Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dále je ke slovu přihlášen pan posl.
dr. Holota. Uděluji mu slovo.
Posl. dr Holota (maďarsky): Ctené dámy
a pánovia! Účelom návrhov zákonov,
o ktorých práve pojednávame, je, aby nimi
stvorený bol jednak základ systematickej a dobrej
správy štátneho ústroja a aby tento
ústroj učinily snadným a rýchlym,
a jednak aby zažehnaly chaotické platové, pomery
štátnych a iných zamestnancov a zaistily im
možnosť slušného živobytia.
Avšak nesmerujú len k tomu, aby riešily úpravu
platov, ale zavádzajú nový systém,
nové formy. Napriek tomu, že dôkladne reformujú
dnešný platový systém, predsa neprinášajú
v každom smere uspokojujúce riešenie, ale obsahujú
na veľa miestach nedostatočné, ba nespravodlivé
opatrenia. Je známé, že návrh tento
nezrodil sa v ovzduší, kde sa majú rodiť
veľadôležité reformy, pre štát
rozhodujúceho životného dosahu.
Stvorenie zákona o úprave platov úradníckych
vhodily totiž laňského roku pred voľbami
koaličné strany do volebného zápasu
ako kortešský sľub, aby si tým zabezpečily
státisíce hlasov štátnych úradníkov
a zamestnancov. Ba tak ďaleko išly, že ku splneniu
tohoto sľubu vytýčily presný termín,
a to 1. január 1926. To bolo příčinou,
že návrh mohol byť osnovaný len s veľkým
shonom, povrchne a rýchle, ač takému dôležitému
návrhu predchádzajú obvykle a za iných
okolností dlhé pojednávania, odbornícke
ankety, nie však náruživé a rozčulené,
politikou presýtené zápasy, svádzané
vo dne v noci politickými stranami v parlamentných
výboroch. Je nado všetkú pochybnosť, že
vliv týchto abnormálnych premisií dôkladne
možno vycítiť zo samého návrhu
zákona a v jeho neprospech.
Všeobecne uznaným názorom je, že dobrá
administrácia je možná len s dobrým
úradníckym sborom. Len od úradníka
dobre plateného možno očakávať
dobrú prácu. Užieraný úradník,
ktorý dostáva málo platu, nepracuje, ale
radšej sabotuje. Naproti tomu od úradníka dobre
plateného možno očakávať, aby bol
plný, presný a svedomitý, aby sa nestávalo
to, čo dnes, že vyriešenie mnohokrát cele
malichernej veci trvá v úradoch mesiace, ba roky.
(Souhlas.)
Obzvlášte zkusujeme to my Maďari na Slovensku,
ktorí nachádzame v štátnych úradoch
zväčša ovzdušie politickým šovinizmom
presytené a vystavení sme viac-menej pri každom
kroku úradným šikánam. Dúfame,
že odhlasovaním návrhu zákona o úprave
platov zmení sa i toto ovzdušie v úradoch,
že úradníci, z našich daňových
halierov platení, zmenia dosavádnu svoju mentalitu
a nestranne budú plniť svoje úkoly.
Je svrchovaný čas, aby platové anomálie
a nespravedlnosti v republike prestaly. (Souhlas.) Prítomné
tri návrhy zákonov, menovite návrh o platoch
štátnych zamestnancov, návrh o služobných
a platových pomeroch učiteľov obecných
a meštianskych škôl a návrh o úprave
platov obecných a obvodných lekárov upravujú
platy týchto zamestnancov generelne, avšak ešte
veľa nespravedlností a neslušností nechajú
neriešené. Tak medzi iným nerušia rozdiele
medzi pôžitkami býv. uhorských penzistov
a penzistov československých, neupravujú
penzijné zaopatrenie rešp. odbytné býv.
uhorských zamestnancov prepustených, ako sú
železničiari, poštári, učitelia
a iní, ktorí nesložili sľub vernosti.
(Posl. dr Slávik: Nech im platí Maďarsko!)
Maďarsko im platilo! 125 milionov zlatých korún
vyplatilo Maďarsko uhorským penzistom. (Posl. dr
Slávik: Tak nech im platí Maďarsko ďalej!)
Tí, čo sú tunajší štátni
občania, musia byť vydržiavaní týmto
štátom. Návrh nerieší platovú
úpravu cirkevných a obecných učiteľov,
a konečne nezabezpečuje ten nejhlavnejší
predpoklad sudcovskej neodvislosti, t. j. bezstarostné
živobytie sudcov.
Pozrime sa radom na chyby a vady návrhu.
S hľadiska činnostného prídavku rozvrhuje
návrh mestá a obce republiky do štyroch skupín:
do tried A, B, C, D. Slovenských úradníkov
zaujíma najmä trieda C. Do tejto patria totiž
obce s počtom 2000 až 25.000 obyvateľov. Poneváč
viac než 25.000 obyvateľov majú len mestá
Bratislava a Košice, spadajú všetky ostatné
mestá Slovenska a Podkarpatskej Rusi do triedy C. To znamená,
že s výnimkou miest Bratislavy a Košíc
podliehajú všetky ostatné mestá na Slovensku
a Podkarpatskej Rusi s hľadiska bytnému prídavku
rovnakému posudku, ako malé obce s počtom
2000 obyvateľov. Touto úpravou návrhu nemôžeme
byť uspokojení, lebo veď massy verejných
zamestnancov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bydlia práve
v našich mestách a tým sú hmotne značne
zkrátení.
Požadujeme, aby mestá a obce na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi s obyvateľstvom vyše 10.000 duší zaradené
boly do triedy B tým väčšmi, lebo ako
vieme, práve v týchto mestách je veľká
bytová núdza a horentné sú činže.
V zemiach historických panujú v mestách rovnako
veľkých o veľa priaznivejšie pomery, lebo
tieto jednak v dôsledku svojich lepších hmotných
pomerov a jednak dôkladným využitím stavebného
hnutia už dosť dobre zdolaly bytovú núdzu.
(Výkřiky posl. dr Korlátha.)
§ 13 stanoví rodinný prídavok za jedno
nezaopatrené dieťa 1800 korún a za dve deti
3000 korún. Za väčší počet
detí vôbec sa nezväčšuje rodinný
prídavok. Nemožno porozumieť tomuto antisociálnemu
ustanoveniu zákona, ktorým je postihnutý
zvlášte zamestnanec s veľkou rodinou, lebo kto
by mohol tvrdiť, že šesť-, sedemčlennú
rodinu rovnako snadno možno uživiť, ako rodinu
s jedným alebo dvoma deťmi. Dosavádny prídavok
na ženu však návrh naprosto škrtá.
Zdá sa, že vláda pripravuje cestu jednodetskému
systému, ba mám dojem, že najradšej by
videla úradnícky sbor bez rodiny. (Různé
výkřiky.)
Ak sledujeme doterajšie ustanovenia platovej úpravy,
zbadáme, že každé ustanovenie má
tendenciu favorizovať úradníkov slobodných
a poskytovať im výhody. Napokon dožijeme sa ešte
toho, že vláda zakáže úradníkom
ženiť sa, to je zavedie celibát. Sledujme len
vývoj v tomto smere. Do 1. januára 1923 mohol úradník
dostať rodinný prídavok na ženu a 7 rodinných
členov. Dňom 1. januára 1923 nariadila vláda
- ač nabyté už práva nechala neporušené
- že u sňatkov uzavrených po 1. januári
1923 nepripadá už na ženu prídavok.
Tento návrh neposkytuje prídavku už ani na
ženu ani na viac ako dve deti. Je nepochopiteľné,
prečo znesnadňuje vláda živobytie práve
zamestnancov s veľkými rodinami. Len malý výpočet
tužkou, a hneď možno zistiť, že pre zamestnancov
s veľkou rodinou neznamená úprava táto
zlepšenie, ale zhoršenie platu.
Najväčšou chybou návrhu je, že nie
je v ňom uplatňovaná zásada automatického
postupu úradníkov a zamestnancov. Postup je podmienený
menovaním, a tu sa otvára široké pole
protekcii a zaslúžilý, talentovaný a
pilný úradník, ktorý sa však
svojmu úradnému prednostovi buďto s hľadiska
politického alebo iného neľúbi, nebude
môcť napredovať práve tak, ako dosiaľ,
hlavne platí to v kategoriách, pri ktorých
sa ponecháva tajná kvalifikácia. (Souhlas.)
Riešenie úradných názvov - titulov -
prevedie vláda tiež nariadením. Tu upozorňujem
vládu na to, aby sa vynasnažila stanoviť tituly
srozumiteľné a krátké, ktoré
by bolo možno i v jazykoch menšín dobre vyjadriť
a im porozumieť. Dosavádna prax totiž ukazuje
práve na opak toho. Nech nepadá vláda do
tej starej chyby, ktorú spáchal minister železníc
pri prekrstení staníc číročiste
maďarských obcí, kde použil takých
názvov, že čiré maďarské
obyvateľstvo nenaučí sa ich vysloviť ani
za desať rokov. Príkladom toho je zmenenie mena "Udvar"
na Dvor nad Žitavou. Ako je ťažké pánu
ministrovi železníc, ktorého materinský
jazyk je český, vysloviť "Karakoszörcsök"
alebo "Tőketerebes", práve tak nesnadné
je pre Maďara zakúpiť si u nádražnej
pokladnice jazdenku do Dvora nad Žitavou. Obávam sa,
že ak nebude vláda dosť ostražitá
pri volení titulov, že bude pre Maďara úrad
ešte cudzejší a bude musieť si dať
doma na lístok napísať titul úradníka,
lebo nevie, "ako má vzdať česť pánu
úradníkovi". (Veselost.)
Úprava sudcovských platov nie je návrhom
uspokojive riešená. Dobrú prácu, nestrannú
činnosť môžme od sudcov očakávať
len vtedy, ak majú zabezpečené bezstarostné
živobytie. Veľa sudcov dostane podľa tohoto návrhu
zákona menej platu, ako dosiaľ.
Tiež pri povyšovaní je veľa nespravedlností.
Sudcovský prídavok, stanovený v odst. 4.
§u 40 návrhu zákona je o veľa nižší,
než sudcovský prídavok, poskytovaný
zákonom č. 290/1924. Z toho dôvodu navrhujem
zmenu odstavca tohoto tak, aby čo do sudcovských
prídavkov ponechané boly v platnosti §§
4, 5, 6, 7 a 8 lex Dolanský, t. j. zákona
č. 290/1924.
Pri preradení zo starých hodnostných tried
do nových zkracuje návrh zákona sudcov nižších
súdov voči sudcom vyšších hodnostných
tried. Veľkou vadou návrhu je, že činí
rozdiel medzi sudcom okresným a sudcom sedriálnym
na úkor tamtoho, ač už vzhľadom na povahu
veci je položenie samosudcu o veľa nesnadnejšie
ako sudcu kolegiálneho, lebo lahšie je riešiť
právnu otázku v senáte, kde traja členovia
prejavia svoje názory pred vynesením rozsudku, ako
jednotlivcovi. U sedrie jedná sudca len s advokátmi,
a tedy s ľuďmi práva znalými, kdežto
okresný sudca musí vyťahovať skutkovú
podstatu z ľudí zväčša naprosto inkapacitných
a laických, avšak rozdeľovanie to vedie v praxi
veľakrát práve k anomáliam. Je veľa
starých okresných sudcov, ktorí u sedrie
vôbec neslúžili, ani po tom nesnažili,
lebo dosiaľ nebolo rozdielu medzi sudcom okresným
a sudcom sedriálnym. Ako príde okresný sudca
k tomu, aby i čo len relative dostal menej, ako sudca sedriálny,
ktorý na pr. len jeden rok slúži náhodou
u sedrie. Tu je nutná zmena, a to podľa môjho
názoru tak, aby po 3 až 5ročnej službe
dosiahol okresný sudca platu sudcu sedriálneho a
po 8 až 10ročnej službe platu sudcu tabulárneho,
prez to, že konal službu u súdu okresného.
Ináče bude sa snažiť každý
sudca dostať sa k súdom kolegiálnym a u okresných
súdov bude nedostatok sudcov ešte väčší,
lebo dnes sudcovské povolanie nie je životným
povolaním a nebude ním dotiaľ, kým sudcovia
nedostanú platy, ktoré im zabezpečia slušné
a bezstarostné živobytie, primerané ich duševnej
práci.
Zákon č. 290/1924 zaistil československým
sudcom systematický prídavok a v zákone tom
sa zároveň vyslovuje, že prídavok je
i do penzie započítateľný, avšak
v ďalšom paragrafe tohože zákona je započítanie
tohoto prídavku do penzie a jeho výplata na neurčitú
dobu odložená. Aktívnym sudcom vypláca
sa sudcovský prídavok v mesačných
čiastkach od 1. januára 1925, avšak od doby,
kedy zákon vstúpil v platnosť, nie je zákon
prevedený čo do sudcov, penzionovaných po
dni 1. januára 1925. Všetko to náramne krivdí
sudcov medzitým penzionovaných, na ktorých
sa uvedený zákon vzťahuje, lebo sú čo
do svojich práv v úplnej neistote. Vedie to ku znevážneniu
zákona a k roztrpčenosti sudcov na odpočinku.
Nech sa vláda tedy už raz bez odkladu postará
o to, aby zákon ten čo najskôr bol prevedený.
(Souhlas.)
§ 140 návrhu stanoví záväzok verejných
zamestnancov platiť daň dôchodkovú. Daň
dôchodková je veľkým platovým
bremenom štátnych zamestnancov, je dôkladným
zkrátením platu, a poneváč daň
je dosť vysoká, pociťuje ju každý
verejný zamestnanec znateľne. V podstate nie je ničím
iným, než tým, že čo štát
jednou rukou dáva, to druhou berie. Verejných zamestnancov
treba döchodkovej dane zprostiť.
Čo do vychovávacieho príspevku ponecháva
návrh terajšie krivdivé ustanovenie, že
vychovávací príspevok vypláca sa na
deti, ktoré sú na štúdiach, do 24. roku,
a že na dieťa, ktoré študuje v cudzine,
vôbec sa nevypláca. Nehľadiac na to, že
toto ustanovenie je protisociálné a že najväčšmi
postihuje inteligenciu maďarskej a nemeckej menšiny,
uráža tiež mimo toho zásadu slobody, lebo
zabraňuje deťom verejných zamestnancov dôkladne
a vedecky sa vzdelávať.
Veľkou vadou návrhu mimo toho je, že nezrušuje
tajnú kvalifikáciu, ale ponecháva ju u niektorých
kategorií i naďalej.
Ustanovenia návrhu zákona nerozširujú
sa na úradníkov a zamestnancov samosprávnych
sborov - miest a obcí - naproti tomu však návrh
ponecháva v platnosti obmedzovacie ustanovenia zákona
č. 394/1922, dľa ktorých pôžitky
mestských a obecných autonomných zamestnancov
nemôžu byť vyššie, než štátnych
zamestnancov rovnakej alebo podobnej hodnosti. Všeobecnou
zásadou bolo dosiaľ, že mesto alebo obec samy
určovaly výšku platov svojich úradníkov
a zamestnancov. Nezdá sa mi byť ničím
odôvodnené, aby mestská a obecná samospráva
obmedzovaná bola v tom, aké platy má dávať
svojim zamestnancom. Naopak: nie to by malo byť stanovené,
aby pri dotovaní mestských a obecných zamestnancov
maximované bolo platovou úrovňou štátnych
zamestnancov podobnej hodnosti, ale bolo by to treba stanoviť
ako minimum, od ktorého viac môže platiť
mestská alebo obecná samospráva, avšak
menej nie. Nevidím dôvodu, prečo bolí
vládu, že niektoré mesto lepšie chce honorovať
svojich zamestnancov, ako sám štát. S hľadiska
sociálneho mala by sa vláda, práve snažiť,
aby mestá alebo obce pokiaľ len možno dobre platily
svojich úradníkov.
Návrh na úpravu platov učiteľov je skomolený,
a to preto, lebo zase sa len nepostará o platy obecných
a cirkevných učiteľov, týchto nevlastných
detí štátu, a nepostará sa ani o to,
aby tak zv. paritný zákon č. 274/1919 ktorým
boly upravené platy učiteľov zemí historických
- rozšírený bol na cirkevných a obecných
učiteľov Slovenska a Podkarpatskej Rusi, následkom
čoho ocítajú sa maďarskí cirkevní
a obecní učitelia a učiteľskí
penzisti pomerne v pomeroch o veľa horších, než
ich štátni kolegovia. Za jednu a tú samú
prácu meria štát inou mierou učiteľom
štátnym a inou mierou učiteľom a učiteľským
penzistom obecným a cirkevným. A veru títo
platia tieže penzijné príspevky, ako ich štátni
kolegovia, a ich penzie sú predsa o päťkrát
menšie, než tamtých. Prečo by zasluhoval
štátny učiteľ špeciálnejšieho
nakladania, než učiteľ obecný alebo cirkevný?
Je práve povinnosťou štátu starať
sa o živobytie zamestnancov verejného vyučovania,
nech títo pôsobia na škole akéhokoľvek
charakteru. Cirkevní a obecní učitelia vedú
už dlhý rad rokov nadľudský zápas
o svoju rovnoprávnosť, je tedy o to smutnejšie,
že i tento návrh zákona nakladá tak
macošsky s týmito poctivými priekopníkmi
kultúry. Požadujeme, aby s maďarskými
cirkevnými a obecnými učiteľmi bolo
naložené práve tak, ako so štátnymi.
Návrh zákona rozlišuje učiteľov
náboženstva na školách štátnych
čo do platu od ostatných učiteľov náboženstva
a uvrhuje ich na inferiornú úroveň. Prax
ministerstva školstva voči učiteľom náboženstva
štátnych škôl bola dosiaľ, že
počet hodín náboženstva redukovalo tým
spôsobom, že slučovalo žiakov niekoľko
tried, aby tým docielené bolo úspor. Znám
učiteľa náboženstva, ktorý na miesto
svojho doterajšieho honorára 600 korún dostáva
následkom tohoto opatrenia len 40 korún. (Výkřiky
posl. Füssyho.)
Najboľavejšou stránkou tohoto návrhu zákona
pre nás Maďarov však je, že je z neho vynechané
riešenie úpravy otázky penzijnej. Nepochopiteľná
je mentalita, ktorou s touto otázkou v tomto návrhu
naložili. Kým pri preraďovaní aktívnych
úradníkov do nových hodnostných tried
zaujala vláda stanovisko ultrahumánné, keď
vyslovuje, že každý zamestnanec musí do
novej platovej triedy, rešp. stupnice preradený byť
tak, aby mohol dostať plat, ktorého by bol dosiahol
podľa nového platového systému, keby
bol od počiatku slúžil podľa neho. Ďalej
zaisťuje návrh v § 215 aktívne slúžiacim
zamestnancom penzijné pôžitky podľa platových
a penzijných predpisov upravených týmto zákonom,
avšak kategoricky vylučuje z toho penzistov, ktorí
išli do penzie pred nastúpením platnosti tohoto
návrhu zákona.
Tedy inými slovy: terajším aktívnym
zamestnancom všetko, starým penzistom nič.
Navrhujem vynechanie toho neľudského paragrafu, lebo
to vlastne znamená, že starší penzisti
musia zostať i naďalej v terajšom zbedačenom
stave.
Zástupca vlády prejavil síce na schôdzi
sociálne-politického výboru, že návrh
všeobecného penzijného zákona je v práci
a že v dohľadnej dobe dostane sa do parlamentu. Tento
prejav zástupcu vlády mňa neuspokojuje, a
to preto nie, lebo kým terajším aktívnym
zamestnancom, ktorí patria z 95% k rase štátotvornej,
platí vláda bernou mincou, dáva ubohým,
do biedy uvrženým maďarským penzistom
zase len sľuby. Mám za to, že z návrhu
ne možno vylučovať úpravu pôžitkov
staropenzistov, a to tým väčšmi, lebo
zákony č 287/1924 a 310/1924 ešte ani dosiaľ
nie su prevedené, ač zákonodarstvo postaralo
sa svojho času o ich úhradu. Marne bolo vynesené
asi 12 zákonov o penzistoch v posledných 6 rokoch,
keď sa nestaráte o ich prevedenie.
Predloha táto bola poslednou nádejou, a ajhľa,
maďarskí penzisti sú zase okábátení.
To znamená, že nech tá ubohá vdova maďarského
učiteľa len živorí z tej hladovej mzdy
mesačných 30 korún a vdova vrchného
župného úradníka z mesačných
200 korún penzie. Čo je to za sociálnu zásadu,
ktorá hlása, aby český úradný
sluha dostával 1000 korún mesačne vtedy,
keď uhorský úradný sluha bedačí
s mesačnou penziou 100 korún. (Výkřiky
posl. dr Korlátha.)
To malé Maďarsko vyplatilo 90.000 uhorským
penzistom-bežencom 125,000.000 zlatých korún
dosiaľ na účet následníckych
štatov, z ktorého obnosu veľká časť
pripadá na Československo, a prez to, že maďarský
štát ocital a ocíta sa v najťažších
pomeroch, nenechal týchto nešťastníkov
ľudskej generácie zomrieť hladom. U nás
sú staropenzisti nariadením zaviazaní priznať
všetky vedľajšie príjmy. Ak dosiahne penzista
týmito príjmy hranicu svojej penzie zákonom
predpísanú, vtedy mu príslušnú
čiastku penzie zadržia. Zdá sa, že vláda
pečuje len o to, aby penzista nemohol byť živý
a všetkú svoju bedlivosť venuje len tomu.
Požadujeme, aby vláda bez odkladu predložila
návrh všeobecného penzijného zákona,
ktorým by boly penzie bývalých štátnych,
železničných, poštových, župných
penzistov a podobne obecných notárov a učiteľov
a ich vdov a sirôt zrovnoprávnené podľa
ustanovenia návrhu zákona práve pojednávaného
a aby nebolo rozdielu medzi starými a novými penzisty.
(Souhlas.)
V mene maďarskej národnej strany a jej poslancov činím
tento prejav:
Naša strana požaduje, aby penzijné veci všetkých
prepustených verejných zamestnancov boly upravené
a ich bieda zmiernená. Pokladáme za povinnosť
využiť dnešnej politickej situácie v prvom
rade v záujme prepustených verejných zamestnancov
a penzistov. V tomto ohľade nadobudli sme kautely k poctivej
úprave vecí zbedačených ľudí
a pri vedomí svojej zodpovednosti prehlašujeme, že
neopomenieme využiť ani jedinej príležitosti,
aby sme ňou nielen demonštratívne, ale i prakticky
poslúžili životným záujmom maďarskej
národnej menšine a slovenskému i rusínskemu
odvekému obyvateľstvu vôbec. (Souhlas.)
Návrh zákona, ako nutné zlo, prijímam.
(Výkřiky posl. Majora.)
Zdá sa, že pán kol. posl. Major sa až
teraz naučil po maďarsky, lebo pred chviľou tu
ešte nevedel maďarsky hovoriť. (Potlesk.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Řečnická listina je vyčerpána,
rozprava tudíž je skončena.
Než přistoupíme k doslovům pp. zpravodajů,
dám přečísti návrhy došlé
ke všem třem osnovám sloučeně
projednávaným. Žádám o přečtení
návrhů.
Sněm. tajemník dr Říha (čte):
1. Doplňovací návrh posl. Tauba, Grünznera
a druhů:
V §u 1 budiž vloženo jako nové čís.
3:
"3. Učitele obecných a občanských
škol."
Dosavadní čís. 3 §u 1 bude pak označeno
4.
2. Doplňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.:
V §u 1 budiž vloženo jako nové čís.
3:
"3. Učitelé obecných a občanských
škol."
Dosavadní čís. 3 §u 1 bude pak označeno
4.
3. Doplňovací návrh posl. Landové-Štychové,
Kirpalové a soudr.:
K úvodnímu ustanovení budiž jako samostatný
paragraf zařazeno:
"§ 4. Veškerá ustanovení tohoto zákona
platí stejnou měrou a se všemi důsledky
pro všechny státní a veřejné
zaměstnankyně, jejich rodiny a pozůstalé."
4. Pozměňovací návrh posl. Tauba,
Grünznera a druhů:
V §u 4, odst. 2 buďtež škrtnuta slova: "Vládní
nařízení" a nahrazena slovy: "Zvláštní
zákon".
5. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.:
V §u 4, odst. 2 buďtež škrtnuta slova: "Vládní
nařízení" a nahrazena slovy: "Zvláštní
zákon".
6. Pozměňovací návrh posl. Tauba,
Grünznera a soudr.:
V §u 4 buďtež odst. 3 a 4 škrtnuty.
7. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.: V §u 4 buďtež odst. 3 a 4 škrtnuty.
8. První eventuální pozměňovací
návrh posl. Tauba, Grünznera a druhů:
Bude-li zamítnut návrh na škrtnutí 3.
a 4. odstavce §u 4, navrhujeme, aby byla škrtnuta poslední
věta 3. odstavce §u 4.,
Na její místo budiž vložena věta:
"Zvláštní zákon určí
úřednické kategorie v jednotlivých
oborech státní správy (resortech) a zařadí
je do služebních tříd a nepřihlížeje
ke školnímu vzdělání, vyjma úředníky
služební třídy I."
9. První eventuální pozměňovací
návrh posl. Čermáka a soudr.:
Bude-li zamítnut návrh na škrtnutí 3.
a 4. odstavce §u 4, navrhujeme, aby byla škrtnuta poslední
věta 3. odstavce §u 4.
Na její místo budiž vložena věta:
"Zvláštní zákon určí
úřednické kategorie v jednotlivých
oborech státní správy (resortech) a zařadí
je do služebních tříd a nepřihlížeje
ke školnímu vzdělání, vyjma úředníky
služební třídy I."
10. Druhý eventuální pozměňovací
návrh posl. Tauba, Grünznera a druhů:
Bude-li zamítnut návrh, aby byla škrtnuta poslední
věta odstavce 3 §u 4, navrhujeme:
"Určiti úřednické kategorie v
jednotlivých oborech státní správy
(resortech) a zařaditi je do služebních tříd,
vyhrazuje se 24členné komisi, která bude
zvolena oběma sněmovnami Národního
shromáždění podle zásady poměrného
zastoupení, a to tak, že poslanecká sněmovna
volí 16 členů, senát 8. Volba této
komise provede se v nejbližší schůzi po
přijetí tohoto návrhu."
11. Druhý eventuální pozměňovací
návrh posl. Čermáka a soudr.:
Bude-li zamítnut návrh, aby byla škrtnuta poslední
věta odstavce 3 §u 4, navrhujeme:
"Určiti úřednické kategorie v
jednotlivých oborech státní správy
(resortech) a zařaditi je do služebních tříd,
vyhrazuje se 24členné komisi, která bude
zvolena oběma sněmovnami Národního
shromáždění podle zásady poměrného
zastoupení, a to tak, že poslanecká sněmovna
volí 16 členů, senát 8. Volba této
komise provede se v nejbližší schůzi po
přijetí tohoto návrhu."
12. Pozměňovací návrh posl. Tauba,
Grünznera a druhů:
§ 5 nechť zní:
"Ustanovení §§ 51 a 55 služební
pragmatiky, resp. článku I, § 2 - pokud se
týkají všeobecně časového
postupu - zůstávají v platnosti. Podrobnější
ustanovení o lhůtách časového
postupu a o postupu do vyšších platových
skupin budou upravena §em 11."
13. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.:
§ 5 nechť zní:
"Ustanovení §§ 51 a 55 služební
pragmatiky, resp. článku I, § 2 - pokud se
týkají všeobecně časového
postupu - zůstávají v platnosti. Podrobnější
ustanovení o lhůtách časového
postupu a o postupu do vyšších platových
skupin budou upravena §em 11."
14. Eventuální návrh posl. Tauba,
Grünznera a druhů:
Bude-li zamítnut návrh na, změnu §u
5, navrhujeme:
Řádky od slov "místa II. služební
třídy" až "platové stupnici"
v odst. 2 §u 5 buďtež nahrazeny ustanovením:
"místa II. až IV. služební třídy
ve III. až VII. platové stupnici".
15. Eventuální návrh posl. Čermáka
a soudr.:
Bude-li zamítnut návrh na změnu §u 5,
navrhujeme:
Řádky od slov "místa II. služební
třídy" až "platové stupnici"
v odst. 2 §u 5 buďtež škrtnuty a nahrazeny
ustanovením:
"místa II. až IV. služební třídy
ve III. až VII. platové stupnici".
16. Pozměňovací návrh posl. Horpynky
a soudr.:
Odstavec 2 §u 5 budiž změněn takto:
"Systemisace služebních míst budiž
provedena podle osobního stavu odděleně pro
každou jednotlivou úřednickou kategorii, a
to tak, aby nejvýše čtvrtina úřednických
míst byla systemisována ve dvou nejnižších
platových stupnicích příslušné
služební třídy a zbytek byl přiměřeně
rozdělen na vyšší platové stupnice,
jichž v příslušné služební
třídě a kategorii lze dosáhnouti.
Systemisace vyžaduje schválení vlády."
17. Pozměňovací návrh posl. Tauba,
v Grünznera a druhů:
§ 6 budiž škrtnut.
18. Pozměňovací návrh. posl. Čermáka
a soudr.:
§ 6 budiž škrtnut.
19. Pozměňovací návrh posl. Horpynky
a soudr.,
§ 6 budiž změněn takto:
"Úředníci mohou býti ustanoveni
buď na systemisovaná služební místa
nebo ad personam nad systemisovaný stav. Propůjčiti
systemisované místo v jiném osobním
stavu nebo v jiné úřednické kategorii
bez současného přestupu úředníka
do tohoto osobního stavu nebo do této kategorie
jest nepřípustno."
20. Pozměňovací návrh posl. dr Srdínka,
G. Navrátila, inž. Dostálka, Vávry a
spol.:
§ 7, odst. 2 nechť zní:
"Ukáže-li se toho potřeba, mohou být
ustanovováni úředničtí aspiranti,
z jejichž řad budou doplňováni úředničtí
čekatelé, služební a platební
poměry těchto aspirantů se upraví
vládním nařízením."
21. Pozměňovací návrh posl. Bergmanna,
Brodeckého, Buřívala, V. Beneše, Procházky
a spol.:
Navrhujeme, aby § 7, odst. 2 zněl:
"Ukáže-li se toho potřeba, mohou býti
ustanovováni úředničtí aspiranti,
z jejichž řad budou doplňováni úředničtí
čekatelé, služební a platební
poměry těchto aspirantů se upraví
v vládním nařízením."
22. Pozměňovací návrh poslance Tauba,
Grünznera a druhů:
Odst. 2. §u 7 budiž škrtnut.
23. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.:,
Odst. 2 §u 7 budiž škrtnut.
24. Pozměňovací návrh poslance Tauba,
Grünznera a druhů:
Odst. 3 §u 7 budiž škrtnut.
25. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.:
Odst. 3 §u 7 budiž škrtnut.
26. Pozměňovací návrh poslance Tauba,
Grünznera a druhů:
V §u 7 nechť odst. 5 zní:
"Čekatelská doba činí ve všech
služebních třídách jeden rok."
27. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.:
V §u 7 nechť odst. 5 zní:
"Čekatelská doba činí ve všech
služebních třídách jeden rok."
28. Eventuální návrh poslance Tauba,
Grünznera a druhů:
Bude-li zamítnut návrh, aby byl škrtnut odst.
5 §u 7, navrhujeme, aby tento odstavec zněl:
"Čekatelská doba stanoví se ve služební
třídě I. a II. jedním rokem, ve služební
třídě III. dvěma roky a ve služební
třídě IV. třemi roky."
29. Eventuální návrh posl. Čermáka
a soudr.:
Bude-li zamítnut návrh, aby byl škrtnut odst.
5 §u 7, navrhujeme, aby tento odstavec zněl:,
"Čekatelská doba stanoví se ve služební
třídě I. a II. jedním rokem, ve služební
třídě III. dvěma roky a ve služební
třídě IV. třemi roky."
30. Pozměňovací návrh poslance Tauba,
Grünznera a druhů:
V §u 8 buďtež odstavce 2 až 4 škrtnuty.
V §u 8 nechť odst. 5 zní:
"Bude-li čekatel jmenován na systemisované
místo před uplynutím čekatelské
doby, dostává od této chvíle požitky
úředníka."
31. Pozměňovací návrh posl. Čermáka
a soudr.: