Pán kol. Dvořáček včera
poukázal i na túto otázku a my stále
hlásame a požadujeme túto vec, aby už
raz v našej republike bol vypracovaný železničný
tarif, odpovedajúci našim pomerom v Československej
republike a aby nebolo používané zásad,
ktoré praktikované boly svojho času ešte
za starého Rakúska- Uhorska, tedy za celkom iných
geografických a hospodárskych pomerov.
Náš súdruh minister Bechyně v
tom ohľade veľmi účinne zasiahol za kratkej
doby, čo bol v ministerstve železníc, keď
prikročil k prvému kroku a sa započalo s
prepočítaním železničných
tarifov na Slovensku, keď aj nie na všetkých
dráhach miestnych, ale predsa na tých hlavnejších.
V tomto je váha celej otázky. Clá neodpomôžu
tým biedam, o ktorých tu nariekal kol. Tománek.
On rozprával o pomeroch v jeho rodnej obci. Tam je už
veľkým gazdom, kto má 10 ha pôdy a snáď
na prstoch by sa daly počítať tí gazdovia,
ktorí majú 10 ha pôdy, a to je obraz, povedal
by som, celého Slovenska.
Vážení pánovia! Mám v rukách
štatistické dáta ohľadom rozvrstvenia
zemedelského majetku na Slovensku. Tieto dáta sú
vybrane z diela pána inž. Voženílka o
pozemkovej reforme. Podľa jeho výpočtov na
Slovensku pripadá na jednoho slovenského zemedelca,
priemerne 2.7 ha pôdy. Priemer pôdy, ktora pripadá
na jednoho slovenského zemedelca je tedy veľmi malý,
ešte menší než výmera, ktorú
uviedol pán Tománek, a na Slovensku činných
je takých ľudí v zemedelstve 853.830.
Podľa vlastníctva sa toto obyvateľstvo delí
nasledovne: Pôdu až do 1 katastrálneho jutra
vlastní 112.894 osôb. Vlastníkom pôdy
od 1 do 5 katastrálnych jutár je 168.879 osôb,
od 5 do 10 kat. jutár 115.912 osôb. To sú
ešte dáta z doby pred prevedením pozemkovej
reformy, ale v podstate sa tento pomer nezmenil ani prevádzaním
poz. reformy. Pred prevedením pozemkovej reformy bolo na
Slovensku drobných vlastníkov zemedelskej pôdy,
to je takých, ktorí nemali viac než 10 kat.
jutár, 397.685, okrúhle 400.000 osôb. 400.000
rodín prináležalo na Slovensku do kategorie
tých najdrobnejších zemedelcov, ktorí
nevlastnili ani 10 kat. jutár, to je 73% všetkého
zemedelského obyvateľstva. A keď pripočítame
k tomu ženy a deti, bude to predstavovať dva mil. duší,
snáď i viac, tedy skoro celé Slovensko. Tých,
ktorí vlastnia nad 10 kat. jutár zeme, je len 145
tisíc, len 27% všetkého obyvateľstva a
i z týchto je prevážna väčšina
tých drobných, ktorí nachádzajú
sa medzi 10 až 20 kat. jutrami. Možno konštatovať,
že na Slovensku vlastníci sú v prevažnej
väčšine, približne v 80%, ľudia drobní,
ktorí vlastnia menej než 10 kat. jutár a okolo
10 kat. jutár.
Vážení pánovia, kto študuje otázku
colnú a kto sa podíval i do veľkej literatúry,
ktorá v tomto ohľade bola písaná, môže
konštatovať, že takmer jednomyseľný
je názor, že obilné clá slúžia
v prvom rade veľkému hospodárstvu, veľkostatkárstvu
a že drobní zemedelci z obilných ciel nemajú
pražiadneho osohu, že nie sú na nich nijakým
spôsobom interesovaní. Ja citujem na príklad
tuná z veľkého diela prof. Conráda,
univerzitného profesora v Halle, na slovo vzatého
odborníka, ktorý vo viac sväzkovom diele "Volkswirtschaftliche
Politik" snáď najrozsishlejším spôsobom
rozoberá túto otázku a citujem succus všetkých
jeho vývodov. Hovorí: "Naproti tomuto obťaženiu
najväčšej časti obyvateľstva, ktoré
majú za následok obilné clá, treba
konštatovať, že len nepomerne malá čiastka
producentov, len asi 1/5 obyvateľstva, má z toho osoh.
Druhá pätina nemá na tom žiadneho záujmu
a ostatné 3/5 platia toho útraty. V Nemecku je 1,175.000
hospodárskych podnikov, ktoré majú väčší
rozsah, ako 2 ha zemedelskej pôdy. Len títo môžu
v najlepšom prípade zvýšený výnos
obilia produkovať a niečo predať, lebo medzi
nimi nachádza mnoho tých, ktorí majú
len od 2 až 5 ha zeme a neostáva im obilie k odpredaniu.
Kde sa nachádza rozsiahlejšie dobytkárstvo
a lúky hrajú úlohu, možno v celých
krajinách konštatovať, že sú až
do 10 ha obnášajúce usedlosti, ktoré
nepredávajú obilniny. Z toho nasleduje, že
iste aspoň 70% všetkých zemedelských
podnikov nemá na obilných clách žiadneho
záujmu."
To je, prosím, slovo vedátora, ktorý nie
je socialista, je to občiansky vedátor, ktorý
prichádza na tieto konklúzie. A, vážení
pánovia, ja vám citujem tie veci, ktoré krátku
dobu před vojnou v Rakúsku propagoval významný
agrárnik, zástupca väčšieho majetku
zemedelského, ríšsky poslanec, rytier Pantz,
ktorý bol tým najhúževnatejším
bojovníkom proti obilným clám a ktorý
toto stanovisko aj v niektorých jeho dielach složil
a ktorý uvádza tento prvotriedny odborník
a iste ne zaujatý človek zo socialistického
alebo konzumentského stanoviska - že len 5.1% roľníctva
má záujem na vysokých obilných cenách
a že 71,8% zemedelcov prikupuje a ktorý tú
mieru, ktorá môže byť stanovená
pri označení v toho, kto má interes na obilných
clách, určuje v 5 hektároch, ktorý
hovorí, že vlastníci niže 5 ha nemajú
absolútne žiadneho záujmu na obilných
clách, naopak doplácajú na tieto obilné
clá.
A, vážení pánovia, pruský minister
zemedelstva von Arnim, ktorý tiež nebol žiadny
socialista, ale šľachtic, prehlásil na jare roku
1907 v pruskej snemovni pri prejednávaní colných
otázok, že clo v podstate prospeje veľkostatku
a nie poľnému hospodárstvu ako takému.
Vážení pánovia! Ja práve týmito
citáty nie socialistických, ale vašich spisovateľov
dokázať som chcel, že tie drobné hospodárstva
na Slovensku, to zemedelstvo, ktoré je slovenské,
tých 70 alebo 80% všetkých slovenských
zemedelstiev na tejto colnej predlohe nemá žiadneho
záujmu, ale že to je záujem len tých
20% veľkých hospodárskych podnikaní,
a že na tieto clá títo drobní hospodári,
veľká väčšina slovenského
národa bude doplácať. (Výborně!)
A ešte z jedného hľadiska by som chcel o tejto
otázke prehovoriť. Včera alebo predvčerom,
keď bývalý pán minister a predseda Pozemkového
úradu dr Viškovský s tohoto miesta hovoril,
bolo mu volané z lavíc nemeckých: Bodenraub!
My zo Slovenska iste nemôžeme schvaľovať
takéto výrazy, poneváč podľa
nášho názoru tieto výrazy nezodpovedajú
pravde.
Ja ľutujem, že tieto slová padly. My veľmi
vieme oceniť veľký význam pozemkovej reformy,
menovite na Slovensku. My by sme pánu dr Viškovskému
nepripisovali ako hanu to, že vyvlastnil veľké
šľachtické veľkostatky, lež naopak
toto pripisovať môžeme mu len k jeho dobru ako
jeho veľkú zásluhu, čo má pre
nás, pre slovenský život národní,
sociálny a hospodársky ďalekosiahly význam.
My musíme pána dr Viškovského
vziať do ochrany aj s druhého hľadiska, poneváč
my proti jeho osobe a proti jeho účinkovaniu v pozemkovej
reforme so stanoviska slovenského nemôžeme činiť
podstatných námietok. My, pánovia, veľmi
dobre vieme, že pán dr Viškovský
to bol v pozemkovom úrade, ktorý veľmi energicky
a účinne hájil stanovisko pozemkovej reformy
a jej prevedenie do krajných konzekvencií na Slovensku,
že on to bol, ktorý neustúpil pred prevedením
pozemkovej reformy ani vtedy, keď sa jednalo, aby na Slovensku
bol veľký cirkevný veľkostatok tiež
podrobený pozemkovej reforme, tak ako všetky ostatné
veľkostatky. Vtedy to boly vlivy, ktoré sa uplatnily
mimo pozemkového úradu, boly to vlivy, ktoré
sa uplatnily z ministerstva zemedelstva, vtedy to boly vlivy politické,
ktoré križovaly tieto úmysle pána dr
Viškovského. Vtedy sa uplatňovala už
aj pri pozemkovej reforme na Slovensku tá politika, ktorej
výsledkom je aj táto colná osnova, ktorá
leží tu pred nami.
Vo veľkej životnej otázke rentových pachtov,
ktoré boly podmienkou, aby pozemková reforma na
Slovensku bola prevedená účelne, pán
dr Viškovský tiež zastupoval stanovisko
to, ktoré odpovedalo našim záujmom. A nie on
to bol, ktorý otázku rentových pachtov nechal
padnúť, keď politická konštelácia
bola iná a keď sa uplatnily iné politické
zámery a iné politické záujmy. Keď
bolo treba získať spoluúčasť slovenskej
ľudovej strany k colnej osnove, vtedy pomalúčku
upustené bolo aj od radikálnejšieho prevedenia
pozemkovej reformy na cirkevnom veľkostatku na Slovensku
a aj od uzákonenia rentových pachtov. (Slyšte!
- Výkřiky.)
Vážení pánovia! Tedy nebolo spravodlivé
že mu páni volali, že on konal "Bodenraub".
Nie pozemková reforma bola "Bodenraub", lež
táto colná osnova je "Bodenraubom". Táto
colná osnova je spôsobilá k tomu, aby tí
drobní majitelia, ktorí priebehom pozemkovej reformy
došli horko-ťažko k pôde ich bývalých
otročiteľov, túto pôdu zase ztratili,
aby tá pôda dostala sa nazpäť do rúk
tých, od ktorých ona prišla, alebo do rúk
iných silnejších hospodárskych jedincov.
(Tak jest! Výborně!) Z tohoto hľadiska
je táto osnova áno "Bodenraub", a spôsobí
značnú korektúru prevedenej pozemkovej reformy.
Vážení pánovia! Čo sa týče
pozemkovej reformy na Slovensku, aby som to ilustroval, v akej
miere boli zúčastnení práve tí
najdrobnejší ľudia, ktorí sú poškodení
touto colnou osnovou, dovoľujem si uviesť niektoré
štatistické dáta zase len vybrané z
diela p. inž. Voženílka. Do konca r. 1923 bolo
pridelené pôdy na Slovensku 38.988 osobám.
Z toho bolo 9584 bezzemkov, 20.837 čistých zemedelcov
a 8567 smiešaného zamestnania. Do konca r. 1923 pridelilo
sa na Slovensku 51.200 ha a z toho 48.124 ha do drobného
prídelu a len 5076 ha na zbytkové statky, tedy prevažná
väčšina prišla do drobného prídelu.
Celkový počet prídelcov podľa štatistických
dát, ktoré vydal Štátny pozemkový
úrad koncom r. 1925 je nasledovný: Drobný
prídel do konca r. 1925 na Slovensku 194.599 ha a zbytkové
statky 21.450 ha, tedy prevažnou väčšinou
drobný prídel. V Čechách je pomer
iný. Tam je drobný prídel 196.000 ha a zbytkové
statky 85.000, tedy asi 40% prídelu padá na zbytkové
statky, kdežto na Slovensku je to procento značne
väčšie v prospech drobného prídelu.
Celkový počet prídelcov bol do konca r. 1925
377.770 v celej republike. Z toho bolo bezzemkov 84.000, smiešaného
zamestnania 93.000 a rýdzich zemedelcov 177.000. Priemerná
výmera vlastnej pôdy na jedného prídelca
z týchto všetkých drobných prídelcov
boly 2 ha, tedy vidíme, že prevážná
väčšina týchto drobných prídelcov
dostala skutočne pridelené len veľmi málo.
To rozvrstvenie je ilustrované najlepšie týmto
obrazom: Do jedného ha pôdy dostalo pridelené
36.493 osôb, teda 31% všetkých prídelcov
nedostalo prideleno viac, než 1 ha. Od 1 do 2 ha dostalo
pridelené 29.412 osôb, tedy 25% všetkých
prídelcov. Do 5 ha 32% všetkých prídelcov.
Takže na drobný prídel pripadá 88% všetkých
prídelcov, ktorí obdržali len až do 5
ha pôdy. Naproti tomu je len 12% tých prídelcov,
ktorí dostali viac ako 5 ha pôdy. Ja týmto
chcel som dokázať, že celá pôda
prídelená pozemkovou reformou na Slovensku v prevažnej
väčšine dostala sa do tých najmenších,
do rúk tých, o ktorých všetci odborníci,
i tí, ktorých som citoval, tvrdia, že im obilné
clá sú skôr na škodu než na prospech.
Z obilných ciel budú mať najväčší
hospodársky užitok tí veľkí, o
ktorých tu citoval dopoludnia kol. Chalupa tie zdrcujúce
dáta, týmto donesú obilné clá
najväčšieho hospodárskeho užitku,
kdežto prevažná väčšina drobného
zemedelstva na Slovensku bude na obilné clá doplácať
a bude zápasiť s ohromnými ťažkosťmi
pri nastalej drahote života. Táto osnova je veľkým
nebezpečím pre drobných zemedelcov, ktorí
budú s veľkými ťažkosťmi zápasiť,
aby si udržali to, čo im pozemková reforma
dala.
Ale nielen s tohoto stanoviska drobného slovenského
zemedelstva je osnova táto škodlivá. Osnova
tá je škodlivá i so všeobecného
hľadiska hospodárskeho a s hľadiska slovenského
priemyslu. Pán kol. Tománek včera
hromžil s tejto tribuny na veľkú ochranu, ktorú
používa priemysel naproti poľnému hospodárstvu.
Uznávam, že priemysel je v colnom sadzebníku
silnejšie chránený a že sme ochotní
a vždy sme boli ochotní hovoriť o tom, aby táto
ochrana pre priemysel, ktorá v mnohých ohľadoch
je umelá a ktorú zavádza i táto colná
predloha, bola zmiernená. Ale pripomínam, že
nie tak dlho pán kol. Tománek s tejto tribuny
hovoril o tom, že slovenský priemysel potrebuje ochrany,
že napadal bývalú koaličnú vládu,
pretože neprevádza tretí zákonný
článok z r. 1907 o ochrane priemyslu, že neposkytla
vláda subvenciu pre slovenský priemysel. Vtedy ste
tú subvenciu žiadali a včera ste tomu priemyslu
vytýkali, že je v colnom sadzebníku silnejšie
chránený.
My sme štát, ktorý je exportným, ktorého
životnou potrebou je priemysel, štát, ktorý
by bez tohoto priemyslu a pri zkaze priemyslu bol vydaný
vôbec zkaze, a ohrožená by bola samostatnosť
a neodvislosť tohoto štátu. A totiež platí
i ohľadom slovenského priemyslu. Snáď
slovenský priemysel nemá tak veľkého
významu v slovenskom hospodárskom živote, ako
má český priemysel pre celú republiku.
Ale slovenský priemysel je veľmi význačným
doplnkom v živote slovenského národa. Z tých
dát, ktoré som tu citoval, vysvitá, že
80% slovenského obyvateľstva živeného
zo zemedelstva, pozostáva z tak malých zemedelcov,
že sami ani nie sú len zo zemedelstva živí,
a i keď pôdu majú, musia si buď samy, alebo
členovia ich rodiny prizarábať v továrňach,
vo formankách, na nádenníctve alebo inde.
Preto, vážení pánovia, je tento priemysel
na Slovensku nutný aj pre život tohoto drobného
zemedelstva na Slovensku. Slovenský priemysel zápasí
po prevrate s veľkými nesnádzami, lebo odtrhnutý
bol od prirodzených trhov, ktoré pripadly mimo územia
našej republiky. Potom súťažiť musí
aj s veľkým, vyvinutým priemyslom českým.
Jedna z najhlavnejších príčin konkurencie
neschopnosti slovenského priemyslu s českým
je väčší výrobný náklad,
ktorý má priemysel na Slovensku. Tým, že
obilnými cly zavedieme všeobecné zdraženie
životných potrieb, sa tieto výrobné
náklady ešte len zvyšujú a tieto clá
slúžia ako dodatok k ďalšiemu obťaženiu
ťažkého živobytia priemyslu na Slovensku.
Z toho dôvodu, vážení pánovia,
my vidíme v tomto návrhu veľké nebezpečie
pre hospodársky život na Slovensku. Na ten priemysel,
ktorý v najbližších rokoch po prevrate
bol vo veľkej krízi, ale v posledných časoch
sa trochu zotavil, teraz prichádza nová pohroma,
znova ho uvalíte do toho stavu, v ktorom bol bezprostredne
po prevrate. Ale, vážení pánovia, je
ešte iný ohľad, ktorý so zreteľom
na naše zvláštné slovenské pomery
musí byť braný do ohľadu. Už včera
priniesly budapeštianske listy, predovšetkým
"Pester Lloyd", článok, v ktorom sa vehementne
postavili proti tomuto colnému návrhu. A dnešné
listy pronášajú zprávy, že maďarská
vláda diplomaticky zakročí u československej
vlády a upozorní ju na to, že prijatím
tohoto návrhu zákona znemožňujú
sa vyjednávania s Maďarskom ohľadom uzavretia
hospodárskej smluvy. My sme už poukazovali na tieto
cudzozemské hlasy, nielen maďarské, ale i z
priateľskej cudziny, z Juhoslávie, z Poľska,
z Rumunska. Toto ukazuje, že predloha táto nie je
len významným hospodárskym činom,
nielen politickou otázkou vnútropolitickou, ale
že je i otázkou zahraničnopolitickou, nakoľko
dotýka sa interesu cudziny ležiacej mimo nás.
A ja myslím, vážení pánovia,
že pri takomto stave veci predsa len je treba vytknúť,
že naša vláda k tejto otázke nemá
slova. Ja myslím, že nebolo ešte prípadu
v dejinách parlamentárnych, že nebolo ešte
štátu, v ktorom, keď sa pojednáva tak
vážna osnova so zahraničnopolitickými
následky, vláda nebola by prišla do parlamentu
a nebola by povedala svoje stanovisko. A bolo by veľmi nutné
a potrebné, aby vláda v tomto ohľade povedala
jej stanovisko, aby nám povedala, čo ona myslí,
že aké bude mať colná osnova následky
pri vyjednávaniach s maďarským štátom.
To je predsa dôležité pri posudzovaní
osnovy.
Vážení pánovia, v Prahe je veľké
neporozumenie voči našim súsedom Maďarom.
My to pociťujeme pri každom kroku. Podceňuje
sa maďarské nebezpečie na poli politickom.
Posledné udalosti v Ženeve, odkiaľ pán
Bethlen, vzdor peňazokazeckej afére, bude sa môcť
vrátiť do Budapešti ako víťaz, môžu
byť mementom pre našu zahraničnú politiku
voči Maďarsku a môžu nám upomínať
to, že Maďarsko nie je to zdeptané Maďarsko,
ktoré nemá priateľov v cudzine, ktorí
by sa ho vtedy, keď sa jedná o jeho záujmy,
neujali i proti nám.
Vážení pánovia, ja sa bojím,
že podceňujeme Maďarsko i hospodársky.
Maďarsko nie je na tej hospodárskej mizine následkom
vojny, ako bola na pr. Nemecká ríša. Maďarsko
má geograficky veľmi výhodnú polohu.
Maďarsko je zemou bohatou vzdor tomu, že predsa len
najväčšie časti bývalého
Uhorska boly mu odňaté. A to Maďarsko od prevratu
ukázalo a dokázalo, že je v stave hospodársky
súťažiť s nami, nielen na poli poľného
hospodárstva, ale i na poli priemyslu, lebo vybudovalo
si od prevratu veľký svojský priemysel, na
úkor nášho priemyslu a celého hospodárskeho
života na Slovensku. (Výkřiky.) V Maďarsku
bolo sriadené po prevrate viac ako 40 textilných
továrieň. Keď sa jedná o slovenské
naše záujmy, tedy nesmieme podceňovať
toto maďarské nebezpečie, ktoré nám
hrozí, lebo už dnes idú z Maďarska hlasy,
že ak nedohodneme sa s nimi na hospodárskej smluve,
tedy že si najdú prostriedky, aby svoj export, ktorý
bol dosiaľ odkázaný na nás, obrátili
do iných zemí, do Itálie, Rakúska,
Nemecka alebo do Poľska.
Vážení pánovia! Keď sa bude jednať
o to, kto tú súťaž ďalej vydrží,
či my na Slovensku alebo Maďarsko, tedy tu sa jedná
o životnú otázku slovenskú, a ja sa
veľmi divím, že práve tie strany, ktoré
boly vyslané zo Slovenska pri posledných voľbách
v znamení obrany záujmov slovenských, pri
tejto otázke mlčia, utekajú od týchto
slovenských záujmov a chcú vystaviť
naše Slovensko colnej válke, ktorou nám Maďarsko
vyhrožuje. Netreba mi snáď bližšie
vysvetľovať to, čo by colná válka
pre slovenský hospodárský život znamenala.
Po prevedených voľbách minulého roku
napísal som článok do vianočného
čísla "Robotníckych Novín"
a "Práva Lidu", v ktorom zaoberal som sa našimi
hospodárskymi bolesťmi a ťažkosťmi.
A tam som vyslovil obavu, že by v republike našej mohlo
prísť k českonemeckému vyrovnaniu skôr
ako k československému vyrovnaniu.
A, vážení pánovia! Táto moja
myšlienka sa ujala a bol to pán posl. dr Kramář
a bývalý minister inž. Dvořáček,
ktorí túto myšlienku propagoval a na schôdzach
ích strany. Ja som tým vyjádriť chcel
to, že jestli český národ vyrovná
sa politicky s nemeckým národom obývajúcim
časť tejto republiky, bude to znamenať vec veľkého
hospodárskeho dosahu, tak že naše zvláštné
hospodárske záujmy, častokráť
odchylné od hospodárskych záujmov historických
zemí budú zahrabané na dlhú dobu,
poneváč my Slováci s našimi primitívnejšími
pomerami a našou zkúsenosťou ako na poli hospodárskom
tak politickom nebudeme v stave držať krok s vývinom
v historických zemiach a že to bude znamenať
hospodársku zkazu Slovenska.
A, vážení pánovia, ja sa bojím,
že pri tejto colnej otázke bol učinený
prvý krok k vyrovnaniu českonemeckému, nie
k vyrovnaniu národne politickému, ale hospodárskemu,
že to je prvý krok vyrovnania československého,
toho hospodárskeho vyrovnania, ktoré deje sa na
úkor slovenského hospodárskeho života.
Tohoto vyrovnania obeťou bude Slovensko a jeho hospodársky
život, a ako výsledok tohoto vyrovnania hrozí
nám colná válka, ktorej útraty poneseme
my na Slovensku! Pánovia z ľudovej strany, ľutujeme,
že s tohoto hľadiska sa na túto otázku
nedívate, že sa na ňu dívate s jednostranného
hľadiska kongruálneho.
Vážení pánovia! Slováci už
raz zasiahli rozhodujúcim spôsobom do politických
bojov našej Československej republiky a do utváraní
sa pomerov do budúcnosti v tejto republike. Bolo to r.
1920, keď sme robili volebný zákon a ústavu
a keď na rozhodnutí slovenského klubu to záležalo,
aké bude zariadenie tohoto štátu, aké
bude volebné právo, či demokratické,
či obmedzené. Vtedy Slovensko povedalo svoje slovo,
i slovenskí politikovia povedali ich slovo, a možná,
že to rozhodlo tú otázku. Vážení
pánovia, dnes Slovensko zase povedá slovo svoje,
väčšina zástupcov Slovenska sa pridružila
k colnej koalícii, pridružila sa k opačnému
smeru, k opačnému vývinu, väčšina
zástupcov Slovenska zabudla tej starej zásady, ktorú
kedysi hlásala v Maďarsku v společnom boji
s progresívnymi živly maďarskými, okolo
zástavy Oszkára Jásziho: "Huszadik Század",
v boji proti colnej politike maďarských magnátov,
ktorí zagnaviť chceli hospodárske a sociálné
záujmy malozemedelského národa srbského.
Vážení pánovia, ja vidím veľkú
chybu v tom, že Slováci, ktorí konečne
v žiadnej tej strane nie sú tak vyhraničení
stranníci, ako ích českí kolegovia,
ktorí podľa českého zvyku sa už
narodili stranníkmi, čoho u nás niet, lebo
my sme sa formovali stranníkmi len pozdejšie, že
títo Slováci a táto slovenská mentalita
sa nevedela uplatniť pri tejto colnej veci a že táto
slovenská mentalita nevedela sa uplatniť práve
v strane agrárnej, kde sedia tak významní
slovenskí intelektuálovia, ktorí neposudzujú
každú vec len podľa prísne stranníckych
a stavovských zásad. Treba ľutovať, že
ich staré ideály nevedeli uplatniť proti tým
samým snahám a smerom, ktoré dnes sa uplatňujú
v našej republike a ktoré v ich podstate nie sú
ničím iným, ako snahy starej maďarskej
gentry a starých maďarských veľkostatkárov.
Myslím, že je to veľká chyba našeho
politického života, že vyrovnávacia a
že neróznejšia slovenská mentalita nevedela
účinne zasiahnuť v tak vážnom okamžiku
ako je teraz, keď rozbitá je všenárodná
koalícia. Vážení pánovia, musím
vytýkať i chovanie sa tej strany, ktorá stále
hlása, že ona je jedinou stranou slovenskou, že
ona jedine háji slovenské záujmy. Vy ste,
vážení pánovia z ľudovej strany,
vyhrali s heslom protisocialistickým a že ste stále
prízvukovali slovenskému ľudu, že socializmus
zavinil veľké bremená a ťarchy, ktoré
sú uvalené na náš národ. A hľa,
váš prvý štátnický čin
v tejto snemovni, prvý plod vašej účasti
na vládnej koalícii sú nové bremená
a nové ťarchy, lebo tých 500 milionov, ktoré
prinesú tie clá, tie zaplatia konzumenti, tie nezaplatia
do štátnej pokladne tí, ktorí budú
dovážať do našej republiky, ale tí,
ktorí to tu zkonzumujú. To znamená nové
zdraženie, to znamená, že ste nedostáli
tomu najhlavnejšiemu heslu, pod ktorým ste voľby
na Slovensku vyhrali. Vážení pánovia,
vy ste hlásali hospodárske osamostatnenie Slovenska
a teraz ste najzúrivejšími bojovníky
za osnovu, ktorá, ako som vyložil, je pohrebením
hospodárskej samostatnosti slovenskej, lebo to Slovensko
vydáte na pospas spojeným českým,
nemeckým a maďarským veľkoagrárníkom,
ktorí odhodlaní sú viesť colnú
válku so súsednými štáty, útraty
ktorej budeme snášať my, slovenský malozemedelec
a robotník. Vy ste vyhrali voľby v znamení
veľkého boja nielen politického, ale i osobného
proti pánu dr Hodžovi a váš prvý
pozitívny politický krok je, že ste sa dostali
úplne pod jeho politický vliv a že nerobíte
politiku vlastnú, ale ťaháte jeho politickú
káru. Vy ste viedli boj proti českým lidovcom
na Slovensku pod titulom, že ohrožujú slovenský
svojráz, a hľa, tí českí lidovci
sú to, ktorí držia zástavu kongruálnu
a vy ste len poslušnými ich následovateľmi.
Ten Mičura, proti kterého osobe ste najzúrivejší
boj viedli, bude referentom kongruálnej predlohy a bude
poskytovať kongruu vašim pánom farárom.
Vážení pánovia! Vidíme v tejto
predlohe veľké nebezpečie pre hospodársky
život Slovenska, vidíme v nej ďalšie ožobráčenie
slovenského malého človeka, uvalenie na neho
veľkých nových tiarch, vidíme, že
táto predloha bude mať za následok ďalšie
a väčšie vysťahovalectvo zo Slovenska, obávame
sa, že Slovensko môže sa stať následkom
vašej politiky dejišťom hospodárskeho boja
medzi dvoma štáty a preto nemôžeme sledovať
vás na tej ceste, ktorú ste si vyvolili a budeme
hlasovať proti tejto predloze. (Výborně!
- Potlesk čsl.
soc.-demokratickýeh poslanců.)