Všechny státy kolem chrání svůj průmysl mlynářský a vzhledem k vylíčeným okolnostem vznáším na naši vládu apel, aby vhodnými opatřeními čelila ničivé konkurenci německé, ohrožující tento náš zemědělský průmysl.
Na pana ministra národní obrany přicházím se žádostí, aby dědicům středních usedlostí, pokud jsou nuceni vykonávati vojenskou službu, poskytl nejširších úlev a povoloval v míře větší než dosud odklad vojenské služby, event. pokud se týče vojenského cvičení výkonným zemědělcům v době nenaléhavých polních prací. Dále, aby státní dodávky sena a slámy byly přímo zadávány Centrokooperativu k dalšímu rozdělení na jednotlivé v něm sdružené svazy.
Ministerstvo železnic žádáme o dopravní slevu pro krmiva, stelivo a zásilky hnojiv, vápna, chilského ledku všeobecně a pro krajiny živelními pohromami stížené, zvlášť, pokud se týče pozemkové reformy, prohlašuji vůči všem tendenčním zprávám, že byli jsme hned od počátku - budeme až do konce - pro spravedlivou, poctivou, nestrannou reformu pozemkovou, budeme i nadále hájiti zásad, že půda patří těm, kdož na ní za všech okolností chtějí pracovati, t. j. drobným zemědělcům bez rozdílu politické příslušnosti. Nejsme stoupenci parcelace šmahem, ale také ne pro tvoření zbytkových statků, kde by drobní uchazeči měli vyjíti na prázdno. Zbytkové statky, pokud musí býti, buďtež ve větší míře přidělovány úředníkům, kteří na nich pracovali. Za provedení pozemkové reformy vzhledem k našemu nepatrnému vlivu odpovědnost nevezmeme.
Ještě několik slov o státní nouzové akci. Je známo, že mezi kraje živelními pohromami postižené patří krajiny jižních a západních Čech. Zejména je to Budějovicko, které vodními spoustami nejvíce utrpělo, a zvláště škody na úrodě byly ohromné a postihly zvlášť citelně malé i větší zemědělce. Těmto je zvlášť potřebí poskytnouti co nejrychlejší pomoci. V právě projednávaném zákoně o živelních pohromách v poslanecké sněmovně má býti z oněch 74 milionů věnován na poškozené kultury zemědělské obnos asi 36 milionů, a to výhradně in nátura, t. j. v osivu, hnojivu a jiných potřebách, nikoliv v penězích.
Pokud mi z praxe známo, tento způsob podpor in nátura se neosvědčil, poněvadž osivo přicházívá obyčejně pozdě, kdy rolník musí na vlastní účet osivo opatřiti, ba jsou případy, jako na Prachaticku, kde byla slíbena dotace na krupobití r. 1922 obnosem 30.000 Kč. Tato ani v penězích, ani v obilí dosud vyplacena nebyla. Postižený zemědělec si opatřil osivo včas a daleko levněji a vhodné pro jeho klimatické a půdní poměry.
Pokud se týká budějovického okresu, smluvil pan kolega Šachl s tamější politickou správou, že stanovená podpora na osivo bude zemědělcům vyplacena v penězích. Současně se dovoláváme, aby z této nouzové státní dotace dostalo se podpory také pro krajiny orlické a pro krajiny českomoravské Vysočiny, které silně dešťovým počasím v době sklizně na polních plodinách utrpěly velké škody.
V politice zahraniční těžké starosti působí vládě i koalici a nám všem vážná situace na mezinárodním foru. Doufejme, že konference v Locarnu přinese do dusné atmosféry evropské čerstvý vzduch a vyjasnění i ohledně naší československé republiky. Než i ve vnitřní politice dojde v krátké době k významné události - k volbám do Národního shromáždění. Tyto volby jsou na výsost důležité; rozhodne se jimi o vládě, parlamentní většině a o směru, jakými cestami půjde v příštím šestiletí vývoj našeho státního života.
Před těmito dalekosáhlými událostmi nechť ustoupí do pozadí každé nemístné štvaní a stranicko-politická demagogie v zájmu cti a dobrého jména naší Československé republiky. Nic nemůže přijíti naším politickým nepřátelům tak vhod, nic nemůže naši společnou věc více poškoditi, jako boj Čecha proti Čechu. Naše republika bude silná, když bude svorná a podložena hodnotami občanských a křesťanských ctností pracujícího lidu. To bude nerozborná hráz proti všem rozkladným revolučním živlům.
Úkolem vlády a všech ústavních činitelů je pracovat všemi čestnými prostředky k zabezpečení naší československé samostatnosti a pro blaho a štěstí občanstva. Máme důvěru k nynější vládě a z toho důvodu prohlašuji, že budeme hlasovat pro státní rozpočet nám předložený. (Potlesk.)
Místopředseda dr Soukup: Slovo dále má pan sen: Dúrčanský.
Sen. Dúrčanský: Slavný senát! Mal by som povedať vlastně prázdny senát! Už päťkrát stojím tu pri tejto dosť vážnej predlohe, totiž predlohe statného rozpočtu. Musím povedať, ako i minule, že veru nemáme dôvery; najma my, ktorí so stanoviska slovenského hľadíme na tento rozpočet. Ako minule, nebol nám nikdy tento rozpočet ozaj prajný, ako mal byť. Chcem tu v krátkosti poukázat, i na niektoré cifry z minulosti, ktoré, myslím, budú stačiť mnohým pánom z koálície ako dôkaz.
V štátnom rozpočte roku 1919 bolo preliminovaných príjmov okrúhle 3709 mil. Docielilo sa príjmov 7195 mil. Tu tedy bola úspora 3484 mil. A keďže i pri výdavkoch bola úspora 1420 mil., celková úspora proti prelimináru činila 4900 mil. Na Slovensku boly výdavky asi o 52 mil. menšie, než bolo preliminované, že sa z čiastok pre Slovensko určených o 52 mil. menej vydalo, to sa r. 1919, teda roku bolševického vpádu, ešte nějako čiastočne dá ospravedlniť. Roku 1920 bolo preliminovaných príjmov okrúhle 7803 mil. a skutočne sa přijalo 13.578 mil. Výdaje boly preliminované obnosom 11.604 mil., v skutečnosti činily 13.931 mil. Pre Slovensko bolo preliminované na investície len 15 mil., ale sa okrúhle len 9 milionov.
Místopředseda dr Soukup: Slovo dále má pan sen: Dúrčanský.
Sen. Dúrčanský: Slávny senát! Mal by som povedať vlastne prázdny senát! Už päťkrát stojím tu pri tejto dosť vážnej predlohe, totiž predlohe štátneho rozpočtu. Musím povedať, ako i minule, že veru nemáme dôvery; najmä my, ktorí so stanoviska slovenského hľadíme na tento rozpočet. Ako minule, nebol nám nikdy tento rozpočet ozaj prajný, ako mal byť. Chcem tu v krátkosti poukázať i na niektoré cifry z minulosti, ktoré, myslím, budú stačiť mnohým pánom z koalície ako dôkaz.
V štátnom rozpočte roku 1919 bolo preliminovaných príjmov okrúhle 3709 mil. Docielilo sa príjmov 7195 mil. Tu tedy bola úspora 3484 mil. A keďže i pri výdavkoch bola úspora 1420 mil., celková úspora proti prelimináru činila 4900 mil. Na Slovensku boly výdavky asi o 52 mil. menšie, než bolo preliminované, že sa z čiastok pre Slovensko určených o 52 mil. menej vydalo, to sa r. 1919, teda roku bolševického vpádu, ešte nejako čiastočne dá ospravedlniť. Roku 1920 bolo preliminovaných príjmov okrúhle 7803 mil. a skutočne sa prijalo 13.578 mil. Výdaje boly preliminované obnosom 11.604 mil., v skutočnosti činily 13.931 mil. Pre Slovensko bolo preliminované na investície len 15 mil., ale sa okrúhle len 9 milioinov obrátilo na tento cieľ a bolo zadržaných 6 miliónov. Na stavbu mostov i mimoriadne bolo preliminovaných 4,780.000 pre Slovensko. Z týchto sa však len 279,372.000 Kč upotrebilo a zadržalo sa 4 miliardy 500,628.000 Kč, čo tiež na Slovensko malo byť upotrebené. Tak i pri vodných stavbách sa usporilo 727,995.000 Kč, a naše Slovensko musí trpieť úžasnými povodňami. Pri štátnych baniach sa usporilo proti preliminovaným 5,075.000 Kč 2,852.000 Kč, a bane na Slovensku sú zanedbávané. Na územie celej republiky bolo preliminovaných na vrchné stavby okrúhle 110,869.000 Kč. Toto bolo prekročené v celku o 11,376.000 Kč. Naproti tomu na samé Slovensko z toho bolo preliminované na vrchné stavby 27,800.000 Kč. Táto čiastka nielen že nebola prekročená, ale sa na Slovensku i z tejto strhlo 4,076.000 Ké. Vidíte, pánovia, že toto Slovensko je vždycky ukrátené a z týchto dôvodov človek nemôže tomuto rozpočtu dôverovať a zaň hlasovať. Pre historické zeme bolo preliminovaných 193 miliónov a z tých sa tam usporilo 6,400.000 Kč a na Slovensko bolo preliminovaných 66 miliónov a z týchto sa tu usporilo 12 miliónov. Vidíte, pánovia, tieto krivdy sa od roku 1920 ešte ďalej stupňujú a pozerajúc na výsledky tohoto roku, Slovák už naozaj nevie, čo si má myslieť. (Místopředseda dr Franta ujal se předsednictví.) Vážení pánovia! Chcem ešte poukázať, čo vy stále hlásate, že na Slovensko sa dokladá a že my vlastne Čechom ubližujeme. Ja vám poviem len toľko, že príčinou sú bratia, Česi, že site posielali na Slovensko ľudí, ktorí dobré meno a česť národa slovenského ničia a hanobia. Na pr. v štátnych doloch poukážem, ako sa tam hospodári a krivdy robia Slovákom. Doly vo Gbeloch boly úplne zničené, stoja na kraji záhuby. Nesmiete zapomínať, že na Slovensko ste poslali ľudí a menovite do týchto dolov z väčšiny nie úradníkov, ale všelijakých, ako je tu poznamenané, krajčírov, remenárov a ševcov a boh vie akých ľudí, ktorí spravujú tieto doly. Tam sa nehľadelo, má-li kvalifikáciu ten človek, ale hľadelo sa len na politickú príslušnosť. Na pr. pán riaditeľ Haneš zamestnáva dve pekné slečny v kancelárii, na miesto ktorých by mohly prijsť dve mužské sily. K tomu pán riaditeľ nepristúpi a tieto dve slečny sú veľmi isté. Je to Babeta Matulková, ktorá sa sama vyjadrila, že keď všetci budú prepustení, pán riaditeľ že ju neprepustí. Druhá úradnica: slečna Mária Tomková, je dcérou kantinského, tiež Čecha, lebo na Slovensku nemôže byť ani kantinským nikto iný, len Čech, lebo Slovákom je výrvané všetko z rúk. Táto tiež je v dobrom postavení, lebo jej otec dáva v kantine pánu riaditeľovi a ostatným úradníkom z polovice zdarma stravovanie a on za to dostane od závodu zdarma byt, svetlo, palivo a podporu, a to tak sa deje, ako sa tu u nás hovorí, že bi ty môjho a ja tvojho, lebo ruka ruku myje, aby boly obe biele, a to všetko na úkor nášho hospodárskeho štátneho života.
Vidíte, veľavážení, tu vám len v krátkosti chcem poukázať, ako sa pracuje na úkor štátnych dolov, čo vám budem ďalej citovať:
Pre tieto nesprávnosti išly ponosy a sťažnosti na ministerstvo verejných prác, písalo sa mnoho aj po novinách, a čo neurobilo ministerstvo verejných prác? Namiesto toho, aby spravilo nápravu, pod trestom prepustenia zakázalo osobníctvu o tomto rozprávať a o týchto veciach zprávy podávať. Slovom, ministerstvo verejných prác zúmyselne a zlomyseľné zamedzovalo, aby zlodejstvo a neodborníctvo prišlo na javo.
Následkom tohoto zlého šafárenia českých pánov a ministerstva verejných prác naftové doly v Gbeloch vyšlý na vnivoč, dnes pracujú len s veľkým deficitom, takže sa musí z personálu a robotníctva cca jedna tretina prepustiť.
Ale čo si nedovolí dnes ministerstvo verejných prác: Keď českí riaditelia a vôbec českí zamestnanci s ich zlodejstvami poťažne ich neodborníctvom tento podnik na pokraj záhuby doniesli, teraz keď sa má úradníctvo a robotníctvo prepúšťať, miesto toho aby zbytočných a nekvalifikovaných českých úradníkov poprepúšťalo, prepúšťa dnes kvalifikovaných slovenských starých úradníkov a zamestnancov, a to hlavne tých, ktorí toto zlé šafárenie českých pánov na javo dali. Takto menovite pod titulom postrádateľnosti prepustilo jedného z najkvalifikovanějších sil Jána Noseka, Slováka, kvalifikovaného dielovedúceho a strojvôdcu v strojnom oddělení, ktorý je s jeho kvalifikovanosťou v stave 10 tam zaměstnaných zbytočných pánov Čechov zastúpiť, a naproti tomu Maxmiliána Eliáša, Čecha, ktorý bol pre účasť v naftových panamách zavretý a len proti složeniu 60.000 Kč kaucie na slobodu prepustený, nielen že v službě ponechalo, ale ho ešte aj za přednostu strojného oddelenia povýšilo.
Tento pán, ako je to naznačené, si údajné z tejto naftovej panamy spravil majetok cca 280.000 Kč a ďalej je v úřade.
Ďalej Jána Pavlíka, hlavného účtovníka, ktorý bol tiež pre naftovú panamu 4 mesiace zavretý, služby sice zbavili, ale dnes mu dávajú riadny plat a okrem toho aj riadny byt v závode. Tento pán si z panamy cca ˝ miliona Kč na majetku spravil. (Slyšte!) Takto sa šafáři v našich statných doloch.
Tak teda ministerstvo veřejných prác v čele s pánom ministrem Srbom zbytočných nekvalifikovaných ba zlodějov a panamistov Čechov v službě ponechalo a kvalifikovaných a poctivých Slovákov zo služby přepustilo, len preto, aby títo Slováci ani na zlodějstvá a na neodborné vedenie a na panamu poukázat, nemohli.
Vidíte, vážení panovia, keď člověk na tieto veci pozře, musí sa zhrozit,. Takto sa u nás rozhadzujú miliardy, kdežto, vážené shromážděme, náš ľud už pod ťarchou daní úplné klesá.
Na příklad zo stanoviska roľníckeho môžem tu tvrdiť, že keď pozrem do minulosti, že za môj malý majetok nebol by som árendy a daní toľko dal, čo teraz daní dávať musím, musím to tvrdiť, že nie je to môj majetok, ale že si ho v daniach árendujem. To tak yyzerá, ako by s roľ,níka nebolo dosť 2-4 kože sdriapané, ale že i siedmu kožu s roľníka zdriapu.
Ďalej pozrime na náš stav remeselnícky. Pozrime sa do budúcnosti, keď remeselník zaplatil základnu daň od řemesla, viac sa o neho nikto nestaral, ale dnes sa stává remeselník takým inkasátorom statných daní, lebo musí platiť základnú daň od řemesla, musí platiť dôchodkovú daň, obratovú daň, a to všetko ide na úkor toho, kto k tomu remeselníkovi musí prísť, to jest na úkor konzumenta. A tak on sa stává výberčím týchto statných daní, a to všetko trpí len zase ľud biedny, utrápený. A pozrite sa, vážení panovia, ďalej vo všeobecnosti, na příklad, že mlynára potřebuje ten. roľník, potřebuje ho bedár. A kde je tu dnes v našom štáte súkromné právo vlastnické? V minulosti, keď mlynář zaplatil svoju daň zo svojho podniku, nestaral sa nikto o neho. A dnes obratovú a dôchodkovú daň, daň z vody, koňských síl, to všetko tiež sa musí vyberať pre štát, všetko na úkor toho biedneho roľníka, toho bedára, ktorý k tomu mlynářovi ísť musí. Vidíte, vážení panovia, a na druhom mieste sa len miliardy rozhadzujú a robí sa všetko možné na úkor tých biednych ľudí. A tak vidíte, veľactení, toto je to, čo nás bolí a čo nás bolet, musí.
Ďalej sa "tu hovoří, že sme trpěli, áno, nehovořím, že nie. Ale či dnes Slovák nie je zaznávaný, nie je prenasledovaný? Kde je tu zabezpečená životná existencia Slovákov? Pozrite sa, drahí mojí, nikto to nepopiera, že sme boli odkázaní na pomoc bratov Čechov, ale že by sme toľko pomoci potřebovali, to poprieť musí každý statočný Čech. Len v krátkosti poukazem. Od Žiliny po Bratislavu je 45 staničných zastávok a pri tom kol,ko je na staniciach našich ľudí? Traja prednostovia sú Slováci a viac nič. Ostatní všetci sú pomocníci, sriadenci. (Sen. Babka: To sú Maďaróni!) Pane kolego, vám je každý Maďarón a vy inšie nemôžete povedať. To vám stačí. Ale hovořím, keď sme Maďaróni, poďme, a ja vám úkazem, že sú tam celé kopy žiadostí u ministerstva železnic od Slovákov. V župe žilinskej, to nie sú Maďaróni, to sú všetko slovenské župy. A títo majú žiadosti. (Sen. Sechtr: Ti jsou proti nám!)
Pán Kroiher povedal, že kto křičí, nemá pravdu. (Hluk.)
Místopředseda dr Franta (zvoní): Prosím o ticho!
Sen. Dúrčanský (pokračuje): Pri bratislavskom železničnom oddělení je asi 1170 sriadencov a úradníkov. Tam je 117 Slovákov, všetci pomocníci, a tak sa to má i s poštou a všade tuná. Podivajte sa na reštrikčný zákon čís. 286. Kto že ide pod reštrikciu? Jedine Slováci. A keď ten Slovák už bol 25-28 rokov pri železnici, či on nemá právo byť ešte ďalej? A prosím, tu sa hovorí, že máme pomoc od bratov Čechov. Kto to kedy videl a kedy to bolo, aby pomocníci majiteľa prepúšťali zo svojho hospodárstva? Na to pamätajte, že to je veľká krivda. Áno, my sme pre pomoc bratov Čechov, ale len natoľko, natoľko ich potrebujeme, a to j celkom správne stanovisko myslím.
Vážení, mal by som tu veľa hovoriť, ale škoda hovoriť k prázdnym laviciam. Preto môžem vám tu len citovať, že v rozpočte na r. 1926, ktorý nám bol teraz predložený, pri skúmaní prejavuje sa tiež taká dvojakosť.. Na jednej strane p. minister financií chce šetriť, a na druhej strane, ako som už vzpomenul, milióny, ba i miliardy sa vyhadzujú. Áno, a chce sa šetriť hlavne na školstve na Slovensku a na úradníctve. Drahí moji, je to bolestné, že teraz prišla reštrikcia na školách. Ja stom už 53 rokov a u nás bolo vždycky 6 učiteľov a dietok nie je menej, a dnes nám reštringujú učiteľov. Zostali nám len štyria. Kde je to povznesenie kultúry? A podívajte sa. Keby sme snáď učiteľov nemali, ale tu sa veľmi krivdí rozvoju Slovákov. My máme na Slovensku veľmi mnoho chlapcov vyšlých zo školy a dnes zákon či ministerské nariadenie hovorí: Spravte si to s takými učiteľskými absolventmi. Tí nemôžu za tri roky dostať platu. Je to správne jednanie? Ja vám poviem, pane kolego, direktne niečo zo života. U nás je nejaký pán prof. Jakubec na meštianke, povedá: Ja som šnajdr, druhá učiteľka bola direktne krajčírka a naše kvalifikované sily s diplomom zostávajú absolventmi učiteľskými, ale nemajú platu. (Minister dr Markovič: Keby ste z konfesijných škôl prepustili vyše -300 nekvalifikovaných síl, hneď by mali miesta!) Prosím, to ja neviem, ja len hovorím, ako sa zachádza so slovenskými dorastom. (Min. dr Markovič: 350 nekvalifikovaných učiteľov máte na školách!) Keď to vám nestačí, hovorí sa, že nemali sme toho dorastu, ale dnes už ho máme. Pán kol. Babka pozná nejakého učiteľa šálka, ten je na štátnej škole, je to úbohý učiteľ, ktorý má 7 dietok a druhý rok vyučeného syna lesného inženiera a ačkoľvek upotrebil všetky politické strany a namáhal sa každý, aby dostal miesto, syn je doma. A podívajte sa u nás, koľko je tam českých inženierov, a tento chlapec je už dva roky doma a nemôže sa dostať do služby. Nie je to bolestný zjav? (Sen. Sechtr: To je v Čechách také!) Prosím, koľko je v Čechách Slovákov? Je zákon na ochranu republiky, pravda, spravedlnosť voči každému, toho sa držme. Tam máte na erbe našom: "Pravda vítězí!" Toho sa držme, pravdu a spravedlnosť dajme každému. Keď budeme hlásať slobodu a on má žalúdok prázdny, nie je mu po slobode nič. Dajte mu chleba, lebo od žalúdku ide zdravie i spokojnosť a všetko iné. A. vidíte, že tento rozpočet sa zdá dosť zmenšený, ale keď ho zpytujeme, vidíme, koľko ten úbohý ľud bude platiť. Vážení, pamätajte na to, že v našom štáte sú roľníci postavení v biede, že na Slovensku remeselník vôbec nežije, len živorí, že industria na Slovensku, ktorá veľké dane a ťarchy daňové snášala, všetko kleslo, ba slovom už zahynulo, už nepracuje, len živorí. I žilinská fabrika, ktorá zostala, je zničená, len živorí,a pracuje iba 2 dni v týdžni a na druhý týždeň len deň. (Sen. Sechtr: To nejsme vinni my!) Prosím, ja som nehovoril, kto je vinen, či zahraničná politika alebo zahraničný obchod. Keď sme doviedli dať 330 mil. Kč na podporu pre nezamestnaných... (Sen. Sechtr: Vždyť máte bezuzdnou nenávist k republice!)... Vy myslíte, že ste republika vy, duša moja, mňa nepoznáte. (Sen. Sechtr: Republika je pro nás pro všecky! - Místopředseda dr Franta zvoní.) Ja vás nepoznám. Pán Kroiher hovoril, že kto kričí, nemá pravdu. Pánovia, ja vám poviem, odhlasovať je ľahko, národu zavesiť nesnesiteľné bremená, povedzte mi, pánovia, čo bude z nášho štátu, keď zlým šafárením donesete svoje obyvateľstvo na žobrácku palicu. To bude vašou zásluhou.
Slávny senát! Teraz prikročím k jednotlivým kapitolám vládneho návrhu na rozpočet, aby som poukázal, že ako sa usiluje u nás šetriť; podívajme sa na kapitolu XI. rozpočtu ministerstva národnej , obrany. Vieme, že i v Rakúsku obetovali sme obrovské sumy na militarizmus, ale musíme riecť, že v našom štáte sa tiež veľké, sumy preliminujú.
Pri preskúmaní rozpočtu pána ministra národnej obrany úzkostlivosť ma naplňuje. Pán minister žiada skoro 2 miliardy pre milíciu. Proti vojsku byť, bolo by zbytočné, poneváč vojska potrebujeme, ale počíta sa ho 150.000 i s oficiermi a bolo by ho dosť polovica. Ale minulosť válečná nám ukázala, že keď nás zavolali na frontu, tri, štyri týdžne držali frontu a keď sme štyri, päť, až osem týždňov vojakovali, že to stačilo, a že by konečne ten vojaček mohol ísť domov a stačilo by, keby sme mali 70 až 80 tisíc vojska stáleho a ušetrila by sa jedna miliarda.
V rozpočte vidíme, že máme vydania nielen na milíciu, ale i na četníkov 251 miliónov, na políciu 268 miliónov, to činí štvrtinu nášho rozpočtu. Musím poznamenať, že všetky politické úrady stoja len 141,764.130 Kč. A podívajme sa, vážení pánovia, od čoho závisí spokojnosť a blahobyt štátu? Od pravdy a spravedlnosti. Som dôkladne o tom informovaný. Dijon vo Francii je také mesto ako Bratislava, tam je, ako sa zistilo, 10 policajtov, a u nás v Bratislave 700 policajtov. Spokojnosť nech si hľadí vláda zaviesť.
Podívajme sa do rozpočtu tu prítomného pána ministra školstva. Na Slovensku dostane sa len malá čiastka toho, čo stojí vojsko, dostáva sa niečo viac než tretina toho, čo vojsko, ba keď sa pripočítajú k vojsku výdavky na četnáctvo a policiu, sotva tretina toho dostane sa školstvu. To je dôkaz, že pre vojsko je peňazí dosť, kdežto pre školy osvetové nie.
Slávny senát! A teraz keď sa v rámci rozpočtu ministerstva školstva pozrie, že koľko je preliminované na slovenské školstvo, musí každé slovensky cítiace srdce zaplakať. Na pražskú univerzitu je preliminované skoro 32 miliónov, na brnenskú vyše 10 miliónov, spolu tedy na české univerzity 42 miliónov, kdežto na slovenskú bratislavskú univerzitu len 7 miliónov, tedy sotva šiesta čiastka. Na stredné školstvo v Čechách je preliminované 64 miliónov, na Morave 26 miliónov, v Sliezsku 5 miliónov, tedy na české stredné školstvo je preliminované spolu 95 miliónov, kdežto na slovenské stredné školstvo len 19 miliónov, tedy len piata čiastka obnosu, čo je preliminované na české školstvo. A to je tak aj pri ostatnom, a tak, vážení pánovia, sa to má vo všetkých oboroch. Vidíte, že tiež sa nám tu robí krivda.
Slávny senát! A. myslíte, že so slovenským študentstvom sa zachádza riadne?, Nie. Kým v Čechách pre študentstvo stávate pohodlné internáty, dotiaľ pre slovenské študentstvo tu na Slovensku len drevený barak postavíte. Tiež opravy jak na internáte, tak i na univerzite začínate prevádzať práve v ten čas, keď sa už študentstvo nasťahuje. To je dosť bolestné. Predsa prázdniny boly dosť dlhé, malo by sa vtedy opraviť a nie keď majú ísť do školy. A keď sa hlásili Slováci-študenti do internátu, prihlásili sa tam hromadne českí úradníci čo sú v Bratislave, a tak Slovákov-študentov ani neprijali do internátu, ale boli tam nasťahovaní úradníci.
Hľa - pánovia - viďte, aká veľká krivda sa urobila Slovákom-študentom. Postavili ste pre študentov internát a úradníci sa tam nasťahovali, takže študent tam nemá miesta. Kde je toho príčina? Neviem, či je správa vinná, ale predsa len mojou povinnosťou je poukázať na túto krivdu, ktorá. sa, robí slovenskému študentstvu.
Pánovia, viďte, ako sa zachádza s nami Slovákmi. A potom chcete, aby medzi Slovákmi panovala svornosť a spokojnosť? Na slovenské školstvo nemáte peňazí, ale na. stavanie kasárieň, streľníc atď. na Slovensku, to áno! Snáď si myslíte, že my chceme byť militaristi na Slovensku, alebo že budeme sedieť na bodákoch? To vôbec nie, my chceme byť slobodní občania ako vy, nič iného nežiadame. Áno, vážení pánovia, a s nami sa práve tak zachádza a je to práve na takej ceste namerené, ako keď som čítal, že Angličania opanovali v Afrike niektorý národ, tiež tam stavali najprv kasárne a potom sa starali teprv o vzdelanosť a kultúru. Tiež u nás na Slovensku niet pomaly väčšej obce alebo mestečka, kde by sa nestavaly kasárne, ale na úkor toho školy sa zanedbávajú.
Slávny senát! Teraz obrátim zreteľ na rozpočet ministerstva zemedelstva. Je pravda, je tam preliminovaný obnos, ale obnos veľmi nepatrný, ktorý neodpovedá našim požiadavkom roľníckym, aby sme mohli naše pole tak zveľadiť, ako by toho záujem nielen náš, ale i štátny vyžadoval. Musím poznamenať, že je to len smiešny obnos. Pre meliorácie je v rozpočte trochu porozumenia, lebo je tam preliminované 30 miliónov. To je obnos pekný, značný, áno, tak asi s tým obnosom by sa mohlo, keď sa nemýlim, 15 tisíc ha odvodniť a keby sme tak 4, 5 rokov pokračovali, myslím, že by to bolo najsprávnejšie, že by sme tak zveľadili naše pole, že za 5 rokov by sme mohli byť štátom sebestačným. A od toho by záviselo naše bohatstvo a spokojnosť v našom štáte, ale obávam sa, že z týchto 30 miliónov prijde veľmi malá čiastka na Slovensko. My tam robíme propagandu často, aby sa tiež hospodári prišli podívať, aký význam má meliorácia, musím poznamenať, že tak čestných a statočných úradníkov ako je p. inž. Gazdík, jednateľ, a pán min. radca Nepilý, zriedka je, ale čo majú robiť títo ľudia, keď nemajú dostatočných síl inženierskych. Na pr. celá veľká župa Považská má len 2 inženierov... (Sen. dr Kovalik: Civilných inženierov sa má upotrebiť!)... takže na jednej strane sa agituje a na druhej strane sa to haní, aby sa nepokračovalo. V našom chotári sa mala istá časť odvodniť a druhá časť zameriť, ale už druhý rok sa nič nespravilo. To je tiež trochu chyba, že sa tomuto poroznosť nevenuje.
Slávny senát! Takto ešte ďalej by som mohol uvádzať faktá z rozpočtu a mohol by som poukázať, že ako sa ľahkomyseľne hospodári u nás a rozhadzujú milióny na obyvateľstva. A keď by som ešte ďalej skúmal rozpočet, shľadal by som, že veťa miliónov sa vyhodí na také ministerstvá a úrady, ktoré sú vôbec zbytočné, na pr. ministerstvo zásobovania. To ja úplne považujem za zbytočné, stojí nás 13 mil. To by mohlo ministerstvo obchodu spraviť a tak by sme tam túto položku mohli dať, aby sa tým niečo urobilo. To je zbytočné ministerstvo, to malo byť dávno zrušené.
Slávny senát! Celkový dojem na štátny rozpočet môžem kritizovať dvoma slovami: nerozmyslený a jednostranný. Z tohoto dôvodu nemôžem ku tomuto rozpočtu pociťovať nič iného, než nedôveru, nedôveru proti spôsobu sostavenia rozpočtu, nedôveru proti spôsobu hospodárenia a šafárenia, nedôveru voči vláde. A preto ani nehlasujeme za tento rozpočet, poneváč našim požiadavkám. slovenským neodpovedá. Slávny senát, dnešný vládny systém by sa mohol tak pomenovať, že sa podobá pre nás Slovákov cárskej autokracii, ako by proti nám Slovákom a proti tým, čo záujmy slovenské hlásajú, všetko sa obracalo. Ja vám to dokážem, že u nás na Slovensku sa deje veľká chyba, že nás Slovákov podozrievajú z nášho čistého charakteru, áno jemnými, fajnovými, rafinovanými, podvodnými spôsobami chcú previesť u nás národné kynoženie. (Výkrik sen. Babky.) To vyzerá, ako by jeden národ kultúrne mal sa zahrdúsiť. Vy uznáte, že nielen ste chceli všetky úrady obsadiť, ale hovorilo sa tak, že ste nám len prišli pomáhať dotiaľ, dokiaľ nebudeme mať dorast a učencov. Môžem vám tvrdiť, že už mnohé úrady by sme si doviedli zastať našimi učencami, a vôbec nemôžu sa dostať do úradov. Máme hrôzu maturantov, podávajú žiadosti, hľadajú, kde by mohli dostať chleba v oslobodenej vlasti, ale niet nikoho, kto by im ho dal. Môžem vám tvrdiť, že ako sa dostanú Slováci a inteligenti, učenci do služieb, keď už aj tí, čo školy zametajú, sú bratia Česi. Dokážem vám, že v bratislavskom internáte nikto iný nemôže byť, ako Čech, ktorý otvára a zaviera dvere. Áno, i menza je v českých rukách. Uznáte, že je to zbytočné. To nie je možné, aby tu bola spokojnosť a solidarita. Lebo my darmo budeme rozprávať, to už niektorí páni povedali, že od žalúdku závisí všetko, darmo budeme hlásať slobodu, keď je národ hladný. Je treba dať mu chleba a vláda sa má o to starať, aby prišla náprava.