Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je pan posl. Čulen.
Dávám mu slovo.
Posl. Čulen: Ako malorolník mám prehovoriť
ku návrhu colného zákona, či bude
vyhovovať maloroľníkom, či nebude. Tu
počúvame krásné slová, veľké
starosti o maloroľníkov, a to od ľudí
takých, že konečne, keby som sa ich pýtal,
ako ten maloroľník kope, tak by nám trebárs
povedali, že vidlami. Takíto ľudia sa starajú
o maloroľníkov, áno, ba i takí, ktorí
majú tisíce a tisíce honov, ktorí
doteraz navalili na maloroľníkov dane, ba i takí,
ako hovoril pred krátkou chvíľou kol. Tománek,
ktorý pekne dovedie vyberať od maloroľníkov
sypané, drevo, kuriatka atď. Tedy tí majú
s námi veľký súcit a ešte nikdy
nehovorili: ty maloroľníku, keď nemáš
ani zemiakov, nemusíš my priniesť to sypané,
nemusíš z lesa voziť to drevo, ale prineseš
v mnohých prípadoch i víno, a keď sa
toto neurodí, tak ťa zažalujem u okresného
súdu a budeš videť, že to zaplatíš.
Ale dnes čo vidíme? Velkú starosť týchto
ľudí o maloroľníkov. Chudák maloroľník!
Biskup, veľkostatkár a kňaz bude sa starať
o neho, ako mu bude lepšie.
Poznáme tieto fiškálske slová veľmi
dobre. Práve preto správne hovorí to slovenské
porekadlo: "Keď vtáčka lapajú,
pekne mu spievajú". Aby prišiel, aby sa dal pánom
chytiť, aby si mohli naplniť svoj vaček. Tak
to je. Tak nám robotníkom a roľníkom
pekne spievali a sľubovali vždycky páni z meštiackych
strán.
Prvá bola pozemková reforma, ktorá sa zmenila
skutočne vo švindel, lebo pôdu dostali jednotlivci,
a to takí, ktorí na nej ani nevedia pracovať,
alebo takí, ktorí ju nepotrebujú. Len malá
čiastka maloroľníkov dostala pôdu, a
to na veľké naliehanie za veľké platy
a za veľké peniaze. Ale zaujímavé je
to, že ani dodnes nevedia tí maloroľníci,
koľko majú zaplatiť za jedon hon. Ale to nevadí,
peniaze sú od nich žiadané ďalej. Na takých
miestach, kde sa už roľníci domnievajú,
že pôdu majú zaplatenú, nie je ešte
prevedený zápis do pozemkových kníh
ako ich vlastníctvo, následkom čoho nastáva
všeobecné pobúrenie, a to celkom oprávnené.
Pozemková reforma urobila novú šľachtu
zbytkovými statky, cukrovarníkom bolo pridelené
toľko pôdy, že sú sebestační
v cukre, môžu utlačovať maloroľníkov
na cene cukru podľa ľubovôle. Už je videť,
že tieto agrárnické švindle maloroľníci
pozorujú a tu oni kričia, že ceny cukru nezavinili
oni, lež veľkostatkári. Či to nie sú
veličiny agrárnej strany? Či to nie sú
títo veľkostatkári? To znamená, že
agrárnickí boháči a cukrovarníci
okrádajú maloroľníkov.
Agrárnici stále kričia, že je nutno
maloroľníkom pomáhať. Vieme veľmi
dobre, že za tým je vždycky strčené
to čertovo kopýtko, a to kričia proti veľkým
platom robotníkov, akoby máloktorý roľník
najímal robotníkov. Maloroľník sám
posiela svoje deti na prácu veľkostatkárom
a do továrieň, aby mohol daň zaplatiť
a neupadal do dlhov. Maloroľník, ktorý vlastní
6 až 8 honov pozemkov, živí svoju rodinu veľmi
biedne. Pripadne mu na dušu 1, 2 alebo 11/2 honu. Na veľkostatky
pripadá 25 honov a viac na 1 deputátnika, ktorý
má 50 a 75 Kč mesačného platu. Robotníci
sezonní sú platení: od 4 do 5 korún
ženy, mužovia 6 korunami pri 14 až 16hodinovej
pracovnej dobe. Ale keď maloroľník v sezonnej
práci potrebuje na výpomoc robotníka na niekoľko
dní, platí 10 až 15 Kč na deň.
Vzdor tomu majú agrárnici toľko drzosti, že
hovoria, že im to nevynáša. A tomu maloroľníkovi
to vynáša? Tu vidíte, že maloroľník
viacej platí robotníkovi, než veľkostatkár.
Veľkostatkári majú pomoc četníctva
a úradov ku sníženiu platov v mnoho prípadoch,
aby robotníctvo ešte lacnejšie pracovalo. Uvediem
vám príklad zo Šumperka, ako využívajú
veľkostatkári a agrárnici biedy slovenských
sezónnych robotníkov. Na Šumperku agrárnickí
arendátori platia robotníkom 5 až 6 Kč
denne, aby toho lepšie využili, chceli strhnúť
i miestnym robotníkom z ich biednej mzdy. Najvyššia
ich mzda činila 14 Kč denne. Poneváč
miestné robotníctvo na toto nemohlo pristúpiť,
bolo nútené brániť sa stávkou.
Zamestnávatelia použili po ruke súcich Slovákov
ako stávkokazov, trebárs nikde vo smluve, ktorá
bola na pozemkovom úrade uzavretá, nestojí,
že títo robotníci môžu byť
používaní k tejto stávkokazeckej práci.
Keď títo slovenskí robotníci nechceli
ísť vykonávať túto špinavú
stávkokazeckú prácu, bolo im vyhrožované,
že ztratia kauciu, ktorú tam majú zadržanú,
a takýmto spôsobom ich vohnali do práce. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Miestnosti, ktoré majú slúžiť tomuto
robotníctvu k odpočinku, sú horšie než
žaláre. Miestnosť je asi 8 m dlhá a 8
m široká, v tom zaberajú asi 2 m kachle, a
v tejto miestnosti, ako som sa presvedčil, spí 31
osôb, a to chlapci, dievčatká, mužovia,
ženy i malé deti pohromade. Keď som proti tomu
protestoval na okresnom úrade, okresný náčelník
hovoril mi toto s posmeškom: "Nuž a kde ľudia
spávali počas války?" Ako keby robotník
musel spávať tak, ako vo válke museli spávať
chudiaci, ktorí boli prinútení do tejto války
ísť. Tento okresný náčelník
stojí vždy pohotove s četníctvom na
ochranu veľkostatkárov. To poviem preto, že keď
som pomery vyšetroval, dotyčný správca
veľkostatku hneď poslal do mesta a samozrejme som sa
dozvedel, že četníci veľmi rýchle
spechali na pomoc, lebo som vyšetroval na Morave v nemeckom
území, ako tam slovenskí robotníci
žijú. Hneď museli tam byť četníci
poslaní. Nechcel však zakročiť v prospech
ľudí ani vtedy, keď ho k tomu nútil pán
okresný náčelník. To je dôkaz,
ako úrady prisluhujú veľkostatkárskym
agrárníkom a ako sa provokujú štvanice
medzi robotníctvom.
Musím poznamenať, že o nič lepšie
nie sú ani slovenskí agrárnici, ktorí
sa dnes primlúvajú za clá, ba že so
svojim robotníctvom zachádzajú často
ešte horšie. Títo sezonní robotníci
sú zo 70% rekrutovaní zo synov a dcér maloroľníkov
na Slovensku, ktorí opúšťajú svojich
starých rodičov, aby takým spôsobom
zarobili peniaze, ktoré ich majetok neprináša
pre ich výživu.
Ba, čo viac, "Slovenský Denník"
dňa 10. apríla 1926 veľmi sa stará,
akým spôsobom bolo ešte viac slovenských
robotníkov na také miesta vyviesť, ba i za
hranice a zdôrazňuje, akú kráľovskú
odmenu tam robotník dostane: za 16hodinovú prácu
vo Francii až 14 korún denne vraj môže
zarobiť.
Ďalším požehnaním agrárnikov
na maloroľníkoch je daňová reforma.
Táto je už ovšem temer prevedená, ale
o čo ide, je jej zdokonalenie. Pred tým maloroľník
zaplatil svoju daň na podzim a dnes mu stále prichádzajú
daňové predpisy. Niet týždňa,
aby maloroľník nedostal nejakú tú daň,
ktorá je často tisícová. Chudák
nevie, kde tie peniaze na zaplatenie má vziať, lebo
je zadlžený a požíčať mu žiadny
nechce a nemôže, lebo žiadny maloroľník
nemá a ísť do banky si vypožíčať
a vysoký úrok splácať by znamenalo,
aby prišiel za chvíľu jeho majetok na buben.
Keď nezaplatí, prichádza exekútor a
financ. O týchto pánov nie je teraz žiadna
vzácnosť. Čo sme pred čas války
málo poznali, dnes sa len hemžia po obciach. Keď
zkape niektorému maloroľníkovi prasa, prijde
financ a plať, lebo ti zdochlo prasa. Pravda, on nehovorí,
že zdochlo, on hovorí, že zabil. On si myslí:
aspoň to sadlo využije, dopichne ho, ale financ povie:
ty si ho zabil a nenechal si ho trápiť. A keď
nezaplatíš, prijde exekútor, popíše
čo vidí a konečne bude predávať.
Takto sa dnes to prevádza.
Takto zachádzate s maloroľníkom. Je možno
pozorovať, ako sa odpúšťajú dane
veľkostatkárom, továrnikom atď. Ako boli
orabovaní roľnícki ľudia pri pozemkovej
reforme, tak bolo a je pri daňovej reforme. Aby rabunk
bol úplný, prichádzate so cly. Tu znova hovoria,
ako clá pomôžu len maloroľníkom
a vraj pre velkostatkárov je lepšie bez ciel ak s
clami. Na dôkaz toho uvediem tu niekoľko dôkazov.
Maloroľník, a to ten lepší, ktorý
má 8 až 15 honov, môže predať - dajme
tomu 10 až 12 q zbožia, za ktoré obdrží
najviac podľa tohoto nového agrarnickeho zákona
za 1 q 180 Kč - tedy raže - rozumejte - úhrnom
za 20 q 3600 Kč. Pred tým predával 1 q za
140 Kč, úhrnom za 20 q 2800 Kč. Teda dostane
pri zvýšení agrárnych ciel o 800 Kč
viac. Keď predá kus mladého dobytka, dostane
viac o 126 Kč, pri predaji 1 teľaťa dostane viac
o 40 Kč. Poznamenávam, že maloroľník
si nemôže viac odpredať ani nemôže
viac držať dobytka, lebo na toľko polí nie
je v stave, aby toľko potravín mal, aby toľko
dobytka vyživil.
Pri predaji dvoch bravov - keď nezdochnú - dostane
viac o 168 Kč, zvýši sa tedy jeho príjem
o 1134 Kč.
Naproti tomu vzrastú jeho - a to len niektoré budeme
citovať - výdavky: na príklad 2 q pšeničnej
múky pre domácu spotrebu o 220 Kč. Prečo
hovorím: pšeničnej múky? Maloroľník,
ktorý má málo poli, neseje pšenicu,
ten seje len žito a bielu pšeničnú múku
si musí kúpiť. 150 kg hovädzieho mäsa
o 300 Kč, 5 párov vysokých bôt, čižiem,
lebo na Slovensku nenosíme topánky, my nosíme
čižmy, môžeme hovoriť - lebo ak bude
dobytok drahší, bude i koža drahšia a bude
i remeselník drahší - že potom bude 1
pár čižiem drahší o 50 Kč,
t. j. 250 Kč na päť pároch. 5 oblekov
celkových o 100 Kč, t. j. o 500 Kč. Úhrnom
vydá viac o 1270 Kč len na tých pár
prípadoch.
Javí sa tedy výdavok väčší
či deficit 136 Kč. Toto je vzatý priemer
jednoho roku. Kde je tu ešte cukor, čaj, rýža,
káva, cestovné trovy. Tu sa musíme pozastaviť
a hovoriť o týchto cestovných výdajoch.
Tu agrárníci hovoria, že to musia sedliaci
platiť na štátnych zamestnancov a nejdú
hovoriť, že to bude len na tých vysokých
úradníkov, ale chcú chudobného roľníka
poštvať proti chudákovi robotníkovi, štátnému
zamestnancovi, ktorý skutočne si zaslúží
svoje peniaze, ktoré dostáva vyplatené. Stavebný
materiál, hospodárske stroje, kovár, kolár
atd., to všetko následkom zavedenia ciel podraží.
Človek už teraz žasne právom, keď
pozoruje, že ešte clá nie sú odhlasované
a múka stúpla o 80 hal., mäso o 2 Kč.
A čo to bude potom robiť, až konečne clá
budú? O zvýšení cien iných plodín,
ako cukrovky, zemiakov atď. u maloroľníka nedá
sa ani hovoriť, lebo toto skupujú skutočne
agrárnickí keťasi, ktorí maloroľníkovi
dajú len toľko, čo budú chcieť.
Tí všetko skupujú pre svoje cukrovary, liehovary,
a na to sú machri! Tu som názorne dokázal,
že ani pre bohatšieho roľníka clá
neznamenajú nejaké výhody. Nuž, a čo
povedať o ostatných maloroľníkoch, ktorí
nemajú 15 honov zeme a ktorých je na Slovensku,
keď nie viac, tak určite 80%? Na týchto všetkých
budú clá doliehať, ako my Slováci hovoríme,
morovou ranou. Potom budú dostávať odplatu
tí, ktorí dnes zákon odhlasujú.
Toto idem dokázať znova číslicami. Na
Slovensku predáva maloroľník 1 kg hovädzieho
mäsa mrtvej váhy za 6 Kč 50 h, a len v málo
prípadoch dostane 7 Kč. Na veľkostatku dostanú
i viac, ale maloroľník viac nedostane. Keď sa
pozeráme, za čo mäsiari v Prahe alebo po väčších
mestách predávajú, čo vidíme?
To mäso, ktoré bolo kúpené od slovenského
maloroľníka za 7 Kč 1 kg, predáva sa
za 14 až 18 Kč. Ale nepozastavujme sa ešte tu.
Malý mäsiar na Slovensku je rád, keď mu
ostane z toho dobytka koža. Ten predá za 12 až
14, ale ten veľký v mestách, ktorý toho
mnoho potrebuje, predáva za 16 až 18 Kč, lebo
toho predá mnoho. A teraz to mäso dojde do veľkých
reštaurácií, zas nejdem hovoriť o tých
malých chudákoch, ktorý predávajú
dva až päť obedov za deň, ale o tých
veľkých, ktorí predajú 500 až 600
obedov. Na tých poukazujem. Reštauratér spraví
z 1 kg päť porcií. Každú porciu predá
ten veľký, keď nie výš, za 10 Kč,
kdežto u malého dostane sa za 6 až 8 Kč.
Tedy javí sa diferencia na 1 kg 43 Kč, čili
na 1 q 4300 Kč. (Různé výkřiky.)
To ešte nie je tak hrozné. Podívajme sa
na tých nejchudobnejších roľníkov
na Slovensku medzi kopcami a horami. Najviace majú jahňata.
Jedno jahňa stojí 20-25 Kč, koža z neho
predá sa za 15 Kč, jahňa má 3 až
4 kg mäsa, tedy zostáva asi za 10 Kč. Je tu
diferencia až 470 Kč na 1 q a tá zostáva
tým veľkým.
Za cukrovku pred dvoma roky dostával maloroľník
25 Kč za 1 q, dnes dostáva 11 Kč, ale cukor
je drahší. Robotníkom však prez to je
stržená jedna tretina platu. Do čieho vačku
to ide?
Minulého roku sme ranné zemiaky predávali
u nás za 45 Kč 1 q. Bol som poslaný ako člen
ľudovej a agrárnej strany podívať sa,
aká je ich cena v Brne, v Moravskej Ostrave atď. Prijdem
a vidím, že zemiaky, ktoré sme my maloroľníci
predávali za 45 Kč 1 q, robotníci musia kupovať
za 250 Kč 1 q. Doprava jedného vagónu stojí
750 Kč od nás do Moravskej Ostravy. To je diferencia
na 1 q 197 Kč v neprospech maloroľníkov a robotníkov.
Tu by sa mal v prvom rade regulovať tento nepomer. Keby len
jedna štvrtina pripadla pre maloroľníkov a štvrtina
pre robotníkov, mohlo by byť pomožené
obom stranám a ešte mohlo ostať pre medziobchod
polovička z toho. Ale colný zákon ide túto
diferenciu ešte zväčšovať. Čl.
6 agrárneho návrhu o clách hovorí:
"Vláda sa zmocňuje, aby zvláštnym
nariadením upravila systém dovozných listov
na obilie.." atď. Mimo jačmeňa a sladu,
lebo to potrebujú pre seba, pre svoje podniky. "Pri
vývoze žita, ovsa, pšenice, ak činí
vývozná zásielka nie menej ako 50 q jednoho
a toho druhu zbožia, vydá sa vývozcovi na jeho
návrh dovozná listina, ktorá jeho majiteľa
oprávňuje doviezť bez cla behom určitej
doby stanoveným nariadením, a to najdlhšie
9 mesiacov, v určitom množstve niektorého menovaného
zbožia alebo tiež kukurica a rýže odpovedajúcej
colnej hodnote dovozného listu." To samé sa
povoluje na múku. Toto má vstúpiť v
platnosť 1. augusta t. r. To znamená, že keťastvo
vo veľkom sa povoľuje. V auguste je práve po
žatve. Maloroľník bude nútený predať
svoje nepatrné prebytky, lebo potrebuje peniaze na dane.
Toto však bude vyvezené za hranice, čím
samozrejme cena múky u nás stúpne a zatým
veľkostatkár a keťas má možnosť
9 mesiacov vyčkať, potom svoje obilie za hranicami
za lacné peniaze nakúpené priviesť sem
a draho predávať múku chudobnému ľudu.
Preto je starosť agrárnikov o maloroľníkov.
Vedľa zástupcov českých, nemeckých
a maďarských vydriduchov, sú to tiež slovenskí
kumpáni, ktorí tu pletú na pospolitý
ľud nový bič hladu a biedy v podobe agrárných,
čiže hladových ciel. Sú to poslanci
a vodcovia ľudovej strany, ktorí chcú svetu
nahovoriť, že zastupujú väčšinu
slovenského národa a tento národ vraj ich
ústami dáva súhlas k tomu, čo sa vy
tu chystáte spraviť. Dokázali sme už,
že zdrcujúca väčšina ako mestského,
tak i dedinského ľudu na Slovensku bude vašimi
agrárnymi clami poškodené, tak že je treba
ohromnej dávky drzosti, aby tu mohol niekto prehlašovať,
že súhlasí s clami v "mene slovenského
národa". Teraz chceme poukázať na to,
že nielen agrárné clá, ale príčiny
ešte závažnejšie viedly k tomu, že
sa páni Juriga, Hlinka, Tuka a spol.
objímajú s Hodžom, Kramářom
a Šrámkom. Musíme pred tvárou
najširšej proletárskej a roľníckej
verejnosti Slovenska priklincovať, že vodcovia ľudovej
strany sa spojujú s kolonizátormi a zotročovateľmi
Slovenska (Tak jest!) najmä preto, aby uchránili
v tejto republike panstvo kapitalistického žochu,
upevnili vykorisťovateľský systém v celej
republike a Slovensko samé aby udržali pod korbáčom
dvojnásobného sociálneho i národného
útlaku. Česká buržoázia vládne
v tejto republike ôsmy rok. Vládla a vládne
tak, že snížila životnú úroveň
pracujúcich vrstiev o polovicu. Tým spôsobom
ho priviedla tak ďaleko, že jej väčšina
i českého chudobného národa prestala
veriť a žiadné nacionalisticko-šovinistické
štvanice nie sú vstave, aby český proletariát
odvrátili od poznania, že najnebezpečnejším
jeho nepriateľom je práve "vlastenecká"
česká buržoázia. Českým
pánom nezostávalo nič iné, než
zmeniť kurz. Poslali vodcov českých sociálne-patriotických
strán na dovolenú do "opozície".
Poslali ich medzi českých robotníkov, aby
tam mohli úspešnejšie hamovať a hatiť
proces formovania sa jednotného frontu českého
proletariátu ku skutočnému boju proti kapitalistom.
Za ten čas sa česká buržoazia obzerá
po nových spojencoch, ktorí by boli ochotní
pomáhať jej držať "demokraticky"
hoci už hodne ošarpaný kepienok nad všemi
lotrovstvami, ktoré tu páchate. A jednými
z najspoľahlivejších spojencov a pomocníkov
českej buržoázie sa ukázalo byť
práve vodcovstvo Hlinkovej ľudovej strany.
Toto sväté spojenectvo gniaviteľov a vykorisťovateľov
je namierené proti všetkej chudobe Československa
a najmä proti chudobnému národu na Slovensku.
Vy, ktorí týmto štátom od prevratu vládnete,
ste sa dokonale postarali, aby život širokých
pracujúcich vrstiev, miest i dedín na Slovensku
bol hotovým peklom. Podarilo sa vám to úplne,
len čo je pravda. Vy ste zničili vyše polovice
priemyslu na Slovensku a uvrhli desiatky tisíce robotníkov
do nezamestnanosti. Vy ste za posledné 3 roky vyštvali
zo Slovenska do cudziny na 69 tisíc proletárov.
Vy ste snížili robotníkom mzdy až o 60%,
ale za to vybičovali ich výkonnosť o 40%. Vy
ste 3000 veľkostatkárom, manášom a církvám
ponechali vyše 3 miliony ha nakradenej pôdy, t. j.
vyše 2/3 všetkej zeme na Slovensku. Vy ste lúpežnickým
spôsobom okradli a ošmekli chudobný poľnohospodársky
národ Slovenska vašou t. zv. "pozemkovou"
reformou. Vy ste na slovenské roľníctvo a remeselníctvo
naváľali vyše jedon a polkrát toľko
daní než pred vojnou.
Vy ste zapríčinili., že dnes vyše 200.000
poľnohospodárskych robotníkov na Slovensku
hynie v pravom smysle slova hladom a svíja sa pod korbáčom
hrstky zločinných magnášov a árendátorov.
Vy ste z troch stotisícov chudobných obyvateľov
Slovenska a Podkarpatskej Rusi spravili štvancov, vzavše
im domovské právo v krajine, kde sa narodili a kde
celý svoj život pracovali. Vy ste celý svoj
štátny násilnícky aparát od četníka
až po ministra postavili plne do služieb tejto ozaj
koloniálnej politiky. Vy ste počas svojho panovania
dali asi 20 ráz strieľať do robotníkov
a roľníkov na Slovensku.
Sľubovali ste nám chlieb, prácu a život,
dali ste nám biedu, hlad a nezamestnanosť, sľubovali
ste nám slobodu, dali ste nám kriminál, četnícky
bajonet a guľky manlicheroviek!
Tým, čo tu chystáte, chcete ešte viac
zhoršiť životné položenie pracujúcich
vrstiev Slovenska. Ku všetkým zločinom, ktoré
ste na slovenskej chudobe napáchali, páchate a tiež
v budúcnosti páchať chcete, dáva súhlas
23 poslancov ľudovej strany spolu s ostatným vodcovstvom
tejto strany s Hlinkom v čele. Prečo? Hlavný
dôvod sme už povedali, že je to spoločný
záujem medzinárodných buržoáznych
vydriduchov na udržanie tohoto zotročovateľského
poriadku, je to triedna solidarita pánov, ktorí
sa vedia vždy spojiť, keď sú ich plné
bruchá ohrožené, je to strach pred prebúdzajúcim
sa sebavedomím armády proletárskych otrokov
v tomto štáte, je to strach pred jednotným
protipanským frontám proletariátu a maloroľníkov.
Ovšem, vedľa toho sú tu i dôvody akosi
pobočné, ale za to pre ľudáckych zradcov
nad iné presvedčivé: Zvýšenie
platov farárom a iným cirkevným hodnostárom,
ponechanie ohromných latifundií v majetku cirkevnej
hierarchie, vydanie ďalších škôl do
rúk čiernej čvarge, desiatky vodcov ľudovej
strany, županáty, okresné náčelníctva
a verejné notariáty a ministerské radcovstvá,
zbytkové statky, správné radcovstvá
v bankách a podobného druhu sinekúry ostatným
ľudáckym pohlavárom, to je cena, za ktorú
predávajú slovenský národ a ktorá
znamená väčšie jeho vykorisťovanie
a gniavenie. Dvaja lúpežníci spravili súručenstvo
na čím väčšie vyrabovanie Slovenska.
To je druhá stránka paktu Hlinka-Hodža-Kramář-Šrámek.
Nerobte si však, vy spojení páni lúpežníci,
nijaké ilúzie! Nenazdajte sa, že vami kúpení
Hlinkovskí vodcovia budú v stave zavliecť do
vášho demokraticko-raubírskeho brlohu tiež
masy slovenského chudobného národa. Nie!
Široké vrstvy ľudu na kolonizovanom Slovensku
nebudú s vami nikdy dúchať do jedného
vreca. (Výkřiky posl. Matíka.) Kamaráde,
mohli by sme o týchto veciach prehovoriť ešte
o mnoho dlhšie, mali by sme dôkazov ešte o mnoho
viacej, ale keby si si sadol, bolo by lepšie.
Hlinkovských vodcov ste si kúpili, slovenská
chudoba bude s nimi i s vami jedenkrát účtovať
a preto my komunisti budeme proti clom hlasovať. (Potlesk
komunistických poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl.
Szent-Ivány. Uděluji mu slovo.
Posl. Szent-Ivány (maďarsky): Vážené
dámy a pánovia! V politickom živote československom
snáď ešte nebolo tak živo, ako teraz, keď
ide o pojednávanie návrhu, ktorý je ako s
hospodárskeho tak politického stanoviska veľmi
závažný. (Hlučné výkřiky
komunistických poslanců.)
Colný návrh konečne - odchýlne od
doterajšieho systemu zahraničného obchodu všíma
si toho, že v území štátu je i
zemedelská produkcia, ktorá je odkázaná
na ochranu. Dosiaľ vždy podliehala colná otázka
výlučne vlivu politických strán socialistických
a tak tomu bolo i s inými s tým súvisiacimi
otázkami a je prirodzené, že následkom
toho zostaly naprosto nepovšimnuté všetky odvetvia
poľného hospodárstva. Pred rokami previedla
moja strana na žiadosť maďarských zemedelcov
na Slovensku tuhú akciu za agrárné clá
a už v tých časoch zreteľne pribila svoje
nazeranie v tejto otázke. (Výkřiky komunistických
poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Szent-Ivány (pokračuje): Maďarská
národná strana osvojila si toto zásadné
stanovisko a ako je to verejne známe, nie je ono toho ducha,
ako nazeranie jednostranných orgánov záujmových
skupín a pre poľné hospodárstvo nežiada
a nepožaduje inej ochrany, ako pre ostatné skupiny
verejného hospodárstva a nie je jeho intenciou znesnadniť
možnosť hospodárskeho živobytia ostatných
spoločenských vrstiev ustanoveniami, smerujúcimi
k ochrane poľného hospodárstva.
Naše zásadné nazeranie vychádza z toho,
že najvýhodnejšie položenie pre poľné
hospodárstvo vytvorí naprosto voľný
vývoj arbitráže, a tedy voľný svetový
obchod. Lebo samozrejme doba trvania a okolnosti poľnohospodárskej
produkcie vyžadujú si pevných cenových
pomerov, čiže určitú možnosť
vyrovnania a ustálenia cenových útvarov.
Tomu však napomáha vyrovnanie, ktoré nastane
vo veľkých colných územiach. Presadenie
tohoto zásadného stanoviska do praxe je za dnešných
pomerov nemožné a predbežne niet výhľadu
ani na to, že v strednej Europe budú utvorené
veľké colné územia či už
vo forme colných spojenectví a či iným
spôsobom, a ač každej príležitosti
sme využili a využijeme k tomu, aby sme zatracovali
imperialistické zámery československej zahraničnej
politiky, ktoré sú najhlavnejšími prekážkami
takýchto útvarov, dosiaľ nevideli sme po tejto
stránke žiadnej zmeny. Pán minister nezmenene
pokračuje vo svojej forzírovanej zahraničnej
politike, a neviedol ju nikdy tak, aby pri tom bral zreteľ
na hospodársku polohu obyvateľstva štátu
a napomáhal tak hospodárskej konsolidácii.
V dohode s českými stranami zaviedol pán
zahraničný minister jednostranné priemyselné
clá a tým ruinoval celý verejnohospodársky
život, lebo colná politika, ktorá slúži
záujmom jednostranným, vedie vždy k týmto
koncom. (Souhlas.)
Podľa nášho nazerania tedy poľnohospodárstvo
nepotrebuje ochranných ciel, a potrebuje ich len vtedy,
ak postaví colná politika do služieb jednostranných,
zdánlivých záujmov, a tam, kde colná
politika neriadi sa povznesením verejnohospodárskeho
života a hospodárskymi záujmy občanov
štátu, ale - ako aj tuná - vedená je
mocenskými zámery, diktátorskými sklony
pána ministra zahraničia dr Beneša,
alebo teoretickými doktrinami socializmu, pôsobiacimi
deštruktívne na všetkú produkciu, a konečne
preto, poneváč colné hranice sú všade.
Zo zemedelcov Československa sú najväčšmi
a v prvom rade dosavádnou colnou politikou postihnutí
zemedelci maďarskí, tedy maďarské obyvateľstvo,
jehož prevažná časť zapodieva sa
zemedelstvom. To je aj prirodzené. Trianonskými
hranicami bolo maďarské zemedelstvo pozbavené
svojich prirodzených a snadno prístupných
tržíšť, priemyslovou politikou republiky
bol priemysel Slovenska a Podkarpatskej Rusi odbúraný
a kým český gazda je v stave opatriť
si svoje uhoľné a priemyslové potreby následkom
blízkosti priemyselných centier, dotiaľ zemedelstvo
Slovenska a Podkarpatskej Rusi musí svoje potreby kupovať
a svoje výrobky odpredávať, súc zaťažené
najvyššími železničnými tarify
celého světa. (Výkřiky posl. Mondoka.)