Prosil bych, aby byl zavolán. (Zvoní.) Prosil
bych pana předsedu rozpočtového výboru,
aby zaujal místo referentské, poněvadž
pan zpravodaj se jako churavý omluvil. (Předseda
rozpočtového výboru posl. A. Němec
zaujímá místo zpravodajské.) Budu
opakovat, poněvadž pan předseda zde nebyl,
o čem bude hlasováno. Budeme nejprve hlasovati o
čtyřech položkách předsednictva
ministerské rady, proti nimž nebyly námitky,
u nichž se nežádá o oddělené
hlasování, totiž o 1., 3., 4. a 6. "Výdaje
všeobecné", "Státní úřad
statistický", "Státní tiskárna",
"Pozemkový úřad".
Kdo s těmito položkami souhlasí, prosím,
aby povstal. (Děje se.)
To jest většina, tyto položky jsou schváleny.
Nyní dám hlasovati o položkách, pro
než bylo žádáno oddělené
hlasování, a to o položce druhé "Tiskový
odbor" a o položce páté "Úřední
noviny". Kdo také s těmito položkami souhlasí,
prosím, aby povstal. (Děje se.)
To jest většina, také položka 2. a 5.
z kapitoly IX. tím jsou schváleny.
Nyní přistoupíme k hlasování
o zbývající části této
skupiny, a to o kapitole X. "Ministerstvo zahraniční",
kapitola XI. "Ministerstvo Národní Obrany",
kapitola XXIV. "Poválečná opatření"
a kapitola XXV. "Ministerstvo pro sjednocení zákonodárství
a organisace správy". Kdo souhlasí s položkami
těchto ministerstev, obsaženými na straně
72. a 73., prosím, aby povstal. (Děje se.)
To jest většina, také tyto položky jsou
schváleny.
Tím skupina tato jest vyřízena. Nebude-li
proti tomu námitek, vyřídíme resoluce
potom, až bude vyřízen celý rozpočet;
k vůli zjednodušení myslím, že
můžeme se k tomu odhodlati.
Přistoupíme ke skupině další;
jest to skupina třetí, a to "Ministerstvo vnitra".
Přeje si pan předseda Němec k tomu slova?
Předseda rozpočtového výboru posl.
Němec :Ne.
Předseda: Není tomu tak. K slovu jsou přihlášeni
pan kolega Juriga a pan kolega Johanis. Uděluji
prvému řečníku, panu kolegovi Jurigovi
slovo.
Posl. Juriga: Slavné shromaždenie! Zdravé
vnútornosti sú iste základom udatnosti vonkajšej.
Jestliže vnútorne veci niektorého štátu
sú v poriadku, iste potom tá vnútorná
usporiadaná sila sála na vonok, zachováva
poriadok a je základom blahobytu. Slavné shromaždenie!
V bývalom Uhorsku najväčšou rakovinou
bola administrácia vo veciach vnútorných.
Podplatnosť, aristokrácia, panština, tyranstvo
bez ohľadu nielen na poli národnostnom, ale i na poli
ľudovom, tedy nezachovávanie objektívnych zákonov,
priviedlo vlastne k rozpadu to veľké Uhorsko.
Uhorský problém a slovenský problém
bol v prvej rade problémom administratívy. Keby
maďarskí páni boli zachádzali so slovenským
ľudom slušne, prívetivé a zákonite,
náš slovenský ľud je tak dobrý,
že je-li predstavený prívetivý a slušný,
myslí, - treba zcela neoprávnene- že je to
človek dobrý, a pre jeho administratívny
talent a pre jeho miernosť a dobrotu prehliadne často
i objektívne chyby a prináša vaľečne
obeti. Prevratom nastal na Slovensku taký neporiadok, že
sa administratíva shrútila a to spôsobilo
vlastne pád Uhorska, lebo keby bola stará administrácia
ostala, keby úradníci neboli museli, či už
notári, alebo slúžnovci, utiecť, nebolo
by sa bývalé Uhorsko tak rychle a katastrofálne
zrútilo.
Naše československé vojsko malo príčinu
prijsť na Slovensko, pretože tam bol neporiadok a anarchia.
Takým podstatným momentom je administrácia
a vnútorné záležitosti i pri vytvorení
československej republiky. Preto je to vec nesmierne vážna
a ja pokladám za svoju svätú povinnosť,
o administrácii predniesť pred slávnym Národným
shromaždením niektoré prosby, ktoré
podľa svojho svedomia považujem za nezbytný požiadavok
budúcnosti československej republiky. Jestliže
sa neuskutoční, neverím v budúcnosť
československej republiky - alespoň z môjho
vnútorného presvedčenia nie.
Budú-li tieto prosby splnené, potom verím
v túto budúcnosť a ako budeme videt, že
sa tieto žiadosti uskutočňujú, tou merou
budeme silnejšie veriť, ale budeme-li videť, že
sa ide smerom opačným, budeme vieru ztrácať.
Nesrovnávam sa vo všetkom v tejto otázke s
celým slovenským klubom. Nechcem hovoriť ako
oficielný predstaviteľ Slovenského klubu, ale
dovolím si niečo predniesť zo svojho vlastného
presvedčenia, lebo sa k tomu cítim byť v istej
miere oprávneným, ako už na 14tý rok
volený slovenský poslanec, ktorý som bojoval
za svoj slovenský národ na život a na smrť
v budapešťskom sneme (Výborně!). A
preto cítim akúsi oprávnenosť mať
trochu osobného názoru v niektorých veciach,
i keď to väčšina neodhlasovala, alebo keď
to väčšina nepripustila pred verejnosť.
Ja som si vždy ten človek, že svoje presvedčenie
proti každému názoru i hlasovaniu si opovážim
podržať, lebo za to odpovedá svedomie moje.
A tu, nežli by som tie žiadosti vyslovil, pokladám
to za svoju povinnosť, vysloviť verejne srdečnú
vďaku českému úradníctvu, ktoré
prišlo na Slovensko a zhrútený dom tyranstva
a otrokárstva bývalej štátnej idey maďarskej
znova postavilo, ale nie v slohu československom, v štýle
slavianskom (Výborně!), nielen v slohu českom,
nielen v slohu slovenskom, ale v slohu slavianskom, na ktorý
mnohí v dnešnej československej republike zabudajú
a začínajú rôzne iné orientácie.
Tedy v slohu slavianskom a poviem, i panslávskom, lebo
my Slováci sa cítime skoro lepšími panslávmi
než vy Česi, lebo vy máte často rôzne
vrtochy a hneď by ste snáď šli i k Němcom
robiť kšefty a snáď by ste sa s nimi smierovali,
kdežto my sme čistejší od tej nemeckej
nákazy a nedáme si svoju orientáciu pokaziť
seba lepšími obchody s Nemci alebo bohvie s akými
nepriateľmi nielen slovenského národa, ale
i celého slávského rodu, ktorého jednotu
cítiť máme.
Ďakujem srdečne tým českým úradníkom.
Oni si zaslúža na večne veky vďaku a väčnú
pamiatku od slovenského národa, lebo bez českého
úradníka Slovensko nielen že by bolo ostalo
v maďarskom jarme, ale vraždy, anarchie, žhárstvo
bolo by tam na dennom poriadku, a snáď by sa bolo
stalo korisťou bratovražedného lúpežníctva
medzi sebou. Tak iste český úradník
to bol, ktorý priskočil na pomoc a toho slovenského
brata, vyslobodeného z jarma, uviedol do domu československej
republiky a do ovzdušia celého slovanského
národa. Ja im čo najuprimnejšie a nejvrúcnějšie
ďakujem a držim sa toho, že ešte nenie dosť
Čechov - úradníkov na Slovensku, stojím
na tom, že my potrebujem na Slovensku 1,000.000 Čechov.
Mali by prijs do Lučenca, do Bratislavy, Komárna
atď. a tam sa prať s tejmi Maďarmi a nie tady medzi
sebou.
Tam je ešte fronta. Potrebujeme za miliardu českého
kapitálu proti cudziemu, maďarskému, nemeckému
a inému, nekresťanskému - u vás to nenie
módou, spomínať kresťanstvo - tedy cudziemu
kapitálu, aby sa ten Slovák oslobodil nielen zpod
jarma politického, ale zpod jarma hospodárskeho.
Ale pri tejto príležitosti by som sa osmelil nie prosiť,
ale priamo žiadať: tá vaša chuť, ten
váš apetit na to krásne Slovensko nech nenie
preveľký, nech ho nenie nazbyt.
Vernosti je zapotreba i v láske, sahaj len potiaľ,
pokiaľ smieš! lste je nám milá čeština,
vďační sme českému úradníkovi,
ale našu slovenčinu my si nedáme (Výborně!
Potlesk.) To vám hovorím. Jestliže chcete
mať s nami pokoj, na slovenčinu nám nesahajte!
(Hlasy: Nebudeme!)
Ja vás len upozorňujem, lebo je pravda, že
sme národ holubičí, ale keď sa rozlobíme,
ani Čechov by sme sa nebáli za tú našu
slovenčinu, to je naše heslo. Ja vás prosím
a upozorňujem, aby pán minister vnútra týmto
duchom naplnil tých českých úradníkov.
Veď ten Slovák je tak rád a tak se teší,
keď príjde Čech a za týždeň
za dva už "neříká", ale "hovorí",
mluví, nepovie "tohle", "tuhle", alebo
"sebou", ale už sa trochu priúča
slovenčine. To sú dobrí ľudia, to sú
už Slováci, a celý náš národ
sa teší a raduje, že Česi sa vedia prerodiť.
Tak to ma byť a nie tak, ako sa to stalo v Bratislave u vojska.
Keď sa čítali mená vojakov, hlásili
sa Česi slovom "Zde!". Keď čítali
meno jednoho slovenského vojaka a on sa hlásil slovom
"Tu som!" a keď sa šikovatel na neho osopil:
"To si sa ešte nevedel za celý rok naučiť
česky?" náš vojak na to odpovedal: Ja
som Slovák, ja mám právo povedať "Tu
som!" Ty si sa mal naučiť hovoriť "Tu
som!", lebo ja som tu doma!" Slovenčina je rovnoprávnou
s češtinou a na Slovensku žiadame si slovenčinu
a oklamať sa nedáme. To sa mýlíte. Ja
vás na to upozorňujem, že jestliže milujete
Slovákov, a vy ich iste milujete, musíte iste veľmi
svedomite účinkovať k tomu, aby slovenčina
bola rovnoprávna s češtinou, aby na Slovensku
bola slovenčina uradným jazykom. - Čo máme
v zákone dané z r. 1918 z 10. decembra, ten tretí
paragraf, že úradná reč na Slovensku
je slovenčina, to my si sobrať nedame. Mýlili
by ste sa, keby ste mysleli, že nám ten tretí
paragraf dojako zaberiete. (Hlasy: To my nechceme.)
Mňa to veľmi teší, že tak ochotne
prisvedčujete. Ja Vás upozorňujem len na
to, aby ste sa s nami nemuseli vadiť, prípadne biť.
(Posl. Zeminová: My se s Vámi nevadíme, Vy
se vadíte s námi Čechy.) Kdo by si trúfal
vadiť sa s Vami? Ženskú ešte nikdo neprehádal.
Toho sa i ja bojím. (Veselost.)
Hovorili ste, že úradná reč je českoslovenčina.
Čo to znamená? Českoslovenčina nenie
jedna reč, to žiadny múdry človek nepovie,
ale je to reč slovenská a reč česká.
Na Slovensku máme my zákonom zabezpečené,
že úradná reč je slovenčina.
Mám radosť, že tak ochotne v tomto ohľade
přisvedčujete a že nám to nechcete brať.
Veď by to Česi ani neurobili, o tom som presvedčený.
Zkusil som to často, že Česi hovoria: "Však
si to na tom Slovensku robte, ako chcete, spravte si to sami."
Vy by ste nám dali dušu na bielom papiere. Ale sú
niektorí Slováci, ktorí Vám chcú
podliezať, aby oni tu boli oslavovaní, že oni
sú veľkými priateľmi československej
republiky a budú Vám dodávať chuti:
Nech je to všetko čeština. Z toho povstanie reakcia
u slovenského národa a zbytočná zvada
medzi bratmi.
Hovorím to úprimne, tak ako to cítim, a veľmi
by ma bolelo, keby sme sa mali potom škriepiť a vadiť.
Láska musí byť vzájomná: Slováku,
maj si svoje a Čechu, ty si maj tiež svoje. My budeme
mať radi Čechov i s ich chybami a vadami a Česi
budú mať radi nás. (Posl. Sechtr: Proč
bychom Vám to brali!) Nie bez príčiny
Vám to hovorím.
Druhá vec, ktorú si dovoľujem predniesť,
je to, že veľká časť slovenského
národa svojho ministra v Bratislave si nedá. Nejde
o osobu Šrobárovu to je vedľajšia vec ani
nehovorím, že to musí byť Slovák,
môže to byť treba pán Vendelín Krupica,
alebo ktokoľvek iný. (Posl. Petrovický:
Josef Budil) Na mene nezáleží, ale záleží
na tom, že Slovensko do času dosť dlhého
potrebuje, aby bolo spravované zo Slovenska. Pražania
sú veľmi milí ľudia, milé deti,
a sedia blažení v tých kopečkách
ako sláviček v hniezde a ako červíci
v starom syre. (Veselost. Posl. Petrovický: Ale slavíček
není červíček!)
Tedy jeden sláviček a druhý červíček.
Ale centralismus aspoň v dnešnej dobe je ohromné
nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo preto, že nemá
porozumenia pre odľahlé kraje. Čo sa dosiaľ
stalo na Slovensku, povstalo práve z nedorozumenia. Keď
my máme ministerstvo na Slovensku, my sa tam medzi sebou
srovnáme a i keď sa povadíme, za to si hlavy
neodrežeme. Ale nechte nás žiť po našsky
a spravovať seba samých a nemiešajte sa do nás,
lebo keď sa budete do nás miešať dostanete
od tej i od onej strany, obe strany budú na Vás
nadávať. (Posl. Sechtr: Vždyť ty máš
práva u nás a tam taky!) Ja hovorím k
inštitúcii ministra na Slovensku a zdôrazňujem,
že to ešte dlho potrvá, kým toto ministerstvo
bude môcť byť zrušené a varoval by
som p. min. predsedu pred splnením svojho plánu,
o kterom sa vyslovil v jednej reči, že v novej konštitúcii
pre ministra slovenského nebude miesta.
Nuže, keď nie, však my si to tiež vydobyjeme,
ale myslím, že bude múdrejšie nechať
nám a nebrať nám, čo máme. Či
máme po l0 rokov viesť politický boj a vymáhať
si od Prahy alebo centralistických Slovákov naše
demokratické slovenské právo, ktoré
sa zakládá na našom sebeurčovacom práve.
My, keď sme se dobrovoľne a na základe sebaurčovacieho
práva pripojili k českému národu,
aby sme utvorili jeden štát, jednu československú
republiku, my sme sa absolutne tým ešte nezaviazali,
že nebudeme chceť samosprávu, pokiaľ to
suverenita štátu dovolí. (Výborně!)
Lebo zbytočný a prehnaný centralismus môže
byť v tejto dobe veľkým nebezpečím
pre štát. Žiadon múdry človek nevešia
všetko na jeden klinec, a pozrite sa na loď, ktorá
jede po mori, i ta je rozdelená na čiastky. Tam
keď sa stane diera, voda sa valí len do jednej kajuty
a ostatné sú izolované, ostatné ide
diaľ. To je demokratický, moderný system, system
anglický. Preto je Anglia tak veľká. Anglia
dáva krajnú samosprávu všetkým
krajom, jednomu maharadžu, druhému dalajlámu,
tretiemn kalifu, nech si to vedú ako chcú, len keď
ostanú pod jej svrchovanosťou. A potom hospodársky
blahobyt. Pánovia, hospodársky blahobyt je najbezpečnejšou
a najistejšou zárukou slobody. Pri akcionárskej
spoločnosti sa ľudia vedia sniesť, len keď
je dobrá dividenda. Tak treba založiť československú
republiku, aby každému prinášela dividendu
blahobytu, potom sa budú ľudia snášať.
(Posl. Sechtr: My jsme ještě dividendu nebrali!)
Tak treba shodiť direktórium a svoliť novú
správu.
Tedy by som Vás prosil, aby sa táto inštitúcia
nezabraňovala. Tá inštitúcia, ministerstvo
so svojimi poradcami, majú byť odpovednými
slovenskému ľudu. To Vám ešte nikdo nepovedel,
že administrácia v mnohom ohľade na Slovensku
kulhá, poneváč poradci pri ministerstve nie
sú nám za nič odpovední. My sme v
klubu odhlasovali, že by mali byť odpovední,
prekolili to druhí, stiahli svoje hlasy. Referenti majú
byť odpovednými poslancom zo Slovenska voleným
a majú mať odpovednosť za všetko, poneváč
proti vôli poslancov zo Slovenska nemôže sa nič
spravovať. Oni majú byť exponentmi Slovenska
i so všetkými svojími pomocníkmi. To
je moje presvedčenie a ja myslím, že keď
takto Slováci budú ponechani v ich svojskosti, čo
my menujeme za tú našu slovenčinu, za ktorú
sme bojovali po celý život, obetovali majetok a slobodu,
stávali sme sa pred bajonety, za ktorú nás
chceli vraždit. Jestliže miluješ mňa, miluješ
i slovenčinu, jestliže ju nemiluješ, neverím,
že miluješ mňa, a môžeš sa mi
treba klaňať, pozdravovať, prijsť ku mne
a sto raz hovoriť, že si môj brat, všetko
marné, rečiam neverím, ale skutkom. Politika
nenie viera, podľa skutkov sa pozná pravda a svojskosť,
ja pán, ty pán. Moje presvedčenie je, že
jestli sa v tomto smere pravej demokracie zachová svojskosť,
jestliže sa takto bude vyvíjať československá
republika, tedy bude svornosť, pokoj a poriadok. Jestliže
ale budeme robiť prehmaty jeden na druhý, je prirodzená
vec, že nebude poriadku ani pokoja, a preto zatracujeme ten
smer centralistický, ktorý prevláda v Prahe.
Verím, že všetci praví vlastenci, všetci
opravdoví demokrati sú decentralistami, ako Brno
usiluje sa politicky dvíhať, aby Praha všetko
nepohltila, aby sa uplatňoval i tam ľud. Lebo keď
sa má jeho vôľa uplatňovať, tak
nemôže s každou maličkosťou chodiť
do Prahy, sobrať si 1000 K do vačku, aby 4 dny behal
po ministerstvách, ktoré mu nič nevybavia.
Kdo je pravý demokrat, nemôže byť centralista,
musí byť decentralista (Hlas: Autonomista !),
povedzme autonomista, to je decentralizácia, demokracia
je autonomia, to je všade na svete tak. Sme v štáte,
ktorý má byť demokratický a má-li
byť demokratický, musí byť decentralistický.
Ale jestliže je nutnosťou, existenčným
požiadavkom štátu, aby boly niektoré veci
zcentralisované, nenie treba, aby to bolo zcentralisované
všetko.
Milí priatelia, je isté, že o tejto veci Vás
budú niektorí Slováci informovať inak
a mňa snáď napadnú a budú po
mne kamením hádzať, že som Vám
to úprimne povedel. Ja Vam poviem, že mi záleží
na československej republike lebo keby som ju tak nemiloval,
nechal by som Vás toto robiť, nechal by som Vás
kráčať cestami niektorych politikov s tou myšlienkou:
počkaj, budeš-li robiť hlúposti a balamutiť
ďalej, nebude pokoj a poriadok.
Mojim presvedčením je to, že len na základe
samosprávnej demokratickej administrácie je možné
vybudovať stály, pevny štát, a nenie možné
zavesiť osud milionov a milionov na jeden klinec, na jeden
centralisticky klinec. A preto sa nedajte mýliť, milí
priatelia. Je to veľmi veľký omyl, keby ste si
mysleli, že je to mienka len niektorých ľudí,
nie, je to smer veľkej väčšiny slovenského
národa. (Tak jest!)
To nenie klerikalizmus alebo maďarónstvo, to je otázka
demokracie. To je prosím to, čo ma bolí a
čo pokladám za krivdu, že i keď to nejúprimnejšie
myslím, tak ma nazve tak zvaný centralista vlastizradcom,
takže sa dnes užíva slova vlastizradca viac než
vo Viedni a Budapešti. Dnes alebo zajtra bude v Československej
republike viac vlastizradcov než poriadnych občanov.
A keď nastanú voľby, jedna strana druhej vytýka,
že je kejklír, zlodej alebo zradca. A bude-li jeden
o druhom hovoriť, že je zradca, že je zlodej, tak
naposledy pred celým svetom všetci budeme takými
a svet si pomyslí: Čo to je za kompániu?
Tak milí priatelia, tým, ktorí to uprímne
myslia, tým treba dať občanskú česť,
a keď to tvrdím, tvrdím to s dobrým
svedomím, lebo nepotrebujem patentného vysvedčenia
vlastenectva od nikoho. Trúfam si to dokázať
mojou minulosťou, mojim životom, ktorý som hotový
obetovať za slovenský národ, a preto by som
si vyprosil, aby mi za to slovo chcel niekdo povedať, že
to nenie moje najvrúčnejšie a najúprimnejšie
presvedčenie.
Pamätajte si moje slová, že keď nebudete
kráčať po tých cestách, že
Slovák miesto toho, aby sa pral s Maďarom a Nemcom,
bude sa museť biť doma, a pamatujte si, aby sa nepral
Slovák s Čechom. (Posl. Sechtr: A nehájil
Čech Slovenska?) O tom nikdo nehovorí. (Hluk.)
Ja poukazujem na cesty, po ktorých kráčať
nemáme a chcem dokázať, že podľa
mojej mienky má sa kráčať touto cestou.
Jiste nielen tu na Slovensku, ale môžem vám
tvrdiť, že i veľká väčšina
amerických Slovákov je tohoto presvedčenia
a tohoto názoru. Nemení na tom, že dnes niektorí
ľudia tento smer a tohoto ducha dusia a nedovoľujú
mu prijsť na povrch. Jestliže vám to nepovedel
nikdo, ja, Juriga, vám to hovorím v poslednej chvíli,
v 12 hodine, aby ste začali premýšľať
nad Slovenským problémom, lebo i veľká
väčšina amerických Slovákov, a
uprímne vám to môžem povedať podľa
informácie predsedy slovenskej ligy Mamateja je tohoto
názoru a tohoto smeru. (Hlas v pravo: S Rudinskym?) Mamatej
má toľko rozumu, ako pan Lajoš Medvedský,
a vyprosím si pana Mamateja urážať. Mamateja
Rudinsky nezavedie. To by bolo vysvedčenie pre neho ponižujúce.