Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Je přímo hříchem nynější většiny i nynější vlády, když možnost smírného soužití národnostních menšin s národem československým v tomto státě vydávají všanc hned na prvním kroku takovým nejasnostem.

Tato nejasnost vzniká patrně z toho, že jednotlivé nacionální strany nynější většiny neodvažují se přiznati k nezbytné změně politické linie a neodvažují se zastávati správnost této linie před národem. (Výborně!) Sociální demokracie byla po převratu rovněž nucena změniti svoji politickou linii, proti době předválečné. Tato změna nebyla snadná. Ale, poněvadž jsme ji považovali za nutnou v zájmu republiky i v zájmu dělnické třídy, vybojovali jsme názorový zápas o ni veřejně před celým národem, třebaže s těžkými obětmi.

Občanské strany československé však, měníce linii své nacionální politiky, neodvažují se odůvodňovati tuto změnu a dosáhnouti pro ni souhlas národa, nýbrž prohlašují naopak vstup svůj do vlády se zástupci německých stran za chybu, za jejíhož původce označují socialistické strany, které odepřely s nimi zůstati nadále ve vládě.

Jak je možno nazvati tuto neupřímnost historickým okamžikem, když tvoří vlastně jednu z hlavních slabin celého nynějšího režimu? Jistě každý, kdo vážně a nezáludně analysuje vládní prohlášení, bude souhlasiti s námi, že toto prohlášení je nejasné, neurčité a mlhavé a že proto nemůže býti prohlášeno za uspokojivé. My sociální demokraté byli jsme ve vládě tak dlouho, dokud tato i svými občanskými složkami respektovala potřeby dělnické třídy a dokud chápala, že republika musí býti udržována všemi občanskými třídami a že na všech třídách je třeba požadovati úměrný rozsah obětí. Musili jsme však opustiti vládu, když jsme po posledních volbách do zákonodárných sborů se setkali u občanských stran většinových a zejména u jejich exponentů ve vládě s takovým nadměrným vědomím povýšenosti a s tak silně vyvinutým přesvědčením, že je nyní možno přecházeti potřeby dělnické třídy, takže na další součinnost s nimi nebylo pomýšleno. Je proto nesmyslno, snaží-li se některé strany vytýkati nám, že jsme rozbili všenárodní koalici a že jsme donutili dosavadní občanské strany většiny k jednání s občanskými stranami národnostních menšin. Všenárodní koalici rozbili ti, kteří onoho škodlivého ducha třídní povýšenosti nedovedli potlačiti a kteří největší část veřejných břemen snažili se a snaží uvaliti na nejširší lidové vrstvy. My jsme neopustili všenárodní koalici a nezaujali jsme oposiční stanovisko proto, že bychom považovali zásadu koaliční vlády za škodlivou, ale poněvadž máme za to, že občanské strany tak brzy nevystřízliví ze svého opojení, do něhož se dostaly vítězstvím při posledních volbách, a počítáme na delší dobu s tím, že se vlády nezúčastníme a bereme na vědomí, že byla vytvořena jiná většina bez zástupců dělnické třídy. Jak se k této většině a k její vládě zachováme, nebude záležeti především na nás. Pan předseda vlády prohlásil, že chce vytvářeti novou parlamentní tradici, že chce změniti nesnesitelný poměr, jaký byl dosud mezi většinou a oposicí, a že vítá spolupráci i oposice. Poněvadž máme za to, že p. min. předseda osobně mínil tato svoje slova vážně, musíme vysloviti politování nad tím, že neovládá své většiny on, nýbrž že v ní vládne i nadále neblahý protisocialistický, nenávistný duch ze sněmovního zasedání před prázdninami. (Tak jest!) Neboť ještě nedozněla slova p. Švehlova o spolupráci s oposicí, když už tam na druhém břehu Vltavy, v senátě jeho většina vystoupila s návrhem, jehož uskutečnění by znamenalo opravdu vyložený afront proti oposici. (Potlesk čsl. soc. demokratických a čsl. nár. socialistických poslanců.) Způsob, jakým vládní majorita v senátě učinila pokus o změnu presidia v senátě, musíme označiti za společensky neobvyklý, politicky neprozíravý a hluboce celou socialistickou oposici provokující. (Potlesk čsl. socialistických poslanců.) Prohlašujeme, že celou tuto věc pokládáme za nerozvážný útok na parlamentní soužití a spolupráci. Obáváme se proto, že slova p. min. předsedy zůstanou jen slovy, že nebudou provázena potřebnými skutky a že tato vláda nebude s to, aby položila základní kámen pro parlamentární modus vivendi mezi většinou a oposicí. Nemáme ze všech těchto důvodů důvěry k nynější většině, nemáme důvěry k vládě a nemůžeme proto vzíti na vědomí její prohlášení. Budeme i v oposici sledovati politiku konstruktivní, politiku, která povede k posílení a zabezpečení republiky a v zápase proti třídní zaujatosti nynější většiny a nynější vlády budeme hájiti zájmy a potřeby pracujícího lidu. Jsme přesvědčeni, že tento zápas skončí vítězstvím dělnické třídy, která je a zůstane nejširší základnou existence československého národa. (Potlesk čsl. socialistických poslanců.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Kršiak.

Posl. Kršiak: Ctená snemovňa! Pri zahájení parlamentu počuli sme kredo ministerského predsedu, z ktorého medzi iným odznela chvála na demkoraciu v tomto štáte. Aby táto chvála bola úplná, prinášame o tom niektoré dôkazy so Slovenska, ktoré sa síce nebudú shodovať s onými, ale tým budú pravdivejšie a nepodvratiteľnejšie o koľko sú tamtie nepravdivé a klamné. Nuž, akože táto demokracia na Slovensku vyzerá? (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Za 8ročného vladárenia českej buržoázie s čiastkou slovenských hurá-vlastencov dospeli sme tam, že robotný ľud Slovenska zápasí za holú existenciu. Bieda, nedostatok robotníctva, maloroľníctva, remeselníctva nebola ešte nikdy tak veľká, ako práve teraz. A stav tento sa ešte so dňa na deň zhoršuje. Za tejto demokracie bolo Slovensko úplne vydrancované. Priemysel je takmer odbúraný a i ten, ktorý ostal, pracuje snáď s 50% využitím svojej výrobnosti. Nezamestnanosť a hromadné vysťahovalectvo stúpa. Len za posledné 3 roky vysťahovalo sa zo Slovenska okolo stotisíc duší. Tento počet by hneď vzrástol najmenej desaťráz, keby bolo povolené ľubovoľné vysťahovanie do Ameriky alebo sovietského Ruska. Mzdy robotníctva snížené boly o 40 až 60%. Drahota stúpla proti predvoj novej až o 1000% vtedy, keď mzdy sa zväčšily najviac asi 5 ráz. Daňové ťarchy sú priamo hrozné a nemilosrdné vymáhanie daní je neslýchané. Nie sú ojedinelé prípady, kde chudobnému maloroľníkovi poslednú kravičku predajú. Tak hľa nedávno sa stalo na Makovici v obci Roztoky, že predal exekútor kravu za 700 Kč, ktorá mala cenu 1500 Kč, vidíme tu, ako sa zachádza s chudobným ľudom. Robotníctvu strhujú dane v továrni a okrem toho dostávajú platebné rozkazy domov, kde sa im hrozí, že keď nezaplatia, bude exekúciou zaplatenie vymáhané. Žiadné intervencie ani apelácie nepomáhajú.

Pozemková reforma, ktorá bola čakaná ľudom ako nejaký Mesiáš-spasiteľ a mala uľaviť na hroznej biede jeho, nielen že to nesplnila, ale priniesla na žobrácku palicu desaťtisíce poľnohospodárskych sluhov a želiarov. Títo sú dnes povyhadzovaní na ulice a ani odškodného, ani pôdy nedostávajú. Pozemková reforma stala sa žriedlom špekulácie a obohacovania sa niekoľkých hurá-vlastencov a keťasov. Máme dnes novú kastu zemanov, ktorá prišla k bohatstvu tým, že skúpila veľkostatky, ktoré boly pod záborom, aby ich zas mohla z voľnej ruky predávať pôduchtivému ľudu. Na veľkostatku Forgáča vo zvolenskej župe bolo dané k parcelácii okolo 1000 jutár. Ľud z časti už aj zaplatil za pozemky 3000 až 3500 Kč za jutro, ale agrárnymi zemany bola parcelácia na Slovensku zrušená a pôda predáva sa teraz z voľnej ruky už za 7500 Kč. Takéto prípady sú známe na Žitnom ostrove v obci Tallóši, Vezekényi atď. Celá pozemková reforma stala sa eldorádom na zbohatnutie novej kasty slovenských zemanov, ktorí pred vojnou nemali takmer nič. Slovensko stalo sa krajinou hladu, biedy a zúfalstva, toho je si vedomá i panujúca trieda tohoto štátu a preto zaviedla na Slovensku priamo koloniálny režim, hotový biely teror. (Tak je!) Nejdem sa tu šíriť o tom, ako bolo od vzniku republiky 20 ráz strieľané do bezbranného ľudu. To je všeobecne známe, uvediem len najnovšie demokratické kúsky, páchané kapitalistickým českým režimom na Slovensku.

Na Slovensku niet slobody slova, tlače, shromažďovacieho práva, niet poštovného tajomstva, niet osobnej bezpečnosti. Je tam buržoázna diktatúra a policajný teror. Beda tomu človeku, ktorý sa dostane do rúk policie. Nedávno sa stalo v Bratislave, že istý obchodník dostal sa na policiu, kde bol tak zbitý, že mu neostalo zdravého miesta na tele. Keď bol ofotografovaný a policia nemohla to zatajiť, povedala, že kdesi spadol a tak sa vraj poudieral. Mám tu 4 zápisnice a 2 lekárske vysvedčenia, jedno práve teraz som dostal, ktoré nezvratne dokazujú surové bitie nevinných ľudí na policii v Košiciach.

7. júla Štefan Gyekes, 22ročný, zatknutý bol na nádraží, keď chcel ísť za prácou, odvedený na strážnicu, tam škrtený a bitý. Odtiaľ ho vzali na policajné riaditeľstvo, tam po tri dni bol vyslúchaný a keď nevedel odpovedať na veci, ktoré mu vôbec nemohly byť známe, znova bol zauškovaný. 17. júna Zuzana Andrášiová, 30ročná, preto, že rozdávala cenzurované letáky, bola zatknutá, vrhnutá do väzby, tam bitá, kopaná a zauškovaná, takže ju krv zaliala a celá tvár jej opuchla. (Slyšte!) Adolf Klein, 20ročný, vraj pre rozširovanie letákov, ktoré policia nenašla u neho, ani rozširovať ho nevidela, lebo vraj akési letáky z Prahy prišly a on o tom vedel, bol zbitý a zauškovaný. 9. juna t. r. Béla Stanislavský, 17ročný učeň, vyvlečený bol z dielne na policajné riaditeľstvo do miestnosti č. 64, tam bol vyslúchaný detektívom o tom, že čo bolo na učňovskej schôdzi, kto hovoril, kto sú členovia buňky atď., keď nevedel povedať, bol zauškovaný, za vlasy ťahaný, do boka boxovaný. Výsluch trval 2 hodiny a za celý ten čas bol bitý, zauškovaný, boxovaný a k stene tlačený. Tou samou procedúrou prešiel Béla Szemčak, 22ročný fabrický robotník. 8. októbra dostavil sa do redakcia "Munkás" pekársky robotník Štefan Ondrejkovič, tento zatknutý bol na policii v Košiciach a tam zbitý pendrekami natoľko, že nemohol chodiť, celé telo pokryté mal údermi pendrekov, nevynímajúc ani tvár, ani oči. Tu je lekárske svedectvo (ukazuje lékařské vysvědčení), ktoré tvrdenie moje dosvedčuje. Lekárom poslaný bol na liečenie do nemocnice a jeho uzdravenie vyžaduje najmenej 14 dní. Konečne najnovšie zverstvo, spáchané na Jánovi Guthovi, o ktorom hovorí lekárske svedectvo zo dňa 15. t. m. toto: "Visum repertum, vystavené na žiadosť Jána Gutha, 34ročného robotníka a košického obyvateľa. Vyšetriac ho, našiel som nasledovné známky ublíženia na tele: 1. Na ľavej polovici čela nad očnicou dve skoro rovnobežné poškrabaniny, pergamenovite zaschlé, celé miesto zpuchlé. 2. Celá ľavá strana tváre až k uchu je zpuchlá a podliata krvou, takže otváranie úst je obmedzené. Okrem toho žaluje sa vyšetrovaný na hučanie v ľavom uchu.

Dobrozdanie: A. Vyšetrený utrpel ublíženie na tele, na základe ktorého stal sa na 14 dní k práci neschopným.

B. Popísané ublíženie na tele potrebuje ku svojmu celkovému vyliečeniu 14 dní.

C. Ublíženie na tele stalo sa od úderov nejakým tupým predmetom, pravdepodobne päsťou."

Ajhľa, demokracia pána ministerského predsedu. Veľmi zdravé by bolo, keby ste z nej aspoň tak niečo zažili, azda by ste dostali zdravší názor na ňu a druhý raz by ste boli v jej vychvaľovaní určite skromnejší.

Toto však nie sú len prípady košické a bratislavské. Tak je tomu na celom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Dňa 2. t. m. prišiel ku mne Jozef Kiš, sošlý, polonahý a polobosý, ktorý bol zatknutý v Užhorode úplne nevinne len preto, že sa volal Kiš a že podobného mena individuum spáchalo nejaký trestný čin. Bol zavlečený do Levoče, do tamojšieho väzenia ohľadom zistenia totožnosti. Tam však zisťovali ho 62 dní, medzi tým zobrali mu šaty, dokumenty a nechali vykradnúť celý jeho skromný majetok asi 10.000 Kč. A keď sa zistilo, že je nie ten, ktorého hľadajú, vyhodený bol zo žalára bez haliera, bez svojich dokumentov na pospas biede a hladu. Nikam sa nemôže ukázať, lebo nemá žiadnej legitimácie u seba a preto ho nikto do roboty nevezme. Takto zničený mladý človek urobil pokus sebevraždy a len náhodou okolo idúci robotníci ho zachránili.

Policia je neobmedzeným pánom, robí si čo chce. Dňa 12. septembra bola v Košiciach konferencia našej strany. Prichádzajúci delegáti chytaní boli na nádraží, odvádzaní na policiu a tam odberané u nich všetky spisy. Tá samá procedúra opakovala sa večer pri odchádzaní delegátov domov. Naši referenti chytaní sú na nádraží, keď odchádzajú na schôdze, tam držaní a prehliadaní, kým vlak odíde a potom sú prepustení.

Slovensko však oplýva "demokraciou" aj na inom poli. Tak máme demokratickú poštu, ktorá takmer každé písmo známejším komunistickým funkcionárom otvára a na základe ukradnutých spisov sú naši ľudia súdení. Tlačové balíky dostávame potrhané a vykradnuté. Každý náš obežník najprv prehliadne na pošte policia a len potom je expedovaný. Protestovať proti tomu je hádzanie hrachu na stenu, to sa považuje za samozrejmosť.

Nikde sa tak nešľape po zákonoch ako na Slovensku. Každý notár, slúžny, okresný náčelník je pašom vo svojom pašalíku. Vzpomeniem len okresného náčelníka zo Sniny. Tento demokratický orgán nielen že šľape zákony, ale aj denuncuje ľudí, pri tom však nemá zdania o svojich povinnostiach. Nepovoľuje shromaždenia komunistickej strany, vraj preto, lebo táto štve proti daniam na verejných schôdzach, ktoré dane sú základom republiky, ba i vtedy, keď komunisti hovoria v súkromných rozhovoroch, ich denuncuje. Tajomník Tesárik a Lapšanský sedeli a sedia v žalári, o čom on vie, ale nestydí sa takýmto spôsobom odôvodňovať zákaz shromaždenia. (Výkřiky: Patrně kradli!) To by ste musel dokázať. Podobný výtečník bol okresný náčelník Bodnár, ten kradol, o tom ste vedeli, že kradol a držali ste ho tam, gaunera a zlodeja. Držali ste ho vo vašich službách.

Je známe, ako sa prevádzaly voľby do parlamentu v sninskom okrese v obci Ruská Bystrá, kde notár nevyhlásil voľby vôbec ani volebné lístky nerozdal voličom, ale proste odovzdal sám všetky agrárnikom a prehlásil, že celá obec hlasovala na nich. Četníci v tomto okrese ako všade inde terorizujú obyvateľstvo. Akonáhle sa dozvedia, že niekto sympatizuje s komunisty, už sú tam četníci, vyhrožujú zatknutím, odoberajú všetky spisy, ktoré najdú, i legitimácie strany, a pri tom vymýšľajú najnemožnejšie veci ako ich obviniť a pred súd postaviť. V obci Továrne na udanie četníctva odsúdení boli robotníci Bajcura a Hoblák do väzenia pre sbierku na stávkujúcich anglických robotníkov, vraj preto, lebo týmto chceli podlúdne vyvážať valutu československú do Anglicka. Vo Vyšnom Medzeve vtrhli četníci do členskej schôdze komunistickej strany za kriku, že či je úradne povolená. Keď dostali odpoveď, že je to členská schôdza a nie verejná a predkladaná im bola prezenčná listina, četníci sa surovo osopili, že im do toho nie je nič a veliteľ vytiahol revolver, vyhrožujúc rozháňal členskú schôdzu. V Poprade chodili četníci po robotníkoch a habali časopis "Vojak", ktorý je povolený úradne, cenzurovaný a všade v Čechách voľne predávaný.

Župani sú neobmedzenými pány a robia si zákony sami. Župný úrad v Košiciach rozošle tajný prípis na podriadené úrady, aby vraj neprijímaly do voličských soznamov tých, čo nevedia čítať a písať, v prvom rade cigáňov. Horlivý úradník v Krompachoch, Martinides, však tento tajný príkaz prezradil pri hádke s našimi súdruhy, keď títo sa ohradzovali proti tomu, že analfabeti do voličských soznamov uvádzaní neboli. Cigáni však prez to neboli do voličských soznamov zanesení. Prehrešili sa, lebo vraj hlasovali na komunistov.

Župan Sekáč je známy ľudožrút, ten si proste uľahčí tým, že nechá zahlásené veci ležať, až prejde termín, a potom vráti vec, že vraj nebola dodržaná zákonná lehota. Tak zakázal oslavy mládeže v Levoči na deň 4. až 5. septembra, lebo vraj neboly zahlásené týždeň vopred, ačkoľvek tak urobené bolo 24. augusta, čo je do 4. septembra 11 dní.

Zatýkanie našich funkcionárov na denunciáciu agrárnikov nie je žiadnou vzácnosťou. Práve pred odchodom do Prahy sdelené mi bolo, že je zatknutý náš tajomník v Michalovciach na udanie agrárnikov, lebo je vraj podozrenie, že povedal poburujúcu reč. Michalovce patria do Hodžovho pašalíku a toto je už druhý prípad, kde je náš tajomník na rozkaz agrárnikov zatknutý. Súdruh Tesárik už sedí 5 mesiacov v Košiciach vo vyšetrovacom väzení, bez toho aby vedel prečo a začo a nemohli ste naň podať žalobu. Tiež na udanie agrárnikov. Prečo ste nepodali žalobu, jestliže niečo ukradol? Najväčší hriech bol ten, že odhaľoval agránické švindle s pozemkovou reformou v tomto kraji. Teda už máme dve obeti agrárnikov v Michalovciach.

Demokracia by však nebola úplná, keby sme z nej vynechali súdnu prax, prevádzanú na Slovensku. Čo sa na tomto poli robí, na to už niet miernejšieho slova ako pravá Horthyovština a súdny teror. Nie je mi možné v tak krátkom čase, aký mi je vymeraný, predniesť obšírnejšie o súdnej praxi, preto sa obmedzím len na niektoré prípady, ktoré však hovoria za tisíce.

Na Slovensku je dnes každé slovo vypustené z úst komunistov podľa súdnej praxe surové a štvavé hanobenie republiky. Len niekoľko príkladov: Jozef Lepšanský mal povedať na schôdzi vo Spišskej Novej Vsi toto: "Podľa odkazu Leninovho má sa každý proletár zúčasniť svetovej revolúcie", čím podnecoval verejne k násiliu a spáchal zločin podľa §u 16, §§ 36, 3, 50, 23 na ochranu republiky. Gejza Goldhammer mal povedať vo Smolníku: "Ako v Rusku nastal politický prevrat za 24 hodiny, tak sa to môže stať, že boľševická vláda bude vládnuť aj tu". Je to zrejmé, že takúto hlúposť nemôže povedať čelný funkcionár komunistickej strany, lebo by sme ho museli zo strany vylúčiť. Každý komunista vie, že ruská revolúcie nie je dielom 24 hodín, ale dlhoročnej sústavne pripravenej práce. Tým spáchal prečin šírenia nepravdivých zpráv podľa §§ 18 a 23 zákona 50/1925. Ďalší výrok tohoto samého rečníka: "Komunistická strana je druhá najväčšia strana v republike, trebárs že jej úrady robia všemožné prekážky, aby ju oslabily, ale to sa im nedarí. Nech sa správne vymáhajú dane aj u Fürstenberga, ktorý má 10 milionov reštancií a neberie sa posledná kravička chudobnému", čím verejne, spôsobom surovým a štvavým hanobil republiku tak, že by to mohlo snížiť jej vážnosť a ohroziť obecný mier v republike, § 14 (5) zák. 50/1923. Za tieto nesmyslné obžaloby vymerané sú mnohomesačné, ba i viacročné žaláre, všetko podľa zákona na ochranu republiky.

Tým samým spôsobom sa pokračuje vo veciach tlačových. Časopis "Pravda" a "Munkás" sú konfiškované pre veci, ktoré prejdú všetkými časopisy a uvalené sú na ne nesnesiteľné peňažné pokuty. Martin Mastelak a Ondrej Horka obvinení a odsúdení boli za tlačový prečin, ktorý znie takto, ja ho uvádzam tak, ako im bol doručený sedriou v Košiciach: Upozorníme pána hlupiteľa, že keď sa nezmestí do svojej reverendy, my, komunisty sa postaráme o to, že ho jeho veriaci budú zapaprikovávať a Jankom menovať a my, komunisti, doložíme k tomu Janči, naničhodnosť položíme na jeho hlavu, drevo na jeho chrbát, aby boli spolu paprika Janči a drevený Janko, naničhodný človek.

Právom každý bude zvedavý, čo môže priniesť obžalovanému táto do kabaretu sa hodiaca obžaloba, ale naprosto nie pred súd. Nič viac, nič menej, len 15 dní žalára a 500 Kč pokuty. Redaktor Goldhammer napísal článok v dobe, keď nebolo predbežnej cenzúry. Dal článok predsa predbežne cenzurovať, ale napriek tomu bol na 2 mesiace do žalára odsúdený, trebárs že zákon jasne hovorí, že pokus zločinu dá sa ustáliť len vtedy, keď prijde obsah článku pred verejnosť. V tomto prípade bolo vytlačené len 22 čísiel, a to povinných k predloženiu cenzúre a ani jedno číslo nedostalo sa pred verejnosť. Výslovne hovorím, bolo to v dobe, keď ešte nebolo predbežnej cenzúry. Teraz ovšem je už aj myšlienka trestná, keby ju štátny zástupca mohol v mozgu komunistov zistiť.

Robotníci odsudzovaní sú na základe akéhokoľvek udania. František Tochol odsúdený bol na udanie notára Kellera na 2 mesiace, notár tento je nepríčetný a ako taký sedel pol roka v blázinci v Košiciach. Ale to nevadí, svedectvo jeho je hodnoverné, trebárs že bolo vypovedané bláznom a až za pol roka po schôdzi a komunista mohol byť na základe toho odsúdený.

Slovensko je hotový žalár. Len košická sedria pohltila 8 súdruhov približne na 20 rokov, medzi nimi jeden na 5 rokov, iný na 3, jeden z nich, Jpro Sobol, umrel zničený žalárom v mladom veku. Okrem toho preplnená je Levoča, nehovoriac už ani o ostatných krajoch Slovenska, kde je stav ten samý, 15 robotníkov úpí v košickom kraji v žalári. Len 2. júla samá košická súdna tabula namerala za tento jediný deň vyše 20 mesiacov žalára, ale nehovorím ani o peňažitej pokute. Nieto dňa, aby či už v Košiciach, Bratislave, Nitre, Levoči, B. Bystrici nestál celý rad súdruhov a robotníkov pred súdom. Súdna tabula v Košiciach povyšuje tresty v 90 prípadoch zo 100 o 100, ba až 400%, takže súdruh Weis dostal zo 6 týždňov 6 mesiacov, a toto je pravidlo aj u ostatných. Nijako nepreháňam, keď povedám, že len košický kraj má posúdených robotníkov na 100 a súhrn vymeraného trestu presahuje ďaleko tento počet. Keď k tomu prirátame Bratislavu, Zvolen, Žilinu, kde sú pomery nie lepšie, dostaneme úžasný obraz Švehlovej demokracie na Slovensku.

Toto je však ešte všetko málo, ruka demokratickej spravedlnosti sahá až za hrob. Dôkaz o tom: V Bratislave vypovedaný bol pred nedávnom už mrtvý bývalý komunistický poslanec Julius Nagy pre politickú činnosť. Aby však tento škandál bol ukrytý, prehlásila policia, že ide o jeho syna, ktorý vôbec nikdy nič s politikou nemal a nie je zámočník, ako bol prípis adresovaný. Druhý dôkaz, ktorý sa odtajiť ani vyvrátiť nedá, je v mojich rukách. Juraj Sobol, ktorého demokratické žaláre uložily do hrobu 4. apríla t. r., 10. júna dostal však predvolanie pred súdnu tabulu v Košiciach, aby sa vraj zodpovedal za svoje zločiny. Súdna tabula bola však tak láskavá, že sdelila mu, že sa nemusí na riadné pojednávanie dostaviť, že sa prevedie i bez neho. Toto uvedomenie znie takto: "V trestnej záležitosti pre pomluvu cestou tlače proti Jurajovi Sobolovi, bude apelačné hlavné pojednávanie u súdnej tabule (Košice, Šrobárova ulica č. 57, I. posch., čís. dverí 55) dňa 10. júna 1926 o 9 hod. dopol. zadržané. Ku hlavnému pojednávaniu nemusíte sa dostaviť. Súdna tabula v Košiciach, odd. IV. dňa 20. apríla 1926. Koválik v. r., predseda senátu." Tedy po smrti ešte mal sa dostaviť pred súd. Myslím, že toto stačí na dôkaz toho, že na Slovensku vládne nie demokracia, lež priamo teror, svojvôľa, ba hrôzovláda čs. buržoázie. A túto hrôzovládu umožnili Hlinkovci, ľudáci, ktorí zradili slovenský ľud, zradili autonomiu. Od tej doby, čo ľudáci vošli do colnej a kongruovej väčšiny, zostril sa teror dvojnásobne, lebo sú to ľudácke podmienky, bez ktorých by nemohli do vlády, lebo by svoje pozície na Slovensku neudržali. Teraz obviňujeme preto Hlinkovo vedenie a Szent-Iványho aktivizmus, že spáchali zradu na hospodárskych, národnostných a politických záujmoch robotného ľudu slovenského. Spojili sa s českými kapitalisty, pomáhajú drancovať Slovensko a pripravujú fašistický režím. Odhlasovali agrárné clá, zdraženie cukru, kongruu, umožnili zdraženie jazdného na dráhach, spolupracujú na štabilizácii biedy a hladu, podporujú kolonizáciu Slovenska a kapitalistickú vydieračskú vládu len preto, aby sa odplatili za zvýšenie kňazských platov. Ľudácka zrada najlepšie vynikne pri terajšej česko-nemeckej vláde, keď sa sami pchajú do vlády a pri tom nevytýčili ani jedného požiadavku na zmiernenie neslýchanej biedy ľudu, ale za to ovšem pamätali na seba práve tak, ako pri odhlasovaní kongruy. Žiadali ministerstvo pre správu Slovenska, o ktorom každý deň píšu, že je ministerstvo s prázdnou mocou a teraz by už im to ministerstvo s prázdnou mocou stačilo. Teda už nie samostatný svojrázny snem, ale len ministerstvo bez moci a zaiste tiež s plnou misou. Ďalej žiadajú slovenskú školnú radu, vydanie do rúk cirkevných veľkostatkov a samostatný pozemkový úrad. Nuž hľa, na čo sa zvrhla autonomia? Na akési úrady, ktoré by si páni predáci medzi sebou rozdelili, kdeže sú však požiadavky samostatného snemu, kde sníženie daní, kde stavba železníc atď.? Kde sú však ostatné požiadavky? Na heslo "von s Čechmi" už tiež zabudli. To je nová markantná zrada na slovenskom ľude, a tak sa zdá, že československá buržoázia už zná ich predajnú cenu a preto tieto ničomné požiadavky nebola hodná splniť a s vypľazeným jazykom nechala ich stáť pred mastným válovom ministerských kresiel. Ale ako sa zdá, tú chuť majú, lebo budú hlasovať s vládou bez záruk. O tom najlepšie svedčí Jurigov článok vo Slovákovi, v ktorom sa jasne naznačuje, že do vlády pôjdu aj bez záruk. Len si tam sťažuje, že Švehla nebral ani toľko ohľadu na Slovensko vo svojom prehlásení, aby sa bol o ňom čo len slovom zmienil. Aby toto lokajské podlizovanie sa ľudákov Švehlovej vláde a žobranie o prijatie ich do vlády zakryl pred slovenským ľudom, volá farizejsky Ducha Svätého na pomoc, aby im vraj osvietil v tejto ťažkej chvíli rozum. Úplne zbytočné dovolávanie. Slovenský ľud vám ho už osvieti. V novembrových voľbách dostali ľudáci na  1/2 miliona hlasov preto, aby uskutočnili slovenskú autonomiu a previedli to, čo sľubovali, vyhnanie Čechúňov zo Slovenska. Avšak to sa nestalo. Teraz keď im je umožnené vyhnať aspoň túto česko-nemeckú kapitalistickú vládu odtiaľ, nielen že to nerobia, ba naopak idú ju zachraňovať, lebo bez ich pomoci nebolo by jej možné ani dýchať a musela by hneď odstúpiť, táto vláda by nemohla trvať ani hodinu. Takejto podlej zrady a poníženia nenajde sa v historii, aby strana, ktorá hlásala samostatnosť a oslobodenie národa, vydala sa úplne na milosť a nemilosť tej vlády, ktorú ona môže poškodiť, kedy sa jej zachce.

Ale Hlinkovci nemajú iného východiska svojou kapitalistickou podstatou, než vliezť do tábora medzinárodných drancierov tejto republiky. Čím sa to stane prv, tým lepšie bude to ľud vidieť na vlastné oči a tým prv urobí koniec ich rozťahovaniu sa, hrať si na obhájcov záujmov slovenského ľudu.

Komunistická strana však zostane na stráži a bude burcovať ľud za oslobodenie Slovenska z koloniálneho područia českého kapitálu a bude volať mohutným hlasom: Vypracte Slovensko od všetkého násilníckeho aparátu buržoázie, dajte ľudu možnosť, nech slobodnou voľbou volí si režím, aký uzná pre seba za najlepší.

Žiadame chlieb, prácu pre robotníkov, maloroľníkov a remeselníkov, žiadame znovuzahájenie práce v zastavených továrňach. Žiadame pôdu pre maloroľníkov a zemerobotníkov. Parcelujte vcľkostatky bývalých grófov a barónov, veľkostatky cirkevné, bez náhrady, ako sa to stalo v sovietskom Rusku! (Výborně!) Žiadame okamžitú revíziu pozemkovej reformy. Nech sa zistí, ktorý z terajších obrvlastencov koľko na Slovensku mal pred prevratom a koľko má teraz. Žiadame sníženie daňových tiarch chudobe a zdanenie kapitalistickej buržoázie.

Za tieto požiadavky voláme do boja celú pracujúcu triedu nielen Slovenska, ale celej republiky. (Výborně! Potlesk komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Tučný. Uděluji mu slovo.