšie bude poskytovať
úver. Mýlili sme sa. Ani r. 1925 nedoniesol nič
nového, nijakých výsledkov, len opätovné
sníženie závodného fondu, čiže
štátnej podpory o ďalších 956.150.48
Kč, týmto odpisom klesol závodný fond
filiálky z 16 milionov na 13,136.220.42 Kč.
Po takýchto neutešených výsledkoch zvedave
očakávame, aká bude bilancia banky tohoto
roku, avšak neverím, že by nastala nejaká
náprava. Podľa záverečných účtov
možno totiž konšťatovať, že ústav
vyplatil do konca r. 1925 celkom 5,100.000 Kč hypotekárnych
pôžičiek. A keď rozvrhneme utrpenú
ztratu 2,863.779 Kč na povolené pôžičky,
s úžasom zistíme, že každých
povolených 1000 Kč stálo banku 550 Kč!
Dá sa veriť, že podľa tohoto banka nemôže
byť zárobkovou bankou, keď ona sama dokladá,
poťažne zo štátnych peňazí
na každých 1000 Kč dopláca 550 Kč.
Podnes, slávna snemovňa, nenašiel sa nikto,
kto by bol na toto šafárenie banky poukázal
a upozornil, že pri takomto pokračovaní ústav
ľahko môže prísť do bankrotu. Nám
vyčitovaný bol stále len prípad Ľudovej
banky v Ružomberku, ktorá výlučne následkom
povojnových nepriaznivých pomerov prišla do
kríze, ale nenašiel sa nikto, kto by bol žiadal
revíziu filiálky Hypotečnej banky českej,
preto tak nám to prichodí, ako keby tento ústav
nebolo slobodno posudzovať, jeho činnosť kontrolovať
a kritisovať.
Otázka poskytovania hypotekárnych úverov
nachádza sa v ťažkej situácii. Zárobkové
ústavy nemôžu svoje prebytky investovať
do týchto obchodov a banka na to povolaná zas úvery
neposkytuje. Hynieme preto a upadáme. Neminie týždňa,
že by som nebol svedkom sťažností na Hypotečnú
banku, poťažne jej filiálku, ktorý fakt
hovorí najlepšie o neudržateľnosti týchto
pomerov. Riešiť spôsob poskytovania nemovitého
úveru ukazuje sa čím ďalej potrebnejším,
čoho dôkazom sú i rozličné články
časopisecké, volajúce po náprave.
Avšak dovolávajú sa i významní
činitelia nášho národohospodárskeho
života konečného vyriešenia tejto pálčivej
otázky. Bolo by treba predovšetkým vypovedať,
že filiálka Hypotečnej banky českej
so svojími zastaralými a len pre historické
zeme hodiacimi sa predpisy na Slovensku existovať nemôže
a nesmie, keďže za dnešného jej hospodárenia
onedlho dočkali by sme sa nemilého prekvapenia,
že ústav vyčerpal štátnu podporu,
bez toho, že by bol pre Slovensko niečo prospešného
vykonal. Neslobodno trpieť, aby na príklad za dnešného
centralizačného systému povoľovanie
úveru trvalo 1 až 2 roky, ďalej bolo by treba
zakročiť, aby nastala rýchla zmena vo vedení
filiálky, lebo dnešní jej vedúci činitelia
posiaľ dokázali, že nemajú schopností
byť na čele takého dôležitého
ústavu.
Treba ďalej čo najrozhodnejšie protestovať
proti takému počínaniu banky, aby uverejňovala
po novinách, že povolila toľko a toľko pôžičiek,
avšak v tejto reklame svojej nikdy neuvedie, koľko vyplatila
z povolených pôžičiek. Nepreháňame,
azda, keď uvedieme, že podľa odhadu iných
peňažných ústavov banka do konca minulého
roku povolila asi 30 mil. Kč hypotekárnych pôžičiek,
ale ako som už vzpomenul, vyplatila skutočne len 5,100.000
Kč. A keď sa podívame do bilancie toho istého
roku, presvedčíme sa, že banka síce
povoľuje úver, ale málo sa najde takých,
ktorí by o úver tento stáli alebo by sa vyplatenia
pôžičiek dočkali. Môžeme bezpečne
tvrdiť, že činnosťou tohoto ústavu
nastalo povážlivé obdobie pre náš
hospodársky život, keďže po jeho príchode
zastavilo sa takmer na celom Slovensku poskytovanie úverov
dlhodobých so strany zárobkových ústavov,
ktoré boly presvedčené, že emisný
ústav tento, pracujúci s takou ohromnou reklamou,
vyhovie úplne požiadavkám na úver utisnutého
obecenstva.
Čo do personálnych otázok pomery vo filiálke
sú priamo absurdné. Ústav je takmer bez zamestnancov
Slovákov. V riaditeľstve Slováka niet. Medzi
úradnictvom jen toľko, koľko ich nevyhnutne potrebujú.
Výročná zpráva vykazuje 30 zamestnancov,
medzi týmito Slovákov je len 6, teda jedna pätina
všetkých zamestnaných. Ešte i za sriadencov
pobral ústav výlučne Čechov, kým
na Slovensku je tisíce a tisíce ľudí
bez zamestnania. Vojtech Ksandr, vrátny, je Čech,
provizórni sriadenci Chochola a Skála sú
Česi, topič František Dlouhý je Čech.
Spústa kvalifikovaných Slovákov uchádzajúcich
sa o miesto v banke je odbyté tým, že "nelze
vyhověti", avšak v tom istom čase priberajú
sa stále nové sily alebo z Prahy priamo sa posielajú,
aby týmto spôsobom úplne znemožnili uplatnenie
sa Slovákov.
Za riaditeľa filiálky poslali na príklad z
Prahy človeka, ktorý musel byť prepustený
z Ústrednej banky českých sporitelieň.
Hneď po príchode pána riaditeľa na Slovensko
upozornili sme v časopise "Slovák" na
toto neprípustné počínanie si istých
pražských kruhov. Umlčali nás. Druhý
riaditeľ, právnik, bol sem poslaný ako starý
penzista. Dnes naše obavy sa dokázaly. Na takých
dôležitých miestach ako je riaditeľstvo
filiálky Hypotečnej banky českej nemôžu
sa uplatniť ľudia, ktorí predtým o Slovensku,
o jeho hospodárskych potrebách ani tušenia
nemali, ktorí nepoznali pomery Slovenska, neusporiadanosť
pozemkových kníh a katastru. Prišli teda študovať,
učiť sa, poznávať naše pomery, na
ktoré štúdium však Slovensko a štátna
pokladňa poriadne doplatily.
Tento direktorský a úradnícky sbor filiálky
nie si je vedomý svojej dôstojnosti svojho poslania.
Títo páni dovoľujú si korporatívne
ako zamestnanci verejného ústavu zasahovať
i do udalostí čisto politického alebo súkromného
rázu, ako sa to stalo na pr. v známej bratislavskej
afére tamojších univerzitánov a dr Ivánka.
V tejto afére celý úradnícky sbor
banky podpísal osvedčenie, namierené proti
počínaniu si našich vysokoškolákov.
My sme sa i proti takémuto pokračovaniu banky hneď
čo najrozhodnejšie postavili, upozorniac, aby personál
filiálky konal radšej svoje úradné povinnosti
a nemiešal sa do vecí, v ktorých nemôže
mať slovo.
Opytujem sa, či za takýchto okolností možno
očakávať vážnu prácu od
tohoto ústavu? Možno očakávať blahodarnú
prácu od jeho činiteľov, ktorí do svojho
úradovania politiku vnášajú? Hypotečná
banka česká je jedinou bankou českou na Slovensku,
ktorá odvážila verejne prihlásiť
sa do radov nepriateľov národa slovenského
a urobila to v tom čase, keď Slováci čakali
od ústavu vážnu prácu.
Slávny snem, úradnícku otázku banky
tejto nemožno nám ešte obísť. Protestujeme
dôrazne, aby pri prijímaní do služby
tohoto ústavu Slováci boli odmietnutí, aby
banka pestovala nepotizmus a stala sa zaopatrovacím ústavom
neschopných ľudí, aby sa pri prijímaní
síl hľadelo na politickú legitimáciu
alebo na sokolské odporúčanie a sokolskú
kvalifikáciu.
Máme dostatok slovenskej bankovej inteligencie, máme
veľa nezamestnaných, neobstojí teda námietka,
že Slovákov odborníkov niet. Banka je takmer
štátny ústav, žiadame preto, aby prijímanie
síl nezáviselo jedine od direktorov, slovenskej
inteligencii neprajných, žiadame, aby sa na uprázdnené
miesta vypisoval riadny súbeh, ako je to i pri iných
ústavoch podobného rázu. Žiadame, aby
podnes prijatí úradníci boli revízii
podrobení, ako i spôsob ich prijatia, a aby v poslednom
čase prijaté sily z Čiech boly okamžite
odvolané a nahradené úradníkmi Slovákmi.
(Tak je! - Posl. Mikulíček: Jako to bylo ve Slovenské
bance v Ružomberku, kde jste prohospodařili 16 mil.!)
O tom vy nie ste kompetentný hovoriť!
Veľactená snemovňa! Žiadame, aby ohľadom
kvalifikácie aj u uchádzačov Slovákov
upustené bolo od požiadavky, že uchádzač
štúdia svoje musí skončiť s vyznamenaním.
Keď sa úradníci Česi prijímajú
bez vyznamenania, nech je predpis tento suspendovaný aj
u Slovákov.
Niekto by azda namietol, že filiálka stojí
pod kontrolou, keďže na jej čele je výbor
ministerstvom vymenovaný. Áno, je tam, lenže
páni výborníci považujú miesta
svoje za sinekúry a činnosť ústavu buďto
vôbec nekontrolujú alebo len povrchne.
Opakujem znovu: dnešné pomery vo filiálke Hypotečnej
banky českej sú absurdné. Najlepšie
hovoria o tom sťažnosti k nám zhusta dochádzajúce,
v ktorých občania žiadajú nás
o radu, o vysvetlenie, či možno podmienky tejto banky
prijať. Banka totiž povoľuje pôžičky
takým spôsobom, že stránke nevyplatí
povolenú sumu, ale vydá záložné
úpisy na sumu pôžičky, ktoré ona
od stránky hneď odkúpi, takže dlžník
obdrží iba nejakú kurzovú hodnotu týchto
listín, ktorá hodnota však nezodpovie skutočnej,
na burze značenej hodnote. Keď si stránka vypožičia
na príklad 1000 Kč, obdrží papiere v
nominálnej hodnote 1000 Kč, výťažok
ktorých obnáša 820 Kč, ako to z oznámenia
banky vysvitá.