Že náš pán minister je dobrým Slovákom, ja to dobre viem, to vie na Slovensku každá duša, ale aká je jeho moc, on ani hádam sám to dobre nevie, ale my len toľko vieme, že vybavovanie vecí nás Slovákov citlive sa dotýkajúcich nevybavuje sa v bratislavskom ministerstve, ale v ministerstve pražskom, ale často s veľkou neznalosťou slovenských pomerov. Prosím, kde že je tu plná moc ministra, keď nemôže ani jedného notára vymenovať, keď to mohol drieve učiniť hlavný slúžny a župan. (Sen. Babka: Ale navrhuje on, a to sa akceptuje v Prahe!) Prosím, či toto nenie dlhé čakanie? Takto sa práca neurychľuje, ale odťahuje a zväčšuje. Tak to musíme ako múdri politikovia robiť, aby každá práca čo najdrieve a k dobru celého štátu sa vybavovala. Vážení pánovia! Chceme-li odpomôcť týmto nesnádzam a rozhorčeniam v záujme konsolidácie našej československej republiky a uspokojenia a dobrej shody medzi českým a slovenským národom, poviem vám, že držím za potrebné uviesť, že čím skorej úplná slovenská autonómia tu musí byť a preto žiadame ihneď rozhodne zemskú školskú radu, ktorá má bedliť nad kresťanským duchom nášho školstva. Žiadame ďalej roľnícku zemskú radu v záujme úspešného hájenia a v záujme našich slovenských malých roľníkov, žiadame ďalej automnou úplnou mocou vybavený pozemkový úrad, aby delenie pôdy v prvom rade slúžilo záujmom národa a na Slovensku obývajúceho občianstva. Vážení pánovia, len jeden krátky dôkaz vám chcem predviesť. Ja tiež som sa hlásil o zbytkový majetok, lebo ja som malučký roľník, málo rôl mám, nedbal bych si ich tiež zväčšiť. Bol som odoslaný napred do zemplínskej župy, do nejakej Uhle. Je to zabraný majetok po nejakom českom grófovi, ktorý tam býval jeho majiteľom. Tam bolo asi 750 jutár. I pekný dvor, pekné zariadenie a maštaly, čo k peknému zariadeniu je treba. A pozemkový úrad, ako som videl smluvu, sobral tento celý majetok za 265 tisíc. A viete po čom predával? Jedno jutro zabranej pôdy platil 260 K za horšie a 300 K za lepšie a predával za 1.800 K lepšie a za 1.600 K horšie, a predal 600 jutár. Pýtam sa slávneho senátu, či takto sa napomáha slovenskému malému roľníkovi a pýtam sa slávneho senátu, - škoda, že tu nenie pán minister - koľko títo platia dane a dane z obratu? A teraz môžem zrovna riecť, že tento úrad tak veľmi pekne pokračuje, podľa príslovia: Baran je celý a vlk sa nažral. A tito pánovia už milióny sobrali a ešte z tých 160 jutár chcú docieliť toľko, koľko dali za celý majetok. A viete, čo tí ľudia tam hovorili? Riekali, že i ruskí bolševici jednajú s ľudmi lepšie, než ako títo. (Výkřik sen. Babky.) Pane kollego, posúďte to vy. (Hluk.) Pánovia, nemluvím o bolševizmu. (Výkřiky.) Slávny senáte! Začneme ináč. My na Slovensku bohužiaľ ešte vždy stretáme sa s krutým potlačovaním slobody a tlače. U nás jedna hostinská predala dva rožky draho, jeden detektív to vyskúmal, hostinská bola volaná pred sedriu a pokutovaná 140 korunami, že vraj spáchala úžeru. Nech pán kollega to posúdi, není-li to úžera spáchaná na tom ľudu, keď 115 korún sa bere na jednom jutru? Kde sú tie úrady tie úžery? Vidíte, slávny senáte, že na Slovensku sotkáme sa vždycky s krutými krivdami, s potlačovaním slobody a tisku, čo je tým bolastnejšie, že táto sloboda neuráža záujmy Čsl. republiky, ale prílišnú citlivosť našich centralistov. A preto, žiadame úplnú slobodu tlače a slova a sme proti habaiu časopisov a všetkému škrkanstvu, lebo to nie je sloboda, čo sa u nás robí s časopismi, to je absolutizmus, ba zrovna rabstvo. Kde je tu čestné slovo, keď nám vyrabovali >Slováka< a pán minister riekol, že sa stane náprava? Nebol nikto potrestaný a náprava sa nestala. Len dočkajte: to, čo sa druhému stalo, môžete očakávať, že sa to stane i vám. Buďte si vedomí, že čo vo svete sa kruto robí, že prijde so shora na spodok a so spodku na vrch. Žiadame, aby už ráz boly nielen voľby do obce prevedené, a nie aby vláda menovala polovicu župného výboru. Pánovia, kde bysme to boli, to by bol ten t. zv. virilizmus, čo bolo aj v starej ríši. Jako my žiadame od občanov povinnosť, tak patria im práva. A keď im práva nechcete dať, nežiadajte od nich povinnosti. (Tak jest!) Už veľmi nedobrý bol zákon, ako sa majú voľby previesť. Viete, kam to došlo v obciach? Tie obce sú rozštvané politickým bojom, lebo volia politické strany, takže sa i v obciach ľud štve a žere jeden druhého. Není to zdravý zákon, zdravé by bolo, keď chceme toho alebo oného rychtára, aby žiadny politický boj v obciach nebol pri voľbách predsedníctva. Rychtár nesmie byť politikom, rychtár nemá byť straníkom, musí byť hlavou obce. Pánovia, vidíme tu straníckosť v našom senáte, pri našich všetkých úradoch, a taká straníckosť bude, pánovia moji, aj v obciach.
Slávny senát! Ja vám len to poviem, že najpotrebnejšou zárukou zdravého vývoja každého štátu a jeho budúcnosti je dobrá štátna správa. Špatná štátna správa zničila už mnohou ríši, a ja sa bojím, aby nezničila a neškodila i našej Československej republike, jestli nebude v tomto učinená náprava. Vážení pánovia, ja myslím, že povinnosťou vlády je, aby, keď prijímajú do štátnej služby nových ľudí, presvedčila sa, zdali títo nastávajúci štátni úradníci sú pre tú prácu vyškolení, schopní a spoľahliví a či majú dostatečnú kvalifikáciu na ten úrad, ktorý budú zastupovať. Ale bohužiaľ u nás sa to deje ináč. Náše vlády nehľadia na nadanosť osoby, ani na schopnosť alebo vyškolenosť, ale jedine na stranícku príslušnosť alebo náboženskú príslušnosť a hlavne, zda je to neverec. Na to naše vlády až dosiaľ hľadely. Podľa straníckej príslušnosti boli ustanovení župani a všetky úrady a myslím, že ešte sú i dnes takto ustanovované nové sily do úradov. A také nové úrady, ba i ministerstvá, sa tvoria len preto, aby boli zaopatrení príslušníci dotyčných politických strán. Veľactení pánovia, ja sa vás pýtam, či na to má daňujúci ľud platiť, aby platil agitátorov rôznych politických strán? Chceme správu štátnu spoľahlivú, ktorá skutočne nenie ničím iným, než jedine správou štátnou. V štátnej správe nechceme žiadnych exponentov politických strán. Štátna správa musí byť taká, aby sa rovnako chovala oproti všetkým občanom a aby cítila so všetkými občany rovnako a aby skutočne sama dbala zákona a chránila práva všetkých občanov. Veľactení pánoia, ja vám poviem, že my chceme, aby ku štátnej správe každý občan, nech patrí ku ktorejkoľvek strane, mohol mať úplnú dôveru. Chceme štátnu správu takú, aby uzrálo i u nás konečne najkrajšie ovocie každého demokratického sriadenia, to jest harmónia medzi štátnou správou a občianstvom. My v tomto smere budeme všade a vo všetkom usilovať o to, abysme dostali štátnu správu nestrannú, správu spoľahlivú a poctivú, aby štátny úradník nebol stranník, ale všestranný, alebo nad stranami. Slávny senát! To je, čo sme chceli prehovoriť o vláde.
Ale teraz pozrime sa do rozpočtu. Musíme povedať, že s trpkým pocitom hľadíme do rozpočtu, že na ľud z roka na rok uvaľujú sa vždy väčšie, hrozné dane, takže ľud pod ťarchou daní počína už klesať a peňažná krísa dosiahla u roľníkov a remeselníkov už takej miery, že na nich uvalené dane stanú sa bremenom nesnesiteľným. Ale ako by nie? Podívajme sa len do rozpočtu od 4 rokov jestvovania našej republiky. Jako naše dane rastú, môžeme povedať, že o mnoho lepšie, ako huby po teplom daždi. Podívajme sa len do rozpočtu z roku 1919 a rozpočtu dnešného. Každý človek musí sa nad tým zhroziť a musí povedať: Už dosť, to ďalej takto nemôže ísť a nepôjde! Podívajme sa, pánovia moji, ako postupuje náš rozpočet.
V roku 1919 sme měli v rozpočte 5.954 miliónov, v roku 1920 12.303,000.000 K, v roku 1921 15.725,000.000 K, v roku 1922 19.621,000.000 K a v roku 1923 máme 19.377,000.000 K. Tedy, ctení kollegovia, ide to krásne a postupne hore. Z 5 miliárd roku 1919 sme postúpili okrúhle na 20 miliárd. To je niečo neslýchaného, za 5 rokov nášho štátneho života postúpili naše štátne výdavky o 688 %. (Sen. Ackerman: Vždyť z toho také máte prospěch!) My? Prosím, odpoviem vám, kto má najväčší prospech. Na to všetko prijdem.
Slávny senát! V roku 1920 prijal náš štát v daniach 12.967 miliónov a vydal len 12.303 miliónov, tedy bol zvyšok 664 miliónov. Roku 1921 prijal štát 17.603 miliónov a vydal 15.725 miliónov. Výsledok hospodárenia je o 1.880 miliónov priaznivejší. Však teda hospodárenie je dobré, to včul vyzerá veľmi pekne. Takto nehospodári žiadny štát na svete. Taliansko štyrikrát tak veľké ako sme my a nemá takého rozpočtu, ako naša republika. A tážem sa, oč lepšie stojíme my hospodársky ako Nemecko? Nepochopiteľné je pri týchto čísliciach, že rastú neslýchaným krokom, takže roku 1919 začali sme hospodáriť s 5,6 miliardy a dnes končíme 19,3 miliardy, tedy skoro štyrikráť toľko. Pánovia, buďme si vedomí toho - to vám hovorím z hospodárskeho života - že roku 1919, keď sa tie dane platily, ešte stála krava 8, 10 až 12 tisíc korún a dnes dobrá krava stojí l tisíc až 1.200 K. (Hlas: To není pravda, já jsem dal 3.500 Kč!) Možná, u vás v Čechách bylo vždy drahšie; dobrá, dali ste 3.000 Kč, ale predsa nie 10 tisíc. Ďalej stál pár koní až do 30.000 Kč, dnes za 3 až najvýš 8.000 Kč sú už výtečné. Ešte v loni stál l q pšenice 420 Kč, zemiaky 120 Kč, dnes stojí pšenice 120-160 Kč a zemiaky 12 Kč a veľmi rádi bysme ich predali, keby ich niekto chcel kúpiť. Len my sami vieme, v akom čase sme ich kopali. Vám je dobre sa smiať, vy ste nepoznali, čo je to život hospodára, ale kebych vás tak poslal nie kopať, ale len postaviť sa k tým ľuďom ubohým, tak by ste uznali, čo je to ten roľnický život. (Sen. Ackerman: Copak jste vydělával, když stál metrák pšenice 300 až 400 korun!) Keď stál metrák pšenice 400 Kč, placení boli zemedelskí robotníci v takej výške, ako keď sa za 400 Kč predáva metrák zbožia. Ja sám sa vám osvedčím, že som mal na roli najmenej 100 q, ktoré zostaly nevykopané; vykop si ich kto chceš. Zemiakov bolo toľko, že každý kopáč mohol si nakopať 8 vriec. (Sen. Časný: Tak jste to měl nechal vykopat!) Veď si aj nakopali zadarmo. Pri tejto príležitosti chcem poukázať, ako pán kol. Klečák to pekne znázornil pri všeobecnej debate a chceme mu tiež na to odpovedať. Veľmi pekná je to vec, keď si vzpomína človek na minulosť a pamätuje na to, čo kedy úbohý ľud vystál. Vypravoval, že si máme pozrieť do minulosti, ako sa šľachta zabavovala a ako úbohý ľud na to drel. Je to pekná vzpomienka. Ale my, ktorí medzi tým ľuďom žijeme, vzpomíname dnes tiež na niečo iné. Každý večer bola tu zábava a ten úbohý ľud pracoval a tu sa tančilo. Ja mám dôkladne zaznačené, že vo februári bolo jedon deň 57 zábav a na Žofíne bol hlavný sál vydaný už v januári až do konca apríla na každý deň pre taniec. O čo že sme horší, než sme boli? Keď si človek v duchu pozre do minulosti, myslí, že nie sme ani v stredoveku, ale že sme v dobách Rímanov. Tolko tu bolo zábav, medzi tým čo vonkovský ľud hladoval. (Sen. Ackermann: Vy se také zabavíte dosti! Senátor Walló: To není pravda, nikto sa u nás nezabavoval! Sen. Ackermann: Ale nikdo nepodepisoval falešně své koledy do presenční listiny! Sen. Walló: Vy lžete!)
Místopředseda Kadlčák: Volám vás k pořádku! (Nové výkřiky sen. Walló.) Pane senátore Walló, volám vás podruhé k pořádku. Nevyrušujte ustavičně řečníka!
Sen. Dúrčanský (pokračuje): Pánovia, nehádajte sa, viete, že hnev kráse škodí. - Hovorím vám, že gazda nemôže nič odpredať ani za tú malú cenu a teraz sa prinesie tomu úbohému ľudu 20miliardový rozpočet. Vážení pánovia, áno, mne to prichádza strašné. Na príklad ja, keď som bol tam, keď to pobilo vo dvoch dedinách, v Malej a Veľkej Černej, ja som všetkých možných prostriedkov upotrebil k tomu, aby títo ubožiaci boli podporovaní. Zavolal som slúžneho, četníkov, bo četníci sú páni situácie na Slovensku, aby to uznali, škoda sa odhadla, slúžny potvrdil, županovi zadal, ale prosím, títo ubožiaci nedostali ani krejcara podpory. Na to tedy neni peňazí, aby ten hospodár bol podporovaný, keď kamence pobijú pole. Ten hospodár nedostane podpory ani hladovej, ani núdzovej, ani podpory v nezamestnanosti, ale dostane - viete, čo dostane - 32 rozličných druhov daní, takže na každých 11 dní mu prijde platiť daň a jak nezaplatí na 12. deň, prijde ekzekútor, sopíše ho a útraty zaráta a k tomu ešte keťasský úrok priráta. Také sú pomery na Slovensku a ja pravím, že tak ďalej to ísť nemôže, ba ani nepôjde.
Za 5 rokov, pánovia... (Sen. Walló: Autonómia pomôže, to bolo podkladom celej republiky v pittsburskej smluve! - Senátor Ackermann: Robotníci by se vám poděkovali za takovou smlouvu!)
Pane kollego, ja bych vám zo srdca prial, keď by ste prišiel na Slovensko medzi našich robotníkov fabrických, to by ste slyšal, akú mienku by povedali. Len to zkuste!
Slávny senát, za 5 rokov postúpili sme vo výdavkoch o 668 %. To je niečo strašného. Pán minister dr Rašín sa ešte pochválil, že dosiahol úspory a prajného výsledku. Čo, kedy a kde asi bude ten prajný výsledok, neviem.
>Od parlamentu závisí< - hovorí pán minister Rašín - že >aby vládu podporoval v šetrení.< Pánovia moji, ja sa vám osvedčujem, že s celým telom, s celou svojou dušou budeme pracovať za to, keď bude ten rozpočet menší a budeme podporovať vládu s celou silou, len nech takéto rozpočty neprináša.
Slávny senát, to vám poviem, vy, ktorí ste išli medzi ľud a hlásali ste, že nebude bohatého, ani chudobného, že budeme všetci rovní, vy, ktorí ste dávali role, lúky, hory, nedali ste nikomu nič; vy, ktorí ste dávali rum a cukor, dnes prinášate tomu ľudu 20miliardový rozpočet a nič ste mu nedali z toho sľúbeného, jedine sľuby z toho všeho zostaly.
Pozrieme len, pánovia, na slovenských obchodníkov, priemyslníkov, roľníkov a fabrikantov, ba aj robotníkov, s ktorými žijeme. Sú už úplne zničení. - My s nimi cítime. - Sú bez existencie, lebo práce ľud nemá, lebo dielny a fabriky na Slovensku sa zastavujú, obchody padajú, roľník nemôže ani za tú malú cenu nič odpredať, priemysel na Slovensku je už zničený, slovom zadrhnutý. Pánovia, vláda to neberie do ohľadu, ale vyrúbi 20miliardový rozpočet, ako novoročný dar na rok 1923, takže na každú dušu padne, ba aj na toho žobráka, čo žobre, aj na to nevmluvniatko v perinke, platiť daň 1.380 K. Pánovia, kto to môže sniesť, kde že to postrkáme, kde sa to môže dať? Vážení pánovia, tuto by sme mali byť trochu opatrnejší a srdečnejší oproti tomu pracujúcemu ľudu. A či ešte nepríde aj náhradný rozpočet, to nám pán minister ešte nehovoril, lebo koľko bude potrebné na podporu v nezamestnanosti, to z nás nikto, ba ani pán minister Rašín nevie. Pánovia, my sme si vedomí toho, že má byť odhlasované na podporu v nezamestnanosti 100 miliónov korún. Ja som rozhodne za to, aby ten ubožiak bol zachránený, lebo hanba by nám bola, kebysme ani biedneho nepodporili, ale, pánovia, sme rozhodne proti tomu, aby sme zdravým, práci schopným ľudom dávali žobrácku palicu do ruky. (Sen. Ackermann: Nemyslete si, že tomu člověku je milá tato státní podpora!) Práve o tom hovorím, nech sa dá štátnej podpory trebárs za 200 miliónov aj 300 miliónov, ale zdravý ľud nenechajme žobrať a nedávajme mu žobrácku palicu do ruky.
Slávny senát, kde sa má sporiť? Národná rada v Paríži povedala roku 1918, že v republike nebude vojska. Bohužiaľ, včul nachádzame v rozpočte asi 45 mil, na vojenské kone a asi 54 mil. na manévre. Pánovia moji, čo týchto 100 mil, má byť tak nadarmo vyhodené? Ten vojak, ktorý má vlasť brániť, ten nepotrebuje manévre, to sú hračky, ten vojak, ktorý 4 roky sedel v zákope, ktorý 4 roky bol na vojne, ten nepotrebuje manévre. To sú hračky, ako šach na stole, to je všetko zbytočné vyhadzovanie peňazí. A ešte koľko sa pri tom škody urobí a koľko práce sa zamešká! Výcvik je dostatočný na tom t. zv. execírplatze, tam sa môže vojak schovávať a všetko iné robiť, manévre to je len luxus, zbytočné vyhadzovanie peňazí.
Hovorilo sa, že nebudeme mať vojska a že bude platená milicia. A dnes pozozrieme! Slovensko je vojskom preplnené a mimo toho v každej dedine sú četníci. Môžeme povedať, - správne vyrátano - že na 30 km dielky je 6 četnických staníc. Snáď si štát myslí, že budú občania na bodákoch sedieť. Na bodákoch sa dá sedieť, ale nie na dlho. Buďte si vedomí toho, že - už jeden kollega, myslím Krouský to bol, ktorý hovoril, čo nám dávate na Slovensku na administráciu, ja som si to tiež poznamenal - v Čechách a na Morave stojí administrácia 216 mil. K. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi 98 mil. K. K tomu nehovorím nič. To je celá administrácia. A teraz pozrite: Len četníci na Slovensku koštujú 67 mil. K. Keď odrátame Podkarpatskú Rus, kuštujú viac než celá administrácia na Slovensku.
Je to správne, pánovia moji? Hovorím, že na 30 km dialke - opakujem tie slová - je 6 četnických stanic. Kde boly prv tri četnicke stanice, tam dnes je ich 11. Rátajte si koľko to dá. Pánovia moji, pamätujte na to, že prv sme mali jedného četníckého generála a dnes 4. Pamätujte na to, že dnes máme o 108 % vrchných strážmajstrov viac než v starej ríši. Je to zdravé smýšľanie? Keď máme vojsko, keď už sa toľko bojíme, že by komunismus alebo iné malo vystúpiť. (Sen. Ackermann: Před Habsburskou dynastií jste se skláněli a před naší republikou, kde jste svobodnými občany, se nechcete skloniti!) Opakujem, vy myslíte, že Slovensko bude k vôli vám na bodákoch sedieť. My sme aspoň takí republikáni, aspoň ako vy. Myslíme, že my sme lepší vlastenci, u vás nenie vlasť v prsách, je v rukách. (Hluk. Různé výkřiky.)
Místopředseda Kadlčák (zvoní): Prosím o klid!
Sen. Dúrčanský (pokračuje): Vážení pánovia! Vojsko nás stojí ročne 2.775,000.000 a na hospodárstvo dá sa ročne 773 mil., tedy na samé vojsko dáva sa skoro 4krát viac než na tých ľudí, ktorí udržujú celý štát a vojsko. (Tak jest!) Je to zdravé smýšľanie, pánovia moji? Tak sa hovoriť nemôže a pri takejto hospodárskej veci náš štát by mal byť tiež trochu prajnejší, aby dane nelietaly ako nejakí letúni v neslýchanej výške nad daňujúcím ľuďom. A kto tie hrozné obnosy nezaplatí, od toho berný úrad požaduje 10%ný úrok za meškanie a prijde ekzekútor a ho sekvestruje. Pánovia, buďte si vedomí, že to tak ďalej isť nemôže a my rozhodne sme proti tomu, aby také keťaské úroky štát bral od poplatníkov. Vezmem na príklad bedára, ktorý náhodou nemá žiadne peniaze na dane, a vy ho budete hneď pokutovať. Tážem sa, na jakom základe, keď štát sám stojí na takom keťaskom stanovisku.
Slávny senát, niekoľko slov chcem venovať finančnej správe na Slovensku, ako sa tam vyrubujú dane. Myslím, že my ako zákonodárci máme na to dbať, aby daňové bremená boly spravedlivo rozdeľované a predsa, bohužiaľ, sa to ešte nestalo ani sa tak nedeje. Hlavné bremeno daní je uvalené na stredný stav roľnícky a remeselnícky a najnovejšie má byť zdanený aj sotva počínajúci žíť stav úradnicky. A tieto dane nie sú stejne a spravedlive predpisované a nedokazuje to nie len opozícia, ale i pánovia z vládnej strany, že všetky dane sú len z brucha vyrubené, že nemajú žiadneho základu, že nevie nikto, koľko má dať a od koho sa pýtať. Veľká čiastka našich berných správ ešte poriad trpí poválečnou psychosou a myslí, že systém daňový má za účel vyvlastniť majetky stredných roľníkov a remeselníkov. Na dôkaz uvediem doklady z prakse na Slovensku. Osobná daň z príjmu nepredpisuje sa podľa skutočného príjmu a príjmy poplatníkov neposudzujú sa individuálne, ale mnohé berné správy ustanovia ľubovoľný čistý výnos pôdy a tak mechanicky vyrátajú čistý príjem osobnej dani z príjmu podliehajúcí. Daň z obratu predpisujú niekde, kde roľníci pristali na paušalovanie, bez ohľadu na paušál, nech je to dobré alebo zlé, inde zas, kde roľníci a remeselníci na paušál nepristali, ale činia zvláštne priznanie, predpisuje sa daň podľa paušálu, taktiež aj z lesov, ač práve to zákon a ministerské nariadenie z 21. decembra 1920 jasne a prísne zakazuje. Toto nariadenie a zákon direktne predpisuje, že len z držby lesov sa má predpísať daň z obratu. Naše berné správy neberú si toľko času, aby si prečítali príslušné nariadenie, lež z ohľadu na ministerstvo financií predpíšu daň paušálne, ačkoľvek je to zákonom prísne zakázané.
Daň remeselníkom na Slovensku sa tiež dľa ľubovôle financov vyrubuje. Je to niečo strašného, ako som to čítal, že sú v Brne advokáti menej odanení, ako domkári, ba i na Slovensku remeselníci. Jeden brnenský advokát loňského roku bol odanený na 22 tisíc korún ročného dôchodu a u nás v Rajci jeden úbohý proletár, biedny holič, ktorý má 7 detí, volá sa Jozef Matušák, ktorý nezarobí 30 K, leda vo sviatok, zdanený bol od 36 tisíc dôchodu. (Hlasy: To je hrozné! To je strašné!) Viete, pánovia moji, prišiel ko mne ten bedár a ja som mu povedal: Neplač a apeluj. Apeloval, že platiť nemôže, poneváč ani s deťmi neutrží toľko, čo musí platiť. Apeloval, ale prve, než mu apeláciu vyrídili, prišiel ekzekútor. Prišiel znovu ko mne. Riekol som mu: >Nebojte sa, pôjdem do Trenčína, predstavím sa.< I šli sme. Medzi iným moc diškurujeme a dotyčný pán mi povedá: >Ale, pane senátore, vy nepoznáte ministerského nariadenia.< Ja riekam: >Nepoznám ministerského nariadenia, ale poznám zákon, ktorý praví, že tomu, kto proti dani apeluje, nesmie sa nic predávať. Pýtam sa, slávny senát, či bude v našej republike zákon platný alebo ministerské nariadenie a či to ministerské nariadenie má zákon rušiť? Potom my nevieme, ani ten ubožiak, čoho sa má držať, zdali zákona alebo ministerského nariadenia. To sú, pánovia moji, faktá.
Častokráť počujeme nariekať tuto i so strany sociálnej, že vraj mäsiari ešte stále zvyšujú ceny mäsa. Je to pravda, je to niečo strašného, ale ukážem vám, ako to v praksi pokračuje. U nás vo válke ešte v roku 1917 a 1918 stál kg škopového mäsa 1,60 až po 1,40 fílierov. Dnes jeden škopec sa predáva u nás na Slovensku za 30 K. Čujte, pánovia moji, čo musí každý robiť, keď ho chce pre svoju potrebu zarezať. Musí dať 18 K k tomu daň obratovú a dôchodkovú daň, takže prijde od toho mäsa viac daní než ho celý kg mäsa stál. Tak kto že tu zdražuje? A vy kričíte, aby bolo lacnejšie! Keď také dane dáte mäsiarom a iným, ako môžete jesť lacné mäso? Viete za koľko sa krava pred válkou a po válke zabila? Za 200 Kč. Dnes sa 280 K platí za to, že ju zareže mimo obratovej a dôchodkovej dane, pánovia. Je možné, aby bolo niečo lacnejšie, ked dane idú do nekonečnej výšky, a vy dávate tomu základ, aby bola drahota. Pánovia moji, tu je tiež treba šetriť a vtedy bude i lacnejšia výživa. Ďalej, páni moji, a nás to bolo v celku ináč. Na príklad keď si gazda vychoval prasa v minulosti pod maďarským štátom a prasa zabil, neplatil nikomu nič. Ten ľud je na to zvyklý. Dnes musí od porážky platiť. Hovorím, náš vonkovský ľud po prvé ten zákon nezná, za druhé noviny nečíta, takže o tom nevie a častokráť sa stáva, že zabije. Finančník sa to dozvie a gazda má dať 6 alebo 8 korún, ale on jich nedá ten ubožiak, poneváč to nevedel. Za to musí platiť potom pokutu 120 K. Prosím vás, keď to dá od jedného baranca, tedy to je 4krát toľko pokuty, čo ten baranec bol hoden. Sú to zdravé pomery?
Pánovia, ja poviem ďalej, jak to išlo u nás s remeselníkmi a vôbec s každým podnikom. U nás prve zasadnul si obecný rychtár, notár a 4 prisažní v obci a títo rokovali nad dotyčným. Títo vyrúbili daň dotyčnému. Oni vedeli najlepšie, aké sú jeho pomery a tak ho dali do takej kategórie, ako bol silný a nebolo krivdy. Dnes ale pánovia to prestalo. (Hádka senátora ludové strany se sen. Babkou.)
Místopředseda Kadlčák (zvoní).
Sen. Dúrčanský (pokračuje): Vážení pánovia! Dnes je odkázaný ten poplatník na milosť a nemilosť pána financa alebo berného úradu. Pánovia, ja sa vás tážem, či berný úrad má účel expropriovať naše majetky? Myslím, že nie. Ďalej pozrime si, ako sa tu pokračuje. My máme byť s takými pomery spokojení? Keď naše obecné správy si vyinkasujú obecné prirážky, sobere ich berný úrad. Nemá ani krajcára obecný pokladník, nemôže žiadnu prácu poradiť, nikto nechce pracovať, lebo nemá čím zaplatiť. To prv tak nebolo. Naše obce ztratily všetku svoju autonómiu, a práva, keď tou prirážkou nevládnu. A preto máme byť s tým spokojní? Pánovia moji, u nás máme moc obecnej práce, ale nikto ju nechce pracovať, lebo od 1/2 roka obecné kasy krajcára nemajú, musia ich dať bernému úradu a samy nemajú čím platiť. Pánovia, v tom je tiež potrebná náprava. Na Slovensku si to už dovolily berné správy, že od každého predaného kusa dobytka vybieraly daň už na jarmarku a ľud bol strežený četníkmi, aby tú daň zaplatil. Myslím, že v Čechách a na Morave sa tak stať nemôže, to sa môže stať len na Slovensku. Máme byť spokojní?
Keď si gazda doma zabije prasa, tak ho pokutujete. Kdežto v zákone to nenie povedané. Zákon sa o tom nezmienil, či aj dotyčný gazda má od porážky platiť. Zákon je tak nejasný, že mu nikto nerozumie. Ja som ho prehliadal. Tam je poznámka: Od porážky sa platí, ale kto, to není napísané. Prosil bych v tom nápravu; keď je zákon vynášaný, aby bol jasný, srozumitelný. (Hlas: Ty prosíš, keď tu pán minister neni!)
Ešte pár slov chceme povedať o t. zv. nepriaznivej ľudu dávke z majetku. Jestli sa, slávny senát, to uskutočni tak, ako je to narafičené, môžem vám zrovna povedať, že zadusíte roľníctvo. Idem vám dokázať to len v krátkosti, slávny senát, že pán minister financií necítí s roľníckym ľuďom a s jeho potrebami a že v žiadnom štáte nehrdúsi sa roľníctvo tak, ako v našej republike. Len pozrite, viďte, ako roľníctvo klesá, ako padá pod bremenom zákona o dávke z majetku a prírastku na majetku! Prosím vás, pánovia moji, pozorujte a rátajte! Náš roľník mal na príklad r. 1914 pôdy v cene 60.000 K, t. j. 5 až 6 honov. Už sa mnoho prípadov stalo, že roľník mal kone za 5 až 6.000 Kč a že mu zdochol. V mojej obci sú tri také prípady. A dneska má z tohoto zdochlého koňa, zo 6.000 ceny platiť dávku z majetku! (Hlas: A ešte z prírastku!) Áno, ešte aj z prírastku! Vezmeme maloroľníka, ktorý mal za 60.000 Kč majetku, - do toho nepočítam všetky budovy, tiež živý i mrtvý inventár ponechávam bokom a berem do povahy len čistú pôdu. Keby ten náš bývalý revolučný snem, revolučné Národné shromaždenie, ktoré zákon o dávke z majetku a prírastku na majetku odhlasovalo, bolo sotrvalo na tom správnom stanovisku, že tá pôda 1. januára 1920 na 60.000 K cenená ani 1. marca r. 1919 v cene nestúpla, vtedy podla § 30 zákona majiteľ tej pôdy - maloroľník - bol by platil od 60.000 Kč bez prírastku dávku túto: Od prvých 25.000 Kč 1 %, t. j. 250 Kč. To je celkom správne. Od ďalších 35.000 Kč 3 %, t. j. 1.050 Kč, čili celkom 1.300 Kč. Slávny senát! To by bolo akosi v poriadku, proti čomu nemali by sme ani slova. Teraz ale vidíme, ako ste toho maloroľníka tým naším zákonom zahrdúsili. Vy pokračujete takto: Vy pravíte, že pôda toho maloroľníka, cenená 1. januára 1914 na 60.000 Kč, 1. marca 1919 mala vraj cenu 105.000 Kč, t. j. o 75 % alebo o 45.000 Kč vyšiu, a vyratujete dávku takto: Od prvých 25.000 Kč 1 %, t. j. 250 Kč, od následujúcich 75.000 Kč 3 %, t. j. 2.250 Kč, od zbývajúcich 5.000 Kč 6,5 %, t. j. 325 Kč, spolu to činí 2.825 Kč. A teraz prijde ten skutočný rabuňk. Od prírastku, ktorý vraj ten roľník mal, ale ktorého nikdy nevidel - t. j. od tých 45.000 Kč, vyratujete toto: Od prvých 25.000 Kč 12,7%, t. j. 3.175 Kč, od zbyvajúcich 20.000 Kč 16,2 %, t. j. 3.240 Kč spolu 6.415 Kč. (Výkřiky.) Čože nevidíte, keď to ten roľník zaplatí, že bude úplne zničený? Pánovia moji, keď tu zrátate dohromady tieto dva obnosy, dostaneme obnos 9.240 Kč. Teda ten maloroľník od na 60.000 Kč základne cenenej pôdy a od 45.000 Kč fiktivneho, vymysleného prírastku musí zaplatiť 9.240 Kč. Vezmem-li majiteľa, ktorý má pôdy v cene za 600.000 Kč, podobným pokračovaním musí ten roľník zaplatiť dávky 178.175 Kč. Pánovia moji, musíme uznať, že to není nič, len rabuňk. (Tak jest!) Ja k tomu by som chcel len riecť: Čítal som v dejinách, že už pred tisíci rokmi pred Kristom zákonník Manov radiľ kráľom, aby nehádzali sa na daňujúcí ľud ako pijavice, ktoré celú krv človeka by odrazu vycecali a potom vezme zkázu aj pijavica, aj človek, ale aby pomalu a poznenáhla veľké dane vyrubovali ľudu, aby mohli aj daňujúci žiť, aj štát. Ja bych túto múdru radu odporúčal našim finančníkom, by odrazu všetku krv ľudu nevycecali, aby nechali žiť a bude žiť i štát. A preto, veľactení pánovia moji, ja hovorím tu: Keď tú cestu konávam do Prahy, idem vždycky každú cestu Staromestským námestím, kde vidím stáť sochu majstra Jana Husi, na ktorej som čítal: >Milujte sa a pravdu dajte každému.< Vážení pánovia, ja vám môžem len to povedať, že vy nám pravdu dať nechcete a nás nemilujete! (Sen. Babka: A vy ste nám tej pravdy dal!) A to vám poviem, pane kolego, že keď nás milovať nebudete, pokoja mať nebudete! Končím. (Potlesk.)