Posl. Bobok: Slavná snemovňa! Z poverenia rozpočtového výboru mám šťastie podať veľactenému Národnému shromaždeniu krátku zprávu o vládnom návrhu, uverejnenom tlačou pod číslom 1877, ktorý povoľuje ďalšie mimoriadne župné prirážky na Slovensku. Pri ustanovovaní nových daňových ťarch rozpočtový výbor bol si povedomý tej veľkej odpovednosti, že nové bremeno bez vážnej príčiny, okrem prípadov nevyhnuteľnej potreby, uvaľovať nesvobodno. Rozpočtový výbor v tomto prípade uvažoval navrhované nové daňové ťarchy a na základe dôvodov, predostretých vládou, prišiel k tomuto úsudku:
Ťažké finančné pomery žúp slovenských úplne znemožňujú zaokrytie tých veľkých výdavkov, ktoré stále sa zvyšujúce ceny potrebných vecí zapríčiňujú. Následkom tohoto výdavky kancelárskych potrieb, paliva, udržiavania stavísk z dosavádnych prameňov svojich dôchodkov i vzdor poskytnutej štátnej podpore župy znášať nemôžu.
Táto okolnosť primala ministerstvo pre správu Slovenska k tomu, aby bol podaný návrh zákona, ktorý povoľuje okrem dosavádnych prirážok ďalšiu mimoriadnu priražku 2%-nú vyberať od priamej štátnej dane, a síce k cieľom správy, premávky, orby, vzdelávania a dobročinnosti.
Z dôvodovej zprávy dovoľujem si spomenúť, že v smysle starých na Slovensku ešte platných uhorských zákonov župy dosiaľ na ciele správy, orby, vzdelania a dobročinnosti si vyberajú k štátnej priamej dani 5% prirážku a budú si ju i na ďalej vyberať, takže prijatím tohoto návrhu zákona všetky tieto prirážky budú znamenať 7% prirážku, okrem tých 3%, ktoré občania platia ako prirážku na penzionálnu základinu župným úradníkom. (Místopředseda Buříval převzal předsednictví.)
Za potrebné pokladám ešte spomenúť, že poneváč reformou administrácie, ktorá sa má vykonať na inom podklade v župách, budú utvorené nové úrady, prirážky týmto návrhom zákona žiadané sa vzťahujú len na rok 1920 a 1921.
Poneváč dôvodová zpráva úplne
dokazuje potrebu týchto prirážok, rozpočtový výbor návrh zákona
v tej osnove, ktorej tlačivo je vo rukách našich, doporučuje slavnému
shromaždeniu k prijatiu. (Souhlas.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Udílím slovo zpravodaji výboru ústavního panu posl. dr. Markovičovi.
Zpravodaj posl. dr. Markovič: Ctená snemovňa! Navrhovaný zákon týka sa právomoci žúp, a preto bolo treba prejednávať túto osnovu tiež výboru ústavnému. Ústavný výbor nenašiel so stanoviska svojej kompetencie žiadného dôvodu, pre ktorý by mohol mať námietky proti rozhodnutiu rozpočtového výboru v tejto veci, a preto sa usniesol doporučiť ctenej snemovni, aby navrhovanú predlohu tak, ako je v zpráve rozpočtového výboru, schválila.
Pri tej príležitosti ústavný výbor
považuje za potrebné poukázať na to, že táto predloha dáva župám
právo vyberať prirážky na štátnu daň v rámci tej pravomoci, ktorú
majú župy na Slovensku ešte v smysle starých uhorských zákonov
o župnom zriadení a že práve preto, ako náhle tieto staré uhorské
zákony pozbudú platnosti zavedením zákona o župnom zriadení podľa
usnesenia revolučného Národného shromaždenia, že i toto právo,
opierajúc sa ešte o staré uhorské zákony, pozbude platnosti. Pri
tom si ešte dovoľujem poukázať na to, že ústavný výbor pri inej
príležitosti sa usniesol na tom, aby zákon o župnom zriadení bol
čo najskôr uvedený v život, a toto usnesenie ústavného výboru
dovoľujem si pri tejto príležitosti doporučiť ctenej vláde do
zvláštnej pozornosti. (Souhlas.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Zahajuji debatu.
Ke slovu je přihlášen kol. Svetlík.
Uděluji mu slovo.
Posl. Svetlík: Ctená snemovňa! Čo sa týka vládneho návrhu, aby župné prirážky na Slovensku boly zvýšené, je to daň, ktorá je daňou priamou a pre túto budeme tiež s naším klubom hlasovať. Iná otázka je však, čo sa týka Slovenska a jeho župného zriadenia. Tu musím zase na druhej strane poukázať, že keď sa majú nové dane uvaľovať, musí občianstvo na Slovensku mať tiež možnosť, aby do župných správ zasahovalo. Musím poukázať, že tým činom, že táto snemovňa bola zvolená, dalo sa veľmi málo Slovensku, lebo snemovňa táto po väčšine sa usnáša o návrhoch, ktoré sú platné v rámci bývalých krajín rakúskej monarchie, ale na Slovensku väčšina týchto zákonov pôsobnosti nemá. Nuž a teraz vidíme, že hneď po voľbách bolo Slovensku sľúbené, že sa vykonajú voľby do obcí a do župných zastupitelstiev. Máme od volieb už 12 mesiacov a ešte nemáme na Slovensku to, aby ľud v župných zastupitelstvách rozhodoval. Stala sa veľmi malá náprava v tejto veci, že boli vymenováni istí prísediaci do župných výborov, ktorížto prísediaci rozhodujú však vo veľmi malom okruhu o daniach, ktoré sa majú na ľud uvaľovať, takže naše župné a administratívne zriadenie vnútorné na Slovensku sa podobá čiste absolutistickým obvodom, kde vládnu župani, na ichž vymenovanie a ustanovenie nemá slovenský ľud ani toho najmenšieho vlivu. A preto nemáme dôvery, že táto nová daň, ktorá je vypisovaná, bude tiež využitá v prospech našeho ľudu. My máme dnes na Slovensku stav úplne bezprávny. Na Slovensku videť i pri povrchnom pohľade, že je to jedna obyčajná etapná krajina, kde nepanuje žiadny zákon, ale kde od vrchného úradníka, to jest ministra v Bratislave, až po najnižšieho úradníka si robí každý úradník zákony a nariadenia sám, alebo ich vyťahuje z tých zákonníkov, ktoré robili bývalí maďarskí zákonodarci.
Chcem vám uviesť dnes prípady, ktoré tlačia našich ľudí v najväčšej miere. My nemáme na Slovensku toho najmenšieho práva, aby sme vplývali na pozemkovú reformu. Vy viete, že 3/4 zeme prináleží bývalým maďarským šľachticom a na tieto 3/4 zeme nemá ľud žiadneho vlivu, tie sa rozdávajú ako politický čachr ľuďom vláde blízkym a tieto zeme ostávajú na druhom mieste zase v rukách týchto maďarských šľachticov, ktorí dnes, ako to vidíme dľa udalosti v súsednom Maďarsku, sú opätovne v spojení nielen s Horthym, ale i v spojení s terajším exkráľom Karolom v Maďarsku. Vidíme, že táto politika, nielen pozemková, ale i politická, robí na Slovensku to, že máme ľudí, ktorí sa tam narodili, máme ľudí, ktorých otcovia tam bývali, tí mali synov a dcéry, ktorí sa v poctivosti živia, ale naši župani ich zo Slovenska vykazujú. To sú ľudia, ktorí nemajú žiadneho domova, nemajú ho ani tam, kde boli ich praotcovia, nemajú ho ani na Slovensku. Preto ich župani vykazujú, že sú to organizovaní robotníci, a ani nemusia žiadnu politickú agitáciu robiť.
Kto sa dnes sťahuje na Slovensko? Vy ste, ctená snemovňa, čítali pred niekoľkými dňami, že sa náš pan zahraničný minister sišiel v Moste nad Litavou v jednom kaštieli sdierača slovenského ľudu Antonína Dréhara s ministrom Telekim a inými maďarskými činiteľmi a urobili tu pakt, o ktorom nevieme, ako vypadá, ale vidíme, že hneď po tejto schôdzi Teleki-ho s ministrom Benešom sa odsťahoval na Slovensko gróf Apponyi, ten gróf Apponyi, ktorý bol tvorcom školského zákona za vlády maďarskej, ktorý zakazoval druhým národnostiam, aby v materinskej reči sa mohlo vyučovať. Vidíte, že chudoba v nesčíselných pádoch - máme na to markantné doklady - sa vykazuje zo Slovenska; chytnú ich, dajú do vagonov a vypustia za hranice, ale títo bohatí grófi sa jeden za druhým sťahujú na Slovensko. Ale nielen to, tento pracujúci ľud na Slovensku, nielen Slováci, ale i ostatní musia volat, "jeho excelencia"; keď gróf Apponyi prišiel na Slovensko, zakázal si, aby od sluhov bol menovaný "pán Apponyi" musia ho menovat "excelencia Apponyi." Tak sme to dopracovali s naším osvobodením na Slovensku, že miesto aby sa demokracia na Slovensku udržala, demokracia upáda. Tam nemáme ani jednoho úradu, kde by sa držali demokracie, ale držia sa čistého absolutizmu a tak, ak sa zdá, tieto udalosti v Uhrách majú ku s istej pospolitosti s touto schôdzkou ministra Beneša s grófom Telekim. Keby sa bol Teleki nepresvedčil, nebol by volal Karola do Maďarska a nestaly by sa veci, ako sa staly na Slovensku.
Keď ideme ďalej a postavíme sa na stanovisko finančné na Slovensku, treba si predstaviť, že na Slovensku sa neurobila konškripcia milionárov. Máme, pokiaľ sa týka odborových organizácií, zhruba počet milionárov, ktorí za války na Slovensku stali sa milionármi. Je ich viac než tri tisíce, ale keď vidíme, že jeden takový mnohonásobný milionár platí priamej dane najvyše 120 K, toľko čo platil pred vojnou roku 1914, keď my vidíme, že na jednej strane vyťahujú sa z vačku chudobného ľudu dane a na druhej strane, že na títo bohatí ľudia platia snáď len 2%, ačkoľvek sa ani nevymerily správne tie dane, ktoré sa tam maly vyberať. A keď tieto poriadky vezmeme so stanoviska hospodárskeho, zvlášť, pokiaľ sa týka financií, nemáme dôvery k tejto celej administratívnej správe na Slovensku. Čo sme mali na Slovensku, bolo to, že ide jedna panama za druhou. Tých bolo viac. Nehovorím ani o Ústrednom Družstve, teraz sa vynorila nová liehová panama, ktorá počína od Bratislavy a končí v Liptovskom sv. Mikuláši, kde sa zašantročilo 5.000 hl liehu a na každom litre zarobili páni od vlády, ktorí robili tieto kontrakty, najmenej 14 až 15 K. (Hlasy: Jmenovat!) Podávame interpeláciu v tejto veci.
Tak tu táto liehová panama, páni moji, tá urobí korunu všetkým týmto pomerom, a my môžeme povedeť, že skutočne nemôžeme veriť týmto ľuďom, ktorí sú dnes u vlády, aby oni na Slovensku mohli gazdovať. To vyzerá tak, ako by tie poslednie grajciare, chce-li povyťahovať od chudobného ľudu, ale od tých bohatých, ktorí tam gazdujú, nič nechcú. Tak to vypadá, veľactení.
Čo je potrebné, je to, aby sa na Slovensku vykonaly voľby nielen do obcí a žúp, ale i do Národného shromaždenia, aby sme poznali, že to, čo sa tam robí, je nezdravé. Vy môžete, veľactení, videť, že ako ten ľud dnes hľadí na štátne úrady. Vy hovoríte, že sa tam robí vlastizrada, ale kdo tú vlastizradu robí? Tu robia páni z ministerstva, z Bratislavy pochodí tá vlastizrada, poneváč oni porušili všetky zákony a sľuby, ktoré dali na Slovensku ľudu, keď prišli na Slovensko, aby ho hájili, a oni Slovensko zatiaľ zradili. Pan kol. minister Šrobár, keď roku 1919 prišiel do Ružomberka, držal reč o tom, že ako môžno Slovensko priviesť ku konsolidácii, a v tejto reči bolo sľubované, že sa vyvlastní velkokapitál, že sa vyvlastnia všetky licencie a že sa zavedie život odpovedajúci slovenskému ľudu. A vy viete, čo sa z tých sľubov plní. Ani jeden nie. A tu považujeme, že velezradu a vlastizradu robia tí páni, ktorí porušili všetky sľuby, ktoré dali ľudu na Slovensku hneď, keď sa stal prevrat roku 1918. Kdo vlastizradu robí, kdo sdiera na Slovensku ľud, toho povyšujú, tomu sa vystavujú pasy, toho policia stráží, za ním chodí, aby sa mu nič nestalo, ako vidíme tých maďarských grófov a iných bohatých ľudí, ktorí za účelom spekulačným chodia na Slovensko, aby tam obchodovali, ale na druhej strane vidíme stá a stá našich ľudí.... (Hlas: Jména, ne paušálně!) My máme, veľactení, stá a stá ľudí v kriminále. My vám prinesieme mien celé folianty. (Hlas: Jen aby!) Páni moji, vezmite si len interpelácie, ktoré sme podávali o Obilnom Úrade, tam máte všetky mená. Nie paušálne. A tu si úprimne povedzme, že keď to vezmeme, musíme prijsť k tomu koncu, že skutočne toto gazdovstvo, ktoré sa robilo a robí do dnešného dňa na Slovensku, nenie úprimné ani pre stredné triedy, ani dobré pre robotnícke triedy. A tu v týchto pádoch je našou povinnosťou dnes, aby sme, čo sa týka ozdravenia, keď chceme upravovať naše vnútorné pomery na Slovensku, správu, začali od ľudu.
Veľactení, v každej veci budete
prijatí od chudobných, ktorí budú na konsolidácii Slovenska spolupracovať.
Ale terajšie pomery dokazujú, že neide o určitú nápravu, že ten
ľud je opustený, že nemá žiadneho zastania a nemá možnosti, aby
uznal, že sa s ním jedná spravodlive a preto, veľactení, musím
vysloviť s tohoto miesta, že tieto pomery, ktoré sa tam dnes objavujú,
napomáhajú ožobračovať a snižovať všetkých spravodlivých a pomáhajú
na druhej strane tomu, aby vyhnaní boli dobrí, poctiví a úprímní
ľudia a na treťom mieste, aby tam boli priťahovaní ľudia, ktorí
sa vrhajú ako supovia, aby čo možná všetko, čo tam zostalo, vykoristili,
vydrancovali a obohatili sa proti tomu ľudu. Osvedčujeme s protestom,
že táto dávka bude zneužitá k politickej agitácii a že tie peniaze,
ktoré sa odhlasujú a vyberú, nebudú poctive užité pre ľud, ale
proti ľudu. Tým končím. (Souhlas a potlesk poslanců soc. dem.
levice.)
Místopředseda Buříval (zvoní): K slovu není nikdo přihlášen. Debata je skončena.
Táži se pánů zpravodajů, zdali
si přejí slovo.
Zpravodaj posl. Bobok: Neprajem
si.
Zpravodaj posl. dr. Markovič:
Nie.
Místopředseda Buříval: Přistoupíme k hlasování. Prosím o zaujetí míst. (Děje se.)
Budeme hlasovati o celé osnově zákona, o §§ 1 až 5, o nadpisu a úvodní formuli najednou. Kdo souhlasí se zprávou výboru rozpočtového a ústavního o vládním návrhu (tisk 1040) o mimořádné župní přirážce na Slovensku, jak ji doporučují páni zpravodajové, prosím, aby povstal. (Děje se.)
To jest většina. Osnova jest schválena v prvním čtení.
Druhé čtení bude provedeno v příští schůzi.
Tím jest druhý odstavec denního
pořadu projednán a přistoupíme ke