Ale kdo nechce vojnu, ten pravdepodobne nemá pre vojnu a prípadne pre jej výsledok ani politického programu. My sa pamätáme, veľactené Národné shromaždenie, že naši vodcovia zahraniční robili svoj program už vtedy, keď vojna zaliehla na svet celou svojou ťarchou a že neboli so žiadnym programom pripravení na svojú prácu zahraničnú, vysvitá z toho, že sám náš prezident bol ešte pred vypuknutím války velikým skeptikom o myšlienke samostatného československého státu.
Bolo to asi v polovici alebo koncom augusta, keď Štefan Tisza vo svojich poloúradných novinách v "Budapesti-Hirlapu" uverejnil veľmi zaujímavý článok. V tom článku bol Štefan Tisza označený ako muž, ktorý po tejto válke dá svetu nový medzinárodný poriadok. On spoločne s americkým senátorom Rootem bol označený ako budúci arbiter mundi. Kdo s takými ambíciami takto prímočiare pred seba vedie štát, ktorý je svetovým toľko vojnou, o tom štátnikovi nemožno povedeť, že by tu vojnu nebol chcel. Ale bolo-li ho možno očistiť od odpovednosti za vojnu, mám za to, veľactené Národné shromaždenie, že by bolo bývalo možno očistiť Štefana Tiszu od odpovednosti za vojnu roku 1917, lebo, jestliže sú dokumenty, o ktorých sa to dnes tvrdí, zaisté tomu tak bolo už v r. 1917. My sa predsa všetci pamätáme na položenie rakúsko-uhorskej monarchie, v akom bola r. 1917. Vtedy mladý panovník bývalej rakúsko-uhorskej monarchie podnikal všetky možné kroky doma i v zahraničí v tom smere, aby pripravil mier. (Předsednictví se ujal předseda Tomášek.)
Chce-li panovník uprostred vojny, jejž následkov sa obáva, pripraviť mier samo sebou sa rozumie, že musí k tejto práci privolať štátníkov takej váhy a takej schopnosti, ktorí sú kvalifikovaní k tomu, aby v takej ťažkej situácii ohroženia bývalej monarchie zabezpečili mier. Jestliže na Štefanovi Tiszovi v očiach celého sveta lpelo podozrenie, že on zavinil vojnu, císár a kráľ Karol bol by pravdepodobne urobil všetko možné, aby očistil Štefana Tiszu len preto, aby ho mohol hájiť v záujme monarchie. Keby bola možnosť ho očistiť, bol by ho vtedy očistil, aby si ho monarchia rakúsko-uhorská mohla upotrebiť. Nestalo sa tak, naopak práve preto, že bola naprosto vylúčená možnosť, že sa Štefan Tisza môže v zahraničí ukázať, mladý panovník Karol tak briskne ako maloktorý, poslal Štefana Tiszu do penzie. To tomu nenasvedčuje, veľactené Národné shromaždenie, že by Štefan Tisza nebol chcel vojnu. A ešte bol jeden okamžik, kde by Štefan Tisza podnikol iste všetko možné na svoje očistenie, keby sa mohol očistiť z tej úžasnej odpovednosti, ktorá na ňom bola. Bolo to v októbri roku 1918, vtedy bolo všetko ztratené. Samo Maďarsko stálo pred revolúciou. Vedúcí štátnici maďarskí boli si toho vedomí a len hľadali toho silného muža, ktorý by ešte v poslednej chvíli bol mohol postaviť hráz proti revolúcii. Julius Andrássy, svedok zaisté veľmi hodnoverný - preto, lebo Štefana Tiszu mal rád, sám zistil vo svojich memoiroch, ktoré nedávno vyšly, že by takým mužom bol jedine Štefan Tisza. Posledné dva týždne v októbri 1918 bol v úzkych kruhoch uhorských Štefan Tisza určený na ministerské predsedníctvo. Len od jeho pevnej ruky sa očekávala záchrana maďarskej integrity. A Julius Andrássy o Štefanovi Tiszovi píše vo svojich memoirech takto: So všetkých strán počúvame, že je Štefan Tisza červeným súknom a že ho s Ludendorffom činia odpovedným za vojnu. S ním by sa vôbec nedal do reči.
Ja viem, páni moji, keď šlo o to, zachytiť sa ešte posledného stebla na záchranu Maďarska a keď politickí protivníci Tiszovi pokládali Tiszu za jediného muža, ktorý by tú záchranu mohol vykonať, či celá maďarská verejnosť by nebola vykonala všetko možné, či by nevyhrabali všetky dokumenty, keby boly, len k vôli tomu, aby mohol Tisza stáť v čele maďarského štátu a mohol maďarský štát zachrániť?
Nikdy až do nedávna sa nevyskytla otázka o vine alebo nevine Tiszovej. A jestliže nám dnes určité kruhy s takouto hypotézou prichádzajú, musíme proti takýmto hypotézam byť veľmi rezervovanými, musíme žiadať dôkaz naproti domnenkám preto, lebo osobou Tiszovou deje sa pokus o očistenie zodpovednosti celého maďarského štátu, deje sa pokus v tom smere, ako dal výraz tomu môj predrečník, aby maďarský národ bol dnes predstavený ako úbohý baránok, ktorý vojnu nechcel, ktorý bol obeťou vojny a ktorý bol v humánnom záchvate disciplinovaným vojakom Habsburgov, ktorý do tej vojny šiel proti svojej vôli.
Veľactené Národné shromaždenie! Chceme-li podľa zásluhy oceniť účasť maďarského národa vo vojne, nemôžeme prirodzene dedukovať všetko len z tých zimničných časov vojenských, ale musíme si uvedomiť povahu maďarskej politiky, ako sa nám ukazovala za posledných niekoľko desaťročí. Je to potrebné pro futuro. Pan minister zahraničný nám dnes povedel, a my s tým súhlasíme, že je treba veľkej reorganizácie v strednej Európe, že bude treba medzi všetkými novými štátmi stvoriť svet politických, hospodárskych a obchodných dohovorov. Ale je tedy treba i to, aby sme vedeli, s kým tieto hovory budeme robiť.
Sú 4 periody v dobách maďarskej politiky, ktorým dnes musíme venovať velkú pozornosť, chceme-li vedeť, s kým vlastne budeme hovoriť, keď sa budeme smlúvať s maďarským štátom. Po maďarskej revolúcii v roku 1848. a 1849. rozšírená bola o maďarskom národe v celej Európe jedna veľká legenda, že je to svobodomyseľný a demokratický národ, bojujúci za svoju svobodu a svobodu človečenstva. Sám Kossuth bol vítaným a populárnym človekom v Anglii a v kruhoch celej europskej demokracie, menovite bol vítaný v Londýne. Zaujímavé je, ako vlastne tento Kossuth o Anglii myslel a aké boly jeho politické názory na spojenie maďarského národa s Nemeckom. 12. júna 1848 na uhorskej diéte slavnostne v plamennej reči odmietol i len myšlienku akéhokoľvek sblíženia maďarského národa s Angličanmi a Francúzmi. Anglia je stelesnenie egoizmu, Francia je snáď romantická, snáď má k malým národom sympatie, ale tie nie sú nič platné, lebo i k Poľsku mala sympatie a pri tom všetkom Poľsko zhynulo. Naproti tomu je elementárna pravda, že Maďarsko je povolané žiť s Nemeckom v tesnom priateľstve a jednote, ktoré priateľstvo je predurčené k obhájeniu západnej civilizácie. Vidíme, že nedlho potom posiela Ludvík Kossuth svojich poslov, svojich vyslancov do Frankfurta. V akom smere sa pohybovala politika maďarského národa pod ministerským predsedom Juliom Andrássym, pod vedením Deákovým, keď Koloman Tisza bol ešte v opozícii, to je ešte v živej pamäti. Vypukla francúzsko-pruská vojna, a vtedy v maďarskej snemovni vodca opozície Koloman Tisza intervenoval o stanovisko vlády k válčiacim stranám. Julius Andrássy vo svojej vlastnosti ako min. predseda odpovedel, že na žiadny pád nedopustí intervenciu proti Nemecku a s búrlivým súhlasom prijala to celá snemovňa. Jednomyseľne v tomto smere celá snemovňa vyniesla rezolúciu a s touto rezolúciou šiel Julius Andrássy do Viedne a zamedzil veľké pokusy, ktoré smerovaly k tomu, aby Viedeň ako revanche proti Prusku intervenovala v prospech Francúzska.
Nebudem poukazovať na zástoj maďarského štátnika Andrássyho v roku 1879 pri utvorení trojspolku. Ale sprítomnime si zástoj maďarských politikov v roku 1916, keď už bol hotový celý plán novej Mitteleuropy. Sám Tisza sa priznal k tomu, že duševní pôvodci myšlienky Mitteleuropy boli maďarskí štátnici. Na toľko maďarskí štátnici, že taký striezliví a demokraticky smýšľajúci politik, ako bol Oskár Jászi, vyslovil sa za tesné spojenectvo Maďarska s Nemcami. Hovoril: Stredná Európa pod hegemoniou Nemecka, Balkán pod záštitou Maďarska, to je zora novej budúcnosti. Pochopiteľné sú obavy desať milionov Maďarov, majúcich proti sebe stejný počet Nemaďarov, ktorí prirodzene cítia priťažlivost svojich rodákov za hranicami tohoto štátu. Chcú-li Nemci vážne videť tých 120 milionov ľudí, zjavne budeme dosť silní, vylámať zuby národnostnej zášti.
Nastala perióda Károlyiho po revolučných dňoch 30. Oktober 1918. Károlyiho systém začal s takou legendou aká legenda obkľučovala svojho času Ludvíka Kossutha. Celá maďarská verejná mienka bola presvedčená o tom, že je Károlyi tým vyvolencom u dohody, ktorému jedine sa podarí zachrániť integritu Maďarska. Prvá schôdzka Károlyiho s exponentom dohody s generálom Franchet d' Esperey poučila Maďarov o niečom inom. Keď Maďari videli, že ani Károlyiho domnelé dobré meno ničoho nezachrání, u Dohody vtedy šmahom obrátili celý smer svojej zahraničnej politiky. Po vyjednávaní so sedmohradskými Rumunmi Oskár Jászi vtedy ako člen kabinetu Karolyiho vyniesol tento veľmi poučný výrok: Bude-li dohoda i naďalej pokračovať proti nám v sebeckej, nacionalistickej politike, mier sveta neuzavrú generáli a diplomati, ale vojenské a delnické rady v Európe.
Veľactené shromaždenie, dnes vieme veľmi dobre, že Oskár Jászi nebol nikdy presvedčeným boľševikom, nebol komunistom, naopak on patrí medzi tých, ktorí najostrejšej kritike podrobili celý boľševistický systém. Pri tom však vedome, majúc pred očima určitý cieľ, Oskár Jászi a jeho druhovia vo vtedajšom Károlyiho kabinete nielen hrozili boľševictvom celej dohode, ale vykonali všetko možné, aby boľševictvo v ich vlastnej otčine sa ujalo. Oni boli tí, ktorí v Uhorsku, kde nemá demokracia žiadneho koreňa, umele vypestovali boľševický ruch a v marci 1919 odovzdali opraty maďarského štátu boľševickej vláde preto, lebo vždy ešte verili, že keď boľševismom pohrozia dohode, že dohoda prijde a smaže výsledky vojny a daruje Maďarsku bývalú integritu. Z týchto momentov vidíme, že maďarská politika je naprosto politikou konjunktúry. Politikou konjunktúry, ktorou by charakterizoval tak, že sa Maďari vo svojom politickom vzťahu chcú niekam priženiť. Priženili sa do Rakúsko-Uhorska, k Francii, k Turkom; oni mali prez 10 rokov trvajúcu alianciu nemeckú, koketovali s demokraciou, uzavreli spojenectvo s junkermi a keď ako hrôza sveta zjavil sa na obzore boľševizmus, bez váhania a rozmýšľania boli oni konzervatívci a kapitalisti ochotní obliecť sa do rudého rúcha a spraviť s konzervatívnými zemianskymi kapitalisty uhorskými na oko, svetu na postrach, rudé boľševictvo. Úplne súhlasím s tým, čo bolo prednesené v exposé pána ministra zahraničných vecí. Súhlasím s tým, že naša politická reorganizácia strednej Európy musí sa vzťahovať i na tie štáty, ktoré pokladáme za nepriateľské. Musí sa vzťahovať i na Maďarsko. Ale i my musíme byť na stráži a musíme dbať o to, aby maďarská politika nesledovala ten neistý, neurčitý, klamný, na všetky strany nespravodlivý smer, v ktorom sa pohybuje dnes. Maďari sľubujú v prejavoch, ktoré boly v spojení akosi s podpísaním mieru v Paríži, že budú úprimnými a oddanými privržencami Sväzu národov. A pozrime sa, akú politiku de facto začínajú. Predovšetkým od pádu boľševizmu pristupuje maďarská vládna politika asi k 5-7 pokusom priženiť sa k nejakému súsedovi. Pamätáme sa, že hneď po páde boľševizmu stal sa pokus o veľmi tesné priateľské sblíženie s Rumunskom. Pokus šiel tak ďaleko, že sa hovorilo o maďarsko-rumunskej personálnej Unii. Keď sa tento pokus ztroskotal, našli sa veľmi vážni a uprímni prívrženci maďarsko-srbskej shody. Prívrženci maďarsko-srbskej shody šli tak ďaleko, že vnútili maďarskú korunu srbskému kráľovi. Pamätáme sa na to, že jeden čas Maďarsko chcelo sveriť svoj osud politickej aliancii s Itáliou. Pamätáme sa na vojenského zástupcu vlády italskej, ktorý mal hotový program veľmi tesnej politickej a obchodnej smluvy medzi Rímom a Pešťou. Keď tento pokus solhal, pamätáme sa na zástoj jednoho vysokopostaveného anglického diplomata v Pešti, na jednoho vysoko postaveného vojaka anglického v Pešti a vieme, že všetky tieto pokusy maďarskej politiky smerovaly k tomu, dostať sa do tesného spojenectva s niektorým spojencom za tým cieľom, aby jednatelia dohody boli porazení, aby Maďari vnikli do našeho jednotného šiku, aby vzbudili nedôveru a z toho koristili.
Musíme pomýšľať, veľactené Národné shromaždenie i na to, aké stanovisko budeme museť zajať v eventuálnom prípade voči pokusom o reštitúciu Habsburgov v Budapešti. Čo pán minister zahraničných vecí o tom tu povedel, s tým nemožno inak než naprosto súhlasiť, ale ja by si dovolil upozorniť ešte na to, aký význam má vlastne ruch legitimistický a potom aký význam má sám pojem koruny svätoštefanskej u Maďarov. Pojem koruny svätoštefanskej sám v sebe znamená podľa učenia maďarského verejného práva kontinuitu až na veky. Ten kráľ, ktorému na hlavu položí ostrihomský arcibiskup korunu svätoštefanskú, sa v inaugurálnom diplome zaväzuje chrániť staré historické hranice Uhorska, nie nového, ale starého Uhorska a akosi ako symbol tohoto svojho slavnostného záväzku vyjede na bielom koni na kopec pred kostolom sv. Alžbety v Budapešti a na znak toho, v ktorom smere chce brániť a hájiť historického Uhorska svojim vojskom, máva mečom na 4 strany. To je symbol, historický zvyk, ale je v ňom pre nás veľmi povážlivý politický obsah. My musíme pokladať za čiste vnútornú politickú záležitosť Maďarska, či si chcú budovať monarchiu či republiku. Že by nám republika boľa milšia, rozumie sa samo sebou, ale rozhodnú-li sa pre kráľovstvo, je to vecou ich vnútornej politiky. Ovšem ale rozhodnú-li sa pre kráľovstvo, prestane táto otázka byť ich čiste internou otázkou, tedy jestliže oni založia si svoje kráľovstvo teraz na tradícii koruny svätého Štefana. Potom to nenie pre nás otázkou Habsburgov, či Nehabsburgov, ale pre nás je to otázkou verejnoprávneho pomeru koruny svätoštefanskej. Všetko, čo sa k tradícii koruny svätoštefanskej pripína podľa maďarskeho verejného práva, znamená vlastne zásah do zahraničia, vlastne zásah k nám, na tie územia, ktoré dnes nepatria štátu uhorskému, ale československému, rumunskému, resp. juhoslovanskému. Vieme veľmi dobre, veľactené Národné shromaždenie, že teória maďarského verejného práva, ktorá je platná len podľa maďarského verejneho práva, ale nenie platnou podľa práva medzinárodného a vieme dobre, že medzinárodne-právne konečne koruna svätoštefanská môže byť pre nás irrelevantnou, ale musíme vždy dbať toho, v akom smere sa bude pohybovať politické smýšľanie v Maďarsku. Bude-li mať maďarský národ korunu svätoštefanskú za svoj historický tradičný a konečný symbol svojej slávy a symbol historického Uhorska, veľmi ťažký, nieli nemožný, bude boj proti tomuto duchu, ktorýžto duch vládne ešte dnes v Maďarsku (Tak jest!), duchu integrity, duchu maďarského historizmu, a to válečné nebezpečenstvo, Pešti, ktorá je ohniskom, naprosto neprestane, kým tá symboličnosť historická koruny svätého Štefana v maďarskej verejnosti neztratí svojho smyslu a svojej tradičnosti.
Najdôležitejšou podmienkou, aby Maďarsko stalo sa schopným spojenectva s ostatnými štáty, menovite s najbližšími súsedmi, je otázka odzbrojenia. Vieme, že tomuto odzbrojeniu, ktoré je stanovené mierovou smluvou, chce sa maďarská vláda vyhnúť každým možným spôsobom.
Nedávno zavítala do Budapešti anglická vojenská komisia, ktorá mala dôverne vyšetriť, či je pravda, že Maďari miesto dovolených 35 tisíc majú viac než 200 tisíc. Milou náhodou maďarský minister vojenstva pustil na niekoľko týždennú dovolenú všetky ročníky, vyjma 3 a skutočne, keď anglická komisia sa dostavila do Budapešti, k svojmu potešeniu a zadosťučineniu zistila, že stav vojenský v Maďarii neobnáša ani z ďaleka vysokých číslic, o ktorých sa hovorilo v anglickom parlamente, nie 200 tisíc, ani nie 150 tisíc, ale len 28 tisíc.
Samo sebou sa rozumie, že po odchodu anglickej komisia dovolená náhodou zase vypršala a stav vojenskej armády maďarskej bol ako pred mesiacom, totíž odhady sú rôzné, 80 až 160 tisíc.
Veľactené Národné shromaždenie! Bez ohľadu na to, či to v niektorom smere bude príjemné či nepríjemné, musím upozorniť na jeden veľmi nebezpečný pokus maďarskej vlády, ktorý zase len k tomu slúži, aby mohla maďarská vláda vyhnúť sa odzbrojeniu svojej armády. V anglickom denníku "Daily Herold" 23. decembra vyšiel článoček, z ktorého sa dozvedáme, že medzi rakúskymi a maďarskými monarchisty je určitý dohovor, že tento dohovor uzavrený bol v Prangens a že Horthy dal do Prangensu vzkázať, že sa cíti dosť silným ovládať situáciu v Maďarsku. Preto je naliehave potrebné, aby král Karol buďto sa odhodlal na rozhodný krok, aby sa vrátil do Budapešti a pokusil sa spolu s ním o puč, alebo jestliže by sa pokusu obával, že bude treba na každý spôsob získať súhlas Francúzska k jeho novému nastoleniu.
Súčasne Horthy podľa tohoto istého článku rozhlasuje, že dohoda na neurčitú dobu vyzdvihla odzbrojenie 200 tisícovej maďarskej armády, a síce preto, že sa Francia obávala na východe z jara nových komplikácií a Maďari majú úlohu ochrániť západ pred boľševickým nebezpečenstvom.
My vieme, veľactené Národné shromaždenie, že je to lož od prvej litery do poslednej, ale keď sa s určitých strán ustavične to opakuje, snáď to najde viery. A čím húževnatejšie sa opakujú tieto falošné zprávy o tom, že by maďarský monarchizmus našiel akúkoľvek podporu vo Francúzku, tým rozhodnejšie musíme trvať na tom, aby čo najskôr ratifikované boly mierové smluvy vo všetkých parlamentoch Evropy preto, že len ratifikovaním týchto mierových smluv bude môcť nastúpiť kontrolná komisia, ktorá bude mať výkonnú moc v tom smere, aby odzbrojenie maďarskej armády bolo vykonané do poslednej litery.
Hovorím, že čím častejšie čítam tieto vymyslené zprávy o tom, že maďarskí kapitalisti majú vo Francii priateľov, tým dôraznejšie musím poukázať na to, že ako Francúzsku záleží na odzbrojení Nemecka, záleží nielen nám, ale i všetkým stredoevropským novým malým štátom na úplnom odzbrojení Maďarska. Takým ohniskom revanže nového vojenského nebezpečia ako je na jednej strane Berlín, zrovna tak, nieli väčším, je pre nás, pre stredoevropské štáty militaristický režim budapeštský. (Výborně!) Pokladám za vymyslené, že by vo Francúzsku kdokoľvek vážne pomýšľal na to, že by s Horthym bolo možné alebo potrebné porážať boľševíkov. To je nesmyselné práve tak, ako by medzi nami vznikla domnenka, že by k tejto práci protiboľševickej bolo treba vziať pána Ludendorffa. Ako je vylúčené jedno, musí byť vylúčené druhé. Dľa mierových smlúv majú po ratifikácii všetkých mierových smlúv začať svoju prácu ohraničovacie komisie. Veľmi ľutujem, že maďarská vláda znemožnila ustavenie týchto ohraničovacích komisií veľmi neloyálnym spôsobom. Keď bola maďarskej vláde doručená mierová smluva a s ňou sprievodný list ministerského predsedu Milleranda, bolo maďarskej vláde sdelené, že tieto ohraničovacie komisie budú môcť robiť vo svojej pôsobnosti určité zmeny a opravy hraníc. Vidíme tedy, že opravy hraníc neznamenajú žiadne zásadné presuny hraníc, len opravy. Znamenajú zistiť tie hranice tam, kde nebolo možné ich určiť. Máme celú radu obcí na pohraničí maďarsko-slovenskom, ichž štátnu príslušnosť bude treba určiť z toho dôvodu, poneváč sú prípady, že polovina obce patrí do jednoho, druhá polovice do druhého štátu. Úloha ohraničovacích komisií neznamená rektifikáciu hraníc, ale len jednoduchú technickú prácu.
Môj čas, veľactené Národné shromaždenie,
uplynul. My Slováci vítame dnešný deň ako potvrdenie našich oslobodzovacích
snáh. Myslím, že je dobrým znamením pre budúcnosť, že trebaže
sú medzi nami slovenskými politickými stranami rozdiely v nazieraní
na politické otázky, že všetci jednotne a nerozborne budeme hájiť
zo všetkých svojich síl našu vydobytú svobodu. Pre nás je jediná
politika štátna politika československej republiky. (Výborně!
Potlesk.).