Sněmovna nevykonala dosud za těch celých 5 roků pro živnostnictvo téměř nic. Nezávidíme dělnictvu, zemědělcům a ostatním občanům, ale plným právem žádáme, aby tímtéž tempem bylo uskutečňováno to, čeho živnostnictvo ke své existenci potřebuje, poněvadž je stejně důležitým, ne-li důležitějším činitelem, nežli ostatní vrstvy, neboť, jsouc hospodářsky samostatným činitelem, tvoří základ hospodářské samostatnosti naší republiky.
Vítáme tento zákon, voláme však na Slovensko: Kolegové, živnostníci slovenští, nespoléhejte na to, že tento zákon vám přinese blahobyt, musíte se opříti sami o sebe, jako to učinilo živnostnictvo v historických zemích, musíte poznati a pochopiti, že vedle hospodářských a společenstevních organisací potřebujete, abyste se sjednotili politicky, potřebujete politickou moc, abyste to, čeho ke své existenci potřebujete, politickou mocí vynutili, jak to dnes dělají dělníci a sedláci, aby přišla doba, že bez živnostnictva politicky sjednoceného nebude možno vládnouti a provokativně odmítati to, čeho živnostnictvo ke své existenci potřebuje. Pracujeme k politickému sjednocení bez ohledu na to, zdali se to jiným politickým stranám líbí nebo nelíbí, v tom plném vědomí, že je to jediná cesta, po níž dojde živnostnictvo k uplatnění svých požadavků a k lepší své budoucnosti.
Poněvadž tento zákon zavádí určitý pořádek a jednotné předpisy pro záležitosti živnostenské také na Slovensku, budeme proň hlasovati. (Potlesk.)
Předseda (zvoní): Slovo dále má p. posl. dr. Korláth.
Posl. dr. Korláth (maďarsky): Ctené dámy a pánovia! Reforma živnostenského zákona je skutočne potrebná, lebo starý živnostenský zákon cez dlhé desaťročia sa prežil a treba ho položiť teraz na moderné základy. Už za starého maďarského režímu bolo bezpodmienečne treba obnoviť živnostenský zákon, čo bolo aj plánované. Avšak predložený návrh zákona nikoho neuspokojuje, ani živnostenský ani obchodnícky svet nenachádza v ňom to, čo od reformy očakával.
Bývalý minister Hotowetz svojho času povedal, že slovenského a rusínskeho priemyslu vlastne nepotrebujeme, lebo veď historická zem, Česko, má dostatočne vyvinutý priemysel a dostatočne vyvinutý obchod, ktorý je v stave uspokojiť potreby celej republiky. Vládné kruhy nielen že nepodporujú priemysel na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ale práve naopak snažia sa ho v úplnej miere zničiť. Vládnuce české kruhy dobre vedia, že nie je potreba zákonov, ale je potreba podporovať priemysel a tvoriť pracovné príležitosti. (Předsednictví převzal místopředseda dr. inž. Botto.)
Že v akej miere je pravdivá tá okolnosť, že priemysel na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi snažia sa vlády zničiť, ohľadom toho uvediem niekoľko príkladov. Veľké továrne na obuv v Čechách požívajú od vlády tak veľkých železničných výhod, že obuv zhotovená v Čechách je na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi lacnejšia, ako obuv zhotovená tam.
Rovnaké pomery opanujú aj pole výroby nábytku. Do Užhorodu a jeho celého okolia, tedy do samého prostriedku lesov, do strážničných domov na Verchovine dovážajú drevený nábytok z historickej zemi, z Čiech. Tamojší malí stolári a nábytková továrňa v Užhorode zápasia s krízou, avšak štátnych objednávok nedostanú. Ako ďaleko ide tuná vládna politika, ukazuje okolnosť, že ešte i tých handlangerov privážajú zo zemí historických, lebo zdá sa, že tamojšie obyvateľstvo nie je v stave vykonať ani prácu handlangerov.
V rovnakom položení sa ocitajú aj naší podnikatelia. Jedno nariadenie ministerstva obchodu zaisťuje tamojšiemu autochtonnému podnikateľovi prácu aj v tom prípade, keď jeho nabídka je o päť procent drahšia, ako nabídka českého podnikateľa. Je však zaujímavé, že české nabídky, ktoré boly predtým o 1 a 1 1/2 % lacnejšie ako slovenské, sú teraz o šesť procent nižšie a tedy zase len český podnikateľ obdrží prácu, ktorý pracuje s českými robotníkmi, kdežto tamojší robotník bidačí bez chleba. Kam to povedie, ukazuje stavba finančného paláca v Košiciach, ktorá bola pre lacnú nabídku prerušená.
V každom väčšom meste je štátna tlačiareň, ktorá podniká tiež práce súkromné a tým zničí tamojší tlačiarsky priemysel.
Aj politika daňová je nespravodlivá. Stav je ten, že kým na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi činí zárobková daň III. triedy 10%, činí tu len 3%.
Tieto pomery treba zmeniť a vláda musí všetko podniknúť, aby tamojší priemysel a obchod zachránila.
Čo sa návrhu zákona samého týka, jeho kritika bola už pred mesiacmi odborne vykonaná, keď vláda zaslala nástin návrhu zákona k dobrozdaniu. Bohužiaľ, z týchto dobrozdaní - aspoň čo sa týka veľadôležitých zásadných otázok, ako je na príklad časť o živnostenských korporáciach - neprisvojila si ani jedného a takto veru ani neviem, prečo si vyžiadala dobrozdanie živnostenskej komory. Snemovné výbory vybavily návrh vo schôdzach jednohodinových a taktiež činí aj plenum zákonodárstva. Napriek tomu nemôžem pominúť príležitosť, aby som ešte v poslednej hodine nevyvolal pozornosť príslušných faktorov na najhrubšie chyby návrhu.
Jestli tento návrh nadobudne platnosti zákona, zmení sa radikálne celý živnostenský a obchodný život. Vystavovanie živnostenských preukazov a oprávneností bude závisieť totižto od blahovôle a milosti administratívnych úradov. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bola dosiaľ úplná živnostenská sloboda, lebo na základe maďarského živnostenského zákona mohol okrem živností koncessiou viazaných ktokoľvek voľne provodzovať tak zv. voľné živnosti. K takémuto prevádzaniu živností nebolo treba žiadneho úradného schválenia. Jestli nedostal žiadateľ do 3 dní vybavenie, mohol zahájiť ohlášenú živnosť aj bez živnostenského preukazu. Živnostenský úrad nikomu nesmel odoprieť vydanie živnostenského preukazu, jestli dokázal žiadateľ svoju plnoletosť.
Oproti tomu podľa nového živnostenského zákona môžu živnostenské a policajné úrady určité osoby vylúčiť z provodzovania všetkých voľných živností; odoprieť môžu vydanie živnostenského preukazu, jestli sú tu námietky proti zamestnaniu alebo miestnosti žiadateľa. Živnostenské vrchnosti môžu odoprieť vydanie živnostenského preukazu, jestli bol žiadateľ odsúdený pre trestný čin spáchaný zo ziskuchtivosti alebo pre prečin a priestupok proti verejnej mravnosti alebo pre priestupok dôchodkový.
Maďarský živnostenský zákon práve v tom sa líši od živnostenského zákona rakúskeho, platného v zemiach historických, že zlomeným existenciám, ktoré nemôžu sa v živote uchytiť, poskytuje možnosť, aby svoje šťastie zkúsily v novom zárobkovom odvetví. Jestli bude tento návrh zákonom, bude tým znemožnené, aby mohol niekto zmeniť svoje povolanie. A jestli prijde raz niekto do konfliktu s policajnými úrady, môže vziať do ruky vandrovnú palicu, lebo policia môže mu po prípade provodzovanie každej živnosti na veky zakázať. Toto má o to väčší význam, lebo u nás veľmi ľahko môže kto prísť do konfliktu s policajnými úrady. Kto bol právom odsúdený, nemôže dostať živnostenského preukazu a tedy - jestli nemôže sa uchytiť - musí vyvandrovať.
Vo smysle návrhu musí každý odbor v území jednotlivých živnostenských úradov sriadiť zvláštnu živnostenskú korporáciu, čo znamená veľkú ťarchu pre slovenských a rusínskych živnostníkov a obchodníkov bez toho už prezpríliš zaťažených. Interesenti na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nič nenamietali proti tomu, aby podmienky nabývania preukazu spôsobilosti u tak zvaných remeselných živností upravené boly podľa rakúskeho živnostenského zákona. Podľa našej mienky nesprávnym je to ustanovenie návrhu, že určitú skupinu obchodov, ktoré dosiaľ boly na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi voľné, viaže na podmienku preukazu spôsobilosti. Podľa návrhu vyžaduje sa pre obchody so zbožím koloniálnym a pre obchody s miešaným zbožím preukaz spôsobilosti, čo v praxi znamená toľko, že malé obce ztratia svoje obchody s miešaným zbožím, lebo malý obchodník s preukazom spôsobilosti neusadí sa v malej dedine, a tak bude musieť dedinský ľud pre každú maličkosť behať do mesta.
Počet desať živnostenských odvetví, viazaných maďarským živnostenským zákonom na povolenie, zvyšuje návrh na 38. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi pôsobí to takmer humoristicky, že živnosť čističov stôk, živnosť pohodnícka a pohrebné podniky viažu sa na živnostenské povolenie a že k vystaveniu živnostenského povolenia pre požičiavárne kníh a pre obchod s hasičskými nástrojami, ako aj pre ústav sprostredkovania čeľadi je treba preukazu spôsobilosti. Nesmyselným je to ustanovenie návrhu, že živnosť tlačiarska môže sa prevádzať v mieste, kde je slúžnovský úrad alebo štátna policia.
Návrh živnostenského zákona prejíma ustanovenia maďarského živnostenského zákona tam, kde je maďarský živnostenský zákon prísnejší ako rakúsky. Tým sa dá vysvetliť fakt, že kým rakúsky živnostenský zákon zná len 54 druhy živností spôsobilosťou viazaných, dotiaľ návrh vypočítava 70 takýchto živností. Uhorský zákon zná 10, rakúsky zákon 23 a návrh zná 38 živností na povolenie viazaných. Zaujímavým je aj to, že počet povolení závodov zvýšil návrh na 102 z 52 v rakúskom živnostenskom zákone vypočítaných, a totižto všetkými týmito predpisy zamýšľa vláda ponížiť dosiaľ neodvislých živnostníkov na hlasovací stroj od nej závislý a povoleniami chce pre seba zaistiť väčšinu.
Ostatne fakt, akým spôsobom a za akých okolností pomýšľa vláda uviesť v život tento zákon, dokazuje, že jej snaha po zlepšení živnostenského zákona nie je vážna. Keď už aj jeden zástupca vlády musel doznať, že chystaný zákon je veľmi vadnou prácou a je dobrý len pre počiatok, a keď sme už od niekoľko desaťročí čakali na príslušnú obnovu a položenie na moderné základy živnostenského zákona, vtedy nás chce vláda takýmto nedokonalým dielom oslepiť, ktoré dielo nielen že neprinesie nápravu, ale je vo veľa ohľadoch zpiatočnícke, lebo návrh zákona je povolaný k tomu, aby slúžil ideám koaličnej politiky a vôbec nebere zreteľ na oprávnené požiadavky našich živnostníkov, na hospodárske položenie Slovenska a Podkarpatskej Rusi, a preto nemôžem mojim hlasom prispieť k tomu, aby návrh stal sa zákonom, a som nútený tedy hlasovať proti nemu. (Potlesk na levici.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Slovo má ďalej pán posl. Benda.
Posl. Benda: Vážené Národné shromaždenie! Kým by som prišiel k vlastnému programu dnešného pojednávania, držím za nutné, aby som vysvetlil veci, ktoré boly včera zkrútené rečníkom slovenskej ľudovej strany, ktorá k tomuto nečestnému spôsobu použila jedného z najlepších a najčestnejších pracovníkov, pána posl. Boboka. Pán posl. Bobok vysvetľoval veci tak, ako keby ľudová strana, ktorá usporiadala shromaždenie, bola jedna z tých najčistejších, z tých najreelnejších a vyhýbala sa bitkám. Veci skutočne sa majú tak, že ľudová strana hľadala príčinu, aby mohla proti vrchnosti, prípadne i proti účastníkom na shromaždeniach pracovať. Strana, ktorá stojí na zásadách tak zv. kresťanstva, tejto zásady zneužila, poneváč na miesto toho, aby sa držala kresťanskej lásky, štve proti ľudu a ľud ženie do vecí, ktoré nemajú s kresťanstvom nič spoločného. Strana, ktorá sa vyhovára na sodemiu, nadáva prípadne na komunistov, kým bolo jej shromaždenie rozbité v Trnave, už 5. septembra, tedy dva dni predtým, písala vo svojom orgáne nasledovne: "Odpoveď vám dá čoskoro slovenská lušňa." Neviem kto to písal, ale podľa štylu, ktorý poznám, je to pán dr. Juriga, ktorý obyčajne takéto nové slová vyhľadáva a ktorý, keď má s vecnými argumenty prichádzať, prichádza s vecmi, ktoré každý súdny človek musí odsúdiť. Československá sodemia s rozbíjaním týchto shromaždení nemá čo činiť a rozhodne protestuje proti tomu, aby ľudová strana, ktorá takýmto spôsobom štve, stávala sa ochráncom záujmov ľudu a ľudová strana aby sa za takéto veci umývala. Mimo toho v tom samom orgáne tých samých posvätených pánov môžeme čítať tiež o trnavskom shromaždení. Tu sa píše: "A okresný náčelník Drbohlav a četníci to trpeli, ale roľnícky ľud to nestrpel, dal pocítiť sodemii ťažkú mozoľovitú roľnícku ruku. Roľníci vyfliaskali, nabili a dokaličili tých sodemitských nezbedníkov, ktorých dopadli. Kubálov brat dostal najviac. Dobre mu tak! Sodemio, čoskoro budeme už účtovať aj päsťou, aj lušňou!"
Tedy, vážení prítomní! Ľudia, ktorí píšu takýmto štylom o pästi a lušni, tí iste nemajú legitimácie k tomu, aby tu prednášali morálné reči. Celé veci, ktoré sa na Slovensku staly, boly vyvolané ľudovou stranou, a to tým, že všade, kde len prijde, štve. Štvalo sa tiež proti Čechom a hovorilo sa, že Česi rozbíjali shromaždenia. Písali tiež o bratovi môjho klubového kolegu Kubálovi, že je Čechom. Už jeho predkovia pochádzali z Trnavy, ale poneváč sa to hodí strane ľudovej do krámu, poneváč má na tom záujem, aby český národ a tiež československú vzájomnosť sosmiešnili, sa štve. My sme videli, že pod tým podiom, ktoré bolo postavené v Trnave, bolo niekoľko kilogramov kameňa a skál, ktoré boly prichystané k tomu, aby sa po ľude hádzalo. Že to bolo prichystané úmyseľne, toho dôkazom je, že 100%ný ľuďácky policajt bol ťažko zranený. Je videť, že v tomto neboli hlavnou příčinou Česi, ale že to bolo zapríčinené ľudákmi, poneváč sa im neľúbi, že pán Msgr. Hlinka nemohol pri hospodárskej a živnostenskej výstave v Trnave sa tak rozťahovať, ako by toho bolo zapotreba.
A na druhej strane tiež zprávy, ktoré prišly z Brezna, dokazujú, že to nebolo tak všetko, ako to pán poslanec Bobok včera pripomenul. Tam sa rátalo, že krv musí tiecť. Tu by bolo zapotreba, aby ministerstvo vnútra a ministerstvo pre správu Slovenska zakročilo proti tým, ktorí to krvipreliatie zapríčinili. Obecná správa alebo prípadne sám spolok "Orol" dal rodobrancom šable k dispozícii. Myslím, že taká obecná správa a taký rychtár i orolský spolok, ktorý dáva do ruky šable, prípadne neuvedomelému ľudu, nesmie vyjsť z trestu. Taký prípad, ktorý sa stal v Brezne, priamo kričí, a bude nutné, aby v tejto veci sa stala náprava.
Ľudová strana nemá si čo sťažovať, že by úradníctvo bolo jej nepriateľské. Temer 90% okresných náčelníkov sú samí 100%ní ľuďáci, autonomisti, ktorí, kde len môžu, uplatňujú ich zásady a štvú proti zákonom, proti republike, pracujú proti záujmom republiky, a týchto ľudí strana jednoducho háji. Okresný náčelník, ktorý shromaždenie nerozpustí, ako dr. Drbohlav v Trnave, proti tomu má byť zavedené disciplinárné pokračovanie, ale v Ružomberku, kde okresný náčelník ľudák Skyčák neuzná, aby meno výtržníkov zapísal, aby boli odovzdaní súdu, aby sa proti tým výtržníkom pokračovalo podľa zákona teroru, tomu sa nič nestane, a bude snáď v nedeľu vysvätený za svätého Václava. V nedeľu sa svätí Msgr. Hlinka za svätého Andryša, a možná že aj okresný náčelník Skyčák bude svätým preto, poneváč nášmu klubovnému kolegovi pomáhal rozbíjať shromaždenie. Videl tam posl. dr. Labaya, ku ktorému nemal ani toľko odvahy, aby mu riekol, že taký postup, ktorý tam prevádza, nie je na mieste a že to nie je ani bratské, ani kresťanské. Tak sa majú veci. A preto je nutné, aby o týchto veciach bolo zvlášte ministerstvo vnútra uvedomené a aby na Slovensku bol zjednaný pokoj. My si neprajeme, aby shromaždenia boly rozbíjané. My stojíme na tom stanovisku, aby každý, kto shromaždenie poriada, mal dostatočnú ochranu. Mne samému sa stalo v nedeľu vo Spišskej Novej Vsi, že okresný náčelník, ktorý videl, že tam jednotlivci kričia a bijú, nemal ani toľko odvahy, aby si naznačil ich mená, a to preto, aby proti nim nebolo z akročené. Z toho urobí sa potom veľká sláva, to sa potom jednoducho všetko rozoštve a zväčší a hovorí sa, že na Slovensku sú veci také a onaké. Pravím, že dnešný stav nie je na dlho udržiteľný a preto bude nutné, aby tieto veci boly čo najskôr odstránené. Všetky tieto veci, ktoré som tu povedal, boly tiež uverejnené v časopise "Slovák". Ja vám tento nemôžem dať k dispozícii, poneváč do čítárni Národného shromaždenia nechodí, ale tam by ste sa presvedčili, že tie slovenské päste a lušne, ktoré majú byť použité oproti sodemii, boly tiež schvaľované, prítomní vyzvaní boli k tomu pánom monsignorom Hlinkom. Msgr. Hlinka takýto článok podpísal a preto je nutné, aby bol pohnaný úradmi k zodpovednosti, poneváč ten, kto štval a vyzýval ľud, aby sa bránil zbraniami nečestnými, musí tiež za svoj skutok pykať a nemôže sa vymlúvať na druhých. Za svoj prečin, ktorý spáchal, musí odnášať trest sám.
Čo sa týka zákona samého, skutočne je to pre Slovensko a Podkarpatskú Rus veľkým pokrokom. Slovenský malopriemysel a tiež maloobchodníctvo, ktoré dosiaľ pracovalo dľa zásad starého maďarského zákona, kde bola t. zv. voľná živnosť, ktorú vychvaľoval tiež môj predrečník dr. Korláth, bolo práve touto voľnou živnosťou ubíjané, nehľadiac k tomu, že bolo života schopné. Mali konkurentov, ktorí snáď remeslu sa ani nevyučili, niekoho si vzali, kto obchod viedol, a ten pravý živnostník jednoducho bol z celého života hospodárskeho vylúčený. Musím sa tu oproti hlasu pána dra Korlátha čo najrozhodnejšie postaviť, poneváč terajší zákon, i keby nebol úplný, aby mohol odpovedať potrebám Slovenska, myslím, že odpovedá tiež zásadám demokracie, poneváč taká voľná živnosť a taký voľný zákon, ako bol maďarský, by ešte terajší drobný ľud na Slovensku v priemysle a obchode ubíjal. Ale pri tom všetkom bude nutné, aby sa živnostenskému stavu venovala väčšia pozornosť tiež so strany ministerstva obchodu, priemyslu a živností, a to budovaním riadnych škôl pokračovacích. Týka sa to tiež ministerstva soc. pečlivosti, aby bola vybudovaná riadna živnostenská inšpekcia a živnostenskí inšpektori aby sa starali o odstranenie všetkých neporiadkov a všetkých ťažkostí, ktoré na Slovensku v tomto ohľade sú. My nemáme živnostenského inšpektora v Lučenci, ktorý je priemyslovým strediskom, ani v Nitre. A práve v týchto krajoch stávajú sa veci, ktoré nenapomáhajú slovenský priemysel zveľaďovať, ale ktoré napomáhajú ho ubíjať. Pri tom bude tiež nutné, aby vedúcim úradníkom bolo jasne a zreteľne povedané, že doterajšia ich taktika musí byť zmenená, že nemôžu pokračovať v duchu gentrického kapitalizmu bývalého Maďarska, ale že musia sa prispôsobiť novému duchu času.
Je to veľmi trapné, že zákon o 8hodinnej dobe pracovnej sa nedodržuje. Slovensko má mnoho ľudí, ktorí čakajú pre nedostatok zamestnania na vysťahovanie. Jedni chcú ísť do Ameriky, druhí inam. Mimo to mali sme aj v lete celú kopu nezamestnaných ľudí preto, poneváč sa zákon o 8hodinnej dobe pracovnej nedodržoval. Toto práve spadá do kompetencie živnostenských inšpektorov. Poneváč ich je málo, niektorí z nich sú stranícki, prípadne niektorí z nich neschopní, všetko toho zostáva stranou a následkom toho miesto konsolidácie v ohľade priemyslového a obchodného poľa dostávame sa do situácií, ktoré sú Slovensku nepríjemné a ktoré záujmy Slovenska veľmi poškoďujú.
Je tiež veľmi trapné, keď v Bratislave nemáme pre slovenských a českých učňov žiadne školy pokračovacie, poneváč bývalá škola, ktorá zostala zo starého Maďarska, je obsadená dorastom nemeckým a maďarským, a pre slovenský dorast sa má dnes škola stavať. Avšak ministerstvo obchodu neuznalo za nutné, aby naviazalo styky s mestským zastupiteľstvom, vyhľadalo pozemok a rieklo, toľko a toľko dáme k tomu, aby aspoň v hlavnom meste Slovenska bola vybudovaná riadna, duchu času odpovedajúca pokračovacia škola učňovská.
My vieme, že naše slovenské obce pre takéto veci veľmi nerady poskytujú peniaze. Ja to priznávam, ale pripomínam, keby sa s druhej strany pokračovalo trochu taktnejšie, že by i v tomto ohľade tento starý zlozvyk, ktorý my odsudzujeme, dal sa odstrániť, že by v tomto ohľade nastalo dorozumenie, že by tiež naše obce a korporácie pre učňovské školy a pre riadne vzdelanie učňov viac obetovaly, než je tomu dodnes.
Mimo toho bude tiež nutné, aby sa živnostenstvu na Slovensku dostalo lacného a dostatočného úveru. Práve tak, ako ministerstvo zemedelstva chce dnes zbudovať na Slovensku okresné kontribučenské záložne a sporiteľne, toto samé musí byť tiež prevedené so strany ministerstva obchodu. Slovenské maloživnostníctvo, i keby ten zárobok i prácu malo, následkom nedostatku úveru nie je v stave podujímať sa väčších prác a nie je v stave venovať sa potrebám tak, ako by to bolo zapotreba, keď živnostenské záložne, ktoré na Slovensku máme - sú tam dve alebo tri - nedostačujú k tomu, aby celému živnostenskému okruhu maloživnostenskému a maloobchodníckemu poskytlo to, čoho potrebujú.
Pri tom všetkom je treba venovať sa tiež zveľadeniu tak zvaného slovenského domáceho priemyslu. My máme v Hornej Trenčianskej tak zvaných drotárov. Tí chodili po celom svete a predávali rôzne výrobky. Prevrat to znemožnil a títo ľudia, žijúci vo veľmi chudobných dedinkách a nie sú v stave, aby si na chlieb zarobili. Preto bude nutné, aby pri zdelávaní obchodných smlúv a rôzných dohôd bolo pamätané tiež na to, aby týmto ľuďom bolo umožnené dostať sa do cudziny a v tejto cudzine obchodovať. Mimo toho musí im byť daná výchova, aby celú túto živnosť prevádzali na družstevníckom podklade, aby sa nestávali hmotou, ktorá by bola vyssávaná jednotlivými ľuďmi, ktorí sú im protivní. O takejto škole sa už hovorí, že bude zbudovaná. Táto škola pre výučbu jednotlivcov, ktorí v tomto domácom priemysle majú pracovať, je dva roky zanesená v rozpočte investičnom, ale dodnes sa v tejto veci nič nehnul. Dúfam, že teraz Považská župa, v ktorej leží Horná Trenčianska a kde je väčšina takých drotárov, prijde na ministerstvo obchodu s návrhom, aby táto škola bola postavená, a som zvedavý, či ministerstvo obchodu tento účel pochopí, či túto vôľu splní a postará sa o to, aby tento domáci priemysel, ako priemysel keramický a košíkársky bol na Slovensku uplatnený, ako to ku svojmu vývoju potrebuje.
Mimo toho tu je čipkárstvo, ktoré upadá následkom toho, že je v rukách, ktoré tomuto obchodu nerozumejú, že je v rukách ľudí, ktorí sa do tohoto obchodu nevžili. Je to domáci priemysel prevádzaný na jednotlivých dedinách okolo Piešťan, Brezovej a Starých Hôr a v jednotlivých ešte častiach okolia Zvolena a Kremnice. Sú to výšivky. Pri tom uživí sa menovite v zime niekoľko tisíc chudobných ženičiek a dievčat, ktoré nenachádzajú zárobku v priemyslových závodoch a ktoré v zime nemôžu pracovať na poliach. Za starého Maďarska výrobky týchto žien a dievčat chodily do cudziny a tento zdroj príjmu je teraz znemožnený. Preto musí sa ministerstvo obchodu postarať o to, aby doteraz jestvujúce spolky boly sdružené, aby tomuto sdruženiu dostalo sa schopných úradníkov, ktorí by boli v stave, aby tieto výrobky dostaly sa za hranice a aby tak chudobnému ľudu zabezpečená bola tiež výživa a zamestnanie.
Vo 4. oddiele §u 23, kde sa hovorí, že vládnym nariadením bude ustanovený rozsah oprávnenia obchodu, výčapu a predaja v drobnom pálených liehovín, treba pripomenúť, že finančná správa, najmä generálné finančné riaditeľstvo v Bratislave, sa touto otázkou veľmi málo zaoberalo, že na nátlak jednotlivých ľudí, ktorí za zaopatrenie licencií dostávali pekné tisíce, narobili nám toľko hostinských, že je to priamo hanba. Počet hostinských výčapov sa v niektorých obciach až strojnásobil, a poneváč sa tu hovorí, že bude vydané nové nariadenie a že budúci noví hostinskí budú sa musieť preukázať schopnosťou provodzovať túto živnosť, treba tu pripomenúť, aby, keď bude počet tých hostinských odbúravaný, aby nebol odbúravaný u tých hostinských, ktorým je živnosťou, u tých invalidov a chudiakov, ktorí sa k tomu dostávali milosťou, lež aby bolo odbúrané u tých ľudí, ktorí tých živností nepotrebujú. Máme celú kopu hostinských, kaviarnikov a majiteľov koncesií, ktorí živnosť neprovodzujú, dajú si tam výčapníka, zástupcu, ktorý robí im otroka, musí im pracovať, a oni bez práce žijú a tyjú. Takýchto máme veľký počet a preto je nutné, aby v prípade odbúravaní - a ja s tým súhlasím - sa začalo u tých, u ktorých to nie je potrebou a ktorí by to ani tak nepocítili.
Ale ako vieme, naša finančná správa tu podlieha príliš ľuďom, ktorí tam prichádzaj ú s úmysly fiškálnymi i s grošami.
V tomto ohľade bude potreba, aby generálné finančné riaditeľstvo veci tieto uvažovalo a k poradám o odbúraní týchto živností povolalo si odborové a záujmové organizácie ako majiteľov, tak i zamestnancov. Myslím, že toto je dobré, keď sa to i pripomenie, a to preto, poneváč na Slovensku tento stav hostinský žiada, aby v tejto otázke nastalo úplné vyjasnenie, aby tá neistota, ktorá doteraz panovala, bola odstranená.
Hovorím: tento nový živnostenský zákon keď nie je ideálny, predsa nás ale uspokojuje. Pri tom musím poukázať, že sa ešte na niečo zapomína. Máme na Slovensku t. zv. paritné komisie, o tých zemedelských, ktoré sú v rukách veľkostatkárov a jednotlivých úradníkov, ktorí sú priamo straníkmi, nechcem hovoriť, o tom by nám mohol podať pekné zprávy pán župan z Nitry, kde skutočne tieto paritné komisie sú hanbou, kde tieto paritné komisie sú skutočne sriadením, ktoré je protirobotnícke. Tam či už maďarskí, či slovenskí, či židovskí veľkostatkári, jednoducho vládnu, a úradníci, ktorí sú povolaní k tomu, aby tým zemerobotníkom pomohli k právu, sú tam odstrkovaní. Paritná komisia bola, je tomu pol roka, svolaná a tí zemerobotníci nadávali na republiku a ministerstvo, a to len preto, poneváč vedúci úradníci nepochopili dôležitosť paritných komisií.
Ale máme tieto paritné komisie tiež u priemyslového robotníctva. A tu by som chcel priklincovať prípad v Bratislave. My všetci vieme, že ceny životných potrieb teraz enormne stúpajú, a pri paritnej komisii stavebného priemyslu v Bratislave našiel sa jeden pán sudca, ktorí hovorí, že to nie je pravda a stavebným robotníkom, ktorý si žiadali na základe stúpnutia drahoty tiež zvýšenie miezd, hovoril, že je to humbug a že toto je nie oprávnené. Myslím, že takému sudcovi malo by to byť pripomenuté, že paritných komisií nesmie byť tak zneužité, že paritné komisie majú ceľkom inakší účel ako pomáhať a naháňať vodu na mlyn veľkokapitalistovi. To je tiež šliapanie úradnej zprávy. Štatistický úrad, ktorý rozposielá každý mesiac zprávu o stúpaní a klesaní drahoty, nám dokazuje, že niektoré životné články stúply až o 25%. A prosím, takýto pán sudca, predseda paritnej komisie, odváži sa robotníkom hodiť niečo do očí, čo nie je pravda, odváži sa takto verejnosť klamať.
V tomto ohľade bude potreba, aby pri prevádzaní živnostenského zákona, ktorý pojednávame, skutočne sa o veci uvažovalo.
Pri §e 71, ktorý hovorí o tom, že každý živnostník môže svoju živnosť provodzovať tiež námestníkom - obchodvedúcim, dielovedúcim, alebo ju prenajať, tu by bolo treba pripomenúť, že je to nie sociálné, aby ten, kto remeslu nerozumie, vzal si tam niektorého zástupcu, ktorý mu obchod povedie, o všetko sa mu postará, a keď obchod k rozkvetu privedie a obchod bude v behu, potom toho zástupcu vyhodí ako vymačkaný citrón. A tu by snáď bolo dobré, keby tam bolo umožnené, aby takýto vedúci obchodu a vedúci závodu bol spoluúčastníkom jak na kapitále, tak na vedení a potom, aby mal tiež zaistené, že ho nemôže na rýchlo podľa ľubovôle ten istý, ktorému koná dobré služby, vyhodiť. To je tiež veľká vada, poneváč my takýchto prípadov na Slovensku následkom tak zv. voľnej živnosti na základe maďarského zákona máme mnoho. Tie robia ťažkosti a bude preto povinnosťou úradov, odborových organizácií, robotníctva, spoločností, spoločenství atď., aby tejto veci bol urazený hrot ostrosti.
Mimo toho bude tiež nutné v záujme slovenského obchodu a priemyslu, aby v Bratslave bol vybudovaný čo najskôr slobodný prístav na Dunaji. Dunaj je tepnou strednej Europy, tepnou pre obchod a priemysel československý. Myslím, že tuná ministerstvo obchodu a vôbec celá vláda tento slobodný prístav bratislavský veľmi zanedbáva a že na tento prístav celkom zabúda. My, ktorí navštevujeme súsednú Viedeň alebo neďalekú Pešť, vieme, že tieto dve mestá nemajú taký prirodzený vývin, aby mohly vybudovať riadny pristav, ale prezto sa o to starajú a venujú miliony; len Československo, ktoré má možnosť, aby sa po tejto stránke vyvíjalo, aby si riadne niečo vybudovalo, tomu nevenuje dostatok pozornosti a myslím, že prichádzame temer v poslednej hodine. Postaráme sa o to, aby pre slobodný prístav bratislavský bol v budúcom rozpočte venovaný dostatočný obnos, aby tento prístav v záujme priemyslu a obchodu celej republiky, čo zdôrazňujem, bol vybudovaný, poneváč pomery toho vyžadujú.
Mimo toho je treba ešte vzpomenúť § 148, kde sa hovorí o tovarišských zkúškach atď. Myslím, že pri týchto tovarišských zkúškach, proti ktorým nič nenamietame a ktoré držíme za oprávnené a praktické, malo by byť tiež pripomenuté, že jednotliví zamestnávatelia sú povinní vydržovať učňovský dorast k tomu, aby si svoje remeslo riadne osvojil. Mimo toho musí byť učňovi daná možnosť, aby si to, čo mu mizerná ľudová škola na Slovensku nedala, osvojil v pokračovacej škole. Je potreba, aby miesto 15-16hodinovej pracovnej doby bola pracovná doba osmihodinová. To, čo sa prevádza s učňami na Slovensku, je pravé otroctvo a myslím, že je svrchovaný čas, keď sa pri jednaní o tovarišských zkúškach pripomenie, aby sa tým budúcim tovarišom dala tiež možnosť, aby sa vo svojom remesle riadne vzdelali a aby tovaryšskú zkúšku složili tak, ako je toho potreba.
Tým pánom, ktorí si myslia, že keď tento zákon je i nedostatočný, budú preň hlasovať a vyhlašujú, že len autonomia môže spasiť Slovensko, pripomínam, že autonomia, keď aj len hospodárska, nemôže byť vybudovaná len na sanom Slovensku. Pracujúci ľud v celej Československej republike bez ohľadu národnosti má záujem na tom, aby jeho hospodárske postavenie a hospodárska politika Československej republiky sa zlepšila, aby odpovedala potrebám všetkých národov, potrebám celého štátu, a práve preto, poneváč na Slovensku je priemysel a obchod dosiaľ nevyvinutý, bolo by veľmi nerozumné, aby sa už v tejto dobe hovorilo o autonomii. Tí ľudia, ktorí po tejto kričia, robia to len preto, že myslia, že to Slovensko ovládnu. Ten, kto chce túto autonomiu budovať len preto, aby Slovensko bolo katolícke, myslím, že ten tomu Slovensku na národohospodárskom poli veľmi málo prospeje, poneváč hospodársku moc na Slovensku nedržia v rukách Česi, nedržia v rukách Slováci, lež našu hospodársku moc na Slovensku v rukách držia ešte zbytky maďarského gentrizmu, také, ako je spoločnosť Pohernádska, Rimamuráňska atď., ktoré nám zavierajú jednu továrňu za druhou, zatvárajú podniky len preto, aby na Slovensku bola nespokojnosť.