Jiný případ je tento: V Bratislavě maloval umělec děti starého Bratislavana; tyto obrazy byly vystaveny ve výkladě uměleckého závodu. Pojednou se ukázalo několik českých pánů a prohlásili za urážku, že se vstavují děti bývalého arcivévody Ferdinanda. Když se ukázala nesprávnost tohoto předpokladu, spokojili se tito pánové tím, že byla jména těch dětí napsána pod obraz. Za chvíli přišli zase jiní páni a označili to za zjev rozhořčující, vystavují-li se děti, jejichž otec je Maďar. Myslím tedy, pánové, (Posl. dr. Juriga [německy]: Špatné svědomí, mnoho strachu!) že pochopíte, když za takových poměrů činnost jednotlivých pánů, kteří jsou exponenty české státní myšlenky, má na Slovensku za následek takové působení a takovou činnost, že se tato činnost stává do jisté míry pro domorodce peklem. (Výkřiky. - Posl. dr. Lelley [německy]: To právě chtějí, abychom odešli!) K těmto urážkám, jichž se dopouští společnost vůči jednotlivým osobám, přistupuje ovšem také stálá nejistota širokých vrstev obyvatelsta, strachujícího se o svou existenci, a tu jde především o úředníky. Úředníkům se neustále hrozí, že budou propuštěni, neosvojí-li si do určité doby slovenštinu. Mohu vám říci, pánové, že je dnes Slovensko jedinou velkou školou, (Posl. dr. Juriga [německy]: Blázincem! - Výkřiky.) a každý, kdo je jen trochu v souvislosti se státem, má v ruce slovenskou nebo českou mluvnici a učí se ve dne v noci slovensky nebo česky, řekl bych, pánové, že byste měli okolnost že na Slovensku a v Podkarpatské Rusi 60- a 65letí mužové berou do ruky mluvnici pokládati za jedno z největších vítězství české státní myšlenky. Měli byste se také tímto faktem spokojiti a další utváření poměrů přenechati klidnému vývoji. Připočte-li se k tomu ještě surovost úředních orgánů, přičte-li se policie a četnictvo, které jednotlivé osoby neoprávněně a bezdůvodně zatýká, s nimi nejsurovějším způsobem zachází a je týrá, pak, pánové, myslím, pochopíte, že se musilo vyvinouti na Slovensku ovzduší, jehož smýšlení nemůže býti příznivo nynější vládnoucí a panující soustavě.
Rád bych ještě promluvil několik slov k vládní předloze. Musím říci, že se stavím k této předloze s největším a nejhlubším rozhořčením, a to proto, poněvadž musím označiti za stav zahanbující, že se chce na Slovensku a v Podkarpatské Rusi udržovati stanné právo a časopisecká censura až do r. 1930. Na základě svých dosavadních vývodů musím říci, že není nutno pracovati na Slovensku se stanným právem a cesurou. Tam by se musilo užíti docela jiných prostředků, aby v tomto území panoval klid a pořádek. Na článku zákona, který nám vláda předkládá, je přímo viděti, jak se vláda sama stydí toho stavu, který právě je, a chce stůj co stůj vůči cizině a státním občanům Čechoslovenska klamně tvrditi, že prý také u nás panuje svoboda. Ale tento zákon má taková osidla, že bude-li přijat, každý jednotlivec je v nebezpečí, že v tom osidle uvízne.
My sociální demokraté prohlašujeme
tedy kategoricky, že při svém demokratickém nazírání proti tomuto
zákonu hlasovati budeme a hlasovati musíme. Obzvláště pak bychom
chtěli vyzvati demokraticky smýšlející strany této sněmovny, především
československou stranu socialistickou, aby se připojila k tomuto
našemu nejhlubšímu rozhořčení nad tím návrhem zákona a proti němu
hlasovala Pánové, má býti udržováno nejenom stanné právo, nýbrž
má zůstati v působnosti i předběžná censura tisku až do roku 1930!
Kdežto vláda může užívati stanného práva podle libosti, je tisková
censura především způsobilá zakrývati korupční činy administrativy
na Slovensku, a my naprosto nemůžeme podati ruky k tomu, aby na
Slovensku byly kryty korupční činy jednotlivých státních činitelů.
Domníváme se tu díž, že se má na Slovensku udržovati pořádek prostředky
demokratickými. Klasickým příkladem proto jest, že všude tam,
kde v obecním zastupitelstvu zasedá dělnictvo, dělníci plní svou
povinnost co nejsvědomitěji. Vždyť je zde několik ministrů ze
Slovenska, nechť tedy vystoupí některý z pánů a řekne, zná-li
jen jediný případ, že by dělník tam, kde mu je poskytnuta možnost
spolupracovati a spolupůsobiti, nekonal své povinnosti co nejsvědomitěji!
Ale, pánové, ony živly, proti nimž vlastně tento zákon míří, mají
svoje nejlepší ochránce v administrativních činitelích státu samého,
kteří jsou většinou třídními druhy majetných a zámožných. Proti
těmto použije se tohoto zákona jak v přítomnosti, tak v budoucnosti
v nejvzácnějších případech, spíše však proti dělníkům; to víme
již z minulosti. Stalo se na příklad, že vojenský velitel, odvolávaje
se na stanné právo, donutil stávkující dělníky užhorodské násilím,
aby nastoupili do práce. Z toho důvodu nemůžeme hlasovati pro
tento zákon. Německá sociálně demokratická strana předložila vám
ve spolku s naší frakcí sedm návrhů. Účelem těchto návrhů je,
aby se parlament jasně a neklamně vyjádřil, že onen článek zákona,
který je hanbou demokracie, má býti úplně sprovozen se světa.
Naše návrhy chtějí dosáhnouti, aby se parlament jasně a neklamně
vyjádřil, že se na Slovensku a v Podkarpatské Rusi vyhlašuje a
také provádí plná státně občanská rovnost. Domníváme se dále a
jsme o tom skálopevně přesvědčeni, že takové násilné prostředky,
kterých jste doposud užívali, nejsou vhodné upevniti poměry, nejsou
vhodné zjednati na těchto územích klid a pořádek, poněvadž konsolidování
poměrů závisí na tom, je-li kapitalismus v tomto státě s to, aby
poskytl dělníkům řádnou existenci. Rozvoj ke konsolidaci na tomto
území závisí tedy na hospodářských podmínkách a zákonech, jimž
je podroben každý rozvoj. Žádám vás, abyste s námi hlasovali a
dokumentovali na venek a do světa, že je parlament schopen vytvořiti
ve vážné chvíli rozumný zákon. (Potlesk na levici.)
Místopředseda Buříval:
Ke slovu je dále přihlášen pan posl. dr. Gažík.
Posl. dr. Gažík: Slávna snemovňo! V krátkej tridennej schôdzi poslaneckej snemovne mali sme príležitosť sa zaobierať s dvoma vládnymi návrhami, a to so zahraničným úverom, a so zrušením výjimečných opatrení zákonného článku LXIII z r. 1912. Dôvodom týchto návrhov uvádza sa s jednej strany: riešenie hospodárskej krizi, a s druhej strany konsolidovanie politických pomerov Slovenska a Podkarpatskej Rusi, avšak pri uvažovaní, a ich posudzovaní tak rečeno samozrejme vyskytla sa nám otázka, čo bolo vlastne pohnútkou, a čo bolo vlastne tým motívom, ktorý vládu priviedol k tomu, aby s týmito návrhami ešte v tomto krátkom zasedaní predstúpila, a tak rečeno za 24 hodín z týchto návrhov zákony upiekla. Či ozaj neblahé pomery vnútropolitické, či snáď viac pomery zahraničné viedly vládu k tomu, aby uviedla na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi právny stav?
Ja som presvedčený o tom, že vláde tejto nezáleží na poriadku a právnom stave na Slovensku y v Podkarpatskej Rusi, lebo keď by tak bolo, nepriniesla by vláda návrhy takéhoto obsahu, ako je návrh o zrušení výjimečných opatrené zákonného článku LXIII z roku 1912, o ktorom sám referent sa osvedčil, že je to unifikácia výjimečných opatrení (Výborně!) a zaujimavé je, že i výjimečné opatrenia s unifikujú, že ich unifikuje práve minister Slovák. (Posl. dr. Juriga: Čechoslovák!) Nieto pochybnosti o tom, že vnútropolitické a hospodárske pomery na Slovensku sa konsolidovať musia a že so zbraňou, četníkmi, censúrou a diktatúrou tieto pomery sa konsolidovať nemôžu. Ale za daných okolností som presvedčený o tom, že návrhy tieto prednesené boly na nátlak hraničnej politiky, a na nátlak hlavne neprajnej zahraničnej politickej situácie, a že pán minister zahraničia dr. Beneš, čo velmi chytrý politik, s týmito dvoma návrhami chce predstúpiť pred blížiacu sa janovskú konferenciu, aby ukázal na to, jak sme my bohatí, a jak vieme dobré platiť, a jaké veľké úroky budeme môct dávať, celý monopol tabákový dáme do režie Anglii. A jaký je u nás právny stav, aká je sloboda, a jaká je tá slobodienka na Slovensku? (Posl. Románek: Budeme mať aspoň lepší tabák!) So zahraničnou pôžičkou anglickou chce agitovať takto u Anglie a ukázať chce, že sme gavalieri, že vieme mnoho platiť a že naša valuta vysoko a dobre stojí, a so zrúšením zákonné o článku LXIII z r. 1912 bude ukazovať, aká je táto naša sloboda, volnosť a slobodienka, a jak s u nás unifikuje. (Posl. dr. Juriga: Šibenicou!) Naše stanovisko potvrdzujú rozličné cesty pána ministra zahraničných vecí do Londýna a Paríža a do iných súsedných štátov, aby napred urobil náladu a propagandu za svôj postup. Toto dokazuje tiež jeho vyjednávanie s vedúcimi politikmi Podkarpatskej Rusi. Tak sa zdá "proximus ardet Ucalegon". Pán minister zahraničia odjede so 37 spoločníkmi na konferenciu do Janova, aby hasil to, čo sa v Československej republike zahasiť nedá. Aby ale naše slová prv došly na konferenciu janovskú, než pán minister zahraničia so svojimi spoločníkmi, dosť početnými, vyhlašujeme tu, že slovenský národ neni jednotný s národom českým, že slovenský národ je osobitný, zvláštny národ a že československého národa niet. (Souhlas slovenských ľudových poslanců.) Slovenský národ sa neuspokojí so zrušením zákonného článku LXIII v tom smysle, jak to vládny návrh ustanovuje, a neuspokojí sa s obnovením ríšskeho zákona, totižto obnovením starého Rakúska na Slovensku, lež jedine s autonomiou Slovenska, ako mu to zaručuje pittsburská smluva. (Tak je! Souhlas slovenských ľudových poslanců.)
Čo sa týka právneho stanoviska a merita celého návrhu, môžem o ňom totiež povedať, čo sa povedalo o návrhu zahraničného úveru. Referenti oposičných strán poukázali na to, že ten úver nemôže koksolidovať a nemôže riešiť hospodársku krízu. Poukázali na to, že tieto peniaze už sú úplne utratené a upotrebené. A tak iste tento vládný návrh zrušuje zákonný článek LXIII z roku 1912, ale podržuje v platnosti všetky vládne mimoriadne opatrenia, ba čo viac, ešte ich zväčšuje. Zákonný článok LXIII z roku 1912 taxativne obsahuje tieto trestné činy, ktoré po čas války spadajú pod mimoriadne válečné opatrenia. Avšak dobu válečného stavu určí ministerské nariadenie, tedy ten zákon, ktorý obsahuje výnimky na isté trestné činy, len po túto dobu má platnosť.
Vládny návrh zákona zrušuje zákonný článok LXIII z r. 1912, ale o nariadení válečného stavu sa nezmieni a podržuje ho naďalej. Zrušujú sa hlavy I. a III. tohoto zákonného článku, ale takto: Hlava I a III I Zákonného článku LXIII z r. 1912 o výnimečných opatreniach pre prípas války sa zrušujú ale s týmito výhradami. Musíme si vlastne uvážiť, že čo sú vlastne tieto výhrady a že tieto obsahujú viac než obsahuje článok LXIII z r. 1912. Za prvé (čte):
"1. Všechna opatření učiněná podle něho a podle dodatečných zákonů k němu vydaných, ať vládami, ať ministrem s plnou mocí pro správu Slovenska, zůstávají v platnosti, s výjimkami uvedenými v odstavci 2. a 3."
Čo bude tá príčina? To je tá otázka.
Odvoláva sa "s výjimkami uvedenými v odstavci 2. a 3.".
Čo ten odstavec hovorí?. Na miesto opatrenia, vydaného o predbežnej
cenzúre, nastúpi ríšský rak. zákon a ten je oprávnený zhabať tiskopisy.
Ten má ešte väčšie právo, nežli mala predbežná cenzúra, poneváč
túto cenzúru vykonávali ľudia inteligentní a kvalifikovaní. Zhabanie
avšak patrí do právomoci úradu bezpečnosti a detektivom. (Výkřiky
posl. dr. Jurigy.) Tento zákon ešte ustanovuje aj to, že za
tiskopisy, ktoré sa zhabajú predbežne, nemôžno si sťažovať. (Výkřiky
posl. dr. Jurigy.) Čo to znamená? Dajte slobodu tisku, slobodu
slova a slobodu shromaždenia! Práve som počul od niektorého kolegu,
že ten spôsob panuje už aj v Čechách a na Morave. Policajný hejtman
nedovoľuje shromaždenie, poneváč sa na tom shromaždení bude kritisovať
hospodárenie nemocenských pokladní, aby tedy nemohli pretriasať
hospodárenie pokladní, policajný hejtman nedovolil túto politickú
schôdzku. To má znamenať policajnú bezpečnosť! Straníckosť, politický
boj četníkov, detektivov a policistov nemá hraníc. Poukazujem
na následujúci príklad: V istej dedine, v Trenčianskej Teplej
rozširovaly sa isté politické leták, a poneváč sa nemohlo dokázať
a četníci nemohli zistiť, kto tie letáky rozširoval, chytili istého
robotníka z cukrovaru z Trenčianskej Teplej a aby od neho vytlačiť
mohli, kto to rozširoval, štyrhranné tužky dali mu mezi prsty
a tak mu ruky tlačili, až mu z prstov pustila sa krv. (Hluk.
Výkřiky slovenských ľudových poslanců: To je slovenská sloboda!
- Hlasy: Dokažte to!) To dokážeme. Oznámenie sa podalo
proti tým četníkom, ale ideme ešte ďalej. Pán minister unifikácie
mluví, že tento zákon zrušuje vlastne stanné právo. (Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid!
Posl. dr. Gažík (pokračuje): Avšak tento zákon ho nezrušuje, lež dáva možnosť, aby stanné právo sa vyhlásiť mohlo, ba čo viac ide ešte ďalej, lebo moc túto udeľuje aj županom a predsedom sborových súdov. Kde by bolo treba centralisovať, tam naopak decentralisuje, tam, kde chce škrtiť, dusiť, tam decentralisuje (Souhlas poslanců slovenské strany ľudové.) a dovoľuje, aby stanné právo mohli vyhlašovať župani. Pri tejto príležitosti ide tak ďaleko, že súdy, ktoré majú byť neodvislé a nestranné, do toho zamiešáva a dovoľuje tento vládny návrh, aby v dohode s predsedou sedrie ustanovil stanné právo župan. Jde však mnohdy o trestné činy z politických dôvodov, a tu je jasno, že aj predsedu sedrie, ktorá je tu prvou instanciou, už pri tom vyhlašovaní stanného práva zamiešáva do politiky, a čini vopred predpojatým.
Na základe dôvodov, ktoré som
tu uviedol, prinútená je naša strana hlasovať proti tomuto návrhu.
(Souhlas a potlesk slovenských ľudových poslanců.).
Místopředseda Buříval (zvoní):
Dále je přihlášen pan posl. dr. Markovič, uděluji mu
slovo.
Posl. dr. Markovič: Slávna
poslanecká snemovňa! (Hluk a výkřiky poslanců slovenské strany
ľudové.) Pane kol. Buday, vy budete mať tiež slovo,
ste zapísaný na rečníckej listine. (Hluk a opětovné různé výkřiky
slovenských ľudových poslanců.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Pan kolega dr. Buday nemá slova.
Posl. dr. Markovič (pokračuje): Slávna poslanecká snemovňa! Naša strana usilovala dlhý rad mesiacov o to, aby boly zrušené na Slovensku všetky výninečné opatrenia, menovite aby bola zrušená censúra a stanné právo. Súdili sme, že pomery na Slovensku v poslednej dobe, v posledných mesiacoch po prípade i dlhšiu dobu už nie sú takého rázu, že by odôvodňovaly podržanie stanného práva. Túto okolnosť uznala nám i vláda sama, poukazovala však na to, že nie je možno zrušiť stanné právo na Slovensku dotiaľ, dokiaľ otázka stanného práva nebude vôbec riešená riadnym spôsobom, zákonom.
Z tohoto dôvodu udávala vláda, že je nutné, aby v budúcnosti - keby nastaly pomery, aké sú označené v § 1 vládne predlohy - bolo možno za takých pomerov učiniť výnimečné opatrenia, ktorých pri nejasnosti dosavadného zákonného stavu učiniť by nebolo možno.
Vážená poslanecká snemovňa! Nám
nie je iste toto stanovisko a táto argumentácia príjemná, (Posl.
dr. Juriga: Ale hlasujete pre ňho, aby ste sa udržali pri moci,
pravda?) Iste je nám táto argumentácia ťažko prijateľná, ale
neni nám možno náležitým spôsobom presvedčiť vládu a príslušné
zákonodárné sbory resp. väčšinu zákonodárnych sborov, od ktorých
vynášanie zákonných opatrené závisí, (Výkřiky slovenských ľudových
poslanců.) že je neprávna. Na tom, ctená poslanecká snemovňa,
ne nesie viny naša strana ale nesú vinutí, ktorí bezuzdnou demagogiou
a štvaním slovenského ľudu vnášajú na Slovensko podráždenú náladu,
ktorej slovenský ľud nepotrebuje. Vina leží na tých, ktorí miesto
aby dlhým, protikultúrnym maďarským režimom zanedbaný slovenský
ľud vychovávali, miesto aby ho poučovali, ho povznášali, ho soznamov
so zariadením republiky, (Výkřiky - Nepokoj.) miesto toho
slobody, ktorú republika dáva, (Posl. dr. Juriga: Pekná
to sloboda!) používajú štvaniu slovenského ľudu, používajú
ku stálemu rozdmychovaniu na Slovensku takých protiv, ktoré na
Slovensku nie sú odôvodnené, ani potrebné, na druhej strane, ktorí
stále udržujú náladu, ako sa prejavila na poslednom nedelnom shromáždení
v poľských Šiahach. (Posl. dr. Buday: To bolo zúmyselne vyvolané!)
Ano, to bolo zúmyselne vyvolané, lenže je otázka, na čej strane
tá zúmyselnosť bola. (Hluk.) Vážené shromaždenie! Jestli
šiahský župan pôsobil k tomu, aby takéto udalosti povstaly, tedy
ovšem nebola vina na tých, ktorí túto schôdzu svolali, vykonávajúc
svoje verejné politické práva. (Hluk. - Posl. dr. Buday:
My sme tam neboli!) Já vás nemienim. (Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. dr. Markovič (pokračuje): Ctená poslanecká snemovňa! Tieto okolnosti a zjavy nedajú nám dostatočnej sily, aby sme presvedčili a priviedli väčšinu rozhodujúcich kruhov tomu, že takéto opatrenia na Slovensku nie s potrebné. (Hluk. - Výkřiky: Protidemokratické, protipokrokové, zpátečnické!) Preto sme nútený sa prispôsobiť a musíme sa uspokojiť a použiť aspoň toho, čo je za daných okolností ku prevedeniu.
Ctená poslanecká snemovňa! Tohoto prevedenia dostáva sa nám v tomto zákone. Zrušuje sa LXIII. zákonný článok z roku 1912 a ukladá sa vláde, aby odvolala všetky opatrenia, ktoré boly učinené na základe tohoto zákona a u ktorých niet príčin, pre ktoré boly učinené.
Ctená poslanecká snemovňa! V ústavnom
výbore bol návrh, aby šmahom boly zrušené..... (Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. dr. Markovič (pokračuje): ... všetky opatrenia, vydané na základe tohoto zákona. Ovšem, jak potom z referátu zástupcov vlády vysvitlo, mezi opatreniami, ktoré boly vydané na základe tohoto zákona, je celý rad opatrení, ktoré nemajú naprosto nič spoločného s politickými alebo policajnými záujmy alebo tendenciami, ale ktoré sú čiste rázu hospodárskeho, sociálneho a procesuálneho. Len uvádzam, ctená poslanecká snemovňa, že na týchto zákonoch spočíva nariadenie zemskej úradovni pre poisťovanie delníkov, nariadenie o rozhodčích súdoch delníckych pre spory o vyhnaní z práce, uvádzam, že na týchto zákonoch spočívajú nariadenia, na základe ktorých boly vytvorené župné a obecné výbory podľa výsledku posledných volieb poslaneckých, na tomto zákone spočívajú i nariadenia, ktoré povoľujú moratorium, ktoré revidujú činnosť peňažných ústavov a iných obchodných podnikov. Zkrátka, vážená snemovňa, je tu celý rad rôznych nariadení naprosto nepolitického rázu, ktoré by samo sebou padly, jestliže by bolo prijaté stanovisko, ktoré bolo uplatnené v ústavno-právnom výbore. Z tohoto dôvodu, vážená poslanecká snemovňa, je v prvom bode prvého článku tohoto zákona ustanovenie tak jak tam bolo pojaté, pri čemž je vláde uložená povinnosť, že má zrušiť všetky opatrenia, pre ktoré už tu nie sú predpoklady. (Předseda Tomášek ujal se předsednictví.) Tým, vážené shromáždenie, že bude prijatý tento zákon, zrušujú sa samým faktom následovné možnosti, ktoré tento zákon vláde dáva: nebude možno v budúcnosti menovať vládnych komisarov, nebude možno v budúcnosti zasahovať vláde do práv rôznych autonomných sborov. Nebude možno v budúcnosti učiniť rôzne opatrenia o internovaní, konfinovaní, vykázaní do príslušnej obce atď. atď. Nebude možno v budúcnosti nariadiť censúru časopisov, menovite nebude možno prevádzať predbežnú censúru pri periodických časopisoch, ďalej nebude možno prevádzať censúru na pošte, pri telefonných rozhovoroch a pri telegramoch. (Hlas: To je škandál, že to všetko je nemožno teprve tri roky po prevrate!) Vážený pane kolego, práve preto sa to deje, aby ten stav konečne prestal a aby prestal ten škandál, ohľadne ktorého s vami súhlasím. Práve preto je treba, aby bol prijatý tento zákon. Ďalej nebude možno v budúcnosti omedzovať príslušnosť porôt a iných súdov a prikazovať niektoré delikty, ktoré dľa zákona patria pod príslušnosť porôt, príslušnosti sborových, alebo iných súdov. Ďalej, vážená poslanecká snemovňa, v ustanoveniach, v ktorých je reč o tom, za jakých podmienok v budúcnosti možno vyhlásiť stanné právo, je značné obmedzenie voči zákonu z r. 1912. Menovite nie je možno podľa tohoto zákona v budúcnosti vyhlásiť stanné právo pre trestný skutok velezrady. Ďalej nebude možno v budúcnosti vyhlásiť stanné právo pre jednoduchú vzbúru, aká je obsažená v § 152 tr. zák., čo znamená značné zlepšenie oproti predošlému zákonnému stavu. Novy zákon tedy v podstate neuznáva možnosť stanného práva pre delikty politického rázu, ale pripúšťa stanné právo len tam, kde sa staly delikty tak zvané sprosté, obyčajné, proti životu, alebo proti majetku.
Ctená poslanecká snemovňa! Na tieto stránky tohoto zákona treba poukázať, keď posudzujeme, na koľko znamená tento zákon zlepšenie súčasného stavu. (Výkřik: A unifikace výjimečných opatření!) Je samozrejmé, že bude a musí byť prvým aktom vlády, jakmile tento zákon bude prijatý poslaneckou snemovňou, že prevedie revisiu všetkých opatrení, ktoré na základe tohoto zákona boly vydané, že zruší všetky opatrenia, ktoré majú ráz policajný alebo politický a ponechá len tie, ktoré v záujme sociálneho alebo hospodárskeho života v tomto štáte sú i na ďalej potrebné. Práve preto, ctená poslanecká snemovňa, i na tomto mieste s dôrazom prednášam žiadosť na vládu, aby ešte v tomto jarnom zasedaní predložila ústavnému výboru soznam všetkých opatrení vydaných na základe tohoto zákona, aby ústavno-právny výbor - a jeho prostredníctvom poslanecká snemovňa - maly príležitosť presvedčiť sa či vláda vo skutočnosti odvolala všetky opatrenia, na podržanie ktorých pri dnešných pomeroch niet žiadnych dôvodov, aby mohla a mala príležitosť náležite kontrolovať, v akej miere vláda povinnosti, uloženej jej týmto zákonom, vyhovela.
Toľko, ctená poslanecká snemovňa, čo sa týka zákona samotného. Ešte poukazujem na to, že znamená značné zlepšenie dosavádneho stavu ustanovenia § 2, odst. 1. a III. čl. tohoto zákona, podľa ktorých v budúcnosti bude povinnosťou vlády oznámiť bezodkladne Národnému shromáždeniu každé vyhlásenie stanného práva, na akom zákone by sa nezakladalo, to znamená i vyhlásenie stanného práva na základe vojenského trestného riadu. Poslanecká snemovňa bude mať príležitosť zaujmúť ku každému vyhláseniu stanného práva stanovisko a žiadať jeho bezodkladné zrušenie, nakoľko by nepovažovala jeho vyhlásenie za odôvodnené.
Bola tu námietka proti možnosti vyhlásenia stanného práva županským úradom. Ústavno-právny výbor dlho uvažoval o tejto možnosti. Poneváč však bol si vedomý toho, že nie je účelno, aby toto právo bolo ponechané županom bezo všetkých výhrad, práve preto doplnil ústavný výbor vládny návrh zákona tým opatrením, že stanné právo, vyhlásené županom, stane sa platným len vtedy, jestliže do 8 dní od vyhlásenia bude potvrdené ministrom pre Slovensko. Jestliže do 8 dní ministrom pre Slovensko potvrdené nebude, ztratí platnosť. Ďalej je tu opatrenie, že na základe stanného práva, vyhláseného županom, pokiaľ neni potvrdené ministrom pre správu Slovenska, neni možno previesť rozsudky stanného súdu, a jestliže toto stanné právo následkom nepotvrdenia ministrom pre Slovensko zanikne, stanný súd bez ďalšieho postúpi záležitosti, ktoré sa pred neho dostaly, príslušnému súdu. Čo sa týče cenzúry, (Čujte! Čujte!) neni pravda, že by týmto zákonom bola predbežná cenzúra nej akým spôsobom podržovaná, naopak, týmto zákonom sa cenzúra časopisov naprosto zrušuje a zavádza sa tak zvané objektívne pokračovanie, podľa ktorého bude možnosť zabavenia tlačových výrobkov, ktorými boly spáchané trestné skutky vtedy, ak toto konštatuje kompetentný trestný súd, poneváč právo administratívnej vrchnosti nevzťahuje sa na konstatovanie odôvodnenosti. A jestliže súd zistí, že zhabanie bolo nariadené nesprávne, vtedy je štát povinný nahradiť škodu, ktorá z neoprávneného zhabania povstala.
Toto, ctená poslanecká snemovňa,
len k vysvetleniu toho, čo zákon obsahuje, aby bolo poukázané
na nepodstatnosť, poťažmo neodôvodnenosť niektorých poznámok,
ktoré tu boly ohľadne tohoto zákona prenesené. (Výborně! Potlesk.)