Ohledně poměru národní a rolnické
strany k straně lidové pronesl dr. Šrobár
tyto věty:
"Se slovenskou lidovou stranou by nás mohlo spojovati
jen to, že by poctivě konala, co vyhlásil její
předseda posledně v Národním shromáždění
(Hlas: A neštval proti Čechům!), že
je za jednotu československého národa a republiky.
Její skutky však svědčí o jiném
a my bychom se mohli v tomto ohledu sblížit jen v
tom případě, kdyby se její vůdcové
a tábor řídili podle svých slov. Pokud
se tak nestane, musíme na ně hledět s podezřením
a budeme je celou silou a vehemencí potírati."
(Hlas: Tak to je hezké! Jiný hlas: To je řeč
ministrova! Ten má vyrovnávati a ne štváti!
To dělá Šrobár! To se musí vytýkati!
Tak mluví agitátor! Jiný hlas: Musí
každou stranu, která je proti republice, potírati!
Jiný hlas: Ministr může štváti!)
Ministr Šrobár povídá, že bude
potírati každou stranu, která je proti republice.
(Posl. Myslivec: Největší škůdce
republiky Šrobár! Jiný hlas: Hlinka je proti
republice! Vřava.)
Předseda: Pane kol. Jílku! Slovo má
pan kol. Švehla. (Posl. Jílek: Vy říkáte,
že budete dělat krvavé volby! Vy nemáte
právo mluviti. Posl. Sechtr: Vezměte na to kropáč!
Vřava.) (Předseda zvoní): Pane kol. Prokeši!
Pánové upozorňuji vás, že jsme
v Národním shromáždění,
že nejsme na voličské schůzi. Slovo
má pan kol. Švehla.
Min. Švehla (pokračuje): Vláda
je odhodlána, zachovati v mezích platných
zákonů, plnou volnost shromažďovací
a zajistiti, jak každému občanu, tak i ovšem
členům Národního shromáždění
plnou osobní nedotknutelnost. (Posl. Myslivec: To bylo
vidět na prof. Kovalíkovi! Hlas: Měl se legitimovat
v čas!) Jest-li že by se vyskytly zjevy, které
by směřovaly k tomu, aby se projevy po zákonu
přípustné obmezovaly, pak v každém
případě je pevně rozhodnuta zakročiti.
(Výborně!) V tomto smyslu postupuje bez ohledu
na to, o kterou politickou stranu jde. (Výborně!
Hlas: To je k smíchu! Hlas: Skutky mluví, pane ministře!)
Pokud však z vylíčeného seznati jest,
není důvodu, aby v tomto případě
bylo nějak zakročeno proti úřednictvu
politickému, nebo proti četnictvu, poněvadž
nikdo z nich nedopustil se žádné nesprávnosti!
(Posl. Myslivec: Zavřeli poslance a žádný
se nedopustil nesprávnosti? Hlas: Svoju vinu neuznali?)
Já bych měl jedno přání: aby
projev, který Slovenský klub za účasti
všech stran a všech směrů učinil,
projev, který byl i signálem pro nás zde
a jejž jsme tak rádi četli a citovali, aby
tento projev stal se skutkem. Myslím, že nejen pro
Slovensko, ale i pro nás pro všechny by to bylo důkazem,
že ne slovy, ale skutky dokazujeme, že chceme, aby skutečně
vůle svobodná, vůle lidu při těchto
volbách se projevila. Vláda nemá vřelejšího
přání, než tomuto pomáhati, toto
podporovati. (Výborně! Potlesk. Odpor u lidové
strany.)
Předseda: Přistoupíme k debatě.
Upozorňuji, že podle § 70. doba, po kterou v
této debatě jednotlivý řečník
smí mluviti, nesmí převyšovati půl
hodiny. První má slovo kol. pan dr. Kovalík.
Posl. Kovalík: Slavné Národné
shromaždenie! Už ten výjav, ktorý pred
niekoľko minutami sa stal, ukazuje, že sme v horečnom
stave. Slovensko nenie v normálnom stave, je v horečnom
stave, a ja, vedený najlepším úmyslom
jak proti Slovensku, tak proti československej republike,
chcem prikročiť k uzdraveniu týchto nezdravých,
nenormálnych pomerov. Základom republiky je sloboda,
právo, spravedlivosť, a preto prosím slavné
shromaždenie, ráčte ma vypočuť
bez toho, že byste ma ráčili prekazovať,
lebo žiaľ bohu len 30 minút mám k odpovedi,
co je málo na tak vážne veci, o ktoré
sa ide, lebo sa tu rozhoduje o uzdravenie Slovenska. Prosím
vás, abyste ako lekári k tejto konzultácii
vašimi dobrými radami prispeli.
Odpoved p. ministra, ktorá sa zakladá na zpráve
jeho podriadených vrchností, pripadá mi tak,
ako keď k nemocnému zavolajú lekára
a on chlácholivými a uspokojujúcimi slovami,
mastičkami a flastríkami chce tú nemoc zažehnať
a hovorí: Všetko je v poriadku. Prosím vás,
ktorí republiku milujete, neuspokojujte sa tým,
pomery na Slovensku nie sú uzdravené, to vidíme
my. (Výborně! Potlesk!) Ako priatelia republiky,
nebojme sa, ukážme tie rany, ukážme nemoc
a hľaďme ich uzdraviť. To chcem ja urobiť,
ako privrženec Ľudovej strany a verný, oddaný
priateľ československej republiky. (Výborně!)
Keď je republika, keď je štát zdravý,
sú zdravé i pomery a to je vtedy, keď je tam
sloboda, právo a spravedlnost. Francúzská
revolúcia vyniesla na povrch heslá: liberté,
egalité, fraternité. Tieto heslá už
skoro před 2000 rokmi hlásalo kresťansvo: liberté,
egalité, fraternité. Tieto krásná
heslá chce hájiť ľudová slovenská
strana a požaduje: liberté, preto, lebo slobody nemáme,
my požadujeme egalité, aby sme mali rovnoprávnosť,
rovnosť a my ju nemáme. Nemerá sa na Slovensku
každému rovnou mierou. Ani fraternité nemáme,
lebo nás pokladajú za vyvrhelov.
My sme verní oddaní československého
štátu, my nemáme s vlastizradcami nič,
my odsudzujeme Jehličku a všetkých jeho druhov.
Kdo je proti republike, ten je proti Slovenskej ľudovej strane.
(Výborně! Potlesk.) Dúfame, že
nielen našimi slovami, ale i skutkami získame si sympatií
všetkých, ktorí to dobre myslia s československou
republikou.
Že sú na Slovensku nenormálne pomery, to uznal
i klub slovenských poslancov, ktorý sa sišiel
pod predsedníctvom dr. Šrobára, ministra Houdka;
odvolávali sme sa na toto:
"Vzájomné násilné rozbíjanie
týchto shromaždení, boj terrorom, zneužívanie
úradných prostriedkov, vzájomné surové
a nepravdivé napádanie osôb i strán,
sľubovanie nesplniteľných politických
a hospodárskych výhod atď., mohly byť
používané za čias otroctva pod maďarskou
hrúzovládou, ale v česko-slovenskej republike
a najmä na oslobodenom Slovensku takýto spôsob
boja musí prestať."
Prosím, v Zemplíne som sa dovedel, že pán
župan s p. referentom Stodolom na automobiloch, benzínom
dobre opatrených z dediny do dediny chodili. Župan
môže automobilu upotrebiť a má mať
automobil, ale len na úradné cesty a nie na straníctvo.
Župan tam dal zavolať 30 rychtárov pod pečaťou
na stranícke ciele. Agitátori agrárnej strany
dostali legitimácie z Bratislavy, v ktorých stojí,
že úrady sa žiadajú, aby im žiadne
prekážky nerobily, že len ten roľník
dostane zem, kdo vstúpi do agrárnej strany a zaplatí
5 K.
Prejdem teraz na prípad, ktorý sa stal v zemplínskej
stolici. Tam bolo ohlásené shromaždenie obvyklým
spôsobom ústrednou kanceláriou a sekretárom
p. Dujsíkom. Na to má pán Dujsík poštovnú
potvrdzenku. Pán župan zemplínsky, poneváč
tam nebola oznámená hodina, požiadal o ňu
ústrednú kancelár a dostal od dra. Labaja
telegrafickú odpoveď, kedy sa budú schôdze
konať. My sme prišli do Trhovišťa 10. februára.
Tam som sa dovedel, že všetky shromaždenia slovenskej
ľudovej strany boly zakázané. Četník
s rychtárom prišli a časne rano oznámili,
že sú všetky ľudové shromaždenia
zakázané. Ja som na to šiel na telefonný
úrad, aby som sa spýtal pána župana
že ja som tam, i ľud je shromaždený, aby
nám dovolil to shromaždenie. Nemohol som dostať
telefonické spojenie so županom. Na telefonný
úrad ma doprovodil četník. Já som
do telefonu hlásil, že som dr. Jan Kovalík,
poslanec. (Hluk. Výkřiky. Předseda zvoní.)
Četník vedel, že som dr. Jan Kovalík,
poslanec. (Hluk. Hlas: Legitimoval jste se?) Prosím
slovo, lebo mám len 30 minút a nebudem môcť
vec osvetliť.
Předseda (zvoní): Prosím o
klid a žádám, aby pan řečník
nebyl přerušován, má pouze 30 minut.
Posl. dr. Kovalík: Mám 30 minút a
nebudem môcť vec bliže osvetliť. V prítomnosti
četníkovej som telefonoval a oznámil som
županskému úradu, že som ja dr. Jan Kovalík,
člen Národného shromaždenia. Četník
ode mňa nežiadal legitimácie a ani som si nepomyslel,
čo sa môže stať, že by k tomu bolo
legitimácie treba. Ale četník vedel, že
ja som poslanec. Tedy keď som nedostal spojenia so županom
a dr. Labaj povedal, že pred tým s ním hovoril,
že župan nepovolí shromaždenie, išli
sme na námestie, kde bolo mnoho ľudu. Ja som povedal
shromaždeniu toto: Poneváč nám pán
župan zakázal všetky shromaždenia, shromaždenie
držať nebudeme. My sme neoponovali. My sme celkom pokojne,
loyálne ďalej povedali:
Poneváč sme už tu, a máme právo
zadržať súkromnú poradu, prídte
do súkromnej miestnosti, ale nie tak, ako tá zpráva
panom ministrom podaná sdeluje, že v škole. Nie
v škole sme sa shromaždili, vedeli sme, že je to
verejná miestnosť, že by nám mohli prekážať.
(Posl. Myslivec: Tedy to, co nám pan ministr řekl,
je lež!)
Předseda: Volám pana kolegu Myslivce k pořádku
za tento výrok. (Posl. Myslivec: Konstatuji, že
to, co pan ministr řekl, byla lež!) Znova volám
pana kolegu Myslivce k pořádku. (Hluk.)
Posl. dr. Kovalík (pokračuje): My
sme tu nie ku straníckym bojom, pánovia moji, my
sme tu k sanovaniu a ozdraveniu slovenských pomerov a československej
republiky, tak to berme a nechme toho straníckeho napadania.
My sme - s čistým svedomím to hovorím
- verní a s Jehličkami a takými nemáme
čo robiť.
My sme šli do privátneho bytu učiteľa,
do kuchyne. (Posl. Štefánek: V škole to ale
bolo! Hluk.) Pánu referentovi túto odpoveď
mám: Nech nenie on zase takým lekárom, ktorý
tými mastičkami, flastrími, peknými
rečiami chce tieto veci liečiť. (Hluk.)
Ráčte dočkať až skončím.
Chcem v republike a na Slovensku sanovat tieto pomery, aby bol
konec nesprávnostiam, máme byť svorní
a ukázať to našim nepriateľom - máme
ich dosť - (Posl. Štefánek: Vám ja
verím!) Prečo nás tedy napadáte?
Veď Fabry župan, ako som počul, svolal do úradného
domu, do župnej miestnosti shromaždenie vaše. (Posl.
Sedláček: To může být? Hlasy:
Slyšte!) Ale my sme neboli v škole, v kuchyni sme
boli. (Hluk.) Prosím pána prezidenta, aby
mi dovolil niekoľko minút dlhšie hovoriť,
lebo som stále prerušovaný. (Hluk.)
Předseda: Prosím o klid.
Posl. dr. Kovalík (pokračuje): Do
kuchyne prišlo niekoľko naších prívržencov
a my sme tam mali poradu. Povedali sme im: verejné shromaždenie
nenie dovolené, pôjdeme na súkromnú
poradu. I tuto, v tomto fakte je súkromná porada
dovolená. Prišli četníci a povedali,
že neslobodno držať ani tú. (Slyšte!)
Na to dr. Labaj povedal, že četníci nemajú
právo tam byť, lebo je to súkromná porada
len pre zvaných. Četníci povedali, že
tam chcú byť. Na to dr. Labaj: "Keď chcete,
ostaňte". Oni ale odešli k telefonu. Keď
bola porada skončená, pred školou shromaždený
ľud pýtal sa nás, prečo sme nedržali
verejné shromaždenie. Povedal som im, že preto,
poneváč pán župan zakázal všetky
verejné shromaždenia. Ľud bol veľmi rozhorčený,
a hovorili: Na čo nás voláte? My z ďaleka
prídeme, chceme verejné shromaždenie, chceme
poslúchať vaše reči a nedovolíte
nám to. Tedy vidíte, ako to zle pôsobí
na Slovensku, keď sa zakazuje taká vec. (Potlesk.)
Na to sa pýtal jeden, čo chce ľudová
strana, ale v tom prišli četníci. Četník
pride ku mne s nasadeným bodákom proti mojim prsiam
a praví: V mene zákona vás zatýkam."
(Slyště! To je škandál! Předseda
zvoní): Práve tak s nasadeným bodákom
postavil sa četník proti dru Labajovi a povedal:
"V mene zákona vás zatýkam" a tak
i proti tamojšiemu farárovi i proti učiteľovi
Dujsíkovi. Boli sme tedy zatvorení. Na to som sa
pýtal četníka: "Pane četníku,
na čí rozkaz to robíte?"
Na to on odpovedel: "Na rozkaz hlavného slúžného".
O tom mám zápisnicu, ktorú sme v slúžnovskom
úrade odovzdali: "Teraz pôjdete na voze do Mihalovic,
hlavného mesta župy zemplinskej, na zodpovedanie",
pravil četník. (Posl. Sedláček:
A do řetězů vás nedali?) Videli,
že nie sme žiadni buriči. Však my sme tam
neboli búriť, ale pracovať za československú
republiku (Výborně! Potlesk.), aby sme ten
slovenský ľud povzniesli. Koľko raz som povedal,
i keď sa to snáď niekomu nezdálo, že
stojíme na základe československej republiky,
ale žiadame pre Slovensko to, čo Slovensku patrí.
(Výborně!) Na to vravím četníkovi,
že tu máme zavazadla, a on hovorí, že
si ich môžeme vziať, a šli sme tedy pre ne
na byt. Četníci šli s námi a postavili
sa predo dvera s nasadenými bajonetmi. My sme boli zajatí,
nemohli sme sa volne pohybovať. Potom sme sadli na dva vozy
a zaviezli nás do slúžnovského úradu
do Mihalovic. (Posl. Medvecký: Na legitimovanie zabúdate!)
Keď som sadal na voz, vzal som svoju legitimáciu a
vravím: "Pane četníku, to je moja legitimácia
ako člena Národného shromaždenia. Mňa
zatknúť nemôžete". On na to nehovoril
nič, ale bol tam akýsi úradník a ten
ho upozornil, že poslanca zatknúť nesmíe
a tedy prišiel četník ku mne a povedá:
"Keď vy nechcete s nami isť, nemusíte. (Slyšte!
Hluk. Různé výkřiky.)
Předseda (zvoní): Slovo má
p. kol. dr. Kovalík.
Posl. dr. Kovalík (pokračuje): Ja
som na to odpovedel... (Hluk. Různé výkřiky.
Předseda zvoní.) Ale to všetko sú
veci pobočné, nie to je cieľ tej konzultácie,
ale to, že nám nedali shromaždenie. To by bolo
bývalo pre nás i pre ľud dobré, lebo
by úrady boly ukázaly, že na Slovensku panuje
rovnoprávnosť, liberté, égalité,
fraternité a v tom je vec - dort liegt der Hund begraben.
(Souhlas.) A na to sme tu, aby sme to docielili a také
to bude. Pán minister vnútra všetko sľuboval
a povedal, že žiada pre všetkých rovné
právo, ale prosím, nech to nenie len na papieri.
Na papieri sú pekné zámery a sľuby,
ale to sa musí i v živote ukázať, pre
každého rovne.
Ale aby som skončil s tým zemplinským faktom.
Prišli sme do slúžnovského úradu
a ja som si sadnul a písal som pánu županovi.
"Pán župan, poneváč by som sa rád
s vami vo veci porušenia mojej immunity rozprával,
ráčte mi určiť čas k hovoru."
Za štvrť hodiny na to prisiel hlavný slúžny
i pán župan, a ja som mu predniesol celú vec
a povedal som: "Poneváč sme nedostali povolenia
ku schôdzi, ač bola včas i od ústrednej
kancelárie slovenskej ľudovej strany i od učiteľa
Dujsíka a od dra Labaja telegraficky oznámená,
i poneváč sa tam staly také nesprávnosti,
že nám i súkromnú poradu zakázali,
ja to v Prahe na patričnom mieste pred patričným
p. ministrom alebo pred celým N. S. prednesiem a celú
vec Národnému shromaždeniu k dobrozdaniu predložím."
Na to četníci, ktorých som žiadal, aby
boli prítomní, že všetko správne
hovorím, išli von, a tu župan predal toto: Ja
som dostal zprávu o shromaždení, pýtal
som sa na hodinu, kedy schôdza bude, dostal som telegram,
ale bolo mi nemožné už poslať, úradnú
osobu na shromaždenie. (Slyšte!) Prosím,
slavné Národné shromaždenie, keď
mal čas poslať četníkov na schôdzu,
prečo neposlal p. župan úradnej osoby? Tedy
to sú všetko tie lieky, ktorými chcú
našu chorobu na Slovensku kurýrovať, ale pak
my tú ránu na Slovensku nevykurýrujeme, tu
musíme dať mužne a karakterne každému
slobodu, ktorá mu patrí.
Tedy p. župan potom hovoril: Áno, to četníci
zavinili, a Vy, pane poslanče, samo sebou sa rozumie ste
slobodný a druhí páni sú tiež
slobodní a môžete isť kam chcete, a prosím
Vás o odpustenie. (Slyšte!) To povedal p. župan
a pán hlavný slúžny pravil: Odpustte
a neráčte to ďalej rozširovať (Slyšte!
Slyšte! Veselost.)
O celej tejto veci sme napísali zápisnicu, ta je
tu a stoji každému k dispozícii. Tedy chceme-li
budovať republiku, budujme jun a základoch slobody;
"liberté" nech je pre každého, i
pre stranu ľudovú; nebojte sa jej, veď ona bojuje
za republiku, a keby tie všetky lavice boly plne ľudových
poslancov, bude to stľp, bude najpevnejší základ,
na ktorom sa republika môže zakladať. (Potlesk.)
Nebojte sa ľudovej strany, ale nepotláčajte
slobodu. Ja tu nehovorím proti tomu alebo onomu, mňa
vedie jedine dobrá snaha, prospeť Slovensku, aby nezdravé
pomery na Slovensku prestaly, aby tá rozhorčenosť
a nespokojenosť na Slovensku prestala, aby tam bol spokojný
ľud. Každemu je treba dať slobodu shromažďovaciu,
slobodu organizovať sa. Máme noviny "Slovák".
Keď idem po všetkých župách slovenských,
všetci ľudia sa pýtajú, ako to príde,
že majú predplatené noviny "Slovák"
a nedostávaju ich. Prečo? Na poštách
sú celé stohy "Slováka" zhabané.
Postár napíše na noviny "Zpäť"
a posiela ich nazpiatok. Bol som v tej veci v Bratislave u referenta
pana Stodoly. Nebol doma, ale v jeho úradovne ukázali
mi nariadenie, aby sa "Slovák" slobodne rozširoval.
(Poslanec Štefánek: No, tak vidíte!)
Písomne je to na papiere, ale v skutočnosti to nenie.
To je to, že republika neudržuje sa papierovými
nariadeniami, ale skutkami. Bojujme všetci svorne, pracujme
všetci svorne na vybudovaní našej republiky,
pracujme všetci svorne. Naša ľudová strana
sa hlási k práci, ona je štátotvorná
strana a chce brať účasť na národnom
živote. (Poslanec Štefánek: Od kdy?) Od
kdy sa strana narodila. (Poslanec Štefánek: A čo
robí Kubal a Rudinský v Amerike?) Pán
referent musí byť zamilovaný do Jehličky
a Rudinského a iných vlastizradcov, lebo ich stále
vzpomína (Veselost.), kdežto my sme ich dávno
zabudli a nechceme nič s nimi mať. Tisíc raz
hovorím, že nemáme s nimi nič spoločného,
tu sme my ľudová strana. (Odpor.) Dokážte,
kdo je s nimi spojený. (Poslanec Štefánek:
My to dokážeme!) Je-li niekdo spojený s
nimi, je to nepriateľ práve tak ľudovej strany
ako republiky.