I na druhý smer by som mal maličkú poznámku. Práve v rozpočtovom výbore padla poznámka a dotaz so strany vládnych socialistov, že prečo vláda sanovala ľudovú ružomberskú banku. Pán minister financií odpovedal správne a vecne. Ja som Hlinkovi nedal nič, my sme Hlinku nesanovali, my sme sanovali tých 30 milionov chudobného ľudu, ktoré sú uložené v ľudovej banke. Proti tomu by som nemal poznámky, ale poznámku musím mať k "Slovenskému Denníku", ktorý uvádza tu slová pána ministra orby dr. Hodžu a kuje sa z toho teraz kapitál politický, a bez toho, žeby povedal dôvody a menoval vinníkov, aby šiel až na koreň veci, odpovedá niečo, ale tak, aby toto podozrenie ľahkomyseľného šafárenia ľudovej banky na Hlinku padlo.
Za ministra Hodžu odpovedá "Slovenský Denník", úradný orgán agrárnej strany, píše: "Z ministrov, ktorí v dnešnej schôdzi parlamentu odpovedali na urobené podnety a dotazy, bol prvý minister zemedelstva dr. Milan Hodža, ktorý na dotaz poslanca Bendu, z akých dôvodov bola Ľudovej banke v Ružomberku poskytnutá subvencia k jej sanácii, vyhlásil, že Ľudová banka v Ružomberku následkom veľmi ľahkomyseľného hospodárenia ohrozila vklady asi 28 milionov Kč, ktoré pozostávaly z úspor najširších roľníckych vrstiev. V prípadoch, kde sú ohrozené roľnícke vklady ľahkomyseľným hospodárením, je povinnosť vlády dvojaká. Jednak konštatovať zodpovednosť - to nepatrí do môjho rezortu - a jednak na druhej strane - a to už patrí do môjho rezortu - starať sa o to, nakoľko sú dotknuté zemedelské vrstvy, aby im bolo pomožené.
S toho hľadiska pozerali sme sa na veci a pripravovali sme sa na vec a pripravili sanačnú akciu. Je samozrejmé, že sanačný postup žiada veľmi presnú kontrolu, a v tom smere urobené boly veľmi vážné a dostatočné opatrenia." Je dostatočne známo a nečiním z toho tajnosť, že Ľudovej banke bol poskytnutý úver, tedy nebolo jej dané nič, ale úver jej bol poskytnutý, aby z diferenciálnych úverov sa mohly hradiť ztraty, ktoré následkom poválečných pomerov z valutárnych diferencií banku stihly.
Ja tuná verejne konštatujem, že Ľudovej banke to nebolo dané ako takej, ale bolo to dané Národnej banke v Banskej Bystrici, aby táto tiež pomocou podpory štátnej sanovala Ľudovú banku. (Souhlas ľudových poslanců slovenských.)
Ako a kde povstaly tieto veľké ztraty? Pánovia moji, ja som očakával od vysokej vlády odpoveď, veď pred 2 rokmi bola podaná interpelácia k vysokej vláde, aby podala odpoveď, že ako povstaly tie ztraty, a hovoril tu pán minister, že konštatoval ľahkomyseľnosť v hospodárení bez toho, že by menoval vinníkov. Prečo tedy bolo vyšetrovanie? Prišla Zemská banka, prišla Národná banka, prišla komisia direktne z ministerstva z Prahy, prečo si to vláda nedrží za nutnosť posvietiť a verejne riecť, ako povstalo tých 10-15 milionov ztrát. Boli by sme videli, že by nepadla vina na nás, na moje hospodárenie, ale boli by sme videli, že práve boli to tí pánovia, ktorí dnes sedia vo vláde, že vtedy, keď my sme tam neboli, že vtedy sa toto ľahkomyseľné hospodárenie zahniezdilo. Bolo to účtovanie a bola to správa v mojej neprítomnosti. Preto, pánovia moji, úprimní buďme aj voči nepriateľom, uznajme čo je ctnosť, mužskosť a povinnosť aj u politických protivníkov.
Veľaslávné shromaždenie, ešte jednu záležitosť mám opraviť. Včera totižto pán referent Hrušovský uznal za dobré sa dotknúť pittsbourgskej dohody a chovania sa ľudových poslancov revolučného shromaždenia slov. ľudovej strany tak netaktickým a urážlivým spôsobom, ako by ľudoví poslanci vo februári r. 1920 boli sa zriekli autonomie slovenskej a ako by boli oni sami písali do Ameriky, že oni sa zriekajú základného a kardinálneho bodu svojho programu, autonomie Slovenska.
Ja som ani vtedy tu v parlamente nebol. Predsedníctvo zastupoval dr. Buday a dr. Kmeťko, terajší nitriansky biskup. Je toto hodnoverné, je toto dokázané, za ktorým stoja mužovia tí, ktorí tu v parlamente boli a aj dnes sú tu, teda čujte pánovia, ako sa to dialo r. 1920 okolo tej pittsbourgskej dohody. (Čujme!)
Keď vo februári r. 1920 v revolučnom Národnom shromaždení sa pojednávala ústavná listina, vtedy poslanci slovenskej ľudovej strany dr. Kmeťko, dr. Buday, dr. Juriga, Tománek, dr. Kovalik, Onderčo a Sivák trvali na tom, aby autonomia Slovenska podľa pittsbourgskej dohody do ústavy vtelená bola. V klube sa o tom jednalo a oni to žiadali. V klube slov. poslancov podali aj elaborát autonomie slovenskej. Činili to tým viac, lebo v tom čase misiou od slovenskej ligy v Amerike bol vyslaný na Slovensko a potom do Prahy Mamatej, ktorý to isté mal žiadať menom Slovákov v Amerike. Mamatej prišiel, mal misiu od slovenskej ligy a od Slovákov v Amerike, aby žiadal pre Slovensko to, čo české a slovenské sdruženie v Amerike 30. mája r. 1918 podpísalo, na čom sa usniesli, čo slávnostne uznal tu in effigie prítomný pán prezident, čo už ako zvolený prezident potvrdil a podpísal. Ale pán Mamatej - akým pôsobom, neviem - dal sa prehovoriť a miesto toho, aby tento pán vyplnil svoju misiu, on protivu toho učinil. Klub slovenských poslancov elaborát autonomie slovenskej ľudovej strany zamietol, ba pohrozil všetkým ľudovým poslancom, že ich vytvorí z klubu, a tak, podľa ľubovoľne v tom čase v klube zhotovených stanov, budú pozbavení mandátov, jestliže budú hlasovať proti ústave. V revolučnom Národnom shromaždení urobili sme si štatút, že poslanec, ktorý by sa nepodrobil výnosom uzavretým v klube, je eo ipso mandátu pozbavený. Slávny klub slovenských revolucionárov inej starosti nemal, ako mňa pozbaviť mandátu a mňa sa zriecť. To isté chcel vykonať i ostatním. Títo však, aby stáli na stráži, teda k vôli vyššiemu štátnemu záujmu, zmenili svoju taktiku, ale pod istými ťažkými podmienkami. Totižto nahovárali poslancov ľudovej strany - ráčte počuť - aby z ohľadu na europskú situáciu hlasovali za ústavu, že by ona jednohlasne prijatá bola. Vtedy totiž ešte neboly mierové smluvy ratifikované. Preto sme to robili, aby videli, že máme záujem na tomto štáte. Poslanci slovenskej ľudovej strany konečne na to pristali pod tou podmienkou, že lidový poslanec dr. Dolanský, dnešný pán minister spravedlnosti, keď ľudová strana v ústavne-právnom výbore svojho človeka nemala, predčíta v ústavne-právnom výbore deklaráciu poslancov slovenskej ľudovej strany, dľa ktorej - takto asi znela - slovenskí ľudoví poslanci síce budú hlasovať z ohľadu na europskú situáciu za ústavu, ale nevzdávajú sa tým autonomie Slovenska, ale i naďalej za ňu bojovať neprestanú. Toto dnešný p. minister spravedlnosti mal predčítať v ústavne-právnom výbore. On snáď dnes na to už nepamätá, ale budú tam záznamy, budú tam stopy, že toto sa i o 100 rokov pozdejšiei bude môcť konštatovať jako dnes, kedy ešte všetci svedkovia ústavne-právneho výboru žijú. Až v memorande amerických Slovákov sme sa dozvedeli, že vyslanec slovenskej ligy v Amerike Mamatej zpreneveril sa svojmu poslaniu a za pomoci centralistických poslancov klubu slovenského poslal do Ameriky list, dľa ktorého celý klub slovenských poslancov jednohlasne zamieta autonomiu Slovenska. Na tomto liste poslancov do Ameriky boli podpísaní všetci poslanci klubu slovenských poslancov, ba na konci listu stála ešte poznámka: Za hodnovernosť podpisov: Protuš, tajomník klubu. Slovenskí ľudoví poslanci: dr. Kmeťko, dr. Buday, dr. Juriga, Tománek, dr. Kovalik, Onderčo a Sivák tento list nikdy nepodpísali, teda je zrejmé, že ich podpisy boly falzifikované. (Výkřik: Hodža to urobil!) Kto to urobil, to neskúmam. Mamatej to poslal a niekto tých poslancov podpísal. Sú ešte živí členovia klubu Slovenského, a tí nech prípadne majú tú zmužilosť povedať, kto podpísal mená tuná prítomných pánov. Muž, ktorý niečo urobí, za to i zodpovednosť nesie a snáša.
Slávné Národné shromáždenie! Takto sa má vec. My sme v revolučnom Národnom shromaždení autonomiu nezadali, my sme ju žiadali, ale aby ste boli na čistom, my zo štátnych záujmov a z ohľadu na europskú situáciu sme svoj program quasi suspendovali a preto, že žiadon Slovák nebol v ústavne-právnom výbore, bol tak láskavý dnešný pán minister spravedlnosti to menom nás poslancov predčítať. Tak sa vec má.
My s týmto programom stojíme, to je naše krédo a my sa ho držíme, či už páni z protivných strán s tohoto ohľadu na nás krivo hľadieť budú alebo nás chváliť budú. Bol som v nedeľu v Lučenci, tam, kde sa lúči Slovensko s Maďarskom, na rozhraní, a tam som si naschvál vzal tieto putá a povedal som im: Aby ste vedeli, toto som si zaslúžil za 4 roky segedínskeho väzenia, toto mne daly slovenské ženy. Vždycky som Maďarom povedal čistú pravdu a nikdy som nezapieral, že som Slovák, tedy i vám povedám otevorene, verejni, že sme Slováci a preto sa nemáte čo hnevať, nemáte nám čo ubližovať. My sme za toto bojovali, my sme sa s tým sjednotili, my s týmto i v republike žiť chceme.
Čo sa týče samého rozpočtu, pánovia, samotný rozpočet je brilantný. 10 miliárd a niekoľko milionov voči 18 miliardám roku lanského, ale vidíme, že 8 miliárd ide z mozoľov a krve ľudu. S aktívnym rozpočtom v siedmom roku takejto malej republiky, ako je naša, iste by sa i najväčší opozičník musel pochlubiť, ale pánovia, čo z tohoto rozpočtu trčí, čo za tým trčí? Pánovia moji! My nie sme v tom šťastnom postavení, aby sme tento rozpočet tak hladko prijali a odhlasovali. Pohľaďme na europskú situáciu. Včera môj kol. Onderčo veľmi pekne posvietil na europskú situáciu pri smluve poľsko-československej a ukázal, že tu musí voľačo páchnuť. A pánovia moji, čo priniesly pred týždňom naše časopisy? Že Rumunsko dnes jedná s Maďarskom a že im chce Szatmárnémeti, Veľký Karol a Arad prepustiť. Prečo? Pravdepodobne Rumunsko bude potrebovať Maďarsko proti bolševickému Rusku pre Besarábiu. Tedy malé dary. S druhej strany zase vidíme práve dnes, že je Čičerin vo Varšave. Vo Varšave sa teraz objíma Čičerin so Skrzynskim a oplývajú najväčšími sympatiami, ačkoľvek v minulosti - boli ste pánovia moji v rakúskom sneme s bratmi Poliakmi - neviem, či sa stalo len jedenkrát, že by bratia Poliaci, trebárs sú Slovania, boli vašu českú politiku podporovali.
Vtedy náš minister zahraničný ide zase do Nemecka a tam hľadá arbitráž. My sme, vznešená snemovňa, celkom v tohuvabohu, nemáme jasno a preto bude radno a potrebné, aby zahraničný výbor čo najskôr povolal pána ministra, aby nám čistého vína nalial do pohárov a povedal, aká je europská situácia, aby sme naraz neboli o Žitný ostrov alebo južnú Oravu, Spiš, Poprad okyptení. Ja ako opozičný poslanec verejne sa priznám k tomu, že o tých veciach, ktoré sa toho roku staly, i keby som nejakú dôveru choval, dnes nemôžem žiadnu dôveru chovať a musím sa tázať slávnej snemovne, či stojí ešte za týmito vecmi a za ministrom Benešom, keď predčítam odpoveď "Osservatore Romano". Viete dobre, že máme konflikt so Svätou stolicou a my ako katolíci stojíme vedľa Svätej stolice. Sme katolíci a to coram publico vyznávam. Bol spor a časopisy úradné donášaly, že v Ríme náš pán minister zahraničia vyjednával s úradným zástupcom Svätej stolice. Na to odpovedá "Osservatore Romano", úradný pápežský časopis, a píše toto:
"Československé zahraničné ministerstvo nemá ku tvrdeniu dr. Beneša, že vo Vatikáne, keď bolo v "Osservatore Romano" dementované, čo poznamenať. Ministerstvo zahraničia uznáva tedy za správné, že dr. Beneš vo Vatikáne nebol, v protive k tomu, čo minister verejne tvrdil. Ministerstvo zahraničia uznáva teraz za správné, že v rozmluve s Msgrom Borgonginim bolo väčšinou hovorené o iných veciach a len na konci o Jánovi Husovi. Kým minister dr. Beneš písal. že konštatuje, že o sviatku Husovom dlhšie s Vatikánom vyjednával, obmedzuje sa teraz na to, že ďalši čas rokoval o cirkevných otázkach a tiež o sviatku, pamätnom dni Husovom. Dokonca je samozrejmé, že o ďalších rozmluvách o Husovom sviatku už preto nemohlo byť reči, lebo Msgre Borgongini výslovne vyhlásil, že povýšenie Husovho dňa zákonom za národný sviatok muselo by byť Sv. stolicou považované za skutok najťažšieho dosahu.
Minister zahraničia činí dobre, keď nepolemizuje o tom, či bola tá zábava (rozhovor s Borgonginim) zábavou alebo nie. Vo skutočnosti tak sa odohraly veci, ako sme ich opísali: Nie je správné, že dr. Beneš v decembri roku 1924 prišiel do Vatikánu a tam ďalší čas rokoval o Husovom sviatku a učinil návrhy. Aby dokázala opak toho, tvrdí teraz Praha, že minister Beneš výš menovanému Msgrovi Borgonginimu navrhol návrh noty, čím mal byť Vatikán k zamedzeniu konfliktu upozornený o formách, ako by mala byť prevedená Husova oslava. Ľutujem ale veľmi, že musíme konštatovať, že i v tomto smere dr. Beneš je obeťou pozoruhodnej zabudlivosti, podobnej tej, ktorá ho pohla k tomu, aby povedal, že bol vo Vatikáne. Lebo vo zmienených rozhovoroch a v málo vetách, ktoré boly o Husovom sviatku vynesené, neučinil Msgre Borgongini ani jedenkrát písomne, ani ústne akýkoľvek návrh noty."
Slávny snem! Nie je to tak ľahké, ako sa to na prvý pohľad zdá. Tu je otázka, kde je pravda, tu sa nejedná, ako svätili v Prahe Husov sviatok, či nesvätili na hrade, čo bola tá či oná vlajka vyvesená, ale sa jedná o to, či náš pán minister zahraničia vyjednával lebo nevyjednával, či pán minister zahraničia prepadnul tomu omylu alebo neprepadnul, aby sme tvrdších slov nepoužili, a my ťažko nesieme v týchto okolnostiach, že pán minister zahraničia túto vec nevyjasní a prípadne že na ňom zostane podozrenie, že pravda stojí nastrane "Osservatore Romano" a nie na jeho. Preto my, slávna snemovňa, voči takýmto faktom stojac, musíte dovoliť, že my s istou zdržanlivosťou sa chováme v týchto veciach voči ministrovi Benešovi.
Sám rozpočet ohľadom na nás valí nesmierne veľké ťarchy, nehovie ale našim požiadavkám. Pred nejakým časom - snáď tomu ani nie je mesiac - prof. Loubal sa žaloval v jednom článku, že slovenskí žiaci voči českým profesorom akosi ochladli, že nemajú dôvery. Pozrime na koreň tejto veci, hľaďme, čo je príčina toho. My sme iste s tou najväčšou dôverou a láskou šli do toho" aby nám vypomohli tí českí profesori a učitelia, ale čo máme povedať, keď niekde profesor, ako to učinil profesor tuším Chaloupecký, nazve slovenský národ národom bastardov, ktorý vraj nemá svojej reči, ktorý nemá svojej kultúry? Tomu chlapcovi, ktorý od svojho otca, matky počuje: Ty si Slovák, ja som Slovák, keď Slovák spieva si vo slovenčine svoje piesne, profesor teraz povedá: Ty nemáš pravdu, ty si nie Slovák, si Čechoslovák. Keď sa najde profesor ako sa našiel profesor - de mortuis nil nisi bene - Přerovský v Košiciach, keď sa najde, ako nám časopis "Národné Noviny" píšu, v Nitre učiteľka, ktorá pre akúsi poznámku chlapcovu - ani to nechcem v parlamente spomenúť - tak chlapca ponížila, že mu dala do úst napľuvať, keď sa najde niekde, vznešená snemovňa, profesor, ktorý nás tak v tých najsvätejších citoch uráža, je to prirodzená vec, že sa tam ochladne, že sa tam ľud vzdiaľuje, že sa tam neúčinkuje centripetálne, ale centrifugálne. Vznešená snemovňa, na Slovensku, neviem prečo - či sme vskutku inferiornejšej kultúry ako Češi - neviem, že na Slovensku Slovákov sa boja vymenovať za direktora gymnázií. Pred týždňom som počul v Lipt. Sv. Mikuláši, kde je správcom, nemýlim-li sa, istý Šindelář, toto: K tomuto pánu Šindelářovi prijde mlynár z Ondrášovej Kapala so svojim synkom Ottom, ktorý v štátnej škole skončil šiestu triedu s výborným výsledkom a priniesol si svedectvo o tom, že skončil šiestu triedu. Chalupa sa menuje učiteľ, ktorý mu dal vysvedčenie, a ide o prijímaciu zkúšku. Chlapec nemilosrdne prepadne. Stane sa, prepadne i druhý. Otec milujúci svoje deti najbližším vlakom prišiel o 3/4 11. hod. do Ružomberka a chlapec v Ružomberku složí výborne zkúšku a chodí od 1. septembra do školy. Minulej soboty pán Šindelář sa dozvedel, že ten chlapec urobil tú chybu, že šiel na zkúšku ešte raz a nepovedal, že prepadol v Lipt. Sv. Mikuláši. Napíše direktorovi do Ružomberka a chlapec je prepustený. Vec sa dnes tak javí, že docela hovorí sa o tendencii, že chlapca nechali prepadnúť preto, poneváč otec je iných politických náhľadov, ačkoľvek v Ružomberku prešiel. Pánovia, ten desaťročný chlapec má už teraz dostať trň do srdca, má už dnes cítiť, že bude prenasledovaný, že bude stíhaný pre svoju materskú reč a pre politické presvedčenie svojho otca? A takých prípadov máme veľa. Včera tuná hovoril pán posl. Sivák, ako to vypadá na našich gymnáziach, že na nich prepadáva 32 až 50% žiakov. Som náchylný pričítať isté procento tej okolnosti, že na Slovensku dochádzajú deti do škôl z dedín, odkiaľ musia celé hodiny cestovať. Znám deti, ktoré idú ráno o 3 hodinách, potom idú 17 km vicinálkou do Ružomberka a potom prijdú v 8 hodín do školy, v škole sú dajme tomu do 1/2 5. a potom zase konajú túže cestu nazpät. Pripúšťam, že sa tuná o nejakom skvelom výsledku nemôže hovoriť, predsa je podivné, že tak veľa žiakov prepadá. Dnes mi sdelil predseda učiteľského spolku "Zusu" jednu veľmi peknú epizodku zo školy žilinskej. Neďaleko Žiliny v Bytčici je štátna nemocnica, ktorú riadi bývalý poslanec Ivan Hálek. Ten si svoje dievčatko každý deň na aute došikuje do Žiliny z Bytčice a deti pozorujú: Vidíte, to je Čechoslovák, a my Slováci musíme tuná sedeť! A, pánovia, toto je auto štátné a na tomto aute, keď by iba deti do školy odvážal, to by sme mohli sniesť, ale na tomto aute sa chodí potom po obciach agitovať. My sa nad tým pozastaviť musíme a ľud, ktorý nevidí do veci tak jasne, prijde k nám a vraví: "My sme Slováci, my Slováci musíme trpeť a Česi sa vozia!" My sme mysleli a zdalo sa nám, že slovenskému ľudu bude pomožené aspoň tou pozemkovou reformou, že tieto statky, ktoré minulý systém im pobral a nejakým grófom, barónom a aristokratom dal, nazpät dostanú. Pánovia, o tej pozemkovej reforme sú celé legendy. Veď som sa teraz tázal a počúvam, že na Smečensku za 400.000 Kč zbytkový majetok kúpený je s kúpeľom "Šternberkom" pre 35 prostitutiek, Slovenský roľník z Dolnej Krupej toto píše o pozemkovej reforme:
Ctený a velebný pane Hlinka a náš pán poslanec ľudovej strany! Prosím, musím sa im žalovať, ako sa u nás prevádza" - ako to už vie nás starý sedliak písať - "parcelácia. Ja prosím som sa dal zapísať a tiež aj s mojimi synmi, že by nám tiež predali podľa možnosti parcelovanú zem. Je to však veru smutná vec, že za to, keď sme ľudáci, zem nám nedajú. Prosím, nie sme my pod ťarchou, neplatíme dávky a nedáme svoju krv a peniaze ako argaláši? Argaláši dostali zem, o ktorů sme sa my ľudáci uchádzali a oni nás povyhadzovali, že nedostaneme nič. Je to nespravedlnosť tých parcelujúcich, aj v prvnejšich parceláciach sa to tak stalo, že nám nechceli zemi dať a dali tú zem inovercom, luteránom; škoda, že takú peknú obec katolícku nám pošpinili. Prosil by som, aby ste niečo ráčil urobiť, aby sme to dostali. Zostávam v najväčšej úcte Pavel Kováč."
Ďalej píše tuto druhá obec zo Slovenska, Čachtice; tam je panstvo akéhosi Fould - Springera - koľko je toho, ten chudobný Slováček nepíše:
V mene celej obce Čachtice niže podpísaný poradný sbor a o prídele pôdy oprávnení občania bez rozdielu predkladáme pred slávny pozemkový úrad nasledujúcu žiadosť, a zároveň proti doterajšiemu postupu prídelového riadenia u veľkostatku Fould-Springera v Čachticiach vznášame protest, a súvisiace okolnosti nastiňujeme v nasledovnom:
Úhrnný výmer do parcelácie prichodiacich pozemkov zo zabraného majetku Fould-Springera v Čachticiach činí niečo prez 200 katastrálnych jutár. Od tunajších uchádzačov bolo zažiadané asi 500 katastr. jutár. Po prevedení pridelového riadenia, vzhľadom na menšie kvantum skrze parceláciu do úvahy prichodiacich pozemkov, za súčinnosti miestneho štátneho pozemkového úradu bol skutočne prídel na 140 kat. jutár zredukovaný. Pri riadení radného sboru a za prítomnosti pána komisára prídelovom exponentmi štátneho pozemkového úradu sme boli vyrozumení v ďalšom, že podľa intencií slávneho pozemkového úradu má byť z čachtického chotára z uvedeného kvantumu parcelačného objektu pridelená pôda týmže uchádzačom obce Častkovce, menovite obce Nové Mesto nad Váhom, ďalej obce Korytné tým spôsobom, že tamojší veľkostatkár Oskár a Bedrich Horvát prepustí svoje odľahlé pozemky koritňanom, za ktoré by mal obdržať z čachtického pridelového objektu na náš úkor náhradu v najlepšom obore prídelových polí "Rubanica" pozemky. Tedy 150 jochov je prídel celej obce a ďalej sú štyri obce tam. Springer má 30.000 jochov a z nich prijde pod parceláciu 150, prípadne 200, oni žiadali 500 - a potom pôjdu agrári verejne po shromazdeniach a po časopisoch a rieknu: Hlinka a ľudová strana je proti pozemkovému úradu a nadržujú grófom a pánom.
Oproti tomuto postupu čo najrozhodnejšie protestujeme a naša oprávnná žiadosť vyznieva v tom smysle, že nakoľko by obci Častkovce nevyhnutne maly byť pridelené pozemky zo zabraného majetku Fould-Springera v chotáre čachtickom, žiadame o vynáhradu z chotára považsko-novomestského v polohe bezprostrednom súsedstve "Záluze", keď pozemok ležiaci v chotári novomestskom tvorí súvisiacu časť pozemku v chotári čachtickom a je prístupný tiež len s cesty v chotári čachtickom ležiacej a je od obce Nové Mesto nad Váhom i štyrikrát tak vzdialený ako od Čachtic.
Ďalej slávna snemovňa vás tým unavovať nebudem. Len niektorý úryvok ešte si dovolím.
Dovoľujeme si poukázať súčasne na tú okolnosť, že v chotári považsko-novomestskom zabraná bola pôda veľkostatku Medňanského, a nakoľko táto ani najmenej demokratickým spôsobom za nejasných okolností odstúpená bola v celosti istému Vránovi ŕ konto tejto manipulácie cieľom vyhovenia uchádzačom novomestským, že sme ochotní naše oprávnené nároky na prídel pôdy v našom vlastnom chotári pozbyť. Sme v demokratickom štáte, vidiac však naše práva takýmto spôsobom odnímané, nepochopujeme oprávnenosť takého postupu, ktorý nás zrejme oberá a konsolidačné pomery našeho mladého štátu zároveň zaťažuje. Poukazujeme len na tú prízračnú okolnosť, že sa ani nárokom našich o prídel pôdy žiadajúcich legionárov docela nevyhovelo, invalidov ani nepočítajúc. Oproti ustáleniu miestneho sboru zredukovaný bol prídel ešte asi o 30 kat. jutár poznamenávajúc, že poradným sborom redukoval sa prídel len so zreteľom na malé kvantum zabranej pôdy a nie snáď z toho dôvodu, že by žiadatelia na požadovaný prídel neboli oprávnení. Keď sme našu apeláciu v uvedenom obvodnom úrade v Trenčíne zadali, p. rada Chabiča nás ŕ limine upozornil, že našu apeláciu z vlastnej moci odmietne, a o tom že nebude jednať. Tedy slávna snemovňa, túto pôdu mal dostať slovenský národ ako náhradu. Túto žiadosť podpisuje za obec Jozef Gábor, Pavel Šiman, Sivák a iní. My sme túto prosbu - píšu uchádzači - predložili pánu posl. Tadlánkovi z Bratislavy a opis, ktorý i vám posielam, aby ste videli, ako nás máte brániť, preto sme poslali pánu Tadlánkovi, lebo si myslíme, že to pôjde veselšie, keď to prednesie vládny poslanec.
Slávna snemovňa! To je úprimnosť slovenského ľudu. Slovenský ľud mal nádeju v pozemkovú reformu, a čo dnes vidí? Dostane pozemok Vraný, dostanú pozemky kolonizovaní, a tí Slováci, ktorí si to žiadajú, čo tým zostáva? Amerika a Francia. Keď by boli pripustení Slováci do Ameriky, dnes sa obávam, že by Slovensko bolo vyľudnené. Tu na min. soc. pečlivosti je 2000 pasov len pre mužov a ženy, ktorí idú za rodinami, ale práceschopných tam bude i 10 i 20 tisíc a už sa jeden rok nevydávajú pasy. Prečo? Poneváč ľudia sa vidia sklamaní a nedostávajú sľúbenú pôdu, preto ľudia musia ísť do Argentíny, do Kanady a potom prijdú naší exponovaní bratia, i povedia, že ľudáci ľud takto štvú. Neštveme, nechceme štvať, len poukazujeme na hotové faktá, ako som tu na ne ukázal. Keď sme svojho času boli na kompetentnom mieste a predložili sme svoju žiadosť ohľadne sľubu autonomie a ostatných požiadavkov slovenského národa, bolo nám vysvetlené takto - a toto sa bude týkať pánov socialistov. Priemysel na Slovensku je neprirodzene pestovaný, je cudzí, preto tento priemysel musí byť odbúraný a búra sa systematicky. Rima-Muráňska spoločnosť, 17 závodov demontovalo stroje, dnes stoja chladne veľké továrne na východe, v Krompachoch a inde. Bol som v nedeľu v Lučenci, tam bola veľká emailová továrňa a tam sme videli hore na komíne vtáčie hnieza.
Slávna snemovňa! Či potom ten slovenský robotník, či ten slovenský roľník nepoukáže: Toto nám urobili bratia. Predtým mali sme chleba! Ja som bol v Humennom, tisíce ľudu prišlo so sťažnosťmi, že sú obchádzaní pri parcelácii a že sa pri parcelácii veľmi stranícky nakladá. Parcelácia má byť pre všetkých, má byť pre tých, ktorí tú pôdu potrebujú a na tej pôde pracovať chcú. A ten ľud východný, slovenský, je dnes prebudený a za Slováka sa všade hlási! Hovorilo sa verejne, že budeme rovní, že nebude chudobných, že nebude nedostatku a dnes vidí, že sa z toho nič nesplnilo. Preto je ten ľud nespokojný, preto dnes hľadá východ. A východ z týchto vecí nemôže byť iný, než samospráva Slovenska. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Tie kultúrné pomery. Pred mesiacom prišli bratia Česi na púť do Ríma. Váš brat, biskup Bombera to bol, ktorý viedol pútnikov do Ríma a pri tej príležitosti padly slová: Nech Pán Boh živí vašu republiku, nech udrží vašu krásnu republiku! Čo sa za to dostalo Bomberovi? Bol vyzvaný, to jest, nebol vyzvaný, ale nútený podať prosbu, aby išiel do penzie za to, že on plnil svoju povinnosť, že ako katolícky biskup katolíckych veriacich viedol, aby videli večné mesto. My katolíci, slávné Národné shromaždenie, vidíme, že systematicky sme utlačovaní. Nám sa neverí, v nás sa vidí čosi mimoriadneho a zabúda sa na zásluhy, ktoré sme mali v minulosti, na zásluhy, ktoré sme prinášali od roku 1906 až do 1925. My sme povedali maďarským našim pánom: My sme Slováci, dajte Slovákom slovenské knižky, abecedáre, nechajte nám slovenskú kultúru, za to sme dostali putá. Dnes, nehnevajte sa, slávna snemovňa, keď verejne totiež povedám. Povedám to v záujme vyššom, v záujme dorozumenia. Ľud potrebuje chleba. Bolo rečené, že sa ide pomáhať na Slovensko. A ako sa pomáha? Pohľaďme na reštrikciu. Obce stavaly krásné školy a dnes koncom augusta dostaly prípis školské rady, že tá alebo oná škola sa redukuje, reštringuje, že sa zaviera. Hovorilo sa: Ideme Slovensko odalkoholizovať, ideme Slovensko uzdraviť. Ako ste Slovensko odalkoholizovali! Kde boly dve krčmy, dnes je ich päť. Tak ste Slovensko uzdravili. Školy sa zavierajú, doba vyučovacia sa povznáša na 8 rokov a učitelia sa prepúšťajú. Včera my povedal pán minister výučby, že na Slovensku je asi 300 staníc nezaplnených diplomovanými učiteľmi. Ja som riekol, prečo tam neposielate Čechov? Ale Čechov do tých odľahlých dedín nepošlú, ale v Ružomberku, kde máme 18 škôl dobrých, moderných a ľudových, aby mohli voči nám vystupovať, sriadia štátnu školu s veľkým milionovým nákladom a Urks, lesný inženier, správca našich erárnych lesov, nariadil každému dieťaťu hajného: pôjdeš-li do konfesijnej školy, neprijmeme ťa do internátu. Všetky deti pred prázdninami boly zapísané do dobrej, vzácnej školy ľudovej; museli vystúpiť, a to proti zákonu, lebo po započatí školského roku sa to nemá robiť. V štátnej škole ružomberskej prijali tri učiteľské sily a dosiaľ neviem, ako a keby boly zaplnené. Súbeh vypísaný nebol. Poslali svojich ľudí. Mal by som celý rad rekriminácií. Hovoríte o slobode. To vám dnes ráno napísali Lidovky, že ani za Rakúska nebolo toľko procesov ako dnes. Podobne je to s cenzúrou. Čo sa robilo s našimi časopismi, to je martyrium. My na 25. máj roku 1923 tak ľahko nezabudneme. Regály, police, časopisy a všetko nám zabavovali a na zodpovednosť riekla vysoká vláda, že nám nahradí. Čakáme už tri roky a čo nám nahradila? Dosiaľ ani haliera. Potom žiadate lásku. Láska sa rodí len na základe činu. (Výkřik: A co Koza?) Kto dal Kozovi, to je otázka historie, lebo i v Kozovi sa prebudí svedomie a riekne, kto mu to dal.
O slobode tlače u nás písať znamená kapitolu utrpenia. Ja som podal žiadosť o pas do Ameriky. Americkí Slováci chceli mňa videť živého, neviem, čo je na tom pravdy. Minister zahraničia bol by mal príležitosť kontrolovať moju reč, moje vystúpenie a štvanice. Žiadal som, aby mi bol daný pas a poslanec, ktorého kryje imunita, za ktorým stojí pol miliona obyvateľov, pasu nedostal, ale Maule ho dostal, pán Šrobár dostal, pán Rudimský dostal a ostatní dostanú. Ďaleko od politickej tendencie vlani uprostred leta chcel spišský biskup navštíviť svojich veriacich, lebo ešte nevideli hodnostára slovenského a nechali ho tu celý deň stáť na chodbách v ministerstve a keď interpelovali naší poslanci, že s takým hodnostárom sa predsa tak nezachádza, dostali za odpoveď, že poznajú biskupov, ktorí luhajú, ako by tlačil a nedostal pasu. Nikdy sa tak nemluvilo o hodnostároch, nikdy sa tak nepokračovalo voči kňazom ako dnes, a to nejde len na vrub pokrokárstva a husitizmu, ale na vrub českého bratstva. Pánovia, musíte zmeniť úplne taktiku, musíte inak na nás hľadieť. Vy na nás hľaďte ako na Slovákov, ktorým je ich zem ich majetkom, ktorým je milá a drahá ich reč a ktorí svoju slovenskú skromnú kultúru nikdy neopustia. To je kultúra našich matiek, to je náš rodný jazyk a my ho budem brániť. (Předsednictví převzal místopředseda Buříval.)
Pánovia, na hospodárskom poli sme krivdení, na kultúrnom polí sme zanedbávaní a potom sa nedivte, že niekde vybuchne tvrdšie slovo. Poďte sa podívať k súdom, čo sa tam deje, ako vybavujú všelijaké veci. Tajomník všeodborového sdruženia kresťanských socialistov v Ružomberku bol pre akúsi malichernosť odsúdený na 8 dní, podal žiadosť o milosť, ale kým to obišlo všelijaké tie fórá až ko mne, či z ohľadu mravného si to zaslúži, on to dávno už odsedel. Naší mladí ľudia dostávajú proces za procesom, veď i my máme hodne tých imunitiek.