Na konec bych rád upozornil ještě na jednu možnost, aspoň v dohledné době uleviti značně státnímu hospodářství. Naše strana upozornila již v Národním shromáždění dvakráte na tuto možnost, totiž na neutralisaci naší republiky a tím velmi citelné snížení výdajů vojenských. Podle úsudků znalců je naše republika těžko vojensky hájitelná a proto musíme bezpečnost naší republiky hledati jinde, než v pevné, silné a nákladné armádě. Víme, že velká myšlenka neutralisace státu našeho v brzké době se uskutečniti nedá. Mírové smlouvy nám uložily za povinnost udržovati jistou armádu a bude těžko zbaviti se tohoto břemene, pokud se evropské poměry politické a mezinárodní nezmění, ale není dobře navrhnouti dobrou myšlenku proto, že se ihned provésti nedá. A proto opět upozorňuji na tuto neutralisaci naší republiky jako prostředek velmi účinný, jenž by rozpočtu našemu velmi ulevil.

Slavný senáte! Vláda naše jest sice mladá a posud nemáme žádné příčiny, abychom této vládě důvěru odepřeli. Zárukou jsou nám osoby v této vládě, osoby, které dovedou dodržeti to, co slíbily. Slíbily ve svém nástupním prohlášení, že nebudou vydávat více, než přijmou, že budou se snažit udržet rovnováhu v rozpočtu a že budou se snažit umenšit břemena, která za poslední 4 léta na bedra našich poplatníků tak těžce dolehla. Důvěřujeme vládě, že má pevnou vůli tomuto svému slibu dostáti a že bude se snažiti i také v rámci rozpočtu, který projednáváme, co možná nejvíce uspořiti a proto v této důvěře, vědouce že tento rozpočet nepovolujeme vládě, nýbrž svému svobodnému, samostatnému státu, budeme hlasovati pro rozpočet. (Výborně! Potlesk u stoupenců řečníkových.)

Sen. dr Kovalik: Slávny senát! Keď pozorujeme reči vládnych rečníkov a oposičných rečníkov, skoro žiadneho rozdielu nevidíme medzi rečmi, lebo vládní rečníci tak ostro kritizujú tento ohromný rozpočet, ako oposiční rečníci a keby nebolo toho hlasovania na koniec, by sa mohlo riecť, že celý senát s jeho rečníkmi je celá jedna opozícia.

Vidíme to počnúc od reči pána referenta až k poslednému rečníkovi - keby nebolo toho hlasovania. Ja si dovolím moje poznámky povedať a odôvodnit, nie prečo odhlasujem, ale prečo nemôžeme odhlasovať rozpočet.

Pán minister financií riekol v rozpočtovom výbore senátu, že sniženie daní neni možné bez predchozieho sníženia výdajov štátnych. Na to je logická antitesa, že zvyšovanie daní neni možné bez predchádzajúceho zvýšenia dôchodov poplatníkov, co toľko znamená, že ako sa mohly zvýšiť dané na takú výšku, keď daňová schopnost dane platiaceho sa nezvýšila, ba naopak snížila, lebo dôchody jak u roľnictva, tak malo- a velkopriemyslu a robotníctva, ba i u bánk nesmíerne klesly. Pred 4 roky mali sme 6 miliardový rozpočet, dnes máme rozpočet dvadsatimiliardový. Referent dr Horáček poznamenal, že vidí v rozpočte pokrok. Ano, ten pokrok je v tom ohromnom stúpaní rozpočtu zo 6 na 20 miliard. Skoro taký rozpočet máme ako Itália, ktorá jest trikráť tak veľká ako naša republika. Dnes v zahraničnom výbore počuli sme od pána ministra zahraničia, že Francia má 27 miliardový rozpočet a kde sme my od Francie? Není možno, aby v tejto terajšej krízi preliminované dane mohly byť sosbierané; ministerstvo financií nesmie napnúť struny k prasknutiu.

Môj predrečník pravil, že je chvalitebné a radostné pri terajšom rozpočte, že vidíme rovnováhu. Ano, je rovnováha v preliminovaní rozpočtu, ale zda tie príjmy, ohromné dane, opravdu budú prijaté, to je veľká otázka. Není to možné, tie dane sa nesosbierajú, a potom je koniec rovnováhy.

Minister financií pravil ďalej, že najprv je potrebné docieliť prehľadnosti. Či len vo snížení a nie aj vo zvyšovaní daní? Je to tedy fráza, alebo: ako sa mohol spraviť 20miliardový rozpočet, keď tej prehľadnosti ešte není? Tedy tento rozpočet sa robí bez prehľadnosti. Povedal už pán minister, že treba dane vyrubovať zavčas. Čo to znamená? Dane vyrúbať zavčas, toho nie je treba, tie sa vyrúbujú až pri včas! Ďalej povedal: a vyrídzovať rekurzy. Áno, pán minister to povie pekne, theoreticky, že by človek myslel: ach! ako dbajú tých rekurzov! - ale vo skutečnosti sa na tie rekurzy a apeláty nedostane žiadná odpoveď, ako mne to najnovejšie baňsko-bystrická deputácia sdelila. Tedy rekurzy, apeláty sú darebné a predsa pán minister hovorí, že je treba vyridzovať rekurzy. Ďalej hovorí pán minister, že reformu daňovú treba predložiť verejnosti, vyžiadať si dobrozdanie hospodárskych korporácií, jakož i slyšať vopred mienenie poplatníctva. Sú to pekné slová ministerové, ale prečo sa to nerobilo vo skutočnosti už doposial? Skupina priemyslníkov slovenských sťažuje si a žiada vypočuť pred odanením priemyslníkov, čo toľko znamená, že vyrúbily sa všelijaké dane, na príklad daň z majetku, daň z prírastku na majetku, daň z obratu atď, a poplatníci sa nevypočuli vopred. Tedy tu zase žiada pán minister financií sdeliť vopred verejnosti, a vypočuť ju, ale vidíme, že v skutočnosti sa to nekoná. (Hlas: A hlavní zlodeji prekládajú svoje podniky do Maďarska!) Príjdem na to, pane kollego! Daň z majetku, prírastku na majetku, ktorý vo veľmi mnohých pádoch ani neexistuje a predsa sa počítá - majetok predválečný a majetok terajší ten istý je a berné úrady predsa prírastok rátajú a dľa toho vyrubujú ohromne veľkú daň. Tedy daň z majetku, prírastku na majetku a daň z obratu v terajšej krízi vybierať sa nemôže a nesmie. Švajcarsko plesbicitom zamietnulo vybieranie dane z majetku a to aj nemajetné robotnické triedy odhlasovaly. Vôbec ako môže štát vyrúbiť tak nesmiernú daň, keď sa nestará o povýšenie daňovej schopnosti poplatnictva, to jest o pozdvihnutie priemyslu a obchodu! Keď sa stará ministerstvo financií o zvýšenie dane, má sa starať ministerstvo obchodu, verejných prác a vôbec vláda o poskytnutie dostatečných prostriedkov a podmienok priemyslu a obchodu. Ba na Slovensku naopak sa to robí, tu sa priemysel a obchod úmyselne tlačí, a továrňam a vyrábäjúcim podnikom sa práca odoberá a dodává podnikom na Morave a v Čechách. Bola by to hrozná nespravedlnosť voči Slovensku, keby bolo pravda, co mne bolo sdelené, že preto nadržujú a dodávajú prácu zo slovenských železiarieň vítkovickým železiarňam, že u týchto je veľmi zainteresovaná Živnostenská banka. (Hlas: Čujte!) Tedy jednej banke k vôli má sa ničiť práca na Slovensku? Ta banka je dosť bohatá, ale slovenský železiarsky robotník je chudobný. Odeberajú prácu slovenským železiarňam, ako som to vzpomenúl rimomuráňskej, podbrezovskej, vo Zvoleni, a na iných miestach, aby dokumentovali, že nielen treba doplácať a aby ich potom predali vítkovickým železiarňam.

Čo sa hospodarenia v týchto slovenských železiarňach týče, tak keby sa tam racionelne hospodarilo, tak by tieto slovenské železiarne vykazovaly zisk a nemalo by sa dovoliť ich predávať. Lebo čo bude potom s tým slovenským železiarskym robotnictvom? Ale môžeme tu hovoriť čo chceme, vláda nereaguje na to, jedným uchom to ide tam a druhým von, a ďalej sa robí a hospodarí sa. Povedali tu páni predrečníci, že čo všetko sa dává tomu Slovensku v rozpočte, že koľko je tam pre Slovensko; ale vidíme tie faktá, že priemysel a obchod na Slovensku sa zanedbáva, poškodzuje. To sú nie reči, to sú faktá. (Sen. Lažo: Na papíru sa dává!) Na papieri sa dává a v pravde potom ako to vyzerá? Jeden poslanec slovenský, nie z ľudovej strany, povedal: >Púšť bude na Slovensku!< A to povedal nie oposičný poslanec, ale vládny poslanec slovenský.

V rozpočtovom výbore senátu bolo požadované, aby pre celú republiku bola vysoká lesnícka škola, sriadená v Brne. Brno má už techniku. Tedy na Slovensku nemá byť už žiadna odborná vysoká škola, ani lesnícka, ani technika? Veď Slovenska najväčšie bohatstvo sú jeho lesy. A v Baňskej Štiavnici na Slovensku bola lesnícka vysoká škola. Vzali ju preč. (Sen. Walló: Nechcú slovenskú inteligenciu! Boja se jej!) Národ si ju zpät žiada, tú vysokú lesníckú školu do Baňskej Štiavnice a techniku do Košíc, zasluhuje to 3 a pol milionové Slovensko. Tedy na Slovensku nemá byť už ani továrne ani vysokej školy? Tuna vzpomínam, že jeden pracovník, slovenský poslanec povedal, že Slovensko bude púšť. A keď bude púšť, tak to bude pre republiku ohromná škoda.

Rozpočet je na ciele naše nesmierny, roľnictvo, priemysel a obchod klesá, dane sú veľké, výdavky sú tiež veľké. Aké je z toho východisko? To sa už tiež tázal jeden pán predrečník. Potreba je hospodárská, priemyselná, obchodná politika širokého svetového rozhľadu, veľkých koncepcií. Nielen žiť ako chrobák v krine, do malicherných osobných záujmov a do malichernej vnútornej politiky pohrúžený. Taká malicherná politika bola umele zvýšiť našu valutu. Z toho bolo trochu slávy pre jednoho, druhého štátnika, ale sláva zničila priemysel a obchod. Keď sme ztratili naše tržište, tedy politika veľkých koncepcií sa má usilovat zase získať tie ztratené tržišťá a nadobudnúť nové. Na miesto toho, čo sa robí? Soslabuje sa priemysel na Slovensku a tento sa presťahuje, čo už pán kolega tamto hovoril, do Maďarska, do Rumunska, do Jugoslávie. Aký priemysel začal kvitnúť na Slovensku! - a teraz, čo vidíme? Je to politika velkých koncepcií? Myslíte, že stačí, aby zostal priemysel v Čechách a na Morave? Mýlíte sa! Máte vedieti, pánovia, že Slovensko je osa republiky a bez tej osy sa republika točiť a žiť nevie. Slovenska si treba vážiť, ale nielen zeme, ale i toho ľudu pracovitého, schopného a treba ho pozdvihnúť, ale nie negligovať, hospodársky zoslabiť, lebo tým sa zoslabí celá republika. Slovenskému národu je vrodena veľká priemyslová a obchodná schopnosť. Vidieť to z malých príkladov. Ex ungue leonem! Trenčianský drotár prejde Rakúsko, Švajciarsko, Franciu, naučí sa nemecky, francouzsky a anglicky. Oravský plátenník so svojim tovarom chodí po celej krajine, zašiel do Dalmácie, na Balkán, do Bulharska, do Turecka, do Palestýny a Egypta. Oravský plátenník z Turecka a z Egypta doniesol do oravskej dediny dukáty. Turčiansky olejkár prejde Rusko, zajde do Asie, do Samarkandu a tam zakladá obchody. Čo preukázali Slováci v Amerike! Koľko továrieň a priemyslu je na Slovensku! Tento pracovitý, schopný slovenský národ chcete zanedbávať s jeho priemyslom? Vo veľkých rozmeroch je treba podporovať slovenský priemysel a všemožným spôsobom napomáhal jeho exportu a robiť nie úzkoprsú, ale veľkú slovenskú priemyslovú politiku. Na miesto toho, ale co sa deje? Miesto založenia novej výdatnej veľkorysej slovenskej politiky zakládajú práve v Bratislave novú cirkvičku. Tedy to pomôže Slovensku, to nám pomôže, to budeme potom žiť. Potrebná je hospodárska priemyslová, obchodná a finančná politika veľkých koncepcií; nie len fabrikovať veľké dane, treba zpät získať ztratené tržišťá a získať nové. Republika Československá je prevážné štát priemyslový. Ale stará sa o to, aby priemysel kvietol a mal odbyt? Neni dosť na tom mať len konsuláty v cudzich zemiach a držať vzorkové veletrhy v Prahe a Bratislave a uzavierať obchodné smluvy. Jako som tiež v zahraničnom výbore riekol, je to potrebné, to sa rozumie, ale nestačí to. Kupca a tržište je treba systematicky hľadať. Konsuláty majú pracovať na získaní nových odbytíšť v Oriente a v cudzozemsku vôbec. Práve dnes odpovedal na to minister zahraničia, že konsuláty pracovaly hospodársky s prospechom. V dnešnej krízi však potrebujeme zvýšenú pozornosť k získaniu nových tržíšť. Čo člen zahraničného výboru čítam vo zprávach, ktoré sa nám predkladajú, že do Ruska sa vyviezlo niekoľko tisíc vagonov s najrôznejším zbožím, rôzné druhy železa, kovové výrobky, hospodárské stroje, osivo, papier a pod. a že sa pojednávalo o tom, by predstavitelia českého, tam stojí: českého priemyslu zúčastnili sa reštaurácie ruských priemyslových podnikov na koncesnom alebo nájomnom základe. Tážem sa, zda patriční faktori, obzvlášte naši slovenskí ministri, z ktorých tu ani jedného nevidím, mali o to starosť, aby sa toho exportu zúčastnil aj slovenský priemysel a obchod? Máme veľké exportné články, drevo, súkno, cukor v ohromnej miere, že by sa to mohlo vyvážať na najvzdialenejšie tržište. Tážem sa, zda sa naši ministri starali o to, by sa toho exportu do Ruska zúčastnil aj slovenský priemysel a obchod? Keď sa slovenský priemysl nepodporuje, zda to neni oprávnená žiadosť, aby na Slovensku autonomne sa starali o svoj hospodársky vývoj? Nemci chceli isť do Bagdadu - nemohli - ale teraz idú do Ruska, na Balkán - a nám odberajú tržište. Štát sa má starať o to, aby náš tovar mál odbyt na Balkáne, ba ďalej v Oriente, v Malej Asii, slovom na Levante. Naše tovary, plátno, drevo, sukno, cukor, stroje, treba vyvážať na východ. Keď nie my, budú vyvážať druhí, obezretnejší, života schopnejší a my zastaneme ako v kleštiach uzavrení v stredu Europy s našou slávou, našou laickou morálkou a protináboženskou politikou a zadusíme sa bez širokého, voľného, svetového obchodu v našej nadobudnutej slobode. Či je postarané o lačný železničný vývoz k nášmu adriatickému a hamburskému prístavu? Či je postarané, aby naše produkty dostaly sa na svetový trh? Vidíme toho opak. Žilinská továrňa cellulosová vyvážala cellulosu do Ameriky cez Nemecko a prístav Hamburský. Nemecké železničné tarify boly o moc lacnejšie ako naše. Chodila táto slovenská továrna žiadať, prosiť u vlády, aby žilinská celluloidová továrňa mohla vyvážať cellulosu do Ameriky. Po kolená si môže nohy zodrať svojimi prosbami a žobraním, ale nedosiahne sníženia tarifov, aby mohla exportovať zo Slovenska. To je tá politika veľkých koncepcií.

Tá naša politika veľkých koncepcií je, že radšej nech sa ta slovenská továrňa zavre a my nepopustíme z naších tarifov. Keď máme 20 miliardový rozpočet, máme mať aj obchodnú a priemyslovú politiku veľkých rozmerov. Ba, máme tie velké koncepcie: habať >Slováka< rozumom bratislavského censora Hagla... (Sen. Babka: To je štvanie!) I moja reč je štvanie! Tento censor robí veľmi problematičné služby republike. To budúcnosť dokáže, čo zlého on tým habáním vykonal. Čím viace sa habá, tým je ľud roztrpčenejší. Nech, keby niečo protištátneho písal, rozvratného proti štátu, ano. Treba je Slovensko uspokojiť, reagovať na jeho žiadosť - to by bola praktická politika.

Pán minister zahraničia riekol zástupcom cudzozemskej tlače, že republika Československá nemá bezprostredného zaujmu v otázke Dardanell a preto ani na konferencii v Lausanne nebude zastúpená. Chcel som už dávno na tomto mieste zmieniť sa o tom, že keď je to záujem Jugoslávie, Poľska, Ruska, a Bulharska, tak je to aj náš záujem jako štátu slavianského, ktorý je v priateľských stykoch s Jugoslaviou a Bulharskom, a síce záujem bezprostredný. Veď by maly aj naše lodi prechodiť Dardanellami! Tieto dni povedal americký delegát v Lausanne, ža o Dardanelly májú nielen černomorské pobrežne štáty záujem, ale záujem majú tiež tie štáty, ktoré s nimi sú v styku, tedy aj my. Nielen priemyselníci, ale aj naši ministri majú sa starať o to, kde a jako predávať, exportovať naše výrobky - ale nie len dane zvyšovať a ich nemilosrdne inkasovať od zchudobnelého roľníctva, priemyselníctva a obchodníctva slovenského. Štátnik na svojom zodpovednom vážnom mieste nesmie byť malicherný, úzkoprsý, ale musí mať široký svetový rozhľad. Pozrite na Belgičanov, Holanďanov, Dánov a Portugalcov - sú to malé národy - a predsa prevádzajú svetové obchody, lebo majú široký svetový rozhľad a pri tom platia katolícké školy - nemaja oni taký úzkoprsý, malicherný svetový názor, ktorého najvyšší štátny raison je potierať jednu politickú stranu vzdor tomu, že táto strana chce budovať štát.

Keby naši štátníci začali robiť politiku vnútornú í zahraničnú, priemyselnú a obchodnú vo veľkom štýle, keby sa vystriehali tých malicherných osobičkárskych a úzkoprsých bojov, ktoré zatemňujú široký rozhľad - a keby väčšiu váhu kladli na národohospodársky vývin, ktorý by obyvateľstvo uspokojoval v tom, by múdra decentralisácia hneď ukázala sa prospešnou pre štát, tak ako v záležitostiach admimstratívnych, školských, cirkevných i hospodárskych, autonomne spravovanie Slovenska a Moravy by sa tiež, ako štátu prospešné ľahko previedlo.

Pánom ministrom obchodu a financií dovoľujem si tedy zdôrazniť: najprv pozdvihnúť priemysel a obchod a potom teprve zdvíhať dane, ale dane zdvíhať a tieto nemilosrdne inkasovať a priemysel nie - to je pochybená politika. A to Slovensko, to treba hospodársky pozdvihnúť a považovať za osu republiky.

V rozpočte ministerstva financií vidíme položku: Daň z koralky, t. j. pálenky, 480 milionov korún a daň z mäsa 86 milionov. Čo to znamená, že sa na Slovensku ohromné mnoho pálenky páli a málo mäsa jie. V Čechách a na Morave, ako som sa dozvediel, pálenka a koralka sa už nepije, ale pivo, ale nenie to tak hrozné, jako sa tam u nás pálenka pije. Škoda, že pán minister financií tu neni. Doporučil bych mu, aby začal to odalkoholisovanie. On má 480 milionov z pálenky, ale koľko rodín je tým zničené hmotne a duševne? Keby nebol ten alkoholismus, ovšem bolo by tu viace rodin pracujúcich a dane platiacích a to je väčší prospech pre našu republiku, než oných 480 milionov Kč dane z koralky.

Pánu ministrovi financií dovoľujem si ešte poznamenať, že dúfám, že vládný návrh zákona o úprave hospodarenia v štatnych závodoch sa nevzťahuje na železnice, lebo keby i tieto mali svoj úkol prevádžať len podľa zásad obchodných, tak by mohlo prísť nariadenie ministerské, že dovoz osobný a nákladný sa o toľko a toľko zvyšuje, lebo to obchodný záujem železníc požaduje a železnice musia vykázať plus a nie minus, tedy by bol priemysel a obchod už celkom zabitý a zničený. Čo by mal z toho štát? Samé zrúcaniny, pomedzi ktorými by sa už aj tej dľa obchodných zásad spravovanej železnici nevyplatilo chodiť, musela by tiež skapať Nesmierne veľká moc dává sa tým ministerským nariadením a to tiež pomocou Národného shromaždenia - čím sa vladarenie blíží vždy viac a viac absolutizmu a odďluje sa od demokratizmu. Tak by všade vládla svojimi naradeniami vláda a nie ľud.

Čo sa týka zahraničnej politiky, musím tu ešte pripomenúť otázku Javoriny. V >Zahraničním věstníku<, ktorý sa posielá členom zahraničného výboru, čítám zprávu, kde sa >Warszawsky Denník< rozpisuje, že Veľká dohoda musí prideliť Javorinu Poľsku. Tam sa robí za to veľká propaganda v Poľsku a v Paríži a napínajú sa všetky politické hýbadlá, aby Poľsko zase utrhlo kus slovenskej zeme. My nevydáme Javorinu, z toho povstane veľký rozpor a prípadný neprajný výsledok tejto otázky pre nás bude mať nebezpečné následky. Prečo nepožadovalo Poľsko alebo Galicia pred prevratom Tešín, Oravu, Spiš, Javorinu a Pán boh vie, čo ešte budú požadovať, pôjdu ďalej na Pieniny, Šaryš atď. Očakávame od vlády najenergickejšie obhájenie slovenského územia.

Ku konci chcem ešte predniesť tu jednu veľmi vážnu věc. Upotrebujem príležitosti teraz, poneváč neviem, kedy by mi bola zase poskytnutá, pohovoriť so stanoviska národohospodárského, zdravotníckého, humánneho a kulturného o jedném zamýšľanom hanebnom, ukrutnom, neľudskom, môže sa povedať infernálnom, diabolskom návrhu zákona, ktorý bol iniciatívnemu výboru snemovne predostretý, skrz isté elementy koaličnej vlády, ktorý ale pred Národne shromáždenie neprijde na teraz, ale čí v budocnu príjde, to sa ukáže. Ale poneváč jestvuje ten zlodušný úmysel, za povinnosť si držím pre budúcnosť, pre výstrahu, pre reputáciu nášho štátu, obzvlášte so slovenského stanoviska, co najrozhodnejšie pozdvihnúť varujúceho hlasu, aby sa nikto nikdy nezvrhol natoľko, predložiť Národnému shromaždeniu tak hanobný, hnusný, ukrutný, neľudský, ba môžeme povedať infernálny, diabolský návrh zákona; je to návrh na vraždenie materského plodu. (Sen. Babka: To sa robí na katolických farách! - Odpor u slovenských ľudovcov. - Sen. Dúrčanský: Dokažte to! - Pomluva! - Fuj, to môže riecť len Babka!)

Místopredseda Kadlčák (zvoní): Prosím o klid. (Výkřiky sen. Dúrčanského.) Pane kolego Dúrčanský, prosím, nevyrušujte. (Sen. Dúrčanský: To je výraz, ktorý nepatrí ani do snemovne! To si dovolí školský inspektor!) Prosím o klid.

Sen. dr Kovalik (pokračuje): Najprve odpoviem pánu senátorovi, že on chce zastávať vraždenie materského plodu a chce to uzákoniť. (Sen. Babka: Já to odsudzujem!) Tedy, prečo mi skáčete do reči s takou poznámkou. Nikdy sa neozve, len vtedy, keď tu hovorím a zastávam dobré veci. (Sen. Babka: Ale já vás chválim, keď hovorite správne!) Tedy je to návrh na vraždenie materského plodu, vraždenie detí má schváliť Národné shromaždenie Československej republiky. To sa nesmie stať ani z národohospodárského a i zdravotníckeho stanoviska, lebo štát potrebuje krescenciu, potrebuje deti.

Jesli je vo svete niečo krásneho, ideálneho, čistého, nevinného, zo všednosti zeme povznášejúceho, útechu, slasť, radosť poskytujúceho, - tak je to novorodené, útle, nevinné dieťa, andel s neba slietly na tento zlostný svet. A toho chcú nemilosrdne vraždiť kadejaké zvrhlé, do pekla súce návrhy zákona? Čo by povedala tá žena, ktorá takýto hnusný zákon pestuje a chystá, keby ju a jej deti malí vraždiť? Jestli je taký alebo tomu podobný zákon v niektorom štáte, ani tomu nie pardon, ani tomu štátu nie pardon, aj na to vypovedám v méně humanizmu, v mene šľachetného človečenstva odsudzujúci výrok, že je to hanobné, hnusné, nemorálne, barbarské, neľudské, diabolské, v bárs ktorom štáte by sa to nachádzalo. Či má tá republika napodobovať ako opica všetko zlé, čo zblúdila ľudská zlosť vymyslela? Vraždiť plod v živote materinskom - je to do pekla súce, ale nie medzi šľachetných, poctivých ľudí. Bezcitná, nekresťanská kultúra dá tomu nejaké meno, alebo dôvody, ale je to najhnusnejšia vražda, ktorá dokazuje najzvrhlejšiu dekadenciu, úplné chybovanie každého ľudského citu šľachetného. Veď to medzi zvermi robí - odpusťte mi ten výraz - len sviňa, ktorá sožerie svoje vlastné mladé - iné zvieratá, aj tie najdivočejšie, hyeny, šakáli, tygrice, pardáli, chráňa a brána svoje mladé a chovajú ich, ale nevraždia - a človek, má vraždiť materinský plod? A my bysme mali taký zákon odhlasovať? Hrôza! (Sen. Dúrčanský: Sodoma!) Je to idea pekelná, diabolská, mefistofelská. A tento návrh podáva žena - vraj žena - ani meno jej nech nevstúpí na moje rty! A opováží sa ešte predpokládať, že sa najdú poslanci a senátori, ktorí takýto hnusný zákon odhlasujú a pomáhajú vraždiť plody ľudské, nevinné deti! (Hrôza! Fuj! - Sen. Babka: Ešte neodhlasovali!) Ale je už podaný, je dosť, že sa už na to myslí. To je dosť, keď sa taká myšlienka chce predložiť Národnému shromaždeniu republiky Československej. (Sen. Dúrčanský: O blahobyt ľudu sa má vláda starať a mie o také veci!) Slováci a počestní ľudé nikdy ani neslýchali o takýchto zákonoch. Na večné veky by to bola hanba republiky Československej! Slovenský národ sa tomu vzoprie s pocitom najväčšej ošklivosti. Sparťania ničili slabé deti - bola to pohanská neľudskosť, zvrhlosť, besnota, ukrutnosť. Číňania robia to isté - hnusný barbarizmus. Aj Československá republika má sa vystaviť takejto potupe, haňbe, takému barbarstvu, ukrutnému činu? No, pekne budú smýšľať na Slovensku, aké sa tu zákony chystajú.

Abych skončil: Naša strana nemôže hlasovať za rozpočet, poneváč, ako som to v mojej reči snažil sa dokázať, dane sa nepomerné zvyšujú a pri tom nevykonávajú sa potrebné opatrenia ku pozdvihnutiu priemyslu a obchodu na Slovensku, nekoná sa politika priemyselná veľkého štylu a nezdvihá sa ďaňujúca schopnosť poplatníkov. Končím. (Potlesk u stoupenců řečníkových.)

Místopředseda Kadlčák: Uděluji slovo panu sen. Klečákovi.

Sen. Klečák: Slavný senáte! Senát Národního shromáždění republiky Československé je povolán, aby svým hlasováním povolil nebo zamítl statní rozpočet republiky Československé na rok 1923. Jak hlasování dopadne, netřeba mít obavy. Nejen republice Československé, ale též i dnešní vládě dostane se schválení rozpočtu převážnou většinou hlasů. Složení vlády, třeba značně různorodé, tomu odpovídá. Rozpočtový výbor senátu Národního shromáždění, jehož úkolem bylo rozpočet prostudovat a doporučit, učinil tak, pokud se týče projednání rozpočtu, v době pomerně velmi krátké, po debatě, v níž nebylo žádných rozčilujících zjevů. Snad mnohá navržená cifra lákala k opravě. Toho však učiněno nebylo a rozpočet schválen beze změny značnou většinou. Je to třetí státní rozpočet za trvání tohoto slavného sboru.

Navržené cifry a sice obnos 18.812,390.860 Kč v příjmech a 19.371,030.639 Kč ve vydáních jsou důkazem, že stále ještě pracujeme s rozpočtem poválečným, s rozpočtem, který znamená nejen rozvrácenou Evropu, ale též i u nás následky minulosti. Kde kdo, každý volá, aby rozpočet našeho státu byl menší, aby došlo k odbourání dnešního systému daňového. Dost je i těch, kteří poukazují k tomu, že nás je jen 13 milionů a přece máme rozpočet větší než veliké státy s daleko větším počtem obyvatelsva. Co však máme dělat? Ať začneme odbourávat položku kteroukoliv, až na nepatrné obnosy, které nepadají na váhu, všude narazíme na odpor. A můžeme zastaviti rozvoj našeho státu a lidu vůbec? To je vyloučeno!

Jen se trochu důkladněji podívejme do rozpočtu pro rok 1923 a hledejme v něm položky, u nichž možno šetřiti. První kapitola, pojednávající o příjmech presidenta státu, je jenom dokladem, že jsme státem skutečně demokratickým. A přece na místě samotném stojí muž, jehož úmorný, těžký zápas za osvobození naše oceníme všichni do posledního až jednou historie počne psát pravdu, jak jsme se stali svobodnými po třech stech letech utrpení, strádání a otroctví (Sen. Matuščák: Ale v našem státě se nejednalo tak, jak to Masaryk chtěl!) Také dojde na vás!

Druhá.kapitola státního rozpočtu z převážné většiny nám ukazuje, že již byl nejvyšší čas, aby někdy královský hrad pražský, tato nádherná památka, záviděná nám celým světem, nestala se pouhou zříceninou. Mnoho-li let bylo ještě potřebí, aby rozpadl se veliký památník české slávy dávno již minulé? Nepříliš mnoho! A možno šetřiti s jediným haléřem, když stále se shledáváme s tím, že urychleně nutno ošetřiti to, nač bývalý držitel celá desetiletí nedal jediného haléře? Šetřiti zde nemožno. Konečně práce samotná znamená, že odpomáháme dnešní nezaměstnanosti. (Výborně!)

Třetí kapitola je určena Národnímu shromáždění. Úhrnný výdej rozpočten na 40,180.543 Kč. Při této položce dosti často slýcháváme, proč nejsou sníženy též diety členům Národního shromáždění. Co slyšíme u nás pokud se týče této položky, to domovem je jen právě u nás, v nižádném však druhém státě. Což poslanec, jeden každý, nemá nižádných vydání, souvisejících s vykonáváním mandátu? Jenom je spočítejte, a každý uvidí, že mandát není nižádnou sinekurou. Vzpomínám při této příležitosti na nedávnou minulost, kdy jistými kruhy u nás bylo řečeno, jaká to troufalost, ucházeti se o mandát těmi lidmi, kteří nemají značného sociálního zajištění. Jako toto stanovisko v minulosti znamenalo procovství, tak v přítomné době činěné útoky znamenají jenom demagogii. (Tak jest!)

Plným právem a směle můžeme říci, že nám nikomu k srdci nepřirostly diety. K srdci nám přirostla láska k tomuto státu a hlavně nezvratné přesvědčení pracovat tak, jak zájem lidu v československé republice toho vyžaduje.

Slavný senáte! My, pokud patříme ke straně československých socialistů, nemáme, co bychom dodali ke kapitole >Nejvyšší správní soud<. Chováme jen jedno přání, a to je, aby náš Nejvyšší správní soud povždy zůstal základnou naprosté spravedlnosti a také i práva. Jenom právo a spravedlnost mohou dovést k tomu, že Československá republika bude státem nejen demokratického zřízení, ale též budovou skutečné spravedlnosti. (Hlas: To jest správné!)

Při kapitole >Nejvyšší účetní kontrolní úřad< projevujeme uspokojení, že se nám konečně dostává účetních závěrek. Jen pořádek přesný, nic nezakrývající, získá důvěru všech vrstev občanstva. Snad nezískáme důvěry u živlů rozkladných (Hlas: Matuščák!), snad ji nezískáme v táboře německých spolukrajanů, jímž sebe lepší hospodářství bude stále ničím a rozkladná činnost, směřující k rozvratu našeho státu, vším. Přes to musíme pracovat k tomu, abychom před celou veřejností a před celým světem mohli dokázat, že jsme vzorní hospodáři. Na tomto hospodaření musíme pak míti zájem nejvíce my, kteří v tomto státě tvoříme ohromnou většinu, skládající se z pracujícího lidu.