Cožpak z vás nikdo nedomyslil strašné
důsledky těch 60 zmocnění vlády,
která dopadnou drtivou pěstí zejména
na existence zaměstnankyň a učitelek a také
na jejich děti a případně i nemocné
a invalidní jejich muže? Když šetřiti,
když pořád tu mluvíte o tom, kde vzíti
peníze, jak to srovnáte s tím, že přiznáváte
všechny požitky byrokratu, i když se bohatě
ožení, když jeho žena mu přinese
věnem vysokou pevnou rentu nebo zajištěné
vysoké příjmy, plynoucí z výnosného
podniku nebo živnosti, a proč naproti tomu dáváte
do klatby chudou rodinu ženského zaměstnance?
Zde je viděti faleš...
Abyste, pánové, nemyslili, že tu mluvím
jen tak na plano o věcech, které by mohly býti,
ale nejsou, uvedu vám zde aspoň jeden příklad.
V šatně na Wilsonově nádraží
byla zaměstnána šatenská od roku 1913
do roku 1923, tedy plných 11 let. Členkou pensijního
fondu byla plných 10 let a také všechny své
příspěvky řádně včas
zapravovala. Její muž byl před tím podúředníkem
na nádraží Nusle-Vršovice a krátce
před dosažením definitivy zemřel. Proto
v náhradu za vdovskou pensi obdržela jeho vdova místo
šatenské. Později stala se v šatně
pokladní. Platu měla 750 Kč měsíčně,
z čehož živila sebe a vydržovala svého
studujícího hocha. Hoch studoval s nadprůměrným
úspěchem. Plat matky ovšem nedostačoval,
neboť musila z něho také zapravovati schodky
v pokladně, které při dosavadních
manipulacích s blokovými lístky a při
nemožnosti klidné jich kontroly jsou v nádražních
šatnách na denním pořádku. Fakt,
že schodky vždy hradila, ale přebytky jí
nikdy vráceny nebyly, dohnal nebohou zaměstnankyni
k sebevraždě. Utopila se.
Na co chci hlavně poukázati při této
věci, je: Nebožka měla nárok na výchovné
pro svého syna, ale nedostala je, ač o ně
žádala a jistě je potřebovala. Proč?
Osiřelý syn žádal pak o pensi po své
matce, která po plných 10 let platila do pensijního
fondu, ale jeho žádost byla zamítnuta - proto
prý, že ve stanovách pensijního fondu
stojí psáno jasně, že nárok na
výchovné a zaopatřovací požitky
mají děti po zaměstnancích, z čehož
se vyvozuje, že tu není právního nároku
dětí po zaměstnankyních. Tedy za prvé
je žena okrádána o součást platu
za svou poctivou práci, o výchovné na dítě,
a když bídou dohnána k zoufalství spáchá
sebevraždu, nese další důsledky byrokratické
zvůle její dítě.
Kam se poděl nadaný její syn, dnes momentně
nevím. V jeho záležitosti kdysi intervenovala
bývalá poslankyně česko-socialistická
paní Podzimková. Věc způsobila
svého času velké vzrušení v ženských
kruzích a snad by mohly paní kolegyně z klubu
českých socialistů pověděti
o věci více, než já vím. Oběť
byrokratické zvůle se jmenovala Schovánková.
Mám po ruce ještě mnoho jiných dokladů
o úžasném utrpení a ponižování
žen, které ve veřejných službách
jsou vydány na pospas libovůli, k jaké dává
sankci § 144 a § 24 návrhů zákonů
zde předložených. Leč já nemám
svolení použíti jich tentokráte. Postižené
ženy se totiž bojí, že by pak teprve byly
šikanovány a zbaveny případně
i existence...
Já jsem tu mohla jen docela stručně vylíčiti
něco ze skutečných poměrů,
v jakých většinou veřejná zaměstnankyně
musí žíti. Její práce, má-li
se jí plně oddat v kanceláři nebo
kdekoliv jinde, musí býti rovnoprávně
hodnocena při stejné kvalifikaci a výkonnosti
už z těch důvodů, jak jsem již
zde uvedla, aby mohla náhradním silám řádně
zaplatiti za různé specielní práce
pro rodiny nezbytné, které žena pouze domácnosti
se věnující zpravidla může udělati
větším dílem sama. Jsou to správky,
šití a přešívání,
vaření, praní, žehlení a úklid.
Leč plné požitky ženám přiznané
znamenaly by také, že zaměstnáním
sil náhradních zmenšila by se nezaměstnanost
žen ostatních kategorií pracovních a
s tou snížil by se i hrozivý počet sociálních
chorob, které souvisí s bídou a nezaměstnaností
ženských mass.
Mluvím-li tu, pánové a dámy, též
pro zrovnoprávnění dětí a pozůstalých
po veřejných zaměstnankyních a učitelkách,
pak mám tu na mysli nejen děti úřednic
a učitelek, ale hlavně tisíce dětí
dělnic a zřízenkyň veřejných
a státních podniků, na jichž platu závisí
často zdraví a život a existence celé
rodiny v takovém případě, kde muž
má plat malý, nepravidelný, nejistý,
nebo kde muž pro nemoc nebo zmrzačení je výdělku
neschopen. Chcete-li, pánové, šetřiti,
už jsem vám ve výborech v poslední své
řeči a dnes znovu naznačila, jak byste měli
šetřiti. A také jsem ve výborech zdůraznila,
že šetření za každou cenu není
rozumnou zásadou hospodářskou, že se
někdy špatně vyplácí a v tomto
případě také skutečně
se špatně vyplatí! (Tak jest!)
Výjimečná ustanovení těchto
předloh, čelící proti ženám,
mají i po právní stránce příchuť
přímo kriminelní, neboť, musí-li
žena platiti do pensijního fondu, ale její
pozůstalí nemají nároku na pensi po
ní, leda z libovůle ústředního
úřadu, pak je to, pánové. dovolte,
vyděračství a zlodějství v
mezích zákona. Já to nemohu jinak nazvati.
(Výkřiky komunistických poslanců.)
Jde tu o uplatnění zásady, které
zákon sám dává sankci, zásady
vykořisťování ženských sil
do nejkrajnějších mezí. A dalším
účelem těchto výjimečných
ustanovení jest též rozraziti pozvolna se sjednocující
řady proletariátu na ženy zvlášť
a muže zvlášť, obnoviti a rozjitřiti
nepřátelství mezi muži a ženami
strašlivým bojem konkurenčním a ochromiti
vůli pracujících vrstev k boji a vítězství
nad kapitalistickým diktátem a řádem.
To se vám ovšem, pánové, nepodaří,
neboť komunistická strana tu stojí, aby proletariát
učila jasně a logicky usuzovati. My tu obnovujeme
všechny své pozměňovací a doplňovací
návrhy také proto, abychom poskytli socialistickým
stranám příležitost k prokázání,
že ty holdy mateřství, které pořádají,
myslí upřímně. Odvážíte-li
se zamítnouti naše pozměňovací
návrhy a odhlasovati výjimečná ustanovení
proti ženám, pak jen prokážete, že
ty vaše slavnosti matek jsou nejpustší demagogií,
jaké není v dějinách politických
příkladu. (Tak jest!) My nemáme úzce
stranického zájmu na tom, abychom podáváním
návrhů podle memorand Ženské Národní
Rady a Říšského Svazu učitelek
získávali vaše členky do svých
řad, neboť jsme stranou revoluční, názorově
vyhraněnou a není v zájmu věci pracujících
vrstev, abychom jen mechanicky získávali masy těch,
kdož názorově k nám nedozráli.
My tím, že tu přání vašich
členek a stoupenkyň vyhovujeme, umožňujeme
jen, aby nebyly úplně vámi umlčeny,
aby nebyly vámi zbaveny odvahy k dalším zápasům
za svá lidská práva. A vy, když naše
návrhy zamítáte, jen názorně
poučujete vaše stoupenkyně, že jakékoli
zrovnoprávnění ženy s mužem je
v rámci kapitalistického řádu neudržitelné.
Osudný omyl vlasteneckých a pokrokových feministek
záleží právě v tom, že se
staví na stanovisko nedotknutelnosti soukromého
vlastnictví a posvátnosti dosavadního útvaru
rodinného a že nechtějí pochopiti, že
právě tyto útvary jsou utmeleny bezvýhradným
poddanstvím žen.
Ale nejen ženy, nýbrž i muži-státní
zaměstnanci a učitelstvo velmi trpkými zkušenostmi
bude poučeno o bezúčelnosti úsilí
o demokracii a spravedlivé hodnocení poctivé
práce v dosavadním kapitalistickém hospodářském
útvaru. A jestliže p. exministr Bechyně
ve svém úvodníku z 15. t. m. píše
o politické a hospodářské krisi u
nás na heslo "Nemožná vláda",
my naproti tomu do řad pracujících vrstev
zdůrazňujeme, že nemožným je řád,
celý dosavadní řád výrobní
(Potlesk poslanců., komunistických.),
kterému tato úřednická vláda
slouží právě tak věrné
a bezvýhradně, jako mu sloužila vláda
všenárodní koalice a jako mu bude sloužiti
i ta vaše eventuelní nová sněmovní
majorita, kterou chystáte. Specielně do řad
obou socialistických poslaneckých klubů dovolím
si říci ke konci toto: Svému státotvornickému
fanatismu říkáte, že jste obětovali
svou popularitu u lidu, nuže, pánové a dámy,
mějte také odvahu obětovati do všech
důsledků svou popularitu u buržoasie (Potlesk
poslanců komunistických.) a věřte,
že tato oběť byla by lidu prospěšnější,
i když vám jako osobám byla by snad velmi nepříjemnou.
Obětujte se lidu a hlasujte s námi pro odstranění
výjimečných ustanovení těchto
předloh, jak vám to velí vaše programy,
vaše sliby a konečně i ústava, na kterou
jste tak hrdi. Neučiníte-li toho, pak se nedivte,
že vám lid bude stále méně věřiti,
až vám přestane jednou věřiti
vůbec. (Tak jest! - Potlesk poslanců komunistických.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále slovo má pan posl. Hancko. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Posl. Hancko: Slávna snemovňa! Platový
zákon zamestnanecký, ktorý sa poslaneckou
snemovňou práve teraz vynáša, rodí
sa už skoro celý rok. Mal byť ešte pred
voľbami vynesený, bývalé koaličné
strany však považovaly vtedy za vhodnejšie použiť
túto otázku za volebný šláger,
usilujúc sa zamestnanectvo lákavými sľubami
za agitačný prostriedok vo svoj stranícky
prospech získať. A tak sa stalo, že z vôle
týchto strán uzákonenie platovej úpravy
odložené bolo až na dobu povolebnú. Zamestnanectvo
celého štátu nachádzalo sa od tých
čias vo veľkej napiatosti a netrpelive čakalo,
kedy a ako bude o jeho osude rozhodnuté.
Konečne dostala sa vec pred parlament. Najúprimnejším
želaním slovenskej ľudovej strany, ako reprezentantky
väčšiny slovenského národa v tejto
snemovni, v mene ktorej česť mám hovoriť,
je to, aby keď sa o platovej úprave zamestnanectva
celej republiky definitívne má rozhodnúť,
uzákonila sa táto úprava, aby z nej zamestnanectvo
ako aj sám štát čím viac blahodarných
účinkov profitoval.
Keď sa týmto zákonom na poplatníctvo
nové daňové bremeno uvaľuje, plne oprávnený
je ten požiadavok, aby tento zákon v dôsledkoch
na obe strany aspoň približné uspokojenie priniesol,
lebo jestli by sa tohoto nemalo dosiahnuť, vtedy škoda
by bola aj nový zákon tvoriť. Moje presvedčenie
je to, že jestli sa vládny návrh v pôvodnom
znení nezmenene uzákoní, kýženého
cieľa nedosiahneme.
Preto pokúsim sa v tejto rozhodujúcej chvíli
opätovne - ako som to aj pri pojednávaní tejto
predlohy v sociálne-politickom výbore učinil
- nakloniť rozhodujúci sbor tejto poslaneckej snemovne
k tomu, aby schválením pozmeňovacích
návrhov, ktoré v mene klubu slovenskej ľudovej
strany dovolím si tu predostrieť, urážlivé
ustanovenia z vládnej predlohy odstránil.
Chtiac do tejto debaty vecne zasiahnuť, dovolím si
pri posudzovaní vládnej predlohy poukázať
tak na jej svetlé, ako aj temné stránky.
Viďme najprv tie prvé:
Novým zákonom snaží sa štátna
správa prispôsobiť platy poválečným
pomerom a štabilizovaním odstrániť rôzne
prídavky, výpomoci atď., v labyrinte ktorých
sa pri vypočítavaní dosiaľ, hádam
ani ten najlepší účtovník dobre
nevyznal, prečo tisíce rodin zamestnaneckých
veľmi bolo poškodené, poneváč svoje
výpočty pre veľkú komplikovanosť
neboly si v stave kontrolovať. Tieto výpočty
budú novým zákonom zjednodušené,
čím sa v administrácii hodne času
a zbytočnej práce usporí, usnadní
sa tiež ťažkopádnemu vypočítavaniu,
a zamestnanectvo bude v stave správnosť výpočtov
si teraz už ľahšie kontrolovať.
Podľa nového zákona bude vyššia odborná
vzdelanosť a odborná práca lepšie honorovaná
ako dosiaľ. Možno právom očakávať,
že v akom pomere sa tohoto dosiahne, v takej miere sa aj
chuť k vyšším štúdiám
vzbudí, a na druhej strane v tom pomere odstraní
sa zas dosavádna nechuť a ľahostajnosť k
práci, hneď ale v tej miere stavať sa bude aj
hrádza pred útekom dosiaľ nedostatočne
platených ambicióznych síl zo štátnej
služby.
Odstraňovaním nivelizácie medzi štátnym
zamestnanectvom sa platové pomery prispôsobujú
k vyrovnaniu s predválečnými pomery, pri
čom ale dovolím si tú skromnú mienku
pripomenúť, že šesťnásobok tejto
vyrovnávajúcej miery, ako to dôvodová
zpráva uvádza, nie je zabezpečený,
dôkazom čoho je to, že odpočítaním
daňových, penzijných a iných poplatkov
nevyrovnávajú sa nové pôžitky
sotva 4-5násobku predválečných príjmov.
Za najvzácnejšie ustanovenie nového zákona
možno napokon, snáď, predsa len to považovať,
že sa základ penzijného návrhu zvyšuje.
Naproti týmto výhodám preskúmajme
ale nedostatočné, urážlivé ustanovenia
vládneho návrhu zákona.
Dovolím si na ne radom poukázať:
Zmienim sa najprv o otázke činovného, bytného.
Tu hneď to musím poznamenať, že podľa
verejnej mienky je táto otázka vládným
návrhom sociálne nie najšťastnejšie
rozriešená. Činovné malo byť nie
do štyroch, ale do troch skupín zaradené, lebo
životné potreby zamestnanectva pôsobiaceho po
vzdialených dedinách, zaradeného podľa
osnovy do skupiny "D", sa rovnajú, ba častokrát
hádam aj prevyšujú životné potreby
zamestnanectva, pôsobiaceho v mestečkách,
zaradených do skupiny "C". Je ďalej nepochopiteľným,
prečo sú podľa vládnej osnovy nie aj
Košice do prvej skupiny zaradené, v ktorej je aj Bratislava,
keď je dokazané, že drahotné pomery týchto
dvoch miest sú rovnaké. A poneváč
sú drahotné pomery po všetkých mestách
tiež nie rovnaké, túto okolnosť osnovateľ
predlohy pominul do povahy vziať, čo je ináč
tiež pozoruhodným nedostatkom predlohy. V ďalšom
skúmaní vládnej predlohy dospejeme zas k
predpokladu, že novým platovým zákonom
budú zásady demokracie v základoch porušené
tým, lebo automatický postup bude odstranený
šikovne maskovaným systémom, ktorý do
výhľadu stavia odmeňovanie zásluh na
základe kvalifikácie. Je inač celkom správné,
keď sa za slušnú plácu aj svedomitá
práca vyžaduje, aj hodnotenie snaženia sa za
dosiahnutie vyššieho výkonu práce a udeľovanie
zvláštnej odmeny zaň je tiež chvalitebným,
lenže nemá sa to robiť zasahovaním do
časovým postupom dosažiteľného
všeobecného zákonného platového
minima, ako to práve ustanovenia vládneho návrhu
zákona v sebe obsahujú. Že na základe
oceňovania lepšieho výkonu práce a zásluh
prevádzané povyšovanie bude zvlášť
v dnešných zpolitizovaných pomeroch a najmä
na Slovensku poskytovať hojnú príležitosť
strannícko-politického zasahovania a že umožňovaním
ďalšieho udržovania dosavádneho stranníckeho
protekcionárstva bude v radoch zamestnanectva napomáhané
farizejstvo, pätolizačstvo, špiclovstvo, denunciantstvo,
teda bezcharakternosť, čo v konečných
výsledkoch korupciu a demoralizáciu samej štátnej
administrácie v nemalej miere môže zapríčiniť,
táto okolnosť medzi nepredpojate smýšľajúcim
obecenstvom ako i v radoch zamestnanectva hodne obáv a
nespokojností zapríčiňuje. Preto,
že sa zásady odmeny zásluh, iste že aj
politických, budú honorovať na základe
kvalifikácie, prevádzanej strannícky zaujatými
prednostami úradov, o čom nás dosavádné
zkúsenosti dosť výstražne poučily,
môže tento systém umožniť veľmi
ľahko hneď aj zputnanie zamestnanectva strannícko-panovačnými
vlivy s času na čas k vládnej moci sa dostavších
politických strán, čo zase žiadúcnej
konsolidácii, dnešnej až chorobne zpolitizovanej
štátnej administrácii najväčšiu
prekážku postaví do cesty, kdežto ideálom
by malo by ť administráciu štátu naprosto
odpolitizovať.
Existencia a mravná neodvislosť zamestnanectva môže
byť odstránením automatického postupu
podľa tohoto teda dosť vážne ohrožená,
čoho škodlivé následky mimo zamestnanictvo
v prvom rade zas ale len štát odnesie.
Oprávnený rozruch budí, v radoch zamestnanectva
ďalej tá okolnosť, že táto predloha
ustaľuje akési neisté provizórium systemizovania
miest a konečné riešenie tejto otázky
odkladá na dobu uskutočnenia reformy celoštátnej
správy. Poneváč sú prevodom systemizované
miesta viazané k platovému povyšovaniu, čo
v daných okolnostiach na Slovensku od kvalifikácie
českých centralisticko-strannícky zaujatých
šéfov úradov bude závisieť, pre
nás Slovákov niet v tomto návrhu žiadnej
zábezpeky, aby Slovákov pri tom to zaplňovaní
Slováci klasifikovali a aby systemizované miesta
na Slovensku ešte pred do života vstúpením
tohoto zákona boly, a to v prvom rade Slovákmi pozaplňované.
Prevodom do nových platov bude nižšie úradníctvo
veľmi citlivé ukrivdené. Zakiaľ úradníci
dosavádnych vyšších tried II.-VII. budú
podľa predlohy všetci do osobytných, im príslušných
platových stupníc preradení, zatiaľ
úradníci IX.-XI. triedy všetci dostanú
sa len do jednej spoločnej platovej stupnice, a to aj vtedy,
keď dosiaľ aj pôžitky vyššej platovej
triedy požívali, čím v platových
stupniciach nebude medzi týmito žiadneho rozdielu.
Keď už ale bude týmto zamestnanectvo celej republiky
rovno ukrivdené, táto krivda slovenské zamestnanectvo
nad to ešte aj zvýšenou mierou postihne.
Tým, že sa prevod dľa ustanovenia vládneho
návrhu zákona diať bude na základe menovania,
to je na základe hodnostnej triedy, do ktorej je nateraz
ten ktorý menovaný, a nie na základe tej,
do ktorej sa platové časovým postupom dostal,
prípadne dostať mal, alebo pôžitkov, ktorých
doteraz bol účastným ocitnú sa Slováci
v tom nepriaznivom položení, že dvaja, ktorí
pri rovnakej služobnej dobe v tom istom úrade s rovným
predbežným vzdelaním boli dosiaľ rovných
pôžitkov účastnými, podľa
vládnej osnovy zákona dosiahne jedon prípadne
aj o dve platové stupnice vyššie pôžitky
ako druhý.
Dôkaz: Kým úradníci, ktorí sa
časovým postupom na Slovensku platové povedzme
do VI. hodnostnej triedy dostali, menovaní v tejto ale
neboli, ale len v triede VIII., podľa vládnej predlohy
nebudú podľa VI. hodnostnej triedy do 4. stupnice
prevedení, ale len do 6., zatiaľ tí, ktorí
s tou istou služobnou dobou menovaní boli dosiaľ
v VI. platovej triede, zaradení budú do 4. stupnice,
čo ročne veľmi značné rozdiele
bude znamenať.
A keď vieme, že podľa tohoto systému bola
na Slovensku dosiaľ hlavne prevažná väčšina
Slovákov aj o 1-3 hodnostné triedy nižšie
menovaná, akoby jej podľa časového postupu
bolo patrilo, novým preradením budú Slováci
hmotne značne poškodení. (Předsednictví
převzal místopředseda Stivín.)
A poneváč máme hodne trpkých zkúseností
od prevratu, že dosiaľ s výhodami - až na
nepatrný zlomok Slovákov - boli podľa časového
postupu na Slovensku v prevažnej väčšine
len exponovaní, českí úradníci
menovaní, treba pri tej to otázke dôrazne
to konštatovať, že pri novom preraďovaní
budú exponovaní zamestnanci na tomto podklade voči
Slovákom aj naďalej o mnoho lepšie platení.
Táto dnes už ničím neodôvodnená,
neoprávnená, hneď aj poburujúca nerovnosť
a nespravodlivosť bude príčinou závisti,
nenávisti a trapných trvalých nesvárov
medzi osobníctvom slovenským, domorodým a
na Slovensku exponovaným, českým.
Tomuto zbytočnému zlu by sa z vyšších
záujmov štátnych neomylne tak malo predísť,
aby slovenská výhoda udelená bola všetkým
Slovákom, (Tak je! Potlesk.) ktorí ju posiaľ.
nedostali, a aby táto pri prevode do nových platov
odmenená bola aspoň udelením jednej platovej
stupnice, alebo osobným príplatkom, tej to výhode
sa rovnajúcim a aby 50% drahotný prídavok
ponechaný bol až na ďalej.
A preto plne je oprávnený ten požiadavok, aby
sa preraďovanie do nových platových stupníc
prevádzalo na základe hodnostnej triedy, do ktorej
sa ten ktorý časovým postupom dostal, alebo
dostať mal, a nie na základe hodnostnej triedy, do
ktorej bol menovaný.
Slovenská ľudová strana bude veľmi ostražite
dbať o to, aby sa Slovákom pri tomto preraďovaní
krivdy nepáchaly.
Zatratenia hodné je ďalej to sociálné
ustanovenie vládnej predlohy, že tí zamestnanci,
ktorí sa po vydaní tohoto zákona oženili,
budú menších platov účastnými,
ako tí, ktorí sa predtým ženili. Toto
je tendenčné podporovame pokrokársko - pôžitkárskej,
občianskej ľahkomyseľnosti, čoho výsledkom
môže byť postupná národná
depopulácia na spôsob Francie, kde podobný
sociálny systém francúzskemu národu
pomalým vymretím hrozil, ktoré nebezpečie
vládam tejto republiky potom už hodne starostí
zapríčinilo. Tu je svrchovaný čas,
aby sa podobnému nebezpečiu predišlo.
Nemôžem pominúť, aby sa aj o otázke
dovolených nezmienil. Myslím, že je opravdu
spravodlivým ten sociálny požiadavok, že
ten, kto celý rok službu nepretržite vykonáva.
potrebuje aj dostatočného oddychu, už aj preto,
aby do ďalšej práce novej sily nasbieral. A tu
nútený som poznamenať, že nový
stav dovolených vládna predloha veru zvlášť
pri mladších kategoriách v nedostatočnej
miere ustáluje.
Za veľmi vážne držím zmieniť
sa v krátkosti aj o našich sudcoch. Čo sa ustálenia
ich pôžitkov týka, nový zákon
pozbavuje ich dosavádnych nadparitných výhod,
zabezpečených dosiaľ zákonom č.
290/1924, a dáva to iným rezortom. Žiaducné
je túto krivdu neomylne odčiniť, poneváč
vyššie záujmy si toho pri sudcoch zvlášť
vyžadujú.
A teraz, slávna snemovňa, prichádzam ku tej
najboľavejšej rane Slovenska, Najurážlivejším
a najkrikľavejším nedostatkom vládnych
platových predlôh je popri už vzpomenutých
predsa len ten, že platová úprava neštátneho
učiteľstva na Slovensku, reprezentujúceho 75%
učiteľského osobníctva školstva
celého Slovenska je z tohoto zákona vynechaná.
A riešenie tejto tak veľavýznamnej a ďaleko
sahajúcej slovenskej otázky sa v učiteľskej
platovej predlohe len podmienečne, ale aj to zase len na
pospas vládneho nariadenia ponecháva.
Slovenská ľudová strana vyslovuje proti tomuto
škodlivému pokusu svoj rozhodný odpor a žiada
čo najrozhodnejšie odstrániť z vládnej
predlohy to ustanovenie, ktorým sa v zákonodarstve
ešte aj v 8. roku jestvovania republiky tá nebezpečná
absolutistická prax má udržovať, že
sa Národné shromáždenie v tejto tak
eminentne prestižnej slovenskej veci práve svojho
vlastného rozhodovania pozbavuje a ponecháva osud
slovenského historického školstva a tak aj
jeho učiteľstva na pospas vládnemu nariadeniu
a tým zas na pospas vládnej stranníckej ľubovôli.
Keď je toto učiteľstvo s ostatným učiteľstvom
republiky rovnaké v kvalifikácii, v povinnostiach,
v práci a vo vernosti k štátu a pôsobí
na verejných školách. a keď stojí
pod priamym dozorom štátnych školských
inšpektorov. nech ono je aj v dosadzovaní do úradov
závislým od najvyššej štátnej
školskej inštancie, keď toto učiteľstvo
ďalej práve na základe paritného zákona
vládnym nariadením č. 133/1925 povinné
je platiť 8Ą penzijného príspevku, rovno
s ostatným učiteľstvom republiky, ba vyše
toho srážajú mu z platov ešte aj niekoľko
100 korún kolkovného ročne na platových
stvrdzenkách a mimo tohoto ešte aj udržovatelia
neštátnych škôl už od r, 1922 až
desaťnásobok predválečného 24korunového
penzijného príspevku platia. kdežto od štátnych
učiteľských staníc odvádzajú
sa podnes len 24korunové príspevky - vtedy nemôže
padnúť v tejto snemovni viac žiadnych vecných
námietok proti tomu, aby sa dobrodenia nového zákona
aj toto učiteľstvo účastným stať
mohlo.
Toto je kardinálnym požiadovkom celého Slovenska
a slovenská ľudová strana ako reprezentantka
väčšiny slovenského národa neochvejne
trvá na jeho splnení.
Jestli by na toto sa vzťahujúce urážlivé
ustanovenie z vládnej osnovy nebolo odstránené
a učiteľstvo vzpomenutej kategorie by sa, platového
ustanovenia tohoto zákona podľa plnej parity účastným
nestalo, považovala by to slovenská ľudová
strana za nový provokatívny útok, namiereny
rovno proti existencii historického slovenského
školstva, proti existencii 4 1/2 tisíca rodu
a štátu verného slovenského učiteľstva
a týmto vlastne proti najeminentnejším životným
záujmom samého slovenského národa,
z ktorej príčiny siahnuť by musela teraz už
ku krajným prostriedkom a hlasovanie o platových
predlohách hlavne od tohoto by činila závislým.
Čo sa ináč vo všeobecnosti samej platovej
parity učiteľstva celej republiky týka, za
škodlivú považujem tú okolnosť, že
formálnym a materiálnym nezabezpečením
parity vnucuje sa učiteľstvu celého štátu
nový ďalší boj za jej zachránenie.
Lebo akokoľvek budeme vec okrašľovať, skutkom
je predsa len to, že učiteľ podľa vládneho
návrhu nedosahuje dvojeho povýšenia štátneho
úradníka s rovným predbežným
vzdelaním. Je aj pri tom zaiste veľmi boľavou
krivdou, keď sa učiteľstvu do paritných
príjmov započítava aj funkčný
prídavok, teda honorár za zvlášť
konanú správcovskú prácu, čo
pri ostatných odvetviach štátnej správy
zvlášť býva honorované. Vo spojitosti
tohoto ujímam sa ešte aj správcov jednotriednych
škôl, zvlášte je žiaducné,
pánovia, aby, keď tieto správcovské
práce mimo vyučovania práve tak konajú,
ako správcovia viactriedok, dostali za túto prácu
tiež primeraný správcovský prídavok.
Pri učiteľskej predlohe dovoľujem si pozornosť
vzbudiť ešte aj na tých učiteľov
občianskych (meštianskych) škôl na Slovensku,
ktorí, vzdor tomu, že štúdia bývalého
maďarského paedagogia, teda vysokej školy, končili
podľa vládnej predlohy, predsa nie sú do skupiny
C I. platovej triedy zadelení. Keď sa za odstránenie
tejto krivdy primlúvam, hlásam potrebu aj toho,
aby ináč všetko učiteľstvo meštianskych
škôl jeho predbežnému vzdelaniu primerane,
spravedlive bolo platené, poneváč vládna
osnova tejto kategorii učiteľstva skutočne
krivdí, čo by úroveň meštianskej
školy isteže nepovznieslo, ale len snížilo.
Slávna snemovňa! Po všetkých mnou tu
nepredpojate uvedených dôvodoch nie je sa, myslím,
potom už čo čudovať, že sa o týchto
vládnych predlohách všeobecne tá nepriaznivá
verejná mienka utvorila, že jestli ony naším
zákonodarným sborom bez zlepšenia v pôvodnom
znení budú schválené, novou úpravou
zamestnanectvo republiky nielen že nebude uspokojené,
ale naopak bude ono mimo najvyšších tried v hodnej
miere znepokojené. Znepokojené bude hlavne odstránením
automatického postupu, nižšie kategorie najmä
nespravodlivým spôsobom preraďovania a nápadnou
rozpiatosťou medzi pôžitkami najvyšších
tried, najväčšmi snáď ale poskytovaním
ukrytej možnosti ďalšieho udržovania stranícko-protekcionárskeho
režímu, zaobaleného do jemného rúcha
"odmeny za lepší výkon práce a
služobných zásluh pri platovom povyšovani".
Slávna snemovňa! Poneváč po odznetých
dôvodoch oprávnene to možno predpokladať,
že blahodarných účinkov tento nový
zákon v žiadúcnej miere tak štátu,
ako aj zamestnanectvu aj vzdor nových daňových
bremien sotva prinesie, cieľom dosiahnutia žiadúcnej
nápravy dovoľujem si viac pozmeňovacích
návrhov s tou prímluvou podať, aby ich slávna
snemovňa schváliť ráčila. (Výborně!
- Potlesk.)