Keď nám ich sto a tisíc ukážete,
tak ich odsudzujeme. Ludová strana je verná a chce
pracovať na vybudovaní československej republiky
a chce brať účasť na práci v celom
šťatnom živote. Nenie vlastencom ten, kdo nechce
podpory a spolupráce druhých občanov. My
máme dosť nepriateľov v Polsku a Maďarsku.
Všetky sily, nech je to ľudák alebo neľudák,
v republike majú tedy spolu pracovať; (Výborně!)
a hlásí-li sa k práci na budovaní
republiky, je to vlastenec kdo ho odmrští? (Souhlas.
Hlasy: Nikoho neodmršťujeme!) Je tedy zbytočné
o Jedličkovi hovoriť. Škoda času. Prosím,
pán minister Škrobár vo svojej reči
hovoril, že keby ľudová strana pracovala tak,
ako to náš p. miestopredseda dr. Budaj tu hovoril,
že tedy i on je ochotný ju uznať (Hlas: Milostivě!)
áno slovenskú ľudovú stranu.
To všetko dokazovať nemusíme slovami, ale dokazujeme
to našou prácou a to, čo tu konáme,
je dôkazom toho, že my to statočne smýšľame
s republikou. Na konec svojej reči chcem vzpomenúť,
že sme o tom presvedčení, že celý
kurs československej republiky má sa premeniť.
Merháme čas s takými nepatrnými vecmi.
(Posl. Myslivec: Šrobár je hrobařem republiky!)
My všetci poslanci a nielen poslanci, ale všetci vôbec
v republike moli by sme o iných veciach uvažovať,
ako máme bojovať proti drahote a proti deficitu, o
iných veciach by sme mali debatovať o obchode, a mali
bysme hovoriť o tom, ako by republika zmohútnela,
zbohatla ako Anglia, Francia a Amerika, ako bysme dostali spojenie
s Adriou, aby sme mali lode obchodné. U nás je však
málo smyslu pre to. Nemôžem sa o tom šíriť
lebo nemám času, poskytne sa mi však príležitosť,
aby som poukázal k tomu, že sa tu debatuje a konajú
sa v republike veci, ktoré ani haliera neprinesú.
Načo vyhadzovať zo škol kríže, keď
z toho nemá ani haliera zisku republika? Tedy prosím
a tým skončím svoju reč: Radšej
hľadajme liek, keď rana je známa, je treba, aby
sme našli i liek. Prvý liek je, aby bol pokoj a kľud
na Slovensku. Aby republika bola zdravá, dajte jej slobodu
- liberté, egalité, fraternité! To je prvá
vec. Za druhé: nechajte Slováka takým, akým
je. (Posl. Ševčík: Šrobára pryč!
Hlas: A dáme tam Ševčíka!) To Slovensko
je perla, upravená vo zlate českoslovenkej republiky,
Slovensko je zem, plná pokladov prírodných
a krásy, ľud slovenský je dobrý, on
nenie chorý, nemocný, nie len politické pomery
sú nemocné. Lud slovenský je pracovitý,
je usilovný, je zdravý a je hlbokého naboženského
presvedčenia, to mu treba hájiť a netreba ho
toho jeho charakteru zbaviť. Nechte Slováka takým,
akým je, dajte mu, aby si svoje veci sám spravoval
a síce v rámci československej republiky,
aby si mohol svoje školstvo, autonomistické a hospodárské
veci sám spravovať. (Posl. Časný:
To je hlavní pro vás! Proto ta autonomie od začátku!
Vy byste boli zbudovali to Slovensko! Hluk.)
Tým dvom pánom, ktorí na mojú poznámku
urobili poznámku, poznamenávam, že v ohľade
autonomie sám minister Hodža návrh urobil.
(Posl. Štefánek: To je niečo úplne
iného. Posl. Časný: To nevadí, ale
my to neuznáváme, to jest chyba a zločin!
Posl. Jílek mluví. Hluk a výkřiky
posl. Jílka.)
Předseda (zvoní): Pane kolego Jílku!
Posl. dr. Kovalík (pokračuje): Na
Slovensku bude pokoj a budú zdravé pomery, ktoré
sú pre celú republiku potrebné lebo osud
Slovenska je osudom československej republiky. (Výborně!)
Preto dajte Slovensku, čo mu je treba, slobodu, spravedlnosť,
právo shromažďovacie, právo organizovať
sa a vtedy bude pokoj. Pracujme svorne, buďme si bratia a
nebuďme si nepriatelia, lebo československá
republika nenie tak silná, že by si mohla dovoliť
ten luxus boja jednoho s druhým. Ukážme našim
nepriateľom, že stojíme tu na základe
slobody, na základe práva, na základe spravedlnosti.
(Výborně! Potlesk u strany lidové.)
Předseda: Slovo dale má pan kol. dr. Medvecký.
Posl. dr. Medvecký: Slavné Národné
shromaždenie, pri podaní pilného dotazu som
hlasoval proti tomu, aby v tejto otázke bola zahájená
debata. (Posl. Sedláček: To vy nerad slyšíte!
Hluk. Předseda zvoní): Vedel som, že je,
v tomto prípade každá debata úplne zbytočná.
(Odpor ve straně lidové. Posl. Sechtr k posl.
Sedláčkovi: To jest ta vaše svoboda, takhle
si představujete svobodu! Posl. Sedláček
(k řečníkovi): Vy jste členem vlády!
Hluk a výkřiky.)
Předseda (zvoní): . . . Pane kol.
Jílku!
Posl. dr. Medvecký (pokračuje): Zbytočnosť
debaty dokázala úplne odpoveď ministra Švehly.
(Hlas: Musíte mluviti nestranně, když jste
členem vlády!) Teraz sa ujímam slova
v tejto debate, ale v uvodzovkách, ujímam sa slova
preto, aby som priklincoval slová, ktoré predniesol
sám pôvodca interpelácie pán kol. dr.
Kovalík. Ja myslím, že každý
nestranný člen tohoto Národného shromaždenia
musí podľa jeho vlastnej reči uznať a
dokázaným videť to, že zprávy,
na základe ktorých odpovedel ministr Švehla,
zakladajú sa na úplnej pravde. (Potlesk. Odpor
u strany lidové.) Že sa jeho vlastným doznaním
potvrdzuje všetko to, že jak úrady a vrchnosti,
tak i četníci správne pokračovali.
(Hlas: To je Váš orgán! Veliký hluk.)
Předseda: (zvoní): Prosím,
aby řečník nebyl vyrušován. (Posl.
dr. Kovalík: Zase ten lekár, zase to zatušovať!
Posl. Jílek: Četníka dejte na tribunu, bude
mluviti ako Vy, možná lépe!)
Posl. Medvecký (pokračuje): Kol. Kovalík
tento návrh chcel podať pôvodne ako návrh
klubu. (Hlas: Ne, dr. Buday! Ale my sme sa o tom informovali,
ja som si došiel pre súkromnú informáciu
o celej otázke. (Hlas: Aby se to zatušovalo!)
To som nechcel. Stojím na stanovisku, že každý
poslanec má volnosť hájiť svoje stanovisko.
Ale keď sa postupuje nespravedlive a robia sa veci, které
sa protivia zaujmom republiky (Hlasy: Kdo? Co? Co pak dělali?
Posl. dr. Kovalík: Kdo dělal něco proti republice?
Co bylo?) Ten, kdo takú darebnosťou zamestnal
Národné shromáždenie! (Výborně!
Potlesk. Hlasy: "Fuj!" "Hanba!" na straně
lidové. Hlasy: Co oni dělali proti republice? Posl.
Ševčík: Zavírat poslance, to je darebnost!
Posl. Sedláček: Máte se stydět, nemáte
jít na tribunu! Jiný hlas: My jsme v Národním
shromáždění! Posl. Myslivec: Ale měli
byste sedět snad jinde! Bravo!)
Předseda: Pane kol. Kovalíku! Slovo má
p. kol. Medvecký. (Posl. Kovalík: On mi skákal
tiež do reči! Dru Medveckému: Klub slovenských
poslancov zaoberal sa touto darebnosťou a Vy ste podpísaný
na týchto darebnostiach!" Jiný hlas: To nejsou
darebnosti. Jiný hlas: Ale Vaše věci jsou darebnosti,
sám Jste to podepisoval).
Posl. dr. Medvecký (pokračuje): Slavné
Národné shromaždenie!
Ja sa divím kolegom z ľudovej strany, že tak
zúria proti mne. Čo by ste robili, keby sem prišiel
Šrobár. Toho by ste ukrižovali za živa.
Ja nehovorím ako referent, ako zástupca Srobára,
ja tu hovorím čiste ako poslanec a mám právo
hovoriť. (Výborně!) A to si nedám
vziať od nikoho. (Posl. Myslivec: Ale spílat nesmíte!)
Poďme ďalej ctení pánovia z ľudovej
strany. (Hluk. Posl. Sedláček: Potřebují
umývat mouřenína!) Chcem hovoriť
teraz ako poslanec - jurista a nie ako zástupca bratislavskej
vlády alebo referent. Ako jurista objektivne chcem posvietiť
na inkriminované prípady p. Kovalíka. (Hlas:
Abyste poslance nezavírali, to máte mluvit!
Chcem Vám dokázať na základe právnického
posúdenia, že jak úrady, tak četníci
v tomto prípade úplne správné pokračovali
a že sa absolútne neprevinili.
To dokazujú vlastné slová kol. Kovalíka.
(Posl. Sedláček: Dostanou za to ještě
povýšení o jednu třídu!)
Nedostanem, my to nepotrebujeme. Pilný dotaz kol. Kovalíka
inkriminuje dve veci (Velký hluk a nepokoj.)
Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Posl. dr. Medvecký (pokračuje): Slavné
Národné shromaždenie! (Trvalý nepokoj
a výkřiky.)
Předseda (zvoní): Prosím opět
o klid.
Posl. dr. Medvecký (pokračuje), Slavné
Národné shromaždenie! Pilný dotaz p.
dra Kmetky a dra Budayho: inkriminuje 2 veci, a
síce predne zakázanie ľudového shromaždenia
a za druhé porušenie immunity dra Kovalíka.
Čo sa týče prvej otázky, absolútne
pevne stojí tu zásada, že každé
ľudové shromaždenie musí byť 8 dňov
napred županskému úradu riadnym spôsobom
oznámené. Riadnym spôsobom sa rozumie, že
musí byť udaný deň, hodina, miesto a
rečníci. Sám kolega dr. Kovalík uznal,
že sa toto nestalo, že shromaždenie nebolo oznámené
s udaním hodiny a že neboli oznámení
rečníci. Zupan žiadal telegrafickú odpoveď,
ukázal len liberálnosť voči tomu, aby
mohol ešte zakročiť. Ale to telegrafické
oznámenie hodiny a rečníkov stalo sa v takom
čase, keď už 8 dní prešlo. (Posl.
Kovalík: Neprešlo ešte!)
To je zistené, to je dokázané, ale ani to
nestačí, ľebo to musí byť v riadnom
oznámení podané. Takým spôsobom
župan úplne správne pokračoval, keď
shromaždenie nedovolil.
Proti tomu páni kolegovia, alebo ústredná
kancelária ľudovej strany mala právo odvolať
sa na ministra Šrobára, a on by bol pri tom všetkom
urobil poriadok. Mohli ho interpelovať, ale nemali chodiť
na také shromaždenie, ktoré nebolo riadnym
spôsobom povolené. (Hlas: Co s těmi lidmi
tam?) Ti by sa boli pokojne rozešli. Ale páni
rečníci neuspokojiti sa tým, že to shromaždenie
im zakázali. Ten zákaz shromaždenia oznámili
im četníci oni proti tomu šli ďalej a
zavolali ľud, ktorý bol shromáždený
k sukromnej porade. (Hlas: To je právo!) Ale k súkromnej
porade nie istých napred určených osôb
a bez legitimacií do kuchyne a pitvora školnej budovy.
Tu sa sišlo dľa vlastných slov dra Kovalíka
40 až 50 ľudí. Toto podľa mojej mienky nenie
v súkromnom dome súkromná porada, to je ľudové
shromaždenie. Ľudové shromaždenie môže
byť zadržené i v súkromnom byte v akéjkoľvek
miestnosti, (Hluk. Předseda zvoní. Výkřiky.)
kto však predpisy svolania nezadrží, prehrešuje
sa proti zákonu a môže byť preto pokutovaný!
Páni rečníci nespokojili se ani s tým,
ale šli ďalej. Keď vyšli zo školnej budovy
von, pred kostolom zase usporiadali ďalšie shromaždenie
a vysvetľovali ľudu, prečo to shromaždenie
nenie dovolené. Myslím, (Posl. Sedláček:
Musil to říci! Oni se ptali!) To bola druhá
príležitosť, (Hluk.) pri ktorej rečníci
ľudovej strany porušili zákaz ľudových
shromaždení. (Posl. Čuřík:
To je rakušácký výklad! To je policajtský
výklad, to je hanba! Posl. Sedláček: Když
mají ukonejšiti lid, to je přečin!)
Předseda (zvoní): Prosím, aby
pan řečník nebyl vyrušován.
Posl. dr. Medvecký (pokračuje): Slavné
Národne shromaždenie! Prikročím k druhému
bodu, ktorý je inkriminovaný. Je to porušenie
imunity kol. Kovalíka. On sa odvoláva na to, že
tým, že mu četník s nasadeným
bodákom povedal, že ho zatyká, bola porušená
jeho imunita. Ja hovorím, že mu imunita porušena
nebola. Lebo že ho četník prohlásil
za zatknutého, tým bol on sám vinen, mel
mať toľko chladnokrevnosti a rozumu a vytiahnuť
legitimáciu. Ja som poslanec, mňa nemáte
práva zatykať. (Hluk. Předseda zvoní.)
Tedy tá výhovorka kol. Kovalíka, že
sa odvolává na to, že ten četník
náhodou bol v miestnosti, keď dr. Kovalík telefonoval
a pri telefonovaní počul, keď Kovalík
povedal: Ja som dr. Kovalík, poslanec, a že ten četník
to vedel a počul, to je podľa mojej mienky ůplne
naívne pochopenie a naivná obrana. Posl. dr.
Kovalík: Do svojí knížky napsal moje
meno!) Ja v tom, ctené Národné shromaždenie
absolútne porušenie imunity dra Kovalíka nevidím,
lebo si to sám zavinil. (Hluk. Výkřiky.
Předseda zvoní.)
Latinské príslovie vraví: Vigilantibus
jura, totiž právo patri tomu, kdo si ho bráni
sám; a imunitné právo je právo jednoho
občana. I to si musí každý brániť.
Kdo tohoto imunitného práva chce používať,
chce sa naň odvolávať, musí si ho brániť
pri vhodnej príležitosti. A tá vhodná
príležitost bola, keď četník nasadil
bajonet a povedal: Zatykám vás. Keď to Kovalík
neurobil, zavinil to sám.
Preto myslím, že by tento čiste objektivne,
právnicky podaný doklad (Hluk. Předseda
zvoní.) i ten najvyšší správny
súd, ktorý by nad touto vecou súdil, úplne
uznal za spravedlivý a žalobu kol. Kovalíka
na porušenie imunity za úplne bezdôvodnou.
O tom, slavné Národné shromaždenie,
čo robí ľudová strana na shromaždeniach
a mimo shromaždenia, o tom sa rozširovať neidem.
Celé čísla bysom vám mohol citovať.
(Hlas: Jaké jsou to noviny?) To jest "Slovák"
a "Ľudové Noviny", vaše noviny, orgány
ľudovej strany. (Posl. Sedláček: Z kterého
data?) To je ze 6. února, v ktorom "Slovák"
brání maďarona Balušku Mészaroša,
ktorý bol pro defraudáciu odstranený z Košíc
(Slyšte!) a on ho brání ako najvernejšieho
Slováka. (Hluk.) A on bol zatiaľ najvernejším
priateľom Jehličky. Tohoto Mészaroša Balušku,
ktorý svojho času tehdajšiu ľudovú
stranu desavouoval, hovoriac, že pakt, ktory uzavrela, se
nesrovnáva s väčšinou ľudovej strany.
(Hluk.) Stále štvú proti jednotlivým
členom Šrobárovej vlády. Kolegu Štefánka
úmyslne pletú a zameňujú s menom jeho
brata, ktorý je náhodou sekretárom Roľnickej
jednoty a čo robí jeho brat v politickom ohľade,
pripisujú kol. Štefánkovi. (Hluk.) O
tom, čo robí ľudová strana mimo Národné
shromaždenie, čo robí v kazateľnách
a spovedniciach, o tom nechcem hovoriť. (Ohromný
hluk.) Nemáme toľko ľudí a možností,
abysme ich vo všetkom kontrolovali. A títo pánovia
sa zlobia ešte preto, že nemajú volnosť
agitácie, volnosť shromaždenia.
Slavné Národné shromaždenie! Tento dnešný
skutok a dnešný prípad stojí úplne
mimo toto. Netreba sa odvolávať na události,
čo robí ľudová strana proti ministrovi
Šrobárovi, akým spôsobom desavouuje najslavnostnejšie
usnesenia svojich členov v Národnom shromaždení,
že sú verní zákonom republiky, medzi
ľudom ale štvú proti Čechom. Pri tom všetkom
ich najvernejší ľudia štvú ľud
proti Čechom, všetky chyby a nedostatky na Slovensku
pripisujú Čechom a tým kontradikujú
svoje drievňajšie uzavretie. (Hluk.) Ja ale
tieto veci nechcem zaťahovať do terajšej debaty,
ja čiste na základe vlastného doznania pána
dra Kovalíka odporučujem, aby slavné Národné
shromaždenie vzalo odpoved pána min. Švehlu na
vedomie. (Výborně! Potlesk.)