Předseda (zvoní):
Dále má slovo p. posl. Borovszky.
Posl. Borovszky (maďarsky): Ctená snemovňa! Než bych prešiel na denný poriadok a prehovoril o faktickom predmete, som donútený konštatovať, že pri pojednávaní veci 40.000 kovodelníkov prejavujú páni poslanci tú najväčšiu ľahostajnosť. Konštatujem, že tento parlament nemá ničoho spoločného s milionami pracujúceho ľudu. Len niekoľko hodín uplynulo od toho, čo vládna väčšina vzala v známosť bezvýznamný prejav janovský pána min. predsedu, a otázka táto už je zase tu na stole parlamentu, poneváč boj kovodelníkov súvisí s europskou hospodárskou krísou. Bo keby boli išli páni s vážnym predsavzatím do Janova, boli by mohli riešiť krisu hospodársku, jestliže by boli chceli docieliť shody so sovjetovým Ruskom.
Naša zahraničná a vnútorná politika vyvolala umele stúpaním koruny a uzavrením hraníc veľkú nezamestnanosť. Vláda bola prvá, ktorá miesto toho, aby snížila výdaje vojenského resortu, prikročila k redukcii mezd štátnych zamestnancov a týmto ešte zväčšila vykorisťovací apetít kapitalistov.
V demokratickom parlamente, kde je toľko socialistami sa zvúcich poslancov, ako u nás, tam sa robotnícke otázky fakticky prejednávajú. Avšak nie je tak u nás; u nás prijde na stôl parlamentu záležitosť robotníkov až vtedy, keď už plamene piec šľahajú až na stôl tohoto domu a začínajú opaľovať už i tých, ktorí tento oheň zapríčinili. (Předsednictví převzal místopředseda dr. Hruban.)
Severočeskí zamestnávatelia v priemysle železiarskom už štyri týžďne nechajú stávkovať svojich robotníkov, poneváč títo nechcú sa uspokojiť s 20%ovou srážkou s ich mzdy. Železiarskí zamestnávatelia hovoria, že všetko zlacnelo, a tedy aj robotníci musia za nižšiu mzdu pracovať, poneváč len tak budú schopní konkurrencie.
Obidve tieto predstavy sú smiešné a falošné. Prvne nič nezlacnelo, a keď aj áno, sú to iba tovary prepychové, ktoré robotník i tak nekupuje. Ceny životných potrieb však nielen že neklesly, ale sa ešte zvýšily. Mäso, vloni za 10·- K, dnes stojí 16·- K, alebo ktoré stálo vloni 14·- K, to stojí dnes 18-24 kor. Stejnou mierou zvýšila sa cena vajec, mlieka a omastka. Avšak falošná je i druhá predstava, riekne-li sa, že snížením mezd stane sa priemysel konkurencie schopným, poneváč je známo, že pri utvorení cien tovarov činí mzda iba 20-25%. Dajme tomu, že by robotníctvo súhlasilo s 20%ným snížením mzdy, i v tomto páde mohly by sa tovary iba o 5% lacnejšie predávať; a kto uverí tomu, že pri dnešných valutárnych differenciách mohol náš priemysel konkurovať s priemyslom nemeckým alebo že by sme my mohli vyvážať do štátov s nízkou valutou? To všetko je humbug, ktorým má byť verejnosť podvedená, keď sa povie, že preto je všetko drahé, že preto niet práce, lebo robotníci nechcú lacnejšie pracovať.
Často sa vzpomína, že dnešnej hospodárskej krísi možno odpomôcť iba tak, prinesie-li robotníctvo obeť a totiž zriekne-li sa určitej časti svojej i tak už mizernej mzdy.
Ctení pánovia! Robotníctvo vojnu ani nechcelo ani nerobilo, ale robil ju kapitalismus, ktorý potreboval nové trhoviská. Robotníctvo prinieslo obeť, keď celú túto vojnu až do konca prebojovalo a pretrpelo, ztratiac tam svoje zdravie, často i svôj život. Oproti tomu železiarski kapitalisti využitkujúc válečnú konjunktúru zarobili ťažké miliony. Avšak nielen vo vojne, ale i v rokoch poválečných. Jak neoprávnené je nariekanie kapitalistov, dokazuje ich vlastný list "Wirtschaft", ktorý píše, jak malé dôchodky mali chudiaci kapitalisti minulého roku: Legiobanka 5,322.878 -, Československá agrárna banka 6,700.000·-, Česká priemyslová banka 22,000.000·-, Česká zemská zemedelská banka úverová 8,300.000·-, Obchodná a priemyslová banka. 15,300.000·-, Česko-Moravská strojárna 11,971.960·- Kč, nemluviac ani o spoločnosti Rimamuráňskej, ktorá teraz len zvýšila svoj základný kapitál na 1,800.000 Kč.
Čislice tieto sú výmluvnejšie, ako ktorákoľvek reč, a dokazujú, že železiarskí kapitalisti nemajú prečo plakať, že ešte vždy nechodia k súsedom si niečo vypožičať, aby mali čo nadrobiť do mlieka.
Nemôžem vziať na vedomie odpoveď pána ministra, lebo vidím, že keď ide o robotníkov, snaží sa vláda s celou organisáciou násilia utlačiť spravedlivé požiadavky robotníkov, avšak nevidím to, že by sa dialo tiež so zamestnávateľmi. Dľa môjho názoru musí vláda túto vec silnejšie vziať do ruky a treba-li, použiť tiež i proti železobarónom tých istých prostriedkov, ktorých používa proti robotníkom.
Železobaróni nemusia nariekať,
a netreba ím redukcie mezd, ale treba im zriecť sa dnešných vysokých
dividend, istej čiastky svojho profitu a budú schopní konkurrencie.
Nech prinesú obeť oni a nevyžadujú ju od tých, ktorí nemajú čoho
obetovať, poneváč už i tak všetko obetovali na oltár kapitalismu.
(Potlesk na levici.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Slovo dále má pan posl. dr. Juriga.
Posl. dr. Juriga: Slávna snemovňa! Prejednávanie týchto otázok o nezamestnanosti, o stávke, je charakteristické pre humbug českého parlamentu. Keď "pětka" vyjednáva, hádajú sa, ktorý ktorého má opáliť, továrník delníka, tu nám predostrú šest súrnych interpellácií a včul potom tárajte, tu vypravujte a tých 5 pánov snad zatým niečo vyliahne. Všetko to nás nabáda, aby sme toto konštatovali, tento humbug, že je to planina a že celý parlamentarismus už sa vyžíva a že týmto len parlament dokazuje, že nie je života schopen, a samotným komunistom dáva dôkaz, že je to treba rozbiť. Je to nesmysel, pánovia moji, včul o 11 hodinách vyprávať o vážnych veciach, keď niekto celú noc nespal a cestoval a od rána tu sedí, čo zatým päť ľudí robí za kulisami komediu a my máme vyplňovať čas, než to pripravia. To neni žiadna vážnosť parlamentu, to je persifláž najvážnejšej otázky, a keby sme skutočne mali toľko vážnosti a energie, tu by sa v prvom rade tie štátotvorné či lepšie rečeno "štátotravné" strany maly postaviť, že bláznov a opice pätky zo seba nedáme robiť. Pätka robí z nás blázny, nám dáva prázdnu slamu, my ju máme včul chňapať a mlátiť, keď oni niečo múdreho alebo sprostého vykrútia. To sa však protiví vážnosti parlamentu a dáva len nový materiál komunistom, že skutočne takýto parlament nestojí na výške svojej doby, na výške svojej povinnosti a hlavne že neni demokratický, lebo tu by mal sám on rozhodovať a včas jednať, jak sa patrí, prípadne sa pripraviť a nie hodiť poslancom prázdnu slamu.
Žiaľ bohu, že tieto veci nedostatočne chápete vážne, že je u vás mnoho, jak bych riekol, marasmu a ten marasmus senilis má tento cynismus v sebe. (Veselost.) Ja ten tón, čo zde slyším, som zkusil v uhorskom parlamente, tam sa všetcia smáli, ničoho sa nevšímali; keď už vojensky bolo všetko prehrané, nikto v parlamente o tom nevediel, len sa všetcia smáli, nič nerobili a nebadali to, že už Uhorsko je na poli zabité a mrtve. To je pred smrťou ten "Galgenhumor", ktorý vy prejavujete v takých časoch, keď vážna otázka nezamestnanosti, tak rečeno pod zemou hrmocá a hýbe sa pod našima nohama, takže môže z toho povstať veľmi vážny prevrat, a tu také vážnosti sa prejednávajú veľmi nevážne a nedôstojne.
Slávna snemovňa! Ja len preto som sa uchopil slova - lebo žurnalisti a nado všetko česká žurnalistika všetko prekrúti a niet väčšieho na svete cynismu, ako u českej žurnalistiky som to zkusil - ktorá v novinách prekrúti vec tak, akoby ľudová strana len oposične hovorila proti vláde, ale nemala vôbec citu v otázkách robotníckych, v otázkách chudoby.
Ja pri tejto príležitosti poznamenávam znova, abych dokázal to, čo je príčina nezamestnanosti na Slovensku. Prečo je na Slovensku hospodárska krísa. (Různé výkřiky.) Ja sa o Čechy nestarám, vy si robte čo chcete.
To je nám irrelevantná vec, vy sa tu s vašimi otázkami trápte, perte, nám naším mravným a právnym pravidlom je naše milé Slovensko, náš milý slovenský národ, a my musíme tiež mať zreteľ na to, že keď vy sa topiť budete, aby sme sa s vami neutopili, aby sme sa nejak zachránili, keď sa k vám vlna bolševická alebo komunistická navalí, aby Slováci boli samostatná, neodvislá sihoť, aby sa v tom pražskom marasmu senilnom neutopili a nezomreli s vami.
Ja chcem povedať to, že slovenská otázka je dnes otázkou skutočne už sociálnou. Na začiatku sa javila otázka slovenská jako otázka náboženská. Keď Češi prišli na. Slovensko, keď sme ich volali na pomoc - a my sme vás volali na pomoc, lebo keď by sme vás neboli volali, ani jedon Čech nebol by býval došiel, to je prirodzená vec - keď sme tedy Čechov na pomoc volali, slovenská otázka sa javila napred jako otázka náboženská. Česi prišli, napred sochy rúcali, kostele prznili, na pána Boha nadávali a jedinému českému svätému, ktorého na Slovensku ctia, ruku zrazili a korunu s hlavy. Tehdy sa prebudili, prosím, kňazi i ľud nábožensky. Druhý stupeň slovenskej otázky nastal, keď Česi, ktorí prišli na Slovensko, sa trochu ohriali a zahniezdili, nechceli sa slovensky učiť a všetko chceli čechisovať, všetko delať tam po česku. Tehdy sa prebudila inteligencia, reč milujúci ľud a nastala slovenská otázka jako otázka národná, nastal boj medzi češčinou a slovenčinou, medzi slovenským a českým národom, jako dvoma osobitými národy.
Dnes sa javí otázka tá jako otázka chleba, otázka sociálna, otázka nezamestnanosti a hospodárskej krise. A prečo? Prečo je na Slovensku hospodárska krísa a nezamestnanosť? Hospodárska krísa je v prvom rade preto, poneváč životný záujem českého priemyslu je, nestrpeť konkurenciu priemyslu na Slovensku, (Posl. Laube: Ten je židovský!) lež ho zničiť. A vaši nie sú židia? Vy tiež máte takých šikovných židov, že ani nepoznať ich medzi vami, a medzi vami je ich viac než medzi Slovákmi. A i tie tak vyzerajú, že neviem, je-li žid alebo nežid. (Smích. Potlesk.) Český priemysel nemôže strpeť slovenskej priemyselnej konkurencie. V Čechách je na zbyt priemyslu, zaopatroval celé Rakúsko, a teraz ostala len sama Československá republika. Čo je záujmom českého priemyslu? Zničiť priemysel slovenský a včul z to čo postáva? Že továrne zavierajú, robotníci nemajú zamestnania. Prirodzená vec. Máme na príklad cukrovarnictvo. Moravská repa má o 2% viac cukrového materiálu než slovenská a preto české cukrovary ničia slovenské cukrovary. Následkom toho slovenskí robotníci sú bez práce. Vaše továrne - taký Baťa - zničil stá a stá remeselníkov a šustrov slovenských. Tie Ausschußware, ak Nemec hovorí, vy hádžete na Slovensko ako Angličania to hádzali do Afriky alebo Nemecko alebo Rakúsko do Bosnie. V takém Ružomberku jeden taký majster hrnčiarsky s plačom chodí, že ti Česi ešte i hrnce do Ružomberka vlečú a ničia naších hrnčiarských majstrov.
Tovární agenti, povereníci od rôznych továrnikov českých, chodia z kancelárie do kancelárie a už na základe bratrstva český úradník tomu českému povereníkovi nechá zakázku. Následkem toho nivočia sa továrne a nivočia sa remeselníci slovenskí. A teraz zostáva robotník bez roboty, remeselník je nivočený priemyselníkom českým. Ba tak ďaleko dnes ide táto otázka, že i murárov dodávajú z Čiech, takže na príklad v Bratislave sa bijú českí murári so slovenskými. (Smích.) Počkajte, však vy sa nebudete smáť, až slovenský biedny robotník bude biť českého murára a povie: "Ja som tu doma a ty si tu len "zde" a chleba nám odžieraš a robotu nám nebudeš brať." Tak i predošlý týždeň sa pobili murári slovenskí s českými, lebo prišiel tam jedon český podnikateľ, a tento, keď sa hlásili slovenskí murári, povedal, že nemá práce. Čakali tam slovenskí murári dva dni. Počkajte len, akých českých murárov dodá na robotu, a za dva dni dodal českých murárov. A tam sa murári bili a nedovolili, aby tam českí murári staväli.
Podobne tesárov dodali pri orientálnom trhu. Výše tri sta tesarov je nezamestnaných, ale podnikateľ český dodá si svojich ľudí a tam museli preto slovenskí tesari vyrukovať a na mieste sa biť s nimi, že oni majú právo na robotu na Slovensku a českí remeselníci nech na Slovensko nelezú a roboty a chleba im neodžierajú.
Poviem vám ďalší príklad nezamestnanosti. Predošlý týžden u firmy Snížek a Grösler vidím viace než 500 okien. Dívam sa, ktorá firma to dodala. Baruch a Mareš z Karlína Do Bratislavy dodáva okna! Predstavte si, koľko stolárov, koľko fabricských delníkov zostalo bez chleba. Tak prosím, murári, stolári, šustri, všetci remeselníci sú nivočení tými fušery, ktorí sa tu v Čechách nemôžu uplatniť, ktorí tu vykypú a potom sa valom hrnú na Slovensko, ako voda zaplavia čistú lúku, a následkom toho ten domáci delník, Slovák, nemá chleba. Tieto najmizernejšie roboty dnes prevádzajú na Slovensko Česi. Vy nám riekáte, že nemáme kvalifikácie. V dedine, kde bývam, vidím jednou ráno takého mladého pána, ktorý cigaretu fajčí, dojde o pol deviatej do roboty, o dvanástej ide domov, odpoludna príjde o dvoch a o štyroch ide domov. Hovorím, to Slovák nebude, hneď som si myslel, to bude nejaký Čech. (Veselost.) Oslovím ho; pán cestmistr je Čech, a ten cestmistr cestárov dodáva z Čiech a my Slováci nemáme na to kvalifikácie. Cesty škrábať, na to nemáme kvalifikácie? Na železnici, tie baby, čo okná čistia, na to nemáme kvalifikácie? Ja myslím, že pomalu k tomu prijde, že na Slovensku Slovákom i žobrať zakážu a dodáte českých žobrákov na Slovensko. Tak to bude, že i ten žobrácky chlebíček nebude môcť Slovák jesť. (Posl. Koudelka: České faráře tam dodáme!) Áno, prosím, i to bude. Podívajte sa, na príklad cirkev katolická v týchto veciach je tak prísna, že má omedzené právo diecesné tak, že na príklad v katolickej církvi nesmie kňaz prejsť z jednej diecese do druhej. Tak na príklad z diecese ostrihomskej do nitrianskej. Keďby z jednoho biskupství prišiel na lepšie miesto, na faru alebo profesorské miesto, druhý kňaz, tak by tí kňazi z druhej diecese sa ohradili proti tomu. Prečo? Sú mladší ľudia, ambiciosní, ktorí nie sú na dedinu, na pastoráciu, sú jemní, majú mestský šlif alebo ambície byť v meste profesorom. Tí majú sa v tej diecesi dať do strednej školy nebo do vyššej za profesorov náboženstva, poneváč je to dobrý chlebíček. Má asi 3000 K mesačne, tuším vo IV. alebo V. triede platebnej. (K posl. Koudelkovi:) Ja sa nebojím všakových tých českých argumentov proti cirkvi, mňa nenaplašíš. (Veselost.) To si môžeš vašim páterom hovoriť. Ale Juriga neni taký český páteríček. Mne marne bys ukázal na kolárek, abych sa pred tým Čechom poklonil a ten Čech mohol do mňa kopať, a ja bych sa mohol za neho modliť. Abyste rozumeli, že i na tom cirkevnom poli se na Slovensko ženú Česi; podívajte sa do takej Bratislavy, kde je gymnasium katolické, Prosím, pošlú vám z Kolína jednoho vymuštrovaného katechetu, nejakého Baťu. Tak vidíte, ešte i v tom ohľade ani tomu kňazskému chlebu pokoja nedajú, ale i tam pošlú Čechov. A keby sme sa neboli ohradili, že sme Slováci, i za biskupa by nám boli dali Čecha. (Veselost.) Tak vidíte, vy sa na to smejete. Ale ten národ, keď to bude čítať a keď ja som mu to v Prievidzi na ľudovom shromaždení povedal, ten sa tomu tak cynicky nesmeje ako vy. Ale povedá: To je potvora, i chleba nám z úst vydierajú. Pamätujte si, že slovenská otázka nebola tak nebezpečná, dokiaľ bola náboženská, dokiaľ bola národná, ako je dnes, keď je sociálnou, chlebovou. My sa za to nehanbíme, že na Slovensku chceme jesť náš slovenský chlebíček sami. Taký sprostý fígel, že je to všetko jedno, jestli na Slovensku ten chlieb jie Čech alebo Slovák, taký sprostý nie som, a môj žalúdok slovenský je mi milejší než tvôj český žalúdok. Nehanbím sa za to riecť, že i ja chcem jesť a tomu treba bratu na Slovensku Česi chleba nedoprajú.
Poviem ďalej ešte jeden príklad: V Bratislave je 6 tisíc nezamestnaných, včil prepúšťajú v továrni ľudí, ale jak prepustia delníkov na týždeň alebo na dva, už pomalúčku sa do továrny tlačia Česi a potom dobre znáte českú náturu, odkial jedon Čech kúká, tam ich v kúte desať kutá. Ten už dotiahne kmotra, ten švagra, jeden bol v Galicii, druhý inspektorom v Bosne, tretí bol auskultantom boh vie kde, čtvrtý sekčným šéfom a kdo zná všetky tie vaše titule, Bosnákov, Bukovincov, všetko to na Slovensko uložíte. 6 tisíc nezamestnaných je v Bratislave. Ovšem že škrípe tu zubami, hladovie to, je to otrhané a teraz čo vidíme? Česi dodali na Slovensko len do Bratislavy 4500 robotníkov. (Hlas: A co zemědělské dělnictvo ze Slovenska?) I na to príjdem. To bude koniec. To bude cukr.
Tak si predstavte, že tí bratislavskí robotníci či Slovák, či Maďar, či Nemec vidia príčinu nezamestnanosti a svojej biedy v doternosti českej a že 4500 všelijakých tu v Čechách se uplatniť sa nemohúcich robotníkov prišlo do Bratislavi. Potom sa nedivte, že každému Bratislavčanovi, či Slovákovi, či Maďarovi, či Nemcovi je to otázkou domorodých a otázkou cudzích príprchlíkov a tak slovenská otázka je dnes bojem chudobného, hladného človeka s tým, ktorý mu chleba odžierá.
A ďalej uvediem ešte jedon príklad - to je ten najsmutnejší - zemedelských robotníkov. Buď vám Čechom na večnú hanbu rečeno, že maďarský poslanec Kálmán Füssy musí viesť deputáciu Slovákov k ministrovi s plnou mocou, lebo kancellária prácu sprostredkujúca zo Žitného ostrova Slovákov vykázala do Trenčína zpät, a pekne na tú dobrú žatvu českých žencov dodala a ten Maďar, ten Füssy Kálmán musí toho Slováka brániť, že na Slovensku on má právo žiť. (Veselost.) Však smejte sa tomu. I Maďari sa smáli, riekali mi, že som blázen a uráželi mňa, ale čo som im riekol, to sa stalo s nimi a poviem vám úprimne z lásky k republike, z lásky k vám, poneváč som úprimne presvedčený, že nie ste tak sprostí, aby ste sa nedali napraviť: jestli neposlúchnete, pochodíte ako Rakúsko a Uhersko a budú vás biť na Slovensku a beda tomu, ktorý ten posledný vlak zmešká. Nie kňazi, Hlinka, inteligencia, ale ten chudobný ľud, ktorý vidí, že mu odožierate chleba. Toho si všimnite a dívajte sa.
Bol som na príklad - abych mluvil o najpálčivejšej otázke - vo štvrtok v Prievidzi. V tej Prievidzi je 20.000 nezamestnaných. (Hluk. Výkřiky posl. Tománka.) Ale nechaj ho, neťahaj sa s ním. Je sprostý, nechaj ho! (Hlas: To je kabaret!) Šak to bude kabaret pre vás, až vám budú kabáty prášiť zo Slovenska! Bláznom mňa vyhlásili a pravdu som mal.
Bol som tedy v Prievidzi vo štvrtok a tam je 20.000 nezamestnaných poľnorobotníkov. Prosím, oni chceli ísť do Francie na robotu, oni chceli do Nemecka na robotu, do Maďarska na robotu. Prosili do Maďarska ísť na robotu, ale nepustili ich von. A oni povedali: "Dobre, keď nás nepustíte von, pusťte nás na žatvu do Žitného ostrova." A čo oni povedali? Povedali im: "Idzte na žatvu do Čiech." Ale naší ľudia do Čiech na žatvu nepôjdu, pretože v Čechách sú hospodárske pomery také, že sa na žatvu vypláca v hotových peniazoch. Ale u nás, kde žatevná robota trvá 4 týžďne, kde treba pracovať od úsvitu do súmraku, ani za 100 korún tovarychu nebude robotník robiť žatvu. Keď ide na Slovensko alebo do Maďarska, tam dostane desiatou čiastku a zaopatrenie a ešte si niečo zarobí. Keď 4 týžďne robí tak 15-20 metrákov zbožia rôzneho i zemiakov si domov dovezie, a má na celý rok chlieb zabezpečený. Doma mu obrobí babka alebo dedko niekoľko tých škvírek a tak on sa nebojí v zime biedy. Čechov chceli dodávať nám na žatvu, a ty Slováčiku, hybaj do Čiech za hotové peniaze - nech je unifikácia! Slováčik má robiť za hotové peniaze a bratia Češi ti si přisadnú k masnej mísi. Dívajte sa, Slováci pravili: "My nepôjdeme za hotové peniaze," a radšej zostalo 20.000 poľnorobotníkov doma. Ti si nezarobia prez leto chleba, a čo bude potom v zime? A oni išli - a zase na hanbu vám i nám to pravím - viete kam? K maďarskému komunistovi, posl. Ďulovi Nagymu. K tomu poslancovi - šak sa na neho podívajte - pekné černé fúzky má ten Maďar komunista, podívajte sa na neho (Veselost.) - ti Slováci išli o radu k organizácii a prosili sekretára do čistého slovenského okresu a prosili Ďulu Nagyho, maďarského komunistu, ktorý prišiel z Uhorska sem, a je tu občanom a poslancom. Vidíte, kam to privedie tá politika, že ten Slováčik v svojej biede vidiac, že mu Čech chleba užiera, utieka sa k maďarskému komunistovi (Hlas: Proč nešli k vám?) Preto že mysleli, že my sme veľkí priatelia Čechov, že my s tými Čechmi nevieme tak zatočiť, ako maďarský komunista, (Veselost.) že máme trochu slovanského citu a že nie sme toľko rozhorčení, aby sme vás hneď pod hrdlo chytili. V reč mi netreba skákať, lebo odpoveď dám každému, ale zapamätujte si ten symptóm a zamyslete sa nad tým!
Slováčik ide k maďarskému komunistovi, hľadá útočište, pomoc a podporu, jak pomstiť sa na tých, ktorí mu nedajú chleba. To sú veľmi hrozné tragické pomery. A jestli vy v tomto ohľade neprijdete jaksi na jiné smýšlanie, uvidíte, že to veľmi smútne skončí. Slovensko aspoň autonomiu hospodársku by malo mať. Prečo? Lebo Slovensko je také hospodárske územie, ktoré je z polovice odkázané na Viedeň. (Hluk. Výkřiky.) Když tiahnete čiaru od Liptovského Mikuláša až k Zvoleni a k Novým Zámkom, uvidíte, že Slovensko je z polovice odkázané úplne na Viedeň, takže svoje hospodárske výrobky musí dodávať Viedni a priemyslové výrobky dostávať z Rakúska. Neni možná túto polovicu hospodársku chrániť, ktorá vede via Brno-Praha. Prečo to robíte? Z Viedne to dostanete, do Prahy to dovezete a v Bratislave máte expositúru. Prirazíte 10% na expositure. A Slováci platia to tu v Praze a potom zase z Prahy do Bratislavy a keď chceš niečo vyviezť, musíš tu cestu robiť z Prahy do Brna a do Viedne. Vám ostane smetánka a Slovákovi kosť.
Podobne to robíte pri priemysle. Rieknem jedon príklad. Akýsi gazda si objednal jeden benzínový motor z Nemecka za 60 tisíc korún. Ale aby ho nemohol doviesť, 80 tisíc korún cla mu vyrúbili, aby ten motor bol tak drahý ako v Praze za 140 tisíc korún, a k tomu bol o 50% horší.
Tak vidíte! Slovensko je vlastne vykorisťovacím premetom českého kapitálu a českej práce. Druhá polovica Slovenska je odkázaná na Uhorsko, Maďarsko. Tam je naopak metoda hospodárska. Tá východná časť počínajúca od Liptovského sv. Mikuláša, na Zvolen a Nové Zámky brala si z Maďarska chlieb a svoje priemyslové výrobky posielala do Maďarska. Následkom týchto dvoch faktorov bolo Slovensko dosť majetné. Ale pri dnešnej metode pražského centralizmu my všetcia na žebrotu vyjdeme pre vaše bratrstvo za to, že nemáme autonomie. My sme sa prekalupírovali, pre nacionálné heslá sme zabudli na záujmy hospodárske. A jestli vy Česi nedáte Slovensku aspoň hospodársku autonomiu, tak tie proletariát takú nenávisť chlebovú vzbudí v Slovákovi, že to bude hrozné. Podívajte sa, že i agrárníci, i ten Medvecký je tiež hospodársky autonomista alebo Hodža, alebo Stodola Kornel usilují ten krajíček chleba ratovať pred českými drápy, aby skutočne tak bol ochránený.
Tak iste, slávna snemovňa, najväčšou príčinou nezamestnanosti a hospodárskej kríse na Slovensku je v prvom rade český kapitalismus. Praha tam dáva svoj kapitál, investuje do odbočiek, vykorisťuje, dane neplatí, neni možno od tých bánk krajcara dane sohnať, kapitalismus dáva tam zbytočnú polointeligenciu, a dodá ešte i murárov, tesarov, cestárov a iných robotníkov, len do samej Bratislavy 4500, a tak ničí továrne. Ba ešte viac, dodá poľnohospodárskych robotníkov, a ty, Slováčku, ty miluj hlas bratrstva a lásku k republike - republice. Ale i tu repu vyveziete a tak Slovák ani tú repu nebude mať. Ja som na príklad z Moravskej Doliny a musel som minulý rok ribíz a ovocie nechať na stromoch, aby pekne shnilo a splesnivelo, lebo som ho nemohol predať, poneváč všetko ide via Brno a Praha. Nechal som to ovocie radšie vrabcom, lebo komu bych ho predal? A tak je to so všetkým, i so zeleninou. Celá Moravská Dolina prijde pre váš centralismus na žebrotu. Tam, kde boli tí najväčší Slováci, tam, kde volili proti bajonetom žandárov, kde sa bili na život a na smrť za slovenčinu, kde boli tými najväčšími panslávy, tam sú dnes najväčšími autonomisty a najviac nenávidia Čechov a povedajú: "Kedy už prijde hodina, aby sme do toho uhodili?" A to jedine pre chlebovú otázku. Vy sa predsa dobre vyznáte v sociálnych otázkach!
Ja nie som v náboženskom ohľade tak predpojatým človekom, abych myslel, že na príklad náboženská otázka je jedinou rôznosťou medzi Čechmi a Slováky. Kultúrné názory v každom národe sú rôzné. Všade sú pokrokári, voľnomyšlienkári, reformátori, i medzi Slovákmi, a preto to neni speciálne českou a slovenskou otázkou. A čo sa týče národnej otázky, tedy ten jednoduchý ľud pre tú českú alebo slovenskú reč snáď by sa nepobil, lebo myslí si, bárs i češčina trochu vrúská a vreská, ale za to sa biť nebudeme. Slovák má síce hudebnejšie ucho, a to "ř" a "nýbrž" atd. ho síce dráždi, ale ďaleko viace ho dráždi, keď mu berete ten chlebíček, keď tam dodávate tých murárov, tesárov atď., z továrien vyhadzujete robotníkov a k tomu ešte prácu sprostredkujúcimi kanceláriami, ktoré zaviedol Dérer. Ale pán Dérer je na to sprostý, aby rozumel, jaký je v tom fígel, v tej unifikácii.
Uvidíte, pamätujte si mojich slov,
dneska. Slováci, ktorí ešte trochu veria... (Výkřiky posl.
Zeminové.) Milosťpaní, nemiešajte sa do toho, máte byť ticho,
ako sa žene v parlamente sluší. (Posl. Zeminová: Vy jste tady
pro jejich ostudu!) Ale vy ste väčšia ostuda ako ja. Neprovokujte,
jestli z piedestalu ženského sostúpite, čo potom zostane? Chovajte
sa ako dáma a budem vás ctiť ako dámu, ale nerobte zo seba mužského.
(Různé výkřiky.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Prosím o klid. Prosím, aby p. řečník ukončil.
Posl. dr. Juriga (pokračuje):
Keď ona riekne o mne, že robím ostudu, mám právo na to odpovedať.
Das sind čechische Manieren, napadnúť, v posmech vydať. Posmievajte
sa, urážajte, však budete videť, kam dôjdete! Vy ste zpyšneli
od vašej slávy, avšak počkajte, pýcha predchádza pád! (Hluk.
Výkřik posl. Tománka.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Prosím pana posl. Tománka o klid.
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Tak pražský centralismus a nacionálny šovinismus je najväčšou príčinou nezamestnanosti. Keby ste sa nebáli pustiť delníkov do Nemecka a Maďarska vydelávať si chleba, keby ste nechceli, aby Slováci otročili vám vo váš prospech, nebolo by nezamestnanosti. Ale vo svojej omezenosti a v šovinistickom nacionalosmu českom spravíte z vašej republiky schönbrunnskou klietku pre opice, že sa človek ani pohnúť nemôže. Následkom toho vyschne táto zem a bieda nastane v tejto republike. A iste najväčšou príčinou nezamestnanosti je zbytočný nával Čechov na Slovensko. Keby sme Čechov na Slovensku nemali, nemali by sme nezamestnanosti, nemali by sme hospodárskej krísi a mali by sme chleba dosť.
Ale vy sa len posmievate. Pýcha,
moc a sláva vás omámila a pyšnému neni rady. Jestliže sa nenapravíte,
čakajte taký osud, aký osud zastihol Rakúsko-Uhorsko. A na tej
ceste kráčate! (Potlesk ľudových poslanců.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dalším řečníkem jest pan posl. Petrovický. Dávám mu
slovo.
Posl. Petrovický: Slavná sněmovno! Tři týdny jest již tomu, co kolem 30.000 kovodělníků nachází se ve stávce. Posoudíme-li dnes výsledky této stávky na obou stranách, musíme přiznati nestranně, že jsou vzájemně smutné, oboustranně škodlivé, že žádné straně neslouží k prospěchu. Bylo chybou, že nezvítězila tu snaha a oboustranný ústup k rozumné dohodě a největší chybou bylo to, že této stávky bylo zneužito také politikou. Jelikož byly zde jen důvody hospodářské, jak se říká a jak se píše, tu politika měla zůstati stranou a tím méně do stávky měla býti přitahována vláda.