Předseda: Slovo
má dále pan kol. Vrabec.
Posl. Vrabec: Slávna snemovňo! Zákon vysťahovalecký je najboľavejšou ranou nášho hospodárskeho života na Slovensku a preto chceme-li tento chorobný stav zmeniť, je potrebné, aby sme hľadali príčiny, prečo Slovák zo Slovenska vyvandruje a tieto príčiny usilovne hľadeli odstrániť. Válka zničila stá a tisíce existencií. Mnohí, ktorí sa navrátili domov, našli zničenú svoju existenciu, našli nahú, bosú, hladujúcu rodinu, chodili z kancelárie do kancelárie, žiadali o nejakú prácu, všade boli jednoduše odbytí. Nuž, mnohovážení pánovia, nedivte sa, že týchto statisíce pracujúcich ľudí bolo prinútené, aby vyvandrovali, aby zachránili svoje hladujúce rodiny. Nadvláda maďarská vyše 1 milionu Slovákov vyhnala za hranice, vyše 1 milionu Slovákov vyšlo na niveč a na tých poliach a na tých krásnych slovenských rovinách, ktoré boly pred tým majetkom slovenského ľudu, dneska sa rozťahujú maďarskí zemani a židovskí arendátori. Pomery na Slovensku vo skutečnosti nie sú také, jak by sme si priali. Slováci, ktorí darmo sa uchádzajú o miesta, chodia z kancelárie do kancelárie, žiadajú zamestnanie, chcejú pracovať, ale všade sú odbytí, všade sa im hovorí, že niet miesta a preto, mnohovážení pánovia, nedivte sa, že Slováci sú prinútení, jestli nechcú hladom zomrieť, musia sobrať palicu a vandrovnícku kapsu a vyvandrovať do tých krajov, kde si ich viac ctia a vážia. Abyste nepovedali, že štvem alebo nepravdu hovorím, doniesol som markantný prípad, že mladíci, ktorí boli zamestnaní pri železničných drahách, pri poštách a všelijakých úradoch, na rozkaz mobilisačný šli obhajovať našu vlasť, ktorá bola v nebezpečí, ale čo sa stalo? Títo mladíci sa navrátili domov, chceli nastúpiť službu svoju, ale jednoduše neboli prijatí. Darmo sme chodili po úradoch, po ministerstve, všade nás jednoduše odbyli a preto, pánovia moji, nedivte sa, že Slováci vandrujú do Ameriky, poneváč nemajú prácu. V tomto parlamente, v novinách, na shromáždeniach, rečníci z vládnych strán stále hovoria o pozemkovej reforme. Reční sa od rána do večera o nutnosti pozemkovej reformy, celé vagóny papieru boly už o tejto reforme popísané a čo vidíme? Že táto pozemková reforma dodnes nie je prevedená a nie je prevedená preto, poneváč ten úrad, ktorý by mal túto pozemkovú reformu prevádzať, ten jednoduše politisuje a preto musíme žiadať, aby tento úrad bol odpolitisovaný a aby do toho úradu sa dostali takí ľudia, ktorí v skutočnosti chcejú pozemkovú reformu previesť, poneváč vidíme, že v úrade pozemkovom sú najväčší nepriatelia pozemkovej reformy. Je pravda, že sa niekoľko pozemkov rozparcelovalo, ale, mnohovážení pánovia, kto dostal zeme? Dostal najviac zeme nejaký známy, švagríčkovalo sa a kmotríčkovalo sa a prípadne sa dostala zem bohatým gazdom, ale tomu chudobnému ľudu, ktorý v skutočnosti potrebuje túto pôdu, sa jej nedostalo. A preto, prosím, len toľko hovorím: Neklamajte ten ľud toľko, nehrajte komediu s pozemkovou reformou, ale prestaňte rečniť a už začnite parcelovať zeme, dajte Slovákovi, aby mal svoju zem, aby mohol raz už orať svoju zem, aby nemusel ako dodnes, keď oral a pracoval na cudzej zemi, pre cudzého človeka kosiť, ako drieve! Preto nutno parcelovať a dať chudobnému ľudu zem a som presvedčený, že, dostane-li sa zeme chudobným Slovákom, nemusia vyvandrovať do cudziny za hranice, nemusia hynúť v baňách, vo všelijakých smradlavých fabrikách a v iných štátoch, že na Slovensku sú také pomery, musíme sa čiastočne poďakovať našim fabrikantom, poneváč tí páni, namiesto aby lavnejšej odpredali nabité sklady a zamestnávali našich robotníkov, jednoduše zavrú fabriky a prepúšťajú robotníkov. Vláda našemu priemyslu nevenuje takej pozornosti, jakú by mala venovať. Nepodporuje menovite dovážanie surovín, nepodporuje vývoz zo Slovenska. Jedon markantný prípad doniesem, ako že podporuje mladý priemysl naša vláda. V Dolnom Kubíne sa stava vojenský tábor. Túto prácu dostala jedna moravská firma, ktorá potrebný materiál zadovážila si z Moravy. Tedy na Slovensko, ktoré má viac dreva než Čechy, Morava i Sliezsko, toto drevo, ktoré dnes hnije v štátnych lesoch, nebolo upotrebené. Pánova moji, ráčte pozreť, že na Slovensku tisíce a tisíce kubických metrov dreva hnije, a prosím, predsa sa práca táto dala moravskej firme, ktorá priniesla drevo z Moravy, ovšem mokré a zlé, takže dnes tieto baráky sú naničhodné. Ja som presvedčený, že keby sa to bolo dalo niektorému Slovákovi, Slovák by bol upotrebil dobrého dreva na tieto vojenské baráky, baráky by boly dobré, a vláda by nemusela doplácať. Vážení pánovia, jaro sa približuje a čo vidíme? Vláda nechystá sa, aby staväla, aby sa dostalo chudobnému ľudu práce a preto dnes upozorňujem vládu, aby všetko pripravila, aby hneď z jara započalo sa so stavbou kasiarieň, železníc, úradníckych domkov, aby ten ľud vo skutočnosti mohol prijsť k práci. A ani toto nie je dostatočné. Vláda musí prinútiť zámožné vrstvy ľudu, aby pre svojich zamestnancov staväly domy, aby sa tak dostalo chubobnému slovenskému ľudu práce, aby nemusel isť do Ameriky. (Posl. dr. Juriga. Slovák do Ameriky a Čech na Slovensko!)
Slováci hrnú sa za hranice a na druhej strane čo vidíme? Z Polska a Maďarska k nám hrnú sa židia v celých massách a pre týchto máme zamestnanie a pre Slovákov nie.
Prinesiem jedon príklad. V Žiline
je firma Witenberg, u nej pracoval robotník Jenej sedom rokov.
Ak sa dostal do Žiliny maďarský žid Neubauer, Wittenberg vypovedel
Slováka z práce von a vzal Neubauera, prez to, že tento nie je
občanom Československej republiky, že neumie po slovensky, nie
je odborníkom. Viace razi som zakročil v ministerstve s plnou
mocou, prečo toho Neubauera nevykážu. Je pravda, že bol vykázaný
trikrát, ale čo sa stalo. Wittenberg sa odobral do Bratislavy
a pán minister to spravil a odvolal to. A vidíte, tento Neubauer
ešte dnes pracuje a Jenej, otec 9 detí, dodnes je bez zamestnania,
hladuje a potom sa nečudujte, že taký zúfalý človek vezme kapsu
a palicu a vyvandruje do cudziny. Vážení pánovia! Hovorí sa mnoho
o tom a ja som o tom čítal v novinách, že v Čechách majú mnoho
peňazí a preto bych prosil pánov od národnej demokracie a upozornil
bych len na to, že vo slovenských kopcoch sa veľké bohatstvo tají.
Preto by bolo žiaduce, aby títo páni prišli do slovenských krajov,
kde Slováci nemôžu zo svých pozemkov vyžiť, tam nech otvárajú
fabriky. Chceme-li zastaviť vysťahovalectvo, v prvom rade musíme
dať ľudu prácu. A keď mu dáme prácu, nemusíme sa obávať, že Slováci
vyvandrujú, pretože milujú svojú rodnú zem, milujú svoje Tatry
a keď vyvandruje, činí to ze zúfalstva, a preto, moji veľavážení
pánovia, upozorňujem vás a volám k vám: zahojte tú boľavú ranu
na Slovensku, nenechajte Slovensko úplne vykrvácať, otvorte dvere
úradov pre Slovákov, dajte slovenskému ľudu zeme a potom, vážení
pánovia, Slovák nebude museť vyvandrovať. Upozorňujem tých pánov,
že veľmi se mýlia tí, ktorí myslia, že vysťahovalectvo dá sa nejakými
paragrafy zastaviť. Prijatím tohoto návrhu len toho bude docielené,
že umožníme nekonečné prenásledovanie chudobného ľudu a zasypeme
zbytočnou prácou naše súdnictvo a preto, pánovia, z týchto príčin
moja strana, ku ktorej mám česť patriť, bude hlasovať proti návrhu.
(Výborně! Potlesk ľudových poslanců.)
Předseda (zvoní):
Slovo dále má p. posl.
dr. Markovič.
Posl. dr. Markovič: Slávna poslanecká snemovňo! Mam porozumenie pre to, čo tu nám bolo prednesené o rôznych vadách a nedostatkoch života nášho chudobného ľudu na Slovensku, ale vzdor tomu nie je mi jasný dôvod, pre ktorý pán kol. Vrabec stavia sa proti tomuto zákonu, práve tak, ako nie je mi jasné, prečo sa stavia proti tomuto zákonu mluvčí strany komunistickej. O tom nieto sporu, že týmto zákonom pomerom neodpomôžeme, ale tento zákon vychádza zo skutočnosti, že vysťahovalectvo je tu, že je zneužívané od rôznych vysťahovaleckých kancellárií a ich agentov, a tu je úkolom tohoto zákona, aby ľud nedostatočne informovaný, zavedený, omámený svetlom z Ameriky, proti tomuto zneužívaniu chránil. My si prajeme všetcia, aby tými opatreniami, o ktorých bolo tu hovorené, stalo sa vysťahovalectvo čím ďalej tým menej intensívnym, ale dokiaľ sa to nestane, myslím, že zle poslúžia chudobnému ľudu, na ktorý sa tu odvolávajú tí, ktorí sa stavajú proti ochrane chudobného ľudu, proti vyderačstvu. Kto sa stavia proti ochrane chudobného ľudu proti jeho vyderačstvu, ten sa stavia na stranu vyderačov. To ináč vysvetliť nemôžem.
Slávna poslanecká snemovňo! Bolo už zdôraznené, že pri otázke vysťahovalectva, potažmo pri regulovaní vysťahovalectva, ide v prvom rade o Slovensko. Vidíme to i zo samej zprávy sociálne-politického výboru, zo štatistiky, ktorá je t am uvedená a z ktorej je jasné, že prevážna časť vysťahovalectva do Ameriky pripadá na Slovensko. Práve z tohoto dôvodu i uhorská vláda už r. 1903 predložila poslaneckej snemovne prvý vysťahovalecký zákon, ktorý vzhľadom na ohromný vzrast vysťahovalectva práve v prvých rokoch tohoto stoletia musel byť ešte zprísnený druhým zákonným článkom z r. 1909.
Že akú pozornosť vzdor všetkým svým malým starostiam o ľud venovala i uhorská vláda a uhorský parlament tejto veci, to vysvitá z toho, že uhorský parlament na prípravu tohoto zákona utvoril zvláštny vysťahovalecký výbor. Divím sa, keďže toto porozumenie mali uhorskí magnáti, uhorská gentry, zkrátka uhorská snemovňa, v ktorej nebolo jediného skutočného zástupca pracujúceho ľudu, že pre toto nemajú dostatočného porozumenia strany, ktoré sa vydávajú par excellence za strany ľudové. Ovšem, ctená snemovňo, samozrejme - menovite v Uhorsku - zákony nepomáhaly, poneváč režim bol naprosto opačný. Režim bol taký, že direktne ľud vyháňal. Nechcem o ňom hovoriť, je všeobecne známy. A práve preto stúpalo - práve keď sa tieto zákony vynášaly - vysťahovalectvo priamo enormným spôsobom. Vidíme to, keď porovnáme číslice pomeru domáceho obyvateľstva k vysťahovalcom r. 1900 a 1910 v župách, které boly vysťahovalectvom najviace postihnuté, jako župa Šáryšská, Oravská, Zemplinská, Spišská atď.
Tak v župe Šáryšskej pripadalo r. 1900 na 100 domácich občanov 10 vysťahovalcov. Roku 1910 stúplo toto percento na 17·8. V Oravskej župe stúplo toto percento so 4·70 na 12·70, v Užhorode so 7 na 12, ve Spišskej župe so 7·7 na 11·1, v Zemplinskej župe so 7·2 na 11·6. Podľa americkej štatistiky v rokoch 1899-1909 vysťahovalo sa do Ameriky 345.111 Slovákov. Podľa uhorskej štatistiky vysťahovalo sa od roku 1880 do 1907 z Uhorska za more 1,419.000 ľudí, z čohož pripadá na Slovensko asi jedna tretina.
Vážení pánovia! Z týchto niekoľko číslic je tiež dokumentované, že slovenský vysťahovalec potrebuje menovite ochrany i preto, že je početnejší a preto, že o mnoho ľahšie podlieha rôzným sirenným hlasom. Je to i preto, že Slováci sú vysťahovalci, ktorí odchádzajú - ako je to povedané v § 1 zákona - do cudziny, aby si tam hľadali výživu, ale neodchádzajú v nejakom valnom počte s úmyslom sa už nevrátiť. To je práve rozdiel medzi vysťahovalcami z českých zemí a vysťahovalcami zo Slovenska. Videli sme v zahraničí, že Slováci nezískali, lepšie rečeno, získali len vo veľmi malej miere tamojšie štátne občianstvo práve preto, poneváč sa príslušnosti ku svojej rodnej pôde nevzdávali. Videli sme to v Rusku, kde práve preto persekúcia Slovákov ako rakúsko-uhorských poddaných bola nepomerne väčšia než Čechov, poneváč tí mali už ruské štátne občianstvo. A práve touto okolnosťou na príklad nutno vysvetliť - a to buď zdôraznené, keď hovoríme o vysťahovalectve - že v Amerike bolo pomerne viac legionárov slovenských než českých.
To nebolo preto, že by Češi neboli vyslali do tehdajších spojeneckých armád nepomerne väčšie procento, ako Slováci, ale preto, že Češi, ako americkí občani, šli do armády americkej, kdežto Slováci ako neamerickí občani šli potom, keď sa tvorila československá armáda, do armády československej. (Posl. Tománek: To bola vaša zásluha?) Prosím, v americkej armáde bola tá zásluha taká, ako v armáde československej.
Čo sa týka zákona samého, je nutno podotknúť jedno. Je to snáď prvý prípad, kde zákonodárca siahol po právnych prameňoch bývalej monarchie, ktoré vyvierajú z Pešti, a ja bych si len prial, ctená poslanecká snemovňo, aby sa toto robilo i tehdy, keď niet náhodou po ruke hotového rakúskeho zákona, ktorý by sa prerobil na československý.
Musím totiž zdôrazniť, že práve, preto, že mnohé zákony boly nepomerne čerstvejšieho data v Uhorsku než v Rakúsku, že už pre toto samo nesú na sebe stopu vývinu, stopu moderného zákonodárstva a pre to môžu slúžiť - nie ten režim, ktorý bol podľa týchto zákonov prevádzaný a ktorý bohužiaľ na Slovensku ešte i dnes slúži za príklad - ale ten právnický spôsob tvorenia zákonov vo veľa a veľa prípadoch mohol by slúžiť pri tvorení našich zákonov za príklad, skorej ako zákony rakúske.
Tento zákon, možná povedať, vo všetkých svojich podstatných ustanoveniach je percipovaný z druhého zákonného článku z roku 1909, ovšem nutno priznať, že percipovaním zlepšený bol, nakoľko využitkuje mnohé zkusenosti z činnosti vysťahovaleckých agentov a kancellárií. Proti tejto činnosti vznesené sú do zákona o veľa silnejšie a väčšie garancie, než bolo v zákone uhorskom. Jednotlivými detaily bych sa nerad zaoberal, len bych chcel poukázať na jedno: Na konci zákona je resolúcia, ktorou sa vláda vyzýva, aby sriadila útuľky a nocľahárny v Prahe, v Brne, v Bratislave a staniciach hraničných pre vysťahovalcov a menovite ich detí. Ja bych súdil, že práve takáto stanica v Bratislave by nebola tak mimoriadne dôležitá, že by bola o mnoho dôležitejšia v Žiline, a preto prosím, aby pri tých staniciach bolo pamätované hlavne na Žilinu alebo Vrútky, ako najdôležitejšie železničné centrum, ktoré na Slovensku máme.
Potom treba zvláštnu pozornosť venovať, ctená poslanecká snemovňo, úprave zasielania peňazí z Ameriky. Táto vec je v zákone vybavená paragrafom, kto rým sa úprava zasielania peňazí ponecháva vládnemu nariadeniu, poťažmo ministerstvu sociálnej pečlivosti. Ja prosím, aby pri tomto zasielaní peňazí bolo pamätované nielen na bankárov v Amerike, ale i na bankárov doma, poneváč máme zkúsenosti, že bankári doma valutovými manipuláciami obierali vysťahovalcov, ako ich obierali slovenskí alebo českí bankári v Amerike. V tomto ohľade sú všetcia rovní. Tu je vždy báječná shoda teritoriálna i národnostná.
Potom je ešte jedna dôležitá vec, keď už zákon máme, je potrebné, ctená poslanecká snemovňo, aby zákon tým, ktorých sa týka, bol dokonale známy. Preto podávame resolučný návrh, aby sa slávna poslanecká snemovňa usniesla na tom, že sa vláda vyzýva, aby súčasne s uvedením v život toho i to zákona vydala brožúru vo všetkých jazykoch v republike bežných v primeranej typografickej úprave, čo je veľmi dôležité a aby tieto brožúry boly každému jednotlivému vysťahovalcovi pri vydávaní vysťahovaleckých cestovných listov za príslušné ceny výrobné pripojené. Poneváč však je možné, že niektorému vysťahovalcovi sa stane, že než sa vydá na cestu, túto brožúru ztratí, má byť uložené cestovným kancelláriám, aby pri nastúpení jeho cesty túto brožúru vysťahovalcom dávala, a mimo toho má byť uložené všetkým úradom, ktoré vydávajú cestovné listy, aby vysťahovalcov o najdôležitejších ustanoveniach vysťahovaleckého zákona o ich právoch a povinnostiach náležite poučily. Súdim, že len tehdy keď tí, ktorých sa to týka, znajú zákon, budú môcť výhod a práv, ktoré im zákon poskytuje, využiť.
Chcel bych sa ešte dotknúť príčin dnešného vysťahovalectva. Myslím, že pomery dnes ešte nie sú také, aby sme tieto príčiny dostatočne mohli posúdiť a tu pripojujeme sa k výtke, ktorá bola učinená niektorým predošlým rečníkom, že nemáme dodnes o vysťahovalectve statistiky a menovite nie statistiky, ktorá by nás poučila o tom, nakoľko je vyvolané vysťahovalectvo rodinnými styky v Amerike, o ktorých právom v sociálne-politickom výboru mluvil posl. dr. Blaho, poneváč je nesporné, že dnes ťažko sa sťahuje do Ameriky ten, kto je skutočne chudiakom, poneváč mu dnes pri dnešných pomeroch málo kto peniaze požičá, takže sa sťahujú všeobecne tí, ktorým rodina z Ameriky pošle peniaze na cestu alebo obstará cestovný lístok. (Hlas: Alebo predajú to stavaníčko, ktoré majú!) Ovšem, že sú i také prípady, ale ja súdim, že pri dnešnom vysťahovalectve predsa len hlavným dôvodom sú rodinné vzťahy a valútne rozdiely, totiž to, že za 100 doliarov tu bolo možno dostať celú hromadu čsl. korún. Dnes deň zo dňa toto odpadá, a preto súdim, že bude možno očakávať do určitej miery zmenšenie vysťahovaleckého ruchu do Ameriky.
V tom sme všetcia ovšem za jedno, že zákon o vysťahovalectve nie je zákonom proti vysťahovalectvu, lež je zákonom proti tým, ktorí vysťahovalcov zneužívajú pre svoje zištné účele a ktorí vysťahovalcov vyciciavajú a využívajú ich ťažké položenie. K zmenšeniu vysťahovalectva iste budú slúžiť všetky tieto opatrenia a rôzne nápravy a reformy, o ktorých už bolo rečeno, a ktorých si všetcia prajeme.
Tu chcel bych sa dotknúť ešte pozemkovej reformy. Bolo zdôraznené, že při pozemkovej reforme ťažko sa dostávaju k pôde tí, ktorí nemajú peňazí a preto sa divím, že posledne, keď sa prejednával v ústavnom výbore zákon o habsburskej propagande a s ním súvisiací zákon o zabavení majetku tých, ktorí sa zúčastnili karlistického puča, že sa proti tomuto zákonu postavil zástupca slovenskej ľudovej strany. Ja bych si to nechcel vykladať tým spôsobom, že by on a tým i jeho strana si priali, aby rôzné veľkostatky (Výkřiky.) Andrassyho, Apponyiho, Windischgrätza, Rakovského, zostaly ďalej v ich rukách, a nemohly sa dostať za snížené ceny do rúk slovenského ľudu. (Hlas: Môže sa parcelovať podľa pozemkového zákona!) Len že takto prejímacie ceny sú iste vyššie nežli tam, kde sa veľkostatok zabere bez náhrady. (Hlas: To vám cudzozemsko nedovolí!) Cudzozemsku do našich záležitostí celkom nič neni. Možná, že sa pánovia budú starať o to, aby nám to cudzozemsko nedovolilo, ale myslím, že budeme dosť silnými, aby sme svoju štátnu suverenitu uplatnili.
Toľko som chcel, pánovia, prehovoriť
k tomuto zákonu. My z tých dôvodov, na ktoré som ukázal, budeme
hlasovať pre zákon, ovšem žiadame, aby proti vysťahovalectvu bolo
bojované vhodnými opatreniami, vhodnou starostlivosťou o sociálné
a hospodárske zlepšenie stavu pracujúceho ľudu, a čím viac budeme
v tomto smere pracovať, tým viac sa stane tento zákon bezdôvodným.
Prosím, aby ste prijali resolučný návrh, ktorý som predložil.
(Výborně! Potlesk.)
Předseda (zvoní):
Slovo dále má pan posl.
dr. Blaho.
Posl. dr. Blaho: Vážená snemovňo! Já bych si dovolil niektoré výtky, ktoré boly proti tomuto návrhu zákona prednesené, uviesť na pravú mieru. Počuli sme tu rozličné argumenty, ktorými chceli oposiční rečníci dokázať, prečo ten zákon teraz prinášame. Neni snáď taký, aby vyhovoval všetkým potrebám a podmienkam, ktoré sa na tento zákon kladú. Jestli chceme hovoriť o príčinách vysťahovaleckých na Slovensku, musíme si v prvom rade uvedomiť, že kraje, odkiaľ vysťahovalectvo je najväčšie, sú hornaté kraje, kde je najväčšia populácia, že je tam pomerne na 1 km2 o mnoho viac ľudí, než kdekoľvek inde na Slovensku, a že je to jaksi iste priamo uvoľnenie, že tieto massy ľudové v nedostatku - čož priznávame oposičným rečníkom - že sú to príčiny hospodárske, to my netajíme, ani to tajiť nemôžeme, to je pravda, ale poneváč je preľudnený tento kraj, musí ten ľud najsť ventíl a musí sa uvoľniť. (Hluk. Různé výkřiky.)
Najväčšie vysťahovalectvo je v krajoch hornatých, tam, kde je mnoho ľudu, tam sa sťahujú z príčin hospodárskych alebo tam, kde sú pomery hospodárske lepšie, sťahujú sa z príčin finančných, poneváč chcejú získať peniaze, to musím konštatovať, poneváč... (Posl. Tománek: Nemajú čo jesť!)... u nás na západe má každý čo jesť, to neni pravda. Za Maďarov býval endemický hlad v Podkarpatskej Rusi vždycky, ale dnes, pánovia, kto toto hovorí, hovorí pre demagogiu, lebo na Slovensku niet hladu, to neni pravda. (Hlas: Nemajú čo jesť, nemajú múky! Hluk. Předseda zvoní.) Máme múky dosť.
Tedy ja tvrdím, že veľká populácia je jednou z príčin; sú hospodárske príčiny, ale sú i príčiny iné, zo zisku sa sťahujú, lebo ten, kto má v týchto dobách 20 tisíc korún a môže si kúpiť lístok, nesťahuje sa z hladu; tá úplná chudoba tam neni. Ale jestli sa postavíme na to stanovisko, ktoré nám tento zákon predstavuje, že totiž chce chrániť toho vysťahovalca, nemôžeme tvrdiť, že náš ľud zo Slovenska uteká zo zúfalstva, že je tam veľmi zle, ale utekajú preto, aby si získali lepšie podmienky existenčné. A to je predsa prirodzená príčina. Ale neoperujme s tým heslom, že sa sťahujú zo zúfalstva, netvrďme, že je tento zákon zakazujúcim, prohibičným, tento zákon má ráz čiste ochranný, a proti tomu ani vy nemôžete byť, aby sme vysťahovalca chránili, keby ste boli ešte vo tvrdšej oposicii, než ste, aby nebol vykorisťovaný, okrádaný, aby sa s ním nezachádzalo ako s dobytkom. Tento zákon znamená rozhodné zlepšenie, tento zákon je priamo ideálom proti zákonu maďarskému. Maďarský zákon Andrassyho bol hotovou tyraniou. Ľudia sa ním trápili, zdržovali sa celé týždne na staniciach, museli sa vyplácať, aby boli prepustení ďalej k ceste do Ameriky. Dnes to neni možné, lebo tento zákon tomu prekáža. Keby ste ho prečitali, videli by ste, že zákon tento sešňorováva všetky cestovné kancelárie, agentúry, takže skutočne ten ubohý Slovák bude chránený a nie vykorisťovaný. Hospodársky znamená tedy zákon veľký pokrok, veľkú ochranu. O tom nemôže byť reči, že by nemal tiež nedostatkov, alebo nejakej diery, ale z princípu sa staväť proti zlepšeniu, proti niečomu dokonalejšiemu - myslím, že táto oposícia vám neposlúži ani doma, ani v Amerike. Američania sa budú diviť..... (Výkřiky slovenských ľudových poslanců. - Hlas: Veď americkí Slováci a legionári chceli zostať doma, ale museli vyvandrovať von, poneváč sa im zle viedlo!).... S ohľadu hospodárskeho je to rozhodný pokrok.
Ale, vážená snemovňo, keď to vezmeme so zdravotného ohľadu, vidíme tiež, že je tento zákon skutočne veľmi dobrý. Ja som sám legionárov amerických umiestnil aspoň 60 a zostali tuná. A keby bol každý poslanec urobil stejne, mohli tu zostať i všetcia. Zo zdravotných ohľadov tedy - opakujem - znamená zákon veľký pokrok. Pomyslite si len, aký má vliv zdravotná prehliadka v takom vysťahovaleckom dome alebo úrade! U nás sa to deje v Libni, kde vláda milionovým nákladom zariadila byty, kúpelne, nocľahárne, a dnes nevidíte už vysťahovalcov sa povaľovať, ležať na zemi vo špine a v prachu, lebo tam sú opatrení. Pokrok tu je, to musíme priznať, lebo aký to má následok, taká prehliadka zdravotná? Jestli lekár zkonštatuje, že ten alebo onen vysťahovalec má očnú chorobu, tak sa tam nepustí. Jestli niekto prijde s trachomom do Ameriky, je zadržaný na Elis Islande, na tomto new-yorskom ostrove slz a plaču, mnohdy 14 až 20 dní, tam ho mnohdy trápia a trýznia, ale staly sa i prípady, že keď zaplatil 10-20 dolarov, že sa mu trachom premenil na nejakú miernejšiu chorobu a prisťahovalec bol do Ameriky pustený.
A ja bych mal na naše ministerstvo zahraničia jednu žiadosť a upomenutie, aby totiž pri týchto prehliadkach vysťahovaleckých na Elis Islande v New Yorku bol přítomen jedon náš konsulárny úradník alebo jedon lekár. Je dôležité, že to zdravotné zariadenie v týchto domoch dnes je, že je o nich postarané, že naši ľudia dostanú už doma vysvedčenie, ktoré jich doprevadí do Ameriky bezpečne a nebudú vystavení všelikým nepríjemnostiam ako dosiaľ.
V sociálnom ohlade, vážení pánovia, keď vidí náš Slovák, že sa niekto o neho stará, že má o neho starosť už doma, pocíti predsa lásku a vďačnosť a riekne si: Niekto je tu, kto mňa opatruje, kto mňa sprevádza na túto ďalekú cestu. (Posl. dr. Juriga: Kto mňa okrade!) Myslím, že predsa vo vysťahovaleckých štátnych domoch nebudú okrádať našich ľudí. (Smích.) Pánovia moji! Keby verejnosť jak slovenská tak česká zvedela, že my sa pri prejednávaní tohoto zákona toľko smejeme a žartujeme, myslím, že by mala jak česká, tak slovenská verejnosť právo poriadne nám za to vynadať, poneváč ten zákon nie je pre žart a smiech, my tu žiadame sociálne a hospodárske opravy a jednáme tu vážne. (Zcela správně!)
Ja preto vítam tento zákon jako zlepšenie tých pomerov, ktoré doteraz vládly, vidím v tom nielen sociálnu péču lebo jak sa tomu rečie, že je to socialistická péče, ale vidím tiež, že je to všetkým vrstvám vhod, nech sa sťahuje krajčír či robotník, či sluha, a musíme byť vďačni ministrovi sociálnej péče, že si dal s tým tak veľkú prácu. Vy to neuznávate!
Ja bych chcel ešte vyvrátiť v
krátkosti, že štátna správa nás nikoho nenutí k vysťahovaní, lebo
čo pán kol. Bubník, ktorý ináč je bystrým rečníkom, píše,
že štátna správa núti k vysťahovalectvu tým, i že nechce prijímať
isté elementy k nám, ktoré by patrily do Magyarországu, to je
za vlasy pritiahnutý argument. To je jako tá historka o tom Dunaji
a tarifoch, ale vzpomínať Dunaj a tarify, to všetko pri debate
o zákonu vysťahovaleckom, myslím, že sem jaksi nepatrí, a divím
sa tiež tomu, že práve tá strana, ktorá nás ženie v sociálnom
smysle len nové a nové opravy prevádzať v prospech chudobného
umoreného ľudu, tá strana, ktorá práve potrebuje tých nedostatkov,
aby mohla volať a kričať, že u nás je zle, ktorá by mohla zasiahnuť
do tých strašných pomerov v Rusku, kde cestoval telesný lekár
Tolstoja dr. Dušan Makovický, 6 týždňov cestoval o hladu a vrátil
so domov ako kostra, utrápený, umorený, a táto strana nebola urazená,
že sa takým ľudom nedáva ochrany alebo že tisíce a tisíce ľudia
mrie v Rusku. Je mnoho biedy na svete, ale jestliže u nás vidíme
takým veľkým okom tú našu biedu, nebolo by od veci, keby títo
páni videli trochu ďalej a pozreli sa, jak sa s tou biedou nakladá
inde a jak sa tam vláda stará o široké massy ľudové. Myslím, že
by to bolo spravodlivé. My ten zákon prijímame preto, poneváč
znamená zlepšenie. A ľutujem, že naši slovenskí ľudovci hlasujú
proti nemu, zrovna tak ako včera hlasovali proti sníženiu dôchodkovej
dane, ktorú navrhoval pán kol. Černý. (Výborně! Potlesk.)
Předseda (zvoní):
Byly podány některé
návrhy resoluční, žádám o jejich přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):
Resolúcia posl. dr. Blaho a spol.:
Vláda sa vyzýva, aby behom roku 1922 vystavila v Žiline vysťahovalecký dom pre východ a stredné Slovensko a v Kútoch expositúru tohoto úradu pre slovenský západ. V tomto domove umiestený by bol vysťahovalecký úrad, nemocnica, karanténna stanica a iné nutné zariadenia.
Resolučný návrh posl. dr. Markoviča a súdr.:
Vláde sa ukladá, aby najpozdejšie
do uvedenia do života zákona o vysťahovalectve vydala brožúru
vo všetkých rečiach, bežných v republike, ktorá by v primeranej
typografickej úprave obsahovala znenie zákona o vysťahovalectve
a príslušných nariadení, ako aj potrebné vysvetlivky napísané
populárnym spôsobom. Úrad, ktorý vydáva vysťahovalcovi vysťahovalecký
cestovný list, dá mu súčasne za výrobnú cenu jedon výtisk tejto
brožúry, a pri tom ho poučí o najdôležitejších ustanoveniach zákona
o vysťahovalectve, oboje v jeho materskom jazyku. Taktiež vydá
bezplatne vysťahovalcovi jeden výtisk tejto brožúry v jeho materskom
jazyku kancellária podnikateľa dopravy pred nastúpením cesty za
hranice.
Předseda: Oba
tyto resoluční návrhy jsou dostatečně podporovány a jsou předmětem
jednání. Uděluji závěrečné slovo zpravodaji za výbor soc.-politický,
panu posl. Dubickému.
Zpravodaj posl. Dubický: Slavná sněmovno! Z vývodů všech pánů řečníků, kteří přihlásili se k debatě o vládní osnově zákona, kterým se řeší problém vystěhovalecký, vychází najevo, že význam jeho byl pochopen a všemi stranami také uznáván. Nemám nic, čím bych doplnil vývody předcházejících řečníků, jenom chci co nejstručněji poukázati na jeden zajímavý fakt: V posledních dnech přinesl odborný časopis německého říšského úřadu pro vystěhovalectví z péra tajného vrchního vládního rady dr. Junga sympatický článek o naší osnově zákona, v němž mezi jiným konstatuje, že návrh náš může býti v mnohých směrech vzorem pro zákonodárství mnohých jiných států. Tento pozoruhodný hlas německého sociologa je nejlepší rekomandací pro přijetí vládní osnovy.
Konstatuji ještě s povděkem, že na vypracování této osnovy získal si neobyčejné zásluhy zástupce ministerstva soc. péče pan min. rada Mézl, který za tím účelem cestoval do států cizích, aby snesl materiál a připravil osnovu, která může býti, jak jsem již uvedl, vzorem pro státy ostatní.
Pokud se týče resolučního návrhu
p. kol. dr. Markoviče, vyslovuji se pro jeho přijetí, a
pokud se týká resolučního návrhu p. dr. Blaho, prosím rovněž,
aby slavná poslanecká sněmovna přičinila k tomuto návrhu svůj
souhlas. (Výborně!)