Vážené Národné shromaždenie! Jestliže takýmto spôsobom budú pozerať na veci členovia nemeckého národa, jestliže se budú cítiť účastníkmi na víťazstve, a to nielen politickom, ale i mravne-humanitnom, tak myslím, že nastane tá atmosféra, kde budeme môcť spoluúčinkovať, dohovoríme sa a dorozumieme sa.
Bolo nám tu priamo ústami niektorých predrečníkov povedané, že pri vybudovaní tohoto štátu, pri upravení vedúcich linií tohoto štátu akousi hnacou silou je tzv. šialenosť víťaza, Siegeswahnsinn, Nemožno upierať, že sa ozývajú i takéto tendencie, a práve proti ním všetci tí, ktorým záleží na upevnení toho štátu, musia sa čo najrozhodejšie postaviť. Na druhej strane vidíme zase rozpoloženie opačné, druhý extrém, v rozpoložení tzv. Katzenjammru porazených, Tento Katzenjammer porazených musí zmizeť, táto mentalita Katzenjammru musí prestať a prestane, jestliže si príslušníci nemeckého národa uvedomia, že nie sú oni len porazení, ale že sú i účastní víťazstva.
Vážené Národné shromaždenie! Dúfam, očakávam a myslím, že prirodzeným spôsobom sa veci vyvinú tak, že tento myšlienkový chod, toto duševné rozpoloženie nastane v prvej rade u tých slabých, ktorých hospodárske rozpoloženie núti k tomu, aby svoju prácu a výťažok svojej práce darovali tým mocným, že v prvom rade toto psychologické rozpoloženie javí sa u tých, ktorí v tom, aby prestali slúžiť mocným, vidia svôj životný ideál, že v prvom rade sa toto psychologické rozpoloženie objaví u robotníctva, pracovných tried národov, obývajúcich túto republiku. (Hlas: Rolníci nepracují?) Povedal som u pracujúcich tried týchto národov.
Socializmus to musí byť a ideová koncentrácia všetkých pracujúcich v tomto štáte, ktoré prekonajú s jednej strany náladu víťazov a s druhej strany náladu porazených. Socializmus to bude, ktorý vyliečí tento štát z nacionálnych nesnádzí, a práve preto je videť ten strach a tú obavu, ktorá sa objavuje pred myšlienkou spojenia všetkých pracujúcich v tejto republike.
Vážené Národné shromaždenie! velice trefne charakterizoval celú situáciu včera pan kol. Lodgman, keď povedal: V husitskej dobe mečom vaším ste chceli zničiť naše mestá, naše domy a príslušníkov nášho národa a dnes vaším sociálnym štátom pokúšate sa potlačiť nás Nemcov a vniknúť do súkromoprávneho nášho hospodárstva. Táto výpoveď osvetľuje ako plameň jasne situáciu, že tu ide o strach pred socializmom a že tu ide o strach reakcie, o strach bužoázie pred víťazným pochodom socializmu a myšlienky práce, ktorýžto víťazný pochod može nastať v našej republike len vtedy, jestliže tu bude tá atmosféra, to spojenie, dohoda, jednotné a spoločné postupovanie všetkých socialistických strán v tomto parlamente.
A vážené Národné shromaždenie! Jestliže pán posl. Lodgman hovorí, že nemecký národ je v tomto štáte "in Verzweiflungskampfe", v boji zúfalstva, tak mne sa vidí, že v boji zúfalstva je v tomto štáte kapitalizmus, že v boji zúfalstva v tomto štáte je trieda buržoazná a že všetky socialistické strany by si maly povšímnuť tohoto výkriku, ktorý tak nepochybným spôsobom objasňuje celú situáciu.
Vážené Národné shromaždenie! A jestliže pán posl. Křepek tvrdil, že nastala 12. hodina, aby v prospech tejto republiky nastal nacionálny mier medzi jednotlivými národy obývajúcími v tejto republike, tak možno doplniť tento jeho výrok tým, že nastala 12. hodina, nastala doba v záujmu socializmu, aby všetky socialistické strany pochopily situáciu, aby pochopily, že ide o vybudovanie tohoto štátu v smere socialistickom a že toho možno dosiahnuť len koncentráciou všetkých síl.
Bola tu zmienka, a ja sa chcem tiež zmieniť o inom probléme tohoto štátu, ktorý je problémom iného rázu než nacionálneho. Je to problém slovenský. Rečník slovenskej strany ľudovej hovoril dnes obvyklým spôsobom všetkých rečníkov slovenskej ľudovej strany, hovoril tak, ako by slovenská ľudová strany bola jediná, ktorá zastupuje záujmy slovenského ľudu, ako by slovenská ľudová strana a slovenský národ boly totožné pojmy. Vážené Národné shromaždenie! Myslím, že neškodí, jestliže pri každej príležitosti a tak i pri tejto prizvukujeme, že slovenská ľudová strana zastupuje len 22% slovenského národa. (Hlas: Vojáky socialistické!) S tými vojakmi, s ktorými sa údajne pofalšovala vôľa slovenského ľudu, to je argument, myslím, už prekonaný, poneváč my vieme, že sa konaly voľby na Slovensku i také, na ktorých vojaci nehlasovali, poťažmo hlasovali len vo veľmi malom, nepatrnom procente a že pri týchto voľbách do senátu odovzdal slovenský ľud dôveru ešte v menšom procente slovenskej ľudovej strane než pri voľbách do snemovne. Tak, vážené Národne shromaždenie, myslím, že by si rečníci slovenskej ľudovej strany mali odvyknúť, aby chceli tu hovoriť výlučne menom slovenského národa, poneváč väčšina slovenského národa je zastúpená inými smery, inými túžbami, než sú túžby strany slovenskej ľudovej. (Posl. dr. Juriga: Však ty vieš dobre, že sú to autonomistickí Slováci, a i ty sám! Na to sa usmievaš!) Tá snaha utvoriť v našej republike krome tých rôznych šovinizmov, ktoré tu sú, ešte jeden nový šovinizmus, šovinizmus specificky slovenský, je škodlivá. Tento šovinizmus je práve tak nepotrebný a škodlivý, ako práve každý druhý. (Hlas: Buržoasní strany ho potřebují, ale robotníci ne!)
Celkem správne poukázal pán kolega na to, že buržoazné strany šovinizmus potrebujú, že každý šovinizmus, a také i tento slovenský šovinizmus je vymyslený a pestovaný na to, aby zakryl snahy iné, ktoré nechcú verejne uznať. Buržoazné strany potrebujú tento šovinizmus, potrebujú toto tak zvané autonomistické hnutie, v ktorom sa akosi koncentruje tento slovenský šovinizmus. Nie v poslednej rade zakrýva sa týmto šovinizmom snaha zachrániť veľké biskupské a cirkevné majetky - na Slovensku sú veľmi veľké aby boly vybrané z pozemkovej reformy, zakrýva sa za týmto šovinizmom snaha, akosi obísť veľký problém rozluky cirkvi od štátu, zakrýva sa jaksi snaha znemožniť, aby školy boly znárodnené (Tak jest!), aby školy boly odklerikalizované, aby školy boly odcirkevnené. (Odpor.)
Ale reakčné snahy nielen v tomto smere skrývajú sa za požiadavky takzvanej slovenskej autonómie. Vidíme, že reakčná strana tu v Prahe postavila sa za požiadavok autonómie pre Slovákov, ačkoľvek, vážené Národné shromaždenie, vtedy, keď sa zdálo, že slovenský ľud je v prevažnej väčšine ľud konzervatívnych náhľadov, ľud reakčných tendencií, vtedy to boli oni, ktorí hlásali a uskutočniť chceli ten najprísnejší centralizmus, aby tento domnelý konzervatizmus a reakčnosť mohli postaviť do služby celoštátnej reakčnej politiky. Akonáhle sa však presvedčili o tom, že slovenský ľud je v prevažnej svojej väčšine pokrokového smýšľania, tedy ihneď premenili smer svojej politiky, obávajúc sa tohoto pokrokového smeru a postavili sa za požiadovak tzv. slovenskej autonómie.
Jestliže sa pozrete, že kto stoja za týmto požiadovkom, že kto ho hlása, (Výkřiky. Hluk.) tedy sú to všickni tí, ktorí si prisvojili to heslo starorakušácke a to heslo z rímskych dob, "divide et impera", aby bol rozdelený jednotný ráz československého národa, a v prvom rade československého pracujúceho ľudu, aby takýmto spôsobom jednota pracujúceho ľudu v národe československom bola naštrbená, reakčná politika posilnená a tendencia demokracie oslabená. (Tak jest!)
Slovenská otázka, slovenský problém existuje, poneváč tisíc rokov bola slovenská vetev československého národa a slovenský národ oddelený od vetvi českej tohoto národa, tisíc rokov sa vyviňoval tento národ v inom ovzduší s inými inštitúciami a vytvorená bola iná mentalita a tak nie je divu, že keď po tisícročnom rozdelení týchto dvoch vetví konečne sa zase mohly spojiť v jeden nerozlučný celok, že následky tohoto tisícročného oddelenia nemohly pominúť za krátke dva roky a nepominú ani v blízkej budúcnosti. Ale treba sa pozreť problému na koreň, treba si uvedomiť to, že problém je nie rázu politického, rázu národného, ale že problém je v prvom rade rázu administratívneho, rázu hospodárskeho a sociálneho. (Tak jest!)
Revolúcia na Slovensku nebola po zakončení svetovej války iba premenenie firmy štátnej (Hlas: To je to!), ale revolúcia na Slovensku zasiahla i do najmenších detailov štátneho života. Revoľúcia na Slovensku objavila sa elementárnou životnou silou a snáď neškodí pripomenúť to tým pánom, ktorí, ačkoľvek nechcú so slovenským ľudom mať nič spoločného, vydávajú sa za zástupcov ľudu slovenského ako dnes p. kol. Szentyványi, ktorý si pre nich vindikoval právo sebaurčenia, neškodí im pripomenúť, že toto právo sebaurčenia elementárnym spôsobom, revolučným spôsobom bolo vykonané v dňoch po októbrovom prevrate na Slovensku, keď zášť slovenského ľudu proti reprezentantom nenávidenej myšlienky maďarskej a nenávisť proti triednemu usporiadaniu toho štátu javila sa v tom, že skoro bez výnimky i v tej najmenšej dedinke odohnal reprezentantov tejto myšlienky, zahnal obecných notárov, zahnal slúžnych. Následok, ktorý sa v správe objavil, bol chaos v administratíve a republika sa snažila tento chaos nahradiť novým poriadkom. Tak vidíme, že v administratíve slovenskej uplatňujú sa okrem živlu starého, živlu, ktorý bola republika nútená prijať nazpät do štátu a administratívných služieb, živel druhý, živel vyrastlý v celku v inom ovzduší, živel pochodiaci z byrokracie nemaďarskej mentality, z byrokracie mentality rakúskej, živel mentality byrokracie starorakušáckej.
Vážené Národné shromaždenie! Administratíva musí hľadeť, aby sa prispôsobila mentalite ľudu, poneváč mentalita ľudu je vždycky produktom dlhého sociálneho, politického a národneho vývinu a mentalita ľudu sa nemá prispôsobovať mentalite byrokracie, ale byrokracia sa musí prispôsobovať ľudu a potrebám ľudu.
Vážené Národné shromaždenie! Tu musím konštatovať zaujímavý fakt, že, ačkoľvek maďarská administrácia mala ohromné vady, ačkoľvek maďarská administrácia vyrostla z celkom iných predstáv a zásad, aké sú naše na život národov, predsa, vážené shromaždenie, maďarská administrácia sa dokázala, akosi pohyblivejšou, dokázala sa aksi viac schopnou prispôsobiť sa potrebám, a že naproti tomu byrokracia rukušácka je príliš komplikovaná, byrokracia rakušácka je príliš ťažkopádna, príliš nepružná (Tak jest!) k tomu, aby mohla úspešne konkurovať s administráciou starou.
Vážené Národné shromaždenie! A takýmto spôsobom sa vyvinul nezdravý dualizmus v správe Slovenska. Na jednej strane zo štátneho a sociálneho ohľadu nie celkom spoľahlivá administrácia stará, ale v praktickom ohľade pružnejšia a spôsobilejšia, a na druhej strane v štátnom, národnom a sociálnom ohľade pokročilejšia, ale technicky ťažkopádnejšia byrokracia starorakúska. A, vážené Národné shromaždenie, často víťazil nie princíp účelnosti, nie princíp praktickej potreby, ktorý má byť dominujúcím v štátnej administrácii, ale zvíťazil princíp národnej, štátnej a sociálnej spoľahlivosti na úkor ukojenia potrieb más.
Vážené Národné shromaždenie! Tak sa mohlo stať na príklad, že moderný, v liberálnom duchu držaný, na základe starého maďarského zákona o zjednodušenie administrácie vytvorený kancelársky poriadok bol zamenený so zastaralým, nepraktickým, komplikovaným, ťažkopádným kancelárskym poriadkom z dôb kedysi Bachových.
Vážené Národné shromaždenie! Tento dualizmus správa Slovenska nesnesie, z tohoto dualizmu musí sa najsť čo najrychlejšie východisko. A tu sa vyskytuje v tomto ohľade príležitosť pri splnení a uskutočnení zákona o župnej reforme na Slovensku. Táto župná reforma je práve preto potrebná na Slovensku, aby sa vybudovala jednotná administratíva, ale nie administratíva držaná v duchu starorakušáckom (Výborně!), ale aby bola vybudována administratíva demokratická, administratíva pohyblivá, administratíva so zretelom k praktickým potrebám malého ľudu.
Vážené Národné shromaždenie! Sú však obavy a uplatňujú sa snahy, ktoré by chcely oddialiť splnenie župnej reformy v samej tej administratíve, kde jeden faktor tej administratívy, ktorý sa drží tých starých patriarchálnych výsad, vidí nebezpečenstvo svojho tradične vyvinutého pohodlia, na druhej strane však starorakušacký živel nechce nepochopiteľnym spôsobom upustiť od svojich zastaralých komplikovaných tradíc.
Splnenie župnej reformy u nás je i preto potrebné, lebo s tým súvisia župné a okresné voľby (Tak jest! - Výborně!), ktorá otázka nestrpí už ďalších odkladov a je treba, aby bola čo najrychlejšie vykonaná. Aby župná reforma bola v tomto duchu, uznávam za potrebné, aby na prechodnú dobu jej uskutočnenia bol náležitým spôsobom zabezpečený na beh a spôsob prevedenia tejto reformy vliv úradu splnomocneného ministra, aby tento úrad na túto dobu bol nieley ponechaný, ale aby tento úrad bol opatrený takou kompetenciou, ktorá umožní, aby minister tam nebol jednoduchou bezmocnou figúrkou (Souhlas.), ale, aby keď nesie odpovednosť za vývin vecí na Slovensku, mal možnosť do tohoto vývinu účinne zasahovať.
Vážené Národné shromaždenie! V Bratislave boly utvorené so strany jednotlivých ministerstiev expozitúry týchto ministerstiev, (Výkřiky.) na dôkaz toho, že v prechodnom čase nemožno Slovensko administrovať výlučne z jednoho mesta republiky, ale že lokálne potreby, lokálne záujmy Slovenska vyžadujú, aby riešenie v niektorých veciach patriacich do kompetencie centrálnych ministerstiev stalo sa na mieste samom, (Hlasy: Tak jest správně!) tam, kde znajú právny stav Slovenska, kde oboznámeny sú s pomermi, ktoré tam sú. Je nemysliteľno, aby tieto expozitúry tam mohly existovať bez toho, že by v známosť vzaly, že tam v tom samom meste je splnomocnený minister a je nemožné, aby splnomocnený minister mohol existovať bez toho, že by v známosť vzal, že tam existujú expozitúry, preto je len prirodzené a účelné, aby v záújme vecí tieto expozitúry boly zjednotené a aby bol splnomocnenému ministrovi a jeho úradu na tieto expozitúry zabezpečený na prechodnú dobu náležitý vliv.
Vážené Národné shromaždenie! okrem toho, že je slovenský problém, problém administratívne-technický, je to i problémom sociálnym. Útlak Slováka nebol len národní, útlak Slováka bol i sociálny a vtom je rozdiel problému slovenského problému oslobodenia slovenského ľudu z cudzieho jarma od problému oslobodenia českej vetvi z národného jarma. Ten maďarsky človek, ktorý sa objavoval medzi slovenským obyvateľstvom, nebol len rasove, kmenove, rečove iným, ale ten bol i hospodársky, majetkove, sociálne, v inakom položení. On bol veľkostatkárom, statkárom, kapitalistom, gentrykom. Keď v priebehu doby gentry majetkove upadla a uchýlila sa do úradov a do verejnej správy, objavil sa tento triedne povýšený človek i v úrade, a keď smer maďarského vyučovania a maďarského školstva umelým systematickým spôsobom pestoval náladu panského ducha "úri szellem", vtety to značilo toľko, že vštepoval do ních nielen povýšenosť rasovú, ale i povýšenosť triednu a že povýšenosť rasová bola spojená a totožná s povýšenosťou triednou.
Vážené Národné shromaždenie, to je príčina, prečo sa slovenský ľud neuspokoji s emancipáciou národnou, a ačkoľvek musíme uznať, že to, čo sa na Slovensku behom 2 rokov stalo, že to, čo po prevrate následovalo v živote slovenského ľudu, je niečo, čo sa v živote národov opakuje snáď len každých 1000 rokov, to všetko nestačí. Slovenský ľud neuspokojuje emancipácia národná, ale práve následkom okolnosti, na ktorú som poukázal, elementárnejším a životnejším spôsobom javí sa u neho snaha a túžba po emancipácii sociálnej a životnej než u pracujúceho ľudu českého.
Vážené Národné shromaždenie: Preto je treba, aby sme počítali s touto túhou po sociálnej a hospodárskej emancipácii slovenského ľudu, preto je treba, aby v prvej rade na poli pozemkovej reformy na Slovensku bolo rychlejšie tempo, (Výborně!) tempo intenzívnejšie než dosiaľ.
Vážené Národné shromaždenie. V tom je asi problém špeciálne slovenský, ktorý nie je národnostný, ani autonomistický, ani politický, ale ktorý môžeme shrnúť v slova: prioritné vyriešenie administratívnej a pozemkovej reformy na Slovensku. (Výborně!) Nestane-li sa tak, vážené Národné shromaždenie, bude-li sa pokračovať v týchto chybách, je nebezpečie, že z tohoto technicko-administratívneho problému môže sa časom vyvinúť problém skutočne politický, ktorý v žiadnom prípade nebude v záujme republiky, ani v záujme tried, ktoré očakávajú od ďalšieho vývoja tejto republiky zlepšenie svojho sociálneho a hospodárského položenia
Vážené Národné shromaždenie! V
úvode svojej reči poukázal som na to, že naša republika je plodom
kapitalizmu, je plodom víťazných zbraní, víťazných kapitalistických
štátov, ale, že je i plodom myšlienky oslobodenia malých národov.
Jedným z rodičov tejto republiky bol nesporne kapitalizmus a táto
republika má všetky predpoklady, aby sa stala nevďačnym dieťatom
tohoto kapitalizmu. Kapilizmus nás zrodil, ale tým vrazil i klín
do kapitalistického systému, lebo náš štát znamená další pokrok
z primitívneho, feudálneho hospodárskeho poriadku na poli hospodárskych
poriadkov kapitalistických smerom k socializmu. Zánik tohoto štátu
znamenalo by v tomto vývoji nie krok napred, ale znamenalo by
to krok nazad, o nie celkom nesprávne spomenul tu jeden náš pán
kolega behom reči môjho predešlého rečníka, ač iste nemal toho
úmyslu, ktorý jeho slova vyjadrily - že totíž, čo zkazil Tisza,
má napraviť Lenín. Na nás socialistoch všetkých národov tohoto
štátu je, aby tento klín utvorený naším štátom stal sa skutočným
inštrumentom socializmu a toho dosáhnuť môžeme len vtedy, keď
všetky socialistické smery a strany pozitívnou prácou pričinia
sa k tomu, aby z našej republiky kapitalistickej vyvinula sa republika
socialistická. (Výborně! Potlesk.)