Zvláštne rečové, náboženské
kultúrne a hmotné záujmy Slovenska budú
takýmto autonómnym sriadením, demokraticky
volenými slovenskými poslancami, niekoľkými
slovenskými ministrami, slobodou shromažďovacou
a spolčovacou, slovenskou publicistikou na jednej, bratským
citom českého národa na druhej strane dostatočne
obhájené. Klub slovenských poslancov v týchto
inštitúciách vidí všetky garancie
záujmov slovenského národa, ktoré
mali pred očami naši americkí bratia vtedy,
keď utvorili pittsburskú pre nás tak vzácnu
dohodu."
Toto je stanovisko Slovenského klubu, jednomyseľné
stanovisko všetkých prívržencov strán
v ňom zastúpených nateraz o pittsburskej
dohode. V tomto vzkaze je povedané, že župy a
župné sväzy zabezpečujú Slovensku
všetko, čo potrebuje a čo na teraz samo použiť
môže bez toho, že by samo seba poškodilo.
Tak o autonómii.
Pri tom však, že v tejto ústave je zabezpečené
všetko, čo pokladáme v zaujme slovenskom na
teraz za potrebné, vidíme v nej i to, že nielen
nám československým občanom dáva,
čo nám patrí, ale že dávame Maďarom
a Nemcom, čo im patrí, ba že Nemcom na Slovensku
dávame viac, ako si sami žiadajú. My dávame
Nemcom na Slovensku na pr. školy, proti ktorým oni
protestujú, my dávame na Slovensku právo
užívať nemeckého jazyka tým Nemcom,
ktorí si takého práva nikdy od Maďarov
nežiadali.
Preto hovoriť o nejakom utlačovaní Nemcov,
menovite Nemcov na Slovensku, je možné len tam, kde
sa nepracuje inakým, ako so snahou, zlomyseľne zavádzať
zahraničný svet.
My dávame, vážené Národné
shromaždenie, ako som povedal, i Maďarom, čo
sme im povinní dať. Podívajme sa, čo
dáva Maďarom naša ústava a čo dávali
Maďari nám! Maďari chceli nám zabezpečiť
naše jazykové práva v takzvanom národnostnom
zákone, v 44. zákonnom článku z r.
1868. Keby tento zákon preložili do angličtiny
a francúzštiny a pripojili ho k mierovej smluve, -
je možné, že to už urobili - to by snáď
mohlo urobiť efekt, keby v angličtine nebola napísaná
na príklad kniha Scota Viatora, ktorá ukazuje, akým
spôsobom bol tento zákon plnený. To práve
bola maďarská praktika: urobiť pekný -
aspoň koľko - toľko plauzibilný - zákon
a potom v praxi postarať sa o to, aby tento zákon
nebol plnený. O to sa postarali nielen v praxi samej, ale
i neskoršími zákonmi, ktoré by ovšem
ako adnex k anglickému alebo francúzskemu prekladu
uhorského národnostného zákona priložené
byť nemohly.
Tak na pr. Maďari dali Slovákom určitú
slobodu v národnostnom zákone, užívať
svoj jazyk, ale už v tom istom zákone vyriekli, že
v parlamente, tedy tam, kde sa prejavuje vôľa ľudu,
tam nemožno hovoriť inak než maďarským
jazykom. To vyplývalo z teórie jednotného,
nedeliteľného, politického národa maďarského,
na ktorej je založená celá maďarská
národnostná politika. Tedy tam, kde má sa
prejaviť vôľa ľudu, kde sú tí,
ktorí sú ľudom zvolení, aby jeho vôľu
vyslovili, tam nemôže sa dostať občan,
ktorý sa nenaučil jedine spasiteľnému
maďarskému jazyku. Ohľadom budúceho Národného
shromaždenia československej republiky, vážené
shromaždenie, podívajte sa do zákona a tam
nenájdete žiadnej podmienky, ktorá by kvalifikáciu
pasívneho volebného práva viazala na nejaké
rečové znalosti. V súdoch dával národnostný
zákon určité práva užívať
slovenčiny, ale ihneď sa postaraly neskoršie
zákony o to, aby týchto práv nebolo možná
používať. Národnostný zákon
hovorí, že strana môže užívať
svojho jazyka len vtedy, keď nie je zastúpená
advokátom, pozdejšie zákony sa postaraly, aby
bolo málo tých záležitostí, kde
vlastné vystúpenie strany môže sa diať
bez zastúpenia advokátov. Zastupovať mohol
advokát, pravda, len v maďarskom jazyku.
Národnostný zákon zabezpečuje Slovákom
určité užívanie slovenčiny v
školách, ale hneď za tým prichádzajú
zákony a nariadenia ministerstva školstva, počínajúc
od zákonov Treforta až po zákony Berzeviczyho
a predsedu terajšej mierovej delegácie maďarskej
Apponyiho, ktoré užívanie slovenčiny
i v ľudových školách znemožňujú
alebo redukujú na minimum. Národnostný zákon
opatrne ovšem už vtedy vyslovil, že v ľudových
školách užívanie svojej reči neurčuje,
ale ponecháva to právo ministru školstva. Títo
samozrejme nesriadili na Slovensku ani jednej štátnej
ľudovej školy slovenskej, ale nariadili, že vo
všetkých štátnych ľudových
školách musí sa vyučovať len po
maďarsky. Naproti tomu, vážené Národné
shromaždenie, už dnes všade, kde sú Maďari
v primeranom počte, majú svoje ľudové
školy a svoje školy. Ešte dnes učí
sa na bratislavskej univerzite v značnej čiastke
aj po maďarsky, kdežto v Maďárii Slováci
nemali ani jedinej strednej školy a nemajú ani dnes
ani jedinej strednej školy, ani ľudovej školy.
Slováci nemali slovenskej kathedry na maďarskej universite,
treba že mu to národnostný zákon zabezpečoval.
Vážené Národné shromaždenie!
Keď sa podívame na iné práva ústavného
života, ako je na príklad volenie do snemu, tak len
si pripomeňme dnešný výklad referenta
zákona o volebnom súde, ktorý charakterizoval,
akým spôsobom sa sloboda občana, voliť
do snemu, na slovenských krajoch prevádzala. Keď
hovoríme o slobode shromažďovacej, len sa pozrie
na tie haldy zákazov, ktorými sa shromaždenia
Slovákov na Slovensku nepovoľovaly. Keď chceme
hovoriť o slobode slova, o slobode tlače, tak nech
sa tí, ktorí sa o to zaujímajú, nech
sú odsiaľ, či zo zahraničia, pozrú
do knihy Scota Viatora alebo iných kníh, kde sa
dozvedia o desiatkach a desiatkach rokov väzenia a o desaťtisíckach
a desaťtisíckach korún peňažitých
pokút, ktoré boly namerané Slovákom
preto, že sa opovážili použiť slobody
slova alebo slobody tlače. Dnes, vážené
Národné shromaždenie, pozrite sa na maďarské
časopisy a podivíte sa, ktorí ste akosi horkokrvnejší,
že možno tak písať na území
československej republiky, ako sa v týchto časopisoch
píše proti našej republike. Nechcem hovoriť
o kultúrnych spolkoch, ktorých Slováci nemali
a ktoré Maďarom boly ponechané tam, kde skutočne
Maďari žijú v plnom objeme. Nechcem hovoriť
o tom, ako zasahovali Maďari do cirkevných záležitostí,
kde tiež vnášali maďarizačné
snahy. Len chcem zdôrazniť, že nikto nemôže
sa právom ponosovať, že by inorečové
národy maly na Slovensku menšie práva, ako
im patria, tým menej že by maly menšie práva,
ako ony dávaly národnostnej menšine vtedy,
keď samy boly pri vláde.
My, vážené Národné shromaždenie,
nielen týmto zákonom dávame na Slovensku
Maďarom najkrajnejšiu slobodu, my, ako som už zdôraznil,
dávali sme im a dávame im túto slobodu vo
veľmi širokej miere už teraz i bez týchto
zákonov, i v dobe stanného práva a vojenskej
diktatúry na Slovensku. Zdôrazňujeme, že
za 15mesačného trvania československej republiky
nebolo na Slovensku jedinej politickej pravoty proti príslušníkom
iných národností, ačkoľvek k
týmto pravotám boly dôvody dostatočné.
Treba ešte, vážené Národné
shromaždenie, konstatovať jedno, keď hovoríme
o Maďaroch: že tieto zákony dávajú
na Slovensku Maďarom viac, ako by im daly dnes vlastné
zákony maďarské. Pozrite sa na posledné
voľby v Maďarsku a pozrite sa na naše zákony
o volení do snemu a senátu, na dávno prijatý
zákon o volení do obcí a srovnajte tieto
zákony, a menovite srovnajte praks, ktorá sa v dnešnom
Maďarsku pri posledných voľbách konala.
A všetko to, čo dávajú u nás
zákony inorečovým občanom našej
republiky, všetko to dávame im dobrovoľne. Hovorí
sa, že toto Národné shromaždenie chce
naoktrojovať ústavu všetkým občanom
československej republiky, bez toho, že by bolo celé
občianstvo československej republiky v ňom
zastúpené.
Pri tom však sa uznáva, že táto ústava
je dielom krajne demokratickým a dielom krajne spravodlivým.
Myslím, že keď sa toto uznáva, tým
len dvíha sa morálna hodnota týchto zákonov,
rastie pochopenie tohoto Národného shromaždenia
pre skutočnú slobodu a spravodlivosť, ktorá
žiada spravodlivé a demokratické zákony
pre celé občianstvo republiky československej,
a menovite i pre národné minority, treba že
sú nie tu zastúpené. V tomto my nevidíme
strach pred národnými minoritami! My vidíme
v tom, vážené Národné shromaždenie,
len spravedlnosť, my vidíme v tom len plnenie našej
povinnosti, my vidíme v tom len plnenie zásad, menovite
čo sa týka pomeru Slovenska k Maďarsku, ktoré
vyslovili zástupcovia Slovenska už v prejavoch, o
ktorých som hovoril, v usnesení mikulášskom
r. 1848 a martinskom memorandume z r. 1861.
My sme povinní svojim predchodcom, aby sme tieto zásady
uskutočnili i v našich zákonoch a aby sme nedávali
tým, s ktorými dnes žijeme, menej, ako sme
žiadali od nich, keď oni mali moc dávať
určité práva.
Vážené Národné shromaždenie!
Prijímame i posledný paragraf ústavnej listiny
proti násilnému odnárodňovaniu, poneváč
máme na pamäti menovite to, čo sa dielo v našich
školách, a máme v pamäti to, keď
naše siroty odtrhla maďarská vláda od
matiek a odviezla do maďarských krajov, aby ich tam
pomaďarčila.
Aby som sa dotknul nášho stanoviska k volebnému
zákonu, musím zdôrazniť, že zástupcovia
Slovenska hodne museli uvažovať, než tento volebný
zákon, tak ako je predložený, prijali. Museli
sa oddať týmto úvahám preto, poneváč
je nesporné faktum, že táto reforma, pokiaľ
ide o Slovensko, znamená ohromný skok. V ostatných
čiastkach československej republiky boly pomery
zcela iné. Iný vývin národného
povedomia, iný vývin politického chápania
a iný doterajší volebný zákon.
V bývalom Rakúsku bolo všeobecné volebné
právo založené na nepomerne širších
základoch, ako bolo volebné právo, podľa
ktorého volili Slováci do uhorského parlamentu,
kde bolo na Slovensku 150 tisíc voličov voči
dnešnému milionu a dvakrát sto tisícom
voličov. Ale nám záležalo na tom, aby
volebný zákon bol v celej republike jednotný.
My prijali sme tento zákon, poneváč veríme
v prirodzený smysel nášho ľudu pre dobre
pochopenú a pravú slobodu, veríme, že
skoro naučí sa tieto široké práva,
ktoré dostáva, správne užívať.
Pri tom všetkom museli by sme mať na pamäti, že
týmto volebným zákonom na Slovensku preskakujeme
vývin celých desaťročí a preto
museli sme žiadať, aby do zákona boly dané
niektoré dočasné výnimočné
ustanovenia, ktorá znamenajú aspoň aký
- taký prechod.
Preto na príklad je v zákone výnimočné
ustanovenie, že na Slovensku k podaniu kandidátnej
listiny požaduje sa tisíc podpisov. Toto ustanovenie
smeruje k tomu, aby umele vyvolanými kandidáciami
nahodilých skupín a neorganizovaných strán
nebol vnesený do volebného boja na Slovensku zmätok
a aby sa vzhľadom na začiatočný organizačný
stav našich politických strán týmto
nestal iluzórnym na Slovensku princíp zastúpenia
minorít.
Ohľadne pridelenia mandátov jednotlivým okresom
musím zdôrazniť, že základom slúžilo
nie sčítanie ľudu, ktoré bolo na Slovensku
roku 1919, ale sčítanie z roku 1910, a že pri
prideľovaní mandátov jednotlivým volebným
krajom bral sa zreteľ na jasne sa ukazujúci zjav reemigrácie
našich, menovite amer. krajanov do svojej domoviny na jednej
strane a na emigráciu obyvateľstva z južných
krajov slovenských na druhej.