Předseda: Tomášek:
Místopředsedové: inž. Botto, Buříval, dr. Czech, dr. Hruban.
Zapisovatelé: J. Marek, dr. Markovič.
216 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři Černý, dr. Dérer, inž. L. Novák, Srba, Staněk, dr. Šrobár, Tučný, Udržal, dr. Vrbenský; odb. přednosta ministerstva financí dr. Vlasák.
Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník
dr. Říha, jeho zástupce Nebuška.
Předseda (zvoní): Zahajuji 151. schůzi poslanecké sněmovny.
Dovolenou na tento týden udělil jsem posl. Koutnému a Kunstovi pro neodkladné zaměstnání.
Lékařské vysvědčení předložil posl. Rouček.
Byly provedeny některé změny ve
výborech. Žádám o jich sdělení.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
Klub posl. čsl. národní demokracie vyslal do výboru sociálně-politického posl. Veverku za posl. inž. Bečku.
Klub posl. republikánské strany čsl. venkova vyslal do výboru dopravního posl. Jana Černého za posl. Vahalu.
Klub posl. čsl. soc.-dem. strany dělnické vyslal do výboru rozpočtového posl. Bendu za posl. Oktávce, do výboru soc.-politického posl. Geršla za posl. dr. Markoviče, do výboru ústavně-právního posl. Chalupníka za posl. dr. Markoviče a posl. Ant. Nováka za posl. Jašu.
Klub posl. komunistické strany Československa vyslal do výboru kulturního posl. Hakena za posl. Roučka.
Klub poslanců der deutsch. christl.- soz. Volkspartei vyslal do výboru rozpočtového posl. Scharnagla za posl. Bobka, do výboru imunitního posl. Scharnagla za posl. dr. Luschku.
Klub poslanců der deutsch. soz.-dem.
Arbeiterpartei vyslal do výboru zahraničního posl. Čermaka
za posl. Hackenberga.
Předseda: Došly
některé dotazy. Žádám o jich sdělení.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
Dotaz posl. Bergmana, Maška a druhů ministru pro zásobování lidu o nespravedlivém a protizákonném předpisování a vymáhání náhrady za nedodaný kontingent obilní.
Dotaz posl. Tausika ministru železnic, zdravotnictví a soc. péče o poměrech v nádražních restauracích.
Dotaz posl. dr. Mazance a soudr. ministru obchodu v záležitosti pohřebních ústavů v Praze.
Dotaz posl. dr. Lelleyho a súdr. ministrovi spravedlnosti pre nápadné preťahovanie, zpozorované v trestnom pokračovaní.
Dotaz posl. dr. Kermendy-Ékesa a súdr. ministrovi pošt a telegrafov o jednojazyčnom osnovovaní orientačných tabulek, vyvesených v poštovných úradoch v Košiciach.
Dotaz posl. dr. Lukavského, Dyka,
G. Navrátila, ministru financí o vrácení zaplaceného kolkovného,
daně z příjmů a pensijních příspěvků učitelstva podle zákona z
23. května 1919, č. 274 Sb. z. a n.
Předseda: Počátkem
schůze byly tiskem rozdány zprávy.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
Tisk 3726. Zpráva I. výboru pro veřejné zdravotnictví a tělesnou výchovu, II. výboru sociálně-politického a III. výboru rozpočtového k vládnímu návrhu zákona (tisk sen. 764 a 1332) o potírání pohlavních nemocí (tisk 3598).
Tisk 3729. Zpráva I. výboru zahraničního,
II. výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 3544), kterým se
předkládá ke schválení Národnímu shromáždění smlouva mezi republikou
Československou a Německou říší o urovnání tuzemského a cizozemského
zdanění, zvláště o zamezení dvojího zdanění v oboru přímých daní,
jakož i smlouva mezi Německou říší a Československou republikou
o právní ochraně a právní pomoci ve věcech daňových a závěrečný
protokol, podepsané v Praze dne 31. prosince 1921.
Předseda: Počátkem
dnešní schůze byly tiskem rozdány tyto vládní návrhy:
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
Tisk 3593. Vládní návrh zákona, jímž se upravují služební požitky četnických vrchních strážmistrů, kteří jsou veliteli stanic (okresů), nebo kteří konají rovnocennou službu četnickou.
Tisk 3723. Vládní návrh zákona o sborech stráže bezpečnosti
Tisk 3724. Vládní návrh zákona, jímž se mění některé zákony o služebních poměrech učitelstva veřejných škol obecných a občanských.
Tisk 3725. Vládní návrh zákona o prozatímní úpravě poručenské a opatrovnické agendy na Slovensku a v Podkarpatské Rusi.
Tisk 3727, Vládní návrh zákona, kterým se ruší a mění některá ustanovení řádu volení do obcí ze dne 31. ledna 1919, č. 75 Sb. z. a n.
Tisk 3728. Vládní návrh zákona
o propočítání služební doby příslušníkům čsl. četnictva.
Předseda: Počátkem
dnešní schůze byly tiskem rozdány a současně přikázány výboru
iniciativnímu návrhy.
Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):
Tisk 3710. Návrh posl. Johanise, Tayerle, Brožíka, Chalupníka a soudr. na změnu zákona ze dne 9. dubna 1920, č. 260 Sb. z. a n., ve znění novely ze dne 12. srpna 1921, č. 296 Sb. z. a n., o úpravě uhelného hospodářství.
Tisk 3711. Návrh posl. dr. Blaho, Malypetra, Mašaty, Rychtery, Švehly a soudr. na změnu zákona ze dne 16. března 1921, č. 116 Sb. z. a n., o splatnosti přímých daní státních a vybíraných k nim přirážek samosprávných svazků a příspěvků, pak o úrocích z prodlení a úrocích náhradních z těchto dávek, jakož i z poplatků přímo placených.
Tisk 3712. Návrh posl. dr. Blaho,
Malypetra, Mašaty, Rychtery, Švehly a soudr. na změnu zákona ze
dne 12. srpna 1921, č. 351 Sb. z. a n., o úpravě cla na automobily
a motory k automobilům.
Předseda: Přikazuji výboru ústavně-právnímu a rozpočtovému:
Tisk 3702. Usnesení senátu o návrhu sen. dr. Soukupa a spol. (tisk sen. 1167) na změnu jednacího řádu senátu (tisk sen. 1274).
Jednací zápis o 145. schůzi byl ve sněmovní kanceláři po 48 hodin vyložen, a poněvadž nebyly proti němu podány písemné námitky, jest schválen podle § 73 jednacího řádu a bude dle téhož paragrafu vytištěn.
Projednáme pořad schůze, a to
nejprve máme 1. odstavec, jímž jest
1. zpráva výboru rozpočtového a ústavně-právního o vládním návrhu zákona (tisk 3590) o rozšíření působnosti zemských úvěrních ústavů na Slovensko a Podkarpatskou Rus (tisk 3715).
Zpravodajem za výbor rozpočtový je posl. dr. Vanovič a za výbor ústavně-právní posl. dr. Medvecký.
Uděluji prvnímu zpravodaji, panu
posl. dr. Vanovičovi, slovo.
Zpravodaj posl. dr. Vanovič: Slávna snemovňo! Vláda predložila návrh zákona o rozšírení pôsobnosti zemských úverných ústavov na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Ja vítam tento vládny návrh. Je on dôležitý, lebo je cieľom jeho pozdvihnúť národohospodársky život na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Pokladám v ňom obsažené ustanovenia za súrné a nevyhnutne potrebné i prospešné pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. Som presvedčený, že prijatím tohoto návrhu uskutočnia sa túžby mnohých občanov a miest na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a pomôže sa mnohým k hmotným prostriedkom, potrebným k tvoreniu produktívnej práce a žiaducných investícií.
Podstatnou čiastkou tohoto návrhu je, že hypotekárny, komunikačný, melioračný a železničný úver poskytujúce zemské úverné ústavy po predbežnom svolení vlády môžu rozšíriť svoju pôsobnosť na Slovensko a Podkarpatskú Rus a založiť tam svoje filiálky. Ďalej, že za úročenie a splatenie dlžobných listov a záložných listov, vydaných od oprávnených k tomu úradných ústavov, ručí štát, že dá potrebný závodový vklad a postará sa o jeho úhradu.
Naliehavá je potreba lacnejšieho hypotekárneho úveru pre občanov a lacnejšieho komunálneho úveru pre mestá na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, lebo keď jednotliví občania musia do svojich, po čas války zanedbaných hospodárství, obchodov, podnikov investovať, aj mestá, menovite pre všeobecnú bytovú núdzu musia staväť a nemajúce k tomu potrebných hmotných prostriedkov, odkázané sú na úver. Ale úverové pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sú ozaj tie najnepriaznivejšie lebo i tamojšie účastinárske banky i jednotlivci najbezohľadnejšie a krute využívajú terajšiu mierovú tieseň, takže nenie žiadnou zriedkavosťou, keď na Slovensku a Podkarpatskej Rusi úver hľadajúci pod titulom úrokov a prirážok a provisií atď. platia až 25%, ba v Podkarpatskej Rusi nie sú zriedkavé také prípady, že jednotlivci pod týmto titulom berú až 90%.
Rozumie sa samo sebou, že na takýto zatracenia hodný úžernický úver len ty najľahkomyselnejší lebo najsprostejší ľudia môžu počítať, ktorí nepočítajú s ničím, ktorí nestarajú sa o budúcnosť, ale ktorí za každú cenu chcejú dostať hotové peniaze. Ale ktorí chcejú produktívne pracovať, tvoriť, investovať, tí občania a mestá nemôžu sa o taký úver uchádzať, lebo vedia, že žiadna solídna práca a žiadna investícia nemohla by im toľko doniesť, koľko by pri tomto úveru úrokov, prirážok, a provisií platiť museli, takže museli by pracovať so ztratou, čo by viedlo k ich úpadku. Práve našou povinnosťou je, aby sme takých produktívne pracovať chcejúcich občanov a mestá chránili proti úpadku, aby bolo postarané o to, že by mohli prísť k potrebným hmotným prostriedkom, menovite vo forme lacnejšieho úveru. Do války Budiapeštianský hypotekárny ústav poskytoval lacný hypotekárny úver jednotlivcom a komunálnym obciam, ale od času samostatnosti nášho štátu, od kedy prestalo panstvo Maďarov nad nami, i tieto finančné styky boly z väčšej časti pretrhané, a na koľko neboly ešte všade pretrhané, musia byť čím skôr pretrhnuté, lebo my i na hospodárskom poli musíme sa osamostatniť, musíme byť od panstva budapeštianského, maďarského hypotekárneho ústavu oslobodení, musíme mať svoje vlastné ústavy, pomocou ktorých budú môcť byť účastnení dobrodinia lacnejšieho úveru občania na Slovensku a v Podkarpatskom Rusku.
Na teraz na Slovensku nemáme takých ústavov, ktoré by vydávaním záložných listov poskytovali by lacnejší hypotekárny anebo komunálny úver. A preto po 3 roky mnohé početné väčšie mestá uchádzaly sa o komunálny úver, menovite u Zemskej banky v Prahe, ale táto nemohla ich žiadosti vyhoveť, lebo veď táto Zemská banka bola obmedzená, ohraničená vo svojej pôsobnosti a činnosti práve len na českú zem. V Čechách, na Morave a v Sliezku sú ústavy, ktoré vydávaním záložných listov poskytujú lacný úver, a síce pre hypotečný úver sú v Čechách Hypotečná banka česká v Prahe, Hypotečná banka moravská v Brne a tiež i Pozemkový úverný ústav v Opave. Pre komunálny úver je Zemská banka v Prahe, Zemedelská banka v Brne a Sliezský komunálny úverný ústav v Opave. Všetky tieto úverné ústavy boly zemskými správami zariadené a ich pôsobnosť bola len na tú ktorú zem obmedzená.
Blahodárna činnosť všetkých tých ústavov je všeobecne známa. Teraz je otázka, že či má byť na Slovensku a Podkarpatskej R si postavený celkom samostatný, nový úverný ústav hypotekárny a komunálny, alebo či má byť len rozšírená pôsobnosť hocktorých už stávajúcich tunajších úverných ústavov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a že by len tieto postavily tam svoje filiálky. S touto otázkou sa aj vláda zaoberala, lebo z dôvodovej zprávy vysvitá, že ministerstvo financií r. 1920 zadržalo anketu v tom smere, že jakým spôsobom by sa dalo odpomôcť naliehavej úverovej potrebe Slovenska a Podkarpatskej Rusi a jak vyriešiť právne pomery zemských úverných ústavov. Väčšina znalcov vyslovila sa pre sriadenie celoštátnych úverových ústavov, s nimiž by dosavádné ústavy splynúly buď hneď alebo postupne po ich likvidovaní. Ale boly tiež hlasy, ktoré od toho odrádzaly a navrhovaly, že aby bola len pôsobnosť tunajších stávajúcich a blahodárne pôsobiacich ústavov úverných rozšírená i na Slovensko a Podkarpatskú Rus a že by tedy založili tam svoje filiálky. Za to, že by pre Slovensko bol úplne nový samostatný úverový ústav postavený, sa veľmi málo znalcov vyslovilo a tunajšie úverné ústavy vyslovily sa vôbec oproti slúčeniu. Na to, prosím, vraj poradný sbor pre otázky hospodárske zaujal stanovisko, aby sa úverovým potrebám Slovenska a Podkarpatskej Rusi vyhovelo prezatým sriadením filiálok niektorých zo stávajúcich zemských úverných ústavov súčasným rozšírením dotyčných ústavov na menované časti republiky. Toto je jedna z najkardinálnejších otázok. Ja dopustím, že keby sa čisto z nacionálnych hľadísk hľadelo na túto vec, že nám Slovákom možno by bolo milejšie, keby sme dostali samostatný úverný ústav, a iste budú mnohí, ktorí budú tvrdiť, že Česko, Morava a Sliezsko majú svoje samostatné úverné ústavy, že ani Slovensko nemôže byť horším, že tiež bude museť mať svôj samostatný ústav a možno, že mnohí budú ešte i potlačovanie, nerovnoprávnosť a centralizáciu a podobné veci videť v tom, keď Slovensko nedostane samo samostatný úverný ústav a keby sa pôsobnosť tunajších úverných ústavov rozšírila. Ja proti tomu celkom odporne vyznám, že to považujem za čisto hospodársko-finančnú otázku, že tedy sa tá otázka nemôže riešiť z nacionálneho, ale čisto len z hospodársky-finančného stanoviska. A v tomto ohľade uznávam v celku za správne dôvody, ktoré sú obsažené v dôvodovej zpráve vládneho zákona, že totiž sriadenie samostatného ústavu úverového nepovažuje sa za prospešné, že každý novy peňažný ústav zápasí i v normálnych dobách so značnými ťažkostmi, že tieto ťažkosti stupňovaly sa za terajších poválečných pomerov do tej miery, že by ústav i pri dostatočnom počte odberateľov úveru hľadajúcim, nemohol pomôcť. Tieto ťažkosti môže už len zapracovaný, zkusenostmi bohatý a káder svojich odberateľov majúci ústav s úspechom prekonať. Ale nehľadiac k tomu, z národohospodárskeho a finančného stanoviska treba uvážiť hlavne to, že nový samostatný ústav, dosiaľ neznámy, nemal by dostatočného odbytišťa pre svoje záložné listy a je otázkou, zda nový neznámy ústav požíval by dôvery i širšej slovenskej verejnosti a po jakom kursu mohly by sa počítať jeho záložne listy. Ja sám obávam sa, že takýto úplne nový samostatný úverný ústav nemal by dostatočného odbytišťa pre svoje záložné listy, lebo slovenské obyvateľstvo nenie zvyklé záložné listy kupovať. Naše slovenské obyvateľstvo, keď má nejaké peniaze, radšej ich uloží do hospodárstva, do pôdy a obchodného podniku než do záložných listov a sotva by kupovali slovenské záložné listy a keď by ich kupovali, kupovali by ich pod nízkou cenou, s takým nízkym kursem, že by to úver hľadajúcim nebolo na prospech a že by úver hľadajúci mali z toho veľkú škodu. My pri posudzovaní tohoto návrhu musíme hľadeť na to, jak by sme čo najvýdatnejšie pomohli úver hľadajúcim, jak by sme čo najvýdatnejšie pozdvihli hospodársky život na Slovensku. Tá okolnosť, prosím, že risiko odbytu záložných listov nového neznámeho slovenského ústavu by bolo ohromné, je tiež závažným dôvodom, pre ktorý nutno uznať, že je výhodnejšie, keď sa na raz nepostaví samostatný úverný ústav, ale len keď sa založia tam filiálky niektorých stávajúcich, blahodárne účinkujúcich, dôveru obyvateľstva pozívajúcich úverových ústavov.
Na to, že Čechy, Morava a Sliezsko majú samostatné ústavy úverové, sa my veľmi odvolávať nemôžeme, lebo tieto ústavy nie sú štátné, lež sú to zemské ústavy, ktoré boly zemskými správami založené, za ktoré zemské správy tiež garantujú, kdežto Slovensko nebolo nikdy a nenie zemou takovej povahy ako tieto zeme, nenie právnickou osobou, Slovensko by tedy nemohlo založiť taký nový ústav a nemohlo by zaň prevziať záruku. Tu je veľký rozdiel medzi Slovenskom a týmito zemiami. Ja tedy z čiste finančného a hospodárskeho hľadiska som toho presvedčenia, aby rozšírená bola pôsobnosť niektorého úverného ústavu i na Slovensko a Podkarpatskú Rus, aby sa tam prezatým založily filiálky.
Vláda zamýšľa poveriť Zemskú banku v Prahe a Hypotéčnu banku tým, aby tam založily svoje filiálky. Tieto majú dostať poverenie, že ích pôsobnosť sa rozšíri na Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Zemská banka so súhlasom Zemského správneho výboru už aj prejavila svoju ochotu, že je náklonná založiť tam filiálky, jak štát prevezme záruku za možné ztráty a dá závodný vklad a postará sa o jeho úhradu. Ani Hypotečná banka nestavia sa snáď na zamietavé stanovisko, ale táto ešte nemá schválenia zemského správneho výboru.
A tu mohla by ešte povstať otázka, že keď Morava a Sliezsko bližšie leží k Slovensku než Praha, prečo nemohla by byť rozšírená pôsobnosť brnenských alebo opavských úverných ústavov na Slovensko a Podkarpatskú Rus? Nuž, v tomto ohľade len podotýkam, že toto sa nedoporučuje, lebo kurs záložných listov pražských úverných ústavov je o mnoho vyšší než kurs záložných listov brnenských alebo opavských ústavov, takže naši úver hľadajúci občania, poťažmo komunálny úver hľadajúce obce a mestá, mali by značnú ztratu a škodu, keď by na základe takýchto záložných listov, ktoré sú o mnoho nižšieho kursu, si požičiavali. Tým by asi bola odôvodnená potreba založenia takých filiálok na Slovensku, v Podkarpatskej Rusi a rozšírenia pôsobnosti terajších českých úverných ústavov.
Ďalšia podstatná otázka je, že štát má prevzať záruku za zúročenie a vyplácenie záložných listov. Ja som už vzpomenúl, že Slovensko nenie zemou v takom smysle, ako Čechy, Morava a Sliezsko, že je nie právnickou osobou, nemôže založiť svôj ústav, nemôže prevziať žiadnu garanciu a predsa je potreba, aby i občania a mestá slovenské stali sa účastnými dobrodinia lacnejšieho úveru. Preto nezbýva nič iného, než aby štát postaral sa o to, že by aj občania slovenskí mohli byť účastní takéhoto lacnejšieho úveru, a nezbýva nič iného než prevziať záruku za zúročenie a splácanie týchto záložných listov. Myslím, že táto záruka je vlastne len formalitou, lebo keď do terajška tieto tunajšie úverné ústavy prosperovaly, je isté, že pri rozšírenej pôsobnosti ešte i naďalej tým skôr prosperovať budú.
Ďalšie otázky sú, že podľa § 5 zákona minister financií sa zmocňuje, aby uložil ústavu, jehož pôsobnosť bola rozšírená podľa § 1 na Slovensko a Podkarpatskú Rus, zo štátnych prostriedkov v hotovosti primeranú čiastku, ktorá však nesmie prevyšovať 20 mil. korún. Tedy tých 20 mil. korún je pre jeden a 20 mil. korún pre druhý ústav rátané, ale tak, že tento vklad vlastne bude zúrokovaný a bude podľa predpisov v zákone obsažených štátu prinavrátený. Toto je len investícia, nuž ja myslím, že tu vláda len svoju povinnosť konala, keď takéto volačo na seba prevzala.
Rozšíriť pôsobnosť zemských úverných ústavov mohla by vláda previesť i samým usnesením ministerskej rady. Ale už záruka štátu i závodové vklady a jeho úhrada k tomu je nevyhnuteľne potrebné zákona a preto sa žiada, aby tento návrh stal sa zákonom. Ostatné v tomto návrhu vládnom obsažené predpisy sú viac len formálneho rázu, že ako sa bude pokračovať atď., ako sa má čistý zisk rozdeliť. Toto, myslím, že nenie potrebné bližšie odôvodňovať. Je tu ešte, že ministerstvo financií vydá v dohode s ministerstvom vnútra po návrhu ústavu jednací rád pre obchody, filiálky sriadené podľa § 1. V príčine týchto obchodov a správy filiálky vykonáva dozorčie a schvalovacie práva, ktoré podľa ústavu prislúchajú zemskému autonómnemu úradu, ministerstvo v dohode s ministerstvom vnútra.
Nuž, naša žiadosť by bola bývala, že by sa do zákona vzalo i to, že pri tom potrebné je dorozumenie sa s ministrom pre správu Slovenska. Ale na to bolo poukázané, že to nie je možno do zákona vziať preto, lebo v Podkarpatskej Rusi nemáme takú vrchnosť, ktorá by odpovedala ministerstvu a práve preto ja som držal za potrebné, aby sa cestou resolúcie vypovedalo, že sa má vyžiadať vždy i súhlas ministra pre správu Slovenska. S ohľadom na to, že je potreba súrne nevyhnutná, aby sa to čím skorej previedlo, držali sme za potrebné v rozpočtovom výbore navrhnúť resolúciu, aby sa vláde uložilo, že by u príslušných úverných zemských ústavov zasadila sa o to, aby svoje filiálky na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sriadily hneď, aby to nebolo odkládané do nekonečna. Je žiadúcno i túto resolúciu prijať.
Rozpočtový výbor si všetky tieto
dôvody osvojil a preto ja menom rozpočtového výboru navrhujem,
aby slávna snemovňa schválila tento vládný návrh zákona vo smysle
zprávy výborovej. (Potlesk.)
Předseda (zvoní):
Slovo dále má pan zpravodaj za výbor ústavně-právní, p. posl.
dr. Medvecký.
Zpravodaj posl. dr. Medvecký: Slavná snemovňa! Komunálny a hypotekárny úver na Slovensku patrí medzi tie otázky, ktoré by sa boly maly riešiť zákonom už hneď na začiatku našej republiky. Vláda predchádzajúca bola si toho vedomá a predložila predlohu zákona, ktorým by táto otázka bola riešená. Avšak tá predloha vládna musela byť stiahnutá, poneváč sa neuskutočnila dohoda. Predloha vládna zniela na založenie celoštátneho ústavu, a síce, pre prevádzanie komunálneho úveru zvláštneho ústavu a pre prevádzanie hypotekárneho úveru zvláštnej hypotekárnej banky. Následkom nedohody menovite následkom žiarlivosti jednotlivých ústavov zemských, ktoré svoju samostatnosť chránily, táto predloha zákonom sa stať nemohla. Pre rôzné názory bola zadržaná anketa, jejž výsledok bol nejednotný. Ústavy chránily svoju samostatnosť, vzpieraly sa jednotnému ústavu, finanční odborníci odporučovali založenie dvoch celoštátnych ústavov. Pod týmto odkladom trpelo Slovensko a Podkarpatská Rus, lebo sa nemohly stať účastnými dobrodenia úveru komunálneho a hypotekárneho. Aby sa to ale ďalej nepreťahovalo, a aby sa uskutočnila tá zásada, že "bis dat, qui cito dat" bolo potrebné prikročiť keď už nie k definitívnemu, tak aspoň provisornému riešeniu tejto otázky, a síce tým spôsobom, jak to navrhuje teraz prejednávaný vládny návrh zákona, že by sa principielná otázka o založenie osobitného ústavu pre Slovensko alebo založenie celoštátneho ústavu predbežne neriešila, ale aby sa poverily existujúce už ústavy založením filiálok pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.
Toto bolo potrebné, slávna snemovňo, i preto, lebo pomery, ktoré znemožňovaly poskytnutie úveru pre mestá, ktoré znemožňovaly poskytnutie úveru pre pozemkovú reformu a pre stavebný ruch, stávaly sa čím ďalej, tím viacej nesnesiteľnými. A aby sa tomu odpomohlo, bolo potrebné poverenie týchto ústavov, že by zariadily zvláštne filiálky.
Je síce pravda, že toto je len dočasné. Ale táto dočasná situácia bude najlepšou príležitosťu k tomu, aby život sám dokázal, že čo je lepšie, čo je prospešnejšie, jak pre pomery na Slovensku, tak i z ohľadu celoštátneho.
Zákon tento tedy zmocňuje existujúce ústavy na založenie filiálok po dohode s vládou. Ktoré z tých ústavov budú poverené, to rozhodne ministerstvo financií, vláda, podľa uváženia všetkých okolností. Podrobnosti, ktoré sú v tomto zákone ustálené, menovite záruka štátu, sú prirodzenou nutnosťou toho, že Slovensko netvorí zvláštnu zem, že nemôže poskytnúť záruky, nemôže vysloviť garancie, a že práve preto per analogiam záruky zemskej musí prevziať štát tú záruku za tie filiálky.
Štátom poskytnutý vklad 20 mil. pre jeden ústav je pomocou a podporou pre tie filiálky a je čiastočne i náhradou za to, že tie ústavy nezačaly svoju pôsobnosť ihneď a že Slovensko muselo čakať až dosiaľ.
Podobným dôvodom je podopretá i tá okolnosť, že tie filiálky sú podľa zákona od dane padajúcej na peňažné ústavy oslobodené. Splácanie toho vkladu sa deje pomaly, pozvolna, prípadne v troch čiastkách, po dosiahnutí istej výšky reservy, čo umožňuje silný vzrast a rozšírenie sa tohoto ústavu.
Je samozrejme, slávna snemovňo, že tento zákon už sám sebou poskytne istú pomoc a podporu Slovensku. Bolo by však nesprávne, keby sme si mysleli, že sám v sebe tento zákon rieši a rozhodne otázku hypotekárneho a komunálneho úveru. Také poskytnutie vkladu pre jeden ústav 20 milionov je pri terajších vysokých obchodoch peňažného života predsa len maličkosťou a neslúžilo by dostatočným prameňom na poskytovanie úveru na dlhú dobu. Je potreba, aby obecenstvo venovalo týmto filiálkam zvláštnu dôveru, aby pomáhalo filiálkam týmto ukladaním vkladov do týchto filiálok a podobne, aby napomáhalo existencii týchto filiálok aj tým, že bude kupovať týmito ústavy vypustené zástavné listy. Len takou svornou prácou obecenstva, a to specielne obecenstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, sa dosiahne úplný výsledok, ktorý od tohoto zákona sa dá očakávať, totiž napomoženie hospodárskemu vzrastu na Slovensku, jak mestám, tak i súkromníkom, menovite pri pozemkovej reforme a pri rozšírení stavebného ruchu. Filiálky týmito ústavy založené budú spravované osobitným predstavenstvom v dohode s centrálnym riaditeľstvom a to práve preto, aby to predstavenstvo bralo zreteľ na osobitné speciálné pomery na Slovensku. To zaručuje, že vedenie bude brať ohľad na pomery speciálne slovenské.
K vymenovaniu tohoto predstavenstva musí byť vyžiadané podľa resolúcie i mienenie ministerstva pre Slovensko.
Ústavne-právny výbor navrhuje
slávnej snemovni, aby tento návrh zákona bol prijatý tak, jak
ho schválil rozpočtový výbor a jak je predložený. (Potlesk.)
Předseda (zvoní): Zahajuji debatu. Než udělím slovo prvému zapsanému řečníkovi, navrhuji podle usnesení presidia, aby se stanovila řečnická lhůta 15minutová. Jsou proti tomu námitky? (Nebyly.)
Námitek není. Návrh můj je přijat.
Uděluji slovo panu posl. dr. Jurigovi.
Posl. dr. Juriga: Slávna snemovňo! Iste že úveru na Slovensku je nesmierne zapotreba, pretože jak obecného tak i pozemkového úveru není, prekáža to, že nemôže byť vážne prevádzaná pozemková reforma, že nemôžu byť prevádzané vážne novostavby, vôbec neni dostatočnej možnosti k životu hospodárskemu na Slovensku. Tak iste myšlienka poskytnúť úverov obecenstvu a k cieľom stavobným, či provodzovanie pozemkovej reformy i s našej strany je vítaná, lebo považujeme to za potrebné a preto založenie tejto banky je nám vecou radostnou, keby, slávna snemovňo, nevideli sme v spôsobe založenia tejto banky nové osidlo, nové jarmo, nový spôsob vykorisťovania, nové ubíjanie osobitnosti slovenského národa a samostatných slovenských krajín. (Tak je!)