Vážené shromáždenie! My dostávame úradné výnosy písané vo slovenčine, ktorá pripomína dialekt záhorský, v ktorom hovorí pán posl. Juriga. Ale s tímto sme spokojení. Ale o mnoho ťažšie sa nás dotýka, keď dostaneme dokumenty písané slovenčinou, ktorá nie pripomíná, ale ktorá je ďaleko horšia, ako slovenčina bývalých prekladov uhorského zákonníka.
Ztadiaľ hrozí, vážené shromáždenie, to nebezpečie! Odvykneme si už jednou, keď už sa nachádzame vo stave vystriezvenia, keď už všetcia chceme zahodiť tú starú demagogiu, ktorou sme otravovali seba i tých, ku ktorým sme sa obracali cez tri roky trvania našej republiky, zahoďme i tú demagogiu so slovenskou rečou a ponechajme ju pánu poslancovi Šmeralovi. (Smích.)
Ovšem, ctená poslanecká snemovno, pri všom uznaní, ktoré po tejto stránke, ako i po iných stránkach našej verejnej správy a pretvorenia Slovenska na slovenské máme voči českému úradníkovi, pri tom uznaní ani my nemôžeme si zatajovať, že v mnohých prípadoch boly a sú príčiny k odôvodnenej nespokojenosti s mnohými a mnohými orgánmi verejnej správy.
Ale, vážené shromáždenie, pán kol. Hrušovský velmi správne povedal pred nejakou chvílou z tohoto miesta, že pod týmto istým trpia i českí ľudia v Čechách a na Morave. To, vážené shromáždenie, pod čím my na Slovensku trpíme, nemá nič spoločného s češstvom, to je češstvu tak nepriateľské a tak cudzé, ako je nepriateľské a cudzé nám. To je, vážené shromáždenie, rakúska byrokracia, (Tak jest!) to je sbor ľudí, ktorí podľa tradicií vybudovaných Mariou Tereziou a jej predchôdcami a následníkmi má naprosto iné nazeranie na správu štátu, na spôsoby úradníka, na povinnosti úradníka a na prácu úradníka demokratického a republikánského štátu, ako máme my.
Ovšem je pravdou jedno, že totižto my na Slovensku sme tým pozostatkom starého Rakúska trochu viac postížení než naši bratia v Čechách preto, poneváč pre nás je to nové, my sme na tieto spôsoby nezvyklí. My neboli sme zkrátka pod takou správou, akú sme poznali za tri roky existencie našej republiky pod bývalou rakúskou byrokraciou.
Ale proti tomu, vážené shromáždenie, žádne nadávanie nepomahá a je generalisované všeobecné nadávanie na Čechy, volanie po zahnaní českých úradníkov zo Slovenska liekom horším, než otrava. Vážené shromáždenie! Je možno odstrániť jednotlivca a možno hovoriť o náhrade trebas celých skupín úradníkov z bývalej rakúskej byrokracie vlastnými ľudmi vtedy, keď vlastných ľudí budeme mať. Ale, vážené shromáždenie, mne je i ten rakúsky byrokrat najzkostnatelejší predsa len o niečo milejší, než bývalý gentrik zo župného domu, a sice preto, poneváč ten vie aspoň jedno, to je pracovať, to je to, čomu sa ten dnešný gentrik, ten tak zvaný slovenský úradník mnoho nenaučil. Až budeme vedet nahradiť tých, s ktorými sme neskopojení a veľmi nespokojení, svojími ľuďmi, ktorí sú lepší, môžeme mluviť o tej náhrade. Ale dosiaľ a menovite pri sboroch profesorských o tejto náhrade v jak-tak uspokojujúcej miere - nech mi páni odpustia, možná, že neznám pomery - ale aspoň my, ktorí tiež o tom premýšlame, nevieme. (Ministr dr. Šrobár: 60 profesorov na Slovensku chybí!) Myslím, že ich chybí viace.
Ctená poslanecká snemovno! Pri prevádzaní župnej reformy na Slovensku zostáva ešte otvorená otázka, otázka jasného upravenia dočasnej kompetencie ministra pre správu Slovenska a potom likvidovanie tohoto úradu. Bolo nám jasno už pred tým a po vládnom prehlásení, ktoré má v úmyslu previesť župnú reformu na Slovensku do konca r. 1922, je nám ešte jasnejším, že k likvidovaní úradu ministra pre správu Slovenska v najbližších 2 rokoch nedojde. Preto je potrebné, aby bola jasne upravená jeho právomoc a aby sa táto úprava jeho právomoci stala v najbližšiej dobe, poneváč my v dnešnom stavu nemôžeme sa často diviť a nemôžeme právom vytýkať ministru pre správu Slovenska, že neurobí to alebo ono, poneváč jeho kompetencia nie je taká, že by často môhol mnohé veci urobiť. Je to potrebné i preto, aby postavenie ministra pre Slovensko voči úradníkom bolo aksi fixované, aby boly nemožné prípady, že minister pre Slovensko dá určitý rozkaz a keď ten, ktorého sa tento rozkaz týka, prijde k úradníkovi, ktorému bol rozkaz daný, úradník jednoducho povie: "Keby mi pán minister nebol rozkázal, bol bych to učinil, ale poneváč mi to rozkázal, tak to neučiním a jestli mi ešte v budúcnosti rozkáže, zas to nevykonám." To je nemožný stav, ktorý vyplýva z toho, že právomoc ministra pre Slovensko nie je nijakým jasným spôsobom upravená a úradníci na Slovensku nevedia, či majú posľúchať tohoto pána a či iného, a koho majú posľúchať drieve a koho pozdejšie a koho vôbec nemajú poslúchať.
Na druhej strane však, vážené shromáždenie, ponevác je isté, že útvar úradu ministra pre Slovensko je nutno považovať za priechodný, je potrebné, aby sa už pripravoval spôsob likvidácie tohoto ministerstva a to s pritiahnutím slovenských poslancov a aby sa uvažovalo o tom, ak rozdeliť terajšie práce tohoto ministerstva tak, aby bola všade a dostatočne chápaná a uplatňovaná vlastná právna tradícia Slovenska, jeho sverázneho života, jeho specielnej zemepisnej polohy, slovom všetkých tých tradičných a prirodzených zvláštností, ktoré Slovensko má a ktoré ovšem, vážení shromáždení - toho sme si iste všetcia povedomí - prevedením župnej reformy a zánikom úradu ministra pre správu Slovenska ešte neprestanú.
Pri tejto úprave pomerov po zániku úradu ministra pre správu Slovenska musíme menovite venovať zvláštnú pozornosť vytvoreniu rôznych t. zv. zemských úradov na Slovensku. My dnes v niektorých odvetvích štátnej správy máme zemské úrady, v iných odvetvích máme tak zv. expositúry a v jiných odvetvích nemáme zase ničoho. Postavenie týchto expositúr je naprosto nejasné a nijakým spôsobom nehodí sa do instančného schematu, ktorý je podľa platného zákonného stavu na Slovensku platný. Tieto otázky bude nutno vyriešiť a bude to úkol specielne tejto vlády, aby na vyriešení týchto otázok pamatovala, zkrátka aby pamatovala, jakým spôsobom majú býť vytvorené rôzne orgány druhej alebo tretej instancie na Slovensku v tom momente, ako náhle ministerstvo, ktoré v mnohých ohľadoch úkoly druhej ale menovite tretej instancie vykonáva, bude zlikvidované.
Keď, vážené shromaždenie, mluvím už o expositúrach, tu bych doporučoval, aby venovaná bola zvláštna pozornosť tomu, koho na celo týchto expositúr alebo zemských úradov na Slovensku vláda staví. Sme si povedomí toho, že pre mnohé a mnohé úrady, i keby sme hľadali s lampou, Slováka nenajdeme, menovite nenajdeme dnes. Pre to záleží na tom, kto sa na to miesto dostane. Verejnost musí rozčuľovať, keď sa stanú prípady, ako sa stalo s vedúcim úradnikom expositúry sociálnej péče, kde podľa slov, tuším samého býv. ministra sociálnej péče, bol daný nejaký pan Fritz a sice len preto, že ho v Prahe nemohli potrebovať a do pensie ho ešte nebolo možná poslať. Preto ho bolo nutno nejakým spôsobom umiestniť a sveril sa mu tedy tak dôležitý referát, ako je vedenie expositúry sociálnej péče. Pripomínam tento jediný kriklavý príklad ako varovný, aby v budú cnosti také veci neboly opakované. V tomto smere ovšem urobí vláda veľmi záslužnú prácu, jestliže prevedie po tejto stránke revisiu všetkých, ktorí boli na Slovensko po slaní a menovite, ktorí boli poverení vážnymi funkciami. Dnes sú to jedno alebo dvojročné zkušenosti, ktoré ukázaly, hodí-li sa alebo nehodí-li sa dotyčný na Slovensko; povinnosťou vlády je, aby tam, kde zkušenosti ukázaly, že sa dostali ľudia naprosto neschopní, boli z tohoto miesta odstránení. Ovšem zdôrazňujeme povolávanie v prvom rade ľudí schopných, treba že nie sú národnosti slovenskej.
Krom toho bude nutno, aby vláda venovala pozornosť umiestňovániu drobného úradníctva, tých drobných existencií, ktoré nemôžu vykonávať nejaké krkolomné politické kumšty, a ktorí zo strachu o svoju existenciu snaď v prvých prevratových dňoch sa nezachovali tak, jak by sa zachovať mali. To ovšem nemožno rozhodovať generelne, ale zisťovať od prípadu k prípadu, kde to bolo z urputilosti alebo živeľného odporu proti štátu a kde to bolo zo strachu o existenciu, ako v Nitre na sedrii, kde sluhovia odopreli složiť prisahu, pretože im predseda riekol, že až sa maďarská vláda vo dvoch alebo troch dní vráti, budú na isto obesení. Tieto prípady treba trochu zkúmať a je treba uvažovať, zda títo ľudia viac škodia tomuto štátu, sú-li vyhodení na dlažbu bez zamestnania, alebo zda mu môžu viac škodiť, budú-li opät zamestnaní.
Ctená poslanecká snemovno! Pri všetkom tom, o čom už bola reč, zostáva pre vládu ešte z nášho stanoviska pre Slovensko veľmi dôležitý, ani zďaleka nevyplnený úkol. Je to otázka skutočnej a všestrannej unifikácie zákonodárstva. Považujeme za samozrejmé, že socialistický minister unifikačný cítí ihned v prvých týždňoch svojho úradovánia jednu veľkú vadu v činnosti na poli tohoto ministerstva, ktorá sa javí v tom, že nevenovalo dostatočnú pozornosť, by celá rada sociálne-politických zákonov, ktorá v Čechách a na Morave je v platnosti, bola primeraným spôsobom uvedená v život i na Slovensku. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo naša strana pri obsadzovaní jednotlivých kresiel stála na tom, by toto kreslo dostalo sa zástupcovi našej strany. Tedy je nutnou unifikácia všetkých zákonov, ktoré sú už zákonmi republiky, ale ktoré pre svoje vady alebo pre nevydánie príslušných prevádzajúcich nariadení nie sú platné na Slovensku, a ďalej ovšem unifikačné práce vo väčších rozmeroch, ale nie tak, že by unifikačné ministerstvo, ako sme mali dojem dosiaľ, len stále pamätovalo na veľké reformy, zapomínalo však na reformy, ktoré sa týkajú potrieb každodenného života. K tomu, by unifikačné ministerstvo mohlo vykonati tento úkol, je treba, by konečne bola upravená kompetencia unifikačného ministerstva a je ohromným znakom nedbalosti úradníckej vlády, ktorá mala na tieto veci čas, že kompetencia ministerstva, ačkoľvek to jasne bolo predpísané posledným paragrafom zákona, ktorým toto ministerstvo bolo sriadené, nebola dosiaľ upravená. Je stanovené, že kompetenciu unifikačného ministerstva upraví vláda vládnym nariadením. Prešly už dva roky a toho nariadenia sme dosiaľ nevideli, poneváč sa zdá, že jednotliví páni odbor. referenti v ministerstvách majú ohromný strach pred unifikačným ministerstvom, aby skutočne k unifikácii právneho stavu nedošlo. Vážené shromáždenie, to by bolo účelné toto ministerstvo zrušiť. Ale poneváč ho zrušiť nemôžeme, je treba, by funkcia a právomoc ministerstva bola konečne fixírovaná, by bolo jasne rečené, že veškeré návrhy vládné, ktoré majú byť prejednávané, voly už tvorené za spoluúčasti tohoto ministerstva a nedostávali sa mu práve tak ako ktorémukoľvek inému ministerstvu, 3 dny pred ministerskou radou k nahliadnutiu. Na druhej strane je treba dať tomuto ministerstvu možnosť za spolu účasti ostatných interesovaných ministerstiev vlastné iniciativné návrhy vypracovávať a predkládať.
Otázka školská, ctená snemovno, dnes, keď resort ministerstva školstva a národnej osvety spravuje Slovák, vzbudzuje v nás určité nádeje. Vieme veľmi dobre, že nikde nebolo školstvo tak zanedbané v našej republike ako na Slovensku, a preto je samozrejmé, že predpokladáme, že minister Šrobár, ktorý všetky nedostatky slovenského školstva veľmi dokonale zná, ako sa už osvedčil pri prevzatí svojho úradu, v prvom rade bude dbať o to, by tieto nedostatky boly čo najrychlejšie a najintensivnejšie odstránené. Ovšem bude ťažko tieto nedostatky odstrániť do tej doby, dokiaľ nebude prevedené soštátnenie všetkých škôl, dokiaľ vôľa štátu nebude sa môcť uplatňovať v plnej miere v organisácii veškerého školstva na Slovensku. Preto súdim, že prevádzanie poťažmo vypracovanie príslušných zákonov bude jedným z prvých úkolov ministerstva školstva. Ale, vážené shromáždenie, ešte jeden úkol čaká na ministerstvo škôl na Slovensku. Nech pán minister školstva venuje chvilenku pozornosť tomu, čo koná ministerstvo verejných prác pri obťažovaní, ba znemožnovanie vybudovaní škôl na Slovensku. (Tak jest!) My máme dojem, že to ministerstvo, ako pri mnohých iných veciach, tak i tu je na to, aby hatilo stavby štátu. Stavia sa dedinské školy, je všetko hotové, kopaničiari navozia štrk, drevo, tehly a kameň v dobe hospodárskej práce, len aby stavba školy mala všetko, čo potrebuje. A teraz to tam leží, stavať nemožno preto, poneváč je treba rozhodnutia štyroch pánov stavebných radov, aby škola niekde na kopaniciach odpovedala všetkým moderným predpisom stavebnej techniky. Vážené shromaždenie, to je práca smiešna. Ja si predstavujem, že na takúto dedinskú školu musia býť hotové typy, podľa ktorých sa škola stavia, ktorý pán vysoký stavebný rada schválí naraz, tak že jednotlivej obci netreba potom obracať sa k jeho súhlasu, aby dal ku každej jednotlivej stavbe svoje svolenie. My máme na Slovensku celý rad pripadov, kde deputácie chodia do Prahy, ale nemôžu sa dočkať, aby dostali aspoň schválenie svojho plánu. Potom je ovšem ešte veľká kalvária s tým, až verejné práce prevedú stavbu samú. Tedy na tomto poli čaká na pána ministra veľký úkol, aby konečne riekol pánu ministrovi verejných prác, ktorý dnes následkom jeho stranickej príslušnosti bude mať iste dostatočné porozumenie, aby jestli verejné práce majú pri stavbách škol len tu funkciu, aby to hatili, aby sa radšie do toho nemiešali. Lebo mne je milejšia škola vystavená nie podľa modernej techniky, ako žiadna, alebo tá, ktorá bude vystavená po 2 rokoch, následkom čoho deti musejú chodiť do takých škôl, kde proste majú miesto lavíc dosky na bednách a sudoch a na tom sedia bez pultu, na ktorom by sa mali učiť písať.
Otázka úpravy pomeru círke a štátu, súdim, že tiež neni vo zlých rukách, keď bola daná do rúk Slováka. Táto otázka je velice dôležitá, iste že v celej republike, ale menovite je ožehavou a háklivou na Slovensku. A preto my vítame, že vzala si prevádzanie tejto otázky za úkol vláda, kde portefeuille ministerstva školstva a národnej osvety je v rukách dr. Šrobára, ktorý svojou pokrokovou minulosťou (Posl. dr. Juriga: Mnoho už ostudy narobila!) na poli kultúrneho povznesenia slovenského ľudu je garanciou, že odluka církve, alebo to pomenujme úprava poměru církve a štátu bude prevedená podľa tých zásad, podľa ktorých bol dr. Šrobár vychovaný a podľa ktorých pracoval. Na druhej strane však dr. Šrobár, ktorý sriastol s dušou slovenského ľudu, je zase garanciou toho, že bude dbať, aby táto tak háklivá reforma bola prevedená spôsobom, ktorý by sa nedotýkal chúlostivej stránky slovenskej duše.
V otázke pozemkovej reformy, ctená poslanecká snemovno, k tomu čo tu výše bolo rečené, chcel bych doplniť jedno. My máme na Slovensku obvodové úradovne Pozemkového úradu a pri nej poradný sbor. Já myslím, že nie je účelné, aby boly tvorené sbory treba poradné, od ktorých si nikto nič nesľubuje a ktoré žiadnej kompetencii nemajú a tak je to s poradným sborom obvodovej úradovne na Slovensku. Tedy bude tiež treba, aby vláde, ktorá prevádzanie pozemkovej reformy si dala na program, tejto veci venovala pozornosť a buď tento poradný sbor zrušila alebo sa postarala o to, aby sbor dostal primeranú kompetenciu. Ďalej pôsobiť k tomu, aby keď už obvodové úradovne vládnym nariadením dostanú nejakú kompetenciu, aby tá kompetencia vnútornými instrukciami Štátneho pozemkového úradu nebola zvedená na nullu. Tieto veci bych odporučoval do zvláštnej pozornosti novej vlády, menovite jej slovenských členov.
Ale treba venovať pozornosť ešte iným vecám. Súdim, že je v záujmu menovite hospodárskom, aby vedľa toho, že pokiaľ je to nevyhnuteľným, dáva sa pôda do vlastníctva malých rolníckych ľudí, aby vedľa toho boly utvorené veľké zbytkové statky a aby sa tieto zbytkové statky dostaly do rúk družstiev. Ovšem, vážené shromáždenie, menovite na Slovensku toto družstevné hnutie je v plienkach, sotva by sa tam vytvorily družstvá bez priamej vládnej pomoci, a preto esli to vláda uprímne myslí s touto částkou prevádzania pozemkovej reformy, bude jej povinnosťou, aby sa postarala o to, aby bol umožneny nie len vznik týchto družstiev, ale aj ích finančné uplatnenie, aby im boly poskytnuté finančné zdroje, aby mohly zbytkové statky prevziať. Museli by sme sa ohradiť čo najrozhodnejšie a mohlo by to mať nedozierne následky, keby sa uplatnila tendencia, aby boly zbytkové statky ponechané veľkostatkárom alebo pachtierom, alebo na druhej strane, aby zbytkové statky dostaly sa do rúk veľkých sedlákov, ktorí by prišli na Slovensko z Čiech. Nie preto, že bysme ich radi nemali, ale poneváč súdime, že politicky by sa to ťažko nieslo.
A ešte jednu vec, vážené shromáždenie, bytovú otázku. Nechceme dlho hovoriť, ale vážené shromáždenie, to čo platí o pozemkovej reforme, o podporách družstiev pri prebieraní zbytkových statkov, to platí tiež o podpore stavebného ruchu na Slovensku. Na Slovensku žiadnej podpory stavebného ruchu niet a práve preto je i veľmi malý stavebný ruch. Tam stavebné družstvá nemajú možnosť ako v Čechách, kde si získajú úver zo spořitelne a záložne, poneváč tam spořitelieň a záložieň niet. Preto zase je povinnosťou vlády, aby hľadala spôsob, ktorým by stavebné podnikánie stavebných družstiev na Slovensku umožnila.
Na koniec, vážené shromáždenie, ešte len pár slov. My budeme samozřejmo ako súčiastka koaličnej väčšiny podporovať vládu a prvým prejavom tejto podpory bude, že vezmeme jej prehlásenie na vedomie. Robím to, vážené shromáždenie, v tom povedomí, že tento štát, tak ako je a menovite pre pracujúci ľud na Slovensku, je jedinou možnosťou, vo ktorej môže uhájiť dnešnú svoju posiciu a jedinou možnosťou, jedinou platformou, na ktorej môže svoju posiciu v budúcnosti zlepšiť.
Pre nás, vážené shromáždenie, podpora tejto vlády, účasť na parlamentnej väčšine, nejaví sa prácou, ktorá donáša ovocie kapitalismu, ani nejaví sa prácou, ktorá nedonáša žiádného ovocia. My na Slovensku vieme veľmi dobre, čo pracujúcemu ľudu tento štát doniesol a vieme veľmi dobre, že pre slovenské robotníctvo sú len dve vychodiská: Buďto pevný jednotný československý štát alebo Horthyho Maďarsko. My vieme veľmi dobre, že niet tu tretieho vychodiska, že niet tu vychodiska, pre ktoré obracia sa proti nám strana komunistická, ktorá nám vytýka, že sme vstúpili do vlády. Vieme veľmi dobre, že keby sme my v tej vláde neboli, keby sme boli v oposicii, nerobili bysme oposiciu vláde, už preto, že by vtedy žiadna vláda nemohla byť, ale robili by sme oposiciu štátu a keby sme robili oposiciu štátu, to by sme na Slovensku robili oposiciu sami sebe a připravovali by sme hrob nielen našej politickej samostatnosti, ale pripravovali by sme hrob i doterajším sociálním výdobitkom, ktoré v Československej republike robotníctvo má, uvrhli by sme ho do jarma, v ktorom je dnes maďarský proletariát.
A toto, vážení priatelia, toto robiť, k tomuto pracovať, to nepovažujeme za prácu socialistickú, to nepovažujeme za prácu, ktorá smeruje za socialistickým ideálom, ale to by bola práca, ktorá by viedla k zničeniu toho, čo dosiaľ máme, ktorá by viedla k úplnému porobeniu slovenského pracujúceho ľudu. Tohoto nemôžeme chceť, vážené shromáždenie, a nechceme. Poneváč vidíme, že inej možnosti niet, že inej parlamentárnej formy k správe tohoto štátu niet, ako je forma, ktorá viedla k dnešnej koalicii, považovali sme za svoju povinnosť menovite my zo Slovenska, staviť sa za to, aby sme túto formu prijali, staviť sa za to, abysme sa tejto formy na správe štátu zúčastnili. Súdime, že len tam môžeme dosiahnuť výsledok, kde sa bude jednať o nás s nami a že tam, kde nebudeme my, jednalo by sa a muselo by sa jednať proti nám.
Na tomto základe, vážené shromáždenie,
a v predpokladu, že táto vláda bude vedieť oceniť veľké povedomie
povinnosti, ktoré prejavila naša strana vtedy, keď túto platformu
prijala, a že podľa toho i bude účasť pracujúceho ľudu československého
na správe tohoto štátu honorovať. V tomto povedomí sme ochotní
túto vládu podporovať a v tomto povedomí budeme hlasovať pre vládne
prehlašenie. (Výborně! Potlesk.)