Pane kolego Mikulíčku, kdyby měli
čekati na vás, až jim pomůžete
vy a vaše strana, pak by se toho nedočkali nikdy.
Vy dovedete dělati jedno, vy dovedete dělat kraval,
rámus, vy dovedete dělati revoluci pod pianem, ale
nic jiného. (Potlesk.)
Státním zaměstnancům slíbena
závazně úprava platů. Slib byl panem
ministerským předsedou v jeho včerejší
řeči opakován. Postavíme se plnou
svojí vahou za řádnou úpravu jejich
poměrů. Státní zaměstnanci
nesou na sobě tíhu státních prací
i odpovědnost, a mají-li pracovati spolehlivě,
je nezbytno, aby byli i hmotně zabezpečeni, a proto
u nás, strany lidové, ve spravedlivých svých
požadavcích najdou státní zaměstnanci
řádného pochopení.
Upozorňuji i na státní podniky, které
jsou dnes vedeny na základě soukromoobchodním.
Tabáková režie je jedním z nich a vykazuje
prosperitu jako žádný jiný podnik, což
ovšem při monopolním jejím postavení
je vysvětlitelno, ale proto také má možnost,
aby provedla úpravu platů svých zaměstnanců
daleko příznivěji než kdekoli jinde.
Zatím se musí s ní zaměstnanci škudliti
o každý haléř.
V programu pana min. předsedy je také řeč
o škole. A my bychom si nepřáli nic jiného,
než aby podle slov p. ministerského předsedy
škola vychovávala nám mládež ušlechtilou,
vzájemně snášenlivou a vyzdobenou všemi
ctnostmi demokratických, republikánských
občanů. Dnes pohlížíme s oprávněnými
obavami na dorost ze škol vycházející,
poněvadž mnoho nepovolaných živlů
do škol vniká a ty nevzbuzují důvěry
rodičů a nezaručují prospěch
státu a občanstva. Slova p. ministerského
předsedy splní se plně tenkráte, až
postaví se vyučování ve školách
na podklad nábožensko-mravní, podloží
se vyučování věčnými
pravdami náboženskými. Jen na nich můžeme
tvořiti občanské charaktery a jen tak výchova
je podložena správně. (Výborně!
Potlesk.)
Pan ministerský předseda mluvil o zabezpečení
klidu a pořádku ve státě. Může
plně spoléhati na naši stranu v této
otázce. Hlásili jsme a hlásíme vždy,
i když to nebylo tak populární, že jedině
pevný podklad, dodržovaný nejen občanstvem,
ale v prvé řadě úřady, může
republiku zabezpečiti. Přirozeně veškeré
snahy po tom budeme podporovati. Lid vysílající
nás do parlamentu přeje si práci pro blaho
a zabezpečení republiky, pro blaho a zabezpečení
občanstva. V tomto očekávání
nesmí býti lid zklamán. A my chováme
pevné přesvědčení, že
ten lid také zklamán nebude do té doby, dokud
budou většinové strany v tomto našem Národním
shromáždění plně si vědomy
své odpovědnosti jako strany většiny
vůči státu a vůči národu.
(Výborně! Potlesk.)
Prohlašujeme zcela klidně a otevřeně,
že pro prohlášení vlády do jednoho
muže budeme hlasovati. (Potlesk.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl.
Major. Uděluji mu slovo.
Posl. Major (maďarsky): Ctená poslanecká
snemovňa! V mene proletariátu maďarského
jazyka na Slovensku ujímam sa slova. V prvom rade vyslovujem
úprimnú solidaritu so súdruhom Rákošim
a druhmi, (Potlesk.) ktorí trpia v žalároch
Horthyovských, avšak i so súdruhmi zavretými
v žalároch Československej republiky, ktorých
dal pod zámok československý buržoázny
teror, pôsobiaci pod rúškou demokracie.
Konštatujeme ďalej, že nová vláda
je len starou vládou v novom vydaní a preto pracovníci
maďarskej národnosti na Slovensku pohliadajú
na jej budúcu činnosť s najväčšou
nedôverou. Som presvedčený, že snahou
novej vlády bude utiskovať a vykorisťovať
priemyselných a zemedelských robotníkov,
maloroľníkov a maloremeselníkov na Slovensku
tými istými prostriedky, ako to robila vláda
stará. (Souhlas komunistických poslanců.)
Robotníci maďarskej národnosti na Slovensku
stenajú pod dvojakým útiskom. Utlačovaní
sú hospodársky i na poli kultúrnom. Kapitalizmus
spražený s českým šovinizmom stará
sa o to, aby na maďarských vidiekoch Slovenska ľud
jednak ožobráčil a jednak aby ho pripravil
o najelementárnejšie potreby kultúry čo
najrafinovanejšími prostriedky na poli školskej
politiky. Štátnych zamestnancov maďarskej národnosti
donucujú, aby svoje deti posielali do škôl československých.
Maďarské školy zatvárajú, maďarských
učiteľov prenasledujú, z miest vyhadzujú,
škôldozorcovia, presýtení československým
šovinizmom ňuchajú po údajných
hriechoch maďarských učiteľov a na základe
prekrútených dôvodov zahajujú proti
nim najukrutnejšiu perzekúciu. (Souhlas maďarských
poslanců.)
Na poli národnostného útisku sleduje československá
buržoázia tú istú cestu, ktorá
tak veľmi charakterisovala rakúsku a maďarskú
oligarchiu, ktorá na bodákoch sediac vládla
národnostiam rakúsko-uhorskej monarchie a vyssávala
hospodársky jej pracovné triedy.
Naše stanovisko je i po tejto stránke jasné.
Pracovný ľud maďarskej národnosti na Slovensku
je skalopevne presvedčený, že oslobodenie utlačených
národov môže priniesť jedine uskutočnenie
programu strany boľševickej. (Výkřiky.)
Autonomia v tom smysle, ako ju propagujú maďarské
a slovenské strany oposičné, je len omamovaním
ľudu. Otázka národnostná môže
byť riešená iba metodami používanými
v ruskej sovietskej republike na základe sebaurčovacieho
práva národov.
Pracovný ľud utiskovaných národností
na Slovensku vo shode a ruku v ruke s povedomým proletariátom
českej a slovenskej národnosti vyrieši národnostnú
otázku v rámci nového socialistického
poriadku spoločenského. (Souhlas maďarských
poslanců.)
Druhou závažnou otázkou utlačených
národnostných menšín na Slovensku je
otázka príslušnosti. Štvú, honia
ľudí na tomto poli až do sebevraždy. Jednotlivci,
čo už 40 až 50 rokov zdržujú sa na
Slovensku, ba i čo sa tuná narodili, octnú
sa razom v položení, že sú o štátnu
príslušnosť olúpení a že sú
vyhostení z územia Slovenska. Naproti tomu ruských
emigrantov-protirevolucionárov, ktorí sú
tu sotva 5 až 6 rokov, považujú za československých
štátnych občanov, ba obsadzujú nimi
už úrady, sudcovské stolice a títo ako
rozhodujúci sudcovia posudzujú československých
štátnych občanov ešte i vo veciach politických.
Do desaťtisícov ide počet tých, ktorých
učinilo bežencami koaličné vladárenie,
počaté v bahne korrupcie. (Výkřiky.)
Je však charakteristické pre vládu, v ktorej
zasedalo v minulosti aj niekoľko socialistických ministrov,
že podlým olúpením o práva postihnuté
boly a sú len malé pracovné existencie, kým
cudzí kapitalisti môžu sa spokojne rozťahovať
a tučnieť na Slovensku. Páni koaličníci
i v tomto páde pridržiavajú sa starého
maďarského príslovia: "Peniaze hovoria
a pes steká." Tomu sa však nečudujeme.
Tí, čo majú toľko špiny na rukách
a svedomí, pokladajú za svojho prirodzeného
spojenca každého trubca-darmožráča,
ktorý svoj každodenný chleba zarába
vykorisťovaním pracovnej sily iných.
Čo do otázky štátnej príslušnosti
trváme na návrhu zákona, ktorý podal
klub komunistických poslancov v minulom zasedacom období,
a to tým väčšmi, lebo lex Dérer,
ktorým zamýšľali vraj riešiť
otázku príslušnosti, dokázal sa byť
planým kortešovským trikom, ktorý mal
zreparovať zase popularitu sociálne-demokratickej
strany československej, ktorá bola dôkladne
pošramotená.
V mene pracovníkov maďarskej národnosti na
Slovensku požadujeme, aby štátne občianstvo
priznané bolo každému, koho tu stihol prevrat
po svetovej vojne a aby vyhostený bol z Československa
každý ruský protirevolucionár, ktorého
vydržujete z krvopotných halierov pracujúceho
ľudu. (Souhlas maďarských poslanců.)
Ohradzujeme sa proti takému prevádzaniu pozemkovej
reformy, ako sa to deje na Slovensku. Stýkame-li sa s maloroľníkmi
a zemedelskými robotníkmi maďarskej národnosti
na Slovensku, často počujeme takéto prejavy:
"Tatík Hodža" chce dať pôdu
len svojim politickým kortešom, tým, ktorí
naháňajú pracovný dedinský
ľud do karamu československej strany agrárnej.
Pred voľbami sohrali s nami hnusnú hru. Plnou parou
začali merať pozemky, vykolíkovali parcely,
avšak deň po voľbách kolíky povyťahovali
a všetko zostalo pri starom. Je to nemotorným oklamaním
dôverivých dedinských pracovných ľudí.
K pôde dostane sa len ten, kto má plný budelár
krehkých bankoviek. Bíreš a zemedelský
robotník, ktorý žije v biede, ako aj maloroľník,
zaťažený dávkou z majetku a inými
ťažkými bremenami však so zaťatými
zuby sa díva, ako ho pripravujú o pôdu, o
tú požehnanú matku pôdu, ktorá
by jedine jemu patrila, za ktorú však nemôže
2 až 3 tisíc korún za jutro zaplatiť.
(Souhlas maďarských poslanců.)
Ohradzujeme sa proti kolonizácii. Krv sa musí konečne
vzbúriť v človeku, vidí-li, ako sa české
šovinistické živly zpoza Moravy zahniezďujú
na úrodnej pôde, na ktorú pracovník
maďarskej národnosti túžebne pohliada,
ktorá mu dosiaľ zabezpečovala chleba, ktorú
dosiaľ on oral, bránil a o ktorú predkovia
dnešných maďarských statkárov olúpili
svojich poddaných a jednotlivé obce. Vyvlastnite
bez náhrady desaťtisíce jutár pôdy
príživných darmožráčov a
dajte ich zdarma tým, ktorí sa v tej hrude rýpajú,
ako sa to stalo v území ruskej sovietskej republiky.
Neprideľujte zbytkové statky po 200, 300, 400 jutrách
jednotlivým politickým štréberom, lebo
to je olupovanie maloroľníkov a zemedelských
robotníkov maďarského vidieku, ktoré
poburuje do krve. (Výkřiky.)
Vieme však, že to zostane len zbožným prianím
dedinského ľudu, ktoré vy nesplníte.
I túto otázku vyrieši maďarský
pracovný ľud ruku v ruke s povedomým proletariátom
českej, slovenskej, nemeckej a rusínskej národnosti
pomocou sociálnej revolúcie.
Požadujeme zrušenie zákona č. 286 o reštrikcii.
Na základe tohoto zákona pozbavujete chleba hlavne
štátnych zamestnancov maďarského, slovenského,
nemeckého a rusínskeho materinského jazyka,
aby ste mohli na Slovensko poslať českým šovinismom
nadchnutých jednotlivcov zpoza Moravy, ktorí sú
ku všetkému odhodlaní sluhovia českej
kapitalistickej štátnej idei kolonizačnej.
Revidujte dôvody prepustenia štátnych zamestnancov
dosiaľ prepustených, trestajte prísne zneužitia
pri tejto veci zbadané a prijmite zpät do služby
prepustených zamestnancov. (Souhlas maďarských
poslanců.)
Dôrazne ohradzujeme sa vôbec proti koloniálnym
pomerom, zavládnuvším na Slovensku. Kedysi
utiskovala maďarská oligarchia svoj proletariát
práve tak, ako slovenský pracovný ľud.
Maďarský proletariát vyssávala hospodársky,
slovenský proletariát však utlačovala
jak hospodársky, tak na poli kultúrnom. Teraz sa
karta obrátila: vládnuca česká buržoázia
nakladá s maďarským vidiekom na Slovensku zrovna
tak, ako za starodávna nakladala rakúsko-uherská
monarchia s Bosnou a Hercegovinou a s územiami slovenskými,
českými a rumunskými.
Maloroľník, robotník a úradník
maďarskej národnosti je utlačovaným,
do krve vyžieraným otrokom, stokrát ukopaným
ťažným dobytkom českého kapitalizmu.
Treba-li niekoho vyhodiť z práce, vyhodíte
robotníka maďarského, prepustíte úradníka
a učiteľa maďarského. Pôdu dáte
každému československému nacionálnemu
behúňovi, ale maďarskému maloroľníkovi
a zemedelskému robotníkovi nie. Továrne odpratávate
a desaťtisíce proletárov musí bez chleba
sa potĺkať ale vysťahovať sa z vlasti tak
veľkolepe oslobodenej. (Výkřiky.)
Prianie maloroľníkov, robotníkov a maloremeselníkov
maďarskej národnosti na Slovensku tlumočím,
keď prejavujem, aby dala vláda na miesto sľubov
prácu, na miesto četníckych guliek chleba,
na miesto žalárov prístrešie pre tých,
čo nemajú čo jesť a kam hlavu položiť.
Nemrzačte malých gazdov dávkou z majetku
a storakými daniami, ale siahnite do pancierových
trezorov válečných milionárov, bankárov,
továrnikov, majiteľov baní a veľkostatkárov
a ihneď bude tu úhrada na štátne dlhy.
(Hluk.)
Musíme kvalifikovať za zákerníctvo,
že český kapitalizmus svaľuje bremeno
udržovania svojho kapitalistického štátu
naprosto na šíje pracujúcej triedy a že
údelom pracujúcich je za to bieda, utrpenie, žalár.
Ujarmený ľud Slovenska však raz odvetí
na všetky tie podlosti, ktoré ste na ňom spáchali.
Maďarský pracovný ľud v bratskom spojenectve
s pracovným ľudom iných národností
v republike a s povedomým proletariátom celého
sveta zmetie s povrchu zeme tento spoločenský poriadok
na lži a podvode založený a na jeho zrúcaninách
vybuduje si svoj socialistický spoločenský
poriadok, v ktorom dospejú k uskutočneniu jeho hospodárske
a národné snahy. (Potlesk komunistických
poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Ke slovu se přihlásil p. posl. dr. Halla.
Uděluji mu slovo.
Posl. dr Halla: Slávna snemovňa! Pripadá
mi ťažký úkol hovoriť po rečníkovi
takej impulzívnosti a po osobnosti tak populárnej,
ako je Andrej Hlinka. Ja nemám ani ambície
polemizovať s predstaviteľom ľudovej strany prejavmi,
ktoré nie sú určené na to, aby z okien
tejto siene zaľahly do tábora slovenských opozičníkov.
Každý z nás, ktorí prihlásili
sme sa ku pozitívnej práci pre blaho štátu
a pre povznesenie Slovenska, prijal by s najväčším
optimizmom súboj, kde by boly zbraňou argumenty
proti argumentom, číslice proti čísliciam,
idee proti ideám. Bohužiaľ, tento spôsob
boja slovenská opozícia neprijme, ačkoľvek
je jediný, ktorým by sa názory vyjasnily,
ktorým by sa došlo k dohode a spolupráci. Poviem
aj prečo. Ľudová strana na Slovensku nemá
vypracovaného programu. (Odpor slovenských ľudových
poslanců.) To, čo píšu jej orgány,
odporuje si s tým, čo hovoria jej predstavitelia.
Oficielný program, vyhlásený po voľbách
v Trnave, nemôže byť príčinou bratrovražedného
boja, ktorý sa na Slovensku odohráva. Politické
strany koaličné reklamujú od štátu
viac, než čo obsahuje trnavská štylizácia.
A som presvedčený, že koaličné
strany program tento aj skorej uskutočnia, ako strana sama,
keď zúčastnia sa práce vo vláde,
ku ktorej máme dôveru a u ktorej nepochybujeme o
dobrej vôli. Ľudová strana robí teda
opozíciu k vôli opozícii.
A tak sa zdá, že motívom opozície sú
akési neznáme vplyvy a sily, stojace okrem tábora
slovenských národovcov, ktorí snad nie sú
spokojní so všetkým, čo sa robí,
ktorí aj ostro kritizujú každý lapsus
pražských vlád, ale ktorí v jednote
štátu vidia jedinú záchranu a jedinú
ochranu národa a jeho ideálov.
Netreba ani daleko hľadať príčiny opozičného
smýšľania slovenského obyvateľstva
a úspechov opozície, ktoré prejavily sa pri
nedávnych voľbách. Slovákov politicky
a národne smýšľajúcich bolo po
prevrate málo. Dali by sa spočítať zo
soznamu Museálnej spoločnosti, Živeny a spolku
sv. Vojtecha a z návštevníkov výročných
martinských slávností.
Vďaka ženeróznosti nášho štátu
a slobodomyseľných jeho foriem vzpamätali sa
zo svojho pôvodného prekvapenia a strachu vrstvy
inteligencie a polointeligencie, ktorá necítila
s národom, ktorá mala aj mnoho hriechov a zlého
svedomia oproti slovenskému ľudu. Títo za 7
rokov našli svoju politickú platformu u ľudovej
strany, nalepili sa na skvelé meno Hlinkovo a podľa
starého panského príslovia, že pán
je aj v pekle pánom, hľadajú touto cestou svoj
prospech. Ja nemám nič proti ich asimilácii,
keď aj ide po etapách loyálnej opozície
proti novým poriadkom, ale ľutujem. keď vidím,
že tento element zatisol slovenskú ľudovú
stranu aj na cesty protištátné.
Vyplýva zo sociálnej štruktúry slovenskej
aj vysvetlenie, prečo ľud, ku ktorému máme
toľko lásky, pre ktorý tento štát
priniesol toľko dobra, podporuje deštruktívnu
politiku a volí opozične.
Starý režim pánsky, džentrícky
vedel potlačiť socialne slabých i kultúrne
tak, že znemožnil prechody z nižších
tried do tried blahobytnejších. Kým veľký
priemysel, obchod a veľký podnikateľ zemedelsky,
kulturne i technicky vyspelý zrealizoval a pre seba využil
všetky výhody, ktoré mu prinesol nový
štát, jeho valuta, jeho prestiž, malý
človek dusí sa vo svojej chudobe, pracuje svojim
primitívnym a ťažkým spôsobom tak
ako predtým. Práva národné, rečové
chleba mu nepridaly a štátna politika daňová,
počítajúca s poplatníkom samostatnejším,
vzdelanejším a preto čipernejším,
dopadá na bezradného slovenského sedliaka
a remeselníka desaťnásobne ťažko.
Náš demokratický volebný systém
dáva týmto poníženým a slabým
možnosť, aby vyslovili svoj úsudok. Je div, že
podľahly neodpovednej demagogii, že v svojej naívnosti
uverili, že opozícia prinesie im kráľovstvo
božie na zemi? A, pánovia z ľudovej strany, vy
keby ste mali celú vládu bezvýhradne vo svojich
rukách, vy im to kráľovstvo božie, ten
blahobyt neprinesiete (Výkřiky slovenských
ľudových poslanců.) a prijde iný,
kto s novým heslom vaše massy na seba strhne. Ja nehovorím,
že by sa mal meniť volebný systém. Nie.
Povinnosťou nás všetkých, od ktorých
voličia čakajú povznesenie svojho stavu,
zlepšenie svojich pomerov, je pozdvihnúť najskorej
široké vrstvy nášho ľudu ku vzdelanosti,
aby roľník i remeselník vedel využiť
výdobytkov technických a stal sa opravdovým
obchodníkom a podnikateľom, aby robotník stal
sa kvalitnejším a práce schopnejším.
A je to ťažká práca, zdĺhavá,
nevďačná, ale jediná politika, ktorá
nám môže priniesť prospech. Ja som presvedčený,
že vláda bude nás v tomto snažení
podporovať a preto menom klubu republikánskej strany
a menovite jeho slovenských členov s dôverou
kvitujeme prehlásenie pána predsedu vlády,
kde dotýka sa vecí slovenských a sľubuje
pečlivosť posudzovaniu a vybavovaniu záležitostí,
ktoré majú vzťah ku Slovensku. Je pravda, že
sľuby nachádzame aj v prehlásení vlád
minulých, je pravda, že mnoho z nich zostalo nehonorovaných,
alebo že často vládne zakročenia spôsobily
na Slovensku nespokojnosť a trpkosť, ktorá sa
prejavila v opozičnej nálade nášho občianstva
pri minulých voľbách. Ale my na rozdiel od
slovenskej opozície nehľadáme v politike štátu
a vlád minulých zlomyseľnosť, úmyselné
zanedbávanie alebo neprajnosť voči Slovensku.
Chyby, ktoré sa staly, vyplývajú z toho,
že vedúci činitelia, nech sú to kruhy
vládne alebo výkonné, byrokracia, nech sú
to kormidelníci života hospodárskeho alebo
kultúrneho, nevedeli si často uvedomiť, že
rozdiel vývinu právneho, rozdielné historické
podklady kultúrne, náboženské odlišnú
štruktúru sociálnu treba rešpektovať
a politiku prispôsobovať tejto odlišnosti, niekde
unifikovať, inde zas ponechať na podkladoch regionálnych.
Obyčajne sa hovorí v historických zemiach
len o nižšom stupni slovenskom a má sa za to,
že prenesenie ustanovizní, podriadenie života
hospodárskeho sféram českým, imputovanie
národných ideálov a filozofie dejín
českých znamená pre Slovensko povznesenie
a pokrok. Z toho potom vzniká zklamanie a žaloby,
že Slovensko nechce pokroku, že nechce to, o čom
v Prahe sú presvedčení, že je dobré.
Je pravda, že starý režím bol proti Slovensku
a proti každej demokracii nepriateľský a zúmyselne
poškoďoval národnosti a roľnícke
a robotnícke vrstvy. Ale tento režím mal predsa
vybudované zásady štátnej správy
primerané skutočnosti. A keď my naraz preniesli
sme ustanovenia ušité pre pomery rakúske na
Slovensko, nastala nielen istá sentimentálna bolesť,
že staré poriadky sa odstránily, ale priamo
zmätok a škody.
Ja len ako príklad uvádzam našu finančnú
politiku, menovite jej technickú stránku, ktorá
zapríčinila toľko nespokojnosti a zla. Prečo?
Finančná správa nakvap oktrojovala na Slovensku
zariadenia, pre ktoré pôda nebola ešte pripravená,
a sama uviedla svoje veci do takého chaosu, že dnes
nemáme právnej bezpečnosti v daňových
veciach, že vyrubenie dane robí sa od buka k buku.
Zbytočne vzala notárom agendu daňovú,
ktorú finančný aparát nezmohol a nechala
navásť pyramídy reštancií, za čo
trpí dnes poplatník. My sľubujeme si, že
základná reforma daňová, ktorú
má vláda v programe, odstraní na Slovensku
tie absurdnosti, ktoré na tomto poli sa naskytujú,
že vymetie šlendriány našich finančných
úradov, že zavedie zas bezpečnosť a istotu
a prirodzene zjednodušením daní uľahčí
ťažké bremená nášho poplatníka,
menovite výrobcu zemedelského.
A keď už hovorím o právnej istote, s dôrazom
upozorňujem na neudržiteľnosť pomerov s
našimi pozemkovými knihami a pozemkovým katastrom.
Ráč uvážiť, slávna snemovňa,
že na Slovensku len v jednej tretine územia máme
pozemkové knihy a že celá štvrtina zeme
je bez katastrálnych máp. A všade tam, kde
zostaly doteraz staré pozemkové knihy, pozemnoknižné
protokoly, teda asi na štyroch pätinách Slovenska,
súvislosť a shoda medzi knihou pozemkovou a pozemkovým
katastrom je porušená. Náš roľník
nemôže bezpečne označiť hranice
a výmer svojich pozemkov, zmeny v pozemkovej držbe
nemôžu byť včas a správne prevedené
v katastre dane pozemkovej a stáva sa skoro pravidelne,
že pozemková daň ukladá sa ľuďom,
ktorí po desaťročiach nie sú už
majiteľmi zdanených realít. Tu treba v záujme
bezpečnosti právneho obchodu s nemovitosťmi
a hlavne aj v záujme hypotekárneho úveru
rýchlej nápravy. Tým vysvetľujeme aj
neblahý stav zadlženia roľníka, ktorý
nemajúc predpokladov dlhodobého a lacného
úveru hypotečného, nútený je
uchýliť sa k úveru zmenkovému, krátkodobému
a hlavne drahému. 14 % i vyšší je u nás
obyčajný úrok, keď úverné
ústavy nekapitalistické sú ešte v plienkach,
keď nemáme vybudovanú organizáciu úveru
zemedelského.
Ale je treba nielen uviesť formálny a právny
poriadok v zemedelskej držbe. Štát, aby zachránil
malého roľníka od úplného zruinovania,
povinný bude v najbližších rokoch postarať
sa aj o zabezpečenie faktickej držby zemedelských
podnikov komasáciou.Táto komasácia bude muset
napravit krivdy zceľovania, ktoré previedol maďarský
štát r. 1871 v záujme veľkostatkárov,
džentry a provinciálnych veličín. Bude
museť odstrániť hrozivé následky
trieštenia zemedelskej pôdy, ako príčinu
pauperizmu nášho vidieku.
Vysloviť musím s poľutovaním, že
slovenské potreby dopravné nepokročily dodnes
od sľubov, anket a komisií. Už zákonom
z r. 1920 určené boly stavby niektorých dráh,
ktoré sú pre Slovensko kardinálnym požiadavkom.
Je trapné, že zo 480 km sľúbených
zákonom uskutočnilo sa dnes len 34 km na úseku
menej významnom a že dráhy celoštátneho
významu, ako je spojenie Margecan a Červenej Skály,
Handlovej a Štubne, nepokročily ani k zadávaciemu
operátu. Hospodársky význam týchto
dráh je i laikovi zrejmý z bežného pohľadu
na mapu železničnej sieti, ktorá maďarským
režímom budovaná bola smerom na juh k bývalému
centru štátu. A človeku až hrôzou
vlasy vstávajú, keď zkúsi prakticky
nedokonalosť spojenia Slovenska, Bratislavy s Košicami,
stredného Slovenska so západom a východom,
ako sa to stalo tohoto roku, keď na hlavnej čiare
porušená bola povodňou premávka. Hovorím
na hlavnej čiare, ale vedľajšej línie
niet. Pán minister nár. obrany, keď nemohol
v bývalom svojom rezorte pohnúť otázkou
transverzálnych spojôk, snáď dnes pomôže
našim hospodárskym záujmom, keď pridá
k našim dôvodom aj dôvody dnešného
svojho rezortu.
Pozeráme s istou závisťou na investície,
ktoré železničná správa koná
v zemiach historických budovaním druhej koľaje,
kým na Slovensku železničné nedostatky
stavby nádraží a lokálnych spojôk
zaradené sú na tretie až štvrté
miesto. Ale nejde len o veľké investície stavebné.
Žiadame o najrýchlejšie poštátnenie
všetkých súkromých dráh na Slovensku
z dôvodov tarifových. Prepočítavaním
taríf zaťažený je slovenský priemysel
ročne asi o 300 milionov Kč proti priemyslu českomoravskému.
Dopravné tarify podlamujú preto náš
priemysel, ničia milionové hodnoty dreva, ktoré
je neschopné vývozu, zdražujú životné
pomery a budia všeobecné roztrpčenie proti
republike.
Slávna snemovňa! Chcem ešte poukázať
na dualizmus vo správe, ktorý nie je podložený
historickým vývinom, ale je už zjavom československým,
poprevratovým. My odložili sme všetku sentimentalitu,
keď staré historické i geograficky odôvodnené
administratívne útvary sme rušili len preto,
že očakávali sme modernú, demokratickú
a účelné sústredenú politickú
správu, jednotnú v celej republike. V historických
zemiach nemajú odvahu k sriadeniu župnému.
Ja nechcem skúmať, či námietky proti
tejto modernej a skutočne dobrej reforme sú sub
specie republiky oprávnené a dosť závažné.
Ja len viem, že odkladom prevedenia župnej reformy v
Čechách a na Morave trpí jednotnosť
štátu a trpí Slovensko hmotne a morálne.
My sme zbavení výhod zemského sriadenia.
Slovensko je nie verejnou právnou osobnosťou alebo
hospodárskym subjektom. Je pravda, že úkoly
zeme u nás prevádza štát, ale tým
vzniká dojem, že Slovensko kladie na štát
nároky neoprávnené a prílišné.
Slovensko je nie právnou individualitou, ale je prirodzené,
že keď je individualitou kultúrnou, rečovou,
hospodárskou a aj geografickou, že má aj tendenciu
vysloviť túto svoju osobitosť. Preto kladieme
dôraz na orgán, ktorý by jednotnosť Slovenska
vyjadroval, ktorý by bol vyššou inštanciou
samosprávnou, ktorá sledujúc zvláštne
domáce záujmy, mohla by ich uspokojiť, na župný
sväz, vybavený takouto právomocou, ktorá
by zahrňovala i to, čo majú zeme české
vo svojich ústavách zemských.
Som povďačný pánu predsedovi vlády
za slová, ktoré povedal nie snáď vo
vládnom prehlásení, ale pred verejnosťou
klubu, že môžeme si už dovoliť uvolniť
centralizmus a dať väčšiu kompetenciu a
práva samospráve. Sú to veľké
slová dôvery, že mladý náš
štát je tak pevný, že nemusí sa
obávať centrifugálnych snáh, ktoré
využívajú osobných roztrpčeností
či už oprávnených a či neoprávnených
k nastoleniu slovenskej otázky. Nie, pánovia, zo
školnických a listonošských miest nestane
sa problém štátny. Ministri sľubujú
nám, že učinia otázku obsadzovania úradníckych
a zamestnaneckých miest na Slovensku predmetom svojej zvláštnej
pozornosti a ja verím, že i široká verejnosť
česká uzná, že domáci element
pri rovnakej, alebo lepšie povedané rovnocennej kvalifikácii
má prednosť (Potlesk slovenských ľudových
poslanců.) a verím, že štátna
správa v budúcnosti nebude komplikovať pomery
tým, že na služby bez zvláštnej kvalifikácie
posielať bude zamestnanectvo zo zemí historických.
Zmienka o úradníctve pracujúcom na Slovensku
núti mňa, abysom z vďačnosti vzpomenul
jeho prácu vykonanú za ťažších
podmienok úradných a životných ako v
zemiach historických a mám za to, že je nutné,
aby táto práca bola aj zo strany štátu
honorovaná uznaním morálnym i hmotným.
Mám na mysli menovite pomoc verejnému zamestnanectvu
vo veciach bytových. Očakávame, že úprava
úradníckych platov vzťahovať sa bude nielen
na úradníkov všetkých kategorií,
ale i učiteľstva konfessijného.