Slavná sněmovno! Všechno to harašení
šavlí, všechny české hrozby zakročením
mohou míti jen opačný účinek.
Také středoevropský garanční
pakt, uzavřený s Horthym a Bethlenem, jak jej ohlásil
v posledním exposé pan ministr pro věci zahraniční,
posílil by jen systém Horthyho, nemohl by však
přispěti k posílení světového
míru. (Souhlas německých soc. dem. poslanců.)
Středoevropský garanční pakt mohl
by býti světu k užitku jen tehdy, kdyby se
opíral o demokratické, socialistické vrstvy
Maďarska, které by jedině mohly poskytnouti
skutečné záruky míru. (Posl. dr
Jabloniczky [německy]: To není zasahování
do vnitřních záležitostí cizí
země?) Prohlásil jsem, že by to bylo r.
1923 šlo skvěle bez zasahování. (Posl.
dr Jabloniczky [německy]: Co je do toho české
sociální demokracii?) O ano, záleží
nám na tom, že naši lidé jsou týráni,
rdoušeni a každé volné slovo potlačeno.
(Posl. dr Jabloniczky [německy]: To je zasahování!
- Různé výkřiky.) Hned
řeknu panu kol. dr Jabloniczkému, že
se naše stanovisko naprosto shoduje se stanoviskem maďarské
sociální demokracie. (Různé výkřiky.)
Velmi rádi se s vámi vypořádáme.
V posledních dnech uveřejnil časopis "Népszava",
oficielní orgán maďarské sociální
demokracie, článek o stanovisku k Dohodě.
(Posl. dr Jabloniczky [německy]: Pro nás není
"Népszava" žádným pramenem!)
Vidíte, jak to na naší straně budí
opačné myšlenky! "Népszava"
píše: "Malá Dohoda, jejíž
výhradním cílem jest zachování
poválečného stavu, tato Malá Dohoda
nebude míti příliš dlouhého trvání.
Ukázalo se to ihned po uzavření locarnské
smlouvy, která činí existenci Malé
Dohody úplně ilusorní. Dnes...." (Hluk.
- Výkřiky posl. dr Jabloniczkého.)
Okamžik, prosím, okamžik! Pane kolego Jabloniczky,
chci vás informovati, nevymykejte se mé informaci.
Praví se tam: "Dnes v době penězokazecké
aféry, zdá se, jakoby byla Malá Dohoda dostala
oživující injekci. Náhle na tom Francii
velice záleží, aby držela v šachu
Maďarsko, které podle jejího názoru
snuje podzemní intriky s německými hakenkrajclery.
Ať už je stanovisko Francie nebo Malé Dohody
k Maďarsku jakékoliv, maďarská politická
veřejnost stojí před celým světem
mravně nedotčena. Maďarská demokracie,
která odsuzuje padělatele bankovek jako národní
škůdce, budou dále bojovati čestnými
prostředky proti nespravedlivým mírovým
smlouvám, bude usilovati plnou vahou, aby penězokazi
byli příkladně potrestáni, nepotřebuje
k tomu žádného zahraničního nátlaku."
(Posl. dr Jabloniczky [německy]: To jest správné
stanovisko!) To jest právě stanovisko maďarské
sociální demokracie a shoduje se také s naším!
Slavná sněmovno! Skutečně se obdivujeme
maďarské pracovní třídě,
jíž zasíláme s tohoto místa své
pozdravy a ujišťujeme ji svou plnou sympatií.
Nemůžeme uzavříti této kapitoly
a nezjistiti, že na maďarských poměrech
jsou také spoluvinny ony pařížské
smlouvy - říkám: jsou také spoluvinny
- které balkanisují země, jež jimi byly
postiženy, stále a stále živí národní
šovinismus a přeměnily tím Evropu v
pravý čarodějnický kotel. Kam se podíváme,
v Italii, ve Francii, v Německu, Maďarsku, stále
týž zjev a nejinak jest tomu také v této
zemi, která jest udržována národními
opatřeními uměle v pravém horečném
stavu. (Potlesk na levici.)
Vzhledem ke všem důvodům, které jsem
zde uvedl, avšak také pro naprosto neodůvodněné
protahování uznání Ruska, což
má pro zemi a obyvatelstvo za následek těžké
újmy, o čemž po všem tom, co naše
strana a frakce k tomuto bodu již prohlásila, bylo
by zbytečno ztráceti dále slovo, prohlašujeme,
že nejsme s to, abychom souhlasili s prohlášením
ministra pro věci zahraniční a vzali je na
vědomí. (Souhlas a-potlesk německých
soc. dem. poslanců.)
Místopředseda Stivín (zvoní):
Slovo dále má p. posl. Hrušovský.
Posl. Hrušovský: Veľactená
snemovňa! Po ohnivej a obsiahlej nacionalistickej reči,
maďarskými kresťanskými sociálmi
so súhlasom prevádzanej, môjho cteného
predrečníka p. kol. dr Czecha o jazykovom
nariadení atď., dovolím si zaoberať sa
vecou, ktorá je na dennom poriadku (Výborně!)
a nechcem zaviesť téma na bočnú
koľaj, ako to p. dr Czech urobil.
Koalované strany podaly naliehavú interpeláciu
na p. ministra vecí zahraničných, aby bola
poskytnutá možnosť tak vláde našej,
ako i politickým stranám, vyjadriť pred verejnosťou
stanovisko svoje vo veci falšovania peňazí
v Maďarsku, ktorá u nás vyvolala oprávnené
rozhorčenie.
Odpoveď pána ministra vecí zahraničných
zakladá sa na presne zistených skutočnostiach,
na bedlivom šetrení, a je krajne rezervovaná
tam, kde sa môže opierať len o pravdepodobnosti.
Ale i táto jeho odpoveď úplne stačí
k tomu, aby sme prišli k tomu presvedčeniu, že
peňazokazecké podnikanie v Maďarsku falšovaním
československých, juhoslovanských a francúzskych
peňazí je nielen jednoduchým poškodením
hospodárskeho života nášho, juhoslovanského
a francúzskeho, ale poskytuje tiež politické
pozadie, ktoré znamená atentát na susedné
štáty a na mier europský.
Mali sme už dosiaľ, sledujúc prejavy jednotlivých
čelných politikov maďarských, oficielné
komuniké maďarské, zprávy z vyšetrujúceho
výboru maďarského parlamentu, ako aj zprávy
policajných orgánov francúzskych, určité
presvedčenie o tom, že maďarská vláda
v ominóznej afére nie je tak nevinnou, akou sa ona
chce svetovej verejnosti zdať. Dáta, ktoré
uviedol pán minister zahraničných vecí,
menovite oné, ktoré sa vzťahujú na odoslanie
nôt Maďarsku našou vládou a ktoré
zostaly vyše 3 rokov neodpovedené (Slyšte!),
podopierajú naše presvedčenie o vine maďarskej
vlády.
Vážená snemovňa! Maďarsko sa dopustilo
takéhoto jednania v dobe, keď hľadalo v Europe
finančnú a hospodársku pomoc. Jednu ruku
otŕča s gestom žobrajúceho ubožiaka,
ale v druhej ruke drží vražednú dýku,
aby ju vrazilo do srdca toho, kto so žobrákom má
útrpnosť a chce mu pomôcť.
Aby som ilustroval toto systematické falošné
a zákerné jednanie so strany maďarskej, vzpomeniem
tu nasledujúce. R. 1924 bol som prítomný
na medziparlamentárnej konferencii v Berne, kde medzi inými
zastupoval barón Szterényi, bývalý
maďarský minister obchodu, Maďarsko. Referoval
o hospodárskej solidarite. V referáte svojom vzpomínal,
v akom ubohom stave sa nachodí Maďarsko a - ako to
už býva u maďarských politikov - vinu
dával mierovej smluve trianonskej a hľadal vzbudiť
súcit s týmto ubohým Maďarskom u svetovej
verejnosti. Z rečí jeho zaznamenal som si nasledujúci
pasus: "V starom Uhorsku mali sme - a je to výdobytok
vtedajšieho ministra výučby, nášho
slávneho kolegu, grófa Alberta Apponyiho - úplne
bezplatnú elementárnu výučbu, aká
pri všeobecnej povinnosti návštevy školy
ani nedá sa mysleť. Žiaľ, dotedy bolo u
nás inak. Štátné, obecné i cirkevné
ľudové školy boly v tomto ohľade rovnopovinné,
a bolo to posledne menovaným umožnené príspevkom
zo štátnej pokladnice. Teraz má byť táto
bezplatnosť elementárnej výučby odstranená,
alebo prinajmenej obmedzená, lebo štát nemá
k tomu potrebných prostriedkov. A to v zemi uprostred Europy,
kde ešte, žiaľ máme vždy 23.6% analfabetov
a podľa posledného súpisu nenavštevuje
školu 381.744 školopovinných detí. Následkom
nedostatku štátnych prostriedkov muselo byť v
Maďarsku 17 stredných škôl zrušené,
ačkoľvek až do vtedy nedostatku potrebného
počtu stredných škôl nemohlo byť
veľkému procentu detí poskytnuté vyučovanie
stredoškolské. I veda musí trpeť obmedzenia,
lebo z príčin budgetárnych musel byť
zrušený určitý počet katedier
na našich univerzitách."
Ďalej rozprával pan Szterényi o hrozných
pomeroch v obore zdravotníctva v Maďarsku a hovoril:
"V Maďarsku sme tak ďaleko došli, že
v súvise s finančným plánom sanačným
musel byť zmenšený počet vrchnostenských
lekárov a zrušená celá rada nemocníc.
Význam tohoto opatrenia možno dostatočne posúdiť
len tak, keď sa vezme do povahy, že u nás je
vôbec menej vrchnostenských lekárov, než
je pre nich systemizovaných miest. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Úmrtnosť v Maďarsku je jednou z najvyšších
v Europe a postúpila behom dvoch rokov z 19,9% na 24% ako
následok veľkej biedy. Lekár a liek náležia
u nás už k najväčšiemu prepychu,
miliony obyvateľstva si ho už viac nemôžu
dovoliť. Zbiednenie u nás ide už tak ďaleko,
že musíme obmedziť ochranu matiek a kojencov
následkom nedostatku finančných síl,
a to v zemi, v ktorej úmrtnosť kojencov po Rusku -
rozumejúc pod tým predválečné
Rusko -je v celej Europe najväčšia. 18,5%, po
žive narodených v r. 1923, kde číslo
mrtvo narodených je 3 1/2krát
väčšie než najvyššie číslo
mrtvo narodených v Europe. To je obraz kultúrny,
ktorý stredná Europa dnes poskytuje."
Pri takomto líčení pána Szterényiho
ktoré srdce by sa nezachvelo nad biedou Maďarska!
Isteže vyvolalo súcit u každého človeka.
Ale referent zabudol referovať o niečom inom k doplneniu
tohoto obrazu biedy. Zabudol referovať, že Maďarsko,
ktoré trianonským mierom dostalo najúrodnejšie,
podľa maďarského basnika, mliekom a medom oplývajúce
kraje bývalého Uhorska, len preto je v úžasnej
biede, len preto musí žobrať o pomoc u iných
státov, lebo svoje peňažné prostriedky
plýtva na celkom iné ciele, než sú tie,
ktoré majú slúžiť hospodarskemu
povzneseniu zeme a blahobytu obyvateľov. Maďarsko vzdor
všetkým obmedzeniam, ktoré na seba prijalo
mierovou smluvou trianonskou, až šialene zbrojí.
Jeho financie vyčerpávajú prípravy
k válke. Pre Maďarsko záväzky trianonského
mieru sú ničím, činnosť vojenskej
kontrolnej komisie medzinárodnej sabotuje. Ako sa pripravuje
Maďarsko na válku, vidieť z toho, že dnes
nielen stredoškolskí žiaci sú vojensky
vycvičovaní, ale vojenskú pohotovosť
Maďarska tvoria a vojensky sú formovaní všetci
financi, policajti, hajníci, ba ešte i hasiči.
Budžetárne podliehajú patričným
rezortom, vnútra, zemedelstva, financií a školstva
atď., ale disciplinárne a administratívne podliehajú
ministerstvu honvédstva. Na tieto veci, na ohrožovanie
mieru, na rozvratnú propagandu v súsedných
štátoch má Maďarsko peňazí
dosť, ale pre najprimitívnejšie kultúrné
potreby zeme ich nemá. Veríme, že potom ľud
toho štátu musí trpeť.
Najhroznejšie je to, že túto biedu vlastného
ľudu politikovia a štátnici maďarskí
vystavujú na odiv sveta, aby mohli kryť vlastné
nehumánné ciele.
Prípad peňazokazeckej aféry maďarskej
obzvlášte jasne odhaľuje nám celé
dnešné Maďarsko, a chcem tu vyjadriť stanovisko
svojej strany, aké táto vzhľadom k svojmu programu
a celej svojej tradícii zaujíma k celkovému
pomeru nášmu k Maďarsku.
Maďarská žurnalistika i prez všetko vymlúvanie
peňazokazeckej aféry, podľa ktorého
táto bola buďto podnikom súkromných
osôb, alebo vyvierala z citov maďarského patriotizmu,
dobre vycítila, že tento podnik nebol fair, ale že
bol zločinným a musel vzbudiť v svetovom verejnom
mienení opovrženie, a preto sa ponáhľala
už vopred odmietať i myšlienku toho, že by
za čin falšovania mal byť činený
zodpovedným maďarský národ. Tvrdím
však, že jestli je v celej afére vinnou konštitucionelná
vláda maďarská - a podľa všetkého
je vinnou - tak je vinným i národ maďarský.
Áno, vinným je národ maďarský.
Ale, veľactená snemovňa, práve pri pojmu
národa maďarského treba nám trochu dištingovať.
Maďarsko je snáď dnes už jediným
štátom v strednej Europe - o západnej ani nehovoriac
- kde pojem národa a ľudu sa naprosto nekryje. Pojem
maďarského národa len v teorii zahrnuje i ľud,
nie ale v praksi.
Do roku 1848 znal svet iba historický národ uhorský,
to je šľachtu, podľa starého termínu
uhorského verejného práva "corpus sanctae
coronae". V tomto národe ľud miesta nemal. V
roku 1848 teoreticky široké vrstvy ľudu postúpily
viac tiež na narod, ale vieme, že v praksi zostaly mimo
rámec národa. Povestný maďarský
volebný systém a džentrícke župy
nepripustily, aby tento ľud uplatnil sa ako národ.
Národom maďarským v skutočnosti zostávala
džentry a všetci tí, ktorí slúžili
jej a ktorí prijali jej manýry a jej morálku,
počnúc od zbohatlého meštiaka budapešťskej
leopoldovskej štvrti až po zmaďarčeného
univerzitanta pôvodom trebárs hen niekde
z hornej Trenčianskej. Táto panujúca
vrstva bola tou, ktorá v starom Uhorsku ubíjala
v mene maďarského národa Slovákov, Rumunov
a Srbov a ktorá utlačovala i maďarský
ľud, nie síce národnostne, ale práve
tak ako i nemaďarský ľud sociálne a hospodársky.
Táto panujúca vrstva v šialenej megalománii
a v shone za rozšírením bohatstva a moci svojej
hnala massy ľudu bývalého Uhorska vo svetovej
válke na jatky fyzické, a tá istá
vrstva panujúca ženie dnes - ako to vidíme
pri peňazokazeckej afére - maďarský
ľud na jatky morálné.
Jasné sú nám motívy, ktoré
viedly maďarských pánov k takým príšerným
činom, akými urobili svedkom dnes svetovú
verejnosť. Jestli tieto motívy priklincujeme, tak
máme pred sebou desivý obraz morálky vedúcej
vrstvy maďarskej morálky, ktorá infikuje v
povážlivej miere i širšie vrstvy.
Panujúca džentrícka trieda maďarská
v starom Uhorsku po veľké desiatky rokov šikovným
spôsobom odôvodňovala pred maďarským
ľudom oprávnenosť a nutnosť svojho excluzívneho
a všemocného postavenia tou tézou, že
jedine ona, predstaviteľka historického národa,
je v stave udržať nemaďarské národy
Uhorska na úzde a tak zabezpečiť celistvosť
Uhorska a nadpanstvo Maďarov. Toto svoje údajné
poslánie dokumentovala cynickým násilím
páchaným na nemaďaroch, šľapaním
každého práva, porušovaním zákonov,
sľubov a prísah a široko založenou korupciou.
Pod týmto feudálnym, ale v mene maďarského
národa nasadeným jarmom úpely nemaďarské
národy až do svojho oslobodenia roku 1918.
Jeseň r. 1918 nešetrne prebudila Maďarov z ich
panovačných snov. Džentry maďarská
bola priamo ohromena udalosťmi, ktoré oznamovaly koniec
jej panstva nad nemaďarskými národami. Mravne
zkazená a degenerovaná ukázala v celej nahote
svoju ubohosť morálnu. My všetci, ktorí
sme boli svedkami prevratu na Slovensku, sme až boli prekvapení
hanebnou zbabelosťou tejto čeliadky. Stačil
príchod 3-4 "Sokolov" z Moravy, aby džentríci
dali sa na krkolomný útek zo svojich pozícií.
Panujúca vrstva maďarská však zbabele
opustila i zodpovedné miesto svoje vo vláde budapešťskej,
domnievajúc sa, že tým zbaví sa i svojej
zodpovednosti za popáchané hriechy v minulosti.
Pri všetkej svojej zbabelosti ale bola dosť perfídnou
k tomu, aby vládu odovzdala do rúk Kúnovských
ztreštencov, potešujúc sa heslom "čím
horšie, tým lepšie", a že len takto
môže prísť reakcia a s touto i jej návrat
k moci. Ako vieme, v tomto počítaní maďarskí
páni sa nezklamali. Prišiel biely teror v Maďarsku
a vládu v rukách má zase tá stará
výsadná trieda, ktorá nechce ani počuť
o sociálnom pokroku, ktorá zatracuje každú
reformu agrárnu a osočuje ju, ktorá zkrátka
chce mať i na ďalej z Maďarska feudálny
ostrov v demokratickej a pokrokovej strednej Europe.
V starom Uhorsku, ako som spomenul, džentry odôvodňovala
nutnosť jej výsadného postavenia poukazovaním
na nebezpečie národností nemaďarských.
Dnes prichodí z maďarské džentry s novou
maskou pred ľud a hlásá, že nie je panstvo,
ale trianonský mier je príčinou biedy ľudu.
A maďarský ľud touto perfídiou je klamný
a žiaľ dá sa klamať a preto snáša
jarmo onej mravne uhohej triedy a obetuje sa pre jej záujmy.
Na tomto klame sú účastnými význační
štátnici a politikovia maďarskí, ktorí
rovnako hlásajú, že ešte i tá peňazokazecká
aféra je len výronom zúfalej duše maďarskej
nad ztrateným panstvom. Ľud sa zúčastní
na vine pánov na toľko, že je prístupným
myšlienke panstva Maďarov nad cudzími rasami
a že neuzaviera sluch svoj pred našoptávaním
maďarského imperializmu.
Celá mravná mizernosť maďarských
štátnikov spočíva v tom, že sami
vedia dobre, že maďarský imperializmus je dnes
neuskutočniteľný, a keď sa oháňajú
nutnosťou zrušenia trianonského mieru, že
je to iba kepienkom, ktorým prikrývajú čiste
triedné, panské záujmy svoje.
Vedome klamú maďarský ľud, lebo dobre
vedia, že dnes je už nemožným návrat
starého stavu vecí v Maďarsku, i keď by
bola zrušená smluva trianonská. Vedia dobré,
že už v starom Uhorsku centrifugálné sily
nemaďarských národov, trebárs značná
časť nemaďarských máss nebola národne
neuvedomelou, bolo možno brzdiť len krajným napnutim
všetkých mocenských prostriedkov Maďarstva,
ačkoľvek niektorí predvídajúci
politikovia maďarskí, ako na príklad Ľudvik
Mocsári alebo Oskár Jászi, otvorene priznali,
že maďarizačná politika musí zkrachovať
a privedie Uhorsko do katastrofy.
Ale dnešní páni maďarskí ľudu
svojmu vedome zamlčujú tú okolnosť,
že maďarské národy, dnes svobodné,
nie sú už viac tou trpnou massou, akou boli pred rokom
1918. Sedem rokov života vo vlastnom štáte zanechalo
mohutné stopy v ich národnom a ľudskom sebavedomí.
Tlač, škola, vedomie vlastného štátu,
to všetko stalo sa tak mocnou vzpruhou pre ich budúci
život, že myšlienka na návrat do starého
Uhorska je pre nich niečim absurdným. Len chorobná
fantázia môže si predstaviť vpravenie sa
týchto národov do maďarského štátu
a zrieknutie sa svojej samostatnosti. Ako si len predstavujú
maďarskí páni obnovenie integrálnych
Uhier? Ako si len trúfajú myslieť na zdolanie
sviežnym vánkom slobody prebudených a mladej
sily svojej vedomých oslobodených národov?
Akokoľvek je maďarská džentry degenerovaná,
neverím, že by takéto šialenstvo
vážne myslela. Jej ide tu proste o zcela obyčajný
podvod s maďarským ľudom, tak podobne ako podvodne
si počína voči svojim súsedom a
v medzinárodnej politike vôbec. Vzpomenul som, že
maďarským národom v praksi je džentrícka
vrstva a jej pomáhači. Vidíme to jasne v
celom správnom aparáte maďarskom, v jeho vláde,
v jeho zastúpení v cudzine. Nikde, u žiadneho
národa niet toľko grófov, barónov v
delegáciach, sboroch, zastúpeniach, ako u Maďarov.
Jestliže obviňujeme túto triedu ako pôvodcov
mravnej infekcie Maďarska, tak hľadáme i vysvetlenie
k tomuto zjavu, lebo nechceme sa vystaviť podozreniu, že
by sa mojim tvrdením podkladala čiste principielná
averzia strany, ku ktorej náležím, proti kastovníctvu
rodovému. Jestliže vládnucia džentry maďarská
nesvedomite hazarduje so záujmom zeme a ľudu, jestliže
sa tak negentlemansky chová v medzinárodnych stykoch,
ako nám to odpoveď pána ministra zahraničia
potvrdila, jestliže uživa ako politický prostriedok
tak sprostého zločinu, ako je falšovanie peňaz,
tak musíme konštatovať, že toto jej jednanie
je proste atavistickým. (Posl. Horpynka [německy]:
Maďarské penězokazectví je přece
jen maličkostí proti českým jazykovým
nařízením!) Vy by ste najradšej
o iných veciach rozprávali, len nie o maďarskej
peňazokazeckej afére, to vám verím.
(Potlesk.)
Jestliže si dobre všimneme minulosti maďarskej
šľachty, vidíme, že historia tejto šľachty
nemôže vykázať ani to málo, čo
šľachta iných národov uvádzala
k svojmu existenčnému ospravedlneniu, totiž
isté známky gentlemanstva. Citujem k charakteristike
maďarskej šľachty posudok sociologa maďarského
prof. Ágostoua, ktorý tvrdí, že historia
uhorskej šľachty je historiou zločinného
sdruženia a ktorý uvádza, ako táto šľachta
tvorila ligy... (Posl. dr Szüllö [německy]:
Bol vôdcom komunistov!)... áno, roku 1918, ale
roku 1913 bol profesorom právnickej akademie vo Vel,kom
Varadíne, (Posl. dr Szüllö [německy]:
Áno, ale len dokiaľ bol liberálom!)... Medzi
vami bolo tiež viac komunistov, ktorí sú dnes
kresťanskými sociály, (Potlesk.)... ktorých
členovia čachrovali so záujmami zeme, brali
úplatky od cudzích štátov, v prosbopisoch
pýtali odmenu za vykonané zrady, ako Bercsényi
na Rákóczym, nabývali majetky falzifikovaním
dokumentov, uzurpáciou. Roku 1886 žiadal Bercsényi
u viedenského dvora statok za to, že jeho dedo zradil
Juraja Rákócziho. To je faktum, najdete to v archíve
viedenskom. Sprostou lúpežou, okrádaním
vdov a sirôt, zneužívaním sudcovskej
moci nabývali majetku. (Výkřiky posl.
Koczora a dr Szüllö.)
Tak hovorí maďarský profesor o maďarskej
džentry. Z takýchto predkov vyrástli reprezentanti
dnešného Maďarska. (Posl. dr Jabloniczky:
Windischgrätz je rodený Maďar!) Vy ste tiež
rodený Maďar, nazývate sa Jabloniczky a
ste v maďarsko-kresťansko-sociálnej strane!
Pán minister zahraničia vzpomenul vo svojej odpovedi
grófa Alberta Apponyiho, človeka, ktorého
v smutnej zaslepenosti Maďari za svoju chlúbu vystavujú,
a povedal toto: Pán gróf Teleki a pán gróf
Apponyi vyslali do sveta hneď po vypuknutí aféry
interviewy, v ktorých celú aféru očistili,
vysvetlili, omluvili a konečne vinníka našli
v miere trianonskom. Nebudem se teraz oberať mierom trianonským,
ale chcel by som len nasledujúce konštatovať.
Keď gróf Apponyi bol ministrom výučby
a staré Uhorsko systematicky politickú existenciu
ostatných národov Uhorska ničilo, nefalšovali
bankovky, politické a iné významné
faktory ani medzi Slovákmi, ani medzi Rumunmi, ani medzi
Juhoslovanmi alebo Nemcami a nedopustili sa sprostých opovrženia
hodných zločinov z patriotických motívov.
Ale u nás by ani nikto neomluvil a neočisťoval
ich činy ťažkou politickou situáciou.
Myslím, že prijde okamih, kde bude treba ukázať
pred celou medzinárodnou verejnosťou, čo
bol a čo je gróf Apponyi.
Toľko tu vzpomenul pán minister zahraničia.
Dovoľujem si k tomuto prejavu pána ministra zahraničia
pripomenúť, že už raz svetová verejnosť
mala príležitosť zaoberať sa s pánom
Apponyim, ale patrne, aspoň jeho ďalšie vystupovanie
to dokazuje, morálné odsúdenie jeho vtedajšie
nestačí.
Bolo to roku 1907, keď norský básnik Björnstjerne
Björnson pri príležitosti zasedania kongresu
svetového mieru v Mníchove, v liste poslanom na
predsedu dotyčného kongresu, vystúpil proti
grófovi Apponyimu, ktorý na kongrese mal zastupovať
uhorskú vládu. Pamätihodný list tento
znel nasledovne: "Trebárs sa cítim veľmi
pocteným byť Vašim pozvaním, predsa neprijdem,
lebo by som sa nemohol zdržať, aby som nenapadnul tých,
ktorý na shromaždení rečnia o pokoji,
doma ale mučia ubité národy, alebo aspoň
pozerajú na vraždenie a neprotestujú proti
tomu. Bo doprosta je to klam, proti vojne bojovať, ak nechcem
pokoj hneď doma započať, ale hľadáme
len čím viac mučedlníkov pre vznesené
idey. Jestli takto, nechodievajme na medzinárodné
sjazdy pokoja a nevydávajme sa za apoštolov pokoja.
Ako, dajme tomu, keď by gróf Apponyi Albert, dnešný
uhorský minister kultu, ktorý doma hnusne sužuje
Slovákov, prišiel na kongres ako apoštol pokoja
a ja by sa tam s ním sišiel"- a tu použil
o ňom ostrých slov - "všetko by som vykonal,
aby bol tento človek z poradnej siene odprataný."
(Výkřiky posl. Koczora. - Místopředseda
inž. Dostálek zvoní.) Nechráňte
Apponyiho. Mňa nezakríknete. Vy neradi počúvate
vám nepríjemné veci, ale tým krikom
to nezahladíte. Ja sa tedy zaoberám grófom
Apponyim. Jestli pán kolega chce tu napadať našu
školskú politiku, má k tomu možnosť.
Ale s krikom tu nedocielite ničoho. (Opětovné
výkřiky posl. Koczora.) Pravdu vám poviem,
i keď budete kričať, pánovia. Vy obhajujete
falšovateľa peňazí. Vy ste ten posledný
človek, aby ste mohol hovoriť o morálke.
Ten istý Björnstjerne Björnson i v časopisoch
ostre odsúdil Apponyiho. Tak na pr. v mníchovskom
"Märzi", váženej revui, v článku
"Mier a priatelia mieru", vzpomenul toto: "Muž,
ktorý ako minister pri prenasledovaní spoluúčinkuje,
je súčasne bojovníkom kresťanstva. Menuje
sa gróf Apponyi a ľapoce na všetkých všenárodných
poradách svetového mieru viac než ktokoľvek
iný."
Áno, Maďari si nemohli vybrať v medzinárodných
stykoch svojich prípadnejšieho reprezentanta než
Apponyiho. Je typom maďarskej džentry. Jestli otvoríme
sväzok maďarského naučného slovníka,
"Révai nagy lexikona", kde sa nachádzajú
jeho životopisné dáta, tak najdeme tam až
komický obraz politického chameleona. Prosím,
uvážte tieto dáta: Štúdiá
konal na kalksburgskom ústave jezuitov, za univerzitných
štúdií rád sa zdržoval v kruhoch
francúzskej royalistickej aristokracie. Zvolený
po prvýkrát za poslanca Deákovej strany r.
1872. Z tejto prechádza do frakcie konzervatívnej
Sennyeyovskej. (Výkřiky maďarských
poslanců. - Místopředseda inž.
Dostálek zvoní.) R. 1878 tvorí novú
opozičnú stranu t. zv. miernu opozíciu a
hlása agrárné ciele a určitú
sociálnu kvapku oleja vo vladárení - to je
Apponyiovský pojem "sociálna kvapka oleja".
Vystrnadí svojho druha Dezidera Szilágyiho a zmení
stranu v stranu národnú, s programom úžasne
elastickým. (Hluk. Výkřiky posl. Koczora.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Prosím p. posl. Koczora o klid.
Posl. Hrušovský (pokračuje): Ale,
pane Koczor, ja sa nebudem podľa vašich inštrukcií
držať. (Výkřiky posl. Koczora.) Keď
nerozumiete, tedy sa tak nerozčuľujte. Do r. 1888
je predsedom spolku sv. Štefana, ale počiatkom rokov
devätdesiátych horlí za protirímske
cirkevno-politické zákony. R. 1896 ostre útočí
na liberálnu stranu a jej vodcu Bánffyho vášnive
napadá, ale už r. 1899 vstupuje do tejto strany a
ostre háji ešte i Kuena-Héderváryho.
R. 1903 vystupuje z liberálnej strany a znovu zakladá
národnú stranu. R. 1904 rozpúšťa
túto stranu a vstupuje do strany neodvislej. R. 1906 už
je členom Wekerleho kabinetu a r. 1910 členom Košutovskej
strany, atď. V preskakovaní zo strany do strany, s
programu na program, dosiahnul tento pán zaiste svetového
rekordu. Nič sa preto nedivíme tomu, keď -
ako to Björnstjerne Björnson veľmi prípadne
povedal na medzinárodnych kongresoch mierových o
miere najviac ľapotajúci Apponyi stane sa o niekoľko
rokov pozdejšie najhorlivejším stúpencom
útočnej války.
28. júla 1914 povedal gróf Apponyi na uhorskom sneme,
keď gróf Tisza sdelil vyhlásenie války
v Srbsku a oznámil celý rad výnimečných
opatrení na dobu trvania války, nasledujúce:
"Pripojujem sa menom celej opozície k prehláseniu
grófa Andrássyho. Sme do tej duše preniknutí
tým vedomím, že toto účtovanie
bolo nevyhnutné. Na toto zúčtovanie môžeme
iba jediným slovom odpovedať, ktoré sa vznáša
na rtoch obyvateľstva: Konečne!"
Týmito prejavmi podarilo sa ulicu v Budapešti strhnúť
k prudkým manifestáciam za válku.
Takto vyzeral apoštol mieru pán Apponyi v praksi.
Ale tomu najmenej nevadí, aby teraz zase behal po
kongresoch mierových a púšťal do sveta
hlučné fráze o nutnosti spolupráce
na udržání mieru, o mierumilovnosti Maďarska
atď.
My, Slováci, tohoto človeka dobre známe už
z tých dôb, keď vlastnoručno písaným
a podpísaným reverzom, ktorý bol odovzdal
u príležitosti vystúpenia jeho za kandidáta
v slovenskom okrese senickom slovenskému vodcovi dr Hurbanovi
a v ktorom sa zaviazal, že bude na sneme pracovať za
prevedenie národnostného zákona, a z tých
dôb keď pripravil a predložil k úplnému
ubitiu slovenského školstva svoj povestný apponyiovský
školský zákon.
Tento človek reprezentuje elitu maďarskú na
medzinárodných fórumoch, a tento človek
podoberá sa na umývanie černocha: očistenie
maďarskej peňazokazeckej aféry. Tento človek
vo včerajšom čísle "Pester Lloydu"
dáva v úvodníku odpoveď na prejav nášho
pána ministra zahraničia, že nechce nič
počuť o žiadnom Locarne, že nepotrebujú
mieru.
Niemenej dôstojným reprezentantom vládnucej
triedy Maďarska je pán gróf Pavel Teleki. Tento
pán má špeciálné vlohy k falšovaniu.
Vtedy keď sa jednalo v Paríži na mierovej konferencii
r. 1920 o Maďarsko, on ako maďarská vedecká
kapacita - je univerzitným profesorom a členom maďarskej
vedeckej akademie - vyrukoval pred mierovu konferenciu s veľmi
zaujímavým dokazovacím prostriedkom, s pestrobarevnými
a skrz naskrz falošnými štatistickými
mapami o etnografickom složení bývalého
Uhorska. Keď som mu pri inej príležitosti ironicky
gratuloval, že svojimi mapami vzbudil u členov mierovej
konferencie senzáciu, považoval to za poklonu a usmial
sa sebavedome. Pochopiteľne, že takýto človek
pokladá za dovolený prostriedok i falšovanie
peňazí v politike.
Tvrdil som, že maďarská džentry chce vočkovať
maďarskému ľudu svoju morálku, ktorá
hlása, že každý prostriedok je dobrý,
len nech vedie k cieľu. Tí traja maďarskí
ľudia, ktorí boli pristihnutí v Amsterodame
pri fruktifikovaní peňazokazectva a tam boli zatknutí,
Jankovich, Marsovszky a Mankovich, sú do jednoho džentríci.
(Hluk. Různé výkřiky.) Ale
tu treba poznamenať, že sa urobili nápadnými
svojim nákladným spôsobom života; oni
síce jednali vraj v záujme vlasteneckom, ale i takéto
vlastenectvo vedeli po džentríckom spôsobe náležite
využíť, lebo z falšovanými bankovkami
nakradených peňazí pri šampanskom hýrili.
Takto rozumie vedúca trieda maďarská vlastenectvu.