K tomu se přidružil ještě onen Damoklův meč, který již po dvě léta visel nad naší hlavou, ona obluda, zvaná dávkou z majetku, která zvláště u nás na severní Moravě v posledním roce na nás dopadla. Mám za to, že žádnému poctivě smýšlejícímu člověku nebude divno, jestliže my právě k tomuto bodu své postavení přesně určujeme a žádáme novelisace dávky z majetku. To naprosto nejde, abychom směrnici, která rozhodujícím dnem 1919 byla stanovena, dnes ještě uznávali, čímž bychom především musili vyvolati úpadek stavu středního, zemědělství a stavu malých živnostníků. Dále musíme žádati, aby bylo vyhověno žádostem za odklad, jež dosud pravidelně berní správy vracely, při čemž i zakročení u daňových finančních ředitelství v hlavních městech byly bez výsledku. Musíme požadovati komisionální úpravy celé dnešní berní prakse, proto jí musíme žádati, poněvadž se udála hrozná zneužití zvláště vůči těm, kdož měli štěstí či neštěstí, vystoupiti v letech 1914 až 1919 jako noví držitelé. Musíme dále žádati, aby stanovení cen pro r. 1914, t. j. rozpětí mezi r. 1914 a 1919 bylo upraveno tak, aby poplatníkům nebylo na škodu. Musíme dále žádati ohledu pro ty, kdo mají platiti dávku z majetku pod 500 K, a kdo za žádných okolností dosud nedoznali ani nejmenšího ohledu. Konečně musíme opakovati zvláště požadavek již dá o učiněný, totiž aby byly provedeny nové volby do berních komisí; pokládáme to za věc, která se také jednou musí upraviti.
Není, jak za to mám, když již se o daních mluví, jediné daně vůbec, od nejmenší do největší, která by nepotřebovala reformy. Proto se zvláštním rozhořčením bylo zjištěno, že ministerstvo financí chtělo daň z obratu za zboží zemědělské zvýšiti z 1% na 2%. Že by takovéto zvýšení přirozeně zase jen mělo v zápětí zdražení životních potřeb, o tom není pochyby. Podle našeho názoru by bylo takové zvýšení docela neomluvitelné a stát by tím jen spolu přispěl ke zdražení živin.
Musíme věnovati zvláštní pozornost zemědělskému vyučování svých dětí. Nesmí se za žádných okolností přihoditi, a my se musíme rozhodně proti tomu ohraditi, aby německé zemědělské školy, jak se bohužel v mém volebním okrese na různých místech již stalo, na prospěch českých škol byly odstrkovány. Uvádím na příklad toho německou zimní školu v Mohelnici, která již před dvěma roky podala žádost a která od moravského zemského výboru již před 1 1/2 rokem dostala povolení, pro niž také v zemském rozpočtu za r. 1922 byla již zařazena částka 73.000 K; a přes to ani ministerstvo zemědělství ani ministerstvo vnitra neuznalo za dobré, aby tuto školu konečně dalo otevříti, a teprve nyní má celá tato věc přijíti před ministerskou radu. Zdali tam již byla, nevím. Je-li nutno, aby se v českých krajích s malou menšinou zřizovaly takové zemědělské školy, pak v takovém velkém okrese, jako je mohelnický, je naprosto nutno, aby se tyto školy zřídily. Máme pro to důkazy nejen v tomto ohledu, nýbrž i v jiném, a moji kolegové upozornili již v posledních dnech na to, jak hanebně německé školství je odstrkováno. Jak jsem doslechl, byly prý v roce 1923 zřízeny 143 nové zemědělské školy, z nich však jen 5% německých. V roce 1924 mají se zříditi 24 nové pokračovací školy na místě nynějších zemědělských pokračovacích škol, a jsem velmi zvědav, jaké procento připadne Němcům.
Stran zemských zemědělských rad jsme proti všeliké změně, která by na př. v národním nebo jiném ohledu při těchto korporacích byla provedena. Tyto instituce se osvědčily a my jsme tím našim hospodářům posloužili.
Nějaká nová organisace, která by se snad měla zříditi, byla by jen hříčkou stran, kde by každý vzrůst byl znemožněn a každá hospodářská práce byla hozena stranou. Každý střízlivě myslící, každý na zemědělství příznivě hledící člověk musí tedy s mým názorem souhlasiti.
Nás starých, kteří jsme po celá desetiletí pracovali na vybudování našich zemědělských družstev, musí se to nepříjemně dotýkati, když to, co jsme zbudovali, bažen po moci a šovinismem s druhé strany zase se boří. Zemědělství se ochránilo, díky Bohu, v posledních desítiletích finančními a jinými produktivními organisacemi a tyto musí nás v nejbližší budoucnosti přenésti přes velká úskalí krise, která nás ještě více nebo méně očekávají. Ale jak vypadají dnes tyto organisace? Drahá investice a jiné věci přivedly je na pokraj propasti, a ty z nich, které již za války trvaly, nesou na svém těle rány válečné půjčky, jež na jejich životě hlodají; a dodnes žádná vláda a žádný ministr financí přes slib presidenta této republiky nám daný neuznala za potřebné splniti slib výkupu nebo úpravy otázky válečné půjčky. Teprve letos přichází vláda tím způsobem k východišti, že provedla financování družstev přeměnou válečné půjčky pomocí české zemské banky. Ale tu bych přece nadhodil otázku: Proč tato banka nepřevezme sama celou akci ? Může nám celou válečnou půjčku odebrati a sama si opatřiti papíry, je zde u pramene, může vymáhati úroky, a praví-li, že neutrpíme žádné škody, tož ani ona škody neutrpí. My jí přenecháme tu věc zplna a cele. Máme dovoliti, aby ještě jednou bylo zneužito naší důvěry, již jsme svého času dřívějšímu státu věnovali, vypůjčujíce si ještě jednou 75% naší válečné půjčky u české zemské banky, a máme se ještě více zadlužiti a dáti se vésti do propasti? Mám za to, toho nikdo na nás nemůže žádati. Musíme teď jako dříve požadovati plného výkupu válečné půjčky. Otázka válečné půjčky není dnes žádnou otázkou národní více, stala se otázkou hospodářskou. Na to ukazuje nejlépe, že se krom nás také jiné národnosti o tuto otázku zajímaly a že kromě německého svazu majitelů válečné půjčky máme již také svaz český a slovenský.
Bylo by naprosto zločinem vlády, kdyby právě proto strpěla, aby naše družstva odumírala, a jestliže již dříve před desítiletími bylo zemědělství pokládáno za oporu státu, tedy toho zajisté ani stát Československý nebude moci zapříti. Kdyby naše družstva všech druhů měla zahynouti, musil by se i tento stát zřítiti. Na podporu nouzi trpících družstev v roce 1920 bylo, trvám, sice 18 milionů stanoveno, ale tato částka přece daleko nestačí, aby financování družstev bylo provedeno. V odděleních V. až VII. leží na sta žádostí, z nichž některé již 8 měsíců práchnivějí a referentském stole, a nenalézají vyřízení, a nedá se ani dohlédnouti, kdy jednou tyto žádosti družstev budou vyřízeny. Tážete-li se referentů nebo sekčních radů, pročpak ta věc nejde vpřed, tak chtějí to omluviti nedostatkem personálu. Ať se tedy přece odeberou úředníci, kteří jsou přebyteční na jiných místech, a postaví se k službě tam, kde jich je zapotřebí! Dále nutno žádati, aby kromě této podpory, o které jsem právě mluvil, stát přispěl valně ohroženým družstvům nezúročenými půjčkami se státní zárukou.
Dále, jak to již jeden kolega naší strany s tohoto místa vytknul, obrátíme svou pozornost na pozemkový úřad. Musíme, abych se krátce vyjádřil, si přáti, aby tam jednou štiky z kaprového rybníka byly vyloveny a aby vybrány byly pijavice, které již dosti dlouho ssály na morku lidu. Musíme dále obzvláště přihlédnouti k sestátnění pojišťování, jež vláda má provésti. Nejsme sice v zásadě proti sjednocení, musíme se však v každém ohledu vysloviti proti tomu, aby tohoto sjednocení bylo užito jen k počeštění těchto podniků, k odstrčení němectví a k vypuzení německých úředníků z nich.
Sociální pojištění našich starých neduživých rolníků a maloživnostníků, jako vůbec stavu středního, bude předmětem naší zvláštní pozornosti, a nedopustíme, aby střední stav břímě nyní projektovaného sociálního pojištění nesl sám, aniž bychom měli zaručeno, aby také o naše lidi v ohledu sociálního pojištění bylo postaráno.
Pánové! Hledíme-li na celou situaci a na celý rozpočet, hledíme-li na dosavadní chování vlády od převratu, nemůžeme naprosto a pod žádnou podmínkou říci, že pro nás, Němce, bylo něco vykonáno. Spíše vidíme, že vždy bylo vládnuto proti nám, Němcům. Následkem toho nemáme naprosto žádné příčiny, abychom hlasovali pro státní rozpočet. (Potlesk na levici.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníku panu posl. Tománkovi.
Posl. Tománek: Slávna snemovňa! Chýrny Rousseau nám opisuje, jak veľmi bolí a roztrpčuje krivda. "Keď som bol malým žiakom", píše, "raz mi domáci pán i z kamarádmi veľmi nabil. Svalil na nás vinu, ktorej sme sa skutočne nedopustili. "Môžete si myslieť", píše ďalej, "ako veľmi pobúrené bolo srdce naše nad touto krivdou. Ešte i dnes cítim túto krivdu, keď tieto riadky píšem a veľkú rozhorčenosť pojali sme v duši svojej nad touto krivdou. Môžete si myslieť", píše, "keď čítam alebo keď počujem, že niekto v cudzej krajine, kat, tyran krivdu páše nad svojmi spolublížnimi, že vtedy nemôžem sa zdržať a hotový som chytiť nôž a vraziť ho tomu krivditeľovi do pŕs".
Krátozrakí vladári! Tieto slová, ktoré som predniesol, hodia sa na vás. I vy pášete krivdu na nás Slovákoch, i vy obviňujete nás z toho, čoho sme sa nedopustili, obviňujete nás často z toho, ba i trestáte nás často za to, v čom sme úplne nevinní. Na pr. obviňujete nás, že sme neštátotvorní, obviňujete nás, že sme republike nepriateľskí, že sme československému štátu nebezpeční.
Slávna snemovňa! Keď nás takto obviňujete, trebárs o sebe tvrdíte, že len vy ste štátotvorní, ja vám poviem, akí ste vy štátotvorní. U nás na pr. na Slovensku štátotvorníci sú tí, ktorí prvého každého mesiaca v bernom úrade naťahujú ruku po peniazoch, a neštátotvorní sú tí, ktorí dane platia.
Slávna snemovňa! Človeku statočnému a poctivému musí sa zhnusiť terajšia vláda a terajšími vládnými stranami prevádzaná politika, lebo skutočne od slz do škrípania zubov prechádza citlivá duša nad pomermi, ktoré pozorujeme na Slovensku. Duša citlivá musí tým trpieť a krik zúfalstva musí zaznieť, keď si pomyslíme na blízku budúcnosť nášho slovenského národa. 16 miliard peňazí, či daní žiada minister financií od obyvateľstva tejto Československej republiky! Je to hrozný počet, je to hrozný obnos! Tuším ešte že na tú najúbožejšiu dušičku i na to božie nemluvniatko vyše dvoch tisíc Kč pripadá. Kde sa takýto obnos soženie? A v tomto rozpočte celý ten obnos 16 miliard vlastne svedčí len vám Čechom, v tomto veľkom obnose 16 miliard na naše slovenské veci na našich slovenských roľníkov pripadajú len malé čiastky, len malé, nepatrné obnosy. Tak to vypadá, ako by slovenský národ rovno s českým národom ani daní neplatil, tak to vypadá, ako by slovenský národ v tejto republike bol len druhotriednym, lebo až treťotriednym občanom. Keď pozeráme ďalej na tento rozpočet, vážené Národné shromaždenie, vidíme na pr. v ministerstve zemedelstva, ako i nás kol. Bobok dokázal v rozpočtovom výbore, že na Slovensku pripadá na roľnícke potreby len 1·3%. Veľactené shromaždenie! Od toho roľníka len na jedinej obratovej dani zinkasovaly financie do štátnej pokladne 1 1/2 miliardy. Teda toľko ten roľník do štátnej pokladne dal! A keď sa má roľníkovi pomáhať, keď sa má roľníkovi dobre činiť, prijde pán minister zemedelstva dr. Hodža a začne to rozkrvácané srdce roľníkovo chlácholiť všelijakými planými sľuby a všelijakým sprosťáctvom, tárajúc o blahobyte slovenského ľudu, tárajúc o raji na Slovensku atď.
Veľactené Národné shromaždenie! Pravdepodobne ste zvedaví i na to, ako sa táto obrovská suma 16 miliard upotrebuje, i k akým úmyslom a cieľom tieto veľké peniaze majú byt upotrebené. Čujte, veľactené Národné shromaždenie! Ani pána Švehlu, ani pána Malypetra, ani pána Hodžu nebolí srdce, že z tohoto obrovského obnosu 16 miliard viac než 9 miliard ztrávia štátní úradníci. Ich pre to hlava nebolí, že roľníci v celých húfoch pre biedu a bezprávie utekajú z našej vlasti za skývou chleba do cudziny. Vláda by mala mať jednu povinnosť, a to mala by roľnícky stav čo najväčšími sumami podporovať, ako to činia iné štáty, na pr. Dánsko, že v prvom rade napomáhajú tú vrstvu národa, ktorá je skutočne základným fundamentom tohoto štátu. Ale u nás miesto toho, aby mu bolo pomáhané, ešte sa hrdúsi a pokračuje sa voči roľníctvu tak, ako zlý hospodár so svojou kravičkou, ktorú chce dojiť, ale zabije ju. Myslím, veľactené Národné shromaždenie, že je to veľmi zlý hospodár, ktorý svoju kravičku chce dojiť, ale zabije ju; a keď ju zabil, viac ju dojiť ovšem nemôže.
Celkom tak pokračuje slávna vláda, menovite pán minister poľnohospodárstva Hodža, s roľníckym stavom.
Veľactené Národné shromaždenie! Pýtam sa, keď sa takto pokračuje, odkiaľ soženú sa miliardy na budúci rok, odkiaľ sa opatria peniaze na udržovanie tohoto štátu, keď ako hovorí slovenské príslovie: kde nič neni, ani čert neberie? Keď sa tieto obrovské miliardy vyplácajú, rád by som vedel, ako sa tieto miliardy upotrebujú, k akým cieľom a úmyslom sú upotrebené a ako sa vlastne šafári a hospodári s týmito peniazmi? Máme, veľactené Národné shormaždenie, jednu inštitúciu, a to t. zv. zemedelskú radu na Slovensku. Táto zemedelská rada má slúžiť k tomu, aby bola vláde nápomocná pri udelovaní podpôr poškodeným roľníkom. Ale ja tvrdím, že táto zemedelská rada i tie peniaze, ktoré sú venované na podporu roľníckeho stavu, ľahkoselne premárni a prehajdáka. Chcem faktami dokázať, čo zemedelská rada na Slovensku robí. Mám v ruke výkaz subvencií a podpôr slovenskej zemedelskej rady, prijatých a vydaných na rok 1923.
Slávne Národné shromaždenie! Vydala sa na príklad podpora ľudového umenia 16.449 Kč, avšak v zemedelskej rade niet ani poznačené, komu sa to vydalo a kto vôbec tie peniaze dostal. Vôbec zúčtované to nie je. Vydalo sa, veľactené Národné shromaždenie, na núdzovú akciu 1,519.438·79 Kč. Ani o tychto peniazoch nikto nevie, kam sa podely, kde sú, a ako sú zaúčtované. Vydalo sa 50.000 Kč na zveľadenie plemenníkov. O týchto peniazoch tiež nikto nevie, kam sa podely, kde sú a ako boly zaúčtované. Nuž, veľactení priatelia, či možno po takomto nebyť rozhorčeným, či možno, veľactené Národné shromaždenie, neočakávať, že to roľnícke srdce krváca, či možno neočakávať, že na takýto spôsob roľníci sa u nás búria, že sa roľníci naši pohoršujú?
Dnes v tomto parlamente utešene rozprával ohľadom pozemkovej reformy pán kol. Šamalík. Pán kol. Šamalík povedal, že pozemková reforma mala by vlastne sahať do štátneho hospodárskeho života čo najhlbšie a čím najúspešnejšie. On povedal, že mala by vlastne slúžiť k tomu, aby touto pozemkovou reformou bolo pomáhané malým roľníkom, lebo malí roľníci, tí vedia na tej pôde hospodáriť a vedia a sú v stave z tej pôdy niečo vyťažiť. Celkom správne to povedal, ale čo my vidíme na Slovensku? My vidíme, že táto pozemková reforma slúži výlučne len jednej strane, totiž strane argalášskej, po druhé túto pozemkovú reformu využitkuje Štátny pozemkový úrad pre seba, totiž pre tých tisíc zamestnáva. Táto pozemková reforma, veľactené Národné shromaždenie, slúži len im a nikdy nie ľudu. (Výkřiky.) Ale je žiadúcne, aby táto pozemková reforma slúžila roľníkom. Mne, keď sa slovenskými vecmi mám zaoberať, slovenskými vecmi ohľadom pozemkovej reformy, tu užasnúť mi prichodí. Na Slovensku, veľactené Národné shromaždenie, pozemková reforma prevádza sa asi takto: Viete, ako sa hýly lapajú? Hýl sa lapá v zime. Prijde chytrý medzi sprostých a vypľazí jazyk na kľučku a povie, že sa tej kľučky dotýká a povedá tomu sprostému: Dotkni sa aj ty tej kľučky a zachyť. Sprostý skutočne vypľazí jazyk na kľučku, ten mu primrzne a hýl je chytený.
Prosím, takéto Šalamúnske vypľazovanie jazyka prevádza sa pánmi v Štátnom pozemkovom úrade a v prvom rade pánom ministrom poľného hospodárstva dr. Hodžom. Ľudu pôdy nedajú a jestli dajú, len za cenu obrovsky vysokú. Majitelia veľkostatkov na Slovensku dostanú 600, 700 Kč za hon pôdy a Štátny pozemkový úrad túto pôdu predáva malým roľníkom, hudobnému ľudu, po 2000, 3000 až 5000 Kč. Majetok Apponyiho v Eberharde vyvlastnil tento Štátny pozemkový úrad po 1200 Kč za hon a predáva ho malým roľníkom, chudobnému ľudu po 3000 až 4000 Kč. Ajhľa, veľactené Národné shromaždenie, medzi roľníkmi vždycky sa najdú sprostí, ktorí uveria, že prevádzanie pozemkovej reformy slúži ľudu, že prevádzanie pozemkovej reformy slúži záujmom toho roľníka. Pozemková reforma podľa mojej skromnej mienky mala by slúžiť ľudu.
Pôda štátna mala by sa dostať v prvom rade roľníkovi, mala by sa dostať v prvom rade tomu, kto tú pôdu obrába. Ale čo sa deje? Štátny pozemkov úrad napomáha a podporuje de facto len jednu stranu, totiž agrárnu. To dokazuje tým, že robí a tvorí tak zvané zbytkové statky a tieto zbytkové statky prideľuje protežovaným agrárnikom, rozpredáva ich za pomerne nízku cenu, kdežto podľa § 77 zákona o pozemkovej reforme, táto pôda a zbytkové statky maly by byť za nízku cenu prideľované sociálne slabým, t. j. maloroľníkom a obciam. Oni ale prideľujú to boháčom. Na príklad v Šaštíne pridelili zbytkový statok kortešovi agrárnej strany, istému Kuchtovi alebo v Piešťanoch dr. Fábrymu, preveľkému boháčovi a agrárnikovi. Pôda patrí ľudu a slovenskému roľníkovi a to za tú cenu, akú ustanovuje zákon. (Tak je!)
A teraz prikročím, veľactené Národné shromaždenie, k tej najboľastnejšej otázke, najtrapnejšej veci, totiž k tej, ktorá náš roľnícky ľud na Slovensku už zabila a celkom zničila. Sú to daňové bremená. Pán bývalý minister Engliš riskoval v tomto parlamente povedať to, že Česi a vlastne Česko na Slovensko dopláca vraj miliardy. Pán bývalý minister dr. Engliš podľa mojej skromnej mienky, keď toto tvrdí, je finančníkom zlým, nedobrým.
Toto isté ale tvrdil aj pán Šrobár v Amerike, dodávajúc, že Slováci vôbec neplatia dane, alebo keď platia, že platia veľmi málo. Ak je pán dr. Šrobár skutočne synom slovenského roľníka, mal a musel mať príležitosť vidieť, ako hrdlačil jeho otec roľník, ako sa hrdlačili a trápili jeho bratia roľníci, tu mal príležitosť vidieť, ako roľník žije, ako ťažko spláca dane, videl, že tiež jeho otec musel predať junca, teľatá, prasatá, keď prišiel exekútor vyberať dane; musel vidieť, že jeho otec roľník nemal ani na novú halenu, lebo všetky peniaze musel venovať na dane. Ale keď sa stal pánom ministrom s plnou mocou pre Slovensko, v tom okamžiku zabudol, čo bolí, trápi a tlačí toho slovenského roľníka. On opovažuje sa hlásať a tvrdiť, že vy Slováci musíte dvakrát alebo trikrát toľko daní platiť, aby Česi nemuseli na vás, totiž na tú bratskú lásku, na to bratstvo doplácať vraj miliony.
Veľactené Národné shromaždenie! Povedám, že pán býv. minister dr. Engliš je finančníkom zlým. Teda ako že stojíme s týmito daniami? Teraz sa vyrúbujú dane na rok 1919, 1920 a 1921. Berme tedy do ohľadu rok stredný, to jest 1920. V Bratislave máme istého obchodníka, ktorý je dosť statočný a podá priznanie na dane, dľa ktorého mal úhrnom 19.400 Kč čistého dôchodku v roku 1919. Tento dôchodok sa skladá z následujúcich složiek. Z obchodu 15.000 Kč, z úrokov kapitálu 3·200 Kč, z domu vlastného 1·200 Kč, suma sumárum 19.400 Kč. Je to teda jedon z chudobnejších obchodníkov, ktorý si zarobí pomerne na mesiac 1.600 Kč, koľko má ten najmenší exponovaný úradník, bez diet u ministerstva na Slovensku. Tento obchodník, správnejšie rečeno jednoduchý kramár bude platiť na rok 1920 nasledovné dane: Zárobkovú daň III. triedy 10% - 1.500 Kč, válečnú prirážku 150% = 2.250 Kč, na štátnu nemocnicu 5% 75 Kč, mestské prirážky spolu so 130% - 1·950 Kč, daň dôchodkovú 650 Kč, válečnú prirážku od dôchód. dane 60% - 390 Kč, daň z válečných ziskov na rok 1919 jest 840 Kč, majetkovú daň zo 100.000 korunového mobilného kapitálu - 224 Kč, 300% nútenú mestskú pôžičku z dane zárobkovej III. tr. 4·500 Kč, domovú a úrokovú daň s prirážkami 1.283 Kč, k tomuto ešte 1% daň z obratu (s 5% zúročením jeho príjmu, teda z obratu 300.000 Kč) = 3.000 Kč, úhrnom 16.662 Kč.
Tedy tomuto menšiemu poplatníkovi, ktorý za celý rok hrdlačil, obchodoval a obracal svoj kapitál a usiloval sa pracovať so svojou rodinou - zo svojho 19.400 korunového zisku ostane 2738 Kč; ostatné mu odoberie štát a slávne mesto Bratislava v obnose 16.662 Kč. Na koho vyrábäl tento chudiak? Na štát! Na mesto! A so svojou rodinou má vyžiť za rok z tých 2738 Kč, ktoré mu "láskave ponechajú" - ak že mu i tie nezoberú na rôzne pokuty, z ktorých sa vypláca "úradníkom" 5/6, to jest päť šestín, ako "uchopiteľská odmena". Ale tomuto ešte len ponechali niekoľko žobráckych korún, ale pozrime že si väčšieho poplatníka, ktorý sa má odaniť na rok 1920 z ročného zisku 108.200 Kč, ktoré bol dosť statočný (alebo sprostý) do haliera priznať. Teda:
Dôchodok z obchodu 100.000 Kč, dôchodok z vlastného domu 8200 Kč, úhrnom 108.200 korún.
Tento nešťastník bude platiť dane:
III. tr. zárobkovú daň 10.000 Kč, válečnú prirážku 250% = 25.000 Kč, nemocenskú št. prirážku 5% = 500 Kč, mestskú prirážku 130% =- 13.000 Kč, dôchodkovú daň 5480 Kč, válečnú prirážku 130% = 7128 Kč, daň z válečných ziskov na rok 1919 22.800 Kč, majetkovú daň 1140 Kč, domovú daň s prirážkami 3928 Kč, nútenú mestskú pôžičku 300% = 30.000 Kč, k tomu daň z obratu, aspoň z obratu 2,000.000 Kč 1% - 20.000 Kč, úhrnom 138.976 Kč.
Ako vidíme, tomuto nešťastníkovi nie že by ostal akýsi groš v rukách na výživu, ale svoj celý zárobok musí dať štátu a mestu, krom toho však musí doplácať na svoj celý ročný zisk ešte 30.776 Kč; teda pracoval za celý rok výlučne na štát a na mesto; dal týmto nielen celý svoj zisk, ale krom toho ostal im dĺžnym ešte 30.776 Kč, lebo zkadiaľ, odkiaľ ich má brať?
Ale najväčšie absurdum, veľactené Národné shromaždenie, je, čo sa deje s roľníkom. Ten musí zaplatiť ešte aj z toho, čo do úst nesie. Ten ešte musí zaplatiť daň z obratu, k tomu múčnu dávku, dávku za umelé hnojivá. Pán minister financií dobre vie, že na príkl. daň z vína vyrúbená bola vtedy, keď víno stálo 15 Kč liter. Pán minister financií vie, že sa vtedy platilo 2 Kč na daň, totiž 80 h riadnej dane, 65 h paušalovaná daň z obratu a my v meste Bratislave ešte 65 h dane mestskej. A on to dobre vie, ale vyberá tie dve koruny dnes, keď je víno za 3 Kč, práve tak, ako vyberal, keď bolo za 15-20 Kč. A prosím, čo máte z toho, keď ste takého roľníčka-vinohradníčka zabili? Ja myslím, že akonáhle ide v cene niečo dolu, musia konzekventne ísť aj dane dolu, ale pán minister ich ponecháva rovnaké.
Roľník musí zaplatiť ešte múčnu dávku, dávku z umelých hnojív a teraz ešte vraj i na nútené poistenie proti krúpobitiu, a to je tomu Šrobárovi vhod, že to chce od nášho slovenského roľníka inkasovať. Slovensko neplatí vraj dosť daní, pomerne viac majú vraj Slováci platiť. Toto je tiež jedno z tých českých hesiel, ktorými plašia svet, a vieme, odkiaľ pochádzajú. Prezradil nám to pán viceprezident generálneho finančného riaditeľstva pán Čapek. Pred deputáciou, ktorá si mu sťažovala asi pred 2 rokmi pre nesnesiteľné daňové bremená, povedal, "že keď sme vraj boli v rakúsko-uhorskej monarchii, vy Slováci ste na spoločné trovy platili len 30%, my Česi však 70%, tak nám to teraz musíte vraj vynahradiť". (Výborně! Veselost) Očividné je teda z toho, že títo páni zpoza Moravy aké inštrukcie dostávajú z Prahy, keď ich exponujú na Slovensko, a s akými zásadami pracujú potom na Slovensku a čo má čakať slovenský ľud od týchto úradníkov. Očividné je, že ako veľmi by to bolo potrebné, že by tam spravovali úradníci naši, ktorí nazerajú na veci slovenské slovenskými očima, s porozumením slovenským, so srdcom slovenským.
Výsledok 5ročného tohoto šafárenia na Slovensku je, že sa v dielňach nepracuje, že je následkom toho nezamestnanosť robotníkov, že tak veľké procento obchodníctva tojí pod núteným vyrovnaním, že sa sedliaci a robotníci v tak úžasnom množstve vysťahujú do Ameriky a vôbec do cudzej zeme.
A tu mám jednu otázku na ministerstvo unifikačné. Načo vlastne to ministerstvo unifikáčne je? Prečo sa ešte vlastne to ministerstvo unifikačné drží? Sedel tam v tom ministerstve filizopter, lekár, pravotársky adjunkt. Všetkým ide o to, aby sa mohli trošku voziť na auťáku a aby sa mohli ministrami prezývať. Mysleli sme, keď zaujal toto unifikačné ministerstvo bývalý pán minister, t. j. tabulárny sudca, Fajnor, že teraz bude tento minister druhý "Verbőczy", že bude hory preskakovať, a čo vidíme? Vydal knihu o ministerstve unifikačnom a v tej vidíme, že vo finančnom odbore sedia dvaja Česi, konceptní úradníci, ani jeden z nich snáď nikdy nevidel priame dane, oba sú poplatkári a len v ministerstve sa učia priamym daniam. Pri takýchto pomeroch nie je divu, že sa kľudne trpí, aby sa na Slovensku na generálnom riaditeľstve premieňaly zákony, aby sa tam dane spravovaly dľa takýchto pravidiel - viz úpravu čís. 50.000 - ktoré dodnes neschválilo ministerstvo, v ktorej sa premenily zákony bez snemu, ktoré neodbyli právnici, ale dvaja berní úradníci zpoza Moravy. Do takejto roboty sa nesmú chytiť finanční právnici generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave, tým menej však ministerstvo unifikácie v Prahe. A na čo nám je také ministerstvo? Kto z toho má aký osoh? Na čo sa vydávajú miliony na toto ministerstvo? Toto ministerstvo je naprosto zbytočné, ba i škodlivé a ako také má sa rozpustiť.
Ale prikročíme teraz k otázke pasívnosti Slovenska. Veľmi ľahká a snadná vec je niečo povedať, nejaké prázdne heslo vyhodiť do sveta, že Slovensko je pasívne a že na Slovensko musia Česi doplácať veľké miliardy. Toto heslo, pravda, pochádza z vládnych kruhov z Prahy. A skutočne sú ľudia na Slovensku, menovite Čechoslováci, ktorí všetko, čo sa v Prahe povie, čo sa ztadiaľ povedá, berú vždy za bernú mincu, za sväté prijímajú. Tak i povedanie o tom, že Slovensko je pasívne, verili a veria páni Čechoslováci, že je to svätá pravda. My nielen v záujme našom, ktorí vieme, že je to výmysel, lož, ale i v záujme ich, aby viacej neverili takýmto sprosťáctvam, raz pre vždy tu chceme dokázať a podvrátiť to, že Slovensko nie je pasívne, Slovensko je aktívne. Slovensko, keby jeho správu finančnú mali Slováci, by malo za 5 rokov zlatú valutu. (Odpor.) Prosím, počkajte, ja to dokážem.
Kto pred súdom niečo tvrdí, ten to musí aj dokázať. Otázka pasívnosti Slovenska je hodená pred súd verejnosti, pred súd celého sveta - hodená a nastolená je pražským finančným ministerstvom - toto ministerstvo je teda povinné predložiť verejnosti a celému svetu dôkazy svojho tvrdenia, lebo ináče nemôžem to iným považovať, než na lži zakladajúcim sa prázdnym heslom, ktoré je len na to dobré, aby sa takýmito luhaninami dokázať mohlo to, že Česi doplácajú na Slovensko, majú tedy celé právo na to, aby tam aj panovali, rozkazovali a Slovákov odstranili, a že by sa dokázalo, že Slováci vlastne nemajú práva na nič vo svojej vlasti, len na to, aby spokojne užívali odrobinky, zahodené pod stôl Čechov, z milosti ktorých žijú. (Předsednictví převzal místopředseda Buříval.)
U nás sa hospodári vôbec bez záverečných účtov. Nedá sa kontrolovať, že čo sa dalo, ako sa dalo skutočne a koľko sa dalo. Úrady držia štatistické dáta pod siedmimi zámkami, nedaj Bože sa k nim dostať. To sa robí schválne, aby sa nemohlo dozerať na hospodárenie pražských pánov na Slovensku. Rozpočty, tedy rozvrh hospodárenia, ohlašujú sa každý rok, vytlačia sa a dajú sa do rúk každému, koho to zaujíma, ale vytlačené záverečné účty sme ešte nevideli. To je však veľmi snadné a pohodlné šafárenie, keď nikto nevie a nemôže sa presvedčiť o tom, že ako sa gazdovalo. A práve z týchto záverečných účtov by sa dala súdiť aktívnosť alebo pasívnosť Slovenska.
Vyzývame tedy vládu, správnejšie finančného ministra, aby podal účty pred verejnosť o dosavádnom svojom šafárení na Slovensku, aby sa z týchto záverečných účtov jasne a bezpochybne mohla dať ciferná odpoveď na nasledovné otázky:
1. Aký inventár a v akej hodnote prevzali Česi do spravovania pri prevrate? Teda:
a) Koľko korún hodnoty majú prevzaté pozemky, role a lesy, ktoré pán minister Hodža teraz ničí a predává, budovy (úradné budovy, kasárne, železnice, poštovné úrady, dielne, školy, nemocnice, blázince, sirotčince), bane a iné štátu patriace nemovitosti?
b) Koľko korunovej hodnoty mal movitý inventár, teda zariadenie statkov (fundus instruus), úradov, baní, dieleň, železníc, pošta telegrafov, kasárieň, vojenských skladíšť, škôl atď.
c) Koľko korún sa našlo pri prevrate pri prevzatí pokladníc ako pokladničná hotovosť, a to:
aa) na hotových peniazoch,
bb) cenných papieroch,
cc) drahocennostiach,
d) aktívne pohľadávky koľko korunové sa našly.
Tu sa však vyskytnú ešte nasledovné otázky:
2. každé gazdovstvo sa tým začína, že sa urobí inventár; opatrný gazda najskôr chce vedieť, že čím a ako môže začnúť hospodariť? Či sa napísal riadny inventár v r. 1919? My určite vieme, že dodnes nemá finančné ministerstvo v rukách dľa účetníckej vedy sostavený správny inventár slovenskej krajiny. (Tak je!) Deň po dni odvliekali sa zo Slovenska do Čiech movité veci a zásoby, o ktorých nikto nevie, kam sa podely, či boly inventované a keď áno, kto, kedy a kým bol na zodpovednosť ťahaný pre odvlečenie movitých vecí a zariadení?
3. Vlastne čo robilo tu v rokoch 1919 až 1921 generálne finančné riaditeľstvo, povinnosťou ktorého by bolo bývalo riadny inventár štátny sostaviť.
4. Aká je výnosnosť štátneho majetku na Slovensku?
5. Keď nevynáša žiadneho osohu, čo je toho príčinou? Množstvo zbytočného úradníctva? Či teda osobné výlohy sožerú zisk alebo nerozumné hospodárstvo vôbec? Aké kroky boly urobené na odstránenie škôd štátneho hospodárenia?
Pokračujme ďalej: Berme rad po rade štátne príjmy a výlohy! Nech vykáže presne minister financií, že:
6. koľko dane vyrúbilo a zaplatilo sa rok po roku na Slovensku. Teda tu prijdu do ohľadu: a) priame dane, b) majetková dávka, c) potravné dane, d) monopoly (tabák, soľ, pušný prach atď.), e) daň z obratu. U tejto dane nech nám vykáže minister, že koľko bolo do haliera tej dane z obratu, ktorá sa paušálovala a ktorá bez akéhokoľvek vyrúbenia odviedla sa priamo do Prahy, ktorá sa tedy účtovnícky nezapočíta do tej obratovej dane, ktorá sa v lajstroch vyrúbila na Slovensku?