6. zpráva výboru ústavně - právního o vládním návrhu zákona (tisk 3727), kterým se ruší a mění některá ustanovení řádu volení v obcích ze dne 31. ledna 1919, č. 75 Sb. z. a n.
Poněvadž v ústavně-právním výboru
zákon tento není dosud dokončen a není podána zpráva, odkládám
projednávání tohoto bodu na příští schůzi, a budeme jednati o
dalším bodu pořadu, jímž je
7. zpráva výboru soc.-politického a ústavně-právního o vládnom návrhu zákona (tisk 3529), ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnavateľmi a zamestnancani na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (tisk 3746).
Zpravodajem výboru sociálně-politického jest pan posl. dr. Markovič, zpravodajem výboru ústavně-právního pan posl. Ulrich.
Dávám slovo prvnímu zpravodaji
p. posl. dr. Markovičovi.
Zpravodaj posl. dr. Markovič: Slávna snemovňo! Pri odhlasovaní zákona č. 155 z r. 1921 uložilo Národné shromaždenie vláde resolúciou, aby vhodným opatrením uplatnila zásady obsažené v tomto zákone aj na Slovensku, kde nebola dosiaľ systematicky a na všetky odvetvia práce upravená otázka pomerov zamestnávateľa a zamestnanca, kde táto otázka bola upravená len v niektorých zvláštnych odvetviach.
Ministerstvo sociálnej pečlivosti a ministerstvo unifikácie ovšem pripravujú novú jednotnú úpravu pomerov zamestnávateľa a zamestnanca, odpovedajúcu duchu doby a dnešným požiadavkom, ale i do tej doby, než prípravné práce k tomu potrebné budú skončené ministerstvo unifikácie chcelo vyhoveť žiadosti Národného shromaždenia tým, že zavádza na Slovensko právny stav, ktorý už dosiaľ bol zavedený v Čechách a ktorý je upravený v §§ 1151 a 1164 obč. z. Následkom toho ministerstvo unifikácie predložilo príslušné paragrafy poťažmo novelly k týmto paragrafom v doslovnom znení a sociálne-politický výbor práve z dôvodov uvedených ministerstvom unifikácie prijal vládny návrh nezmenený a doporučuje i slávnej snemovni, aby vládny návrh prijala tak, jak je predložený v zpráve výborovej.
Pri tom sociálne-politický výbor vyslovil žiadosť, aby v prevádzacom nariadení k tomuto zákonu, menovite k jeho 26. paragrafu, boly pokiaľ možno uvedené všetké dosiaľ platné ustanovenia na Slovensku, ktoré na základe tohoto paragrafu ztratia platnosť, na koľko boly v neprospech zamestnancov, aby nepovstala prez to nejaká nejednotnosť pri používaní tohoto paragrafu a pri výklade jednotlivých dosiaľ platných ustanovení na základe tohoto paragrafu.
Krom toho usniesol sa sociálne-politický
výbor na resolúcii v ktorej sa žiada, aby bola unifikovaná i otázka
týkajúca sa pomeru obchodných pomocníkov, ktorá v českých zemiach
je upravená zákonom zo dňa 16. ledňa 1910, čís. 20. ř. z. Menom
sociálne-politického výboru doporučujem slávnej snemovni, aby
i túto resolúciu prijala v znení, jak je obsažená v zpráve sociálne-politického
výboru. (Výborně!)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dávám slovo zpravodaji ústavně-právního výboru p. posl. Ulrichovi.
Zpravodaj posl. Ulrich: Ústavně-právní
výbor jednal o předloze této, která byla předmětem podrobného
projednávání ve výboru sociálně-politickém a posuzoval ji jednak
po stránce ústavní, jednak po stránce právní. Po stránce ústavní
předloha tato se nedotýká nijak našich ústavních zákonů. Po stránce
právní předloha tato upravuje toliko ony právní náležitosti, které
v zemích historických upraveny byly už obecným zákonem občanským.
Po této stránce neměl tedy ústavně-právní výbor naprosto žádných
důvodů na usnesení výboru sociálně-politického něco měniti a doporučuje
tudíž, aby předloha byla přijata v tom znění, jak byla usnesena
výborem sociálně-politickým. (Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Než začneme rozpravu, navrhuji, aby řečnická lhůta byla ustanovena na 15 minut. (Námitky nebyly.) Není námitek. Řečnická lhůta je 15 minut.
Přihlášen je ke slovu p. posl.
Kunst.
Posl. Kunst: Vzdávám se
slova.
Místopředseda dr. Hruban: Pan posl. Kunst se vzdává slova. Měli bychom hlasovati, ale poněvadž není dostatečné presence k usnášení se, odkládám hlasování na dobu pozdější.
Budeme jednati o dalším předmětu
pořadu schůze, a to o
9. zprávě výboru ústavno - právneho o vládnom návrhu zákona (tisk 3694) o prozatýmnej úprave sriadenia obcí na Slovensku (tisk 3735). (Výkřiky.)
Zpravodajem o tomto předmětu je
p. posl. dr. Medvecký. Prosím o klid!
Zpravodaj posl. dr. Medvecký: Slávna snemovňa! Na pretrase je vládny návrh zákona o prozatýmnej úprave sriadenia obcí na Slovensku. Tento návrh zákona súvisí so župným sriadením, a síce s ním preto, lebo zákon o župnom sriadení určuje a prenáša celú agendu správy na župy a okresy a predpokladá jednotné systemisovanie obcí. Dosavádne zákony tomuto neodpovedajú, a síce preto, že podľa uhorských zákonov o obciach a mestách boly rôzné druhy týchto samosprávnych telies, a síce boly mestá municipiálne, boly mestá so sriadenym magistrátom a boly pri tom ešte dva druhy obcí: veľké a malé obce. Do tejto rozmanitosti samosprávnych telies zasahuje zákon o menovaní štátnych úradníkov pre tieto obce, a síce č. 233 zákonný článok z roku 1920, poneváč všetky tieto obce majú svoje autonomné sbory volené, ktorých voľbu upravuje zákon z roku 1919, č. 75 Sb. z. a n. Aby župné sriadenie mohlo byť bez prekažok uvedené, bolo potrebno tieto diferencie a prekážky, ktoré tomuto bránily odstrániť, a síce v prvom rade bolo potrebné riešiť otázku miest s municipiálnym právom, ktorých bolo na Slovensku 4. Sú to: Bratislava, Košice, Komárno a Baňská Šťávnica-Belá. Okrem toho bolo treba určiť, čo sa má stať s mestami so sriadeným magistrátom, ktorých je na Slovensku 30, a síce s obyvateľstvom počínajúc od troch tisíc až do 85 tisíc. Ohľadom týchto dvoch otázok poskytuje síce už zákon o župnom sriadení možnosť vláde, že by vládnym nariadením zrušila i ten rozličný stav, ktorý ich municipialné postavenie obsahuje, podobne aby zrušila ich sriadenie ako miest so sriadeným magistrátom, ale k vôli jednotnosti sa toto upravuje v tomto zákone. Tento vládny zákon ruší v prvom rade tú municipiálnu vlastnosť všetkých štyr miest so sriadeným magistrátom, okrem toho dáva jednotu v sriadení obcí tým, že všetké mestá so sriadeným magistrátom prestanú byť mestá so sriadeným magistrátom a stanú sa obcami.
Toto je hlavná zásada, ktorá má byť vyjadrená. Mestá s municipiálnym právom Bratislava a Košice sú však tak významné jak svým počtom obyvateľstva, tak i ďalej centrálnym položením, jedno na západe, druhé na východe, že to vyžaduje osobitného riešenia, a práve preto tieto mestá, ačkoľvek sa ich postavenie ako municipiálnych miest ruší, predsa neboly postavené na roveň ostatným mestám a obciam, ale sú vyjmuté a všetky ich záležitosti sú speciálnym spôsobom určované.
Ostatné mestá so sriadeným magistrátom budú považované za obce a správa je riešená jednotným spôsobom. Ten systém sa tu uplatňuje, že sa delia samosprávné telesá na dve kategorie. Na jednej strane Bratislava a Košice, na druhej strane všetky ostatné obce, do ktorých sú počítané i všetky dosavadné mestá.
V prvom rade v krátkosti chcem označiť, jak bude prevádzaná správa Bratislavy a Košíc. A tu je hlavné zase rozoznávanie otázky voľby starostu a voľby mestskej rady a zastupiteľstva. Pri Bratislave a Košiciach je podľa tohoto zákona určené, že starosta sa volí týmto spôsobom, a síce: Zastupiteľstvo, pozostávajúce ze 48 volených členov, volí jedno piatičlenné predsedníctvo. Za toto piatičlenné zvolené predsedníctvo sa považuju tí, ktorí dostali najviac hlasov. Ich voľba se prevádza tak, že každý člen zastupiteľstva hlasuje len na jednoho člena. Z týchto 5 členov predsedníctva určí vláda, kto je starostom.
Podmienky, ktoré sú stanovené ku prevádzaniu postavenia starostu, ako aj tých 4 ostatných členov predsedníctva, z nichž dvaja sú jeho námestníci a dvaja sú členovia predsedníctva, ktorí môžu byť specielnymi funkciami poverení, sú, že musia ovládať štátny jazyk. Ale samo sebou sa rozumie, že podmienka je stanovená len k tomu, aby mohol tú funkciu vykonávať, a že to na platnosť voľby dosahu nemá.
S tým, že vláda starostu menuje z tohoto piatičlenného predsedníctva, je samozrejmé, že vláda ho môže i sosadiť. Krom toho je primereno a zodpovedavé celým dosavadným úpravám, že jeho dočasným zastupovaním môže župan poveriť niektorého iného člena a že o ďalšie definitívne zaplnenie jeho miesta sa má župan postarať. A síce je určené, aby sa to nepreťahovalo, že musí svolať župan v najbližšom čase, a síce za 4 týždne nové zasadnutie zastupiteľského sboru, ktorý volí starostu, vyvoliac najprv celé predsedníctvo. Voľba celého predsedníctva je potrebná pre složitosť voľby starostu, že sa nevolí starosta sám, ale že sa volí z piatičlenného predsedníctva.
Druhý orgán prevádzajúci správu Bratislavy a Košíc, je mestská rada. Táto mestská rada má v svojej kompetencii z dosavádnej správnej agendy tú časť, ktorá sa týka vnútorných záležitostí obce, kdežto štátnu agendu, a síce štátnu správu prevádzajú osobitné notárské sbory, notársky úrad záležajúci z menovaných štátnych úradníkov. Mestská rada prevadzajúca vnútornú agendu správy pozostáva zo 16 volených členov, počítajúc v to 5členné volené predsedníctvo, krom toho sú dvaja členovia mestskej rady, menované z notárského úradu a 1 zpomedzi odborníkov, ktorými podľa § 14 môže minister doplniť zastupiteľstvo.
Zpomedzi miestnych odborníkov z oborov humanitno-zdravotníckého, sociálného, kultúrneho atď. môže vláda menovať najviac päť ďalších členov zastupiteľstva.
Hlavným sborom pri správe miest Bratislavy a Košíc je zastupiteľstvo, ktoré je riadnym spôsobom volené. Pozostáva zo 48 členov volených a krom toho z troch členov notárskeho úradu. Títo členovia notárskeho úradu, ako aj členovia z radu odborníkov majú právo omedzené, lebo podľa § 8 tohoto zákona nemajú možnosti účasti na voľbe ani mestskej rady, ani na voľbe mestského predsedníctva.
Ako som naznačil, agenda správna, týkajúca sa jak Bratislavy, tak Košíc i ostatných obcí, je rozdelená na dve časti: Samosprávnu agendu prevádza mestská rada a štátnu agendu prevádza mestský notársky úrad. V Bratislave a Košiciach záleží tento mestský notársky úrad z prednostu, ktorým je mestský hlavný notár. Tohoto menuje vláda zo štátnych úradníkov. Mestského hlavného notára zastupuje triedou najvyšší úradník, jestliže župan inak neurčí. Potom sú v zákone dispozície, ktoré sa týkajú toho, že sa na zasadnutí tohoto mestského notárského úradu zúčastní starosta mesta, podobne zase, že členovia notárského úradu majú právo zúčastniť sa mestského zastupiteľstva, mestskej rady a iných komisií.
Zákon disponuje ďalej o mestských senátoch, a to v smysle zákona č. 158 z roku 1920, uplatňuje a prevádza tie isté zásady, hľadí ich istým spôsobom doplniť, a to na toľko, že určuje napred ich počet, a to prenesúc právo županovi, oprávňujúc ho, stanoviť počet týchto župných senátov v septembrov m zasadnutí. Za predsedu župných senátov je určený hlavný notár alebo ním poverený iný úradník, ktorý je zmocnený županským dekretom k zastupovaniu hlavného notára v týchto župných senátoch. (Předseda Tomášek ujal se předsednictví.)
Toto rozdelenie administratívné, správnej agendy na dve časti, štátnu a vnútornú správu, odpovedá úplne zásadám, vysloveným v župnom zákone, a je odôvodnené tým, že notári, stojací v čele štátnej správy v mestách Bratislave a Košiciach, budú štátnymi úradníkmi.
Korrektúry sú pri zaplnení týchto administratívnych sborov, jak zastupiteľstva, tak mestskej rady stanovené tiež tak, že odpovedajú zásade vyslovenej v zákone o župnom sriadení, kde je ešte toto právo doplňovania týchto sborov o mnoho širšie, lebo tam má právo minister vnútra doplniť zastupiteľstvo župné až po jednu tretinu členov, kdežto tuná ten počet je pri zastupiteľstve stanovený na 5 členov, a pri mestskej rade na troch členov. Pri administrácii obcí sa prevádza ďalej táže zásada rozdelenia správy na štátnu a vnútornú. Štátnu správu bude prevádzaľ tiež notár a vnútornú správu prevádzať bude obecná rada, vstupujúca na miesto obecného predstavenstva. Notár je pri tej funkcii ako štátny úradník, súčasne tajomníkom obecným, a to spolupôsobiacim pri obecnom zastupitelstve v obecnej rade i v jednotlivých komisiach. Okrem týchto hlavných zásad, ktoré vyvrchoľujú v zákone tomto na rozdelenie obcí na dve kategorie a na rozdelenie správy obcí na dve kategorie a na rozdelenie správy obcí na dve agendy, je tu v zákone niekoľko všeobecných ustanovení, menovite, že župan môže rozpustiť zastupiteľstvo a môže porobiť potrebné opatrenia ohľadom dočasnej správy. Aj úradníci neštátni podliehajú v prípade menšieho previnenia ohľadom trestu starostovi, v ťažších prípadoch disciplinárnemu pokračovaniu a hlavná všeobecná dispozícia jako priechodná tohoto zákona je, že minister vnútra, minister financií a minister pre správu Slovenska má právo prideliť týmto obciam isté obnosy ako podporu, a to na vyrovnanie tej podpory, ktorú doposiaľ požívaly mestá na základe uhorského zákona a ktorážto podpora v niektorých mestách sa zmenšila následkom toho, že tam boly pridelené isté druhy daní, ktoré v mestách s menším obratom a obchodom obnášajú menšie obnosy. Tieto zásady sú potrebné k unifikovaniu a pripraveniu pôdy pre župné sriadenie. Niektoré korektivy, ktoré sa odchyľujú od všeobecných zásad voľby obecných autonomných sborov a starostu, jako aj isté doplnenia obecných sborov menovanými členami, sú len priechodné, sú stanovené do prvého ľadňa 1940 a odpovedajú týmže zásadám, ktoré sú obsažené v župnom zákone o župnom sriadení.
Následkom toho odporúčam slavnej
snemovni, aby tento zákon o prozatýmnej úprave sriadení obcí na
Slovensku prijala podľa tejto osnovy, jak je predložená a jak
to ústavný výbor navrhuje. (Potlesk.)
Předseda (zvoní): Zahajuji debatu. Než udělím slovo prvnímu řečníku, navrhuji po usnesení předsednictva lhůtu řečnickou 15 minut. (Námitky nebyly.) Námitek není.
Uděluji slovo prvnímu řečníku
zapsanému na straně "kontra" p. posl. dr. Kubišovi.
Posl. dr. Kubiš: Slávna snemovňo! Strana, ku ktorej prináležím, verná súc svojim zásadám, menovite ohľadne samosprávneho Slovenska proti nastolenému návrhu zákona "O prozatýmnej úprave a sriadení obcí na Slovensku" zaujíma stanovisko kontra.
Ústavne-právny výbor uznal za nútnu prípravu k prevedeniu župného sriadenia, istú reorganizáciu miest a obcí na Slovensku, a tu smutne musím konštatovať, že Slovensko sa stalo opäť pokusným králikom i pri tejto vládnej predlohe.
Všeobecne je známo, že naša strana, slovenská strana ľudová, je proti sriadeniu veľkých žúp z príčin nie formálnych, len z toho jednoduchého dôvodu, že celý elaborát o župnom sriadení protiví sa duchu demokratickému, ba nepreháňam, keď tvrdím, že zákon o župnom sriadení je parodiou demokratismu.
Tu prítomný návrh zákona budí vo mne oprávnené obavy, že pri prevádzaní tohože nebude sa dozierať na blahobyt a skutočné potreby patričných obcí, ale uskutočnený bude, aby záujmom centralizácie a politickej stranickosti slúžil.
Čo sa samej predlohy týka, nutno mi poznamenať, že naše mestá na Slovensku so sriadeným magistrátom budú olúpené i o tie práva, ktoré im poteraz maďarské zákony zabezpečovaly, ale naproti tomu prítomným návrhom ešte väčšie ťarchy budú na nich spočívať. V prvom rade naše mestá budú degradované na veľké obce, ale vláda je oprávnená zmocniť nariadením jednotlivé mestá so sriadeným magistrátom, aby i naďalej spravovaly niektoré záležitosti, ktoré im dľa § 22 zák. čl. XXII z r. 1886 vybavovať prináležalo. Následkom toho ztratia tieto prerobené veľké obce každú vážnejšiu iniciatívu, menovite v záležitostiach daňových, finančních a hospodárskych.
V predošlých maďarských zákonoch - odhliadnúc od inštitucie virilismu a omedzovania práva volebného a voliteľnosti do župných a obecných zastupiteľstiev - uplatnila sa zásada voľby, kdežto z tohoto návrhu je zrejmé, že vláda je oprávnená na čelné miesta postaviť človeka, ktorého ona zo zvoleného predsednictva určí.
Tu pripomínam, že vláda má právo toto hneď pri určení starostu mesta, kdežto prv mestá si samy volily svojho mešťanostu. Len per tangenten pripomínam, že § 3 tohoto návrhu požaduje tak od mestského predsednictva, ako i od starostu znalosť štátneho jazyka. Pán zpravodaj dr. Medvecký, ktorý bol voľakedy Slovák, len všeobecnému žeľaniu celého Slovenska by bol vyhovel, keby bol požadoval znalosť jazyka slovenského, lebo československý jazyk je nič inšie, jako mŕtvo narodené dieťa.
Pri tejto príležitosti sa musím ujať úradníkov mestských, ktorí už od dvoch rokov majú podané žiadosti o prevzatie do štátnej služby a marne čakajú na definitívu. Tento osúd stihol obecných a obvodných notárov, ktorí napriek tomu, že sľub vernosti ihneď složili, svoju úradnú povinnosť verne konali, dnes sú na základe maďarských zákonov posielaní do pensie.
Ale nech rozprávajú čiré faktá bez všetkého barvenia skutočného stavu veci.
Dozveďte sa, že vláda tých notárov, ktorí od prevratu počnúc, ako skrz revolucionárnu vládu ustanovených županov na ích miestach ponechaní a vymenovaní boli, od ktorých nové tieto medzítka štátu aj sľub vernosti prevzali; ktorým zákonom 211 z r. 1920 a na základe 5 tohoto zákona vydaným výkonným vládnym nariadením č. 383 z r. 1920 § 6 od 1. augusta 1920 počnúc za štátnych úradníkov ustálila a ích od toho času až do teraz v spravovaní notárskych úradov využila; ktorým od 1. augusta r. 1920 na ích ím dľa služobných rokov vymerať sa majúci nový plat stále až do teraz 900 korúnový mesiačný predavok zo štátnej pokladnice aj platila: dnes do pensie posiela a ím ích výslužné (pensiu) na základe maďarských zákonov vymerávať nariadila.
Výsledkom tohoto ani štátnym zákonom, ani ľudskosti, tým menej duchu republikánskemu nezodpovedajúceho predchádzania je to, že notári po 30 až 40 ročnej statočnej službe odkázaní sú vyžiť z mesačnej 150 až 200 korunovej pensie spolu i so svojimi rodinami. Že takého predchádzanie do rúk týmto notárom priamo žobrácku palicu dáva, to pred slavnou snemovňou dôkladnejšie dokazovať netreba.
Títo nešťastliví údovia našej spoločnosti proti tomuto neľudskému a nepochopiteľnému zachádzaniu ponosy zadávajú pred najvyšší správny súd, ktorý ích ale s tým odôvodnením odstraňuje, že len ten môže byť za štátneho úradníka považovaný a že len tomu sa môže vymerať pensia štátnemu úradníku prisluchajúca, ktorého minister vnútra Československej republiky vymenoval.
Ohliadnúc od toho, že na Slovensku ani jedného obecného a obvodného notára minister vnútra Československej republiky nevymenoval, lež len minister s plnou mocou pre Slovensko, skrz najvyšší správny súd zaujaté a výše uvedené stanovisko na žiadon pád neosloboďuje vládu od toho, aby ona povinná nebola tých, ktorých od prevratu počnúc, cestou prevzatia sľubu vernosti a vymenovania skrz župana ako zákonitého medzítka štátu, za verejných úradníkov československého štátu ustanovila a ích od toho času stále až do teraz platila: dľa československých zákonov pensionovať, lež rozhodne len dľa zákonov maďarského štátu.
Tu nepomôže a ani nie je na mieste svevoľne prekrucovanie, lež treba v duchu zákonov a demokracie jednať, lebo odmenou 30 až 40 ročnej, statočnej verejnej služby v republike žobrácka palica byť nesmie.
Toto sa stáva, slávna snemovňa, v našej republike, a vy to dovoliť na žiadny pád nemôžete, lebo toto ešte i smutnejšie následky ťahá za sebou, že keď takýto na 150 až 200 korunovú pensiu odkázaný nešťastlivec zomre, jeho vdova dostane už len mesačných 75 až 100 Kč čo pensiu, deti ale len mesačných 10 až 20 Kč, čo vychovávací príspevok, poneváč pod maďarskou vládou takto boly ustálené pravidlá. To bolo ešte tehdy, keď drahota životných potrieb nebola ešte tak horentná, ako je dnes.
Z toho vidno, jak hrozné je položenie tých, ktorých vláda dnes posielá do pensie, však ale ešte hroznejšie je stav starých pensistov a pensionovaných vdôv, lebo medzi nimi nachádza sa 90% takých starcov, ktorí od prevratu počnúc odkázaní sú z ročnej 600 až 800 korunovej pensie živoriť a sú aj také vdovy, ktorých celoročná pensia len 200 až 300 Kč činí. Týmto hrozným pomerom odpomôcť, Národné shromáždenie je v prvom rade povolané. (Tak je!)
Toto považuje cit republikánsky, dobre pochopený záujem našej republiky, lebo otcovská starosť o občanov je najlepšou zárukou, ktorou sa ľudské srdcia vinú k republike.
Ešte meritorne v krátkosti chcem
poznamenať ohľadne nastoleného návrhu zákona, že intenciam ľudu
slovenského tento návrh vôbec nevyhovuje. Vidíme v ňom uplatnené
čiste - povedal bych - byrokratického, šlendriánskeho (Hlas:
Rakušáckeho!) ano, rakušáckeho systému, poneváč de facto u
nás demokracia, ktorá by mohla byť prevádzaná, vo skutočnosti
sa neprevádza, len sa ľud obalamucúje a hádže sa mu to len ako
heslo a celá predloha zákona smeruje len k tomu, aby dobre premyslené
centralistické snahy sa uskutočnily, aby Slovensko slúžilo k chúťkam
centralisticko-byrokratickým. Na tento spôsob nemôžeme súhlas
k tomuto návrhu prejaviť a preto naša strana bude proti tomuto
návrhu hlasovať. (Výborně! Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Předseda (zvoní):
Slovo dále má pan posl.
J. Bečko.
Posl. J. Bečko: Ctená snemovňo! Predloha zákonná o dočasnej úprave sriadenia obcí na Slovensku znamená pokrok v demokrácii politickej.
V §u 1 uvedenej predlohy zrušujú sa stopy, ktoré nás upomínajú na starý preslavený džentrický režim bývalej Maďarie.
Úprava táto je len dočasná, čo znamená, že definitívna úprava sriadenia obcí v celej republike musí byť vybudovaná jednotne, lebo jestvujúca zákonná rozdielnosť je na dlho neudržiteľná. Zákonná rozdielnosť je práve najvhodnejším prameňom k tomu, aby nepriatelia republiky a československej vzájomnosti čerpali štvavú látku pre svoje autonomistické a irredentistické zámery.
Pomimo tejto úpravy na Slovensku je potrebné previesť prenikavé úpravy rázu hospodárskeho. Tu mám na mysli v prvom rade zákonité upravenie pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov na zaklade námezdných pomerov; pomery, aké panujú v týchto osadách, sú opravdu žalostné.
Sriadenie obcí po stránke administratívnej a politickej na Slovensku sa už po druhej revolúcii znovu upravuje, ale hospodárske postavenie týchto osád je ešte aj dnes v tom istom právnom postavení, ako bolo pred revolúciou a po revolúcii 48tého roku. Smutné je opravdu, že tento stav, ktorý tak živo upomína na dobu stredovekého feudalizmu, po stránke hospodárskej, ešte dnes po 4ročnom trvaní demokratickej republiky nedošiel upravenia.
Osady tieto vznikly před 400 až 600 rokmi a od tej doby vyvinuly sa v silne zaľudnené osady, obyvatelia svojou pilnostou vytvorili zo skalnatej neužitočnej pôdy pôdu, ktorá dnes k veľkému podiveniu je pôdou úrodnou. Takýchto osád je len v okrese baňsko-bystrickej štátnej lesnej správy vyše 55. Týmto osadám boly poskytované rôzne práva ako na príklad: Palivové a stavebné drevo, pašienky, lúky na kosenie sena atď., zdarma ovšem len preto, aby bol chudobný ľud nadchnutý pre stále osadenia sa v krajoch lesnatých, neúrodných a ešte neobývaných. Dnes sú už tieto pomery s tak zvaným privilegovaným právom neudržiteľné preto, lebo tieto osady sú už natoľko vyvinuté, že je potrebné zákonného upravenia, aby chotáry pre jednotlivé osady boly vydelené a zaokrúhlené.
Neudržiteľnosť pomerov v týchto osadách už uznávala aj bývalá maďarská vláda a preto sa už robily prípravy niektorých väčších osád k úprave osadníctva v tom smysle, aby tieto osady boly nielen po stránke politickej sriadené ako obce, ale aj po stránke hospodárskej so zaokrúhleným chotárom.
Dľa informácií, ktorých sa nám dostalo od ministerstva zemedelstva, pracuje sa na zákonnej predlohe, ktorou by maly byť hospodárske pomery dotyčných osád upravené.
Uznávame, že zastaralé a príliš komplikované právne pomery týchto osád musely a musia byť predmetom hlbšieho študia už tým viac zato, že neide len o zákonnú úpravu osád na Slovensku, ale aj Podkarpatskej Rusii, vieme aj to, že právne pomery v týchto osadách sú toľkoraké, koľko vo skutočnosti týchto osád jestvuje, čo pôsobí ťažkosť pri vypracovaní jednotnej zákonnej predlohy.
Nemôžeme uznať ale za správne, jestli vláda resp. ministerstvo zemedelstva záväzne sľúbi, že návrh zákona na úpravu osadníckych pomerov bude predložený snemovni v jarnom zasedaní. Jarné zasedanie snemovne speje ku koncu a dnes sa dozvedáme, že návrh ešte nebol ani ministerskej rade predložený. Upozorňujem ministerstvo zemedelstva, že nie je možné trpeť dalšie odkladanie upravenia týchto pomerov a preto čo najdôraznějšie žiadam, aby táto predloha bola predložená ku prejednaniu snemovne v podzimnom zasedání.
Jestliže predloha, ktorú práve prejednávame, mení mestá so sriadeným magistrátom v t. zv. veľké obce a pôsobnosť mešťanostu rozdeľuje na mestského notára, starostu a správnu radu, tak to znamená tiež určité zdemokratizovanie správy doterajších miest, ovšem len po stránke administratívnej. Hospodárska pôsobnosť a stredoveká rozpínavosť týchto miest ostáva aj naďalej v starých kolajách. Tu nesmieme zabudnúť, že bývalé slobodné královské mestá vlastnia rozsáhlé pozemky, oračiny, lúky, pašienky a lesy. Pozemky tieto nie sú na mnohých miestach dostatočne využitkované. Na mestkých pozemkoch tiež sú to osady, ktoré nemajú vlastných pozemkov. Minulosť takýchto osád nám pripomína stredovekú robotu poddaného ľudu, ktorý musel svojmu pánovi na poli robiť za to, že mu dovolil na jeho pozemku bývať. Tento pomer je len málo zmenený dnes, lebo obyvateliana mestských osadách sú odkázaní na milosť a nemilosť miest. Mestá proti tomu malému bezmajetnému ľudu sa chovajú v 99% macošsky, tento ľud nedostane do prenájmu mestské pozemky, mesto ich prenajme komukoľvek inému, ale dotýčnym obyvateľom nie. Ľud tento je obmedzovaný vo svojom hospodárskom vývine, nemôže držat, dobytok, rozsiahle mestské pašienky stoja ladom a zarastajú krovinami. Mám za to, tu bude potrebné zákonitého zasiahnutia, a to čím rychlejšie, keď nie inak, aspoň ve forme núteného pachtu.
Je ešte celý rad dôležitých a naliehavých vecí rázu národohospodárskeho, ktoré čakajú na zákonitú úpravu, ako ku príkladu: Zákonné upravenie pašienkových pomerov, lúk a vrchov. Pomery, aké sú dnes po stránke práve uvedených vecí, pripomínajú pri každom pohľade človeka na hospodárske utiskovanie malého domkára a želiara, ktoré utiskovanie bolo prevádzané systematicky. Tento útisk je popri národnostnom útisku najdôležitejšou súčiastkou útisku vôbec, aký na slovenskom malom ľude, ktorého je viac ako 75%, bol prevádzaný bývalou maďarskou džentrou. Toto utiskovanie pôsobilo a aj dnes pôsobí vysťahovanie Slovákov do Ameriky. Jestli naša republika má byť opravdu demokratická aj po stránke hospodárskej, tak musí byť povinnosťou vlády, zákonnou úpravou zasiahnuť všade tam, kde toho potreba vyžaduje. Len po zákonnej úprave tu uvedených pomerov slovenský malý ľud opravdu pozná, že je slobodný.
Preto v záujme spokojného a zdárneho
hospodárského a politického vývoja považujeme za nútne z nášho
stanoviska, aby vláda resp. ministerstvo zemedelstva urýchlene
pracovalo na zákonnom upravení hospodárskych pomerov obcí, ktoré
som práve uviedol. (Potlesk.)