Počet
statkárov s viac ako 50 honmi
gazdov s menej ako 50 honmi
bezzemkov a žoliárov
Nitra
818
118.611
171.995
Trenčín
442
115.610
109.759
Turiec
192
13.536
27.334
Zvolen
231
20.672
37.443
V Podkarpatskej Rusi je tento pomer ešte nespravedlivejší. Podkarpatská Rus má 194.434 ha pašienkov a 669.364 ha lesov. Z pašienkov prináleží 100.000 ha Schönbornovi a štátu.
Lesný majetok je tu rozdelený takto: Štátny lesný erár 336.617 ha, veľkostatkári 185.324 ha, zemani a mešťani 69.188 ha, náboženské obce 2.449 ha, školy 1.133 ha, obce 17.373 ha, urbarialisti 57.080 ha. Ľud má tedy jen 74.453 ha lesa, a to je len siedma časť celej lesnej rozlohy.
Z 598.345 obyvateľov sa tu venuje 409.030 osôb poľnému hospodárstvu a títo vlastnia len siedmu časť zeme, lebo pri roľách je vlastnícky pomer ešte horší. 86.914 mužíkov nemá ani piade pôdy.
Tento nespravedlivý vlastnícky pomer zostal do dneška taký, aký bol za doby feudalizmu. Ešte dnes tu páni udeľujú milostive do árendy zem za pánštinu. Feudálne "právo" uchvatiteľov zeme tu zostalo nedotknuté. Nezasiahol sem ani historický prevrat vlastníckych pomerov z r. 1848, a československá vláda sa tiež nepostarala o nápravu v smysle požiadavkov svojej doby. Tu treba dôkladne preskúmať vlastnícke právo Schönbornov-Buchheimov, Koburkov, Oravského panstva, štátnej lesnej správy atď., a dôjdeme k výsledku, že jediným právoplatným majiteľom pašienkov a zeme Slovenska a Podkarpatskej Rusi je vôbec chudobné obyvateľstvo týchto krajov.
Každý zaiste uzná, že otázka Slovenska a Podkarpatskej Rusi je predovším otázkou hospodárskou, s kterou súvisí potom aj otázka politická. Dokázal som, že tieto krajiny nie sú preľudnatelé. Hospodárske poruchy sú zapríčinené zväčša len nespravodlivými pomerami vlastníckymi a nivočením priemyslu. V priemysle prácu dostať nemožno a zeme tiež niet. Čo si má chudobný človek počať, keďže populácia tento stav stále zhoršuje? Úradná štatistika uvádza, že v roku 1921 sa na spomenutom území narodilo 141.790 detí a za ten čas však zomrelo 80.646 osôb, takže tu ostáva ročný zvýšok 61.144 osôb, ktorým musí byť poskytnutá možnosť práce a živobytia. Tým ste tieto veci nerozriešili, nerozriešili ste hospodárskej otázky Slovenska a Podkarpatskej Rusi, nerozriešili ste otázku Slovenska a Podkarpatskej Rusi vôbec.
Z predostretých skutočností vyplýva, že komunistická strana považuje vzpomenutú osnovu za nedostatočnú a preto si dovoľujeme navrhnúť niektoré zmeny, a to aspoň tie, ktoré nám jednací poriadok dovoľuje.
Je treba, aby zákon, ktorý síce je len omrvinkou, bol platný nie len šesť, ale aspoň 10 rokov. Nemožno predsa žiadať, aby naši dedinčania investovali pre zveľadenie pašienkov svoju pracovnú silu, hnojivá a iné prostriedky, keďže by podľa predostretej osnovy bolo možné o päť rokov im povedať, že už nemajú na týchto pašienkách práva pásť.
Maximalny poplatok za užívanie pašienkov má byť tiež zákonom ustálený pre celú dobu jeho platnosti a nie len pre rok 1924. Keď má byť tohoročný poplatok o 200% vyšší než bol na rok 1920, nesmieme dopustiť, aby bol v následujúcich rokoch ešte viac zvýšený.
Neodôvodnený je tiež zákaz pasenia kôz na lesnej pôde, ktorá má byť podľa nášho názoru sverená ochrane obecných správ. Tento zákaz, ktorý páni prevzali z maďarských čias, je na strane veľkostatkárov, ktorý sa boja konkurencie kozieho mlieka a preto všetkými spôsobami usiľujú znemožniť chudobnému človekovi ich chov. Slovenská odbočka ministerstva zemedelstva odôvodňuje tento zákaz poukazom na skarstovatenie Dalmácie a Hercegoviny, kde vraj lesné kultúry boly znivočené kozami. Takto odôvodnený výrok vyšiel, prosím, z ministerskej kancelárie v Bratislave pod číslom 310.655-XIV z r. 1922. A snáď sa páni nazdajú, že sa na Slovensku nenajde človek, ktorý by nepoznal historiu vyplienenenia dalmátských hôr od benátských kupcov?
Treba tiež poukázať na zjav, ktorý dokazuje, že sa tu vládne v prospech bohatých oproti chudobným. Podľa vzpomenutého už uhorského zákona o zákaze pasenia kôz v lesoch je hájnik oprávnený zastreliť kozu, ktorú najde v lese sa pasť a majiteľ tejto kozy je k tomu ešte pokutovaný. Za to panskí diviaci môžu nivočiť ťažko nadobudnutú úrodu chudobných roľníkov a želiarov. Poneváč okrem toho je diviak nebezpečný ľudskému životu, uznával by každý za správne, aby obyvateľstvo v takých obvodoch malo dovolenú v obci aspoň jednu pušku. Ale stá obcí Slovenska a Podkarpatskej Rusi nemajú práva na túto zbraň oproti divej zveri. A keď chudobný roľník a želiar žiada náhradu za poškodenú úrodu, daromne se ustáva, lebo ho ešte odsúdia k náhrade súdnych trov. V poslednom čase sa to stalo obyvateľom obce Nelipina, ktorí sa ohľadom tejto veci pravotili s grófom Schönbornom. Zastrelenie roľníkovej kozy zákon ešte odporúča, ale keby roľník zahlušil pánskeho diviaka, ktorý nivočí jeho úrody, bol by odsúdený najmenej na 6 mesiacov do väzenia.
Ctená snemovňa! Uviedol som tu náš názor na predostretú osnovu a prehlašujem, že komunistickí poslanci budú hlasovať za opravné návrhy. (Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníkovi p. posl. Bobokovi.
Posl. Bobok: Slávna snemovňa! Predložený návrh zákona, ktorým sa sriaďuje užívanie niektorých pastvín na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v ročných obdobiach 1924-1929, nese na sebe charakteristický znak väčšiny tých zákonov, s ktorými terajšia vláda do parlamentu vchádza. Ako iné návrhy, tak i tento návrh je dieťaťom ťažko zrodených kompromisov, ktoré kompromisy nateraz koalované strany medzi sebou po veľkej námahe utvorily. Tieto kompromisy už samy v sebe v najviac pádoch úplne vylučujú meritorné vyriešenie i tých najvitálnejších otázok a dokonalému rozuzleniu veci sa tým nešťastným spôsobom vyhýbajú, že dočasným opatrením z roka na rok odkladajú dôkladné vybavenie takých otázok, ktoré v záujme štátu od základu čím skorej sriadiť by sa maly.
Medzi tieto veci patrí aj otázka pašienkov na Slovensku a v Podkarpatskom Rusku, ktorá otázka nadovšetko pre najchudobnejší ľud horských krajov na Slovensku a v Podkarpatskom Rusku má prvotriedny význam ohľadne zabezpečenia jeho existencie. Prítomný návrh zákona definitívne riešenie pastvín na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi zase len stranou necháva a len na kraťúčku dobu 5 rokov sriaďuje túto otázku, čo záujmom ohromnej väčšiny malého roľníctva veľmi nedostatočne a veľmi nedokonale vyhovuje slovenské malé roľníctvo nie na krátku dobu, ale na dlhú dobu chcelo by mať zabezpečené nie len právo užívania, ale na ráz vždy aj právo vlastníctva týchto pastvín.
Dôvodová zpráva síce nám udáva príčinu, prečo sa toto nestalo, a vzpomína, že otázka táto úzko súvisí s provodzovaním pozemkovej reformy. Toto tvrdenie, slávna snemovňa, sa môže vztahovať len na tie kraje, kde parcelovanie zabraných pozemkov prevádzať možno. Ale kde vôbec na parcelovanie pôdy nieto, riešenie otázky pastvín vôbec s pozemkovou reformou nesúvisí. To v ohľad berúc dľa terajšej zkusenosti mnohé k cieľu agitácie tak horlive sľubované rýchle parcelovanie statkov, v skutočnosti veľmi pomalu ide, ba u chudobného ľudu pri nedostatku úveru na neprekonateľné prekážky naráža. Jestli táto otázka s prevádzaním pozemkovej reformy bude riešená, ešte dlhé a dlhé časy si slovenské malé roľníctvo počká a vo svojich púhych nádejach i na ďalej sotrvávať musí.
Slávna snemovňa! Táto okolnosť je veľmi poľutovania hodná. Vzdor tomu my cieľ prítomného návrhu zákona, aby dosavádne práva malých roľníkov pri užívaní pastvín na cudzej pôde boly na ďalej zabezpečené, ako prostriedok k napomáhaniu malému ľudu, to schvaľujeme. Ale nás toto výlučne v tomto zákone neuspokojuje. Prítomným návrhom zákona má byť len ten rozsah pastvín na cudzej pôde zabezpečený, ktorý naši malí roľníci už v minulých rokoch, menovite 1923, mali. A v tejto okolnosti my vidíme jedon veľký nedostatok prítomného návrhu zákona. Zkusenosti, stažnosti slovenského malého roľníckeho ľudu jasne o tom svedčia, že jestvovanie našich malých roľníkov pri dosavádnom rozmere a rozsahu pastvín neni dostatočný a úplne zabezpečený. My sme celým právom očakávali, že vláda zo štátnych lesov prítomným návrhom zákona vypustí nové plochy na pastviny, aby takto slovenskí malí roľníci lepšie zabezpečení boli. Bohužiaľ, to v prítomnom návrhu zákona nevidíme, a to by bolo bývalo veľmi potrebné. Po slovenských obciach, nadovšetko u nás vo Zvoleňskej, velké hádky sú teraz v obecných radách a poradách medzi gazdami, že ktorý gazda o kolko kusov kráv, teliat alebo oviec má menej držať, poneváč vraj dosavádny počet dobytka na tej pastvine vôbec vypásť sa nedá.
Slávna snemovňa! Čo bude, keď ten gazda na horských krajoch tento jediný prameň svojho dôchodku, ktorým ešte ako tak doháňa nedostatok svojho hospodárenia, totiž tento potrebný počet dobytka, musí snížiť? Čo bude teraz robiť? (Výkřik: Půjde do Ameriky!) Nebude dane platiť, pri zmenšenom počte dobytka nebude v stave obrábať ani ako dosiaľ svoje neúrodné pole. Nič iného mu nezostane než žobrácka palica a ísť do Ameriky. Pre nás, slávna snemovňa, toto sú veľmi smutné vyhliadky do budúcnosti.
Následkom malého rozsahu pastvín dobytok neraz zabehne do sadov a štátnych lesov, následkom čoho gazdovia tým najhroznejším pokutám sú vystavení. Slávna snemovňa! Sme za to, aby záujmy štátu pri lesoch boly dostatočne chránené. Ale podobne to žiadame i pri odpredaji dreva zo štátnych lesov, (Výkřik.) žiadame to i pri iných štátnych dodávkach. Špiritusové, benzinové, kôňske a neviem aké aféry, ráčte uveriti, že nenaučia náš ľud šetreniu štátneho majetku. (Tak jest!) A nedivme sa potom, keď malí veľkých následujú a že malí roľníci tiež štátny majetok nerešpektujú. Ale zase, keď ten malý roľník poškodí štátne záujmy, na každý pád sme za to, aby za svôj prečin odpovedal a štátu náhradu dal. Lež malých gazdov tak pokutovať pre poškodenie štátneho lesa, ako sa to v Podholí, v Bravocově (Zvoleňská župa) a teraz i v breznianskom okrese chystá, to je už ozaj na rozmyslenie. Za 300 oviec, ako mi patričný gazda sdelil, za 175 jahňat a 70 volov gazdu tam pokutovali na 8000 Kč. Pokuta minulého roku činila 19.000 Kč. Slávna snemovňa! Koľko oviec majú odpredať títo gazdovia, lei n aby túto pokutu mohli zaplatiť? Že škoda tam zapríčinená bola snáď veľká, to uznávam, ale zase našim gazdom i taká pokuta existenciu tak ohrožuje a to je tiež v záujme štátu. A potom sa pýtam, keď našich malých ľudí takto prísne na 19.000 Kč 3000 obyvateľov potrestajú, koľko by mali pokuty platiť panamisti, ktorí náš štát ťažké miliony stoja? Ale, slávna snemovňa, týmto pokutám a nepríjemnostiam podľa môjho zdania by bolo možno sa vyhnúť, keby štátne lesníctvo v otázke pastvín našim malým gazdom lepšie šlo po ruke. Štátne lesníctvo stojí na tom stanovisku, že záujmy lesníctva pastvinami nesmú byť poškoďované. Toho názoru sme aj my, aby totiž tie lesy, hory, tieto neoceniteľné poklady nášho Slovenska sa nezmenšovaly a nekrátily. Ale pri tom všom by sme vedeli jeden spôsob pri dostatočnom šetrení štátnych lesov, aby sa mu dalo vyhovieť požiadavku gazdov a daly by sa vymerať nové pastviny. Na veľkú škodu slovenského štátneho hospodárstva odstúpivší výtečný odborník pán inž. vrchní riaditeľ Opletal vo svojej jednej knihe uvádza, že na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi blízko 70.000 ha máme pralesov, kde sekera ešte a ľudská noha nebola, kde drevo od sta rokov v nich hnije. Využitkovanie týchto lesov bolo pre nedostatok horských dráh a ciest a vôbec komunikačných prostriedkov až dosiaľ nemožné. Hory ešte i dnes ako pred sto lety sa zotínajú a zotínaly blízko dedín okolo riek, okolo splavných riek, okolo ciest, železničných dráh, tam sa znova zalesňujú, čo konečne pre lesníkov i pre štát je veľmi ľahká vec a veľmi výhodná. Ale, slávna snemovňa, táto okolnosť pre obec je veľmi nevýhodná, lebo tí páni lesníci so zalesňovaním idú až k samým domkom obce a následkom toho zalesňovania obec vždycky menej a menej pastvín dostáva. Ako sa má odpomôcť tým gazdom, majú ísť pásť do tých pralesov? To nemôžu. Keby štát väčšie investície dal na umožnenie prístupu ku pralesom, myslím, že vtedy by užitok pralesov dostatočne vynahradil užitok tých blízkych rubaní, ktoré bez ohroženie pôdy obce na pastviny upotrebiť by sa mohly. Blízkosť pastvín k horným sadom tiež nemusí naháňať strachu naším lesníkom, lebo práve Opletal v tej knihe ďalej hovorí, že Slovensko je skoro tá jediná šťastlivá horná pôda, že sa tam hora sama, takrečeno násilím seje a kde lesník sekerou musí ubíjať bujnosť prírody, musí ju riediť, aby stromky jeden vedľa druhého rasť mohly. Veľký rozdiel je medzi naším lesnictvom a medzi lesnictvom v Čechách a na Morave, kde každý lesník každý jeden stromek musí si sám opatriti.
Slávna snemovňa! Keď za takýchto okolností dobytok zabehne do toho sadu, keď nejakú škodu spôsobí, tá škoda nemôže byť nenahraditeľná a tak ohromná. Dľa našej mienky teda nič nestojí v ceste, aby lesný štátny erár bez každého odkladania, nečakajúc dokončenia pozemkovej reformy, malým gazdom väčšie plochy pre pastviny popústil. Nado všetko má sa toto stať na tých krajoch, kde pre malých ľudí nieto na rozparcelovanie pozemkov, teda aspoň nech dostanú viac pastviny.
Na smýšľanie centralistov poukazuje tá zmena v §e 9 prítomného návrhu zákona prevedená, že napozatým o užívaní pastvín i v prvej stolici nebude rozhodovať okresný pašienkový výbor, ale okresné úrady, okresný náčelník. Úradne zo strany protiautonomistov sa síce hlásá, že Slováci svoju autonomiu v prvom rade na kultúrnom, a hospodárskom poli majú uplatniť a môžu ju uplatniť, ale, slávna snemovňa, práve túto moc rozhodovania vziať zo sboru pašienkového okresného výboru a vydať ju náčelníkovi, myslím, že to žiaden za uplatňovanie slovenskej autonomie považovať nemôže. Slovenská ľudová strana našim malým roľníkom uprimne praje a pre nich žiadať neprestane všetky tie prostriedky, ktorými smutný stav hospodarskeho ich úpadku odstrániť a ich blahobytu napomôcť sa môže. Bárs my žiadame viac, ako prítomný návrh zákona poskytuje, ale ani to menej, čo sa našim roľnikom týmto zákonom dostane už z lásky ku nim odopreť nemôžeme a preto za návrh hlasovať budeme. (Výborně! Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dále je přihlášen pan posl. Ján Bečko. Dávám jemu slovo.
Posl. J. Bečko: Ctená snemovňa! Návrh zákona, ktorý práve pojednávame, upravuje uživanie niektorých pastvín na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, zavádza do určitej miery jasnejší a stálejší pomer v otázke pašienkovej na dobu 6 rokov.
Prepokladáme, že za túto dobu n dosiahneme takého stavu, že by sme mohli povedať, že nepotrebujeme všeobecnej úpravy pašienkových pomerov. Je ťažko veriť tomu, že by sa pozemkovou reformou tohoto docielilo už tým viac za to nie, že pra pri prevádzaní pozemkovej reformy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nám to dokazuje, že z hornatých krajov na dobu 6 rokov prekolonizovaní nebudú toľkí obyvatelia. Ba ani vtedy by sa nebolo dalo veriť tomuto predpokladu, keď by nebolo bývalo uvedené v život t. zv. odbúravanie priemyslu na Slovensku. Jestliže sa nám podarilo z nezamestnaných robotníkov viac ako 4 tisíce robotníkov umiestiť v Maďarsku a viac ako 200 ve Francii, tak to ešte neznamená, že problém nezamestnanosti vyvolaný odburávaním priemyslu je prekonaný.
Všeobecnú úpravu pašienkových pomerov považujeme za potrebnú preto, lebo se dívame na ňu ako na otázku hospodársku, ktorá riešena musí byť s ohľadom na potreby chudobného ľudu, obydleného v hornatých a vrcholatých krajoch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Vieme, že proti stádovému paseniu rožného dobytka sa cíti v dnešnej dobe odpor a poukazuje sa na to, že dnes všade tam, kde je zavedené moderné zemedelské hospodárstvo a s ním i chov rožného dobytka, sa stádové pasenie dobytka stalo prežitkom a nepotrebnou vecou. Toto stanovisko je správne, ale len potuď, pokuď sa jedná o kraje, v ktorých je rovina a samotné podnebie ako kvalitivné složenie pôdy zaručuje lepší výnos i pre hospodáre, keď pestuje obiliny, strukoviny alebo iné zemedelské plodiny. Dľa tohoto si upravuje sám ľud polné hospodárstvo aj na Slovensku. To vidíme v najúrodnejšej časti Slovenska, ako sú roviny trnavská a nitrianska, ktoré majú poľnohospodárstvo vysoko intenzívne, kde sú hlavnými plodinami jačmeň, cukrovka, pšenica a kukurica; procento pastvín a lúk je tu 2/5 zemedelskej pôdy. (Předsednictví ujal se předseda Tomášek.)
Tento spôsob hospodárenia nedá sa ale uplatniť, aspoň prevážne nie, v župách pohronskej, liptovskej, šárišskej, spišskej, zemplínskej, berežskej a maramarošskej, v ktorých je temer hlavným zdrojom výživy chov dobytka. Áno, posudzuje sa i s toho stanoviska, že na Slovensku pripadá na 1 km2 62 obyvateľov a v Podkarpatskej Rusi 48 obyvateľov, v historických zemiach v Čechách 128 obyvateľov, na Morave a v Sliezsku 152 obyvateľov. Je pravda, že Slovensko je pomerne menej obydlené, ale naproti tomu má i menej úrodnej plochy ako historické zeme, v dôsledku čoho je obyvateľstvo nútené hľadať možnosť výživy v hornatých krajoch dnes, a to bude nútené i po prevedení pozemkovej reformy.
Následkom tohoto nepriaznivého postavenia obyvateľov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je tiež nutné mať na zreteli, aký je celkový pomer obyvateľov v povolaní činných v historických zemiach a na Slovensku a i v Podkarpatskej Rusi. Pri tomto sa presvedčíme dľa statistiky, že v Čechách, na Morave a v Sliezsku je v povolaní činných 5,008.298, z toho v zemedelstve 1,521.546 obyvateľov. V procentoch to znamená 63.04%. Naproti tomu na Slovensku je počet obyvateľov v povolaní činných 1,278.615, z toho v zemedelstve, lesníctve a rybárstve 751.155 obyvateľov, čili z celkového počtu v povolaní činných 58.75%. Na Podkarpatskej Rusi je počet v povolaní činných 228.981 obyvateľov, z toho v zemedelstve, lesníctve a rybárstve 152.267 čili 66.50%. Podľa tohoto je na Slovensku i v Podkarpatskej Rusi pomerne vyššie procento zamestnaných v zemedelstve, než v historických zemiach. I táto okolnosť nasvedčuje tomu, že všeobecnej úprave pašienkových pomerov by sme sa vyhnúli len vtedy, keď by Slovensko a Podkarpatská Rus boly náležite zindustrializované a pozemková reforma prevedená s úplnou spravedlnosťou a so zreteľom na potreby chudobného ľudu.
Vieme, že celkový súpis pôdy k zabraniu dnes na Slovensku činí 1,399.438 ha a v Podkarpatskej Rusi 198.742 ha spolu tedy 1,598.180 ha. Je to zaiste úctyhodná plocha, ale predsa nevystačí k tomu, aby mohla všem bezzemkom zabezpečiť existenciu.
Volá sa po zvýšení bonity pašienkovej pôdy, áno, uznávame potrebu zvýšenia bonity, ale prosím, či je za daných pomerov možné toto previesť a menovite v lesnatých a vrcholatých krajoch? Možné to nebude ani potom, keď predloha, ktorú pojednávame, nadobude zákonnej platnosti. Má-li sa zvýšiť výnos pašienkovej plochy, potrebujeme v prvom rade zabezpečenie dostatku pašienkovej plochy obciam, či už prídelom, alebo dlhodobým pachtom pašienkov, anebo parceláciou veľkostatkov, resp. kolonizáciou, na základe čoho by nastal úbytok obyvateľstva v tej ktorej obci, čo ovšem ešte nemusí znamenať aj úbytok dobytka. A či nutením obyvateľstva, aby sa vzdalo chovu dobytka? Od prevratu sa ešte stále užíva prípadu posledného tak na Slovensku aj v Podkarpatskej Rusi, čo znamená stále ochudzovanie obyvateľstva a štátu.
Mám tu jeden konkrétny prípad. Obec Horná Lehota, čítajúca 1382 duší, dochovávala podľa výkazu zo dňa 8. února 1923 6 koní, 304 krav, 41 kusov junčoviny do dvoch rokov, 24 kusov ročných juncov, 55 volov, 286 oviec a 13 kôz. Pastevnej plochy má 9·2 kat. jutár obecnej, 110 kat. jutár urbárskej a 21 kat. jutár súkromnej, úhrnom tedy 140 kat. jutár. Po prevrate dostala táto obec prídel od lesného eráru 1310.9 kat. jut. Tato plocha bola zredukovaná v r. 1923 na 275 kat. jut. Či je, prosím, možné, že by sme z tejto obce prekolonizovali taký počet obyvatelstva, že by sme do stali dľa kľúča ustanovenú plochu pre pasenie dobytka? Už tá okolnosť nás nabáda k pochybností do určitej miery, že sa tu jedná o súkromé osoby, ktorým pri prevádzaní pozemkovej reformy není ešte dosiaľ postarané vo dostanie dlhodobého a lacného úveru.
Následkom týchto okolností držíme za nevyhnuteľne nutné uzákonenie všeobecnej úpravy pašienkových pomerov tak na Slovensku, ako a v Podkarpatskej Rusi v takom smere, že by pašienkové plochy boly rozšírené a tak že by sa zabezpečila obciam rezervná plocha pašienková, čím by sa zaistila možnosť kultivovania pastvín a tak i zvýšenie bonity pašienkových plôch.
Niemenej vážna otázka je užívanie lúk na štátnom majetku pozemkovom. Lúky tieto sú zadávané dľa ľubobôle lesných správ (Souhlas.) vždy na dobu 1 roku, takže nikdy nevie hospodár, ktorý má lúku tohoto roku v užitku, či ju bude mať i na druhý rok a následkom toho neni dosť dobre možné žiadať na užívatelovi, aby sa snažil zvýšiť výnosnosť lúk dostatočným čistením a hnojením. Hľdí len čo najviac vykosiť, všetko ostatné považuje za nepotrebné, následkom čoho lúky, ktoré dávaly pred 10-20 rokmi 30-40 vozov sena, dnes dávajú len 10-15 vozov sena. Ministerstvo zemedelstva pripravuje už tri roky návrh zákona za účelom úpravy užívania lúk na štátnom majetku pozemkovom. Zákon tento má zmeniť terajší neistý stav v dlhodobý pacht, s čím sme už dávno vyslovili súhlas, ale do dnes po tomto návrhu niet ani stopy. Máme dojem, že tak tento návrh zákona, ako celý rad iných dobrých a nútne potrebných vecí pre úpravu hospodárských pomerov už či na Slovensku alebo v Podkarpatskej Rusi ako v historických zemiach viazine v nepreklnuteľnom náručí starej rakúsko-uhorskej a do určitej miery i novodobej republikánskej byrokracie.
Popri otázke všeobecnej zákonej úpravy pašienkov a užívania lúk na štátnom majetku pozemkovom tlačí sa stále do popredia otázka racionálneho využitia lesného bohatstva, ktorá úzko súvisí s existenciou tisícov chudobného ľudu. Tu je v prvom rade potrebné pre racionálne využitkovanie lesného bohatstva, aby naše lesy staly sa pristupnými. K tomu potrebujeme vybudovania vodných ciest, a lesných železníc a ciest. To je prvá podmienka pre racionálne využitie lesného bohatstva. Za týmto nám ostáva k vyriešeniu otázka zpracovania vyťaženého dreva, alebo inak povedané, čo chceme vyvážať, či robotníkov, alebo kulatinu vyťaženú z lesov? Pri tom, čo robí sa dnes, štát má veľké národohospodárske škody, lebo v robotnom ľude odchádzajú tie najzdatnejšie a najdovednejšie pracovné sily.
Vieme, že z celkového majetku lesného v republike pripadá na Slovensko a Podkarpatskú Rus 49%. V historických zemiach sú až na nepatrný zlomok všetky lesy prístupné pravidelnej ťažbe. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je okruhle 20% lesov pre normálnu ťažbu nedostupných pre nedostatok komunikácií. Normálna ťažba ročne obnáša v celej republike asi 15,270.000 m3 dreva. Spotreba píl je 6,500.000 m3. Spotreba píl na Slovensku obnáša ročne 2,000.000 m3. Nadbytok surovej kulatiny pre export je asi 500.000 m3, ktorý dodáva prevážne Slovensko a Podkarpatská Rus.
Príčina väzí v tom, že pilársky priemysel na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi neni dostatočne vyvinutý podľa pomerov lesného bohatstva.
Zo súhrnej ročnej spotreby píl 6,500.000 m3 vyrobí sa užitkového dreva asi 3,800.000 m3. Toto množstvo sa nespotrebuje celé v republike, r. 1920 bolo vyvezené asi 500.000 m3, v r. 1921 670.000 m3 reziva, a to väčšia čiastka z historických zemí.
V čom väzí tá príčina, že nás i po stránke tejto predbiehaju historické zeme? V ničom inom, len v tom, že je piliarsky priemysel nie upravený na intenzívne zúžitkovanie rešpektive zpracovanie vyťaženého dreva. Predáva sa viecej surová kulatina a palivové drevo.
V dôsledku tohoto je Slovensko a Podkarpatská Rus účastná na hospodárskych výsledkoch z lesov ani nie 40% kvótou, vzdor tomu, že na Slovensko a Podkarpatskú Rus pripadá z celkovej plošnej výmery lesov 50% a obyvateľstva v lesníctve činného je 40%.
Príčinu tohoto pozná každý, i sama vláda a všetci verejní činitelia; preto sa pamätuje v rozpočte štátnych investíc každoročne peknými položkami. Taktiež i pre rok 1924, obnáša celková investičná spotreba ministerstva zemedelstva 57,945.000 Kč.
Z toho v položke 2 na stavby lesných dráh a ciest, vodných ciest a investícia v závodoch priemyslových v obvode riaditeľstva štátnych lesov: Banská Bystrica, Žarnovica, Hrádok a Soľnohrad 8,000.000 Kč. Položke 3, na tie samé úkoly v obvode riaditeľstva štátnych lesov: Užhorod, Buština a Rahovo 15,000.000 korún.
Potrebné je si predstaviť, koľko bolo vyčerpané energie za ten čas, pokým tieto obnosy prišly do rozpočtu. Čo ale teraz, aký osúd stihne tohoto roku nielen uvedené položky, ale celkový investičný rozpočet?
Generálne riaditeľstvo štátnych lesov a statkov má hotové plány pre stavby lesných železníc v obvode riaditeľstva B. Bystrického, Žarnovici a tiež v obvode riaditeľstva štátnych lesov v Užhorode, Buštine a Rohove, chce do poriadku uviesť vodné cesty v doline Terešva, chce vystavať lesnú železnicu, ktorá je dnes vybudovaná do Neresnice, až do Nemeckej Mokrej a Brustúry, na Slovensku v doline Šihalá tiež i Žernovica-Brody.
Darmo sa tieto plány predkládajú ku zásadnému schváleniu ministerstvu financií, tam sa na všetko odpovedá: "Niet peňazí, nemožno nič robiť". Prosím, ako si predstavuje ministerstvo financií sebestačnosť a intenzívne hospodárenie v štátnych lesoch? Dokiaľ sa má odkladať problém nezamestnanosti na Slovensku, vyvolaný odbúraním priemyslu? A ako si predstavuje ministerstvo financií získať dôveru podkarpatsko-ruského obyvateľstva, keď sa nedáva možnosť aspoň priblížneho slušného žitia a zárobku tamojšiemu chudobnemu ľudu?
Každý bol mrzutý, keď čítal výsledky volieb na Podkarpatskej Rusi, ale vzdor tomu horkému poučeniu, akého sa dostalo hore pri uvedených voľbách, nieto snáď vážneho úmyslu pomôcť zpomedzi biednych najbiednejším. - Ten, kto pozná zbedovaný hospodársky stav prevážnej väčšiny obyvateľstva na Podkarpatskej Rusi, vie chápať rozhorčenosť tamojšieho ľudu. Neráčte zapomenúť, že za starej doby našiel chudobný ľud zamestnanie v Galicii na sezonných prácach a v Maďarsku a tiež i v Rumunsku. Dnes v republike, keď potrebuje pas, aby mohol isť s plťou prez Maďarsko, Rumunsko a Jugoslaviu, tak na županskom úrade sa žiada na chudobnom človekovi, ktorý celú zimu nemal žiadneho zamestnanie, napred zaplatenie dane a chudiak na haň by si ešte len chcel ísť zarobiť. Má-li prísť kultúrne povznesenie chudobného ľudu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, tak k t mu musí sa hľadieť hospodársky pomôcť, lebo hospodársky zbedovaný človek ťažko najde smysel pre vzdelávanie sa.
Známe je, že Slovensko je následkom nedostatku komunikácií, najmä železníc, rozdelené na tri, od seba takmer úplne oddelené krajiny. Dňom 31. prosincom 1925 majú byť hotové železnice Handlová-Horná Štubňa -Margecany-Červená Skala. Bez vystavania týchto železníc nie je možné, aby sa rozvinúl hospodársky a priemyslový život Slovenska. I tu sa všetko láme na nedostatku peňazí.
Proti pôžičke na investičné ciele je odpor, ja sa ale domnievam, že tak štát, ako aj obyvateľstvo utrpí väčšiu škodu bez investičnej pôžičky, ako keď by sa obstarala pôžička i za ťažších podmienok; ľud by mal zamestnanie, nastalo by väčšie rozprúdenie hospodárskeho života a tak by i príjem na daniach štátu vzriastol. Nemáme chuť ďalej nechávať položky zavedené do rozpočtu len čo figúry, preto nech vláda uvažuje o potrebných opatreniach rázu finančného na investície v bežnom roku.
Dovolil bysom si ešte poukázať na to, že predloha, ktorú pojednávame, uzákoňuje doterajší stav, ktorý bol rok od roka nariadeniami vlády predlžovaný: V §e 1 je vyslovená zásada, že majitelia pôdy sú povinní prepustiť pôdu na spoločnú pastvu, na ktorej nechali v pastevnom období 1923 majiteľov dobytka spoločne pásť.
Prosím, na Podkarpatskej Rusi je veľkostatok Schönbornov, ktorý vlastní 232.182 katastrálnych jutár, 846 s. Tento pán tiež prepustil k spoločnému paseniu väčšie plochy v roku 1923, dnes ale tieto plochy zalesňujú a obyvateľom sa dalo na vedomie vyhláškou slúžnovského úradu toto.
V prípise je uvedené: "V smysle rozhodnutia civilnej správy Podkarpatskej Rusi schválilo ministerstvo zemedelstva na základe vzájomnej dohody, aby boly tieto plochy zalesnené." "Obyvateľstvo sa upozorňuje na to, aby práce orgánov lesnej správy zmieneného veľkostatku neprekážalo, lebo každé samovoľné a násilné jednanie jednotlivých občanov alebo obcí, smerujúce k prekazeniu alebo zťažovaniu uvedených prác bude, nehľadiac k ručeniu súkromoprávnemu, trestané dľa trestného zákona čo najprísnejšie." V poslednom odstavci sa hovorí: "Podotýka sa, že konečná úprava používania pastvín prejednáva sa toho času v Národnom shromaždení a preto sa obyvateľstvo upozorňuje, aby vyčkalo kľudne na tento zákon, - zákon tento bude čo najskôr v Národnom shromaždení schválený a nenechalo sa sviesť k páchaniu trestných činov." Posledný odstavec vyhlášky upozorňuje na práve pojednávanú predlohu, ale nedáva do výhľadu tamojším obyvateľom prídel spoločnej pastviny na inom mieste.
Samotné prevádzanie pozemkovej reformy je akosi dosť podivné na veľkostatku p. Schönborna; preto čo najdôraznejšie upozorňujeme na prekotné zalesňovanie nie absolútnej, ale len pomernej lesnej pôdy, menovite v takých prípadoch, ako je uvedený, lebo obyvatelia už niektoré plochy užívali 6 až 8 rokov ako pastvinu. Nám sa zdá, že je toto dobrá zakuklená provokácia. Potom keď bude zle, nebude toho, kto by za prípadné udalosti vzal zodpovednosť.
Musím zdôrazniť, že na mnohých miestach bude musieť prísť k vyrúbaniu lesov, a to tam, kde je zalesnená dobrá pôda na rovinách, na ktorých je možné pestovať zemedelské plodiny. (Výborně!)
Žiadame čo najrýchlejšie predloženie zákona na všeobecnú úpravu pašienkových pomerov a tiež predloženie pachtovného zákona o užívaní lúk na štátnom majetku pozemkovom.
A čo najdôraznejšie žiadame, aby peniaze, preliminované v investičnom rozpočte, boly obstarané a na určené účely poukázané, lebo len tak je možné čeliť bezúzdnej agitácii, využívajúcej hospodárskych neshôd v prospech reakcie a proti československej vzájomnosti. Chceme, aby sme kráčali do dôb normálnych bez zbytočných sociálnych otrasov. Tak je treba dbať, aby všetky otázky rázu hospodárskeho boly riešené dľa potrieb chudobného pracujúceho ľudu.
Zástupca ľudovej strany vyslovil sa pre to, aby pašienkové plochy boly postúpené chudobnému ľudu do vlastníctva. To sú pekné zásady, ale je potrebné najsť toho človeka, ktorý by tomu uveril. Ja si dovolím len v krátkosti poukázať na to, čo je potrebné pánom, ktorí reprezentujú tu smer najčiernejšej reakcie, keď tu chcú kritizovať vládny režím. Chcú-li, aby ich slovám bolo uverené, musia dať sami verejný príklad, oni by museli dať pozemky v prvom rade, lebo oni a ich biskupovia sú neobmedzenými pány temer jednej štvrtiny pôdy na Slovensku. Na ostřihomskom biskupstve majú 50.791 katastrálnych jutár a ostrihomská kapitola má 32.373 katastrálnych jutár.