V souvislosti s tím vzpomínám na to, že vyšetřující výbor zůstal ještě dlužen zprávy o Mostu atd. A já bych vyšetřující výbor naléhavě žádal, aby pečoval o to, aby tato zpráva byla také podána.
Všechny tyto věci v Krompaších jsou jen částí té celé politiky, jež namířena je proti menšinám národním, avšak také i proti samému dělnictvu. Dnes je reakce, to vidíme na každém kroku, vždy navrchu.
Vidíme to na censuře na Slovensku
a i u nás. Skoro nikdy nebylo ve starém Rakousku tolik konfiskováno,
jako u nás. A ty krvavé rozsudky, jež dnes jsou vynášeny, jež
včera a předevčírem byly v Brně vyneseny! Až na deset let byli
dělníci odsouzeni! To je starý Holzingerův senát proti tomu ubohým
chudáčkem. A tu vzpomínám na jednu věc, jež snad bude tuto záležitost
ilustrovati. Máme ve svém středu jednoho velmi váženého kolegu
s české strany, jenž také hrál velikou politickou úlohu. Byl také
tenkráte tímto krvavým senátem odsouzen, ne však na deset let
- vyšel z toho pouze se čtyřmi roky. U nás tedy vynášejí se mnohem
přísnější, bezohlednější rozsudky než ve starém Rakousku a to
se trpce vymstí. Děláte z těch lidí přece mučedníky! Místo, abyste
zlepšili sociální a hospodářské poměry, abyste dali politickou
svobodu, utlačujete a vyvoláváte tím odpor druhých. A vzpomínám
na návrh, který jsme dnes podali, který směřuje k tomu, aby vláda
předložila během osmi dnů zprávu o zrušení porotních soudů. Tuto
zprávu zůstala nám dodnes dlužna a my ji s tohoto místa žádáme.
Nechceme déle přihlížeti k tomu, že vystupuje absolutistický režim
proti dělníkům, proti socialisaci. Ministerský předseda mluvil
o pěstním právu, jež nelze trpěti, jež nesmí nastoupiti. Míní
pěstní právo jiných, zapomíná však, že dnes vládne pěstní právo
reakce, pěstní právo brutálního násilí proti dělnické třídě, proti
socialisaci a tomu, co s tím souvisí. Nejsme povoláni k tomu,
abychom vás varovali, abychom vám ukazovali cestu vedoucí ke konsolidaci
státu. Budete-li však tak dále jednati, pak není možno tento stát
udržeti, pak musí zajíti. (Posl. Čermak [německy]: Nestojí
ani za to, aby žil!) Chci souvisle prohlásiti: Nemůžeme naprosto
na základě své vlastní zkušenosti prohlášení ministerského předsedy
vzíti na vědomí, odmítáme je jako falešné a nepravdivé. (Souhlas
a potlesk německých poslanců.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Udílím slovo dalšímu řečníku dr. Vanovičovi. (Hluk.
- Výkřiky poslanců soc.-demokratické levice.) Prosím
o klid!
Posl. dr. Vanovič: Slavná poslanecká snemovňa! Skutkový stav vecí predniesol obšírne a objektívne pán zpravodaj a predniesli ho aj iní predrečníci. Preto ja stav vecí pokladám za celkom jasný a držím za zbytočné o tejto veci ďalšie reči šíriť. Omedzím sa len na niektoré poznámky.
Pan predrečník hovoril, že vyšetrujúcej komisii sa nepodarilo všetky možné podrobnosti dokázať. To je pravda, ale upozorňujem na to, že vyšetrujúca komisia nenie súdom k tomu povolaným a že členovia vyšetrujúcej komisie sa nemohli považovať za súdcov z povolania, ktorí by boli viazaní dajakými zákonnými predpisami, ale museli sa považovať za arbitrov, ichž povinnosťou bolo, aby nestranne a nepredpojate na základe slobodného uvažovania utvorili si obraz o pravom stave vecí, utvorili si obraz o tom, či ministerský prejav v podstate odpovedá pravde alebo nie.
Pan predrečník vytýkal, že vyšetrujúca komisia sa postavila na stanovisko vlády a vraj proti robotníkom. Ja môžem konštatovať, že tí členovia, ktorí ozaj ako nepredpojatí súdcovia šli v predpoklade, že budú hľadať na základe slobodného uvažovania tvoriť si obraz o pravom stave vecí, že boli ozaj nepredpojatí, ale naopak s druhej strany tiež zbadali, že niektorí členovia vyšetrujúcej komisie zabudli na to, že majú byť takýmito nepredpojatými sudcami a postavili sa na stanovisko buďto verejného žalobníka proti úradom a vláde alebo na stanovisko obráncov robotníckej triedy. Vidíme, že títo páni pochybili a neboli na česť svojmu povolaniu, lebo miesto sudcovskej povinnosti vžili sa tak do povinnosti obrancov alebo verejného žalobníka.
Pan predrečník sa dovolával, že vraj v Krompachoch je špiclovský systém, čo toľko znamená, že uradné medzítka považujú za svoju povinnosť, aby dovedely sa o udalostiach, ktoré sa v ich obvodoch dejú, a to je ich úradnou povinnosťou, a keď sa dozvedia o niečom takom, čo neodpovedá princípu a základom štátu, to sa samo sebou rozumie, je ich povinnosťou proti niečomu takému zakročiť.
Pánovia, vy ráčíte trošku mútiť pochop slobody. Ja som priateľom slobody, ale sloboda je, prosím, volnosť myšlenia, hovorenia, konania, písania, až po tú hranicu, pokiaľ sa to záujmu verejných alebo súkromných práv iných nedotýka. Tedy svoboda je omedzená záujmami, právami iných, kde sa toto už presahuje, kde patričný nechce uznať záujmov a práv iných, ich nerešpektuje, ale uráža, to presahuje hranice svobody, to je neviazanosť a takúto neviazanosť trpeť v právnom štáte nemôžeme.
Poneváč prejav pána ministerského
predsedu dokazuje, že vláda stojí na stanovisku udržovania, zosilňovania
a upevňovania štátu, na stanovisku zachovania právneho poriadku,
na stanovisku zaistenia bezpečnosti osoby a majetku a poneváč
i republikánska strana venkova a slovenská národná a roľnícka
strana stojí tiež na stanovisku udržania, upevnenia a zosílenia
československej republiky, na stanovisku zaistenia bezpečnosti
osoby a majetku, udržania právneho poriadku, právneho stavu, preto
z týchto príčin táto strana rozhodne prijíma prejav ministerského
predsedu a ja vyhlasujem, že bude zaň hlasovať. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda Buříval: Mezi řečí p. poslance Schweichharta dopustil se p. kolega Čermak výroku o státu: "Nestojí ani za to, aby žil!" Pro tento výrok volám p. poslance Čermaka k pořádku! (Výborně! Potlesk.)
Udílím slovo dalšímu řečníku p.
poslanci Svetlíkovi.
Posl. Svetlík: Ctená snemovňa! Vyšetrujúca komisia bola poverená, aby doniesla plénu snemovne poslaneckej nestrannú objektívnu zprávu o udalostiach v Krompachoch. Na prvom mieste som povinný pripomenúť, že vyšetrujúca komisia neskončila svoje poslanie, že táto komisia prerušila svoje vyšetrovania prv, než by bola vypočula časť svedkov, ktorí videli celý prvý počiatok tejto hroznej tragédie. To, čo sme videli pri vyšetrovaní na mieste, bola len tak, a by som povedel, na oko urobená vec, aby verejnosť naša dostala zprávy, ktorými sa hádže verejnosti piesok do očú, ako by robotníctvo krompašské všetkému tomuto bolo na príčine. Nuž rozoberme nestranne túto vec. (Předseda Tomášek ujal se předsednictví.)
Musí doznať každý, že zásobovanie bolo prvou príčinou tohoto pondelňajšieho srotenia sa žien. Uznáte, veľactení pánovia, že keď robotník dostane z 2 kg múčnych výrobkov len 1 kg 35 dk, je to diferencia veľká. Sú tu hlasy, že tam boli vypočutí istí svedkovia, že bývala i lanského roku vydávaná kukuričná múka, ale proti tomu tí istí svedkovia dokazovali, že správa politická i vojenská dovolila robotníkom, aby si mohli zo žúp šárišskej a zemplínskej doviezť bielej múky. Ako jeden svedok dokazuje, mohli si 40 až 50 kg mesiaca odviezť. To boly pomery ešte roku lanského. Roku letošného tieto pomery už neboly, a tu musíte, veľactení, uznať, keď i obilný úrad a správca konzumu povie, že to bolo korrektné, že pracujúci človek o 1 kg 35 dkg múky nemôže týždne vyžiť. To je faktum.
A teraz ako sa to stalo? Však to bolo vylíčené, ale já musím konštatovať, že pán zpravodaj dr. Černý prečítal zápisnicu, ktorú nám v tom samotnom znení prečítal na mieste pán správca vojenskej prokuratúry. (Posl. Houser: Tak to nebyla zpráva vyšetřující komise?) Všetci členovia komisie sú povinní potvrdiť, že on v tom samotnom znení prečítal zprávu o šetrení vojenskej prokuratúry. A tu musím na prvom mieste, než prijdem k veci, posúdiť, že v tejto celej záležitosti úrady vojenské a i úrady civilné ako súdy nevypočuly so strany robotníkov ani jednoho svedka. Všetci svedkovia, o ktorých hovoril pán zpravodaj, o ktorých hovorí zápisnica a o ktorých hovoril p. Špaček, sú buďto úradníci fabriky, alebo sú to četníci, ale ani jeden robotník alebo robotníčka. Môžete sami posúdiť vec najlepšie z toho, že takto jednostranne sú zrobené zápisnice a na druhej strane 64 robotníci a robotníčky, ktorí boli tiež zúčastnení tejto velikej tragédie, sú v sedriálnom väzení. Hoc sme protestovali, aby boli zo sedriálneho väzenia dovezení k vyšetrovaniu, aspoň tri osoby, ani to sa nestalo. Teraz si vezmite tú objektívnosť, jednu, že neboli vypočutí robotníci navrhovaní dôverníkmi a robotníctvom, ale veľmi pilne sa vypočúvalo so strany, o ktorej sa musím zmieniť, že je v istom poddanstve sociálnom so strany Rima-muránskej železiarskej spoločnosti.
Teraz si vezmime pred oči: Hovorí sa, že predchádzala jedna tajná schôdza túto pondelnú vec. A čo je dokázané? Ani jeden svedok nedokázal, že bola tajná schôdza, a v úradnej zpráve stojí, že deň pred tým, to jest v nedeľu, sa vydržovala jedna tajná schôdza, kde boly veci ushovorené. Čo to bolo? Jedine, čo jedna svedkyňa sama doznala, že ženičky v sobotu v tom robotníckom konzume - nie v tom panskom kde majú svoj výsek mäsa - sa ushovorily, že pôjdu v pondelok žiadať, aby za kukuričnú grísku bola im daná múka. To bolo celé to tajné schôdzovanie.
Všetko tvrdenie, čo pán ministerský predseda hovoril a čo pán zpravodaj sám dosť jasne tiež po ňom schválil, že predchádzaly tieto udalosti ešte drievnajšie veci, že boly pripravované, odporuje tomu, čo strážmajster Kroupa doznal, že to bola docela obyčajná vec, že takých demonštrácií tam bolo aspoň 100. Je to psyché ľudí, ženy, lebo v Krompachoch nikdy, keď išla jedna alebo dve k direkcii a žiadaly o vyšší prídel múky, múky nedostaly, ale len vtedy, keď šly hromadne, tak direkcia im väčšiu čiastku múky dala. Dôkaz toho je, že direkcia dávala vždy, keď taká deputácia prišla a že najmenej 15 dkg múky na 1 osobu vydala. I domnievaly sa tedy tieto ženičky, že i v pondelok tak spoločne pôjdu, a direkcia že im nejakú časť múky dá a že ony zase spokojne odídu domov.
O politickom pozadí veci sa zmienim neskôr, až prijdem na vec v celku. Druhá vec, že toto nebolo nikým vopred pripravené, dokázané je tým, že dôverníci boli by sa iste postavili v čelo týchto žien, keby táto vec bola ushovorená. Ale dôverníci ako deputácia šli do kancelárie závodu a v tejto kancelárii im povedeli, že nemajú žiadnych zásob a že by bolo treba isť do Bratislavy, aby sa prídel múky zvýšil. Vtedy dôverníci pojednávali ďalej s direkciou o novej kolektívnej smluve, o formalitách, akým spôsobom sa má kolektívna smluva tvoriť. A tu by ste, pánovia, verili tomu, že by bolo niečo ushovorené, že by to bolo spiknutie, keď títo dôverníci, ktorí v kancelárii vyjednávali, o ničom nevedeli? To je nemožná vec!
Hlavnou príčinou boly veci, ktoré následovaly. Pri vyšetrovaní sa to dokázalo - a bola to zvlášť svedkyňa Žáková a iné ženy. Tu jeden pán rečník hovoril, že z týchto žien tá výpoveď nešla tak akademicky. Tu si musíte predstaviť, a vžiť sa do postavenia takej chudobnej ženy, ktorá akoživa nebola u súdu, ktorá má k pánom nedôveru, aby ste pochopili, že keď je vypočúvaná, že tá odpoveď nebola taká, aby sa dala tlačiť. Ale pravdu ženičky povedely, a ja musím potvrdiť, že slovenský človek nevie luhať. To je jeho zásada. Ten povie pravdu i keby to bolo proti nemu, ten zkrátka luhať nevie.
A tu, veľactení, tieto svedkyne, ktoré boly vypočuté a ktoré maly byť vypočuté, dokázaly, že hlavnú vinu na tomto hroznom činu nesie jedine strážmajster Kroupa. A tu bolo ve vyšetrujúcom výbore nadhodené, ako sa to mohlo stať, že direkcia zeleziareň dostala na ochranu na zavolanie jednoho obyčajného úradníka ihneď četnickú asistenciu. Čo sa robilo vo fabrike, než četníci tam došli? Nič sa nestalo, len to, že ženy, keď videly, že majú len kukuričnú múku a grísku, nevzaly ju. Len dve ženy si vzaly z pomedzi všetkých žien, ktoré boly povolané na ten deň. Pri vydávaní múky sa žiadna výtržnosť nestala. A tu dôjdeme ďalej. Vidíme, že v zpráve sa vraví, že pred budovou hovorila dôvernica Žáková maďarsky k ženám a že strážmajster Kroupa chcel dôvernici dať informácie, ktoré dostal z Levoče. Na mieste vyšetrovania sa dokázalo, že strážmajster Kroupa túto Žákovú hovoriť nenechal a sama úradná zpráva hovorí, že hovorila slovensky. Kde je tedy pravda, či u pána ministerského predsedu, či v úradnej zpráve z Krompachov. Robotníčky a dôverničky potvrdily, že začala hovoriť maďarsky, ale keď strážmajster Kroupa na ňu zavolal, že ju dá zatvoriť, hovorila slovensky a ani slovensky jej hovoriť nedovolil. Nuže, to boly tie príčiny, že došlo k roztrpčeniu žien a toto roztrpčenie žien sa utišovalo četníckymi kolbami. Toho dôkazom sú dve svedkyne, ktoré boly vypočuté, že sám Kroupa chytil jednu ženu a uderil ňou o stenu. Myslíte, že takým spôsobom sa robí pokoj a poriadok? (Hluk. Výkřiky.) Keď uderí niekdo tak ženu, že i druhá upadne, povie sa v zpráve, že bola napomínaná a že im bola dávaná informácia!
Zpráva vraví ďalej a pán posl. Špaček to tiež vravel, že četníci došli do slepej uličky, to nenie pravda, to je vyvrátené. Nemohli dojsť do žiadnej slepej uličky. Četníci boli už v chodbe budovy, ktorá ide zase na druhej strane von, a tam sa staly tie veci a nie v slepej uličke, ale na voľnom priestranstve, a to tak, že na jednej strane bol ľud a u steny stáli četníci. A čo tu vravel svedok Pazúr? Ako strojvodca, keď ženy zrobily pokrik, zastavil lokomotívu a skočil sa pozreť, čo sa robí, a sám šel okolo strážmajstra Kroupy, keď mal revolver v ruke a keď stál v jednom švarme s četníkmi a nebolo po nich hodené ani kamienkom. (Slyšte! Slyšte!) Títo ľudia ani nemali lopaty v rukách, keď sa stalo, že sám strážmajster Kroupa velel k paľbe. (Slyšte!) A tu je istá vec, že žandári nespustili paľbu na jeho komando, nestrieľali hneď, až keď on Vystrelil na robotníka, ktorý mu robil výčitky, že bije ženy, na robotníka Hajniša (Slyšte) Nenie pravda, ako pán ministerský predseda hovorí, že bol zbitý a ohrožovaný atď. Na to niet svedka, len strážmajster Kroupa a četníci. Tí ostatní svedkovia, ktorých tu máme, to sú úradníci a úradníčky Rima-muránskej spoločnosti, ktorí ani nevedia slovensky, ktorí sú Maďari. Sama úradná zpráva vraví, že úradníctvo utieklo do lesov a na pole.
Ako to mohli tedy videť z tých lesov, čo sa tam robí v závode. Dnes sa uvádza najmenej 9 úradníkov, ktorí to mohli videť. A tu sa javia veľké rozpory medzi úradnou a robotníckou zprávou. V úradnej zpráve je istý rozpor, lebo hlavný svedok, Pazúr, nebol pozvaný včas. Druhý svedok Láník, ktorý sa hlásil, a 30 ženičiek nebolo vypočutých. Tu je dôkaz, že rozkaz ku krviprelievaniu dal Kroupa, ale četníci ho neposlúchli. On potom strelil sám na robotníka, ktorý mu robil výtky a keď druhý robotník sa sohnul, aby pozdvihol toho druhého, zastrelil i tohoto. (Výkřiky: Hanba!) Pri tejto hroznej veci viete iste pochopiť, že je vysvetliteľné, že jeden robotník proti strážmajstrovi vystúpil. To by nebolo nič divného, ale toľko musíte zas z toho celého posúdiť, že k zraneniu Kroupy nemohlo dôjsť ani za strelby ani pred ňou. To je nemožná vec, ako správne povedel pán kol. so strany nem. soc. demokratov, aby ten kdo bol zraneným na hlave, ešte mohol strieľať. (Hlas: Ministerský předseda povídal, že ho odvedli do nemocnice!) Práve k tomu prijdem.
Sám Kroupa pred komisiou vypovedal, že on nebol ťažko ranený, že ho nedoniesli do nemocnice, on že tam šiel sám, že sa tam dal doprevadiť a šiel priamo do svojej kancelárie a tam celé odpoludnie pracoval. Tak tieto veci samy sebou prichádzajú v jasnosť a dokazujú, že zpráva pána ministerského predsedu a na druhej strane zpráva zpravodaja dra. Černého následujú po sebe v tejto jednostrannosti, a tu je povinnosťou snemovne, aby videla na obe strany. Na jednej strane ide čiste o spoločnosť bohatých magnátov, ktorí tam už roky a roky vykorisťujú chudobný slovenský ľud, a na druhej strane o chudobný slovenský ľud, ktorý je tež občanom našej republiky a má tiež právo na obhajovanie četníkmi. Iste 2.700 robotníkov sú takými poplatníkmi štátu ako táto spoločnosť Rima-muránska, o ktorú sa tu celý tento čas hádame a preme. Tak tieto veci, ako sú vylíčené, o vzniku tohoto veľkého nešťastia, tak ako sú úradne vylíčené, sú nesprávné, sú vylíčené jednostranne a nedokonale.
Zpravodaj isté body opravil a musel sám doznať, že do chodby, o ktorej sa tu vraví, že sa do nej vošlo tisíc ľudí, ako sa očití svedkovia presvedčili, že sa tam vojde najviac 60 ľudí. (Výkřik: Byla komise na místě činu?) Nebola.
Na druhom mieste sa dokazuje, že robotníci šli s lopatami, železom a rôznými nástrojmi. A čo povedal vyšetrovacej komisia direktor Králík? Pýtali sa ho páni, čo ste videl? Mali lopaty a kladiva? On vravel, že najviac ak 2 až 3 ľudia mali lopaty z toho celého množstva. A to je svedok, zaiste nestranný, ktorý je tež poddaný Rima-muránskej spoločnosti, a predca svedčil, že robotnici neboli ozbrojení. Je našou povinnosťou, abysme sa spýtali, či četníci jednali dľa svojich predpisov. Pan kol. Draxl pri vyšetrovaní docela jasne a striktne sa spýtal četníkov a vojenskej prokuratúry, či použitie zbraní sa stalo dľa predpisu. Na jednu otázku dostal vyhýbavou odpoveď, na druhú otázku žiadnej odpovedi nedostal. A to sa, prosím, ani neprotokolovalo! Podľa predpisov a pán kol. Draxl nám ich prečítal - bolo použité zbrane proti zákonu. A veľactení páni a veľactená snemovňa, vy samotní vo svojej nestrannosti uvážte len toto: my nechceme snížiť stav četnícky. Ja som s tohoto miesta hovoril, že četníci, dokiaľ neboli s kapitalistmi spojení, do toho času až na malé výnimky, že boli dobrými priateľmi všetkých chudobných ľudí a robotníkov na Slovensku. A tu dnes je dokázané, že všetky výhody, ktoré četníctvo má, dostáva z fabriky, že všetky potravné články, kurivo, zariadenie četníckej kancelárie, ktoré bolo potrebné, že dostali od Rima-muránskej spoločnosti. Vezmite si, že i za starých časov, keby sa bolo niečo takého stalo, boli by ihneď takého četníka suspendovali. Ale dnes četníci sa nechajú v tom domnení, že od robotníkov sú úplne vzdialení, že nemajú s nimi čo robiť, ale na každé zavolanie z direkcie takého veľkého podniku, ako je Rima-muranská, hneď sú na mieste a pohotove.
Nuže, a tieto fakta komisie naša zistiť nechcela.
Sám Kroupa sa priznal, že sa stravuje tam, že sa tam pre neho robia dva šatníky v závode atď. Hovoril síce, že on to platí, ale my sme žiadali, aby bol vypočutý jeden dôverník-robotník menom Hisem, ktorý má z kancelárie od minulého roku prostredníctvom účtárne istú zprávu, že to boly cedule napísané gratis, a ja som počul, že to, čo je gratis, sa neplatí. To my veriť nebudeme a to nebu de veriť ani jeden robotník v Krompachoch, práve tak ako nemôžeme hľadeť na úradníkov a na ostatných ako na ľudí nestranných, od četníka až po slúžneho.
A keď ideme ďalej, poznáme ešte, že čo sa týka celej veci, že hovorí sa tu o bývalých veciach, ktoré títo robotníci vraj páchali proti nášmu štátu. Chcem aspoň trocha vám objasniť, ako to vypadalo na východnom Slovensku po roku 1918 28. októbra. Vy znáte a doznáte každý, že tam boly priemyselne miesta silne pomaďarčené. To je ešte dnes cítiť. Čím to bolo? To bolo tým, že vyučený priemyselný robotník bol braný väčšinou z Pešti a z väčších uhorských miest, že spoločnosť kapitalistická úradovala len maďarsky, že školy a všetko iné slúžilo na to, aby hospodárska nadvláda tohoto človeka zahnala kurz jeho národnostného cítenia do národnosti inej, národnosti maďarskej. To poznali sme na dedinách, kde neboli ľudia otročení kapitálom, že zostaly tieto dedinky čiste slovenské.
Nuž myslíte, že naraz, obratom sa to môže stať, že tamtí ľudia srdečne prilnú k štátu, ktorý im bol malovaný, že je im nepriateľský?
Chcem poukázať na to, že organizácia robotnícka vykonala v tomto smere toľko, že ľudia, ktorí neboli si toho ani vedomi, boli ňou upútaní na tento štát. Nechcem sa chlubiť ničím iným než tým, že môžem riecť, že súdruh Surányi, na ktorého ste pokrikovali, už 28. Marca 1920 vo svojom časopise "Kassai Munkás" priniesl prejav pre republiku československú, že robotníctvo maďarské bude svoje záujmy a svoju budúcnosť v tejto republike uplatňovať a hájiť.
A tu veľactení, chceme isť ďalej a povedať, že boly schôdze - a naše úrady a pán minister Černý majú vo svojich archívoch také rezolúcie, - na ktorých maďarskí robotníci, v Lučenci, Rožňave, v Košiciach a v iných mestách sa osvedčili, že keby Horthyovská maďarská reakcia tiahla proti republike, že robotníctvo maďarskej národnosti sa postaví po bok vojsku československému. (Slyšte!) Bolo by iste dobre, aby pán ministerský predseda tiež tieto rezolúcie vytiahol. Keď má iné zprávy nepravdivé, nech poukáže i na správne zprávy. Teraz si vysvetlíte, že z týchto vecí, ktoré sa tam a hlavne na východe Slovenska staly lanského roku, i politicky naša republika získala. (Místopředseda dr. Hruban převzal předsednictví.)
Viete dobre, že štyrdohoda nebola naklonená, aby sa rozhraničovacie práce na Slovensku skončily. Tie nie sú vôči Maďarsku ešte dnes hotové, a vieme dobre, že deputácii robotníckej v Lučenci, keď žiadala, aby Šalgotarján nebol cele privtelovaný do Maďarska, čo riekla táto komisia. Že sa bude o istých územiach hlasovať a rozhodovať. A čo bolo? Pod vlivom organizácie našej maďarskí robotníci odovzdali lanského roku svoje hlasy československej strane sociálne-demokratickej. Tým bol plebiscit vykonaný a tým sa každý presvedčil, že na Slovensku nenie treba plebiscitu. To sú tí vlastizradní robotníci z východného Slovenska a pohraničných miest, ktorí takú velkú obetavosť preukázali. Nestavali sa na iredentistícké stanovisko, ale na správnu vec, a ako socialisti uznávali, že štát, v ktorom sú, musia uznať. Jestliže sa dnes pýtate, kdo robí na Slovensku velezradu, musím odpovedeť, že musíme isť nazad. Viete, že v Chicagu bola pred revolúciou zrobená umluva, v ktorej Slováci a českí obyvatelia tohoto mesta sa osvedčili, že budú bojovať pre samostatnosť národa českého stavať v tom smysle, že budú vyvlastňovať veľký kapitál, že budú zriaďovať výrobu spoločenskú. To je v tej chicagskej deklarácii. A tu dnes vravím: Kdo sú tí velezradci? To páni, ktorí obviňujú robotníctvo, že je velezrádné, tí by mali byť postavení pred súd ľudu, že porušili všetky smluvy a sľuby, ktoré ľudu pred revolúciou a po revolúcii dali.
A tu, veľactení, nemusíme sa chodiť ďaleko pozerať, nemusíme dlho skúmať, čo je príčinou toho, že my na Slovensku žijeme tak, ako v okupovanom území, ako vo vojensky obsadenom území. Musíte sa vžiť do toho, ako tam žijeme, že keď máme robotnícke organizácie, nemôžu tieto poriadať ani schôdze, ani prednášky. Máme slovenské dediny v gemerskej župe, kde nenie dovolené, ani sa sísť, a títo ľudia ani nevedia dodnes, kam přislušia. Tento systém nasvedčuje, že tieto veci sú nie v poriadku, že nenie splnené, čo bolo sľúbené, že títo páni, ktorí udržujú tento stav na Slovensku, udržujú všetko to staré, čo ostalo po Maďarsku. Nič nového, žiadna reforma sa nezaviedla, ani pozemková, ani jeden zákon sa neopravil, a ešte všetky tieto hrozné nariadenia Tiszove z doby války sa tam dnes vykonávajú. A tu poviem úprimne, že naša vláda má v Bratislave veľmi dobrých detektívov. Žiadal by som, aby sa tu zjednal poriadok.
Ja som sa o tom presvedčil v župe gemerskej a musel som sa hanbiť za našich detektívov. Sú to ľudia, ktorí neboli schopní vykonávať svojich funkcií, a od týchto má náš pán ministerský predseda svoje informácie. Bolo by treba urobiť konškripciu detektívov na Slovensku. Ja musím s tohoto miesta slávnostne vyhlásiť, že je treba upraviť pomery a umierniť ich. My nie sme proti tomu, aby tí, ktorí sú špionmi Maďarov, aby tí, ktorí sú podkopávačmi štátu, neboli trestaní, tých nebránime, len žiadame, aby bol nechaný na pokoji poctivý chudobný ľud, aby sa neodcudzoval tomuto štátu tým spôsobom, že sa proti nemu tak drakonicky postupuje, ako sa postupovalo od Rumanovej až po Krompachy. Ešte sú pomery hospodárske, ktoré treba tu objasniť. Hovorilo sa o tom, že títo svedkovia, ktorí hovorili, sú verohodní ľudia. Ja som povinný povedeť, že ten Ztratil, ktorého pán Špaček bral v ochranu, bol nazývaný robotníctvom panským špehovačom, lebo prezradzoval robotníctvo, keď Rima-muránska direkcia potrebovala jednoho človeka alebo viac v závode, ktorí by donášali všetky možné veci na robotníctvo, ktoré robilo a nerobilo. A druhý svedok Hlaváček. Tento Hlaváček za starej vlády nebol schopným ani slovensky ani česky hovoriť, jeho deti neznajú slova slovensky, ale tie naše nenávidené ženičky, tie majú deti slovensky vychované, ale tie sú špatnými svedkyňami, a za to je verohodným svedkom pán Hlaváček, že nadával za vojny a pred vojnou vojakom: slovenských krav ako majster v továrni. Na to máme svedkov.
A čo je Kroupa? Kroupa je známy na Kladne a Roudnicku. Čo robil na Kladne za války? To, čo robil v Krompachoch a na Roudnicku, že chudobných brancov vodil na reťaziach, ale bohatých vyreklamoval a slušnú odmenu od nich bral. Je dokázané, že za takú službu ako strážmajster bral od bohatých múku, cukor a všetko ostatné a že tento chudobný ľud od Kralupska nahore až po Roudnicko ho preklíňa. A takého človeka ste nám poslali na Slovensko! (Výkřiky.) A takým ľudom máme dnes veriť!
Chcem zakončiť žiadosťou, aby sa krompašská tragédie viac neopakovala. Nám nezáleží na tom, ako budete dnes hlasovať, ale záleží na tom, ako bude môcť každý poslanec svojmu voličstvu odpovedať a tu, ctená snemovňa, keď odhlasujete dôveru tejto vláde, je isté, že budú repetírky četnícke zase v činnosti v niektorom inom mieste.
Tu je povinnosťou všetkých vás i na pravici, aby sme túto hanbu, ktorá je na našej administratíve štátnej, smyli, aby sa staly ihneď kroky, aby sa toto viac neopakovalo, čo sa stalo v Krompachoch a v predošlých miestach, lebo celý svet sa nám bude smiať, že nevieme inak, než verndlovkami a manlicherovkami robiť poriadok.
Predstavte si, ako boly tieto veci vyšetrené: a ako nesúhlasí úradné zprávy a zpráva vyšetrujúcej komisie.
To nemôže nestraný človek uznať
za správne a my musíme všetci sa slavnostne s tohoto miesta osvedčiť,
že budeme hlasovať jak proti vláde, tak proti zpráve pána dr.
Černého! (Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban: Uděluji
slovo panu posl. Al. Křížovi.
Posl. Al. Kříž: Slavná sněmovno! K závěrečné kapitole krompašské tragedie dostavili se kolegové z komunistického tábora ozdobeni červenými karafiáty. Červené karafiáty jsou dávným a starým symbolem socialismu a sociální demokracie. Červená barva je barvou života, pravdy a síly a já, poněvadž se domnívám, že červené karafiáty v knoflíkových dírkách a na ňadrech komunistických poslanců a poslankyň mají znamenati projev sympatie těm, kteří vykrváceli v důsledcích tragedie, která v Krompaších se odehrála, považuji za svou povinnost říci, že by bylo dobře, aby ti, kteří jsou ozdobeni karafiáty v této sněmovně a kteří tím chtějí demonstrovati, si uvědomili, že by bylo potřebí, aby se rděly nejen nepatrné skvrny na jejich kabátech, ale aby se rděli oni celí, poněvadž oni jistě do velké míry mají vinu na tom, co se stalo v Krompaších a již v celé řadě slovenských míst... (Výborně! Odpor a výkřiky poslanců soc. demokratické levice. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.)... aby se zarděli nad tou velkou profanací socialismu, když tímto způsobem chtějí klamati neuvědomělé massy, ať již je to potom na Slovensku nebo kdekoliv jinde. Já myslím, že by bylo potřebí, aby se v této sněmovně, která je výrazem vůle celého národa a celého státu, nedemonstrovalo při tak tragicky vážných okamžicích, jako jest tato debata, nýbrž aby ti, kteří demonstrují, spíše sypali si popel na své hlavy a říkali si: "Mea culpa, mea maxima culpa!" (Odpor a výkřiky poslanců soc. demokratické levice. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.) Padly tu během řeči posl. kol. Svetlíka výkřiky o tom, že v této republice jediné Brno dalo jednotlivcům 140 roků žaláře. Pánové, jestli se to stalo, pak soudily soudy této republiky a staví-li se republika na svoji vlastní obranu, pak každý, kdo stojí na půdě pořádku a práva, musí přiznati, že tam, kde základy existence tohoto státu jsou podkopávány,... (Hluk a různé výkřiky. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.)... musí stát konati také svoji povinnost. Vážení přátelé! Krompašské události... (Hluk a výkřiky poslanců soc. demokratické levice. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.)... jsou vyznačením poměrů, jaké v naší republice vládnou. (Hluk a výkřiky poslanců soc. demokratické levice. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.)