Místopředseda Stivín (zvoní):
Dále má slovo p. posl. dr Rehák,
Posl. dr Rehák: Slávna snemovňa! Sťažajná
otázka štátna, úprava platov štátnych
zamestnancov, octla sa konečne na stole zákonodarných
sborov. Netreba už snáď opakovať iste často
vyslovené dôvody, pre ktoré spravedlnosť
a spokojnosť v štátnej službe je eminentným
záujmom štátu. A poneváč my,
národná demokracia, sme stranou, ktorá vo
svojom programe hľadí na štát a spoločnosť
ako na harmonický súbor složiek, nemôžeme
byť kľudní dotiaľ, dokiaľ v tomto súbore
nachádza sa tak vážna porucha, ako tomu dosiaľ
je. Nespravedlnosti, ktoré sa pri doterajšom systéme
vyskytujú, nemôžu mať menší
význam, ak týkajú sa pomerne menšieho
počtu obyvateľstva a tiež iných vrstiev
než tých, ktoré sa obvykle vydávajú
za obeti sociálnej nespravodlivosti. A že u nás
touto obeťou sociálnej krivdy sú predovšetkým
štátni úradníci, je každému
znateľovi pomerov vedomé. Dokiaľ ich pomery nebudú
spravodlive urovnané, zostane vo verejnom živote ložisko
jatrenia a trvalej, nespokojnosti, ktorej emanácia nesporne
javiť sa musí i na poli politickom, ako to i nedávne
voľby do snemu politicky vnímavému jasne dokázaly.
A táto stále tlejúca nespokojnosť nie
žeby bola bývala vhodným spôsobom aspoň
do trochu riešenia kalmovaná, ale bola frivoľným
spôsobom živená tým, že riešenie
úpravovej predlohy bolo násilným nastolením
volieb do Národného shromaždenia v novembri
minulého roku v minulej sesii Národného shromaždenia
zmarené, že z tejto štátnej nutnosti robilo
sa v novom zasedaní snemu politikum toho rázu, ktoré
je vhodné pre politický čacher, vymáhanie
kompenzácií a získavanie priazne jednotlivých
kategorií zamestnanectva z ohľadov straníckych.
A nie v poslednej miere prispel ku znepokojeniu zamestnanectva
ten bryskný tón, akým sa so zástupcami
úradníctva a o ich oprávnených požiadavkoch
behom prejednávania predlohy vo výboroch jednalo
a ktorým bola štátnym zamestnancom vehnaná
krv do tvári a vzbudený bol v nich pocit studu,
že bez meritórneho uváženia ich zdôvodnených
postulátov nadiktovaný im bol strohý výmer
a hranica, ktorých prekročenie malo znamenať
ohroženie i toho čo im predloha sľubovala.
Dnes v priostrenej politickej situácii nie je vhodný
moment na ďalšie rekriminácie, keď všetkým
úsilím musíme hľadieť ratovať.
čo sa dá. Dnes vo víre politických
a hospodárskych kríz, keď i pre ostatné
stavy národa musely byť zavedené ochranná
opatrenia, očakáva štátné zamestnanectvo,
aby aspoň primeraná existencia jeho a jeho rodiny
poskytnutá mu bola a aby jeho služobné pomery
štabilne upravené boly a tiež vymizely všetky
tie krivdy a disparity, ktoré terajší platový
systém v tak hojnej miere obsahuje.
Štátné zamestnanectvo s dôstojným
kľudom očakáva riešenie jeho požiadavkov
týmto novým platovým zákonom a jestli
aj nebude toto riešenie vyhovujúce vo všetkých
detailných otázkach jeho pomeru služobného
ku štátu, jeho hmotnej neodvislosti a právnej
bezpečnosti, prijme ho ako za terajších finančných
a hospodárskych pomerov štátu jedine umožniteľný,
ale nesnieslo a nestrpelo by to, aby význam úpravy
vysvetľovaný bol len v prospech hmotného zlepšenia
jeho stavu, a by tedy stavaný bol úradník
alebo učiteľ proti poplatníkovi, a to vo vedomí
toho, že predložená úprava platov štátneho
personálu je súčiastkou celej rady reforiem
prevedených v duchu Rašinovom k ozdraveniu a konsolidovaniu
finančných a hospodárskych a politických
pomerov našej vlasti.
Je mi potešením konštatovať, že stanovisko
toto kryje sa úplne so stanoviskom strany národne-demokratickej,
čoho svedectvom sú rečníkmi strany
tuná prednesené vrelé slová v prospech
štátneho zamestnanectva. Menovite ale musím
vyzdvihnúť stanovisko našej strany za účelom
zabezpečenia tejto predlohy. Odhliadnúc od odióznosti
zaťažovania štátnych financií novými
bremenami, musela spolupôsobiť na tom, aby tieto boly
pre ostatné vrstvy národa snesiteľnými.
Toho makavým dôkazom je jej kladné stanovisko
ku otázke riešenia pevných zemedelských
ciel a pozmeny colného sadzebníka. Strana naša
tiež v tomto ohľade konala plne svoju povinnosť
k rôznym složkám národa, ako strana celonárodná,
výtky, ktoré sú proti nej s niektorých
strán vrhané, odrážajú sa samočinne
od tohoto netriedneho stanoviska strany, výtky ale dotýčne
jungovania predlohy o kongrue s predlohou o úprave platov
štátnych zamestnancov metáme na hlavu tých
zpät, ktorí svojho času tajným súhlasom
umožnili jej vsunutie pod § 211 do osnovy štátne-zamestnaneckej
predlohy bez nášho vedomia a koaličnou zmenkou
zaviazali ku jej uzákoneniu nielen nás, ale i seba.
Meritórné stanovisko strany ku pevným clám
precizoval vysokej snemovni kolega inž. Dvořáček,
a to v kladnom smysle, ako v záujme ochrany nášho
zemedelstva, tak i za účelom umožnenia čím
skoršieho uzavretia obchodných smlúv s okolitými
štátmi. Dôvody jeho boly tak presvedčivé,
že odporci pevných ciel, nevediac vyvrátiť
vecné jeho dôvody, volali po nových voľbách,
tedy po súde ľudu. Necítim sa byť kompetentným
podať úsudok o názoroch ľudu v historických
zemiach o potrebe pevných ciel na zemedelské produkty,
dotyčne Slovenska ale ubezpečujem patričných
apelantov, že hlas ľudu už či vo voľbách,
či plebiscitom vyznel by v 90% v prospech ochrany roľníctva.
Už i pomer hlasov posolstva zo Slovenska 47 ku 9 poukazuje
na pálčivosť záchrany tonúceho
už stavu roľníckeho. A jestli by toto snáď
nestačilo, tu dovoľujem si citovať slová
mimo parlamentu stojáceho, tedy žiadnym junktimom
nedotknutého znalca pomerov slovenského roľníctva,
Martina Rázu sa, ktorý na adresu bývalého
ministra Bechyněho a jeho súdruhov z oboch
strán socialistických píše toto: (Čujme!
Čujme!) "To si pán Bechyně a
jeho národne-socialistickí priatelia vážne
myslia, že český a slovenský ľud
zdivie sa pri myšlienke, že chudobné kňažstvo
dostane od štátu nejakú tú výpomoc?
Však tí, čo dostanú, ak totiž dostanú,
ani jeden nebude mať vilu, ani jeho kone na dostihoch nebudú
startovať. Skôr by si mal pán bývalý
minister a jeho priatelia uvážiť, čo
povie na proticolnú kampaň česká
a najmä slovenská dedina - čo od roku 1922
hmotne ubitá, živoriaca, zproletarizovaná a
ničím nechránená, ani nepodporovaná
slovenská roľnícka chudoba! Život tejto
ťažko tiesnenej vrstvy závisí od ochrany
roľníckych produktov, tak ako lepšia mzda robotníctva
od ochrany či súkromno-kapitalistického a
či štátneho priemyslu. (Tak jest!) Pravá
demokracia podmieňuje rovnomerne rozdeliť životné
možnosti najmä u tried ako robotníctvo a roľníctvo
u nás?"
Slová tieto maly by dať myslieť apostrofovaným
pánom o tom, ako by boli poslúžili roľníckemu
ľudu, keď by sa im bolo podarilo mermomocne zhatiť
uzákonenie pevných ciel. A nám slová
tieto vydávajú svedectvo, že sme na dobrej
ceste v snahe hájiť záujmy roľníckeho
ľudu, a že naše úsilie hájiť
pozmenením jednotlivých položiek zastaralého
colného sadzebníka, priliehane na terajšie
pomery zájmu tiež nášho, menovite na Slovensku
zkomierajúceho priemyslu, je viac než povinnosťou,
a to tiež v prospech priemyselného robotníctva.
V tomto našom presvedčení nezvráti nás
ani vyzývavé cvendžanie colnej fringie maďarského
ministra obchodu, na ktorú okolnosť ako na začiatok
colnej války odporcovia ciel s takou ochotou poukazujú.
(Hlas: Pasuje im to do krámu!) Ba práve to
potvrdzuje nás v mienke, že zdravé upravenie
obchodných stykov našich s Maďarskom len smluva
na podklade pevných ciel uzavretá môže
nám zaručovať. Nebude snáď od veci,
keď tu uvediem, že z kruhov slovenského priemyslu
ozývajú sa už teraz hlasy uspokojenia nad tým,
že aspoň v 12. hodine prichádza sa mu na pomoc.
Nevysvetliteľný je však pre našu verejnosť
ten stupňovaný odpor našich socialistických
strán k ochranným clám, keďže socialisti
v súsedných štátoch podobným
spôsobom nikde neremonštrujú proti zavedeniu
ochranného colného systému pre zemedelské
produkty, ako tomu nasvedčuje príklad z Rakúska,
alebo Nemecka, ba dokonca i Ruska. Nevdojak vynoruje sa pri tom
myšlienka, že pánom nejde ani toľko o clá,
ako o niečo iné. O čo? To je rebus dnešnej
politickej situácie.
Po tomto úvode, ktorým som chcel dokázať,
že strana naša vždy a všade plnou vervou sa
zasadila za uskutočnenie úpravy platov štátnych
zamestnancov, prikročujem ku rozboru predlohovej osnovy,
a to z dvoch zvláštnych hľadísk. Zásady
novej úpravy riešené tu s najväčšou
pečlivosťou ako po stránke služobného
záujmu štátnych financií a národného
hospodárstva, tak s ohľadu na záujmy zamestnancov
samých. Pridal by som len ešte k tomuto poslednému
pálčivú už nutnosť tohoto materielného
riešenia, lebo zamestnanectvo je už blízke hmotnému
úpadku, v premnohých prípadoch už je
zadlžené, nemôže už bez úveru
ani normálné svoje potreby denné kryť.
Nehraje tu poslednú rolu tá okolnosť, že
prídavky vysokoškolské a 20% činovného
sa už od pol roka nevyplácajú a predpokladané
zľavnenie životnej úrovne sa nedostavuje. Pokusy
úradníckej odborovej organizácie o rýchlu
odpomoc aspoň vo forme zálohy, keďže na
úhradu týchto prídavkov svojho času
určené príjmy i teraz neustále vtekajú
do štátnej pokladne, neboly, bohužiaľ, korunované
kýženým výsledkom. Moji kluboví
kolegovia podrobili ako osvedčení odborári
predloženú osnovu platovú k odbornému
preskúmaniu, hodnotili jej prednosti a výhody ako
pre štátnu službu a hospodárstvo, tak
i vzhľadom na právny a hmotný stav zamestnanectva,
a poukázali tiež spravodlive na jej slabiny a menovite
na ťažkosti, ktoré vyskytovať sa budú
pri prevode úradníctva zo starého platového
systému do nového. Mne pripadá, ako som si
vyššie vytknul prehovoriť ku osnovám z dvoch
hľadísk, a to nakoľko sa tieto predlohy týkajú
štátnej zdravotnej služby a osobníctva
v tomto obore zamestnaného a ďalej so zvláštnym
zreteľom na pomery slovenské.
Je nesporne chvalitebným činom, že štát
československý neváhal prevziať povinnosti
a ťarchy verejnej zdravotnej služby do svojich rúk
a snažil sa tým zabezpečiť svojou ústrednou
mocou a prostriedkami jej bezvadné vykonávanie v
prospech a na ochranu obyvateľstva. Už i letmý
pohľad na mapu našej vlasti poučuje nás
dostatočne o dôležitosti tohoto úkolu
a je nesporné, že my tu tesne na rozhraní kultúrnej
Európy s orientom musíme v prvom rade odrážať
nápor rôznych pliag a epidemií Orientu a v
druhom rade upraviť a, konsolidovať zdravotné
a hygienické pomery menovite na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi, kde pomery týmto hriešnym spôsobom od
drievejšieho uhorského režímu zanedbávané
boly. Ku zaisteniu presného prevádzania služby
zdravotnej, policajnej treba bolo organizovať lekársky
sbor, a to rieši vládny návrh č. 102/26
tým spôsobom, že si smluvne zaväzuje ku
vykonávaniu policajnej zdravotnej služby do stáleho
služobného pomeru lekárov pre určité
obvody a za takých podmienok, ktoré nutne predpokladajú
i prevádzanie privátnej práce popri výkone
úradnom. Za to nepririeka sa obvodným lekárom
činovné a výchovné. § 2 zabezpečuje
im odpočivné a zaopatrovacie platy a smluvou určuje
sa im penzijná základňa. Smluvné pôžitky
pohybujú sa od počiatočných 3600 Kč
až do 24.000 Kč ročne, ktorú čiastku
zpravidla nemožno prekročiť. Podľa významu
obvodu a intenzívnosti služby zariadené sú
lekárske obvody v päť typoch, ktorých
prevláda 70% typ stredný s výškou
honorárov 9000 Kč ročne a príslušným
cestovným paušálom. Na Slovensku je lekárskych
staníc obvodových 366, z toho je typu stredného
282, tedy prevažná väčšina. Krok
štátnej zdravotnej správy ku poštátneniu
zdravotnej služby je chvályhodný, je však
obava, že za uvedených hmotných podmienok sotva
sa dá sostaviť potrebný dobre kvalifikovaný
lekársky sbor, keďže už i teraz sú
mnohé vychystané súťaže na miesta
obvodných lekárov bezvýsledné po stránke
kvalifikačnej. Príznačné je, že
v 366 obvodoch na Slovensku je 160 obsadené substitútmi.
Toto nasvedčuje tomu, že mladý lekársky
dorast, od ktorého sa za túto službu žiada
mimoriadna kvalifikácia, t. zv. fyzikátna zkúška,
nepokladá za možné po úradných
výkonoch vykonávať privátnu praks. Vládné
nariadenie č. 24, § 25 z 11. januára 1923,
normuje služobné povinnosti obvodného lekára
asi v 14 úkonoch, a to pre celý obvod zpravidla
5 až 6 obcí, vo veľa prípadoch ale aj
10 i 15. Je na bielom dni, že presné vykonávanie
týchto lekárskych úkonov na rozsiahlej oblasti
vyžaduje plnú výkonnosť lekára
a toho dôsledkom je, že obvodný lekár
nie je v stave obstarávať si svoju privátnu
praks a stáva sa viac a viac sanitným úradníkom.
Poukazujem na ťažkosti, vyskytujúce sa už
doteraz pri presnom vykonávaní služby prehliadača
mrtvol. Pri celkovom posúdení návrhu zákona
nutno uznať, že je prvým a riadnym krokom k organizácii
lekárskej služby štabilným, kvalifikovaným
personálom a nutno ho po tejto stránke vítať.
Pri veľkom rozsahu a dôležitosti služby verejno-zdravotníckej
je eminentným záujmom štátu, aby služba
táto bola náležite kontrolovaná. Dozornú
službu vykonávajú okresní lekári
a títo majú pre osobný dozor okresov pozostávajúcich
až z 40-50 obcí cestovný paušál
100 Kč mesačne, 1200 Kč ročne. Tu
treba nápravy, ak má byť služba presne
vykonávaná. Podobne je to u župných,
ktorí majú len 2000 Kč ročného
paušálu pre územie celej župy s primeraným
počtom obyvateľstva 1/2 mil. a nedostatočnými
komunikačnými prostriedky.
Jestliže môžeme ako pokrok registrovať zmienenú
predlohu o obvodných lekároch, prichodí mi
teraz poukázať na iný zjav v zdravotníckej
službe, a to zjav menej potešiteľný. Je
to terajší stav nášho vojenského
zdravotníctva.
Je už všeobecne známo, že naše vojenské
zdravotníctvo prekonáva ťažkú krízu.
Dnes dospeli sme k tomu zjavu, že ani polovica systemizovaných
lekárskych miest nie je obsadená. V posledných
3 rokoch snížil sa počet vojenských
lekárov o celých 26% a výhľady
pre najbližšiu budúcnosť sú ešte
horšie. V aktívnej službe prevládajú
starší vojenskí lekári vyššieho
rangu, nedostáva sa hlavne lekárov v rangu kapitánov
a nadporučíkov. Od prevratu pribudlo len 11 lekárov.
Toto je povážlivý zjav a núti, aby sme
sa s otázkou touto vážne zabývali a
hľadali priaznivého východiska. Zjav tento
nie je ovšem ojedinelý, len na našu republiku
ohraničený. Je však známe, že v
iných štátoch udržuje si vojenská
správa lekárov tým, že im poskytuje
zvláštny prídavok: supersoldo. Tak je tomu
v Itálii, Rumunsku atď. I v bývalej monarchii
bol trvalý nedostatok vojenských lekárov,
ačkoľvek boli o veľa lepšie platení
než teraz. Nedostatok nebol tak kritický ako dnes,
pohyboval sa v mieru medzi 25 až 30%. Válečné
ztraty ovšem toto číslo zvýšily.
Česi a Slováci boli vo vojensko-lekárskom
sbore značne zastúpení, viac než odpovedalo
pomeru národností v bývalej ríši.
Tak sa stalo, že naša armáda mala po prevrate
celkom postačujúci počet aktívnych
dôstojníkov zdravotníctva z domáceho
vojska, k čomu pristúpili ešte lekári-legionári.
Dlhá válka preukázala jasne dôležitosť
vojenského lekára a počet ztrát vojenských
lekárov presvedčil ešte za války konečne
i viedenské ministerstvo vojny, že vojenský
lekár zaslúži si v armáde postavenie
rovnaké, ako valná časť kombatantov.
V iných štátoch prišli k tomuto názoru
už o veľa skoršie.
Pri vzniku republiky nemali vojenskí lekári obáv.
Boli presvedčení, že i keby nebolo došlo
k zmienenému uznaniu pred prevratom, dôjde k nemu
bezo všetkej pochyby v našom štáte, ktorého
prezident ako člen rakúsko-uhorských delegácií
zasadzoval sa o zlepšenie postavenia vojenských lekárov.
Neboli zklamaní. Počiatkom r. 1919 bol vyhlásený
vo Vestníku ministerstva nár. obrany výnos,
ktorým sa vojenskí lekári zaraďujú
medzi bojovníctvo. Zaradenia toho dostalo sa z bývalých
rakúskych nekombatantov práve len vojenským
lekárom. A tí ukázali sa hodnými dôvery.
Za vpádu Maďarov na Slovensko bola pohotovosť
a obetavosť ich všeobecne uznaná.
R. 1920 nastáva obrat. Nebezpečie války nehrozí
a vo Vestníku ministerstva nár. obrany objavuje
sa výnos, ktorým marí sa uznanie, vyslovené
vo výnose z marca 1919. Vojenskí lekári zaraďujú
sa opäť medzi služby a ďalšie predpisy,
vyznačujúce menejcennosť vojenských
lekárov, nedávajú na seba čakať.
Medzi vojenskými lekári nastáva rozčarovanie,
že tak skoro bolo zapomenuté ich vskutku obetavej
práce. Smutné finančné pomery vojenských
gážistov nemohly ovšem náladu zlepšiť.
Nebolo tu ocenenia ani hmotného, ani mravného. Dôsledky
počaly sa javiť skoro, ako v lekárskom sbore
v armáde, tak mimo nej. Lekári vystupovali z vojenských
služieb, starí mnohokrát nereflektujúc
ani na penziu, nove aktivovaní hneď po vypršaní
reverzu. Medzi tými, ktorí odišli do zálohy,
najdeme všetky hodnosti od kapitána až do plukovníka.
Počet vojenských lekárov začal rapídne
klesať. Schematizmus z r. 1922 vykazuje ich 354, r. 1923
má ich 318, r. 1924 292, posledný už len 277.
Dnešný počet je podľa posledných
úbytkov iste ešte o veľa vyšší.
Tak sa dospelo k tomu, že chybí viac než 50%
do systemizovaného počtu.
Že je nedostatok aktívnych vojenských lekárov
veľmi závažným zjavom i v miere, o tom
nie je treba nikoho poučovať. Ako mu odpomôcť,
plynie vlastne zrejme z vylíčenej krátkej
historie. Prirodzeným môže byť len recept,
ktorý sa osvedčil v armádach, kde nedostatok
lekárov nemajú. Hovorilo sa o koleji pre medikov
a akomsi internáte, proti ktorému zdvihlo študentstvo
živelný odpor. Zariadenie také majú
vo Francii, ktorá jediná môže s nami
konkurovať - v nedostatku vojenských lekárov.
Hovorí sa o štipendiách. Proti tým niet
ovšem odporu, ale výsledky s týmto systémom
v rakúsko-uhorskej armáde boly len o málo
lepšie, keďže sa nepodarilo udržať bývalých
štipendistov v službe trvale. Snáď by armádna
správa mohla konečne zkúsiť systém
veľmi jednoduchý a všade dobre osvedčený.
Nech dá vojenským lekárom postavenie také,
aké im podľa spravedlnosti v patrí a ktoré
si v poslednej válke i drieve doslovne vybojovali. Je to
zaradenie medzi zbrane, aspoň pomocné, ako je vozatajstvo,
telegrafné alebo automobilové vojsko. Nech vyrovná
ďalej aspoň prechodnou systemizáciou väčšieho
počtu vyšších hodností nespravodlivý
zjav, že dôstojníci zdravotníctva dostávajú
sa do vyšších hodností o rad rokov pozdejšie,
než ich súčasníci z najrôznejších
kategorií dôstojníctva. K tomuto zjavu došlo
tým spôsobom, že vojenská správa
mohla prevziať do, aktívnych služieb väčší
počet starších vojenských lekárov
z bývalej armády, preto že boli uvedomelými
Slovanmi. Nech konečne nahradí im vo forme nejakého
prídavku aspoň tú diferenciu, ktorú
by mali v inej verejnej službe za rôzné výkony
súvisiace so službou (lekárske vysvedčenia,
komisie a pod.). Riešenie tejto pálčivej otázky
nutno považovať za štátny záujem
a za dôležitú podmienku zdatnosti našej
armády. Dnes tu platí "periculum in mora",
a my neopomenieme bedlive sledovať ďalší
vývin tejto otázky.
A teraz, slávna snemovňa, nech mi je dovolené
prehovoriť k niektorým ustanoveniam vládnych
predlôh v ich vzťahu ku zvláštnym pomerom
služobným a personálnym na Slovensku.
Každý predprevratový Slovák vedomý
si bol toho, že k úkolom štátnej správy
v oblasti Slovenska nestačia Slováci sami a že
treba je sbor úradníctva na Slovensku doplniť
zdatnými a zkúsenými silami. Pre prvú
dobu bolo možno vychádzať tým spôsobom,
že sa do Slovenska presídlenému úradníctvu
vyplácaly diety. Tento spôsob však nezaručoval,
a to pre obe stránky, trvalý služobný
pomer, a preto prikročila vláda, usnesením
sa ministerskej rady zo dňa 27. júla 1920, ku poskytovaniu
t. zv. slovenských výhod. Keďže sa aj
týmto spôsobom podarilo sostaviť zamestnanecký
personál, hneď od prvopočiatku zahniezdil sa
v štátnej správe ten zloriad, že ministerstvá
neudeľovaly týchto výhod jednotnou formou,
ale podľa ľubovôle alebo podľa miery nátlaku
zamestnaneckých organizácií. A tak vyvinula
sa časom značná disparita, jeden obor priznával
všetkým svojim zamestnancom, a to plný výmer
slovenskej výhody, iný len istým kategoriám
a nie práve rovnou mierou, a zase iný obor vôbec
nie. (Posl. inž. Nečas: Bylo by potřeba,
aby to slyšel ministerský rada Fischer! Všichni
poslanci ze Slovenska a Podkarpatské Rusi o tom mluví!
On je jiného názoru! Dnes se pan dr Kramář
prohlásil ostře proti tomuto požadavku slovenskému
a podkarpato-ruskému!)
To prirodzene muselo vzbudiť revnivosť a stálu
nespokojnosť, lebo sa vyskytovaly a vyskytujú prípady,
že úradníci tej istej hodnostnej triedy a rodinných
pomerov majú v troch rôznych oboroch štátnej
správy rôznej výšky platy častokrát
o viac stokorún diferujúce, a to pri rovnakej výkonnosti!
Keď ešte ku tomu dodám, že slovenská
výhoda najmenej bola poskytovaná v tých oboroch,
kde zamestnané boly sily zo Slovenska, v organizačných
záležitostiach nie dosť verzované, takže
nedoviedly vyvinúť dostatočný tlak na
úrady, je na bielom dni, že celá vec čoskoro
vysvetľovaná bola intenciou perzekučnou a začiatočná
revnivosť stupňovala sa temer v národnostnú
zášť. Je dostatočne známy celý
tento obraz nesvornosti a zamestnanectvo celého Slovenska
dnes už jednotne žiada odstránenie tejto disparity
s tým želaním, aby t. zv. slovenská
výhoda bola riešená v novom pôžitkovom
systéme formou jednotnou pre všetky obory štátnej
a verejnej správy, (Předsednictví převzal
místopředseda inž. Dostálek.) ako
aj u podnikov spravovaných podľa zásad obchodného
provozu, aby slovenská výhoda priznaná bola
vo forme osobného, nezmeniteľného, do penzie
započítateľného prídavku, lebo
doterajšia forma postupu do vyšších stupňov
nie je v novom pôžitkovom systéme prevediteľna
a aby v prídavku vyjadrená bola päťnásobnou
hodnotou rozdielu jednotlivých stupňov služného
základnných platových stupníc, ktoré
nech sú podkladom preradenia zamestnancov do nového
pôžitkového systému, to je: pre úradníkov
všetkých platových stupníc päťnásobným
rozdielom medzi platovými stupňami VI. a VII. platovej
stupnice, teda čiastkou 9000 Kč, pre podúradníkov
zaradených do I. platovej stupnice päťnásobnou
čiastkou 900 Kč, to je 4500, pre podúradníkov
zaradených do II. platovej stupnice päťnásobnou
čiastkou 750 Kč, t. j. 3750 Kč, pre sriadencov
zaradených do III. platovej stupnice päťnásobnou
čiastkou 600 Kč, t. j. 3000 Kč. Tento rozsah
prídavku odpovedá usneseniu ministerskej rady zo
dňa 27. júla 1920, ktoré priznáva
štátnym zamestnancom na Slovensku postup o jednu hodnostnú
triedu a dva stupne služného. Štátné
zamestnanectvo zo Slovenska pozvedá jednomyseľne svoj
hlas k odstráneniu oného Evininho jablka, ktoré
bolo východiskom bezpočetných sporov v lone
zamestnanectva samého a nie v poslednej miere prispelo
ku všeobecnej nespokojnosti na Slovensku ako súčasť
t. zv. slovenského problému. Ak vláda Československej
republiky na skutku chce podľa daných sľubov
slovenskú výhodu zachovať, tu vyskytuje sa
jej príležitosť svojmu sľubu dostáť
vo forme vyššie uvedenej, a to podľa 1. odseku
§u 148 vládnej predlohy čís. 100 z r.
1926 a podľa zásady, ktorú sama vyslovuje v
2. odseku bodu III. zásad novej úpravy takto: Honorovanie
jednotlivých skupín zamestnanectva bolo by treba
upraviť tak, aby nebolo podstatného dôvodu k
vzájomnému pozorovaniu a z toho príštiacej
nespokojnosti. Je ovšem potrebné, aby priznanie slovenskej
výhody vo všetkých oboroch stalo sa ešte
pred prevodom do nového platového systému,
aby táto v tomto súčasne ako nabyté
právo zachovaná byť mohla. Z toho istého
dôvodu domáhame sa tiež energicky prevedenia
už pri dvoch termínoch zadržaných menovaní,
aby naslúžené tieto nároky dajakým
spôsobom pri prevode nepadly do koša a tak dotyčné
úradníctvo nebolo hmotne poškodené.
Uzákonenie nového platového systému
tangovať bude v nepríjemnom smysle všetkých
tých úradníkov a zamestnancov, ktorých
personálné záležitosti ešte doteraz
nie sú vybavené a takto snáď do nového
platového systému prevedené budú.
Mohol by som veľa prípadov uviesť, obmedzujem
sa len na niektoré pálčivejšie. Je to
v prvom rade súrné upravenie personálií
školských inšpektorov v tom smysle, aby boli
do kategorie im podľa zákona prináležiacej
vymenovaní. Je nadmieru dôležité upraviť
už raz osobné pomery administratívnych úradníkov
na Slovensku, a to menovite z kruhov notárskych. Stav notársky
je pre štátnu administratívnu službu menovite
na Slovensku veľkého významu a je nespravedlivé,
jestli ešte vždy neustále vyskytujú sa
hromadné ponosy dotyčne neupravenosti osobných
pomerov. Je to v prvom rade tiež zadržané definitívné
menovanie, ďalej prepočítanie válečných
rokov, nepriznanie slovenskej výhody atď. Podobné
sťažnosti, hromadia sa z oboru zdravotníckej
služby, kde bude nutno odpomôcť hlavne pri systemizácii
miest v tom smysle, aby ošetrovateľskému personálu
štátnych ústavov priznaná bola parita
so štátnymi sriadencami a ich miesta tejto, kategorii
boly systemizované, ďalej systemizovaním miest
vo IV. služobnej triede úradníckej nového
platového systému pre doterajších laborantov,
konajúcich kvalifikované práce, vyrovnávajúce
sa kancelárskej práci.
Nejdem vypočítavať ešte ďalšie
prípady, ktoré by maly nasvedčovať tomu,
ako naliehavá je už jednotná úprava
platového systému, dovoľujem si len ešte
prehovoriť niekoľko slov k vládnej predlohe č.
101, o úprave platov učiteľov atď. Je
známe stanovisko našej strany ohľadne učiteľskej
parity, na ktorej strana húževnate trvala. V kruhoch
oficielných stále interpretovaná je osnova
tak, že zaručuje paritu učiteľstva s úradníctvom.
Proti tomu neváham vysloviť, že skoro celé
učiteľstvo nevidí v tejto osnove paritu uplatnenú.
Jestli aj osnova po tejto stránke nevyhovuje úplne,
nemožno ju predsa preto celkom odmietnuť, ale nutno
ju prijať ako určitý stupeň ku zlepšeniu
pomerov učiteľstva. Boľnejší od tohoto
je osud neštátneho učiteľstva, ktorého
parita s učiteľstvom štátnym zo zákona
vypadla a má byť podľa 2. odstavca §u 1
osobitným vládnym nariadením upravená.
Strana naša pokúsila sa na popud slovenského
cirkevného učiteľstva ešte v poslednej
hodine rezolučným návrhom umožniť
zmenu tohoto ominózneho odseku v prospech neštátneho
učiteľstva, avšak bezvýsledne. Zostala
nám jediná možnosť, súrne vyzvať
vládu, aby dotyčné vládné nariadenie
čím skorej vydala. Bude iste i v budúcnosti
snahou našej strany, bdieť nad osudom neštátneho
učiteľstva, touto popelkou verejného zamestnanectva.
Slávna snemovňa! Zápas o uzákonenie
nového platového systému chýli sa
ku koncu. Rozprava posvietila na mnohé jeho vady a nedokonalosti,
v celku ale nepodvrátila náš názor o
jeho vnútornej hodnote. Sme presvedčení,
že uzákonením tohoto platového systému
poskytujeme štátnemu zamestnanectvu zlepšenie
jeho hmotných pomerov v tej miere, aby nerušené
hmotnými starosťmi, mohlo vykonávať svoju
svätú povinnosť ku štátu, a štátu
zase dávame ku službe ochotné, uspokojené
zamestnanectvo. Tomuto cieľu slúžiť sme
chceli od počiatku a chceme slúžiť odovzdaním
našich hlasov pre tieto tri štátné predlohy.
(Potlesk poslanců čsl. nár. demokracie.)