Slávna snemovňa! Dobre vieme, že národ náš slovenský nemôže si vydobyť svoju osobitnú samostatnosť, svoju autonomiu, nemôže si vydobyť vo svojej slovenskej krajine to právo, ktoré patrí každému národu na základe svojho sebaurčovacieho práva, jestliže sa najprv nestane hospodársky dostatočne silným a vyvinutým, jestli on nemôže uderiť na svoj vaček a riecť: Mám dosť peňazí, abych žil neodvisle. Lebo dobre vieme: hospodárska odvislosť a bieda je najväčšie otroctvo a nič tak nezabíja slobodu, nič tak nepodkopáva osobitnosť či jednotlivca či národa, či ktorejkoľvek krajiny ako bieda, ako žobrota. (Tak je!) Preto iste žobrota a bieda je najväčším jarmom a otrokárom na svete. Slávna snemovňo! Iste sme si i toho povedomí, že náš slovenský národ, slovenská krajina ako ju my osobitne milujeme, ako je ona nám najhlavnejším mravným a právnym pravidlom v našich politických bojoch, v našom stanovisku a posudzovaniu všetkých vecí, žiaľ bohu, sme si povedomí, že my, slovenský národ, slovenská krajina jedine úplne nedostačí dnes, aby mohol vytvoriť takú veľkú úvernú banku, že by tá banka zabezpečila úplnú neodvislosť slovenskej krajine a slovenskému národu. Dobre vieme, že aj český národ nielen slovom, nielen novinami, nielen ľudovými shromaždeniami ani nie organizáciemi, ba tvrdím, ani nie mečom si vydobyl, ani nie bojem snáď legionárskym si vydobyl svoju slobodu. Marné by to bolo bývalo všetko, keby ten český národ 50-60 ročnou húževnatou prácou z toho chudobného človeka nebol sa vyvinul na hospodársky zdokonaleného, vyvinutého so svojmi podnikmi, so svojmi bankami. Tiež sme si vedomi toho, že slovenský národ, slovenská krajina dnes sama o sebe neni na toľko hospodársky vyvinutá, že by úplne sami Slováci mohli založiť takúto úvernú a komunálnu banku, ale slávna snemovňo, keby ste vy boli na stanovisku bratskom, keby tá vláda a ten štát videl v Slovákovi, v slovenskom národe svoj bratský národ, vtedy by mu nedával filiálku, expositúru, odbočku, ale tu by bola bývala najlepšia príležitosť prispeť tou bratskou láskou Slovákovi a riecť: nie si ešte dnes dosť bohatý, nemáš ešte dnes dosť kapitálu, ja chcem, abys osobitne žil, nechcem otroctvo tvoje, nechcem jarmo tvoje, ale buď si sám o sebe ako brat môj. A keď ty sám nestačíš, složte sa, a my ostatné banky české a podobne tiež štát prispejeme ti na pomoc a podporu, aby táto banka úverná a komunálna bola nie ako odbočka, filiálka, ale ako osobitný slovenský ústav, ktorý specielne podľa záujmov a na základe záujmov slovenského národa a slovenskej krajiny samej bude sa riadiť.
Tu páni zpravodajci, je mi veľmi ľúto, že ste sa na to dali, vy Slováci. Veľmi mi je toho ľúto, že je to práve p. Medvecký, ktorý v duši svojej - ja to dobre viem je za hospodársku osobitnosť slovenského národa, a p. Vánovič, ktorý - dobre viem - je tiež za osobitnosť slovenských peňazí a podnikov. A dobre viete, jak sa tým slovenským bankám podrážajú nohy.
Nemyslite si, že peniaz má srdce, že peniaz má milosrdenstvo, to je fráza. Kto verí, že peniaz má srdce, že náš kapitál má milosrdenstvo a keď nám dáte za krky osidlo takej expositúry, vedzte, že tým nové jarmo, otročenie, nové vykorisťovanie zavádzate na Slovensku. Tým spôsobom sa staneme vlastne tým, čoho sa najviac bojíme, a čo vidíme, že sa vyvíja, že budeme jednoduše druhou Bosnou, otrokmi, že nielen nebudeme mať tú svoju osobitnosť ako národ, ako slovenská krajina, lež ožebračenie a zotročenie, to bude koniec tohoto podniku.
Podrazí najsámprv nohy všetkým slovenským ústavom peňažným. Kto môže veriť, že tie banky nie tak to budú robiť ako dnes, a jak to robia všetky podniky? To je fráza. Podnik, ktorý tam spraví odbočku, expositúru, dvojnásobne zotročí Slováka, drahšie mu predává a celý zisk sem do Čiech odnáša. My musíme drahšie kupovať, lacnejšie predávať a následkom toho všetko, čo náš Slovák usporí, pomaly sa pohrne do Prahy a z tej Prahy nebude nám matka, poneváč peniaze nespravia matku, ale macochu a zavedie sa úplne celý systém, jak je to i dnes. Odbočkový expositúrový systém, dobre vieme, že i vo finančnictve i pri bankách znamená vykorisťovanie istého kraja na prospech tej matky, hlavného ústavu. Znamená to nielen vykorisťovanie hospodárske, ale potom ďalej, jak som osobne o tom presvedčený, že, jestliže sa nám dnes rieka "nelze vyhověti", keď my prosíme za jedného cestára, aby nám menovali Slováka, pošlú nám tam brata z Hovězína. Keď prosíme, aby jednoho invalidu Slováka spravili za vrátneho, "nelze vyhověti", poneváč nemá kvalifikáciu. Keď vidíme, že dnes na železniciach ešte i okná nemôžu utierať Slovenky - ani k tomu nemá Slovák kvalifikáciu - keď vidíme ten konkurečný, chlebový bo, prídeme k názoru, že dnes slovenská a česká otázka neni už len otázkou národnou a náboženskou, ale jednoduše krutým, nemilosrdným bojom o každodenný chlebíčok. A v tom boji z jednej strany sú to tie dva pahorky s dvojím křížom a na druhej strane lev s tými drápy naň sa sápe. Ale iste ten hlad, tá zbytočná intelligencia, ktorá je tu, tá chytrosť a kapitalistická prevaha a presila, všetko sa to valí na Slovensko na prácu, takže ešte aj murárov a tesárov nám posielate, že na Slovensku sociálne-demokratický robotník, murár sa tam musí s tým murárom českým deliť, lebo mu chleba odberá. (Nepokoj.) A včil si predstavte tento prípad: Bratranec posl. Lehockého bol v Bratislave pri celnom úrade a neprevzali ho, nedali mu definitívy. On sám si mne v slzách sťažoval, ale bol hrdý, nešiel prosiť pána referenta, aby sa ho zastal u tej vlády, aby ho nevyhodili, a dnes tá nemecká správa tržnice jeho, vlastného bratranca posl. Lehockého, aby jeho deti maly kde jesť chleba, aplikovala ako strážnika v tržnici. Odpovedaj, bratku, či to neni tak! Vidíte bratia! Vy snáď myslíte o mne, že keď radikálne hovorím, že chcem zlé. Nie, mňa to preniká, mňa preniká hnev a budí to vo mne v prvom rade bol a bojím sa, že to v nás vzbudí nenávisť a kliatbu a že sa zvihnú päste oproti takým spôsobom.
A vidíte, jestli sa tieto veci dejú pri takých vrátnikoch, že bratranca posl. Lehockého, tedy referenta, veľkého pána, i druhých mnoho rodín povyhadzujú, pripravia o chleba, jak tomu bude pri tejto expositúre banky? Či pán posl. Vanovič, či vám, Slováci, dá garanciu, že naši slovenskí študenti, ktorí tie obchodné školy na Slovensku naplňujú a doplňujú, ktoré v nich učíme, že tí slovenskí chlapci tam budou úradníkmi? Ja neverím, keď ide o peniaze, neverím pri peňažnom podniku v žiadne milosrdenstvo, v žiadnu lásku preto, že prirodzenosťou kapitálu je vykorisťovať, škrtiť. Nech mi nikto nehovorí, že ten, kto ide na druhého kapitálom, ide mu napomáhať. To proste neni pravda. Kapitál nikdy nepomahá chudobnému človeku, lež kapitál chce vykorisťovať, vyssávať, zotročovať, keď nemáme garancie zodpovednej, že slovenské deti, ktoré odbývajú práve obchodné školy, tam budú, tak nám nebude tiež osožiť tá expositúra, lež bude nás znova len škrtiť. Nič neni takým dôkazom toho, že my Slováci sme len jednoduchou koloniou, že sme len nového Rakúska novou Bosnou - lebo novým Rakúskem považujeme Československo a my Slovensko pre toto nové Rakúsko sme novou Bosnou - nič nedokazuje to, ako systém a spôsob založenia tejto banky. Vítal bych a bol bych vďačný celému českému národu, nesmierne vďačný celej Československej republike a štátu, keby aspoň toľko uznania mali, že by riekli: Tu máte, Slováci! Vy, slovenské banky i české banky, spravte sa po bratrsku a spravte jedon samostatný neodvislý ústav, a čo tie ústavy a obecenstvo slovenské alebo i českí jednotlivci ako účastinári nedovedú složiť na kapitále, tu som ja, štát, otec tvoj, som tu ja, Praha, matička tvoja, a chceme, aby naše dieťa bolo hospodársky neodvislé, aby nebolo hospodársky vykorisťované! A na základe toho, keby ste to boli tak spravili, každý Slovák by bol povedal: Chvála Bohu, predsa u nás vidíme, že tá Praha aspoň v niečom je nám matičkou a že neni vždycky len macochou, vykorisťovateľkou, otrokárkou.
A tento spôsob? Cože je to nejaká garancia, keď prímete rezolúciu, že má sa vysluchnúť "mienka" ministra s plnou mocou, a je známo, že je to minister s planou mocou? Že ten nemá žiadného práva a moci, celkom dobre to ten minister tu včera spravil a previedol, keď prišiel odpovedať na tú interpelláciu, čo robil pán kollega dr. Lelley. Prišiel sem ako povedomý človek, nie ako nejaký žobrák, podlízavec a pätolízač, ale ako hospodárský, intelligentný, neodvislý pán povedal: "Vláda vydala písomnú odpoveď, prečítajte si ju." Poklonil sa a porúčal sa. To je ten minister! On tu nemá slova, nemá tu moci, on je len figúrkou, je síce veľká, ale so žiadnou mocou!
Tak vidíte, jaký resolučný návrh dáte tomu slovenskému národu. To je len pre malé deti. To je nejaká garancia? Lebo my to dobre vieme, keď nemáš práva a moci so sankciou, na mňa nikto nič nedá, tým menej, aby bola rešpektovaná resolúcia. Najväčšie klamstvo je, aby sme my nekričali, aby nás učičíkali, že je to len dočasne. Hej, pusť si veš do kožucha, či tam bude dočasne? (Veselost.) Keď sa niekto s kapitálom dostane do druhého vačku a vôbec ten podnik, tie banky sa rozšíria, oj vtedy ani sa ten slovenský národ nepohne. Bude to úplne, bude to na vždycky, tak to myslí. Ale ja verím, že to nebude na vždycky, lebo verím, že ten slovenský národ práve týmto spôsobom nový materiál, novú príčinu dostane k novému boju. Lebo tento boj má odbočky, filiálky, bude krute prevádzať hospodárske vykorisťovanie, bude otročovať slobodu celého národa. Tak iste bude večne slúžiť k novému podnetu, k boji za svobodu, za hospodársku neodvislosť slovenských krajín a slovenského národa.
Tak, slávna snemovňa, práve preto nemôžeme prijať tento spôsob, a je mi len ľúto, že medzi vami, ktorí ste lepšieho presvedčenia, ktorí ste sami mali pracovať a pracovali dľa vašej mienky a dľa mojich informácií za neodvislosť samostatného Slovenska, našiel sa Slovák k tomu a dá sa narafičiť na to a odporučuje to. Oni to vždycky tak robia, že si Slováka chytnú a ten to tu odporučí.
Slávna snemovňa! A jestli je to takto na Slovensku, také nebezpečenstvo, čo to znamená pre Podkarpatskú Rus? A máte vôbec právo na Podkarpatskej Rusi niečo takého zavádzať? Že tam n máme vrchnosti, riekol Vanovič. Sám priznal, že tam vrchnosti svojskej niet, kde mal byť snem, autonomía, hlad tam je, absolutismus, otroctvo. Podobne Medvecký sa priznal, že sa garancie Slovensku nemôže dať, lebo neni právnou osobnosťou. Kto však nenie právnou osobnosťou, ten je otrokom. Morava je právnou osobnosťou, Čechy sú tiež právnou osobnosťou, ale Slovensko, to nenie ešte krajina, to není "země", to je Bosna, to je kolonia. To dokazuje najviac. A preto, slávna snemovňa, ak srdečne by sme vám boli vďační, vašej vláde a vám, keď by ste boli postavili garanciu osobne väčšiu, zákonité garancie samostatného vedenia úplne na základe účasti našej, kde by ten štát prispel s tým, čo by obecenstvo či moravské, či slovenské, či české nestačilo upisovať, čo by banky nemohly doložiť, tak by štát prišiel na Slovensko: Buď ty rovnocenným členom v tomto štáte. A čo má právo Česko, Morava, maj Slováčiku, abys neriekol že si otrokem, ale že si v Bratislave osobnosťou právnou. Tu ste mali príležitosť vzbudiť najväčšiu vďačnosť oproti vláde, štátu, oproti systému; a ešte pri takejto príležitosti, jak sme to dokázali a kto len trochu rozumie kapitálu, bankám, podnikom, iste mi dá za pravdu, že to neide, aby Čechovia Slováčikom sahali do vačkov.
Boli by sme rádi takej banke a
uznávame jej potrebu, ale v tomto spôsobe, jak ju uvádzate, systémom,
expositúrou, odbočkou, dávajú jediné garancie a právo slovenským
krajinám a národom, že sa má vyslyšať mienenie ministra s plnou
mocou, to príjmuť nemôžeme, za takúto vec hlasovať nemôžeme. (Potlesk
ľudových poslanců slovenských.)