Místopředseda Kadlčák (zvoní): Uděluji dále slovo panu sen. Roháčkovi.

Sen. Roháček: Slávny senáte! Mám mluviť o rozpočtu na budúci rok. Jak mám mluviť, čo mám povedať v dobe tak vážnej pre novovybudovaný náš štát? Zkúmajúc pomery domáce i zahraničné, vidíme, v jak vážnych dobách žijeme. A tu nemôžem mluviť, než čo mi diktuje úprimné slovenské srdce, a bol bych rád, aby celá československá verejnosť počula moje varovné slová. Práve sme prežili dobu, keď náš najúhlavnejší nepriateľ ohrozoval našu slobodu. Na šťastie skončilo sa to len mobilizáciou. V našej širokej verejnosti slyšať je hlasy z rozličných strán: Načo sme mobilizovali, keď tak mobilizačné náklady musíme sami niesť? Tí, čo šíria tieto reči, bohužiaľ, zapomínajú na to, že sme už samou mobilizáciou a bez vojenského zakročenia na maďarskej pôde vyhrali Karlovu abdikáciu na trón maďarský a konflikt medzi našou demokraciou a medzi národným aristokratickým kapitalismom. Mnohí cudzinci sa tázali, keď očakávali miesto riadnej mobilizácie na Slovensku rozvrat. Naša mobilizácia priniesla nám víťazstvo bez krvavého krveprelievania. Naša mobilizácia dokázala pred celým svetom, že sme jedným z najkonsolidovanejších štátov evropských, schopní priniesť v každom okamžiku najkrajnejšie obeti a i každý rozpočet za našu slobodu sme odhodlaní niesť, a brániť integritu nášho štátu. Tým, že sme do vojny vstúpili, potvrdili sme slávnostne pred celým svetom naše humanitné a mierumilovné stanovisko.

U nás na Slovensku sa ukázala celkom svorná jednota československá. Na tejto svornosti stroskotalo vždy každé úsilie nepriateľské. V znamení tejto svornosti upozorňujem čo najdôraznejšie všetky kruhy politické na chystanú reformu správy na Slovensku.

Od začiatku existencie Československej republiky sme sa stavali čo najrozhodnejšie proti takej úprave, ktorá by nás delila od bratov Čechov. Boli sme si vedomí toho, že sami o sebe neboli sme schopní vzdorovať útoku nepriateľskému. Pochodili bysme tak, ako osamotený dub na Tatrách, keď prijde vychrica, zlomí ho v drieku, a preto žiadali bysme a hlásali, aby čo najužšie splynuli brat Slovák so svým bratom Čechom. Vo spojení sme nepremožiteľní. Stojíme na stanovisku nekompromisnom, československom, a preto keď konštatujem, že terajšia správa na Slovensku je nemožná, vo všetkých oboroch správy treba rýchlej nápravy.

Upozorňujem všetkých politických činiteľov, aby sa náprava stala v tom smysle, aby nepodvrátila základu celého štátu nášho, existenciu jak Slováka tak i Čecha a celej našej vlasti, ktorýžto základ nemôže byť ničím iným, než československá jednotnosť.

V tomto smere vítam program vlády, dľa ktorého táto vytkla za cieľ previesť župné sriadenie v roku 1922 a prial bych si, aby pri tvorení nových okresov a stredísk na Slovensku bol braný ohľad tiež na slovenské a republikánske presvedčenie obyvateľstva a nie snáď komunikačnú ľahkosť. Sme proti každej territoriálnej legislatíve, autonómii a čo najráznejšie v mene našej slovenskej národnej a roľníckej strany proti nej sa ohradzujeme.

S radosťou vítam, že vláda na vybudovanie a prevádzanie pozemkovej reformy prispela pri tomto rozpočte väčším obnosom. Z tribúny tejto doznela ešte po čas revolučného parlamentu rázne slová,, že Slovensko ani do tej doby nepatrí Slovákom a keď chceme oslobodiť Slovákov, musíme v prvom rade prikročiť k hospodárskemu ich oslobodeniu.

Na Slovensku niet slovenskej slobody bez prevedenia pozemkovej reformy. Slovensko jedine tehda bude slobodné, keď bude stáť na slovenskej pôde slobodný slovenský roľník. Národ náš čakal na pozemkovú reformu, ako na príchod život prinášajúceho jará, poneváč vedel, že preň len tehda bude sa začínať nový život, život dôstojný pre človeka, pre slobodného občana republiky, keď bude prevedená pozemková reforma.

Dovoľujem si tvrdiť, že v pozemkovej reforme sa do tej doby na Slovensku veľmi málo, ba takmer nič neurobilo a žiadam, aby sa tejto otázke venovala čo, najväčšia pozornosť, lebo po ročnom trvaní republiky tejto, hlavnej podmienke našej slobody nieto vyhovené. Po prevrate zakríknutí veľkostatkári a džentríci maďarskí stávajú sa každým dňom drzejší a drzejší. Na pomoc im bežia celé rady zástancov z rôznych kruhov, žiaľ bohu i z biskupských, tiež mnohokrát neujasnené zákony, výroky správneho súdu, tak že pomalu nastáva pomer predválečný medzi ľudom a medzi veľkostatkármi. Irredentistický židovský veľkostatkár je znova pánô, Slovák vo svojej svobodnej vlasti je i naďalej jeho poddaným, otrokom. Národ, jehož korene nie sú hlboko zakotvené do rodnej zeme, vystavený je predčasnej smrti, prvá víchrica ho smetie z dejinného dejstvovania. Národ bez pôdy je národom žobrákov, ktorý nemá záujmu o svoju vlastnú vlasť, poneváč nemá prvú podmienku žitia v nej splnenú, nemá vlastnej domoviny. A preto žiadam, aby v prvom rade odstránené boly všetky nesnádze vyskytujúce sa až dosiať v prevádzaní pozemkovej reformy. Menovite bych odporučoval, aby všetky obvodové úradovne boly vyzbrojené dostatočnou mocou,. aby sa urýchlil postup, poneváč centralisácia hatí prevádzanie pozemkovej reformy, dľa špeciálnych potrieb krajov.

Na Slovensku zvlášte panuje ohromná nezamestnanosť a bytová núdza. Preto doporučoval bych, aby vláda zjednodušila pokračovanie pridelovania stavebných miest, aby na jaro všetcia žiadatelia mohli stavať a tak sa zamedzilo ohromnej núdze bytovej a nezamestnanosti. Bude treba tu menovite upraviť zákonom určené 6mesiačné lehoty výpovedné, lebo takto by nebolo možno začať stavať behom jedného roku.

§ 63 prídelového zákona tiež vykazuje isté nedostatky. Bude treba pripraviť novellu zákona v tom smysle, aby komisár pozemkového úradu sám mohol určiť parcelu a uchádzača - keď medzi žiadateľmi a veľkostatkárom nenastane dobrovoľná shoda. Vyhne sa týmto mnohým nespokojnostiam na Slovensku zapríčineným úzkoprsosťou veľkostatkárov.

Pozemková reforma bola z jedných tých bodov revolučného nášho programu, podľa ktorého sa mal ľud povzniesť. Bádam však, že v mnohých bodoch tento cieľ sa nám trati pred očima. Na príklad: je nariadené, aby sa všetky zábrane veľkostatky ohľadne riadneho hospodárstva zrevidovaly. Reviduje sa, ale len malé nájmy pridelené dľa § 63, kdežto naprosto sa nerevidujú na velkostatkoch a neuplatňujú sa aj tam zákonné ustanovenia. Dúfam, že nová vláda čo najráznejšie bude pokračovať tiež i oproti veľkostatkárom, z ktorých mnohí doteraz sabotovali republiku nepriateľmi slovenského ľudu a našej slobody stále ostávajú. U nich musí byť znova rešpektovaná autorita štátu, vlády a československého zákonodarstva. Hriech bysme páchali na vlastnom národe, keby sa tu dvojou mierou meralo a keby, sme uplatňovali systém starej Maďárie: veľkých zlodejov neshátne utiekať a našich drobných ľudí trestáme. Tiež musí vláda vziať do ochrany a postarať sa o kultúrne a sociálne povznesenie delníkov na veľkostatkoch, aby sa nesplnila túžba našich utlačovateľov, že nastávajú staré časy. Náš najväčší národný nepriateľ bol a zostal na Slovensku, židovsko-maďarský veľkostotkár a preto keď hľadáme cesty, jak zakríknuť nepriateľa zahraničného, nezapomeňme na vnútorného, bodomáci nepriateľ je o mnoho nebezpečnejší, ako hociktorý zahraničný. A preto musíme ísť v ústrety všemožným spôsobom ľudu, aby sa stal svobodným vlastníkom svobodnej slovenskej zeme.

Pre našich remeslnikov je tiež potreba reforma živnostenská, musí byť donesený zákon o úprave a prevadzovaní remesiel, aby povolenie prevadzovať remeslá bolo vázané na preukaz spôsobilosti a aby kadejaký fušeri a kapitalisti neohrozovali existenciu remeslníkov.

V prvom rade by bolo. treba, aby bol zrušený maďarský zákon živnostenský z roku 1884. Ten nynejší stav je neudržitelný. Živnostníci na Slovensku mizia a stávajú sa z nich fabrickí delníci. Pomoci treba hmotnej. Nebudovať a nestavať živnosti remeslné na Slovensku od strechy, ale od základu. Darmo je postaviť palác pre zvelebenie remesiel, keď naši remeselníci hynú. V daňových otázkach trpia veľmi mnoho živnostníci Slovenska. Aby sa mohli živnostníci Slovenska zdvihnúť, bolo by žáducno priaznivý daňový kľúč doniesť. My sme ešte deti v ohľade živnostenskom a stojíme na slabých nohách, a preto len také bremená a ťarchy na nás ukladajte, ktoré unesieme a nie také, ktoré by nás zlomily. Úlohou našou bude vychovávať dorosí, usporiadať učňovské školy a ich návštevu a sice tak, aby obce malé a venkovské neboly postavené na roveň veľkým mestám, kde sú pomery iné. Bolo by žiadúcno systematicky zariadiť, aby mládež slovenská za najvyššie podpory mohla sa remeslám vyučiť v Čechách a na Morave, kde remeslá sú v pokročilejších rukách. Ďalej udeľovať štipendiá majstrom, pomocníkom a učňom na ich zdokonalenie. Je to potreba štátna, abysme mali dokonalý a mohutný stredný stav. Naše slovenská mestečka ovláda cudzí element. Ešte je všade mnoho maďarčiny. A bude to úlohou stredného stavu živnostenského a obchodného stavu, aby ich pre republiku a slovenský národ vybojoval a tak spojil venkov s mestečká do jednoho šiku za pokrok a demokraciu.

Úlohou tohoto rozpočtu a heslom je okrídlené slovo "šetriť". Šetriť je heslo pekné, ale šetriť rozumne. Nech sa nešetrí, kde treba pomáhať. Všeobecne sa hovorí, že máme viac štátnych zamestnancov, než ich potrebujeme. Bolo by žiadúcno, aby bola prevedená revisia a zbytoční a nekvalifikovaní nech idú za svým povolaním, aby nebolí bremenom štátu. Protestoval bych však proti tomu, aby na Slovensku v prvom rade prepúšťaní boli Slováci, nech už pri železniciach alebo pri pošte. Čo mnoho hriechov u nás narobilo, není to, že pri okresných súdoch sedí sudca Čech, ale to, že pri okresnom súde je sluhom Čech. Není to chybou, že na gymnásiach sedí český profesor a vyučuje, ale to, že tým školským sluhom nemôže byť Slovák. - Doprajte kúsok chleba aj tomuto chudobnému človeku v jeho domovine. Preto pozor pri prepúšťaní zo služieb na Slovensku.

Šetriť bych nedoporučoval pri školách a zvlášte sa primlúvam, aby konečne pensie našich starých učiteľov, zvlášte tým, ktorí slúžili myšlenke, slovenskej, boly upravené, tak že by mohli pensisti na staré kolená počestné žiť, lebo sú skutočne v zúfalom stave.

Z našej strany po mne má ešte hovoriť kol. Rozkošný, ktorý iste prevezme úlohu zemedelca, ja sa ešte chcem zaoberať so školskou otázkou slovenskou.

Školská otázka je na Slovensku veľmi populárnou, lebo nepopulárnou, podľa toho, čítame-li kritiky alebo reči rôznych politických strán. Že sme vo školstve urobili v posledných troch rokoch priamo zázračné pokroky, že na tomto poli dejú sa pravé divy, že počet škôl všech možných druhov vzrástol. do ohromnej výšky, že slovenčina slávi pravé triumfy vo výchove nášho dorostu, o tom pochybovať alebo posmešne sa vyslovovať môžu iba ľudia nevzdelaní, alebo zlí. Tým ovšem nechceme naprosto všetko, čo sa na tomto poli na Slovensku vykonalo, chváliť. Rád bych sa tiež kriticky vyslovil k rozpočtu ministerstva školstva a národnej osvety ale v inom smysle, než to konajú ľudáci, kresťanskí sociálovia a všeliaki iní maďarskí alebo maďaronskí viace menej svatuškárske osoby. Kritisovať niečo znamená toľko, ako napravovať, a lepšie mysleť. Nič neni ovšem tak dokonalé, že by sa na niečom nejakej chybyčky nenašlo a kritika školstva a školskej politiky je podľa nízkej inteligencie a malej odbornej vzdelanosti mnohých kritikov prirodzene veľmi malichernou, ba často priamo detinskou. Naši ľudáci stále kričia, že škola je neverecká, že štát sa nestará o učiteľa, že učitelia urážajú kresťanský cit ľudu atď. Českí učitelia vraj kazia mládež. To všetko sú nesmysle a nepravdy. História kedysi zlatými literami bude značiť priamo výkony českých učiteľov a profesorov na slovenských školách (Tak jest.) až na malé prehmaty a niekdy snáď značné nedostatky byrokratickej dokonalosti v ministerstve školstva a referátu bratislavskom nutno uznať podľa pravdy, že tých 450 českých učiteľov a tých asi tisíc českých profesorov a učiteľov občianskych škôl vykonali prácu peknú a účinkujú v každom smere nielen vo škole, ale i v sociálnom živote vzorne a dokonale. (Tak jest!) Nejlepší dôkaz toho je, že vo školstve slovenskom vypukla krísa školských budov, učiteľských bytov, nedostatok učebných prostriedkov atď. Každá krisa je vec zlá. Slováci si sťažujú, že im Česi málo profesorov posielajú, málo učiteľov dodávajú, že štát nestavia nové školy v dostatečnom počte, že ministerstvo len sľubuje a nové školy nestavia atď. Ale jak táto krisa povstala? Pred prevratom bolo na Slovensku dosť stredných, odborných ba i mešťanských škôl? Nikto si nesťažoval, že maďarská vláda pomalú stavia a mnohé paláce školské boly poloprázdne. Lipt. Sv. Mikulášske gymnázium, budova monumentálna mala 100-120 žiakov, Ružomberok mal asi polovinu, ani nie toľko žiakov, čo teraz, jedna mešťanská škola tam stačila, dnes sú tam 2 a nestačia. Prešov má dvoje gymnasium, oba dva ústavy sú preplnené, Baňská Bystrica má škôl toľko ako Č. Chrudim (Hlas: Malé Athény.), v Bratislave vôbec nieto dosť miesta. A nové ústavy, ktoré boly založené v Kubine, vo Zvolení, Turč. Sv. Martine a asi na 30 miestach, kde boly založené nové mešťanské školy, nieto dosť miesta pre žiakov.

Na Slovensku máme vo školskej otázke tedy v istom smere akúsi "radostnú" krisu. Učitelia, profesori účinkujú totiž tak znamenitým spôsobom a školský referát spravuje školstvo takým, jak ľudáci hovoria "diabolským" spôsobom, že rodičia posielajú z najposlednejších dedín húfne svoje deti do škôl a nešetria peňazi a nešetria ani detí, ktoré musia častokrát na 20-30 km putovať zavčas z rána vo tme a ospalé v chladných častokrát vagónoch do ďalekého mesta na strednú, meštiansku alebo odbornú školu. Nemilé je to, že sú školy preplnené a že štát nestačí v terajších biednych časoch strašnej drahoty rýchle stavať nové školy a rýchle vychovávať učiteľský a profesorský dorost, ale pre poctivého národovca slovenského a československého je to predsa len stav radostný a to najlepší dôkaz, že ľudáci nemajú pravdy a že nemajú pravdu Maďari a Nemci, ktorí tvrdia, že česki učitelia a profesori kazia mládež a nerešpektujú zvláštne pomery kultúrne.

Keby bolo pravda, čo ľudáci hovoria, zaslúžilo by 20 tisíc rodičov, alebo i viac pokárania a opovrženia, že na také od českých učiteľov pokazené školy posielajú s takou radosťou a ochotou svoje najdrahšie poklady. Toto faktum, že na Slovensku nemáme dosť budov a učiteľov pre veľký nával žiactva, treba stále a stále opakovať a tým kritikom, ktorý bezdôvodne a nespravodlivé všetko české a československé do blata ťahajú, pred širokou verejnosťou na oči staväť.

Škola je dnes veda i umenie. O školu si otiera každý Florián svoj rozum a bohužiaľ na Slovensku myslí každý oposičník, že škola je najlepším objektom na potieranie ministerstva a na kritisovanie. Kdežto práve škola vyžaduje veľkých odborných znalostí a delikátneho posudzovania. Nieto ničoho strašnejšieho, ako keď tichého a pracovitého učiteľa a profesora roztrpčíme nespravodlivou kritikou a nevážnym spôsobom mu prácu zťažujeme. Ja obdivujem českých učiteľov a profesorov, že po všetkých tých hrozných nápadoch, ktoré kydajú denne ľudia málo vzdelaní a chatrných mravných vlastností a všelijakej minulosti na naše školy, že pri tom všetkom pokojne a bez reptania vykonávajú svoje povinnosti a nedajú sa mýliť žiadnymi nápadmi, hrozbami a uličnickým ohrozovaním. V tom sa javí práve, tiež vysoká kultúra nášho učiteľstva a nízka kultúra, bezmocná zloba rôznych októbrových a pooktóbrových Slovákov alebo priamo otvorených maďarónov.

Na obranu našej školy podotýkam i to, že škola ľudová i stredná není na to určená, aby podávala žiakom nejaký, nový viacej-menej radikálny svetový názor, ale školy sú na to, aby na základe všeobecne uznaných a doložených vedeckých faktov a na základe najlepších method žiakov naučili všeobecným vedomostiam, a aby ich vychovali a dobrých štátnych občanov. (Sen. dr Kovalik: Vedomosti, ale cit a náboženstvá.) To budete vyučovať, až budete profesorom.

Škola musí stáť len na stanovisku tolerancie a musí dávať možnosť každému dieťatu, aby sa na škole dobre cítilo a aby jeho náboženský cit nebol nikým urážaný. Preto odsudzujem čo najostrejšie výpady a poklesky chvalabohu nie početných profesorov a učiteľov, ktorí nerešpektovali alebo nerešpektujú náboženský cit nášho ľudu. Stojím na stanovisku poštátnenia škôl a kým poštátnenie nebude prevedené na stanovisku rovnoprávnosti všetkých učiteľov a jednotnosti všeobecných zásad výchovných v duchu národnom a štátotvornom. Takúto výchovu môže dať ovšem len škola moderná v látke i v administrácii.

Po týchto všeobecných zásadách dovolím si podotknút, že ministerstvo, ktoré pre prílišný byrokratismus a ťažkopádnosť z veľkej časti zapríčinilo oprávnené žaloby, sa pre budúcnosť musí vyvarovať všetkých chýb, ktoré posavaď menoviťe v otázke novostavieb vykonalo. Nemôže-li štát pre vysoké náklady postaviť na Brezovej, na Starej Turej, v Hlochovci, v Novom Meste nad Váhom, vo Zvolene, v Lubietovej, v Zemplíne, v Trenčiaskej atd. atd. patričné novostavby meštianskych a ľudových škôl, tak nech nedrží aspoň ľudí za blázna. Kebych mal podrobne rozprávať, akú odysseu cestovania do Bratislavi, do Prahy, z Prahy zase do Bratislavy atď., zo školského referátu k verejným prácam, odtiaľ do finančného ministerstva atď. vykonať museli, jak im všade len sľubovali a predsa len nič nevykonali, to by mňa priviedlo predaleko. Je to priamo strašné, že mnohí vysokí úradníci, ba sami ministri necítili dôstojnosť svojho chovania. Keď ministerstvo financií videlo, že investičnú pôžičku na novostavby školské nemožno ani len vypísať, nuž malo verejnosť o tom určite informovať a nie vyjednávať a kazit papier zbytočnými protokoly, ktoré nemajú žiadnej ceny. Jednotlivé ministerstvá a úrady by si malý uvedomiť, že školský referát v Bratislave, ktorý vykonal tak záslužnú prácu na poli školskom, zasluhuje aspoň. z ich strany istej ľudskej šetrnosti, kedže predsa vedia, že referent Štefánek musí i tak snášať všetky hriechy sveta a že bijú doňho klerikálovia a národní mudrci z Martina najviac a že každý nedostatok a každú chybičku priptetíjú jemu ku zlu.

Upozorňujem pána ministra školstva menovite na strašné pomery ľudového jškolstva v Zemplíne a Šariši, kde na tisíce detí už vyše sedmi let zostáva bez školskej výučby preto, že válkou zničené školy neboly znova vystavené, ba čo viac, že pre zkostnatelý nemúdry byrokratismus v ministerstve verejných prác neni dovolené občanom, aby si sami postavili aspoň nejaké núdzové školy event. zo dreva. Upozorňujeme ho na pálčivú otázku t. zv. erárnych ľudových škôl, ktoré podľa zvykov a zákona vydržuje alebo aspoň má vydržovať erár lesný, ktorý však pre podivné myslenie a zkrótený rozum istých lesných radov nemôžu býf obnovené preto, lebo drevo nechcú na výstavbu alebo reštauráciu týchto škôl dodať. V okolí Brezna je niekoľko takých škôl, ktoré by už dávno boly slušne vystavené, keby erár, to jest, keby bývalý pán prednosta lesného úradu v Banskej Bystrici bol dovolil, aby si občianstvo pri dozoru úradu bolo mohlo narezať a doviesť z erárnych lesov toľko dreva, koľko na tieto erárne školy bolo potrebné. Na tisíce krychlových metrov dreva hnije v týchto lesoch, ale pán byrokrat a slávne ministerstvo zemedelstva sa postavilo na vysoké stanovisko poriadku.

Žiadam menom svojej strany, aby ľudové školy v Zemplínskej a Šarišské župe, kde sú pomery najhoršie, boly čo najrýchlejšie vystavané. Ďalej žiadam, aby Zemplín dostal žiadané gymnásium, poneváč tak veľká župa, majúcu skoro 300.000 obyvateľov, zasluhuje aspoň jednu strednú slovenskú školu.

Čo sa týka učiteľských platov je slušno žiadať, aby požitky, ktoré dnes učitelia majú a s ktorými sú spokojní, boly zákonom upravené v najbližšej dobe, pokiaľ možno do 1. ledna 1922, poneváč tehdy vyprší ministerské nariadenie, týkajúce sa t. zv. mimoriadneho drahotného prídavku učiteľov na cirkevných školách na Slovensku. Samosebou sa rozumie, že definitisovanie profesorov slovenských, ďalej úprava definitívy úradnictva v školskom referáte je veľmi nutná a strana naša sa za žiadosti úradnictva referátu školského i definitisovanie profesorov slovenských zasadí najenergickejším spôsobom.

Upozoňujem, že na Slovensku máme vlastne už čo sa stredných škôl týka dostatočný počet ústavov a strana naša sa zasadzuje všemožným spôsobom za rozmnoženie a vybudovanie odborných škôl priemyslových, obchodných, roľníckych. (Hlas: I lidových.) Tým sa stredné školy značne odbremenia a hroziace nebezpečie prílišného rozrilnoženia tak zv. lateinerských proletárov sa odvráti. Dotácie na odborné školstvo sú ovšem nedostatočné.

Podobne nutno žiadať rýchlu pomoc bratislavskému divadlu, ktoré sa nachádza vo veľkej hmotnej krisi.

Láskavú pozornosť pána ministra školstva obraciam na tak zv. ľudovýchovu. Máme v tomto smere už nový zákon a na tomto poli sa už všeličo dobrého aj vykonalo. Ale prirodzene žiadon obnos venovaný na ľudovýchovu nemôže byť dosť vysoký. Žiadal býsom si, aby ministerstvo na nový časopis ľudovýchovný tak zv. "Nedelné čítanie" venoval čo možná, naiviac hmotných prostriedkov, ovšem v rámci rozpočtu.

Upozorňujem ďalej, že ačkoľvek školský referát udelil našim vysokoškolským žiakom (asi 500 podporovaných) minulého roku viac než ¹/₂ milionu korún a toho roku hodlá temer ³/₄ mil. korún k tomu cieľu venovať, ačkoľvek i privátne osoby značnými obnosy prispievajú, predsa len všetky tieto podpory nestačia. Hmotná bieda našich študentov je veľká. Upozorňujem ďalej otázku ochrany menšín vo školskom a kultúrnom ohľade Slovákov v Maďarsku žijúcich.

A na koniec niekoľko stov o t. zv. katolíckych gymnáziách, ktoré vo verejnosti našej, i v politike vládnej, parlamentnej, rozvírila toľko prachu. A prečo vraj povstala aj secesia ľudáckych poslancov. Nemám nič proti tomu, aby v rámci platných zákonov páni biskupi katolícki si vydržovali zo svých peňazí (Hlas: A vy si vydržujete z vašich peňazí? Jiný hlas: My máme také takové právo!) toľko gymnázií, koľko chcú. Nemám nič proti tomu, keď by im štát istú podporu dal, ktorá by nepresahovala obnos obvyklý, ktorý dostávaly evangelické gymnázia. Ale to by bolo naprosto neprijateľné pre mňa a pre moju stranu, aby štát proti jasnému zneniu zákona XXX. z roku 1883 dával konfesionálnym ústavom takú veľkú podporu, akú oni žiadajú na tie tri gymnásia, ktoré žiadajú biskupi katolícki a chcú venovať každý asi 30.000 K.

Prosím, vydržovanie jedného gymnázia dnes stojí ¹/₂ milióna korún! (Hlas: Kolko stojí tých vašich 6 gymnázií?) To by znamenalo, že by štát musel dávať ročne vyše jednoho milióna korún. Funkciu vydržovateľa si predstavujú ľudáci veľmi podivne. Pri tom upozorňujem, že je naprosto neprípustné a ministerstvo sa bude museť zodpovedať za to, že tak zvaného študijného fondu sa zneužíva na docela iné ciele, ako je podľa zákona a starých tradícií určené. Študijný fond je štátny majetok a z toho štátneho majetku môžu byť podporované len stredné a podobné ústavy, ktoré malý názov katolícke, anebo královské katolícke. Zo študijného fondu ale teraz opravujú kostely a farské budovy, maštale a iné staviská. Ľudová strana by mohla o tom niečo povedať, ale bude lepšie, keď bude mlčať.

Zásadne stojíme na stanovisku štátnej strednej školy, tým viac, že i evangelícka cirkev, ktorá má iste zásluhy vo výchove slovenského dorostu, na svých evangelíckych školách sa postaví na stanovisko štátnej strednej školy.

Týmto otázku školská zakľučujem a budem hlasovať za rozpočet.

Místopředseda Kadlčák (zvoní): Uděluji slovo panu sen. Průšovi.

Sen Průša: Ctění pánové! Přes to, že mám velmi krátce vyměřen čas, musím mimo k rozpočtu, zmíniti se o jedné věci, která zde byla jedním z pánů kolegů přednesena, a sice o poměru k Rusku. Je to míněno na nás, jako na komunisty, kteří sympatisujeme s režimem ruským. Pánové, ale k věci! Myslete docela logicky. Rusko! Dnes definovat dnešní příčiny katastrofy hledí se jen tím, že jest tam jiný vládní režim, není správné. Předcházející řečník, sen. Zuleger, který ukázal ve své řeči na úžasné nebezpečí jaké hrozí, rolnickému stavu německému tím, že po určitou dobu a ani ne tak dlouho jako v Rusku nepršelo. Tedy tato definice není správná a jest - řekl bych - trochu přitažena za vlasy.

Totéž platí pokud se mluví o rozrušení dopravních prostředků. Pánové, uvažte, jak by to dopadalo, kdyby československý stát byl v permanentnín zápase s polovinou světa, a kdyby měl tutéž rozlohu jakou má Rusko po téměř 7 roků, a kdyby ta nová vláda zdědilá v takovém rozrušeném stavu dopravní prostředky, jako je zdědila po carském režimu. Jest známo, že i na začátku války bylo rozrušeno dopravnictví v Rusku, a kdo jen trochu studoval rušíce poměry, musí přiznat, že v Rusku se soustavně v intervalech opakují hladové katastrofy ovšem, málo kdy dosahují tak obrovského rozměru jako dnes. Ale sám znám ze zkušenosti, že Kazaň, která jest na temeni vodní dráhy na Volze, tuším asi v letech 1879 až 1881 byla postižena hladem, kde vedle toho prochází jedna z nejdůležitějších drah ruských. Tam zemřelo přes 15.000 osob hladem. Kdo zde byl vinen? Řekl bych, že zde byla vina carská vláda, že nepostarala se o to, aby za dobu třistaletého panování zřízena byla náležitá komunikace. Ale to, co převzali dnešní direktoři Ruska, bylo v úžasném stavu. Jen se podívejte do zpráv ze 16. února docházejících z Ruska, jak profesor Lomonosov musil zatěžovati lokomotivy na uralských státních tratích takovou obrovskou tonáží, o jaké se v Evropě nikomu ani nezdálo. Tehda ve stavu války Německo a různé jiné státy nemohly si něco podobného dovoliti. Já bych v tomto případě žádal, aby při kritice byly zachovávány jisté meze přes to, že náhodou jest to vláda jiného vyznání. Takto demokracii a vývoji celé společnosti neprospějeme. Právě projednávaný rozpočet je zajímavý po té stránce, v jakém duchu byl sdělán. Jestli pan zpravodaj dr Horáček vidí jedinou možnou vadu v tom, kdyby náš stát si chtěl hráti na velmoc, že z toho by mohlo povstati nebezpečí pro hospodářství tohoto státu, pak prohlašuji, že toto nebezpečí již zde jest. Neboť přihlédneme-li k tomu, že jenom armáda spotřebuje téměř pětinu prostředků státních, pak nebezpečí bezpodmínečně již zde je a my v něm stojíme. Když uvážíme, že k tomu přijdou ještě dosud neznámé sumy, vzešlé nedávnou mobilisací, pak zajisté obavy pana zpravodaje, že i tyto číslice rozpočtové budou překročeny, stanou se skutkem. Konečně každý z pánů, který ze ujal zde slova, chová tu obavu. Takový způsob, jakým příjmy jsou zde zaopatřovány, to jest systém daňový, nemůže zajisté nadchnouti žádného ze zástupců pracujícího lidu, jestli v předloženém rozpočtu příjem u daní spotřebních, jako u dávky nápojové, jest rozpočten a zanesen v rozpočtu ze 32 na 240 milionů korun, u daně z masa ze 39 na 76 mil., dávka z uhlí ze 1200 na 1450 mil. daň z obratu s přepychovou daní na 2,200 mil. K a k tomu zvýšení monopolu tabákového téměř o 400 mil., musí potom každý přiznati, že je zde systém třídního zdanění, který postihne v nejvyšší míře pracující lid a široké vrstvy konsumentské. A tu chtěl bych říci několik slov na otázku páně zpravodajovu, proč dosavadní úvěrní operace státu setkávají se s malým úspěchem. Pánové, jestli stát hýčká známé kruhy konservatismu hospodářského, jestli jim dává možnost kumulace peněžních prostředků a při tom druhé hospodářsky utiskuje, pak se nedivte neúspěchům úvěrových operaci. Ostatně jest to kletba té politiky, kterou my potíráme, která však soustavně jest prováděna. Zde máte názorný příklad, co státu vynesl volný obchod. Pravé předložený dodatek rozpočtu na r. 1921 ukazuje zejména u ministerstva Národní obrany kde položka "všeobecné výlohy" v obnosu 136,412.085 K vzešla dle důvodu uvedených nepoměrným, v původním rozpočtu nepředvídaným stoupnutím cen všeho krmiva, to jest ovsa, sena a slámy. To dávám jen na příklad a to jde ve všech zvláštních formách. Bylo-li vysloveno přání, že je nutno vyvarovati se novým pochybným experimentům v soustavě daňové, pak my prohlašujeme, že novým experimentům se neubráníte, pokud potrvá u jistých kruhů ona touha obohatiti se za každou cenu, třeba i na úkor státu a jistě na úkor práce. My nemůžeme uznat to hospodářství, neboť kde není pochopení pro potřeby lidu malého, kde jsou miliardy na vojsko vydávány, ale není možná sehnat potřebných prostředků pro dělníky ve stáří zedřené; kde politická práva dělníkům jsou brána, oposiční tisk umlčován konfiskacemi, tam není pravé demokracie. Na důkaz protestu proti tomu, pánové, také nebudeme hlasovati pro rozpočet. Zde jsou sice činěny náběhy, k demokracii, ale o demokracii, o demokratickém zřízení se zde dnes de facto mluviti nedá. Já myslím, že tento stav, jak se nyní projevuje v oboru státní správy, není udržitelným. Budete-li tímto způsobem pokračovati, pak hospodářství tohoto státu nebude, jak někteří páni z předřečníků řekli, oasou, ale naopak, my budeme- potom následovati přirozeně ony státy, které dáváte za výstrahu, budeme následovati Německo a celou tu řadu druhých, přes to, že jinak musíme uznati, že podmínky hospodářské jsou u nás opravdu výhodnější oproti těmto státům. Ale, co bych řekl, je zde potřeba v prvé řadě, chceme-li tento stát v konglomerátu těch států, které kolem nás jsou, udržeti hospodářsky silným a zdravým, je potřebí nastoupiti onu cestu skutečně pravé, čisté, nefalšované demokracie v té formě, aby v prvé řadě dáváno bylo plné právo všem těm, kteří svojí prací tento stát udržují. Jest-li my ty, kteří svojí práci udržují společnost, soustavně utiskujeme, a abych tak řekl, hospodářsky a politicky rabujeme, pak přirozeně nemůžeme od nich žádati, aby oni k tomuto státu, jako tací, poněvadž vědomi jsou si své ceny pro tento stát mohli určitou lásku chovati. Já jsem komunista dnes a výslovně už jsem to s tohoto místa prohlásil, že plně a žárlivě lpím na udržení samostatnosti tohoto státu a národa. (Hlas: Zvláštní komunista!) To je pro tebe zvláštní, poněvadž nemáš jiného názoru, ale pro mě je to samozřejmé. Ostatně o to se nebudeme příti. (Hlas: Kapitalistický stát udržovati) Ale já mám zájem na udržení samostatnosti tohoto státu a zejména na udržení tohoto národa. Za tím já plně stojím a za tím stojí též mojí kolegové. My nemáme zájmu na této formě státní, jaká je zde, nemáme zájem na tom, jak se provádí vládnutí z určitých kruhů. Tu jsme v tom rozporu. My chceme v prvé řadě získati pro práci čestné místo, které jí ve společnosti a státu náleží. Zde rozcházíme se se všemi těmi, kteří tuto nespravedlivost, totiž práci, v područí udržují. Nevím jestli tato nespravedlnost odstraněna bude snad ve formě rad nebo něčeho jiného, ale v prvé řadě reklamujeme onu čistou nefalšovanou demokracii, jak hospodářskou tak politikou. (Výborně! Potlesk.)