Rozdělí-li se skutečně vyplacená státní výpomoc na 170 příslušných německých obcí ve Slezsku, tedy připadá na jednu obec částka asi 690 Kč. Z této částky má se tedy v oné obci uhraditi hospodářské školství, po příp. hospodářská výchova, výroba rostlinná a pokusnictví, chov dobytka a mléčné hospodářství, nákup hospodářských strojů a hospodářského nářadí. Každý musí přiznati, že nelze ani zdaleka pomýšleti na to, aby těmito necelými 700 Kč v nepatrné míře se podpořil třebas jen jeden z těchto účelů. Při tom staví se ještě vláda na stanovisko, že se na státních výpomocích musí ušetřiti, to znamená tedy tolik, že se příště nevynaloží na podporu zemědělství již vůbec nic. Již nyní neuspokojí se ani nejskromnější nároky. Co si má rolnictvo mysliti, chce-li se právě na něm napříště šetřiti? Mají němečtí sedláci v tomto státě býti pouze k tomu, aby snášeli miliony Kč berním úřadům? Není to v zájmu státu samého, aby měl zemědělství schopné výkonnosti? Musí se opravdu dojíti k stanovisku, že na pochybené spekulace a podniky státní, pro české banky a v poslední době pro státní spiritisty (Veselost na levici.) jsou peníze, kdežto na nejnutnější potřeby produkujícího stavu selského jich není?
Řekněte, že státní rozpočet vykazuje na subvencích a úvěrech k podpoře zemědělské značné peníze. Uvážíme-li však, jak málo z toho dostane se našim německým rolníkům, tu jest přece nutno žádati o vysvětlení, kam se ty peníze dávají, po př. kam se poděly. Musí se nám sděliti klíč, podle kterého se tyto částky přidělují jednotlivým zemím po př. zemědělským radám, v jaké míře béře se zřetel na německá území a v jaké míře na česká. Pokud jde o jednotlivosti musí slezští rolníci žádati: vydatnou podporu a rychlé vyřízení vodovodního projektu Andělská Hora-Lichtvard. Dále říčního regulačního projektu Krňov-Branice, ochranu tekoucích vod před vodami odpadovými a rentabilitu rybnikářství, přiměřenou úpravu prodejních cen ryb, intensivnější podporu a rychlé provedení drenážních a pastvinových projektů - dále ochranu pastvin a salašnictví, poskytnutí úvěru na zřízení vzorných hospodářství a stájí, zvelebení lnářství a výroby rostlinné, podporu elektrisace na venkově a poskytnutí vydatných výpomocí na nákup hospodářských strojů a speciálního nářadí.
Musím dále žádati, aby žádost Svazu hospodářských společenstev pro Slezsko o podporu družstevnictví byla co nejdříve, a to příznivě vyřízena. Žádost tato byla podána již 13. dubna 1923 a obsahuje podrobně příslušné požadavky. Do dneška nedošlo vyřízení, ačkoliv jde o naléhavá opatření, jež nestrpí odkladu.
Již dlouho se mluví o změně zákona o dávce z majetku. Dosud nebylo však jednáno o příslušné osnově zákona, ačkoliv je vládním místům známa naléhavá nutnost této novely. Mnoho tisíc rolníků není s to, aby zaplatili dávku z majetku a zejména dávku z přírůstku na majetku, dnes většina sedláků a obzvláště malorolníci jsou nuceni k hypotekárním úvěrům, aby mohli zapraviti splatné splátky dávky z majetku. Zatěžují se tedy zúročitelnými dluhy. Čím dále se odkládá uzákonění novely, tím menšími stávají se výhody, na jaké se pomýšlelo pro stavby výdělečné, a když se dokonce proslýchá, že uzákonění této předlohy není možným, poněvadž strany sociálně demokratické kladou při tom podmínky, které s ní nikterak nesouvisí, tu třeba se přece ptáti, co řeknou malorolníci k chování se těchto stran, které se vždy vydávají za jediné opravdové zastánce malorolníků.
V této souvislosti třeba se i dožadovati konečného honorování válečné půjčky. Rolníci v mnohých případech uložili své úspory ve válečné půjčce. Nyní, kdy potřebují peněz, dali by tyto úspory do hospodářství, což by bylo i v zájmu státu, takto se však nehonorováním válečných půjček ubírají úspory hospodářství, jehož výkonnost následkem toho stále klesá.
Chtěl bych při této příležitosti poukázati na to, že zvýšená daň z obratu musí se státi rolníkům osudným, poněvadž musí dodržovati světové tržní ceny a nemohou tudíž daň z obratu přesunouti na druhého. My, němečtí rolníci nemáme žádného zájmu na tom, abychom zdražovali ceny potravin. Chceme vyráběti levné potraviny, což se nám však musí umožniti. Neslýchaný tlak daňový, zatížení dávkou z majetku, nehonorování válečné půjčky neslouží k tomu, aby se nám vedení hospodářství usnadnilo a zlevnilo.
My, němečtí sedláci, jsme upoutáni k své hroudě a chceme si ji a to německou uchovati. (Souhlas na levici.) Nevěnujete-li zvláštního zájmu podpoře zemědělství, necháváte-li zejména německé zemědělství v tomto státě zakrněti, chcete-li nás nepoměrně vysokým zatížením z naší hroudy zapuditi, tu vězte: Německý sedlák nedá se ze zděděné své hroudy zahnati! Můžete nás ožebračiti, ale vždy budeme my, němečtí sedláci, bojovati za svoji hroudu a nestaneme se nikdy zrádci jejími a svého lidu. (Souhlas a potlesk na levici.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Slovo má dále pan posl. Stodola.
Posl. Stodola: Slávna snemovňa! Mám niekoľko poznámok ku hospodárskej debate nášho rozpočtu. Ku rozpočtu ministerstva železníc a obchodu:
Z celého obrazu výstavby železníc na Slovensku je vidieť, ako premyslene technicky i politicko- hospodársky bolo spiaté terajšie Slovensko prostredníctvom železníc, voľbou ich polohy a rozdelenia v štátne i súkromné s Maďarskom, ako macošsky bolo nakladané so Slovenskom vo smere železničnej sebestačnosti, aby nikdy v budúcnosti nemohlo žiť svojim vlastným hospodárskym životom, ale muselo byť orientované len k Maďarsku a Budapešti.
Železnice maly dokončiť dielo naprostého ujarmenia Slovenska Maďarskom tak, aby ruka v ruke s jarmom kultúrnym, Slovensko ako také zmizlo v objatí veľkého Maďarska.
Tempo železničných stavieb na Slovensku, ktoré má korigovať staré hriechy, bezodpovedá, bohužiaľ, plne stavebnému programu, tak ako by toho vyžadoval záujem obchodu a priemyslu Slovenska i záujem celoštátny.
Preto za nutnosť držím urýchlenie projektovaných stavieb priečnych tratí, hlavne však trate Handlová-Horná Štubňa, Červená Skala-Margecany, taktiež železničnej línie Humenné-Vranov-Prešov (Kapušany).
Od rýchleho vybudovania železnice Handlová-Štubňa a tým od dodávok lacného uhlia závisí existencia priemyslu stredného Slovenska. Verejnosť ani nevie, že na príklad len v okolí Lučenca samého nachádza sa 28 veľkých továrieň. Pridružuje sa k tomu Gemer, náš najpriemyselnejší kraj. Lež dnes ešte vždy ako topivo padne na pr. v Slabošovciach v Gemeri drevo v továrniach lacnejšie než uhlie.
Ďaľej žiadúcno je zosilnenie stavieb jestvujúcich spojovacích lokálok o normálnom rozchode koľají tak, aby sniesly osový t ak hlavných tratí v prvej etape, hlavne vybudovanie spodnej trasy transverzálnej trate Hronská Breznica, Levice-Šurany-Slov. Meder na prvotriednu trať a rovnako na prvotriednu trať Nové Zámky-Nové Komárno a zosilnenie vrchnej stavby trate Zvolen-Podbrezová.
Vo stavebných záležitostiach žiadame ďalej rozšírenie bratislavského hlavného nádražia, rýchlejšie pokračovanie vo výstavbách obytných budov pre železničných zamestnancov, zvlášte v Bratislave a Košiciach, výstavbu budovy riaditeľstva št. dráh v Bratislave, menovite však ukončenie stavby vozovky v Trnave a jej uvedenie v činnosť čo najskoršie.
Taktiež cesty na Slovensku, ktoré alimentujú železnice, nech sú vybudované a zoštátnené, cestovná daň nech je regulovaná tak, aby bola spravedlive rozvrhnutá.
Dušou moderného dopravného organizmu je tarif.
Vhodná tarifná politika je veľmi obťažená, v dobe hospodárskej krize.
A k tomu musia naše dráhy najsť riešenie medzi systémom sebestačnosti a všeobecnej prospešnosti.
Dosavádna tarifná politika čsl. dráh spočíva na zásadách býv. Rakúska rešp. Maďarska.
Avšak terajšia tarifná politika musí vziať čo najskôr náležitý zreteľ na novú orientáciu zemedelstva, priemyslu a obchodu, menovite na Slovensku.
Je vylúčené, aby kým nebudú u nás vybudované priečne dráhy o jednotnom baremu - mohly bez všetkých zmien zostať dnešné tarify.
Niektoré sadzby staly sa nemožnými pre pokles cien tovaru.
Potrebné je ku pr. snížiť železničné tarify pri zemedelských produktoch, ako v tuzemsku tak aj pre vývoz prebytočných produktov. Nutno zaviesť saisonové tarify.
Menej cenné zemedelské produkty, zemiaky, slama, seno, exportný jačmeň je pri terajších nízkych cenách a vysokých tarifoch temer nemožné dodávať z miesta produkcie konzumentovi.
Medzi veľkými produkčnými a veľkými konzumnými centrami musia byť tarifne vypracované dopravné koridory, ku pr. pre dopravu dobytka zo Šariša a severného Zemplína do Bratislavy, Brna, Mor. Ostravy a Prahy. Tarify pre ľavnejšú dopravu ovocia z východu na západ, sníženie tarifov pre umelé hnojivá atď.
Menovite u prvotnej výroby je vidieť, akým dôležitým regulátorom cien je tarif.
To, že naše tarify sú v niektorých smeroch dnes lacnejšie než snáď maďarské, rumunské, jugoslávske, nemecké atď., nemohlo bohužiaľ napraviť tú neurovnanosť, ktorá ešte vždycky panuje vo stykoch historických zemí so Slovenskom.
Sama štátna myšlienka vyžaduje čo najužšie primknutie Slovenska k historickým zemiam a opačne.
Spojenie so Slovenskom musí byť rýchlejšie, Praha-Bratislava 6 hodín.
Bývalé Rakúsko malo podobnú konfiguráciu ako my, ale z Haliča poskytovaly železnice špeciálne sľavy pre poľnohospodárske výrobky do druhých zemí a tak približovaly odľahlé územia a umožnily rozkvet tamojšieho poľnohospodárstva.
V dnešnom Rakúsku majú spolkové dráhy diaľkové tarify v preprave s Tirolskom.
Slovensko pri pomerne väčšom počte km lokálok je v celku v ohromnej nevýhode proti zemiam historickým (100:42 historické zeme, 100:92 Slovensko).
Cena reziva proti mieru stúpla v Košiciach šesťkrát, tarify ale na pr. z Mníšku do Košíc stúply 12krát.
Mimo drahšieho baremu naších lokálok pridružuje sa k tomu ešte v doprave cez tieto lokálky nemožnosť využiť ľavnejšie sadzby priamej, stupňovitej, krátenej dopravy na väčšie vzdialenosti.
To má za následok, že nutno tovar voziť, okľukami po štátnych dráhach s pominutím lokálok a mnoho kilometrov ďalej, aby sa docielilo priameho, prepočítaného a lacnejšieho tarifu.
Koľko ztraty národohospodárskej energie!
Držím za nutnosť zoštátnenie cudzieho telesa železnice košicko-bohumínskej s prepočítaním tarifného barému čsl. štát. dráh a poneváč vieme, že všetky vicinálky z finančných ohľadov nemožno zoštátniť, žiadame aspoň zoštátnenie a prepočítanie transverzálnych súkromných lokálok, Kúty-Trnava, Leopoldov-Nitra, Trenčín-Veľké Bošany, Hronská Breznica-Levice a Šurany-Levice.
Bude nutno vypracovať nový nákladný tarif železničný.
Rozhodujúce kruhy musia byť v stálom kontakte s dopravcami, aby počuli ich prianie a systematický urovnali.
Vedúce kruhy musia mať po ruke štatistiku o výrobných a odbytových pomeroch každého priemyselného odvetvia, obchodu, hospodárenia zemedelského i lesného, priemyslu zošľachťovacieho, o prameňoch a potrebách importu, o možnosti exportu.
Žiadúcno je klasifikáciu tovaru podrobiť revízii, v diaľkovej doprave zaviesť ostrejšie odstupňovanie na veľké vzdialenosti a priblížiť kraje značne odľahlé pohraničných obvodov, vziať do povahy súťaž cudzích dráh, zaviesť snížené sadzby pre náklady 15-20tonové, previesť revíziu dopravnej dane atď.
Z bludného, začarovaného kruhu tarifov ohľadom Slovenska musíme ísť von. Za úpadok výroby na Slovensku, za z toho vyplývajúce reflexy politické z nemalej časti robím zodpovedným aj našu zmechanizovanú tarifnu politiku. Predovšetkým Slovensko musí pocítiť zlacnenie uhlia. To nestojí, že by sa výroba jednoho kraja nemohla individuelnými tarifami podoprieť.
V predválečnom Nemecku tarifné sadzby umožnily priemyslu Horného Sliezska, ktorého výroba bojovala s veľkými ťažkosťami, vydržať súťaž medzi o mnoho priaznivejšími podmienkami pracujúceho priemyslu vo Westfalensku a Porurí.
Ale najväčšiu váhu kladieme na úpravu exportných tarifov.
Sľava deklasifikáciou poskytovaná exportnými tarifami je vyvážaná preradením tovaru, v roztriedení tovaru do naších tarifných tried.
Nájomné za prenajaté plochy a prestavovacie poplatky za vagóny na koľaje priemyselné a na určité miesto vo staniciach je nutno podrobiť revízii.
K úhrade úbytkov príjmov ako kompenzácia prispeje valne tranzitná doprava.
Predválečná doprava kládla na tranzitnú dopravu veľkú váhu.
V nákladnej doprave bude nutno zaviesť priamu prepravu s priamym medzinárodným nákladným listom medzi ČSR.
Z priamych tarifov máme dosiaľ len jaderský tarif do Terstu.
Tento jaderský tarif však musí byť prehľbený.
Nie je v záujme Československej republiky vybudovať Hamburk, nachádzajúci sa v rukách nemeckých, ale Terst, nachádzajúci sa v rukách dohodových, a to hlavne pre ten tovar, ktorý nevyžaduje loďnú cestu po Labi.
Naše miesta lázeňské a turisticky význačné bude nutno učiniť ľahko a pohodlne prístupnými.
My vôbec musíme hľadieť, aby sme si zabezpečili čo možno najviac výpadných brán pre našu zahraničnú dopravu. Ako také by hlavne prichádzaly v úvahu s Nemeckom všetky severonemecké a holandské prístavy. S Poľskom, Gdánskom, Rakúskom, Švajciarskom, Marseille a Bordeaux. Ďalej prístavy v Juhoslaviansku, ďalej Konstanca, Parna, Carihrad, Smyrna, Suez.
Možnosť zabezpečiť si výš zmienené cesty dopravné bola by daná vzájomnými smluvami, ktoré by mohly byť po prípade vložené do smlúv obchodných dľa švajčiarskeho vzoru.
Pre rozvoj našich medzinárodných dopravných stykov sú dôležité obchodné smluvy, lebo na základe týchto a dľa smerníc nimi udaných tečie dovoz a vývoz tovaru a po cestách nimi favorizovaných uskutočňuje sa medzinárodná výmena tovaru.
Sú to štáty nielen súsedné, ale i vzdialenejšie, čím naša vnútrozemská doprava bude vsunutá do veľkej medzinárodnej koncepcie svetovej dopravy.
V budúcnosti v medzinárodnej doprave musí nastať harmonická jednotnosť medzi železnicami, paroplavbou a aviatikou, ktorá už teraz vozí nielen poštu, ale aj pasažérov.
Pri posudzovaní dopravy vzduchom nutno uvážiť, že sa seriózne jedná o aviatické spojenie Londýna s Bagdadom a Indiou.
My vítame riadne spojenie vzduchoplavbou so západom a žiadame ďalšie vybudovanie tohože na východ.
Aby výnosnosť Slovenska harmonickej syntéze práce bola zväčšená, nemôžeme brať do ohľadu jedine železnice, ale ako veľké aktívum hospodárskej bilancie Slovenska a celej Československej republiky, tiež Dunaj.
Vzhľadom na konkurenciu Viedne a Budapešti žiadame sníženie sadzieb dunajského prekladišťného tarifu. Holešovice i Mělník majú 30 % sľavy, Bratislava a Komárno len 15%, menovite pre drevo a uhlie.
Prekladišťné tarify dunajské nech sú podrobené novej revízii, zvlášť s ohľadom exportných tarifov dráh v Rakúsku a Maďarsku tak, aby Bratislava pritiahla k sebe tovar, gravitujúci ináč bližším prechodom alebo prístavom viedeňskému a budapeštianskému.
Celý systém našej dopravnej a tarifnej politiky musí do budúcnosti eskomptovať a musí sa adaptovať veľkému cieľu nasej hospodárskej penetrácie v Rusku.
Severné Rusko bude možno viac lebo menej patriť do sféry nemeckej.
Ale naša životná otázka, naša existenciy závisí od toho, aby sme sa zabezpečili ako odbytište bohatého kraja južného Ruska, Turkestánu i centrálnej Azie.
Jeden z takých dopravných koridorov bude Podkarp. Rus, druhy máme v Dunaji.
Do bratislavského prístavu investované už na 60-70 mil. korún. Keď chceme, aby tieto miliony boly investované produktívne, nutno prístav bratislavský vybudovať vo voľný prístav a sriadiť tuná tranzitné skladištia.
Bratislava je nielen vývozná, ale aj vpadná brána do našej republiky.
Doba nás núti k veľkej konceptívnej línii.
Už vidíme, ako veľké amerikánske spoločnosti prekladajú svoje skladištia z Hamburku do Bratislavy.
Ako veľké nemecko-ruské transportné spolky chcú medzi Bratislavou a Odessou zaviazať riadne spojenie.
Dunaj patrí už ku koncernu Suezu, Indie, Číny, sú naše podklady alimentačné vo veľmi mnohom, usnadniť treba dovoz, tranzit, medzinárodný obchod v reláciach aj zámorských;
Slovensko nie je mrtvé hospodárske teleso, len poskytnúť mu treba možnosti vývinu.
Viedeň pripravuje výstavbu veľkého prístavu pre tranzitnú prepravu a to tiež s našími hist. zemiami. O politickom dosahu tejto koncepcie škoda slova ztratiť.
Dľa nášho odhadu pochádza najmenej 75% všetkého vo Viedni prekladaného tovaru z našej republiky.
Vybudovanie voľného prístavu v prístave bratislavskom nie je spojené s veľkým nákladom.
Práve po tieto dni podali slovenskí poslanci štátotvorných strán iniciatívny návrh zákona.
Všetko závisí od organizácie, od finančnej správy.
Bratislava je nie jedným z tých stredísk, ktoré treba umele dvíhať.
Jej veľká budúcnosť spočíva na základoch historicko-dopravno-hospodárskych a stále bude vzrastať.
Pripomínam len budúce uskutočnenie kanálu Rýn-Mohan-Dunaj a jeho spojenie s Labom, Orou, Vislou.
Nech len človek vezme do ruky zákon rakúskeho ministra Körbera z 11. júna 1901 (č. 66), vidí, že to nie sú žiadne halucinácie, ale reality, ktorých uskutočnenie je len otázkou času a ovšem - financií.
Ďalšia možnosť zredukovania železničných tarifov spočíva v snížení režie prievoznej i správnej.
Úspor možno dosiahnuť vhodnou reorganizáciou prievozu i správy, menovite pokiaľ možno najväčším prispôsobením zásadám obchodného podnikania, pokiaľ je to ovšem možno pre štátne dráhy, ktoré nutne musia plniť tiež iné úkoly než súkromnohospodárske (verejnohospodárske, sociálne, strategické a iné) použiť v praxi.
Ďaleko by viedlo spomínať dopodrobna tu aj sociálne-politické medzníky dopravy, aké možnosti poskytuje ona na pr. v otázke vnútornej kolonizácie, ktorá má na Slovensku ohromný význam, keďže musíme našu emigráciu viesť do týchto kanálov.
Jedine múdrou dopravnou politikou možno preklenúť protivu vonkova s mestom a tým znemožniť zmrzačenie vidieka, preľudnatenosť miest a sociálnu tenziu, ktorá následkom toho v nich panuje.
Náš železničný prievoz trpí nesporne nadbytkom síl.
Tu bude potrebné zasadiť páku a s malým vynaložením pracovných síl dosiahnuť najvyšších pracovných výkonov, drahú ľudskú sílu nahradiť technickým mechanizovaním prievozu, šetrením na pravom mieste, avšak vedúcim činiteľom ponechať pokiaľ možno voľnú ruku.
Tým ovšem nehovorím, že vo všetkých oboroch a služobných miestach je nadbytok zamestnancov.
Právomocou jednotlivých úradov nutno previesť decentralizáciu, pokiaľ možno najväčšiu, tak, aby ústredné úrady nezaoberaly sa vecmi, ktoré snadno, dobre, ale hlavne rýchlejšie môžu vybaviť úrady nižšie.
Ruku v ruke s týmto nutno zvýšiť právomoc i zodpovednosť vedúcich osôb jednotlivých inštancií nižších.
Za prekročenie každého úveru bol by každý prednosta dotyčných úradov osobne zodpovedný a z úspor dostával by on i jeho spolupracujúci referenti premie.
Z odpovednosť jednotlivca za výkon pracovný, jemu služobne pridelený, nech je zvýšená: Každý nech odpovedá priamo za prácu jemu sverenú a nebude, ako dosiaľ tomu je, činený za jednotlivú prácu rad nadriadených síl zodpovedným.
Individuelné schopnosti, odborné znalosti, mimoriadna pracovitosť a zdatnosť úradníka musí byť nezbytne lepšie honorovaná, tak, aby chuť k práci a ambícia jednotlivca znovu sa uplatnila a nastala zdravá konkurencia v práci k prospechu železníc i jednotlivca.
Hlavne ale pri reorganizácii štátnych dráh musí dominovať myšlienka etiky zodpovednosti od spodu až na hor.
Železnice majú ohromnú zásluhu pri vybudovaní konsolidovaných pomerov na Slovensku.
To nutno pripočítať ako vedúcim činiteľom, tak aj jednotlivcom, ktorí niekdy vykonávali, hlavne počas obsadenia Slovenska a bolševického vpádu, svoju službu v ťažkých pomeroch a ktorým zvlášť patrí moja vrelá vďaka. To isté vzťahuje sa na mnohých úradníkov a zamestnancov pošty.
Jedno ovšem by ešte chcel tu spomenúť; vzťahuje sa to na všetky odvetvia našej správy. My stále ešte vidíme, že sluhovia a podriadené sily posielajú sa na Slovensko z Čiech. Toto nedržím za správne. My máme dosť vhodných ľudí. Politické reflexy takéhoto pokračovania sú jasné. Československá otázka je nielen psychologický problém, ako spomenúl dr. Kramář, ale predovšetkým chlebový problém.
Keď robím tuná námiety pre rozdielne zlepšenie, nemajú byť tieto námiety jedine výtkami, ale podnety myslené v dobrej snahe.
Jestliže chceme, aby železnice na Slovensku nepracovaly aj pri zmenšených výminečných tarifoch so schodkom, tak ovšem musíme dvíhať výnosnosť celej zeme, a to nielen priemyselnej, ale aj prvotnej výroby.
A tu už narazíme na celý komplex otáziek národohospodárskych, ktoré spolu súvisia, ktorých riešenie úzko súvisí s celou kultúrno-národohospodárskou štruktúrou nášho štátu, ktoré zasahujú do všetkých segmentov nášho rozpočtu.
Tak v celoštátnej a ešte tým viac na Slovensku či už v prvotnej, či v priemyselnej výrobe musí dominovať prirodzene zásada zväčšenej výroby. Tejto myšlienke nutno vytvoriť všetky predpoklady či vo vnútornej, či zahraničnej politike.
Hlavná príčina našej tak často spomínanej menšej súťažeschopnosti produkcie Slovenska väzí v tom, že starý režím nepoznal veľký princíp demokracie práce, že výrobné vrstvy nepožívaly tej úcty, ktorú vyššia vzdelanostná úroveň podmieňuje.
My sme teda zrovna zaťažení hriechami starého režímu v tomto smere a pozdvihnutie našej súťažeschopnosti bude musieť požadovať predovšetkým vyššej vzdelanostnej úrovni naších výrobných vrstiev, previesť tento postup je úloha školy.
Jedná sa tu o školy zemedelské, priemyselné, hospodárske, učňovské a podobné. Som oproti sriadeniu čo aj len jednej novej strednej školy, ovšem držím výstavbu techniky vysokej školy v Košiciach a čo najskoršie definitívne moderné vybudovanie univerzity za štátnu nutnosť.
Keď aj Československá republika, ako organická súčiastka svetového hospodárstva bola tiež zachytená do svetovej kríze, tak prirodzene slabina našej politickej ekonomie, Locus minoris resistentiae, produkcia Slovenska prišla do najväčšej sútrpnosti. Totiž do nepomernej, lebo kým sa v historických zemiach po odpadnutí válečnej hypertrofie priemyslu všetky odvětvia produkcie zachovaly, tak na Slovensku niektorý priemysl úplne zanikol.
Úplná neurovnanosť daní, lebo maďarský zákondárca počítal s druhou intenciou zákona, s druhou daňovou morálkou, bezprostredný prechod do ovšem prepotrebných sociál.-politických opatrení, už spomenuté zmechanizovanie tarifov, vzdialenosť žriedál uhoľnej energie a mnohé druhé momenty, ako oťaže visely a visia na našej výrobe slovenskej a to prvotnej a priemyselnej, obidve rovnako trpia, úzko sviazané byvše v dobrom i zlom. Predovšetkým nech mi bude dovolené vašu pozornosť obrátiť na smutné položenie nášho slovenského živnostníctva, iste poviedla nášho severo- a východno-slovenského roľníka, bedára, emigranta, ktorý hlavne na východe najviac trpí dávkou majetku veľmi zanedbaného stavu na Slovensku.
Naše remeselníctvo šťažuje si predovšetkým na štátne dodávky distribučné, ktoré dostáva naše živnostníctvo za pevne stanovené ceny bez akejkoľvek výhody. Toto je pre slovenské živnostníctvo stav neudržateľný. Slovenské družstvá nemôžu sa postaviť do šiku s družstvami historických zemí a nemožno od ních žiadať, aby na pr. obuv pre vojsko, tedy bakanče, aby som použil konkrétny detail, dodávaly za pevne stanovenú cenu Kč 83 -, keďže ani české živnostníctvo nie je v stave za túto cenu pracovať. Žiadame, aby ceny obuvi pre živnostníctvo boly zvlášť stanovené a nie podľa cien veľkofabričnej výroby. Tiež žiadame, aby za predošlé dodávky bolo nahradené živnostníctvu aspoň o 10 Kč, lebo ináčej slovenské družstvá nemôžu sa udržať.
Žiadame, aby slovenská výhoda 5% pre slov. oferentov bola v každom rezorte štátnej správy rešpektovaná. Tiež žiadame, aby sa práce na Slovensku zadávaly úradmi na Slovensku s konečnou platnosťou a nie aby tieto boly zasielané ku schváleniu centrálnym úradom, kde sa obyčajne zrušujú a prideľujú iným oferentom.
Je nutno, aby nový živnostenský poriadok bol čím najrýchlejšie prejednaný a do života uvedený.
Taktiež paušalovanie dane z obratu. Na Slovensku nech je venovaná zvláštna pozornosť výchove priemyselného dorostu. V Bratislave musí byť postavená budova pre učňovské školy s cvičnými dielňami. Nech je urýchlene prevedená stavba ústavu na zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine.
Družstevníctvo, tak úverové ako i výrobné, nech je na Slovensku všemožne podporované. Celá zem volá po lacnom úvere. Pozemková reforma, ktorá dodá zdravú štruktúru slovensku, hatená je nedostatkom kreditu, taktiež výrobné kooperatívy, mestské sporiteľne, hospodárske a živnostenské záložníctvo, raiffeisenky a kampeličky nachádzajú sa ešte v primitívnych začiatkoch, ačpráve jedine ony kryjú potrebu kraja na mobilnom kapitále, ktoré ináč býva drainované a umele od druhých krajov odvádzané. Vítame myšlienku zemedelského úverníctva.
Úspory musia byť a časom u nás budú dosť veľké, aby mohly poskytnúť dostatočný kapitál, ktorý je nezbytný ku obnoveniu a rozšíreniu naších výrobných prostriedkov.
Je to celá spústa požidavkov, ktoré často zdánlive kolidujú, ale len zdánlive, lebo prirodzene koncentricky smerujú ku princípu veľkej syntézy celoštátnej konštruktívnej práci.
Lebo mýlna mienka je tá, ktorá čo i pri najlepšej snahe vidí spásu slovenskej výroby v nejakom dualistickom partikularizme. (Výborně!) Uprostred ohromných medzinárodných ekonomických síl, ktoré ako mlynské kamene krútia sa v závratnom víre, leží naša spása do budúcnosti jedine keď tvoríme silnú jednotku.
Na ten vonok, ktorý nás tvoriacich, ako už rečeno, organické súčiastky svetovej ekonomie držia v područí, od ktorého závisíme vývozom našej energie a dovozom tak mnoho prepotrebných nenahraditeľných životných potrieb.
Vidíme i v Anglii, že chce vytvoriť so svojimi dominiami s jeho spolu 400 mil. duší silnú uzavretú hosp. jednotku.
V rovnováhe medzinárodných sprúh môžu len silné politicko-hospodárske telesá zavážiť.
Ovšem samé predpoklady ku vytvoreniu tohoto celku vyžaduj ú, aby naše miestne slovenské záujmy boly viac brané do ohľadu než dosiaľ, aby nastala homogenita a parita v každom smere. Preto zaujímame rozhodné stanovisko oproti meravému centralizmu.
Keď predstupujeme pred verejnosť s našími požiadavkami, tak často počúvam poznámky, že priemysel, obchod na Slovensku nie je v naších rukách. Nuž a či v historických zemiach je asnáď celá priemyselná výroba v rukách našských? A predsa, akožto hlavnému žriedlu dane prirodzene venuje sa mu najväčšia pozornosť.
A čiže mikulášsky, na kraji záhuby stojací priemysel so stáročnou tradíciou nie je slovenský, nie je národný? Slovensku bez priemyslu na svojej chudobnej hrudi nie je vstave vyživiť svoje obyvateľstvo, vidíme to na emigrácii.
Preto nie som spokojný, že ministerstvo obchodu dišponuje nad takým malým rozpočtom. Honorujeme snahu ministerstva obchodu nám ísť v ústrety. Videli sme to pri odbývaní Dunajských veľtrhov. Dunajský veľtrh kladie vždy väčšiu a väčšiu váhu na ideovú stranu jeho misie. Počas minulého vydržiavalo sa 8 slovensko-krajinských kongresov, kde dominovala štátna idea. Bolo to zduchovnenie, povedal by som materia, mimo toho prirodzene kládla sa hlavná váha na obchody. Budúci trh bude obsahovať výstavku zemedelskej rady, lebo vždy kladieme váhu pri tom na pozdvihnutie zemedelstva, školskú výstavku, aviatickú a možno väčšiu umeleckú, slovenských umelcov, s pritiahnutím Úprku a úmelcov moravských Slovákov. Bude nás tešiť vás môcť, vážení pánovia, v čo najväčšom počte uvítať na Slovenskej pôde.
Lež zasahovať účelne širokou líniou do zveľaďovania priemyslu a živnostníctva na Slovensku, na to treba obnosy značné, ktoré postrádam v rozpočte.
Nechcem nespomenúť, že na Slovensku nás tlačí mimo spomenutých kultúrnych nedostatkov naša hospodárska nevyspelosť, nižší stupeň obchodnej morality, psychóza ziskov, nevyvinutá myšlienka kooperatívy a ako všade hynutie idealizmu. V produkcii dominujú faktori ducha. Tá sporivosť vyžaduje kus etiky zodpovednosti, tá zväčšená výkonnosť, ktorú by si mala predovšetkým, či pred, či poválečná slovenská inteligencia držať pred očima, zakladá sa na idealizme. Ten plus práce v záujme pospolitosti, ktorý každý mimo svojej galeji, na ktorej je prikovaný, by mal vykonať. To je ten idealizmus práce našich moderných dňov.
Nenachádzam v rozpočte ministerstva obchodu väčšej položky pre pozdvihnutie domáceho priemyslu o zachovanie ľudového umenia na Slovensku.
Tomuto skvostu našej duše, jedinečnej složke samobytnosti našej slovenskej rasy, ktorá popiera každú inferioritu, dať zahynúť by bolo kultúrnym hriechom.
Ovšem ku oplodneniu duchovných faktorov hospodárstva nutno vzbudiť u našich výrobných vrstiev iniciatívnu konceptívnu líniu. Ten vzlet špekulatívneho ducha, ktorý má dosť odvahy a optimizmu pustiť sa do konštruktívneho podujatia. Moderné podujímanie vyžaduje mnoho dôkladnej systematickej práce, keďže stojí na voľnej ceste individuálnej súťaže.
Slovenský obchod a remeselníctvo je v tomto ohľade vďačná pôda, keď človek číta, ako niekedy naši otcovia, podobne anglickým obchodníkom ako konquistadori obchodu plavili sa do Hispanie na karavellach španielskych alebo ako putovali po zasnežených tundrách Sibírie na Dialny Východ, tak musí uznať, že nechybovala im odvaha a sebadôvera.