Čo sa týče rozluky cirkve od štátu, my na Slovensku stojíme na tom stanovisku, aby táto prevedená bola, treba nie prekotným spôsobom. Ale bolo by to veľkým nerozumom, keby sme tejto otázke nevenovali dostatočnej pozornosti a nechali ju celkom nepohnutú. My, ako socialisti, iste nemáme veľký záujem na tom, kto v tej Trnave bude biskupom, po prípade kto nad týmito slovenskými katolíkmi drží ruku, ale zo stanoviska republikánského nesmieme to ďalej trpieť a nesieme to velice ťažko, že na Slovensku rozhoduje na veľkej jeho časti ešte dnes exponent Maďarov, rodom síce Slovák, Csernoch, ktorý však nedopraje, aby slovenský ľud v tomto ohľade mal voľné právo rozhodovať. Nad týmto slovenským ľudom rozhoduje ešte dnes človek, ktorý pracuje proti Československej republike. V tejto veci bude nutné, aby rozluka církve od štátu bola prevedená, a ešte raz opakujem: ne prekotne, ale aby sa v tejto veci niečo stalo.
Nedávno bol usnesený t. zv. Kanzelparagraf. Tento Kanzelparagraf bol usneseny viacej pre Slovensko, lebo slovenské pomery vyžadovaly toho, aby v tomto ohľade stala sa náprava, ale prosím, tento Kanzelparagraf celkom uviaznul v bahne a na Slovensku sa vôbec prevádzať nemôže. My vidíme, že zákonitou cestou nechalo by sa tomuto odpomocť. Vidíme, že dnes kostely sú agitačným miestom, v kosteloch sa prevádza viacej politiky než pred tým. Dnes poriadajú rôzné možné a nemožné púti, nie však k účelom náboženským, lež politickým. Na týchto pútiach sa jednoduše štve. Svolá sa jednoduše schôdza mladíkov, ktorí majú narukovať k vojsku a robí sa im tam kázanie, ale miesto o kresťanskom náboženstve hovorí sa im tam o politike, aby Československej republike, t. j. historickým zemiam, nekonali vojenské povinnosti, lez len ako Slováci aby túto povinnosť konali len pre Slovenskú krajinu. Tento pomer je veľmi nezdravý a myslím, že na púť nepatrí politika. Keď má niekto záujem o to, aby títo mladíci pred narukovaním šli do kostola, aby boli na vojnu otúžení a pevní vo svojom predsavzatí, nech sa im to urobí v kostole, ale nech sa nedejú za tou príčinou púti, kde sa agituje, a táto agitácia nech sa neprevádza pod korúhvičkami, ktoré sú symbolom kresťanských zásad. Krom toho sa provodzujú púte za hranice Keď naším Slovákom nedostačuje panenka Maria Šaštínska a panenka Maria Mariatálska, máme pútnických miest dosť, nič proti tomu nemáme, nech si idú trebas k panenke Marii Mariazellskej, ale keď sú za hraniciami, musia dokázať, že sú občania Československej republiky a nemajú na tú Československú republiku za hraniciami nadávať a proti nej štvať. To musí byť so stanoviska pokrokového a tiež so stanoviska verejnoprávneho a štátneho odsúdené. Keď niekto je nespokojný s pomery, má ešte iné možnosti, aby sa uplatnil, aby takúto nápravu privodil.
My rozhodne nesúhlasíme s konfiskačnou praksou, ktorá sa teraz na Slovensku prevádza. Možná, že by sa pri rozumném rozímaní nechalo docieliť úspechu, že by táto vec nemusela byť tak ostrá, ale pri tom všom nesmieme zapomínať, že ľudia, ktorí také časopisy píšu, tento ľud priamo otravujú. Práve včera bola nám rozdaná interpellácia, v ktorej sa hovorí o "sodemítských drápoch" a pri tom ešte o tak zvaných rekviráciach. Každý človek ktorý skutočně sa zabýva pomermi zákonodárnymi, vie, že žiadne rekviračky nie sú a kto o tom hovorí, že je blázen. Pri tom všom nachádzajú sa ešte ľudia, ktorí myslia, že týmto spôsobom sa robia pred ľudom pekní a hovoria, že sodemia je pre rekviračky a chce znepokojovať toho slovenského roľníka. V tomto ohľade myslím, že sa prestreľuje a proti tejto otravnej tlači malo by byť pokračované inačím spôsobom. Vieme, že všetko nie je v poriadku, že na každom kroku bolo by treba nápravy, ale je nerozumom, že zákony, ktoré jednotlivé strany samy pomáhaly tvoriť, takto sú šlapané a špatne vykladané.
Vieme, že daňový systém na Slovensku, a vlastne v celej republike, je neudržiteľný, a obzvlášte na Slovensku, poneváč tam nemáme zapracované síly. Na berných úradoch nemajú ešte ani všetky katastry založené. Uznávame, že minister financií pri sostavovaní komisií dôchodkových a daňových skutočne jednal so stanoviska demokratického, že tam vzal zástupcov i nižších tried, ktorí tam spolurozhodujú, ale pri tom všom nesmieme zapomínať, že je tiež treba, aby dane boly zinkasované, aby štát mohol vykonávať svoju povinnosť oproti občianstvu a tým, ktorí sú poukázaní, aby si svoje groše z berných úradov odnášali. A tu musíme pripomenúť, že sa stávajú prechmaty a že sa inkasujú u tých menších, ale u tých veľkých Schőllerovcov a Andrássyovcov nechá sa to plavať. Kde sú stá a tisíce, tam se ide s terorom, tam sa ide s úradnou mocou, kdežto na tie veľké sa neide. To sa musí vziať pred oči a musí byť prevedená náprava.
Co sa týče železníc, je nemožné, aby politika železničná bola provodzovaná tým samým tónom a spôsobom ako dosiaľ. Máme veľkú nezamestnanosť, celé kraje či gemerský, či bratislavský sú nezamestnané. Na jednej strane povolí sa výstavba trati Veselí na Morave do Nového Mesta nad Váhom, a v Podjavorinskom kraji máme tisíce nezamestnaných pracovníkov a bude tam potreba dlhý tunel. Tento tunel je treba prebúrať. To sú predpráce pre túto železnicu a preto je to veľmi absurdné, keď sa k týmto predprácam neprikročí a ľud sa tam nechá hladovieť a dáva sa mu možnosť, aby tam ľud na republiku nadával. V tomto ohľade bude zapotreba, aby ministerstvo železníc a podradení resp. zúčastnení činitelia tejto otázke venovali väčšiu pozornosť. Totiež je s traťou Červená Skála- Margecany. Tam zo štátnych podnikov v Rožnovej a inde sú robotníci prepúšťaní a nemôžu dostať zamestnania. Vieme, že plány na túto trať sú hotové, že je i trasovaná a vieme, kde bude potreba násypu a tunelu, ale prez to všetko, prez všetky intervencie v tejto veci málo sa koná. Ministerstvo financií nesmie sa oproti Slovensku chovať tak macošsky, ako sa v tejto veci zachovalo až dosiaľ. Pri tom je tiež treba uvážiť, že musíme vždy mať pred očima stanovisko národohospodárske.
Jedná sa tiež o trať Handlová-Horná Štubňa a bola by nerozumom, aby zostalo len pri tomto kúsku tej trati a nevybudovala sa trať Horná Štubňa-Hermanec. Vieme, že uhlie, ktoré máme v Handlovej, potrebujú priemyslové podniky okolia Zvolena a župa hontianska, prípadne Novohrad, ale tie, ktoré sú od Baňskej Bystrice na východ, dostávaly by ich též po trati zvoleňskej, ktorá je o 60 km dlhšia než prípadná trať Handlová-Štubňa- Hermanec. Tedy zo stanoviska národohospodárskeho je treba, aby sa na to vzal ohľad a aby sa podľa toho postupovalo.
Do zahraničnej politiky sa nechcem tak púšťat, ale je treba poukázať na to, keď sa prejednáva smluva s Maďáriou, aby všetky okamihy a možnosti boly držené pred očima, aby sme sa s Maďáriou dohodli. Buďme si o tom uprimní, nás obchod a priemysel súvisí so súsednými štáty (Posl. Hlinka: I s Maďáriou.), ano, i s Maďáriou a potrebuje výmenu a svoje odbytište. O tom buďme si presvedčení, že na Slovensku je priemysel percentuálne silnejší než v Maďárii, a preto bude zapotreba, aby i v tomto ohľade pracovalo sa s väčšou dôraznosťou, aby sme znemožnili, aby z továrien, ktoré sú na Slovensku, neboly stroje odnášané do Maďárie. Snáď v najbližšom čase, keď budú inakšie pomery, bude umožnené, aby ten slovenský robotník, ktorý pracuje v tých slovenských továrnach, mal náhradu zárobkov. Až sa ten Ružomberok preorientuje na novú výrobu alebo tá Rožnová, prípadne Štiavnica a Kremnica, obzvlášte ale textílny odbor, potom nebude nikto nič mať proti tomu, by prípadne maďarské spoločnosti, ktoré majú svoje podniky na Slovensku, si stroje a iné veci odniesly. V tomto čase však je to veľký nerozum, že sa proti tým, ktorí tie fabriky drancujú a stroje vynášajú, nezakročí energickejšie a že sa to robí len na papieri... (Posl. Hlinka: Bratislavská dynamitka!) Tá sa čiastočne už organisuje, budú sa tam vyrábäť oleje a chemické potreby. V tomto ohľade bude dynamitka upotrebená a bude tam zavedená elektrizácia. Myslím, že bude tak na svojom mieste.
Čo sa týka regulácie riek a elektrizácie na Slovensku, to bolo z vládneho programu takrečeno vynechané. Regulácia Moravy už dala možnosť tak mnohým poslancom byvalej Maďárie, že boli za poslancov zvolení (Posl. dr. Labay: Blaho!) - nechcem byť osobným, - ale regulácia zostáva nepovšimnutá. Ja nechcem byť osobným, ale viem, že v tomto kraji máme tisíce nezamestnaných robotníkov, ktorí pracovali pred tým v Rakúsku a ktorí nemôžu následkom valutných rozdielov i keď by prácu našli, v Rakúsku pracovať. A prosím, z týchto ľudí stávajú sa pašeráci, zlodeji, čož je rozhodne hanbou pre nás ako socialistov, haňbou pre nás ako Slovákov.
Z tohoto dôvodu musí byť väčšia pozornosť venovaná tiež elektrizácii. O tejto sa hovorí a píše (Posl. dr. Labay: Markovič sa poďakuje!) - možná, že prijde k tomu, - ale my budeme veľmi povďační, keď i vy podáte uprímne pravicu ku spolupráci, ale nie štvavými slovy a pisaním, jak sa čas od času deje. Ale myslím, keď vy tej situácii skutočne porozumiete, a nebudete tak jednať len z demagogických dôvodov, že ľahko sa dorozumieme, aby záujem slovenského a pracujúcieho ľudu na Slovensku byl dostatočne hájený.
Mluví sa tiež o štátnych podnikoch, že budú vedené obchodne. My nič proti tomu n máme, ale nesmie sa zapomínať, že sa vec nedá prelomiť prez koleno. Štátne podniky v Tisovci a v Podbrezovej boly vybudované starou maďarskou vládou, ktorá ich tam nastrkala preto, aby ľud medzi tými horami mohla zamestnať. Podbrezová dostáva rudu i uhlie z ďaleka a nenie preto následkom špatných dopravných prostriedkov schopná konkurencie. Ale pri tom musíme uznať, že v Podbrezovej panuje silný byrokratizmus, že všetci úradníci nie sú právom na svojich miestach. Veľmi nedôstojná je vec tisovskej železiarne, ktorá už asi 2 roky nepracuje, ktorá sa stále opravuje a s ktorou činia sa nové plány a my nevieme, kedy tento štátny podnik prijde do pohybu. To samé je so šťiavnickými baňami. To sú bane, ktoré sa nevyplácajú, ale nie vinou robotníctva, lez vinou zastaralého režimu. Vieme, že Maďarsko tomuto miestu nevenovalo pozornosť, nič tam neinvestovalo, a naša republika činí to samé. Dnes každá baňa potrebuje technických moderných pomôcok a moderného hospodárstva. My stojíme na tom stanovisku, aby týmto podnikom bolo odpomožené. Je to veľký nerozum, keď ministerstvo ver prác miesto aby sa dotyčných orgánizácií otázalo, čo by sa v týchto veciach dalo podniknúť, vypovedá tisíce delníkov, aniž by im dalo možnosť, aby si inde chleba zarobili. Deje se to snáď z neinformovanosti ale to nemôže trvať na veky. (Hlas: A což Krompachy?) Krompachy sa prejednávajú riekol som už, že proti nacionalizácii, resp. nostrifikácii nemáme námietok, ale nemôžeme dovoliť, aby robotníctvo bolo vydané nezamestnanosti na pospas.
Je vraj treba, aby bola prevedená revisia železničných tarifov. Pomery v tom smere musia byť prispôsobené rozlohe republiky. Náš štát má tvar podlhlý a podniky ťažkého priemyslu Slovenska, ktoré sú poukázané na dovážanie nerostov majú nevyhodnú kalkuláciu. Abysme videli, aké rozdiele sú pri týchto tarifoch, je treba ku príkl. poukazať, že pri trati 323 km Rimavská Kokava-Devínska Nová Ves sa platí z jedného vagónu tovaru 2011 Kč, poneváč je tam veľa tak zvaných lokálnych tratí, ktoré si tarify vždy počítajú dľa svojej úpravy a ktoré si ich vždy počítajú ako tarify začiatočné. Pri trati Praha-Devínská Nová Ves 409 km dlhej platí sa 1904 Kč z jedného vagónu, pri trati Rim. Kokova- Somosova 66 km dlhej platí sa 854 Kč z jedného vagónu, pri trati Praha-Helemba 546 km dlhej platí sa 2296 Kč, pri trati Rim. Kokova-Halmi na hranici rumunskej dlhej 629 km platí sa 4397 Kč, pri trati Praha-Halmi 935 km dlhej platí sa z jedného vagónu 5031 Kč.
Pri tých dlhých tratiach sú tieto závody vo výhode, nemajú tak veľké trovy, kdežto závody, ktoré ležia na miestnych dráhach, majú mnohom väčšie výdaje, a následkom toho nie sú tiež ani konkurencie schopné. Mimo toho, keď som mluvil o tých maďarských vyjednávaniach bude zapotreba, aby sa bralo tiež do úvahy, aby priemysel v Lučenci a v okolí Lučenca, ktorý je odkázaný na dovoz uhla z Ostravy, prípadne z Čiech, mohol dostavať uhlie šalgótarianske. Robotníctvo by súhlasilo, lebo na jednej strane sa niečo ubiera, ale na druhej strane má zase výhody, že prijde zamestnanie a umožní sa mu, aby svoje hospodárske pomery, ktoré sú krikľavé, si napravilo. Pri tom je už treba pripomenúť, že slová, ktoré vypustil pán minister obchodu, že na lučeneckých továrnikoch, na kapitalistoch mu nezáleží, poneváč sú židia, tak myslím, že tie slová nie sú hodné inteligenta. Nám záleží na tom, aby sme tomu robotníctvu, ktoré je na Lučenecku, zadovážili možnosť zárobku, aby toto robotníctvo sa pomerom v republike prispôsobilo. Keď toto robotníctvo bude videť, že sa nemeria dvojou mierou, že venuje sa mu viace pozornosti, potom bude znemožnená všetka irredenta a všetky komunistické pohyby revolučné na južnom slovenskom pohraničí.
Sú to veci, ktoré skutočne poburujú
a pri tom všom sa týmto veciam venuje malá pozornosť. Totiež nechá
sa hovoriť o Kremnici a o podnikoch v okolí Kremnice. Teraz tvorí
sa predsa jednotná fronta, ktorá hovorí: "Nič im neverte
a nič im nedávajte". Tým myslí sa, aby tomu štátu nedala
sa možnosť, aby svoje povinnosti mohol riadne konať. Odepierajú
sa dane. Myslím, keď má byť toto heslo znemožnené, musí tu byť
ľud a strany, ktoré povedia, že keď štát bude svoje povinnosti
voči občianstvu konať, bude ich zásada všetko pre štát, všetko
pre ľud, aby on skutočne mohol sa stať štátom spravodlivým, socialistickým
a ľudovým. Naša strana toto prehlásenie doplňuje, ktoré som si
nie snáď z nejakého stanoviska autonomistického dovolil predniesť,
lež akožto politik, ktorému na Slovensku záleží a ktorému nezostáva
toto ľahostajným. Prosím, aby toto všetko pri provodzování vládneho
programu bolo vzaté v ohľad a potom uvidíme, že to Slovensko bude
spokojné a bude naše. (Výborně! Potlesk.)