Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl.
Surovjak. Uděluji mu slovo.
Posl. Surovjak: Slávna snemovňa! Vládny
návrh zákona o úprave platových pomerov
štátneho zamestnanectva, t. j. platový zákon,
sa už 3/4 roku rodí. Napodobiť môžem
bývalé koaličné strany k matke, ktorá
už i po svojom čase trpí veľké
bolesti v porode, takže dieťa zmordované prijde
na svet po veľkých mukách matkiných
bez nádeje, že bude v stave žiť na svete
a ak bude rovnoprávné s ostatnými bratmi
a sestrami a konečne či bude mať tá
matka toľko hmotných prostriedkov, aby vyživila
i toto dieťa bez toho, aby to bolo na úkor svojich
ostatných dietok.
Spomenutý návrh zákona pochádza z
časov predvolebných agitácií tak zv.
koaličných strán, ktoré zamestnanectvu
sľubovaly hory doly s touto platovou úpravou a že
po prevedení volieb do Národného shromaždenia
bude hneď uzákonená.
Dnes však vidím, že to bol len agitačný
prostriedok koaličných strán, najmä
socialistických, ktoré pridržiavajúc
sa príslovia: "sľuby sa sľubujú a
blázni sa radujú", chceli získať
zamestnanecké voličstvo v prospech ich machinácií
na utuženie ich slávy.
Dnes však od prevedenia volieb do Národného
shromaždenia je už 7 mesiacov a platová úprava
uzákonená ešte nebola. Príčinou
toho je výsledok volieb, a to nádej koaličných
strán ostala bez výsledku, lebo zamestnanectvo na
pijavice štátu neodhlasovalo, ale stalo si do radov
vlasteneckých, čestných a kresťanských.
Teda deti nespravodlivej matky zostaly nevernými, ba matku
zatajily. Spomenutá predloha obsahuje i také paragrafy,
ktoré demokratickým zásadám sa až
veľmi protivia.
Aby som tieto tvrdenia dokázal, preberiem niektoré
paragrafy z čiastky I. návrhu platovej úpravy.
Podľa §u 4 úradníci sa rozdeľujú
do 4 služob. tried. Do I. služ. triedy budú zadelení
úradníci s vysokoškolským vzdelaním,
do II. služ. triedy maturanti a do III. budú zadelení
úradníci, ktorí majú 4 triedy strednej
školy, a do IV. budú zadelení tí, ktorí
majú väčšie predbežné vzdelanie,
ako obecné školy.
Podľa tohoto môžem tvrdiť, že mnohí
úradníci doterajšieho štatusu IIIa alebo
IIIb budú zpät zaradení do kategorie služobníckej,
čím i na príjmoch budú značne
poškodení.
Podľa §u 5 miesta všetkých služobných
tried sa budú systemizovať v 7 platových stupniciach.
Tento paragraf, a to i so 6 a 7, môžem pomenovať
paragrafnou protekciou, ktoré budú zmocňovať
strýka, ujka, švagra, kmotra, aby svojho príbuzného
posadili na vedúce a normované miesto.
Podľa §§ 17, 19 a 34 budú sa robiť
tie najväčšie straníckosti, lebo odst.
2. §u 17 hovorí: "Pre povýšenie sú
rozhodujúce zvláštna spôsobilosť
pre miesto, na ktoré sa povyšuje schopnosť, upotrebiteľnosť
a dôveryhodnota", tedy tej dôveryhodnoty snáď
nebude mať ani jeden Slovák-zamestnanec. Čo
sa týka kvalifikácie podľa §§ 19
a 34, sú to pre zamestnancov ako Damoklesov meč,
ktorý mu bude stále nad hlavou.
Miesta úradníckych tried systemizovať sa budú
vládnym nariadením, takže aspoň dve
tretiny budú znormované, a to na Slovensku na úkor
Slovákov.
Podľa doterajších zkúseností a
podľa tohoto návrhu zákona pre dosavádnych
podúradníkov a služobníkov miesta sa
budú normovať ešte ďaleko bezohľadnejšie,
ako u úradníckych kategorií, a to bude tá
najväčšia katastrófa, ktorá drobné
zamestnanectvo postihne touto vládnou osnovou. Čo
sa však týka príjmov robotníctva, to
návrh zákona ani nespomína, lež necháva
ho na milosť a nemilosť svojich predstavených.
Tento návrh zákona zamestnanectvu odoberá
slovenskú úpravu, slovenskému 50% a podkarpatoruskému
150% drah prídavku, ďalej robotníctvu odoberá
štabilizáciu, zrušuje podúradníkov
a úradníkov st. IIIa a IIIb, ako strojvedúcich,
vrchných sprievodcov vlakov, nádražných,
kanc. úradníkov, oficiálov, ktorí
nemajú 4 triedy strednej školy, taktiež znemožňuje
postupovanie do vyšších platových stupníc
bez obdržania k tomu náležiaceho systemizovaného
miesta.
"Národní Práce" zo dňa 20.
mája píše: "Zaměstnancům
vezme se automatický postup, nedá se jim záruka,
že systemisace míst nebude zneužito k politickému
teroru."
Tieto namietky a protidemokratickú osnovu tohoto návrhu
zákona k povšimnutiu dávam všetkým
bývalým koaličným stranám a
najmä čsl. sociálne-demokratickeja českej
národne-sociálnej, ktoré vo svojich odborných
časopisoch pred verejnosťou sa stavaly proti obsahu
osnovy tohoto návrhu zákona.
Národní socialisti vo svojom odbornom časopise
"Československé železniční
listy" zo dňa 1. júna t. r. sa osvedčujú
následovne: "Je v nesporné, že tento zákon
nelze ani zdaleka nazvati zákonem, který by upravoval
hospodářské poměry a nelze jej považovati
a splnění oněch slibů vládních
činitelů, kteří prohlašovali
sebevědomě, že je nutno zmenšiti počet
zaměstnanců a ostatním upraviti platy, aby
byli spokojeni. Složení dnešního parlamentu
nechápe, že tento zákon měl zabrániti
v nespokojenosti státních zaměstnanců
a že mě býti stabilisací poměrů,
vedoucích ke spokojenosti."
Ďalej v ích druhom odborovom časopise "Slovenský
železničiar" zo dňa 15. apríla
t. r. píšu: "To sú najhlavnejšie,
najsťažajšie naše požiadavky okrem ostatných
s druhými štátnymi zamestnancami spoločných."
A tak píšu ďalej, čo skutočne nie
je hodno spomenúť.
V "Českom Slove" z 8. apríla sa jasne
a určite prehlašuje, že čsl. strana socialistická
je pripravená vybojovať opravné návrhy
pôžitkového systému, bez ohľadu
na stanovisko úradníckej vlády a ak bude
treba i proti nej, ak rozhodne konferencia štátne-zamestnaneckých
odborových organizácií strany, ktorá
bude svolaná v najbližších dňoch.
Taktiež soc.-dem. strana vo svojom odborovom časopise
"Železničiar" zo dňa 20. marca t.
r. píše: "Rovnako nemožno po totálnom
skrachovaní reštrikčného zákona
udržať ďalej § 6 tohoto zákona, ktorým
sa zastavuje menovanie, preradenie, povýšenie atď.
pre všetkých zamestnancov."
Ďalej v čís. 10. tohoto časopisu je
uverejnené prehlásenie správneho výboru
"Unie železničných zamestnancov v ČSR."
nasledovného znenia: "Trváme bezpodmienečne
na uzákonení pôžitkového systému,
rovnako tak rozhodne trváme na tom, aby do platového
zákona včlenené boly naše zásadné
pozmeňovacie návrhy, predložené už
v septembri m. r. ako naše minimálné požiadavky,
a to menovite:
Spoluúčasť zamestnancov pri systemizácii
miest, stanovenie prijateľných čakacích
lehôt pre sriadencov a zaistenie štabilizácie
pre robotníkov, zachovanie slovenskej a podkarpatoruskej
výhody a zrušenie štvrtej (D) triedy činovného."
Podotýkam, že vláda tieto požiadavky im
odmietla, t. j. soc.-demokratom. A ešte medzi mnohými
protestnými prejavmi vč. 11. tohoto časopisu
píšu: "To, čo, sme po stránke právneho
zaistenia existencie zamestnancov získali do roku 1922,
musí zostať zachované i v novom pôžitkovom
systéme. A druhú zásadu závislosti
každej zmeny v stave zamestnanca zvýšený
výkon, zavedený na vyššie systemizované
miesto, môžeme prijmúť jedine vtedy, ak
budeme mať absolútnu záruku spravodlivého
prevádzania tejto zásady. A takejto záruky
môže poskytnúť - mimo našej silnej
organizácie - jedine spoluúčasť personálu
pri oceňovaní služieb a systemizácii
miest."
Potom sa osvedčujú: "Ani u nás nemôžu
sa pomery vyvinovať inak. Buďto nám nový
pôžitkový systém zaručí
všetkým právné zaistenia zamestnancov,
docielené do konca r. 1921 a nad to nám dá
požadované záruky spravodlivého používania
zásady systemizácie."
Alebo: "Nemôžeme dopustiť, aby osnova nového
pôžitkového zákona bola uzákonená.
V tomto prípade ovšem - a to buď rečeno
ceľkom jasne - postavíme sa v čelo akcie všetkého
zamestnanectva za okamžité odčinenie všetkých
právnych a finančných škôd, ktoré
vznikly z nešťastných zákonov decembrových
pre všetkých štátných a verejných
zamestnancov."
Na základe týchto prejavov pred verejnosťou
páni národní socialisti a soc. demokrati
bráňte záujmy zamestnanectva, tu je vám
príležitosť daná dokázať,
že čo hlásate personálu, že toho
sa držíte i v parlamente. Z prejavov socialistických
strán posiaľ sa neuskutočnila požiadavka,
aby zamestnanci mali spoluúčasť pri systemizácii
miest, slovenské a podkarpatoruské výhody
prestaly jestvovať, lV. trieda činovného nie
je zrušená, štabilizácia nie je prijateľná,
automatický postup nie je zabezpečený a nadobudnuté
práva do r. 1922 v novom pôžitkovom systéme
nie sú zaistené.
Ale že niektorým týmto pánom uprímnosť
schádza, možno aj uveriť, keďže olomúcky
neodvislý denník "Pozor" v čís.
zo dňa 27. februára t. r. pod titulom: "Ohrožené
zájmy železničních zaměstnanců"
takto píše: "Unie železničních
zaměstnanců odmítá spolupracovati
s ostatními železničními odborovými
organisacemi. Úloha posl. Brodeckého je tu
velmi nápadná. Pan ministr Bechyně má
jistou úmluvu s min. předsedou Švehlou,
jehož strana v poslední době tak ostře
vystupuje pro zrušení všech práv a výhod
železničních zaměstnanců. (Jest
to usnesení předsednictva republikánské
strany ze dne 27. ledna t. r.) Aby pan ministr Bechyně
mohl své záměry provésti, potřebuje
k tomu pomoci a tuto úlohu mu obstarává ochotně
posl. Brodecký se svojí Unií, aby
umlčoval každý oprávněný
projev železničního proletariátu, každé
jeho volání po právu a spravedlnosti a každou
snahu zástupců železničních zaměstnanců
o sociálně spravedlivé uspořádání
materielních poměrů jejich.
Za ministra Frankeho souhlasil soudruh Brodecký
s vlastním požitkovým systémem železničářů.
Jakmile se však stal ministrem soudruh Bechyně,
tu už je najednou návrh ÚVD. pro pana Brodeckého
demagogií a úhrada pro drobné zaměstnance
nesnesitelnou.
Dovídáme se, že ministr železnic připravuje
útok na naturální požitky zaměstnanectva.
Bohudíky, železniční zaměstnanci
chápou nebezpečnou situaci, a jak z hnutí,
mezi nimi je patrno, nedají se již déle klamati."
Z tohoto vidíme, že vodcovia socialistických
strán majú dva programy, a to: prajný zamestnanectvu
pretriasajú medzi personálom, a druhý je
protivný záujmom personálu, totiž osobný,
ktorý upotrebujú medzi stenami parlamentu a pred
vládou.
A preto dnes socialistické strany sa nám predstavia
v pravom svetle, zákulisie sa odkryje a dajú nám
na javo dvojbarevnosť.
Každému je známo, že socialistické
strany boly tie, ktoré zo začiatku urýchľovaly
uzákonenie sriadenia platov zamestnancov, ba otvorene môžem
povedať, že aj v sociálne-politickom výbore
sami zástupcovia personálu, t. j, sociálni
demokrati a národní socialisti boli tí, ktorí
za obsah vládneho návrhu hlasovali, totiž stavali
sa proti našim pozmeňovacím návrhom,
ktorými sme chceli docieliť zamestnanectvu úplnú
spokojnosť.
Z tohoto vidíme, že tieto strany práve opačne
pracovaly vo výboroch, ako sa boly osvedčovaly v
časopisoch, v ktorých žiadaly rôzné
zmeny, teda stále boly proti návrhom zamestnanectvu
osožným.
Slávna snemovňa! Každý uznanlivý
človek povie, že železničné zamestnanectvo
si zaslúži toho najväčšieho uznania,
(Tak je!) lebo jedine toto je medzi štátnymi
zamestnancami, ktoré v službe je vystavené
tomu najhoršiemu, keď jeho život je v každej
chvíli ohrožený a vypočítaný.
(Tak je! Výborně!) Vzdor tomu všetkému
posiaľ dostáva najviac diplomov t. zv. "Nelze
vyhověti", teda počas služobného
pomeru, a keď sa tento končí, nevšimnú
si ho ani toľko.
Tým menej sa stará vláda o staropenzistov,
ktorí dnes takmer chodia po žobraní pre ich
nesriadenú penziu. A preto žiaducné je, aby
si každý občan uvedomil to, že títo
zamestnanci sú ochráncami našich životov,
keď počas cestovania sa úplne vzdáme
na ich spoľahlivosť a tak všetky strany sú
povinné železničiarstvo hájiť v
prvom rade.
Zvláštnu pozornosť máme venovať na
strojvedúcich, ktorým naše životy sverujeme
a teraz čím chce vláda sa týmto odmeniť?
Smutné, že musím prezradiť - odmeňuje
ich s preradením z úradníckej kategorie do
sriadeneckej. V tejto veci podávame pozmeňovací
návrh, ktorý si každý zákonodarca
ma osvojiť.
Kol. Bergmann za národne-sociálnu stranu
jeho rečou chcel prelicitovať všetky strany v
parlamente, medzi iným kritizoval pomery u štátnych
železníc, a to že podľa zákona 394
bolo až na 75% zamestnancov preradených na smluvných,
že pri osnove tejto predlohy vláda zabudla na slovenskú
výhodu, že čakateľská doba je dlhá,
že sa nedobre jedná so zamestnanci na Slovensku a
v Podkarpatskej Rusi, že sú dane o 30krát väčšie
ako pred vojnou a konečne, že u železnice sa
pozerá na politickú legitimáciu. Príčinu
tohoto zla musíme hľadať tam, odkiaľ pochádza
táto miestna, ale neúprimná kritika. A to
v súvislosti so zákonom 394 z roku 1923 zástupcovia
všetkých odborových organizácií
boli povolaní do košického riaditeľstva
štátnych železníc na konferenciu cieľom
ustálenia podmienky, pod ktorou majú byť stáli
robotníci preradení za smluvných. Ale čo
sa tam nestalo? Keď som prízvukoval, že podľa
pragmatiky československých železníc
každý robotník po jednoročnom stálom
zamestnaní musí zostať stálym a podľa
pragmatiky Košicko-Bohumínskej železnice každý
po 3ročnej nepretržitej službe - vtedy slávni
zástupcovia soc.-dem. Unie a nár.-soc. Jednoty z
konferencie sa vzdialili s tým odôvodnením,
že so zástupcami Slovákov nejednajú,
a len preto, v že som nechcel dopustiť preraďovanie
stálych robotníkov na smluvných.
Vytýkanie, že vláda zabudla na slovenskú
výhodu a že čakateľská doba je
dlhá, môžeme ďakovať jedine zástupcom
socialistických v strán, lebo osnova pôžitková
bola sostavená vládou i za účasti
týchto, a konečne čakateľská
doba mohla byť snížená, keď by boly
v zástupcovia nár. soc. a soc. demokratov prijali
pozmeňovacie návrhy ľudákov a iných
v opozičných strán - teda murín sa
umýva! v (Tak je!)
Kol. Bergmann sa vyjadril, že u železnice platia
len politické legitimácie. Toto mu potvrdzujem i
ja, ale s tým pozmenením, že u železnice
platily v prvom rade len legitimácie národných
socialistov a v druhom rade soc. demokratov. Tatíček
Schleyder protizákonne vynucoval úradníckych
čakateľov, prívržencov Jednoty, ktorých
menovanie muselo byť zrušené, ba i to môžem
povedať, že jeden nemocný zamestnanec len po
smrti dostal povolenie na liečenie v Tatrách. Žiaľbohu,
medzi nár.-soc. ministrami len jeden jediný bol
skutočným socialistom pán kolega Stříbrný,
ktorý mal predsa trochu ohľadu na tých Slovákov.
Žeby na Slovensku podľa kol. Bergmanna zamestnanci
- rozumiem český boli tak ubiedení a
žeby sa medzi nekultúrnymi ľuďmi tak zle
cítili, to potvrdiť môžem len tým,
že za ohromné diety, ktoré obdržali na
Slovensku, dnes majú v Česku domy a u nás
žijú ako nejakí grófi (Výkřiky
posl. dr Jurigy.) s poldruha násobným bruchom,
ale pri tom všetkom podľa p. kol. Bergmanna sa
i zle cítia medzi nekultúrnym ľudom, áno,
pravdu má, lebo ináč by týchto dietárov
netrpel na Slovensku. (Tak je!)
Čo sa týka záloh na postavenie rodinných
domkov, podali sme žiadosť ešte za panovania nár.
socialistov v tom smysle, aby zamestnancom - ktorí si to
žiadajú - bola poskytnutá záloha bytného
aspoň na 10 rokov vopred, tejto žiadosti si ani nevšimli,
poneváč posiaľ odpovedi sme nedostali.
Kol. Brodecký a Buříval v reči
sa stále ponosovali na ukrutný zákon reštrikčný,
a to takým prejavom, ani čo by oni neboli odpovední
pre jeho ukrutnosť. Kol. Brodecký kedysi sa
bol vyjadril, že za taký zákon by aj desaťkrát
hlasoval. Pravda, aby pozbavil robotníkov chleba.
Bude vydané ešte vládné nariadenie,
ktoré bude doplňovať, rešpektíve
vysvetľovať odhlasovať sa majúci zákon.
Mám však obavu, že toto vládné
nariadenie i viac dosavádnych úradníkov pozbaví
úradníckej kategorie tým, že za odpovedajúce
školské vzdelanie bude uznávať len z rakúskych
škôl, keďže máme živý
dôkaz, že ministerstvo železníc roku 1923
neuznalo vzdelanie nadobudnuté na meštianskych školách
maďarského typu na rovnocenné s bývalými
rakúskymi, poťažne terajšími trojtriednymi
českými. Tieto však potom na ozvenu slovenského
zamestnanectva ministerstvo školstva uznalo.
Systemizovanie podľa návrhu zákona o úprave
platov sa ponecháva a tak i kval. komisie. Toto bude znamenať
starú protekciu, starú nespravodlivosť a staré
prenasledovanie zamestnancov. Protekčným a na úkor
Slovákov sa uplatňujúcim kvalifikovaním
Slováci budú odstrkovaní ako i doteraz, lebo
na Slovensku kvalifikujú Slovákov Nemci, Maďari,
Bosniaci, bratia Česi a iní, len Slováci
nie. Preto na Slovensku nech kvalifikujú Slováci.
Žeby slovenský personál mal nádeju na
obsiahnutie systemizovaného miesta, o tom pochybujem, lebo
až dosiaľ ešte ani tento zákon nejestvuje
a Slováci sú na všetkých stranách
odstrkovaní.
Po prevrate o tieto miesta sa uchádzajúci Slováci
boli odstrkovaní s tým, že nemajú zodpovednú
kvalifikáciu a vôbec, že my Slováci nemáme
na tie miesta schopných a zaškolených ľudí.
Avšak dnes, a to vo 8. roku jestvovania našej republiky,
keď máme nadostač Slovákov úradníkov
a školy absolvovaných mladíkov, v bratislavskom
riaditeľstve štátnych železníc na
vedúcom mieste máme iba 1 Slováka a 1 Čechoslováka,
ktorý je miestoriaditeľom a pod mocou má len
petroleja uhlie, ale za to je vzorcom a hromosvodom pred verejnosťou,
keď ministerstvo nám prízvukuje, že máme
Slováka i miestoriaditeľa. Ďalej, že Slováci
sú od vedúcich miest odstrkovaní, dôkazom
toho mimo ostatných tratí je trať Bratislava-Žilina,
ktorá je 203 km dlhá. Na tejto celej trati sú
len 4 Slováci prednostami staníc. U košického
riaditeľstva máme len jedného Slováka
na vedúcom mieste len miestoriaditeľom, tiež
pre uhlie, drevo, petroleja na podpisovanie trestov a presadzovanie
Slovákov a na oddelenie VIII. ako skupinár je Maďar.
Prepravných a dopravných kontrolórov na Slovensku
je 24, tedy dopravných 12 a prepravných kontrolórov
tiež 12, avšak medzi týmito ani jeden Slovák.
Toto je obraz vedúcich miest u železnice na Slovensku.
Totiež je i u pošty, vojska atď. Od pošty
Slováci sú rad radom penzionovaní, najmä
vedúci páni im nepohodlných, Krnu, Rennera
a iných odstrčili, lebo sa báli, že
by títo ich miesta zaujali ako schopní Slováci.
Pri vojsku to tiež nie je ináč. Tam dôstojníci
Slováci nech sa netešia postupovaniu. Poznám
jedného dôstojníka v Žiline, je dôstojníkom
ešte zo starej armády, ale za to že je Slovák,
je už 9 rokov nadporučíkom.
Teraz, slávna snemovňa, nech ráči
uvažovať na predloženom návrhu zákona
o úprave platov, zistí, že ešte väčšie
nesprávnosti sa budú prevádzať na zamestnanectve.
A to všetko bude len na úkor československej
vzájomnosti. Jediná výhoda je, že penzijná
základňa bude zvýšená následkom
odpadnutia rôznych prídavkov.
Keď rozmýšľam nad 650 milionovou úhradou,
nijako nemôžem chápať, na čo sú
tieto miliony. Jediná odpoveď na to môže
byť len tá, že bývalé koaličné
strany tieto miliony potrebujú jedine pre ich prívržencov
vyšších, pánov, ktorí im ženú
vodu na mlyn, za to však ostatné zamestnanectvo nechajú
v biede na spôsob otroka živoriť. Ak uskutoční
sa tento návrh zákona bezo zmien, bude to súhlas
sociálne-demokratických a národne-socialistických
strán, ktoré na tých pánov medzi zamestnanectvom
nadávajú ako na reakcionárov a buržoaziu,
ale za to sedia s nimi však pri jednom stole, spolu sa delia
z výťažku potlačeného drobného
zamestnanectva, ktoré sa, trápi v ich otrockom lone
zaviazané a ten slovenský pracovník pod bremenami
dane klesá.
Slávna snemovňa! Kalich trpezlivosti sa už
preplňuje, smútočné mrákavy
sa ťahajú i nad našou republikou, zovňajší
ale i vnútorný ne-, priateľ čaká
na chviľu príležitostnú na útok,
osobničkárstvo v našom štáte dosiahlo
toho najväčšieho vrcholu, a brat brata pozbavuje
existencie. Lúpež, krádež a zbojníctvo
sa rozšiřuje a národ tak hmotne a mravne klesá..
A preto, slávna snemovňa, keď zákon
o úprave platov nemá byť sostavený na
základe podaných pozmeňovacích návrhov,
zástupcami ľudu a na uspokojenie ľudu, ale len
na ťarchu poplatníctva a zamestnanectva, vtedy v záújme
nášho štátu a odstranenia spomenutých
závad slovenská ľudová strana pridržiava
sa svojich pozmeňovacích návrhov. (Výborně!
Potlesk slovenských ľudových poslanců.)